Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374517
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6123374517.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.
s.; skrátený názov: VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, Bratislava-Ružinov, IČO: 31 320 155, zastúpeného JUDr.
Barborou Tomanovou, advokátkou, Kollárova 85, Martin, proti žalovanej: H.. A. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom O. XXX/XX, K., zastúpenej: advokátska kancelária LEGALINK s.r.o., Mlynské nivy 53, Bratislava,

IČO: 50 990 365, za účasti Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom Šafárikovo nám. 7, 911 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, v konaní o zaplatenie 1.234,16 eura
s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Csp/65/2023-118 zo dňa
30.09.2024, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
nasledovné :

,,I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 558,56,- eur spolu s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 552,09,- eur od 10.7.2023 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 30,-

eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci,
v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho
mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %
s tým, že o výške náhrady rozhodne sú I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná.
Predmetom žaloby je pohľadávka žalobcu, ktorú ustálil ako nedoplatok istiny 552,09 eura, nedoplatku

úroku 6,47 eura a poplatkov vo výške 675,60 eura. Súd prvej inštancie mal preukázané, že strany dňa
XX.X.XXXX platne uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere účelovo viazanom na nákup osobného
motorového vozidla. Výška úveru predstavovala sumu 9.450 eur a slúžila ako doplatok kúpnej ceny
na zakúpené motorové vozidlo značky Q. Q. za kúpnu cenu 13.500 eur. Z prehľadu úverového účtu
žalovanejzaobdobieodXX.X.XXXXdoX.X.XXXXsúdprvejinštanciezistil,žežalovanádňaXX.X.XXXX
poukázala úhradu 4.500 eur (akontácia na úhradu kúpnej ceny motorového vozidla) a v ďalšom období

počnúc dňom XX.X.XXXX žalovaná poukazovala splátky vo výške 211,82 eura až 1.287,09 eura.
Poslednú úhradu žalovaná poukázala dňa XX.XX.XXXX vo výške 500 eur. Žalovaná mala žalobcoviuhradiť z titulu poskytnutého úveru, celkom sumu 12.709,20 eur. (60x 211,82 eura). Žalovaná žalobcovi
uhradila celkom 16.200,64 eura a po odpočítaní akontácie 4.500 eur úhrada predstavuje celkom
sumu 12.150,64 eura. Nesplatenou časťou dlhu je suma 558,56 eura, čo predstavuje celkom 2,63

neuhradenej splátky. Žalobca z titulu neuhradeného úveru dlh vyčíslil na sumu 552,09 eura, v ktorej
výške súd prvej inštancie uznal pohľadávku za dôvodnú. Rovnako dôvodná je v časti uplatneného úroku
6,47 eura, čo v súčte predstavuje rozdiel medzi celkovou čiastkou, ktorú mala žalovaná uhradiť a
skutočne poukázanou sumou
V prevyšujúcej časti žaloby a to uplatnených poplatkov 675,60 eura súd prvej inštancie žalobu zamietol

ako nedôvodnú. Danú sumu žalobca špecifikoval ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo
výške 180 eura, 228 eura, 228 eur a 39,60 eura. V podanej žalobe žalobca tieto náklady bližšie
neodôvodnil. Súdu predložil iba 3 faktúry znejúce na sumy 39,60 eur, 228 eur a 180 eur. Faktúry mali
byť vystavené s poukazom na finančné vysporiadanie - náklady spojené s vymáhaním pohľadávky
NOV, ktoré vystavila spoločnosť VÚB banka, a. s. v roku 2022 a VÚB leasing, a. s. v roku 2020
a 2021. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo

dňa XX.X.XXXX s časťou zmluvy pod názvom omeškanie s úhradou splátok dospel k záveru, že
zmluvné dojednanie „v prípade, ak sa klient dostane do omeškania s úhradou jednej splátky o dobu
dlhšiu ako tri mesiace, spoločnosť vyzve klienta k úhrade dlžnej sumy. Ak klient nereaguje na výzvy
spoločnosti, a nesplní si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, poverí spoločnosť zmluvného
partnera mimosúdnym vymožením svojej pohľadávky. V prípade vymoženia pohľadávky spoločnosti je

klient povinný uhradiť náklady spojené s mimosúdnym vymožením pohľadávky spoločnosti vo výške
295,20 eur s DPH.“ Dané zmluvné dojednanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“) v súlade s ust.§ 53 ods.1 CSP (správne má byť Občianskeho
zákonníka, poznámka odvolacieho súdu). Žalobca mal v zmysle zmluvného dojednania sám k dispozícii

celý rad nástrojov na domáhania sa omeškaných platieb, či už uplatnením si záložného práva k
hnuteľnej veci tak ako ho definoval v samotnej úverovej zmluve, alebo domáhania sa splatnosti celého
dlhu pri omeškaní splátok žalovanou. Žalobca si opakovane uplatnil voči žalovanej faktúrami úhradu
nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré nijako bližšie nešpecifikoval. Žalobca súdu ani
nepredložil listinný dôkaz o vyúčtovaní ďalšej čiastky 228 eur.

Súd prvej inštancie neuznal ako dôvodnú obranu žalovanej predstavujúcu hmotnoprávnu obranu
vznesenou námietkou premlčania, porušenie ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch pri uzatváraní úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu by mal byť úver posudzovaný ako úver
poskytovaný bez úrokov a bez poplatkov a konania žalobcu v rozpore s dobrými mravmi pri stanovení
výšky úroku z úveru vo výške 13,06 % ročne. Žalobca úver predčasne nezosplatnil. Splatnosť celého

dlhu nastala uplynutím lehoty na úhradu poslednej splátky. Prehľad splátok, ktoré mala žalovaná
uhrádzať, vyplýva zo splátkového kalendára. Podľa jeho obsahu žalovaná mala žalobcovi poskytovať
splátky v dohodnutej výške počnúc dňom X.X.XXXX do X.X.XXXX. Z prehľadu úverového účtu vyplýva,
že žalovaná bola v omeškaní s niektorými splátkami, napríklad so splátkou za mesiac september
2018, február 2019, jún 2020, v období mesiacov február 2021 až júl 2021, august 2021 až december

2021. Žalobca však nevyužil možnosť predčasnej splatnosti úveru a žalovaná omeškané splátky až na
posledné tri splátky za mesiace január až marec 2022, dodatočne uhradila. Od omeškaných splátok za
mesiace január až marec 2022 do podania žaloby na súd dňa 31.7. 2023 neuplynula doba tri roky, preto
súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú.
Rovnako ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil procesnú obranu súvisiacu so skúmaním bonity

klienta. Žalovaný danú procesnú obranu vzniesol na pojednávaní, čo spojil s možným oprávnením
žalobcu úver zosplatniť a s posúdením úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Z obsahu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaná ako klientka - fyzická osoba deklarovala svoje osobné a
majetkové pomery, výšku príjmu, funkciu u zamestnávateľa, pričom zároveň uzatvorila so žalobcom
zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci. Sama zložila akontáciu na zaplatenie kúpnej ceny

v nemalej výške 4.500 eur. Aj keď žalobca nepredložil ďalšie dôkazy o skúmaní bonity klientky pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, napríklad výpis z registra úverov bánk a i., bolo by možné
u žalobcu konštatovať porušenie ust. § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v spojení s ust. § 11 ods. 2 tohto zákona iba s tým následkom, že žalobca by sa nemohol domáhať
splatnosti celého úveru naraz. Nie je možné prijať záver, aby zo strany žalobcu došlo k hrubému

porušeniu povinností v spojení s konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
Žalovaná namietala výšku dojednaného úroku z úveru, ktorá podľa jej názoru mala byť vzhľadom k
dohodnutej výške v rozpore s dobrými mravmi. Túto procesnú námietku žalovaná žiadnym spôsobom
nezdôvodnila, súdu nepredložila žiadny dôkaz svedčiaci o neprimeranej výške dojednaného úrokuv spotrebiteľskej zmluve. Podľa súhrnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2017 pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením na obdobie od 5 do
10 rokov predstavovala RPMN 7,38 %. Dohodnutý úrok 13,06 % neprevyšuje dvojnásobok uvedenej

RPMN.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky zohľadnil pomery sporových strán. Zobral
do úvahy argumenty žalovanej, pre ktoré sú dané podmienky, aby v súlade s ust. § 232/3 CSP
rozhodol o odlišnom termíne splatnosti pohľadávky. Hľadiskom pre úvahu súdu, či má žalovanej,
ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bola najmä výška priznaného plnenia, platobná

schopnosť a záväzky žalovanej, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu
domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné
zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebol v riešenom
prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu, príliš ťaživé (R117/1967). Žalovaná poukázala na
svoj nepriaznivý zdravotný stav a práceneschopnosť, kedy zdrojom príjmu osoby je iba nemocenská
dávka. Dlh žalobcu podľa obsahu písomného odporu eviduje, má záujem ho riešiť, avšak v súčasnej

dobe nedisponuje príslušnou hotovosťou. Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt, banka, ktorému
povolením mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením splátok bude žalobcovi splnená celá
dlžná suma priznaná rozhodnutím, vrátane úrokov z omeškania, len v dlhšom časovom horizonte. Súd
prvej inštancie stanovil výšku splátok 30 eur mesačne ako aj podmienky ich splatnosti.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a § 262 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“). Žalobca si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 1.234,16
eura. Úspešný bol v rozsahu 558,56 eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 45 % a neúspech
v rozsahu 55 %. Rozdiel 10 % predstavuje úspech žalovaného, ktorému súdu v danej výške priznal
náhradu trov voči žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z
dôvodovuvedenýchv§365ods.1písm.d),f)ah)CSP. Žalovanásanestotožňujesprávnymposúdením
premlčania súdom prvej inštancie a má za to, že v tomto smere rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaná poukázala na najnovšie Uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022

z 30.01.2024, zo znenia ktorého vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej doby je pevne stanovený
a nemôže byť oddialený vôľou veriteľa ani modifikovaný iným zákonným ustanovením (nakoľko už
ust. § 103 OZ je lex specialis k § 101 OZ). Treba mať zreteli, že ust. § 103 druhá veta OZ sa snaží
práve zamedziť oddiaľovaniu začiatku premlčania. V opačnom prípade by veriteľ mohol čakať na
uplatnenie práva podľa § 565 OZ až do splatnosti poslednej splátky, čo je v priamom rozpore s cieľom

prezentovaným v druhej vete ust. § 103 OZ. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských
vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý
dlh za podmienky, že v lehote uvedených troch mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota
na upozornenie spotrebiteľa. S poukazom na uvedené má žalovaná za to, že premlčacia doba začala

plynúť najneskôr od prvého omeškania žalovanej so splatením splátky úveru, predĺženého o lehotu 3
mesiacov a 15 dní.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná bola po prvý krát v omeškaní so splátkou splatnou v
mesiaci september 2018 (08.09.2018). Premlčacia doba začala plynúť od 23.12.2018 (08.09.2018 + 3
mesiace + 15 dní) a uplynula 23.12.2021. Nakoľko bola žaloba na súd podaná až 31.07.2023, je nárok

žalobcu v celosti premlčaný. Tento záver podporuje najmä skutočnosť, že úver nebol zosplatnený.
Žalovaná taktiež zastáva názor, že si pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ a teda neposúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nepostupoval s
odbornou starostlivosťou, o čom svedčí práve ustanovenie § 7 ods. 27 ZoSÚ, podľa ktorého mal veriteľ

overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
súnezávisléodspotrebiteľa.Nakoľkožalobcanepreverilbonituvsúlades§7ods.20ZoSÚa§7ods.27
ZoSÚ, išlo podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ o hrubé porušenie svojej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou.
V takom prípade sa úver považuje bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko veriteľ poskytol žalovanej sumu
9.450 eur a žalovaná vrátila žalobcovi sumu 12.709,20 eura (v bode 12. odôvodnenia rozsudku je

dokonca uvedené, že vrátila až 16.200,64 eura), zanikol dlh splnením. Žaloba je tak nedôvodná v celom
rozsahu. dokoncauvedené,ževrátilaaž16.200,64eura),zanikoldlhsplnením.Žalobajetaknedôvodná
v celom rozsahu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 2CoCsp/47/2021 - 153 zo dňa 31.03.2022.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho
napadnutej časti v zmysle § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, prípadne aby takto žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania

vo výške 100 %.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, podľa ktorého súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecné správny.

6. V odvolacej replike žalovaná zotrvala na svojich odvolacích námietkach.

7. V odvolacej duplike žalobca zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a z dôvodu istoty predložil v
prílohe doklady ku skúmaniu bonity žalovanej.

8. K odvolacej duplike podala vyjadrenie žalovaná. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že zotrváva na
svojom poslednom písomnom podaní, pričom ako prílohu svojho Podania zaslal doklady ku skúmaniu
bonity žalovanej. Žalovaná na tomto mieste konštatuje, že obe prílohy Podania boli formulár dopytu
do Sociálnej poisťovne, pričom druhá príloha, označená ako „Dopyt z NRKI“ netvorila prílohu Podania.
Z uvedeného dôvodu sa vyjadrí iba k „Dopytu do Sociálnej poisťovne“. V predmetnom dokumente sa

uvádza, že žalovaná nemala vymeriavací základ aspoň 890 eur (otázka č. 5). Tento údaj tak negatívne
ovplyvňuje bonitu žalovanej, čo žalobca nevzal do úvahy.
Odhliadnuc od uvedeného žalovaná má za to, že pre zachovanie odbornej starostlivosti zo strany
žalobcu bolo potrebné skúmať nielen príjmy ale aj výdavky žalovanej ako napr. výdavky na
zabezpečovanie ubytovania (nájom resp. úver), výživné, ostatné spotrebné úvery, výdavky za mobil, atď.

Bez skúmania týchto ďalších aspektov a okolností na strane žalovanej si žalobca nemohol utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalovanej potrebnej pre posúdenie jej schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Z
uvedeného teda možno vyvodiť záver o nesplnení si povinnosti žalobcu preukázať konanie s odbornou
starostlivosťou pri splácaní úveru zo strany žalovanej. Následkom porušenia povinnosti podľa § 11
ods. 2 ZoSÚ zo strany veriteľa znamená, že tento úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Odhliadnuc od uvedeného absentuje vo výzvach špecifikácia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil
(porov. Rozh. Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.01.2024). V danom prípade žiadna z
výziev, predložená žalobcom v tomto konaní, nespĺňa požiadavku tzv. kvalifikovanej výzvy. Z uvedeného
dôvodu je zosplatnenie úveru neplatné.

9. V ostatnom vyjadrení žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
2CoCsp/5/2025 - 180 zo dňa 21. mája 2025, rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn.:1Csp/63/2018 -
158 zo dňa 30. mája 2023 a uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12.02.2024.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovanej (§ 124 CSP) bol v odvolacom konaní preskúmavaný
výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 558.56
eura s príslušenstvom, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania. Keďže výrok II., ktorým bola

žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá žalobca odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní
predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne

svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

14. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej

stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (XX.XX.XXXX) (ďalej len ako ,,OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (XX.XX.XXXX) (ďalej
ako ,,ZoSÚ“ ) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a)
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa

poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.23. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

24. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a

5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

25. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

26. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníčkou bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 12 spisu) (ďalej len ,,Zmluva “), na základe ktorej bol
žalovanej poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver vo výške 9.450 eur, s počtom mesačných splátok 60, s

mesačnousplátkouvsume211,82eura.Celkováčiastkabolavovýške 12.709,20eura.Termínkonečnej
splatnosti poskytnutého úveru bol dohodnutý na deň XX.XX.XXXX. Úver bol poskytnutý za účelom kúpy
ojazdeného motorového vozidla Q. Q. trieda XXX.

27. Ďalej vyplýva, že dňa XX.X.XXXX žalovaná uzavrela kúpnu zmluvu pod č. XXXXXXXXX (rub č.l. 17

spisu) s predávajúcim spoločnosťou Q. U., s.r.o. K. o odkúpení motorového vozidla značky Q. Q., B. za
kúpnu cenu 13.500 eur. Súčasť kúpnej zmluvy je protokol o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla.

28. Podľa prehľadu úhrad vyhotovených žalobcom (č.l. 19 spisu) žalovaná v období od XX.X.XXXX do
X.X.XXXX uhradila celkom 16.200,64 eura. Zostatok neuhradenej sumy bol vyčíslený na 1.234,16 eur.

Dňa XX.X.XXXX žalobca eviduje úhradu akontácie vo výške 4.050 eur.

29. Listom zo dňa X.X.XXXX (č.l. 22 spisu) žalobca oznámil žalovanej splatnosť úveru pri Zmluve
s tým, že splatnosť nastala v mesiaci X/XXXX splatnosťou poslednej splátky predpísanej dohodnutým
splátkovým kalendárom. Ku dňu vyhotovenia oznámenia veriteľ eviduje dlh na Zmluve v celkovej výške

1.234,16 eura. Neuhradením dlhu veriteľ nepristúpi k ukončeniu zabezpečovacieho vzťahu a teda k
vystaveniu dokladov potrebných k úplnému ukončeniu zmluvy, ktorými by došlo k voľnému disponovaniu
s motorovým vozidlom. Pri neuhradení veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.

30. Je nepochybne, že Zmluva je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca

vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zároveň nebolo sporné, že túto úverovú zmluvu

vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo strany veriteľa poskytujúceho úvery
v rámci svojho podnikania spotrebiteľom možno podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ
podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ZoSÚ.31. V danom prípade teda ide o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou a súd je z úradnej
povinnosti povinný skúmať či boli dodržané všetky zákonné podmienky a náležitosti, tak ako stanovuje
Občiansky zákonník v prípade spotrebiteľských zmlúv, ako aj zákon č. 129/2010 Z.z. v prípade

spotrebiteľského úveru.

32. Za relevantnú odvolaciu námietku považoval odvolací súd námietku žalovanej tykajúcu nesprávneho
záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti sankcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru za
porušenie povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ.

33.Bonitavyjadrujehodnotuadôveryhodnosťekonomickéhosubjektu(napr.firmy,jednotlivca,aleiobce
alebo štátu) na finančnom trhu. Súvisí s hospodárením daného subjektu a vyjadruje tak jeho solventnosť,
kredibilitu, schopnosť zhodnotiť vkladaný kapitál resp. naplniť svoje záväzky. V širšom pohľade súvisí i
s dobrou povesťou. Napriek tomu, že často býva stotožňovaná s ratingom, ktorý predstavuje schopnosť

splácať svoje dlhy, má bonita širší rozsah a rating je len jednou z jej zložiek.

34. Bonita subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru, alebo inými subjektmi
pred majetkovým vstupom do firmy, investovaním, alebo nadviazaním obchodného partnerstva.
Všeobecne má hodnotenie bonity významný vplyv vo veriteľsko-dlžníckych vzťahoch. Ak banka

vyhodnotí klienta ako úveruschopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky.
Čím je bonita firmy lepšia, tým vyzerá pre prípadných veriteľov menej rizikovo, a tým lacnejšie zdroje
financovania môže byť schopná získať. Hodnotenie bonity určitého bankového klienta je výsledkom
úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky
úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné

oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná
situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie,
profesiu,rodinnýstavatiežtrvalépríjmyapravidelnévýdaježiadateľa,čicelejdomácnosti.Bankaskúma
tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácii
je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch

z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na
Slovensku.

35. Je nevyhnutné dať do pozornosti, že vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol
takto: Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách

o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle,
že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za
porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa
musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie
vnútroštátnehopráva,ktoréboloprijatéosobitnenaúčelyprebratiauvedenejsmernice,aletakistovšetky

iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie
a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

36. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi
v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek

problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného
analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a
to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo
inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza
iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely

posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie
je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom
dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.37.Vzhľadomnavyššieuvedenénároky,ktorénadodávateľakladieúnijnéprávoarozhodnutiaSúdneho
dvora EÚ v tejto oblasti (C-377/14, C-449/13, C-679/18, C-755/22) s poukazom na ust. § 7 ods. 1
ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom.

Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či
pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie
právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi,
aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ.

38. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa zaoberal ex offo
posúdením splnenia povinnosti žalobcu ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 ZoSÚ. Vychádzal
zo skutkových zistení, konkrétne z obsahu Zmluvy, z ktorej vyplýva, že žalovaná ako klientka - fyzická
osoba deklarovala svoje osobné a majetkové pomery, výšku príjmu, funkciu u zamestnávateľa, pričom

zároveň uzatvorila so žalobcom zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci. Na základe týchto
skutkových zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj bez predloženia ďalších dôkazov o skúmaní
bonity žalovanej pred uzavretím Zmluvy, napríklad výpis z registra úverov bánk a i., bolo by možné
u žalobcu konštatovať porušenie ust. § 7 ods.1 ZoSÚ v spojení s ust.§ 11 ods. 2 ZoSÚ iba s tým
následkom, že žalobca by sa nemohol domáhať splatnosti celého úveru naraz. Podľa súdu prvej

inštancie však nie je možné prijať záver, aby zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinností
v spojení s konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

39. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom
nevyrovnal s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a otázkou odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní bonity

žalovanej pred poskytnutím spotrebiteľského úveru. Preukazovanie skúmania bonity žalovanej zo strany
žalobcu bez overenia výšky jej príjmu a výdavkov, vychádzajúce len z obsahu predloženej Zmluvy,
nie je postačujúce pre splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, len s následkami
čo straty práva domáhať sa splatnosti celého úveru. Bez toho, aby žalobca ako veriteľ si overil
príjmy a výdavky žalovanej, nemohol si utvoriť reálny obraz o jej majetkovej situácii, potrebnej pre

posúdenie schopnosti žalovanej splácať dlh z úverovej zmluvy. Nemožno sa preto nateraz stotožniť
so záverom súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu nedošlo k hrubému porušeniu povinností
v spojení s konštatovaním bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Dôsledkom podcenenia bonity
je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa, čo má dôsledky do bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru.

40. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dospel k predčasnému záveru o
vyhovení žaloby v časti o zaplatenie 558,56 eura s príslušenstvom, pokiaľ dôsledne nezisťoval splnenie
povinnosti žalobcu ako veriteľa pri overovaní bonity žalovanej pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Súd prvej inštancie neposkytol tak žalovanej ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere
nevykonal potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zaťažil tým svoje rozhodnutie
vadou nedostatočného skutkového zistenia a nesprávneho (predčasného) právneho posúdenia. V tejto
súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. § 295 CSP, v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s
ochranouslabšejstrany,súdmôževykonaťajtiedôkazy,ktoréspotrebiteľnenavrhol,akjetonevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

41. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP
zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu
zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie opätovne posúdi, povinnosť žalobcu ako
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 ZoSÚ v rámci vyššie naznačených intencií a za
týmto účelom vykoná dokazovanie. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje

rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).