Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/21/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010493
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324010493.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci proti
obžalovanému A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Levice (ďalej len prokurátor), proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 29.01.2025 sp. zn. 4T/58/2024, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 2. júna 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného A. B. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
od roku XXXX, v obci C., časť D., okres E., vo vnútorných a vonkajších priestoroch rodinného domu č.
XXX a k nemu pristavenom viničnom domčeku po tom, čo začal intenzívne požívať alkoholické nápoje,
svojej manželke F. B. vulgárne nadával, kričal na ňu, za všetko ju vinil, podozrieval ju z nevery, pretože
s ním nechcela mať pohlavný styk, urážal ju, ponižoval ju, že je žobráčka a lenivec, hoci všetky domáce
práce vykonávala ona, keď sa opitý vrátil v noci domov a nevedel sa dostať dnu, zobudil ju, pýtal od
nej jesť, hrubo jej pri tom nadával a ona sa mu z obavy, že ju udrie, snažila vo všetkom vyhovieť, nútil
ju, aby pri ňom sedela a nalievala mu alkohol, schovával kľúče od auta, aby nemohla odísť, kontroloval
ju, koľko má peňazí a pýtal ich od nej, vyhrážal sa jej, že ju vyhodí, uškrtí a prizabije, pričom jeho
konanie sporadicky vyústilo do fyzických útokov tak, že ju chytil a udrel ju do rôznych častí tela, najmä
pleca a chrbta, bez toho, aby jej tým spôsobil nejaké zranenia, následne od roku XXXX sa jeho fyzické
útoky voči nej vystupňovali v intervale dva až trikrát do týždňa, v dôsledku čoho si zadovážila kľúč od
izby, aby sa pred ním mohla zamykať, rozvinula sa u nej neurotizácia osobnosti, pociťovala psychický
diskomfort, prežívala pocity strachu, stresu, únavy, vypadávali jej vlasy a mala bolesti žalúdka, a jeho
konanie vyvrcholilo dňa XX.XX.XXXX, keď ju obvinil, že mu nechce dať jedlo, kričal na ňu, zaháňal sa
na ňu rukou a následne ju udrel päsťou do tváre, po čom ostala v šoku a utiekla do obývačky, kde ju
dobehol a udrel ju rukou do pravého lakťa, na čo kričala, aby prestal a utekala ďalej do chodby, kde mu
do cesty hodila taburetku, ktorú prevrátil a keď utekala ku schodom, kde on už nevedel vyjsť, spadla
a keď potom odišiel do svojej izby, ona sa zamkla v svojej spálni, čím jej spôsobil tržnú ranu hornej
pery úst, podvrtnutie ľavého sánkového kĺbu a pomliaždenie pravého lakťového kĺbu ľahkého stupňa
a v dôsledku pádu utrpela pomliaždenie ľavého kolenného kĺbu ťažšieho stupňa.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, písm. l/,
§ 38 ods. 2, § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon podľa § 49 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú
dobu v trvaní 3 roky.Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za
vinu v obžalobe, kladné odpovede na položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/,
písm. g/ a písm. h/ Tr. por., vykonával súd I. stupňa dokazovanie len ohľadom skutočností, týkajúcich
sa ukladaného trestu.
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa poukázal na výpis z centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov, pričom obžalovaný bol 5-krát priestupkovo postihovaný napomenutím, resp.
„symbolickými“ blokovými pokutami výlučne za priestupky na úseku dopravy, do rozporu s trestným
zákonom sa nedostal.
Konštatoval, že pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 1, ods.
4 Tr. zák., pričom prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti – vedenie riadneho života pred spáchaním
trestného činu - § 36 písm. j/ Tr. zák. a priznanie sa k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie - § 36
písm. l/ Tr. zák. Pri ukladaní trestu, vzhľadom na aplikáciu § 39 ods. 5 Tr. zák., súd I. stupňa vychádzal
z upravenej základnej trestnej sadzby od 3 rokov do 8 rokov - zníženie dolnej hranice trestnej sadzby
o jednu tretinu a dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného splnený aj uložením trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby a za primeraný a zodpovedajúci zákonu považoval trest odňatia slobody
v trvaní 2 roky, nakoľko sa obžalovaný doposiaľ nedostal do rozporu s trestným zákonom a výkon trestu
mu podmienečne odložil na dlhšiu skúšobnú dobu.
Záverom uviedol, že nepovažoval za nevyhnutné obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladať na skúšobnú dobu s probačným dohľadom za súčasného uloženia obmedzenia
spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nakoľko
u obžalovaného neboli zistené klinické prejavy závislosti od alkoholu, resp. povinnosti spočívajúcej
v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodenej alebo v určenom mieste, kde sa poškodená zdržuje alebo ktoré navštevuje v zmysle
§ 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák., pretože poškodená s obžalovaným navzájom obnovili „riadne“ spolužitie,
bývajú v jednom dome a správanie obžalovaného je vzorné, zdvorilé a slušné.
Proti uvedenému rozsudku, podal prokurátor v zákonnej lehote v neprospech obžalovaného odvolanie
proti výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že vzhľadom na zásady ukladania trestov podľa § 34
Tr. zák. považoval súdom uložený trest za mierny a nereflektujúci jeho spoločenskú nebezpečnosť,
pričom súd I vychádzal výlučne z okolností na strane obžalovaného, ktoré nastali po spáchaní
skutku a nedostatočne sa vysporiadal s otázkou spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinením
apohnútkouobžalovaného.Poukázalnato,žepoškodenábolazostranyobžalovanéhovobdobíodroku
XXXX do XX.XX.XXXX vystavovaná atakom do jej fyzickej a psychickej integrity údermi, ponižovaním,
vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu v rozsahu skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Mal za to, že z vykonaného dokazovania
nevyplývalo, že išlo o ojedinelé hádky či argumentačné konflikty, ktoré len nepatrným spôsobom skĺzli do
násilnej podoby, ale obžalovaný svoje konanie stupňoval predovšetkým pod vplyvom alkoholu a od roku
XXXX jeho útoky dosiahli interval 2 až 3-krát do týždňa a poškodená konanie obžalovaného subjektívne
vnímala ako spôsobujúce jej fyzické a psychické utrpenie. Nespochybnil, že obžalovaný po prevzatí
trestného rozkazu vyvinul snahu o nápravu svojho vzťahu s poškodenou, postoj obžalovaného hodnotil
v tomto smere pozitívne, avšak jeho správanie po skutku ho bez ďalšieho, viny nezbavuje. Namietal,
že trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom bez „dosledovania“ jeho prevýchovy
dohľadom probačného a mediačného úradníka sa míňa účinku individuálnej a generálnej prevencie
tým, že neposkytne ochranu predovšetkým poškodenej, nezabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
nevytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne neodradí iných od
páchania obdobných trestných činov a hoci obžalovaný svoje konanie oľutoval, súdom uložený trest
nepovažuje s prihliadnutímna spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, za primeraný.
Dodal, že skutočnosť, že poškodená aktuálne hodnotí ich vzťah pozitívne, nevylučuje opakovanie
prejavov jeho agresivity, ku ktorým inklinoval predovšetkým pod vplyvom alkoholu a taktiež znalec
psychiater uvádzal, že u obžalovaného ide o dlhoročný stereotyp pitia bez prítomnosti závislosti, ktorý
však podľa neho nevylučuje (aj pravidelné excesívne) užívanie alkoholu. Práve regulácia konzumácie
alkoholu počas skúšobnej doby za súčasného dohľadu probačným a mediačným úradníkom je kľúčová
v rámci ochrany poškodenej pred prípadnými opakujúcimi sa stavmi alkoholovej opitosti a z nich
vyplývajúcimi prejavmi agresivity a dominantného správania. Navrhované obmedzenie je plne v súladeso zásadou primeranosti ochrany poškodenej pred možným opakovaním protiprávneho správania sa
a nemá zvlášť obmedzujúci vplyv na osobu obžalovaného.
Navrhol, aby krajský súd z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. odvolaním
napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému uložil podľa § 208
ods.1Tr.zák.zapoužitia§38ods.2Tr.zák.,prizistenípoľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.j/,písm.
l/ Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným
dohľadom podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. so skúšobnou
dobou podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 4 roky, vrátane obmedzenia podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák.
spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov.
K podanému odvolaniu prokurátora zaslal písomné vyjadrenie obžalovaný, v ktorom prostredníctvom
obhajkyne navrhol v zmysle ustanovenia § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, prokurátor v odvolaní žiadne nové dôkazy
nepredložil a neoznačil. Celé jeho odvolanie je založené na subjektívnych názoroch na vykonané
dokazovanie bez opory konkrétnych relevantných dôkazov, pričom poukázal na odôvodnenie rozsudku
súdom I. stupňa, ktoré je vyčerpávajúce, presné, dôkazmi podložené a náležite špecifikované.
Prokurátor v podanom odvolaní žiadne nové skutočnosti neuvádzal, zopakoval iba svoje argumenty,
ktoré uplatnil na súde I. stupňa a s ktorými sa súd I. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôkladne
vysporiadal. Súd I. stupňa nepochybil ani po procesnej stránke. Pri ukladaní trestu súd I. stupňa dodržal
všetky zásady ukladania trestov uvedené v § 34 a § 38 ods. 2 Tr. zák. Uviedol, že sa priznal ku spáchaniu
žalovaného činu, svoje konanie úprimne oľutoval, súd I. stupňa správne zohľadnil pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolností a zvýraznil, že nemá podľa odpisu registra trestov žiadne záznamy. Poukázal
na správne konštatovanie súdu I. stupňa, že zo záverečnej reči poškodenej vyplynulo, že sa po prevzatí
trestného rozkazu veľmi zmenil, správa sa tak, ako by sa každý manžel mal správať, je zdvorilý
a slušný, po čase strávenom v cele predbežného zadržania si to celé uvedomil a jeho správanie je od
tohto momentu vzorné. Taktiež poukázal na súdom I. stupňa správne vyhodnotenie dôkaznej situácie
z pohľadu, že u neho neboli zistené klinické prejavy závislosti od alkoholu, poškodená s ním navzájom
obnovili „riadne“ spolužitie, bývajú v jednom dome a jeho správanie je slušné, zdvorilé a vzorné a z týchto
dôvodov nepovažoval uložiť obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje, ani uloženie
povinnosti spočívajúcej v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako päť metrov
a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej alebo v určenom mieste, kde sa poškodená zdržuje
alebo ktoré navštevuje.
Súdom I. stupňa uložený druh trestu i jeho výmeru považoval za zákonný, primeraný a dostatočný
na naplnenie preventívneho, prevýchovného i represívneho účelu trestu, uložený trest je spravodlivý
zodpovedajúci požiadavke primeranosti – proporcionálnosti trestu a vyjadruje objektívny obraz potrieb
individuálnej a generálnej prevencie, výroky boli súdom I. stupňa aj zákonne a právne vyčerpávajúco
odôvodnené.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí poukázala na písomné dôvody podaného
odvolania, ktoré bolo na verejnom zasadnutí podrobne oboznámené a vzhľadom na skutočnosti, ktoré
boli v odvolaní uvedené, nepovažovala za potrebné ich doplniť alebo zmeniť. Navrhla rozhodnúť tak,
ako bolo uvedené v petite písomne podaného odvolania, pričom petit žiadala upraviť z dôvodov zrušenia
a navrhla, aby rozsudok súdu I. stupňa bol zrušený v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods.
2 Tr. por.
Obhajkyňa obžalovaného poukázala na písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu prokurátora, ktoré
nechcela žiadnym spôsobom zmeniť ani doplniť, rozhodnutie súdu I. stupňa považovala za
zákonné a správne a vzhľadom na skutočnosti uvádzané v písomnom vyjadrení, navrhla postupovať
podľa § 319 Tr. por. a odvolanie prokurátora zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí súhlasil s vyjadrením obhajkyne a uviedol, že s poškodenou už tri
roky spolu nežijú, bývajú síce na jednom dvore, ale každý vo svojom dome, pričom domy sú od seba
vzdialené 70 metrov, o seba sa stará sám, aj si varí, perie a ľutuje to, čo sa stalo. Navrhol aby bolo
rozhodnuté tak, ako navrhla jeho obhajkyňa.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou –
prokurátorom, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výrokurozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a oboznámení sa s námietkami, uvádzanými
v písomných dôvodoch odvolania prokurátora, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa prijal
vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na základe toho
po vyjadrení prokurátora vykonával dokazovanie len ohľadne ukladaného trestu.
Keďže odvolanie prokurátora smerovalo len čo do výroku o treste, odvolací súd viazaný rozsahom tohto
odvolania, preskúmal len napádanú časť.
Súd I. stupňa pri ukladaní trestu správne vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr. zák. a nasl.
a dostatočným spôsobom sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo ho viedlo k záverom.
Aj odvolací súd pri osobe obžalovaného zistil existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a to uvedených v
§ 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. teda, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, že sa k trestnej
činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, pričom ani odvolací súd priťažujúcu okolnosť nezistil. Odvolací
súd sa stotožnil aj s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 Tr. zák. súdom I.
stupňa. V prípade obžalovaného je zákonom stanovená trestná sadzba pri § 208 ods. 1 Tr. zák. 3 roky až
8rokov,priaplikovanízásaduvedenýchv§39ods.5Tr.zák.pretobolomožnéobžalovanémuuložiťtrest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Takto uložený podmienečný
trest odňatia slobody, i bez „dosledovania“ jeho prevýchovy dohľadom probačného a mediačného
úradníka, ako to navrhoval prokurátor v odvolacích námietkach, považoval aj odvolací súd za dostatočný
za nápravu obžalovaného a to aj vzhľadom na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní, že
obžalovaný sa od skutku zmenil (od roku 2023), správa sa, ako by sa každý manžel mal správať, odvtedy
je zdvorilý, slušný a ako bol jeden deň v CPZ, uvedomil si to, jeho správanie je od toho momentu vzorné.
Odvolací súd tak, ako i súd I. stupňa, nevzhliadol preto dôvodnosť uloženia obmedzenia obžalovanému
spočívajúcehovzákazepožívaniaalkoholickýchnápojov,keďžezoznaleckéhoposudkuznalcazodboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatrie vyplýva, že u obžalovaného neboli zistené klinické prejavy závislosti
od alkoholu ani od iných psychoaktívnych látok a jeho pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska
nepovažoval znalec za nebezpečný pre spoločnosť, preto nepovažoval za potrebné uloženie žiadnych
ochranných opatrení a tiež nepovažoval za potrebné jeho umiestnenie v ústavnom zariadení.
Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho vek, i jeho vyjadrenie, že s manželkou síce žijú v jednom
dvore, ale každý vo svojom dome, odvolací súd považoval trest uložený súdom I. stupňa za adekvátny
a zodpovedajúci vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, a preto odvolacím námietkam prokurátora
nevyhovel.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ak je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.