Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010979
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124010979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.05.2025 v trestnej
veci obž. A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/30/2024 zo dňa 17.10.2024,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C.,

j e v i n n ý, ž e

v období od 01.01.2020 až doposiaľ v Prešove a inde, ako biologický otec mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť' voči svojmu synovi aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súduPrešov,sp.zn.36P/33/2010-22zodňa14.12.2010,ktorýnadobudolprávoplatnosť'dňa21.12.2010
a vykonateľnosť dňa 26.12.2010, bol zaviazaný prispievať' na výživu maloletého D. B. sumou 30 %
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 25-teho toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky, čím za obdobie od mesiaca január 2020 až doposiaľ, po odpočítaní zaplatených
súm, mu vznikol dlh na výživnom voči E. F. vo výške najmenej 985,67 eur,

t e d a

- úmyselne najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á:Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona stanovuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

- v období od 01.01.2020 až doposiaľ v C. a inde, ako biologický otec mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť' voči svojmu synovi aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu v Prešove, sp.zn.: 36P33/2010-22 zo dňa 14.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť' dňa

21.12.2010avykonateľnosťdňa26.12.2010,bolzaviazanýprispievať'navýživumaloletéhoD.B.sumou
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 25-teho toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky, čím za obdobie od mesiaca jún 2020 až doposiaľ, po odpočítaní
zaplatených súm, mu vznikol dlh na výživnom voči E. F. vo výške najmenej 1098,26 eur.

Za to mu súd prvého stupňa uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 20
mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa §
50 ods. 1 Tr. zákona obžalovanému stanovil skúšobnú dobu na 2 roky. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona uložil
obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré odvolanie
však na verejnom zasadnutí vzal krajský prokurátor späť. Krajský súd späťvzatie odvolania vzal na
vedomie osobitným uznesením.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom

pojednávaní,odvolanieajobžalovanýA.B.,ktorébližšieneodôvodnil.Vpísomnomvyjadreníkodvolaniu
prokurátora však uviedol, že v tomto skutku nepokračuje, pretože v súčasnej dobe je nezamestnaný
a v rámci jeho situačnej finančnej tiesne platí na exekútorskom úrade aspoň 25 eur mesačne. K rukám
matky ich platiť nemôže, pretože táto je na protialkoholickom liečení, on nemá kontakt na liečebňu ani
údaje potrebné na zasielanie výživného. V liečebni, kde je maloletý syn, mu na požiadanie jej adresu,

ani číslo účtu, nemôžu aktualizovať.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou krajský súd ako odvolací súd v
zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Na základe revízneho princípu odvolací súd zistil procesné pochybenia, ktoré síce neboli odvolaním
vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces.

Z obsahu spisu vyplýva, že okresná prokurátorka podala dňa 27.06.2024 obžalobu na A. B. pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že:

- v období od 01.01.2020 až doposiaľ v C. a inde, ako biologický otec mal. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť' voči svojmu synovi aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu v Prešove, sp. zn. 36P33/2010-22 zo dňa 14.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.12.2010 a vykonateľnosť dňa 26.12.2010, bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého D. B. sumou

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 25-teho toho ktoréhomesiaca vopred k rukám matky, čím za obdobie od mesiaca január 2020 až doposiaľ, po odpočítaní
zaplatených súm, mu vznikol dlh na výživnom voči E. F. vo výške najmenej 985,67 eur.

Súd prvého stupňa vydal v predmetnej veci dňa 16.07.2024 trestný rozkaz, proti ktorému obžalovaný
podal riadne a včas odpor.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2024 obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku vyhlásil,
že nepopiera spáchanie skutku a po povolení vyhlásenia a poučení o následkoch vyhlásenia kladne

odpovedal na otázky podľa
§333ods.3písm.c/,d/,f/,g/,h/Tr.poriadku.Súdprvéhostupňapodľa§257ods.7Tr.poriadkuprijaltoto
vyhlásenie s tým, že v rozsahu priznania nevykonal dokazovanie o vine, vykonal iba dôkazy súvisiace
s výrokmi o treste a náhrade škody. Ďalej podľa § 269 Tr. poriadku prečítal listinné dôkazy a podľa
§ 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol návrh obžalovaného na vykonanie dokazovania oboznámením
poštových poukazov. Po prijatí vyhlásenia obžalovaného, prokurátorka v rámci záverečnej reči uviedla,

že vzhľadom k tomu, že obžalovaný vyhlásil, že dlh na výživnom nie je uhradený v plnej výške navrhla
uznať obžalovaného vinným s tým, že ku dňu vyhlásenia rozsudku jej vychádza dlh na výživnom vo
výške 1098,26 eur.

Napriek uvedenému rozhodnutiu o prijatí vyhlásenia a o rozsahu dokazovania, teda bez vykonania

dokazovania ohľadom výroku o vine, prvostupňový súd skutkový stav uvedený v obžalobe prokurátorky
pozmenil, keď dobu neplatenia výživného rozšíril a dlh na výživnom zvýšil.

Vyhlásenie o vine, resp. prijatie vyhlásenia obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe prokurátorky zo strany okresného súdu svojou povahou vylučuje preskúmanie skutkového

stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Odpoveďou na otázky uvedené v § 333 ods. 3
písm. c), d), f), g), a h) Tr. poriadku obžalovaný vyjadruje svoju vôľu prijať vinu za skutok zistený výrokom
obžaloby a zároveň aj právnu kvalifikáciu bez výhrad, rovnako ako pri dohode o vine a treste. Ak súd
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku príjme vyhlásenie obžalovaného, nemá už procesný priestor na

dokazovanie, ktoré by vyvolalo zmenu skutkových zistení obžaloby, zároveň ani možnosť zmeny právnej
kvalifikácieskutkuurčenejobžalobou(pokiaľnebolobžalovanýpredvyhlásenímnamožnosťodchýlneho
právneho posúdenia a hroziaci trest upozornený). Inak by boli otázky kladené obžalovanému podľa §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku bez právnej relevancie.

Súd ako aj prokurátor majú možnosť v prípade pochybností o výsledkoch prípravného konania
alebo v dôsledku úpravy trestného činu zanedbania povinnej výživy v zmysle § 122 ods. 13 Tr.
zákona oboznámiť obžalovaného s úpravou avšak predtým, než mu umožní urobiť vyhlásenie o vine,
k čomu však v tomto prípade ani prokurátorka pri čítaní obžaloby ani okresný súd pred výsluchom
obžalovaného vychádzajúc tak zo zápisnice o hlavnom pojednávaní ako aj zo zvukového záznamu

neurobili, obžalovaný urobil vyhlásenie vo vzťahu k obžalobe prokurátorky a okresný súd prijal jeho
vyhlásenie o tom, že nepopiera skutok uvedený v obžalobe. Napriek tomu po prijatí vyhlásenia o tom,
že obžalovaný nepopiera skutok uvedený v obžalobe, zmenil skutkovú vetu.

Keďžeokresnýsúdpoprijatívyhláseniaobžalovanéhootom,ženepopieraspáchanieskutkuuvedeného

v obžalobe prokurátora v napadnutom rozsudku zmenil skutkové zistenia uvedené v obžalobe,
postupoval v rozpore s ustanoveniami § 257 Tr. poriadku ako aj v rozpore s ustanovením § 278 ods. 2
Tr. poriadku, v zmysle ktorého môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Vzhľadom na uvedenú chybu krajskému súdu neostávalo iné, len napadnutý rozsudok pre podstatnú
chybu konania podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku v celom rozsahu zrušiť. Taktiež nebolo možné
meniť výrok o vine ani v rozsahu dôkazov ohľadom zdravotného stavu obžalovaného ako aj správy
exekútorského úradu, z ktorej plynie, že obžalovaný exekútorovi uhrádza mesačne rôzne sumy na
výživnom od 10 eur po 25 eur mesačne.

Teda ak súd rozhoduje na základe vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 písm. c/ Tr. poriadku platí, že
obžalovaný musí pred takýmto vyhlásením poznať všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie o
vyhlásení o vine, musí mu byť známe, čo tvorí podstatu skutku, aká je jeho právna kvalifikácia a akésú trestné sadzby, a tiež musí byť poučený o tom, že jeho vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné.

Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní výslovne vyhlási, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, a súd takéto vyhlásenie príjme, vzdáva sa tým možnosti vykonania dôkazov avšak iba vo
vzťahu ku skutku uvedenému v obžalobe. V ostatnom rozsahu zostávajú jeho práva uvedené v § 34
ods. 1 Tr. poriadku zachované. Nemožno ho považovať za vinného zo skutku, ktorý je modifikovaný
alebo rozšírený oproti zneniu obžaloby, bez toho, aby o tom bol riadne poučený, oboznámený a aby sa

k takémuto skutku mohol vyjadriť pred vyhlásením.

Niet pochýb, že v zmysle ust. § 122 ods. 13 Tr. zákona, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 Tr. zákona, ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého
stupňa, alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodoberie na záverečnú poradu. Avšak nie je možné, aby
sa skutkové okolnosti, či právna kvalifikácia obžalovanému rozširovala aj po tom, čo súd prijal vyhlásenie

obžalovaného o vine, resp. že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Súd prvého stupňa v tomto prípade na hlavnom pojednávaní dňa 17.10.2024 prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Uvedené vyhlásenie sa
vzťahovalo výlučne na skutok, s ktorým bol obžalovaný oboznámený, t. j. skutok mu kladený za vinu

vobžalobečodosumy985,67eurzaobdobieod1.1.2020dopodaniaobžaloby.Vnapadnutomrozsudku
však súd prvého stupňa aj napriek tomu rozšíril skutok o obdobie po podaní obžaloby, ako aj o novú
výšku dlhu, čím prekročil skutkový základ obžaloby a konal bez toho, aby bol obžalovaný v tejto veci
riadne vypočutý.

Týmto postupom došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti a práva na spravodlivý proces, konkrétne
práva na obhajobu podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 2
ods. 7 Trestného poriadku, ktoré zakotvuje právo obžalovaného vyjadriť sa ku všetkým dôkazom
a skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre rozhodnutie. Obžalovaný pred vyhlásením rozsudku nebol
oboznámený s novou výškou dlžnej sumy a nemal možnosť vyjadriť sa k tomu, či táto suma zodpovedá

skutočnostiam, resp. či pokračuje v protiprávnom konaní aj po podaní obžaloby.

Odvolací súd záverom konštatuje, že v konaní o trestnom čine zanedbania povinnej výživy podľa § 207
Tr.zákona,vzhľadomnajedinečnosťtohtotrestnéhočinu,keďsúdupravujeskutokpredĺženímčasujeho
spáchania o čas po podaní obžaloby a zvýšením sumy dlžného výživného o sumu po podaní obžaloby,

koná vtedy o časti skutku, ku ktorej obžalovaný doposiaľ nebol vypočutý. Bez výsluchu obžalovaného
súd nemôže náležite objasniť objektívnu ani subjektívnu stránku skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Vyhlásením uznesenia, že súd prijíma vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny súd zároveň legalizuje
neodvolateľnosť vyhlásenia obžalovaného, aj neprípustnosť podania odvolania proti rozhodnutiu o vine

v rozsahu jeho priznania, čím sa tento výrok rozsudku stáva právoplatným (§ 183 ods. 1 písm. a/ Tr.
poriadku),smožnosťoujehozmenylenpríp.podanímdovolaniapodľa§371ods.1písm.c)Tr.poriadku,
teda, že "zásadným" spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a vyjadrené právne úvahy Krajský súd v Prešove ako súd

odvolací zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a uznal obžalovaného za vinného zo skutku
uvedeného v obžalobe prokurátorky.

Pokiaľ ide o výrok o treste, tento ukladal krajský súd za použitia § 39 ods. 5 Tr. zákona, keďže obžalovaný
vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe prokurátora, zároveň prihliadal aj na to,

že obžalovaný pravidelne uhrádza každý mesiac výživné exekútorskému úradu, súd ani orgány činné
v trestnom konaní nevykonali prakticky žiadne dokazovanie o tom, či je obžalovaný objektívne schopný
uhrádzať výživné vo vyššej sume, obžalovaný však tým, že vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, sa vzdal svojho práva na dokazovanie a obranu v tom smere, v akej výške
je objektívne schopný uhrádzať výživné. V minulosti bol obžalovaný dvakrát súdne trestaný, v oboch

prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.