Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/141/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219201381
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1219201381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu

JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: S. C. -. XXX XX J., X.: XX XXX
XXX proti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 31 690 360, právne zastúpený: Máčai legal, s.r.o., so sídlom Bazová 6A, 821 08 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 47 255 269, o zaplatenie 8 577,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.25Cb/47/2019-220zodňa04.04.2023,takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/47/2019-220 zo dňa
04.04.2023 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
25Cb/47/2019-220 zo dňa 04.04.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: S. C. -. S., I. (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,predávajúci“)
proti žalovanému: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 31 690 360 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,kupujúci“), o zaplatenie 8 577,22 eura
s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8 577,22 eura spolu s 8,05 %

ročným úrokom z omeškania od 19.03.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).

2. Súd rozhodol s poukazom na § 365, § 369 ods. 1, ods. 2, § 369c ods. 1, § 409, § 448 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č.

160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 12.03.2019 domáhal zaplatenia sumy 8 577,22 eura s príslušenstvom titulom neuhradenia
kúpnej ceny dodaného tovaru vyúčtovaného faktúrou č. 2015011 zo dňa 16.03.2015. Žalobca dôvodil,
že žalovanému dodal motorovú naftu a zimné zmesy do ostrekovačov na prevádzke čerpacej stanice
DISKONTPHM,PodKmennoubaňouč.33,08001Prešovdojehovozidielnákladnejaosobnejdopravy.

Následne na základe odberov bola vystavená faktúra č. 2015011 v sume 8 577,22 eura s dátumom
splatnosti 18.03.2015, ktorú žalovaný neuhradil. Faktúra bola riadne zaevidovaná v kontrolnom výkaze
DPH finančnej správy.Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že medzi sporovými stranami bola dňa 10.10.2008
uzavretá kúpna zmluva č. 2008/04, ktorej premetom bola kúpa pohonných hmôt, a to motorová nafta
kód kombinovanej nomenklatúry colný sadzobník číslo: 27101941, motorový benzín super natural

95N kód kombinovanej nomenklatúry colný sadzobník číslo: 27101145, motorový benzín normal
91N kód kombinovanej nomenklatúry colný sadzobník číslo: 27101141, autopríslušenstvo, mazivá a
poskytovanie pneuservisných prác z odberného miesta Prešov - DISKONT PHM - Pod Kamennou
baňou č. 33 (ďalej aj ako ,,kúpna zmluva“ alebo aj ako ,,KZ“). Cenu dodaného tovaru, ktorého prevzatie
žalovaný potvrdil podpísaním dodacích listov, žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2015011 zo dňa 16.03.2015

v sume 8 577,22 eura s dátumom splatnosti dňa 18.03.2015 (ďalej aj ako ,,faktúra č. 2015011“ alebo aj
ako ,,faktúra“), ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil.

Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietal nesúlad faktúrovanej sumy ako aj
faktúrovaného tovaru so skutočnosťou a uzavretými dohodami medzi sporovými stranami. Tvrdil, že
žalobca nepreukázal riadne dodanie faktúrovaného tovaru dodacími listami ním podpísanými a teda

riadne nepreukázal svoj nárok. Zároveň vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku.

Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný sa k vystavenej faktúre č. 2015011 nikdy pred
podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyjadril v zmysle dôvodov, ktoré uviedol v podanom
odpore. Dovtedy dodanie tovaru nespochybňoval, a ani nereklamoval. Poukázal, že jeho prevádzka má

na viditeľnom mieste umiestnený reklamačný poriadok, na základe ktorého žalovaný nikdy nepostupoval
a ani nijako inak do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vec neriešil. Súčasne vzniesol
námietku premlčania na uplatnenie akejkoľvek formy reklamácie faktúrovaného a dodaného tovaru.
Tvrdil, že žalovanému boli zakaždým ihneď s faktúrou odovzdané aj podpísané dodacie listy s
príslušnými údajmi (dátum, tovar, evidenčné číslo vozidla, preberajúca osoba a jej podpis a číslo dokladu

totožnosti). Argumentoval, že námietka premlčania žalovaného nároku je neopodstatnená, pretože ide
o pohľadávku z obchodného styku so štvorročnou premlčacou dobou, ktorá podaním návrhu na vydanie
platobného rozkazu nebola prekročená.

Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení k veci uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v odpore

a nárok v celom rozsahu neuznáva. Namietal, že dodacími listami nedisponuje a ani mu dovtedy neboli
doručené. Mal za to, že žalobca nedostatočne preukázal uplatnený nárok, keďže nepredložil žiadne
dôkazy o tom, že by medzi stranami došlo k zmluvnému vzťahu, na základe ktorého by si u žalobcu
objednal tovar, z ktorého by bolo možné vyvodiť cenu a platobné podmienky údajne dodaného tovaru,
ani nepreukázal dodanie tovaru.

Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi a dospel k
záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu dôvodný. Súd mal za to, že medzi sporovými
stranami došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. ObZ, ktorú skutočnosť mal
preukázanú listinnými dôkazmi (písomne uzavretá kúpna zmluva, potvrdené dodacie listy, vystavená

a žalovaným prevzatá faktúra). Žalovaný predmetnú faktúru prevzal dňa 23.03.2015 a zároveň na nej
potvrdil, že prevzal aj dodacie listy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie istiny 8 577,22 eura ako neuhradenej ceny dodaného tovaru.

Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v

omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Súd konštatoval, že žalobcom
požadovaná a súdom priznaná výška úroku z omeškania je plne v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami, keďže úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v rozhodnom období 0,05 %
ročne. Mal za to, že nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy je
dôvodný, avšak až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry do zaplatenia s tým,

že žalovaný otázku výšky úroku z omeškania, začiatku a doby trvania omeškania nespochybňoval.
Žalobu v časti úroku z omeškania za deň 18.03.2015 zamietol ako nedôvodnú, nakoľko uvedený deň bol
posledným dňom lehoty na zaplatenie a žalovaný ešte nebol v omeškaní. Súd uviedol s poukazom na
omeškanie žalovaného, že žalobcovi popri úroku z omeškania vznikol nárok aj na zaplatenie paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

Súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný v konaní síce spochybňoval žalobcom uplatnený nárok v
otázke vzniku nároku na zaplatenie kúpnej ceny, avšak svoje tvrdenia nepreukázal. Popretie skutkových
tvrdení žalobcu v tejto časti zo strany žalovaného súd vyhodnotil ako neúčinné, nakoľko žalovanýneuviedol vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach a len samotné spochybnenie žalobcom
tvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za postačujúce. Okrem toho súd poukázal aj
na správanie žalovaného, ktorý predmetnú faktúru zaevidoval vo svojom účtovníctve a zahrnul ju do

dane z pridanej hodnoty v mesiaci máj 2015. Zároveň žalobcovi predložil návrh dohody o urovnaní, v
ktorej je žalovaná pohľadávka predmetom úpravy. Súd prvej inštancie zastával názor, že nie je možné
logicky dôvodiť, že by žalovaný zaradil faktúru do účtovníctva a uplatnil z nej DPH, ak by tovar nebol
dodaný. Zároveň argumentoval, že pokiaľ by mu tovar nebol dodaný, je nanajvýš pravdepodobné, že
žalovaný ako objednávateľ by dodacie listy ani prevzatie faktúry podpisom nepotvrdil. Na žalovaným

vznesenú námietku premlčania súd neprihliadol s odôvodnením, že žaloba bola podaná pred uplynutím
štvorročnej premlčacej doby, nakoľko splatnosť faktúry bola dňa 18.03.2015 a žaloba bola podaná na
súd dňa 12.03.2019.

Súdprvejinštanciepoukázalnadôkaznúpovinnosťúčastníkovvsporovomkonaní,t.j.povinnosťoznačiť
dôkazy na svoje tvrdenia, teda, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Súd zdôraznil, že aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.

Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,

spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný dňa 31.05.2023 v zákonnej lehote voči výroku I. a III.

odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný namietal, že medzi zmluvnými
stranami nebola dohodnutá kúpna cena, ktorú následne po dodaní predmetného tovaru žalobca
faktúroval. Namietal, že súd sa s otázkou spôsobu určenia kúpnej ceny vôbec nevysporiadal a bez
ďalšieho skúmania plne prevzal neúplnú argumentáciu žalobcu, ktorý stanovil cenu tovaru svojvoľne
bez predošlej dohody. Žalovaný mal za to, že nie on, ale žalobca bol povinný uniesť bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno ohľadne uplatneného nároku, pričom žalobca nepreukázal podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy, ktoré podmieňujú jej platné uzavretie, a to najmä, akým spôsobom si strany dohodli
kúpnu cenu za dodávaný tovar.

Namietal, že kúpna zmluva, na ktorú sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvoláva, nesúvisí so

žalovaným nárokom a ani sa na ňu žalobca v žalobe neodvoláva. Taktiež namietal, že kúpna zmluva je
v otázke platobných podmienok v rozpore s uplatneným nárokom a faktúrou žalobcu a že je zjavné, že
sa žalobca nemal v úmysle v roku 2015 riadiť zmluvou spred siedmych rokov. Uviedol, že je potrebné sa
zaoberať otázkou výšky žalobcom uplatneného nároku a primeranosti faktúrovanej kúpnej ceny, ktorú
nepreukázal. Z uvedených dôvodov mal za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keď kvalifikoval právny vzťah medzi stranami sporu ako záväzkový vzťah na základe platne
uzatvorenej písomnej kúpnej zmluvy v zmysle § 409 ObZ.

Taktiež žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci aj v otázke premlčania uplatneného nároku. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením súdu

ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby. Dôvodil, že z predložených dodacích listov vyplýva, že mu
žalobca dodával naftu a iný tovar v rôznych termínoch v mesiaci marec 2015, pričom faktúroval len
jedenkrát v danom mesiaci a na faktúre č. 2015011 uviedol ako dátum dodania tovaru deň 16.03.2015.
Argumentoval, že ak by aj pripustil, že došlo k dodaniu tovaru, za dátumy dodania je potrebné vtakom prípade považovať dátumy uvedené v predložených dodacích listoch, a nie dátum dodania
tovaru uvedený vo faktúre č. 2015011. Za účelom stanovenia začiatku premlčacej doby je podľa názoru
žalovaného potrebné považovať za deň, kedy sa právo mohlo po prvýkrát uplatniť na súde v zmysle

§ 391 ods. 1 ObZ, deň uvedený ako deň dodania tovaru v predložených dodacích listoch. Dôvodil, že
nedošlo k osobitnej dohode medzi stranami sporu ohľadne zaplatenia kúpnej ceny, a preto je potrebné
ohľadne splatnosti aplikovať § 450 ods. 1 ObZ. Ak teda v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci
zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti, právo
na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou a ObZ

umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Poukázal, že z dodacích listov vyplýva, že tovar bol dodávaný v dňoch 02.03.2015 až 16.03.2015.
Dátum podania žaloby bol 12.03.2019. Tvrdil, že hodnota tovaru dodaného pred dátumom 12.03.2015,
t.j. tovaru, pri ktorom uplynula premlčacia doba, by predstavovala sumu vo výške 4 778,69 eura bez
DPH, t.j. 5 734,43 eura s DPH. Hodnota tovaru dodaného po 12.03.2015 (vrátane) predstavuje sumu
vo výške 1 430,55 eura bez DPH, t.j. 1 716,66 eura s DPH.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 31.08.2023, doplneným podaním zo dňa
11.09.2023 s tým, že sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že
žalobu podal na základe faktúry s dátumom splatnosti, ktorý je rozhodujúci, a že ak do dátumu splatnosti
odberateľ neuhradí svoj záväzok dodávateľovi, je v omeškaní. Zdôraznil, že do podania návrhu na
vydanie platobného rozkazu žalovaný dodanie tovaru vôbec nespochybňoval a ani nereklamoval. Tvrdil,

že jeho obchodná prevádzka má na viditeľnom mieste umiestnený reklamačný poriadok, na základe
ktoréhožalovanýnikdynepostupovalaaninijakoinakdopodanianávrhunavydanieplatobnéhorozkazu
vec neriešil. Zároveň žalobca vzniesol námietku premlčania na uplatnenie akejkoľvek formy reklamácie
fakturovaného a dodaného tovaru, ktorý je obsahom faktúry č. 2015011. Poukázal, že žalovaný potvrdil
riadne zaevidovanie faktúry č. 2015011 a jej prevzatie spolu s dodacími listami, a že v prílohe vyjadrenia

zo dňa 23.02.2023 doručil súdu ďalšie faktúry z obchodného styku so žalovaným vrátane dodacích listov
a dokladov o ich úhrade s poukazom, že žalovaný s ich formou zakaždým súhlasil.

6. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 31.08.2023 a dňa 11.09.2023 bolo žalovanému doručené na vyjadrenie
dňa 19.10.2023. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po
oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa,
keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

9. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

10. Podľa § 409 ods. 1 ObZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec
(tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci
a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

11. Podľa § 409 ods. 2 ObZ, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň
určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia
kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

12. Podľa § 448 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom
prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením
žalobcukodvolaniu,odvolacísúdkonštatuje,žesavcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímrozsudku
súdu prvej inštancie a v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého

rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP a rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení
rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom
ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil
a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v

súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného
charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

16. Vzhľadom k tomu, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzil sa v odôvodnení tohto rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

17. Predmetom sporu bol nárok žalobcu/predávajúceho voči žalovanému/kupujúcemu na zaplatenie
kúpnej ceny dodanej motorovej nafty a zimnej zmesy do ostrekovačov v sume 8 577,22 eura s
príslušenstvom a náhrada trov konania voči žalovanému/kupujúcemu, ktorý kúpnu cenu za dodaný tovar

neuhradil. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku,
ako aj jeho premlčanie. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8
577,22euraspolus8,05%ročnýmúrokomzomeškaniaod19.03.2015dozaplatenia,paušálnunáhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi voči žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).

18. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej a právnej správnosti napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní
podanom žalovaným voči napadnutému výroku I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

19. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

20. K odvolacej námietke žalovaného, že kúpna zmluva č. 2008/04 nesúvisí so žalovaným nárokom,
že je v otázke platobných podmienok v rozpore so žalovaným nárokom a faktúrou žalobcu, že medzi
zmluvnými stranami nebola dohodnutá kúpna cena, že žalobca nepreukázal primeranosť faktúrovanej
kúpnej ceny a podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktoré podmieňujú jej platné uzatvorenie, najmä akým
spôsobomsistranydohodlikúpnucenuzadodávanýtovar,ažesasúdprvejinštanciesotázkouspôsobu

určenia kúpnej ceny vôbec nevysporiadal odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že medzi sporovými stranami došlo dňa 10.10.2008 k platnému uzatvoreniu písomnej kúpnej
zmluvy na dobu neurčitú v zmysle § 409 a nasl. ObZ, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú nespornými
tvrdeniami žalobcu a predloženými listinnými dôkazmi, pričom zánik tohto zmluvného vzťahu nebol
v konaní tvrdený, ani preukázaný. Kúpna zmluva obsahovala dohodu strán ohľadom jej podstatných

náležitostí s tým, že predmet plnenia bol špecifikovaný v čl. I. KZ a spôsob určenia kúpnej ceny v
čl. II. KZ (viď č.l. 161 s. sp.). Z obsahu spisu vyplýva, že v rámci obchodno-záväzkového vzťahu
medzi stranami sporu s poukazom na dohodnutý spôsob určenia kúpnej ceny, bola táto vyúčtovaná a
uhrádzaná na základe vystavených preddavkových faktúr, resp. faktúr s tým, že v zmysle kúpnej zmluvy
boli súčasťou faktúry s uvedeným dátumom splatnosti aj dodacie listy s označením odobratého tovaru,

dňadodaniatovaru,evidenčnéhočíslamotorovéhovozidla,menaačíslaobčianskehopreukazuvodičas
jeho podpisom (viď č.l. 156, 162, 183 až 195 s. sp.). V danom prípade dňa 23.03.2015 žalovaný podpísal
prevzatie predmetnej faktúry č. 2015011, splatnej dňa 18.03.2015, za dodanú motorovú naftu v objeme
5 534 l a 2 ks zimnej zmesy do ostrekovačov v sume 8 577,22 eura spolu s dodacími listami, pričom vočijej obsahu až do podanie žaloby nevzniesol žiadne námietky, nevrátil ju žalobcovi, ani ju iným spôsobom
nereklamoval, a ani nereklamoval množstvo a cenu dodaného tovaru (viď č. l. 160, 178 až 180 s. sp.).
Následne žalovaný predmetnú faktúru zaevidoval vo svojom účtovníctve a zahrnul ju do dane z pridanej

hodnoty v mesiaci máj 2015 (viď č.l. 210 s. sp.). Vzhľadom k uvedenému žalovanému vznikla povinnosť
zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru v lehote splatnosti podľa predloženej faktúry do 18.03.2015, a
preto odvolací súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žalobou
uplatneného nároku.

Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 23. napadnutého
rozhodnutia, ktorý popretie skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného vyhodnotil ako neúčinné,
nakoľko žalovaný neuviedol vlastné skutkové tvrdenia o týchto skutočnostiach s tým, že len samotné
spochybnenie žalobcom tvrdených skutočností nemožno bez ďalšieho považovať za postačujúce.
Zároveň žalovaný v konaní spochybňoval žalobcom uplatnený nárok, avšak svoje tvrdenia nijako
nepreukázal. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu relevantne nepoprel,

ani neuviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, a preto sa považujú skutkové
tvrdenia žalobcu za nesporné. Žalovaný sa len obmedzil na konštatovanie, že žalobca nepreukázal
súvis kúpnej zmluvy s uplatneným nárokom, dohodu o kúpnej cene a primeranosť faktúrovanej kúpnej
ceny. S poukazom na žalovaným prevzaté dodacie listy a podpísanú faktúru však neuviedol, na základe
akého právneho titulu teda predmetný dodaný tovar prevzal a za akých dohodnutých podmienok, ani

aká mala byť medzi stranami sporu dohodnutá, resp. faktúrou vyúčtovaná kúpna cena. Žalovaný na
preukázanie svojich skutkových tvrdení ohľadom neprimeranosti faktúrovanej kúpnej ceny dodaného
tovaru a nesúvisu kúpnej zmluvy s uplatneným nárokom v otázke platobných podmienok, neprodukoval
žiadne vlastné skutkové tvrdenia, a ani dôkazy. Možno teda zhrnúť, že kým žalobca v konaní poskytol
skutkové tvrdenia ohľadom vzniku a priebehu obchodno-záväzkového vzťahu strán sporu a produkoval

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a opodstatnenosti žalovanej sumy (viď napr. vyjadrenie žalobcu
zo dňa 01.09.2022 na č.l. 156 s. sp., kúpna zmluva na č.l. 161 s. sp., dodacie listy na č.l. 178 až 180 s.
sp., predmetná žalovaným neuhradená faktúra č. 2015011 zo dňa 16.03.2015 a žalovaným uhradená
faktúra č. 2015005 zo dňa 31.01.2015 za dodanie rovnakého tovaru za rovnakú kúpnu cenu na č.l. 160,
189 až 191 s. sp.), žalovaný nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval skutočnosti tvrdené

a dôkazy predložené žalobcom. Žalovaný netvrdil žiadne právne skutočnosti, ktoré by spôsobovali
neexistenciu alebo zánik jeho právnej povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok, a ani takéto tvrdenia
nijako nepreukázal. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný v predmetnom právnom spore neuniesol
bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok jeho neúspech v konaní. Procesnej
povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť

tvrdené skutočnosti. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti ,,relevantne tvrdiť“, má
pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu v podobe neúspechu v spore, ako tomu je v danej právnej
veci. Ak dôjde k popretiu skutkových tvrdení protistrany, musí ísť o podstatné a rozhodujúce tvrdenia, t.j.
relevantné z hľadiska hmotného práva. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie sa považuje za sporné. Ak
sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov. Ak strana sporu

neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie
domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. V danom prípade žalovaný účinne nepoprel
skutkové tvrdenia žalobcu.

Ďalej odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že

v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie
náležitým spôsobom napadnutý rozsudok odôvodnil, keď sa v jeho odôvodnení vysporiadal so všetkými
skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a
právnym záverom. Súd prvej inštancie v bode 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku stručne, ale jasne

uviedol skutkový stav ním zistený vykonaným dokazovaním s poukazom na listinné dôkazy, pričom v
bodoch 19., 21., 22. a 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd dostatočne podrobne a zrozumiteľne
uviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou
uplatnený nárok je dôvodný a žalobca tak preukázal nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar
a z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú. Súd prvej inštancie sa

tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách
procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného dostatočným spôsobom.Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva
strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá
všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatneného návrhu, ako aj špecifickými námietkami strany

sporu. Porušením uvedeného práva sa strane sporu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok
rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v
odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé
(k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/87/2021 zo dňa
30.09.2022). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby
bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami

(sp. zn. I. ÚS 50/04).

Odvolací súd preto považuje túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

21. K odvolacej námietke žalovaného, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, odvolací súd uvádza,

že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná pred uplynutím štvorročnej
premlčacej lehoty, a to s poukazom na splatnosť faktúry dňa 18.03.2015 a doručenie žaloby na súd
dňa 12.03.2019. V danom prípade bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu do 18.03.2015 a dňom
nasledujúcim mu začala plynúť lehota na uplatnenie práva na súde v zmysle § 391 ods. 1 ObZ, ktorá
uplynula dňa 18.03.2019. Žaloba bola doručená na súd dňa 12.03.2019, teda pred uplynutím štvorročnej

premlčacej doby. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.

22. K odvolacej námietke žalovaného, že za účelom stanovenia začiatku premlčacej doby je potrebné
považovať za deň, kedy sa právo mohlo po prvýkrát uplatniť na súde podľa § 391 ods. 1 ObZ, deň
uvedený ako deň dodania tovaru v predložených dodacích listoch odvolací súd uvádza, že uvedenú

skutočnosť žalovaný nenamietal v prvoinštančnom konaní, ale túto procesnú obranu uplatnil až v
odvolacom konaní a teda jeho skutkové tvrdenie je tak novotou v odvolacom konaní, ktorej prípustnosť
v zmysle § 366 CSP žalovaný v konaní však nepreukázal, a preto na ňu odvolací súd neprihliadal.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd dodáva, že prostriedkami procesného útoku a prostriedkami

procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na
vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky,
pričom strany sú povinné uplatniť ich včas (nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už
skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania), najneskôr však do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa § 384
ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Opravný
prostriedok s právom novôt povoľuje strane sporu prednášať nové skutočnosti a dôkazy len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné v odvolacom konaní uplatniť.

Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú.

23. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok
žalobcu bol preukázaný, teda dôvodný s tým, že obranu žalovaného vyhodnotil ako nepreukázanú.
Žalovaný v predmetnom konaní neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukazoval
ním tvrdené skutočnosti, pričom dôsledkom bolo neunesenie dôkazného bremena a vydanie pre

stranu nepriaznivého rozhodnutia. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní (povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia) znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledkyv podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ohľadom určitých

skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky. Procesná pasivita sporovej strany má za následok, že neuniesla dôkazné bremeno.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní platí zásada kontradiktórnosti konania, podľa ktorej
majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem

na efektívnom vedení „svojej právnej veci“ a rovnako žalovaný, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej
procesnej obrany. Preto bolo povinnosťou žalovaného ako strany, tvrdiť rozhodujúce skutkové okolnosti
a procesne navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

24. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu premietnuté v napadnutom výroku I. a III. rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §
387 ods. 1 a ods. 2 CSP v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalobca bol v
odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).