Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121208919
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8121208919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: A. B. C., so sídlom
kancelárie Krmanova 14, 040 01 Košice, správca úpadcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F.
XXX, v konaní právne zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom kancelárie Horná 13, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovaným: 1. AGRO-EKO FARMA, s. r. o., so sídlom 090 03
Ladomirová 225, IČO: 46 949 585, 2. AGROSLUŽBY Svidník, s. r. o., so sídlom Stropkovská 474, 089
01 Svidník, IČO: 31 734 154, obaja žalovaní v konaní právne zastúpení JUDr. Dušanom Maruščákom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, žaloba o plnenie, o odvolaní žalovaného

v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21. novembra 2023, č.k. 2Cbi/22/2021 –
81 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok č.k. 2Cbi/22/2021-81 zo dňa 21. novembra 2023.

II. Žalobca má proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty

v konkurze na majetok úpadcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., vedenom
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/17/2017, peňažnú náhradu v sume 10.000,- eur za prevedené
motorové vozidlo značky MERCEDES-BENZ SPRINTER 906 AC, VIN: G., EČV: H. XXX I., v lehote do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 25.10.2021, ktorou sa žalobca ako správca úpadcu D. E.
domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade priznania plnenia do všeobecnej podstaty úpadcu.

2.1. Dôvodil, že uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2K/17/2017 zo dňa 15.12.2017 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: D. E., nar. XX.XX.XXXX (uznesenie zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 243/2017 dňa 21.12.2017). Do funkcie správcu bol ustanovený žalobca (uznesenie bolo

zverejnené v Obchodnom vestníku č. 68/2018 zo dňa 09.04.2018). Na základe poskytnutej súčinnosti
od Okresného riaditeľstva Policajného zboru Svidník, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa
27.11.2020 zistil, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu MERCEDES-BENZ
SPRINTER 906 AC, VIN: G., EČV: H. XXX I. („motorové vozidlo“) z úpadcu na tretiu osobu -žalovaného v 1. rade, ktorý následne previedol vlastnícke práva dňa 18.04.2018 na žalovaného v
2. rade, pričom z vykonanej lustrácie je preukázateľné, že úpadca bol jeho vlastníkom v období
od 28.09.2015 do 16.01.2018 a k prevodu vlastníckeho práva z úpadcu došlo až po vyhlásení

konkurzu (pravdepodobne kúpnou, prípadne darovacou zmluvou). Správca pred dňom 27.11.2020
nemal vedomosť o nižšie uvedenom motorovom vozidle, nakoľko úpadca počas celého konkurzu
neposkytuje správcovi požadovanú súčinnosť. Správca predmetné motorové vozidlo zapísal do súpisu
všeobecnej podstaty podaním v Obchodnom vestníku č. 45/2021 vydanom dňa 08.03.2021.
Žalobca sa domáhal vydania motorového vozidla prevedeného do vlastníctva žalovaného v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade ku dňu podania žaloby motorové vozidlo do podstaty nevydal a neposkytol do
ukrátenej podstaty žiadne plnenie.

3. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť argumentujúc, že je vylúčené, aby si na tú istú vec žalobca
uplatňoval svoje vlastnícke právo a zároveň, aby k tej istej veci uznával vlastnícke právo žalovaného
v 2. rade a domáhal sa svojich nárokov podľa § 44 ods. 2 ZKR, nakoľko kumulácia oboch nárokov je

zmätočná, pretože nie je zrejmé, čoho sa žalobca vlastne domáha.

3.1. V ďalšom dôvodili, že rozhodným dňom pre zistenie majetku úpadcu je deň 22.12.2017, kedy
bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku č. 243/2017 dňa 21.12.2017.
Podľa účtovných dokladov žalovaného v 1. rade motorové vozidlo žalovaný v 1. rade nadobudol dňa

02.09.2017, teda pred dňom, ktorý je rozhodným pre zistenie majetku úpadcu. Žalobca sa tak mohol
domáhať' svojho práva iba odporovateľnosťou právneho úkonu, v zákonom stanovenej prekluzívnej
lehote.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- uznesením Okresného súdu Prešov, sp. zn. 2K/17/2017 zo dňa 15.12.2017
(zverejneným v Obchodnom vestníku č. 243/2017 zo dňa 21.12.2017) bol vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX a do funkcie správcu konkurznej podstaty
bol ustanovený JUDr. Ing. Jozef Sitko, so sídlom kancelárie Lipová 1, 066 01 Humenné. Na základe
rozhodnutia 1. schôdze veriteľov Okresný súd Prešov uznesením sp.zn. 2K/17/2017 zo dňa 03.04.2018

(zverejneným v Obchodnom vestníku č. 68/2018 zo dňa 09.04.2018) rozhodol o odvolaní JUDr. Ing.
Jozefa Sitka z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a za správcu ustanovil žalobcu;
- žalobca ako správca zapísal motorové vozidlo do súpisu všeobecnej podstaty, ktorá
skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 45/2021 dňa 8.03.2021;
- z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že D. E. ako úpadca, bola jeho vlastníkom

od 28.09.2015 do 16.01.2018, od 16.01.2018 do 18.04.2018 bol jeho vlastníkom žalovaný v 1. rade a
od 18.04.2018 žalovaný v 2. rade;
- z faktúry č. 20170901 vyplýva, že bola vystavená dodávateľom D. E.
(úpadcom) dňa 2.09.2017, s dátumom splatnosti dňa 23.09.2017 na sumu 6.000,- eur s DPH
odberateľovi spoločnosti D. - J. K., s. r. o. (žalovaný v 1. rade) a podľa výpisu z účtu tejto spoločnosti

bola zaplatená dňa 27.09.2017 L. A. E., pričom ako dôvod úhrady uviedol variabilný symbol - č. faktúry;
- z výpisu z obchodného registra spoločnosti AGRO-EKO FARMA, s. r. o. vyplýva, že
L. A. E. bol jej spoločníkom od 31.08.2016 do 15.05.2017.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 67 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov – ďalej len ZKR (právna úprava majetku
podliehajúceho konkurzu), § 73 ods. 1 prvá veta ZKR (právna úprava povinnosti správcu pri zisťovaní
majetku podliehajúceho konkurzu), § 76 ods. 1 ZKR (právna úprava súpisu majetku podstát), § 76
ods. 3 ZKR (právna úprava povinnosti správcu súpis pravidelne aktualizovať), § 77 ods. 1 prvá veta, §
78 ods. 1 ZKR (právna úprava okruhu majetku zapisujúceho sa do súpisu), § 44 ods. 2 ZKR (právna

úprava neúčinnosti právnych úkonov úpadcu urobených počas konkurzu), § 104 ZKR (právna úprava
procesného nástupníctva v prípade úmrtia dlžníka počas konkurzu), § 111, § 116, § 118 zák. č.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke (právna úprava evidencie vozidiel povinnosti držiteľa vozidla v súvislosti
s prevodom držby vozidla na inú osobu).

6. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy dospel k záveru, že žaloba je dôvodná,
vychádzajúc z nasledovného:6.1. Z nespochybneného dôkazu (evidenčnej karty vozidla) bolo preukázané, že D. E. bola jeho
vlastníkom od 28.09.2015 do 16.01.2018; od 16.01.2018 do 18.04.2018 bol jeho vlastníkom žalovaný
v 1. rade a od 18.04.2018 žalovaný v 2. rade. Pokiaľ ide o žalovaným v 1. a 2. rade predložené

dôkazy na preukázanie prechodu vlastníckeho práva súd prvej inštancie dospel k záveru, že predložená
faktúra (bez podpisu odberateľa) a doklad o jej úhrade uvedené nepreukazuje, faktúra o vykonaní opravy
nepreukazuje vlastnícke právo, nakoľko nie je vylúčené, aby si tretia osoba (nie len vlastník), nechala
urobiť servisné práce v autorizovanom servise.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákona o cestnej premávke,

bolo povinnosťou prevádzajúceho v čase prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, oznámiť túto skutočnosť
príslušnému dopravnému inšpektorátu do 15 dní odo dňa, kedy táto nastala. Ak teda podľa žalovanými
v 1. a 2. rade predloženého dôkazu (faktúry) došlo k predaju vozidla dňa 02.09.2017, žalovaný v 1.
rade zákonnú lehotu na oznámenie relevantných skutočností príslušnému dopravnému inšpektorátu
nedodržal. Ak napriek tomu dopravný inšpektorát vykonal zmenu v evidencii vlastníka vozidla dňa
16.08.2018, musel o to v zmysle ustanovení Zákona o cestnej premávke, požiadať vlastník motorového

vozidla, v tom čase evidovaný na dopravnom inšpektoráte, teda úpadca, resp. iná osoba, ktorá osvedčila
svoju žiadosť zákonom požadovanými dokladmi. V žalovanými v 1. a 2. rade označenom a predloženom
dôkaze - faktúre č. 20170901 je síce ako dodávateľ uvedený úpadca a ako odberateľ žalovaný v 1. rade,
no fakturovaná suma vo výške 6.000,- eur bola zaplatená dňa 27.09.2017 L. A. E., ktorý v čase úhrady
už nebol spoločníkom žalovaného v 1. rade. Uvedený rozpor medzi skutkovými tvrdeniami žalovaných

a produkovanými dôkazmi nebol zo strany žalovaných v 1. a 2. rade ničím vysvetlený. Žalovaní v 1. a 2.
rade ani nepreukázali, že skutočne došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu kúpy kupujúcemu, čím by
v zmysle ustanovenia § 443 Obchodného zákonníka došlo k prevodu vlastníckeho práva odovzdaním
tovaru predávajúcim kupujúcemu. Vyhodnotiac produkované dôkazy, každý jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti, mal súd za preukázané, že úpadca previedol motorové vozidlo po vyhlásení

konkurzu bez súhlasu a bez vedomia súdom ustanoveného správcu, teda urobil po vyhlásení konkurzu
právny úkon týkajúci sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ktorý nespôsobuje jeho neplatnosť,
ale je neúčinný voči konkurzným veriteľom. Prevodom vlastníckeho práva k vozidlu došlo k zmenšeniu
majetku úpadcu na úkor veriteľov, a teda k poškodeniu konkurznej podstaty.

6.2. Žalobca ako správca po vyhodnotení zistených skutočností preto správne dospel k záveru, že daný
právny úkon je voči konkurzným veriteľom neúčinný, pričom sa rozhodol neúčinnosť právneho úkonu v
osobitnom konaní neuplatniť, nakoľko pre neposkytnutie súčinnosti úpadcom nemal vedomosť, kde sa
dané motorové vozidlo nachádza, a teda ho nedokáže riadne speňažiť. Účinky citovaného zákonného
ustanovenia ho však oprávňujú požadovať, aby bolo vydané plnenie, ktoré patrí do konkurznej podstaty,

a to tak od druhého účastníka právneho úkonu, ako aj od úpadcu (ak dostal dohodnuté plnenie),
alebo od iných osôb, ktorým bolo plnenie podľa právneho úkonu poskytnuté. Žalobcom určená hodnota
uplatneného plnenia nebola zo strany žalovaných relevantným spôsobom spochybnená ani namietaná,
pričom je oprávnením správcu konkurznej podstaty stanoviť hodnotu majetku, ktorý sa zapisuje ako
súčasť konkurznej podstaty a toto oprávnenie má vychádzať z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení

skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku.

6.3. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ani skutočnosť, že žalovaný v 2. rade mal podľa jeho tvrdenia
nadobudnúť v zmysle ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka motorové vozidlo v dobrej viere, nemá
vplyv na právo správcu, vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 ZKR.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

8. Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. b/, f/ a h/ CSP.

8.1. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP vidia odvolatelia v arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko je založené na svojvôli súdu a neopierajúce sa o zákon.
Súd prvej inštancie posudzoval neúčinnosť nejakého, bližšie obsahovo a časovo nešpecifikovaného

právneho úkonu, ktorý svojvoľne označil za ex lege neúčinný bez toho, aby vôbec mal vedomosť o aký
úkon išlo. Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vidia odvolatelia aj v tom, že súd prvej inštancie porušil
právo žalovaného na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a nevysporiadaní sa
s námietkami žalovaného, pretože nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, keď odmietolargumenty žalovaného, avšak v odôvodnení rozhodnutia ich ani nevyvrátil, ani nespochybnil, ani
nezdôvodnil prečo ich považuje za irelevantné.

8.2. Súd prvej inštancie v konaní posudzoval nárok žalobcu na plnenie z dôvodu neúčinnosti nejakého
právneho úkonu medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade, s neznámym obsahom, ktorý bol uzatvorený
v bližšie nezistenom termíne (ale podľa názoru súdu po vyhlásení konkurzu), pričom aj napriek tomu
dokázal jednoznačne posúdiť, že ide o úkon platný, ale právne neúčinný. Keďže odôvodnenie súdu
prvej inštancie o vyhodnotení tejto pre rozhodnutie súdu zásadnej otázky absentuje, je jeho rozhodnutie

zmätočnéanepreskúmateľné,pretožejeneprípustné,abysúdurčovalneúčinnosťnejakéhoneznámeho
právneho úkonu, označeného žalobcom bez toho, aby mu bolo zrejmé, či a kedy bol takýto úkon vôbec
urobený, čo je jeho obsahom a prečo tento neznámy právny úkon považoval za platný, keďže neplatný
(neexistujúci) právny úkon ani nemôže byť označený ako úkon neúčinný.

9. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP vzhliadli odvolatelia v tom, že súd

prvej inštancie odignoroval zásadu, že v súdnom konaní dôkazné bremeno znáša žalobca, ktorý bol
povinný preukázať základ svojej žaloby a to označiť právny úkon úpadcu a žalovaného v 1. rade,
na základe ktorého mal žalovaný v 1. rade nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu a až
v prípade preukázania tejto právnej skutočnosti mala nastúpiť dôkazná povinnosť žalovaných. Keďže
žalobca žiadne dôkazy o nadobudnutí motorového vozidla žalovaným v 1. rade nepredložil, v rámci

kontradiktórnosti konania nebolo ani povinnosťou žalovaných preukazovať opak. Aj napriek tomu, že
si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, predložili žalovaní v konaní dôkazy o tom, že žalovaný
v 1. rade nadobudol motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy, že riadne zaplatil dohodnutú kúpnu
cenu a že motorové vozidlo mu bolo riadne odovzdané, keďže pred vyhlásením konkurzu dodávateľsky
zabezpečoval servis motorového vozidla. Žalovaní nemali čo spochybňovať, keďže zo strany žalobcu

ani nič nebolo preukázané a evidenčná karta motorového vozidla nemá žiadnu výpovednú schopnosť
o vlastníctve motorového vozidla.
Pokiaľ sa teda žalobca domáhal na žalovaných nejakého plnenia z dôvodu neúčinnosti nejakého úkonu,
bolo jeho povinnosťou tento jeho právny úkon označiť tak, aby mohol byť vyhodnotený žalovaným aj
súdom a posúdený z hľadiska jeho platnosti, keďže neexistujúci, prípadne neplatný právny úkon nemôže

byť označený ako úkon neúčinný. Preukázanie tejto skutočnosti je výlučne povinnosťou žalobcu a pokiaľ
si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil bol procesne zodpovedný za tento stav a súd ani nemohol
posudzovať niečo, čo žalobca iba tvrdil, ale nepreukázal.

10. Pokiaľ ide o naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolatelia argumentujú,

že súd prvej inštancie pri právnom posúdení sporu a pri dôkaznom preukázaní vlastníckeho práva
žalovanými vychádzal výlučne z evidenčnej karty motorového vozidla, ktorá však preukazovanie
vlastníckeho práva (práva držby motorového vozidla), nespája so žiadnymi právnymi účinkami (s
poukazom na ust. § 111 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov).
Táto evidencia nezakladá a ani nemení vlastnícke právo k motorovému vozidlu, preto je zarážajúce, že

súd prvej inštancie evidenčnej karte motorového vozidla takýto význam priznal, pričom akékoľvek úvahy
o nadobúdaní a zmene vlastníctva z tohto dôkazu ani len nevyplývajú, resp. s poukazom na ustanovenia
Obchodného zákonníka (§ 409 ods. 1, § 443 ods. 1, § 446) sú bez akéhokoľvek vecného a právneho
významu.

11. Záverom odvolatelia uvádzajú, že súd prvej inštancie nepochopil ani podstatu súdneho sporu,
totiž to, že samotné zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje správcovi
nakladať s takým majetkom podliehajúcim konkurzu a následne ho speňažovať (uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2019 zo dňa 3. júla 2019). Pokiaľ teda bola vec správcom zapísaná do
oddelenej podstaty úpadcu, správca sa mohol domáhať na osobe, ktorá vec zo súpisu oddelenej

podstaty neoprávnene zadržiava, jej vydania do oddelenej podstaty.
V priebehu konania však nebolo preukázané, aby sa správca, či už výzvou alebo žalobou domáhal od
povinnej osoby vydania veci a nebolo preukázané, aby sa excidenčnou žalobou žalovaný alebo tretia
osoba domáhali na žalobcovi vylúčenia veci z oddelenej podstaty a teda platí právna domnienka, že
vec bola do súpisu oddelenej podstaty zapísaná oprávnene a správcovi nepochybne prislúcha právo

na jej speňaženie.

12. Na základe uvedeného žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
zamietol.13. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc argumenty uvádzané už v priebehu
konania.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 1. a 2.
rade ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie
meritórne prejednal.

15.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný

právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

15.2.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS

132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane

bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.05.2025 o 11:10 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania,
ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného
dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané
dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP, na zistený skutkový stav aplikoval

správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva a povinnosti strán sporu. Odôvodnenie jeho
rozhodnutia je zrozumiteľné, logické, dávajúce odpovede na všetky skutkové a právne otázky relevantné
pre rozhodnutie o veci samej.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje jeho

správnosť (§ 387 ods. 1). Na doplnenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

19. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť odvolateľa na nasledovné zákonné
ustanovenia:

19.1. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti

(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

19.2. Ustanovenie § 151 ods. 1 CSP stanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne

nepoprela, sa považujú za nesporné, ktoré si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza
v meritórnom rozhodnutí.

19.3. Pri samotnom hodnotení dôkazov (v zmysle či tieto stranami sporu predložené preukazujú ich
tvrdenia) sa uplatňuje zásada ich voľného hodnotenia, vyjadrená v § 191 CSP, v zmysle ktorého súd

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov teda súd
zásadne nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť, musí ale hodnotiť vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a následne ustáliť, či strana,
ktorú v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, toto bremeno uniesla. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí

aj v súlade s princípmi, na ktorých CSP spočíva (čl. 15 CSP).

19.4. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená,
že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v
jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky

procesnéhoútokuaprocesnejobrany(skutkovétvrdenie,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy
na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas,
nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanieďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Najneskôr je
možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (§ 154 CSP).

20. Cieľom konkurzného konania je z výťažku predaja majetku úpadcu kolektívne, aj keď len čiastočne
uspokojiť jeho veriteľov. V prípade naplnenia zákonom stanovených podmienok súd uznesením vyhlási
konkurz na majetok dlžníka a ustanoví správcu konkurznej podstaty. S vyhlásením konkurzu sú spojené
dôležité hmotnoprávne a procesnoprávne účinky. K hmotnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu patrí

to, že týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom a oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim
konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu.

21. Pre rozhodnutie vo veci samej bola podstatnou skutočnosť, kedy došlo k zmene vlastníctva
motorového vozidla (že k zmene vlastníctva došlo, je skutočnosťou nespornou).

21.1. Žalobca tvrdí, že sa tak stalo po vyhlásení konkurzu (preukazuje predložením evidenčnej karty
vozidla); čo by znamenalo, že ide o právny úkon (ak ukracuje majetok podliehajúci konkurzu), voči
veriteľom ex lege neúčinný, v dôsledku čoho je správca oprávnený a zároveň povinný vymáhať plnenie,
o ktoré bol majetok úpadcu ukrátený.

21.2. Žalovaný tvrdí, že k zmene vlastníctva došlo pred vyhlásením konkurzu, ktorá skutočnosť
umožňuje správcovi odporovať podľa ZKR právnemu úkonu, ktorým došlo k zmene vlastníctva a
právnym dôsledkom úspešnej odporovateľnosti vo vzťahu k veriteľom dlžníka, ktorí si riadne a včas
prihlásili svoje pohľadávky je jeho neúčinnosť. Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného
právneho úkonu je právo na peňažnú náhradu (za vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, ktorá bola

z majetku dlžníka prevedená), prípadne môže veriteľ (má právo voľby) namiesto peňažnej náhrady
požadovať vrátenie veci.
Tvrdenieozmenevlastníctvapredvyhlásenímkonkurzu preukazuje1/fa.č.20170901zodňa2.9.2017,
splatnou dňa 23.9.2017, vystavenou na sumu 6.000,- eur ako kúpnej ceny motorového vozidla, 2/
výpisom z účtu úpadcu, podľa ktorého L. A. E. dňa 27.9.2017 zaplatil sumu 6.000,- eur (predložené

súdu dňa 9.10.2022), 3/ fa. č. 1251705911 zo dňa 4.12.2017 vystavenou Motor – Car Prešov, s.r.o.
(autorizovaný predajca a servis Mercedes – Benz) pre spoločnosť AGRO –EKO FARMA, s.r.o. za servis
predmetného vozidla, 4/ výdavkovým pokladničným dokladom č. EP 17 215, podľa ktorého AGRO –
EKO FARMA, s.r.o. zaplatila dňa 4.12.2017 Motor – Car Prešov, s.r.o. sumu 822,90 eur, (predložené
na pojednávaní dňa 31.10.2023).

21.3. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že právny úkon, ktorým
došlo k zmene vlastníctva motorového vozidla bol urobený počas konkurzu. To, že ho žalobca neoznačil
(konkrétne) nemožno pričítať na jeho ťarchu, za situácie, keď úpadca neposkytol správcovi súčinnosť,
na ktorú je povinný podľa ZKR (neposkytnutie súčinnosti ani nerozporoval).

22. Je pravdou tvrdenie odvolateľov, že evidenčná karta nezakladá a ani nemení vlastnícke právo
k motorovému vozidlu.
Súd prvej inštancie jej však takýto význam ani nepriznal (ako mylne uvádzajú odvolatelia). Nepochybne
jealedôkazompreukazujúcimzmenuvlastníctvaaosobudržiteľamotorovéhovozidla,keďje(evidencia)

definovaná ako informačný systém Policajného zboru podľa osobitného predpisu, ktorý sa vedie
na účely získavania informácií o vlastníkoch vozidiel, držiteľoch vozidiel, osobách, ktoré zastupujú
vlastníkov vozidiel alebo držiteľov vozidiel, osobách oprávnených konať za vlastníka vozidla alebo
za držiteľa vozidla, technických údajov vozidiel, vydaných dokladoch, tabuľkách s evidenčným číslom
a poskytovania údajov z tejto evidencie. Podľa tejto evidencie 16.1.2018 došlo nielen k zmene držby

predmetného motorového vozidla, ale aj k zmene jeho vlastníka, keď úpadca nebol vedený ani ako
jeho vlastník, ani ako jeho držiteľ. Ak žalovaní tvrdia, že tieto dátumy nezodpovedajú skutočnému stavu,
potom odvolací súd pripomína, že sa tak stalo v dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníka ako pôvodného
vlastníka (resp. držiteľa splnomocneného na tento úkon vlastníkom) osobne oznámiť Policajnému zboru,
ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu (§ 116 ods. 2 Zákona o cestnej premávke)

v lehotách v zákone určených.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené a 1/ skutočnosť, že fa.č. 20170901, ktorou mala byť podľa žalovaných
vyúčtovaná kúpna cena motorového vozidla je podpísaná len dodávateľom; 2/ skutočnosť, že ju zaplatilza odberateľa (AGRO – EKO FARMA s.r.o.) L. A. E., ktorý v čase uskutočnenia platby (27.9.2017)
nebol spoločníkom, ani konateľom AGRO – EKO FARMA, s.r.o.; 3/ o servis motorového vozidla nemusí
požiadať iba vlastník; nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že žalobca svoje tvrdenie o zmene

vlastníctva k motorovému vozidlu po vyhlásení konkurzu preukázal.

24. Len pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že žaloba bola žalovaným doručená spolu s uznesením
č.k. 2Cbi/22/2021-20 zo dňa 12.1.2022 vydaným podľa § 167 ods. 2 CSP dňa 27.1.2022. Vo vyjadrení
k žalobe (doručenou súdu dňa 11.2.2022) žalovaní uvádzajú: „Je však vylúčené, aby si na tú istú vec

žalobca uplatňoval jednak svoje vlastnícke právo a zároveň, aby k tej istej veci uznával vlastnícke
právo žalovaného a domáhal sa svojich nárokov podľa § 44 ods. 2 ZKR. Z uvedeného dôvodu, preto
žalovaný navrhuje, aby súd vyzval žalobcu na opravu žaloby tak, aby bolo zrejmé, čoho sa vlastne
žalobcadomáha,nakoľkokumuláciaobochnárokovjezmätočnáaniejezrejmé,čohosažalobcavlastne
domáha. V prípade, ak bude žalobca trvať na tejto žalobe je nutné, aby správca vymazal predmetné
motorové vozidlo z podstaty úpadcu a ak tak neučiní, je nutné túto žalobu zamietnuť.“

Až v podaní zo dňa 8.10.2022 bolo uvedené tvrdenie, že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo
k motorovému vozidlu dňa 2.9.2017 a predložená fa. č. 20170901 spolu s výpisom z účtu preukazujúcim
zaplatenie kúpnej ceny. Fa č. 1251705911 preukazujúca vykonanie servisných prác dňa 4.12.2017 pre
žalovaného v 1. rade bola súdu predložená až na pojednávaní konanom dňa 31.10.2023. Tu odvolací
súd odkazuje na ods. 19.4. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia a udáva, že vyššie uvedené

prostriedky procesnej obrany mohli žalovaní uplatniť už skôr, ak by konali starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Preto tieto prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené včas; súd
prvej inštancie teda na nich ani nemusel prihliadať.

25. Keďže nedošlo v konaní súdu prvej inštancie k naplneniu odvolateľmi tvrdených odvolacích dôvodov;

bolo jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdené (§ 387 ods. 1 CSP).

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 CSP tak,
že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).