Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-10Cb/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515203878
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7515203878.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudca JUDr. Monika Šabľová, v právnej veci žalobcu: JUDr. Danica Holováčová,
IČO: 31 303 064, Poštová 14, 040 01 Košice, zast.: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o.,
Rázusova č. 1, 040 01 Košice, proti žalovanej: Obec Sokoľany, IČO: 00 690 741, 044 56 Sokoľany č.
193, zast: JUDr. Monika Meňhertová, Floriánska 16, 054 01 Košice, v spore o zaplatenie 49.056 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 10.03.2015 domáhala, aby bola žalovaná
obec zaviazaná na zaplatenie sumy 49.056 eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania
od 28.01.2015 do zaplatenia a nahradila jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že ako advokát
uzavrela so žalovanou obcou ako klientom zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej sa zaviazala

poskytnúť žalovanej právnu pomoc spočívajúcu v jej zastupovaní v spore, vedenom na Krajskom súde
Košice pod sp. zn. 7S/81/2009 a to až do právoplatného skončenia súdneho konania. Za uvedenú
službu si v zmysle čl. § 2) bod 2.1. zmluvy si dohodli podielovú odmenu a to vo výške 8% z vymáhanej
pohľadávky žalovanej na základe právoplatného skončenia vyššie uvedenej právnej veci a žalobkyni
mala byť vyplatená po právoplatnosti rozhodnutia. Vec sp. sn. 7S/81/2009 bola skončená rozsudkom
zo dňa 05.05.2010, právoplatným dňa 01.08.2011 a týmto dňom bola naplnená zmluvná podmienka pre

vyplatenie dojednanej odmeny. Napriek písomnej výzve jej dodnes nebola uhradená suma 49.056 eur
a žalovaná sa dostala do omeškania.

2. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť dôvodiac, že zmluva o právnej pomoci bola uzatvorená v rozpore
so zákonom a preto je neplatná. Uviedla, že v účtovníctve neeviduje žiadnu neuhradenú pohľadávku
žalobkyne. Vystavená faktúra bola žalobkyni vrátená spolu so sprievodným listom zo dňa 16.02.2015.
Zmluva o právnej pomoci nebola prerokovaná na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovanej, teda

starostovi žalovanej nebol udelený súhlas s jej uzatvorením a to ani vo forme podielovej odmeny.
Výpočet odmeny považuje za nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé, o aké dane ide, za aké obdobie a
nejednalosaani ožiadnevymoženiepohľadávky,akosašpekulatívnevzmluveuvádza.Žalovaná
zároveň poukázala na Zásady hospodárenia s majetkom obce Sokoľany zo dňa 16.10.2009 účinné od
01.01.2010, v ktorých je uvedené oprávnenie starostu schvaľovať úkony do hodnoty 350,-
eur. Ďalej žalovaná namietala, že spor sp. zn. 7S/81/2009 bol vedený podľa piatej časti O.s.p., Správne

súdnictvo,kdesatarifnáodmenazazastupovanievkonaníurčujepodľa§11ods.3vyhláškyč.655/2004
Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu, čo predstavovalo 55,49 eur. Žalobkyňa voči žalovanej
už uplatnila zálohovou faktúrou zo dňa 11.06.2010 sumu 20.848,80 eur ako 30 % odmeny. Uhradenímtejto zálohovej faktúry došlo k porušeniu záväzného uznesenia obecného zastupiteľstva a zákona č.
523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, keďže v rozpočte žalovanej nebola na rok
2010 schválená suma na úhradu nielen zálohovej faktúry vo výške 20.848,80 eur, ale ani celej odmeny

uvedenej v zmluve o právnej pomoci. Zároveň žalobkyňa v zmluve neuviedla, že je platcom
DPH, pričom odmena dohodnutá v zmluve je bez DPH. Keďže žalovaná nie je platcom DPH, skutočným
nákladom žalovanej je suma 69.904,80 eura. Zmluva o právnej pomoci bola uzavretá aj v rozpore so
zákonom č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.

3. Žalobkyňavreplikezotrvalanapodanejžalobeavnejuvádzanýchskutkovýchtvrdeniach.Zdôraznila,
že z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o právnej pomoci a ani zo Zásad o hospodárení s majetkom žalovanej
nevyplýva, že by sa vzťahovali na prípady uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb,
teda že by takúto zmluvu muselo schvaľovať obecné zastupiteľstvo žalovanej. Uvedené obdobne platí
aj na námietku nerešpektovania pravidiel o verejnom obstarávaní. Z rozpočtu žalovanej zároveň

vyplýva, že na právne služby bola v roku 2011 vytvorená položka 32.400,- eur a následne 2.860,- eur pre
rok2012a2.890,-eurprerok2013.Zanesprávnupovažovalaajúvahužalovanejopoužitíustanovenia§
11ods.3vyhlášky655/2004Z.z.prizastupovanívkonaniachpodľaPiatejčastiO.s.p.zdôvodu,žepodľa
§ 1 ods. 2 citovanej vyhlášky sa „odmena advokáta určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho
klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú

ustanoveniatejtovyhláškyotarifnejodmene(§9až14)“. Zuzavretejzmluvyjednoznačnevyplýva
zrozumiteľný mechanizmus výpočtu podielovej odmeny, o čom svedčí aj to, že strany bez akýchkoľvek
problémov vedeli stanoviť aj výšku 30 % zálohy, ktorá bola žalovanou uhradená. Záver žalovanej o
nepreskúmateľnosti tejto časti zmluvy je preto minimálne predčasný. Napokon žalobkyňa poukázala
na zásadu preferencie platnosti právnych úkonov pred neplatnosťou právnych úkonov a na čiastočnú

úhradu pohľadávky (§ 323 ods. 2 Obchodného zákonníka), ktorá má účinky uznania záväzku.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozsudkom z 13.11.2018 rozhodol tak, že žalobu
zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval
podľa ustanovení § 8 ods. 1 a 3, § 11 ods. 4 písm. a), § 13 ods. 4 písm. c) a d), ods. 5 zákona č. 369/1990

Zb. o obecnom zriadení, ďalej podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení
neskorších predpisov, podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 2, § 7 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

5. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nevyvrátila tvrdenia žalovanej
o neexistencii súhlasu obecného zastupiteľstva nielen so samotným uzavretím zmluvy ale aj s výškou

odmeny a spôsobom jej určenia predložením relevantných dôkazov, čo nemohlo zvrátiť ani prípadný
výsluch poslancov obecného zastupiteľstva a bývalého starostu tak, ako to žalobkyňa
navrhla v podaní zo dňa 09.11.2018, a ani žalobkyňou navrhnutý výsluch terajšieho starostu, pretože
ani kladné výpovede by nemohli zhojiť neexistenciu rozhodnutia obecného zastupiteľstva, datovaného
ku dňu uzavretia zmluvy, čo súd prvej inštancie viedlo k zamietnutiu návrhu žalobkyne na vykonanie

tohto dôkazu.

6. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zmluva o právnej pomoci bola dňa 12.2.2010 uzavretá
žalobkyňou a vtedajším starostom obce bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného
zastupiteľstva, chýba prejav vôle obce a preto je absolútne neplatná (resp. vôbec nevznikla), žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobkyňa namietala, že v spore neboli vykonané ňou navrhované dôkazy a to výsluch žalovanej,

výsluch svedka A. B. C. ako aj ďalších svedkov – vtedajších poslancov navrhnutých v podaní zo dňa
09.11.2018. Na pojednávaní dňa 07.11.2016 súd prvej inštancie pristúpil k výsluchu starostu žalovanej
D. E., ktorý bol prerušený, no následne sa už nepristúpilo k jeho ukončeniu, v
dôsledku čoho dôkazný prostriedok nebol riadne vykonaný a dôkaz je neúplný. Výsluchom svedka A.
B. C., vtedajšieho starostu žalovanej, ktorý uzatvoril zmluvu o právnej pomoci mohli

byť zistené všetky podstatné okolnosti, ako je samotné uzavieranie zmluvy, vedomosť poslancov o tejto
zmluve, jej schválenie, spôsob určenia zmluvnej odmeny, predzmluvné rokovania, následné správanie
strán a podobne. Nevykonaním tohto dôkazu bola žalobkyňa zbavená možnosti relevantne preukázať
svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia, resp. vyvrátiť skutkové tvrdenia žalovanej. Vyššie uvedené platí ajv prípade navrhnutých ďalších svedkov, ktorí síce vypovedali v prípravnom konaní v trestnej veci vedenej
pred Okresným súdom Košice - okolie pod sp. zn. 3T/44/2018, no oboznámením ich výpovedí v trestnom
konaní a to obsahom podanej obžaloby došlo k porušeniu princípu ústnosti a priamosti civilného sporu.

8. Ďalej žalobkyňa poukazovala, že medzi stranami nebolo sporné, že Zmluva o právnej pomoci je
svojou povahou vzhľadom na § 261 odsek 2 Obchodného zákonníka obchodnoprávnym záväzkom.
Súd prvej inštancie mal preto pri vyhodnocovaní právnych otázok aplikovať § 266 Obchodného
zákonníka, upravujúci výklad právnych úkonov pre obchodné záväzkové vzťahy a § 267 Obchodného

zákonníka, upravujúci neplatnosť právnych úkonov pre oblasť obchodných záväzkov. Posúdenie
Zmluvy o právnej pomoci ako absolútne neplatnej podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je výsledkom
aplikácie nesprávnych právnych noriem. Neplatnosť právnych úkonov, ktoré podliehajú schváleniu
obecného zastupiteľstva je ustanovená na ochranu obce, čím je naplnený základný predpoklad aplikácie
ustanovenia § 267 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie mal minimálne skúmať, či bola
riadne uplatnená námietka relatívnej neplatnosti a posúdiť, či vôbec bola prípustná a to vzhľadom na

subsidiárnu aplikáciu § 40a druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Súd v priebehu sporu nesplnil povinnosť podľa § 181 odsek 2
CSP, žalobkyňa preto uplatnila aj námietku premlčania relatívnej neplatnosti, keďže v štvorročnej lehote
od uzatvorenia Zmluvy o právnej pomoci nebola voči žalobkyni uplatnená námietka relatívnej neplatnosti
tejto zmluvy. Súd prvej inštancie nepostupoval správne ani pri interpretácii príslušných ustanovení

zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení príslušnom v čase uzavretia Zmluvy o právnej
pomoci, keď bližšie nevysvetlil, z ktorého ustanovenia tohto právneho predpisu v roku 2010
vyplývala povinnosť obecného zastupiteľstva schváliť zmluvu týkajúcu sa poskytovania právnych služieb
(alebo obdobnú zmluvu) pred jej uzavretím obcou. V odôvodnení napádaného rozsudku jej chýbalo
vysvetlenie toho, ako má z § 9 odsek 2 Zákona o majetku obcí vyplývať, že uzavretie Zmluvy o právnej

pomoci podliehalo súhlasu obecného zastupiteľstva, keďže výpočet úkonov, ktoré sú v tomto ustanovení
obsiahnuté, je taxatívny. Z § 9 odsek 2 písmeno b) Zákona o majetku obcí, podľa ktorého súhlasu
obecného zastupiteľstva podliehajú „zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu
určenú obecným zastupiteľstvom“ nemôže byť odvodená požiadavka súhlasu obecného zastupiteľstva s
uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb, pretože z jazykového výkladu je zrejmé, že uzavretie

zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ale ani vyplatenie či určenie výšky odplaty za právne služby nie
sú zmluvným prevodom hnuteľného majetku. Z § 9 odsek 2 písmeno c) Zákona o majetku obcí, podľa
ktorého súhlasu obecného zastupiteľstva podlieha vždy „nakladanie s majetkovými právami v určenej
hodnote“ nemôže byť odvodená požiadavka súhlasu obecného zastupiteľstva s uzavretím zmluvy
o poskytovaní právnych služieb, pretože z definície pojmu majetkové práva obsiahnutej v § 4 odsek 3

Zákona o majetku obcí vyplýva, že majetkovými právami sa na účely tohto právneho predpisu rozumejú
pohľadávky a iné majetkové práva. Je evidentné, že majetkovými právami sa rozumejú predovšetkým
pohľadávky, resp. nakladaním s nimi sa myslia dispozičné úkony s takýmito pohľadávkami. Pod
takto vymedzený pojem nemožno subsumovať uzavieranie zmlúv o poskytovaní právnych služieb, či
akúkoľvek dohodu o výške odmeny za poskytovanie právnych služieb. Novelou z roku 2010 bol

§ 9 odsek 2 Zákona o majetku obcí s účinnosťou od 01.01.2011 doplnený o písmeno g), podľa ktorého
obecné zastupiteľstvo schvaľuje: „koncesné zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesné
zmluvy na poskytnutie služby uzatvorené podľa osobitného predpisu (ďalej len „koncesná zmluva“), a
to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov“. Z hľadiska pravidiel interpretácie právnych predpisov je
potom podľa nej opodstatnený záver, že ak by schvaľovanie akýchkoľvek zmlúv bolo súčasťou bodov

a) - f) § 9 odsek 2 uvedeného predpisu v znení pred touto novelou, nebolo by potom potrebné osobitne
tento bod v zákone formulovať. Zmluvy na poskytovanie (akýchkoľvek) služieb preto nie sú súčasťou
enumerácie právnych úkonov obligatórne podliehajúcich súhlasu obsiahnutej v § 9 odsek 2 Zákona o
majetku obcí. Žiadne iné ustanovenia Zákona o majetku obcí pritom súd prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozsudku neuviedol. Súd prvej inštancie presvedčivo nevysvetlil, ktoré ustanovenia Zákona

o majetku obcí nemali byť vo väzbe na tento konkrétny prípad dodržané. Žalobkyňa považovala § 11
odsek 4 Zákona o obecnom zriadení za všeobecné vyjadrenie pôsobnosti obecného zastupiteľstva -
ani v tomto prípade však súd prvej inštancie nevysvetlil jeho vzťah k neplatnosti Zmluvy o právnej
pomoci. Zákon o majetku obcí je vo vzťahu k Zákonu o obecnom zriadení v majetkových veciach lex
specialis, preto má byť v týchto otázkach prednostne aplikovaný. Ďalej žalobkyňa namietala, že odkaz

na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/2008 nie je vecne správne, keďže išlo o
rozdielnu skutkovú situáciu, pričom Zmluva o poskytovaní právnych služieb bola uzavretá v období
iného znenia Zákona o majetku obcí. Naviac, v rozhodnutiach všeobecných súdov, ktoré preskúmaval
Ústavný súd SR, zjavne neboli posudzované právne otázky, najmä relatívna neplatnosť. Súd prvejinštancie vôbec nezohľadnil osobitnú povahu podielovej odmeny, keď k zaplateniu odmeny má dôjsť až
po dosiahnutí úspechu v konaní, ktoré obci prinesie majetkových prospech. Kvalitatívne ide o odlišnú
situáciu, ako v prípadoch kedy je dohodnutá odplata za poskytnutie služieb bez ohľadu na ich majetkový

prínos. Vzhľadom na tieto dôvody považovala žalobkyňa závery súdu prvej inštancie o obligatórnom
súhlase obecného zastupiteľstva so Zmluvou o právnej pomoci, resp. o jej neplatnosti za nesprávne a
nevyhovujúce požiadavke na presvedčivé odôvodnenie rozsudku. Žalobkyňa videla vecne nesprávne
závery súdu prvej inštancie o nemožnosti dojednať pre zastupovanie v konaniach tzv. správneho
súdnictva podielovú odmenu. Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb je koncipovaná tak, že na prvom mieste preferuje zmluvnú odmenu, t.j.
dohodu zmluvných strán zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Uvedená vyhláška neobsahuje žiadny
výslovný ani implicitný zákaz dojednania podielovej odmeny aj pre konanie v tzv. správnom súdnictve
a je vždy len vecou dohody zmluvných strán, ako si odmenu definujú. Prípadnú neurčitosť odmeny
bolo možné odstrániť výkladovými pravidlami podľa § 266 Obchodného zákonníka. Za týmto účelom bol
navrhovaný výsluch svedka A. C.. Záver o neurčitosti dojednanej odmeny je pochybný a to vzhľadom na

čiastočné uznanie záväzku žalovanou, ale aj vzhľadom na znenie Zmluvy o právnej pomoci, z ktorej je
možné jasne vypočítať výšku odmeny. Poskytnutie právnej služby podľa Zmluvy o právnej pomoci viedlo
k tomu, že žalovanej boli vyplatené finančné prostriedky vo výške cca 700.000,- eur/rok za obdobie rokov
2009 až 2011, titulom dane z nehnuteľností. Odmena, ktorú si žalobkyňa uplatňuje je vo vzťahu k tejto
čiastkenepatrná.Pretoniejemožnekonštatovať,žetakátodohodasapriečidobrýmmravom.Žalobkyňa

zároveň poukázala aj na zásadu záväznosti zmlúv. Uzavretím zmluvy o poskytovaní
právnej pomoci medzi klientom a advokátom sa zakladá právny vzťah, v ktorom sa v medziach určených
vyhláškou č. 655/2004 Zb. uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Poukázala, že žalobkyňou navrhnuté dokazovanie je nadbytočné, keďže označení svedkovia boli
vypočutí už v trestnom konaní, ktorých obsah výpovede vyplýva z obžaloby. Žalovaná zotrvala na
svojom stanovisku, že Zmluva o právnej pomoci zo dňa je 12.02.2010 je neplatná z dôvodu, že nebola
prejednaná obecným zastupiteľstvom žalovanej, ktoré ju neschválilo a ani nezobralo na vedomie.

10. Krajský súd Košice ako odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie súdu prvej
inštancie (rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13. novembra 2018, č. k.
10Cb/55/2015-174) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP), keď v
uznesení uvedené nedostatky nemožno napraviť v odvolacom konaní. Po vrátení veci súdu prvej svoje
rozhodnutie (vo veci samej) riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP,

úlohou súdu prvej inštancie tak bolo v ďalšom konaní opätovne komplexne posúdiť vznik povinnosti
žalovanej zaplatiť odmenu za právne služby na základe Zmluvy o právnej pomoci, ktorý nárok
uplatnila žalobkyňa podanou žalobou a to aj s poukazom na vznesenú námietku neplatnosti samotnej
Zmluvy o právnej pomoci zo strany žalovanej.

11. Súd prvej inštancie po zrušení rozsudku posudzoval či Zmluva o právnej pomoci je platný, resp.
neplatný právny úkon a či si jej uzatvorenie vyžadovalo súhlas obecného zastupiteľstva podľa Zásad
hospodárenia s majetkom obce, ktoré mala schválené žalovaná; resp. podľa ustanovení Zákona o
obecnom zriadení a Zákona o majetku obcí, v znení platnom v času uzatvorenia zmluvy. Odvolací
súd dal do pozornosti, že v zásadách hospodárenia si obec môže upraviť hodnotu majetku, ktorý

podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva. Ak obec nemá schválené zásady hospodárenia alebo
tieto neobsahujú takýto regulačný mechanizmus, podľa § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom
zriadení, schváleniu obecného zastupiteľstva podliehajú iba najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku
obce. Ak sa vyžadovalo schváliť Zmluvu o právnej pomoci obecným zastupiteľstvom žalovanej, posúdi
súd prvej inštancie, či došlo k schváleniu tohto právneho úkonu obecným zastupiteľstvom žalovanej

a zároveň vyhodnotí požiadavku „predchádzajúceho súhlasu“ obecného zastupiteľstva vo vzťahu k
účinkom právneho úkonu, teda či účinky právneho úkonu, ktorým sa nakladá s majetkom obce a ktorý
vyžaduje súhlas obecného zastupiteľstva nemôžu, bez takéhoto predchádzajúceho súhlasu nastať.
Podľa znenia § 9 ods. 2 Zákona o majetku obcí v čase uskutočnenia právneho úkonu, schváleniu
obecným zastupiteľstvom podliehali zmluvné prevody vlastníctva, resp. nakladanie s majetkovými

právami. Krajský súd uviedol, zákon v rozhodnom čase nevyžadoval predchádzajúci súhlas obecného
zastupiteľstva na prevod vlastníctva alebo nakladanie s majetkovými právami ale schválenie takéhoto
prevodu alebo nakladania s majetkovými právami ako zákonnú podmienku, ktorej predchádzajúce
splneniejenevyhnutéprenadobudnutieúčinkovtohtoprevodualebonakladaniasmajetkovýmiprávami.Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným
v tomto zrušujúcom uznesení.

12. So záverom súdu prvej inštancie, že výška odmeny, tak ako bola dohodnutá v Zmluve o právnej
pomoci je neurčitá sa odvolací súd nestotožnil. Uviedol, že pokiaľ bola odmena advokáta v akejkoľvek
forme právneho úkonu dohodnutá, hovoríme o zmluvnej odmene. Bez platnej dohody o zmluvnej
odmene má advokát nárok iba na odmenu, rovnajúcu sa základnej sadzbe tarifnej odmeny za každý
úkon poskytnutej právnej služby podľa § 9 až 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., prípadne na iný druh

tarifnej odmeny (§ 10 ods. 7 vyhlášky). Dohodu o zmluvnej odmene možno uzavrieť samostatne,
ale môže byť aj súčasťou samotnej dohody o poskytnutí právnych služieb. Zmluvnú odmenu je
možné platne dojednať pred poskytnutím, počas jej poskytovania alebo až po poskytnutí právnej služby,
za ktorú prináleží. Dohoda o nej môže byť platne uzavretá písomne, ústne alebo aj konkludentne.
Vyhláška v § 2 ods. 1 umožňuje advokátovi ľubovoľne si s klientom dohodnúť spôsob aj výšku zmluvnej
odmeny, pričom iba výšku zmluvnej odmeny limituje tak, že sa nemôže dohodnúť v rozpore s dobrými

mravmi. Z obsahu Zmluvy o právnej pomoci uzatvorenej medzi stranami sporu pritom jednoznačne
vyplýva, že si strany dohodli zmluvnú odmenu v konkrétnej výške 58.400,- eur. Z uvedeného
dôvodu je právne irelevantné posudzovanie prípadnej neurčitosti výpočtového základu pre jej určenie,
keďže dohodnutá odmena v zmluve je určená jednoznačne uvedením jej konkrétnej výšky, ktorá bola
vyčíslená a nepripúšťa tak záver o jej neurčitosti. Ak bola odmena advokáta zmluvne dohodnutá, je

právne irelevantné, čo bolo predmetom sporu, ktorého sa týka takáto odmena. Z uvedeného tak vyplýva,
že nie je správny názor žalovanej o neurčitosti dohodnutej odmeny pre žalobkyňu s čím súhlasí aj súd
I. inštancie.

13. Súd vykonal dokazovanie, výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu,

vrátane obžaloby na bývalého starostu žalovanej A. B. C., podanej na Okresný súd Košice - okolie,
rozsudkami OS Košice okolie a KS Košice pod sp. zn. 3T/44/201 a 8To/34/2020, ktoré v rámci
odôvodnenia obsahovali výpoveď obžalovaného a svedkov, ako aj výpoveďami svedkov v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní v trestnom konaní a to jednotlivých poslancov obecného
zastupiteľstva, kontrolórky a účtovníčky žalovanej, pripojeným spisom Krajského súdu Košice

7S/81/2009 na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
. Na základe Zmluvy o právnej pomoci uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou podľa § 24 ods. 1,2
zákona č. 586/2003 Z.z., § 724 Občianskeho zákonníka a vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa žalobkyňa zaviazala
poskytnúť právnu pomoc - zastupovanie v konaní na Krajskom súde Košice 7S/81/2009. Strany sa
dohodli na podielovej odmene v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z. a to tak, že po právoplatnom skončení

veci sa odmena určí podľa § 4 cit. vyhlášky vo výške 8 % z vymoženej pohľadávky, čo predstavuje
sumu cca 730.000 eur na daniach, ktoré sa stanú príjmom obce, a čo na podielovej odmene činí 58.400
eur. Strany sa dohodli v zmluve na vyplatení preddavku vo výške 30 % výšky dohodnutej sumy po prvom
úspešnom pojednávaní. Uvedená zmluva bola podpísaná dňa 12.02.2010 žalobkyňou a v mene Obce
Sokoľany, starostom Ing. Tomášom Suchým. Medzi stranami tak nie je sporné, že tieto uzatvorili dňa

12.02.2010 Zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej právne služby
spočívajúce v zastupovaní žalovanej v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 7S/81/2009. Žalovaná
časť zmluvne dohodnutej odmeny žalobkyni uhradila potom ako vo veci bolo rozhodnuté 05.05.2010
v prospech obce Sokoľany. Zvyšok po zmene starostu odmietla uhradiť z dôvodu, že bez súhlasu
obecného zastupiteľstva starosta obce nemohol urobiť platný právny úkon za obec.

. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2Sžo/213/2010 zo dňa 15.6.2011, bol potvrdený rozsudok
Krajského súdu Košice 7S/81/2009 z 5. mája 2010. Z tohto rozsudku vyplynulo, že sa týkal konania o
žalobe Mesta Košice, ktoré sa domáhalo preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vydaného žalovaným -
Správou katastra Košice-okolie č. Po XXX/XXXX-XX-18 dňa 11.05.2009. Týmto rozhodnutím správneho
orgánu bol zamietnutý návrh Mesta Košice o obnovu konania, vedeného pod č. H-2/97/d/

BJ o určenie hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice, a ktoré bolo ukončené právoplatným
rozhodnutím, vydaným dňa 20.06.2007. Rozsudok NS SR 2Sžo/213/2010 zo dňa 15.6.2011 sa stal
právoplatný dňa 01.08.2011.
. Dňa 12.1.2015 bola vystavená žalobkyňou faktúra zálohová - daňový doklad č. 2015/01,
splatná 27.1.2015, ktorou žalobkyňa na základe zmluvy o právnej pomoci z 12.02.2010 vyúčtovala

doplatok zmluvnej odmeny v rozsahu 70 % v sume 49.056 eur (keďže preddavok 30 % vyúčtovaný fa
č. 38/2010 bol zaplatený dňa 30.06.2010)
. Uznesenie zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 26. januára 2011, sa týka schválenia návrhu na
vykonanie výmazu zapísaného rozhodnutia Správy Katastra – okolie č. H-2/97d-BJ z 20. júna 2017,ako aj skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo berie na vedomie stanovisko JUDr. Holováčovej ku tomuto
návrhu.
. Právny zástupca žalobkyne dňa 28.01.2015, adresoval žalovanej výzvu, aby sumu 46.056 eur

uhradila na účet žalobkyne do 14 dní od doručenia výzvy.
. Z listinného dôkazu, ktorým je list žalovanej č. 184/2015.2015 zo 16.02.2015 vyplýva, že bolo
konštatované novým starostom že „pri preberaní agendy obce po komunálnych voľbách v r. 2014 bolo
zistené, že sa v nej nachádzajú viaceré zmluvy, uzavreté v rozpore so zákonom a hrubým porušením
všeobecne záväzných právnych predpisov i interných predpisov.... a že obec nie je povinná uhradiť

žalobkyni požadovanú pohľadávku, pretože je možné predpokladať, že bude musieť vrátiť bezdôvodné
obohatenie z neplatných zmlúv...“ Uvedený list bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa
20.2.2015. Zálohovú faktúru č. 2015/01 žalovaný vrátil žalobkyni so sprievodným listom zo dňa
15.12.2014, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 19.01.2015 (viď list a doručenka na č.l. 31).
. Prílohu k vyjadreniu žalovanej k žalobe tvoril súbor listín – a) zápisnice zo zasadnutia OZ žalovanej za
obdobie od 16.10.2009 do 25.03.2010 na preukázanie toho, že ani samotná zmluva medzi žalobkyňou a

žalovanouaanivýškaodmenyčispôsobjejurčenianebol vtomtoobdobípredmetomprejedania
ani na jednom z týchto zasadnutí b) zálohová faktúra, ktorou žalobkyňa vyúčtovala preddavok vo výške
30% v zmysle zmluvy o právnej pomoci z 12.02.2010 v sume 20.848,80 eura s 19 % DPH, ktorá - ako
vyplýva z pečiatky v ľavom hornom rohu, bola zaúčtovaná dňa 14.06.2010 a schválená (súdiac podľa
podpisu v kolónke „schválil“, sa nachádza rovnaký podpis ako na zmluve z 12.02.2010) ako aj Fa č.

38/2010 z 30.06.2010 na sumu 20.848,80 eura s DPH c) ako vyplynulo z výpisu z účtu žalovanej za
mesiac jún 2010, suma 20.848,80 eur bola žalobkyni uhradená dňa 30.06.2010 (č.l. 65)
d) Zásady hospodárenia s majetkom obce, schválené OZ dňa 16.10.2009 a účinné od 01.01.2010 (č. l.
54). Podľa čl. 2 ods. 1.: majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce, majetkové práva a záväzky obce a
majetkové práva právnických osôb založených alebo zriadených obcou.

. Po oboznámení sa s obsahom obžaloby bolo zistené, že na A. B. C. - bývalého starostu žalovanej bola
podaná obžaloba za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku tým, že inému spôsobil
značnú škodu porušením povinnosti, uložené mu všeobecne záväzným právnym predpisom, keď dňa
12.02.2010 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o právnej pomoci, v rámci ktorej bola dohodnutá odmena
podľa vyhl. 655/2004 Z.z. vo výške 8 % z vymoženej sumy pohľadávky pre obec, čo na podielovej

odmenečiní58.400eurbezDPH,aktorájejmalabyťvyplatenápoprávoplatnomskončenísporu,pričom
už dňa 30.06.2010 jej bol vyplatený preddavok v sume 20.848,80 eura.
. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T/44/2018 z 01.07.2019 bol A.
B. C. oslobodený spod obžaloby nakoľko trestnosť činu zanikla. Uznesením Krajského súdu Košice
sp. zn.8To/34/2020 z 23.11.2021 bol zrušený rozsudok vyššie uvedený. Uznesením Okresného súdu

Košice okolie sp. zn.3T/44/2018 z 21.11.2022 bolo proti A. B. C. zastavené trestné stíhanie, nakoľko je
trestné stíhanie premlčané. Voči rozhodnutiu sa odvolal A. C. keď žiada oslobodiť spod obžaloby keď
jeho konanie nemá byť trestným činom. Vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté.
. Z listinných dôkazov - Rozpočet a programy rozpočtu obce Sokoľany na roky 2011 - 2013, vyvesené
dňa 11.01.2011, zvesené dňa 26.01.2011 a schválené dňa 31.03.2011. Z položiek rozpočtovej

klasifikácie (č.l. 85) sa pri položke č. 637005 - špeciálne služby - za právne služby uvažovalo v r. 2011
so sumou 32.400 eur, v r. 2012 v sume 2.450eur a v r. 2013 v sume 2.480 eur.

Svedok A. C. B. na pojednávaní v tejto veci ako aj v trestnom konaní uviedol, že bolo problémové
sa skontaktovať s právnym zástupcom, ktorý obec zastupoval v správnom konaní na KS Košice a

vzhľadom na uznesenie OZ zo dňa 21.12.2009 ( čo bolo obsahom neuviedol) bolo treba urgentne vec
riešiť vo vzťahu k súdnym konaniam a zastupovaniu obce. Na základe dobrých referencií informoval
poslancov OZ, aby ich zastupovala žalobkyňa a pred podpisom prvej zmluvy ich oboznámil s jej znením,
s čím súhlasili. Mali vysloviť súhlas aj na zasadnutí dňa 25.03.2010, keď ho poverili vypracovať a
uzavrieť dodatok, ktorý by riešil aj to, či ide o odmenu s DPH alebo bez DHP. Žalobkyňa sa pritom

bežne zúčastňovala obecných zastupiteľstiev, kde ich informovala o právnych záležitostiach v súvislosti
so stavom v súdnych konaniach a žiadny z poslancov nikdy tieto zmluvy nenamietal. Na pojednávaní
27.11.2023uviedol, že mu poslanci na pracovnom stretnutí neformálne odsúhlasili aby našiel advokáta
na zastupovanie obce pričom nepadlo meno JUDr. Holováčovej, ako prípadného
právneho zástupcu a rovnako neboli odsúhlasené ani konkrétne podmienky zmluvy o právnej pomoci

pre obec v spore v tom čase vedenom na KS Košice pod 7S/81/2009 a neodsúhlasili výšku odmeny
či spôsob jej určenia.Svedok D. E. vypovedal, že po jeho nástupe do funkcie starostu zisťoval, aké zmluvy má obec uzavreté
titulom právneho zastúpenia a zistil, že je tam faktúra na 150 eur pre žalobkyňu. Hoci o nej
mal vedomosť, zmluvu k nej nevidel. Po vypovedaní zmluvy sa žalobkyňa ohradila, že má so žalovanou

uzavretú ešte jednu zmluvu, titulom ktorej jej má byť ešte doplatená odmena. Išlo o zmluvu týkajúcu
sa odmeny 8% vyhratej sumy v súdnom spore. O tejto zmluve nemal nič vedieť. Vypovedal tiež, že ani
zmluva o paušálnej mesačnej odmene na 150 eur a ani zmluva na zastupovanie vo veci s katastrom
neboli obecným zastupiteľstvom schválené a neprebehlo ani verejné obstarávanie. V aktuálnom čase
mal starosta právo bez súhlasu OZ nakladať s prostriedkami do 1.000 eur.

Svedok F. ako poslanec OZ v danom čase vypovedal, že on vie iba o jednej zmluve a to tej, ktorá sa
týkala paušálu na 150 eur mesačne a o uzavretí „druhej zmluvy“ sa dozvedel až od nového starostu.

Svedok G. E. poslanec OZ vypovedal, že mal vedomosť o tom, že žalobkyňa poskytuje právnu pomoc
obci a to za paušál 150 eur mesačne, zmluvu ohľadom toho ale nikdy nevidel, keďže bola uzavretá

medzi žalobkyňou a bývalým starostom, a o druhej zmluve sa dozvedel až od nového starostu. Nemá
vedomosť o tom, že by obe zmluvy so žalobkyňou prejednávali na OZ a nemal ani vedomosť
o úhrade cca vo výške 20.000 eur v prospech žalobkyne.

Svedok H. I. na hlavnom pojednávaní v trestnej veci 3T/44/2018 vypovedal, že bol poslancom obecného

zastupiteľstva a má vedomosť o tom, že odmeny zo zmlúv o právnom zastupovaní
boli odsúhlasené. Ohľadom odmeny žalobkyne za zastupovanie žalovaného v spore vedenom pred
Krajským súdom Košice sp. zn.: 7S/81/2009 uviedol, že o odmene žalovanej jednali a vedel , že
bolo potrebné za právne služby zaplatiť. V zápisnici zo dňa 29. januára 2018 svedok uviedol, že poslanci
boli o uzatvorení Zmluvy so žalobkyňou informovaní na riadnom zasadnutí alebo pracovnom stretnutí

obecného zastupiteľstva a vedel, že sa žalobkyni uhrádzala za zastupovanie v spore aj preddavková
suma okolo 20.000,- eur.

Svedok G. F. vypovedal, že ako poslanec vo volebnom období 2006 - 2010 právne služby za mesačný
paušál dodávala žalobkyňa, avšak zmluvu nevidel. Starosta ju poslancom nepredkladal, pretože

fungovala v rámci rozpočtu paušálne. O vyplatení odmeny nad rámec paušálu sa dozvedel až v novom
volebnom období a hoci sa hovorilo o potrebe riešiť odmenu právneho zástupcu, samotné zmluvy sa
ani v rámci pracovných stretnutí neprejednávali, bola to iba nadhodená téma.

A. G. J. - hlavná kontrolórka vypovedala, že v období od 08.03.2010 do 16.03.2010 vykonala kontrolu

za obdobie od 01.11.2009 do 31.03.2010 zameranú na zmluvy súvisiace s fakturovaním služieb a
zistila, že so žalobkyňou boli uzavreté dve zmluvy, z toho jedna na paušálnu sumu 150 eur mesačne ,
ktorá neobsahovala DPH. Na zasadnutí dňa 25.03.2010 podala poslancom ústnu informáciu aj o
existencii druhej zmluvy ako výsledku finančnej kontroly. Podrobnosti ohľadom zmluvy predniesol
starosta, ohľadom čoho prebehla búrlivá diskusia k výberu právničky, k zmluve ale námietky podané

neboli. Dodala, že v závere správy o finančnej kontrole č. 6 vo vzťahu k zmluve so
žalobkyňou z 12.02.2010 poukázala na porušenie zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy, pretože čerpanie rozpočtu bolo v rozpore so schváleným rozpočtom a zákonom
č. 532/2004 Z.z., pretože odmena pre žalobkyňu nebola na rok 2010 v rozpočte schválená. Vo vzťahu k
zmluve vypovedala, že o existencii tejto zmluvy mali mať od nej osobne ústnu informáciu traja poslanci

- G. B., K. H. a D. E., no obecné zastupiteľstvo k zmluve z 12.02.2010 nikdy súhlas nevyslovilo.

Svedok G. B. vypovedal, že vedel, že sa so žalobkyňou bude uzatvárať paušálna zmluva, nepamätal
si však, či sa to prejednalo na OZ alebo na pracovnom stretnutí. Potvrdil, že sa o tom rozprávali, ale
nemá vedomosť o tom, že existuje zápisnica, ktorá by potvrdzovala súhlas. V roku 2010 bol zástupcom

starostu obce žalovaného, pričom žalobkyňa zastupovala už žalovaného skôr. Uviedol, že si pamätá,
že starosta poslancov obecného zastupiteľstva riadne oboznámil, že so žalobkyňou dohodol v prípade
úspešnosti v spore zmluvnú odmenu 8 % z vyhratej sumy. Zároveň uviedol, že na obecnom
zastupiteľstve, resp. pracovnom stretnutí boli poslanci oboznámení aj s tou skutočnosťou, že žalobkyni
je potrebné uhradiť preddavkovú odmenu vo výške okolo 20.000,- eur a to za zastupovanie v spore

vedenom pred Krajským súdom Košice, sp.žn.: 7S/81/2009.

Svedok H. I. a D. L. a svedkyňa E. mali vedomosť o zmluve s JUDr. Holováčovou ale nevedeli sa bližšie
k veci vyjadriť a nepamätali si okolnosti.K. H. sa bližšie k tomu, kto zastupoval obec a ani to, či sa to riešilo na pracovných stretnutiach,
nepamätal.

Svedkyňa G. C., účtovníčka žalovanej od 01.01.1991 do 01.04.2016 vypovedala, bývalý starosta
informoval poslancov o zmene právnika, ktorým sa stala žalobkyňa avšak kedy a kde k tomu presne
došlo, si už nepamätala t.j. či to bolo na OZ alebo na pracovnom stretnutí, no formálne to schválené
nebolo. Pamätala si na to, že faktúra od žalobkyni na zaplatenie časti odmeny vo výške 20.848,80,- eur

prišla na obecný úrad poštou. Uviedla, že k zmene právneho zástupcu došlo po tom, čo sa starosta
žalovaného nevedel spojiť s pôvodným právnym zástupcom JUDr. Sotolářom. Poslanci prejednali
ohľadne odmien žalobkyne dve zmluvy, jednu kde bolo dohodnutá paušálna odmena a druhú, kde bola
dohodnutá odmena cca 58.000,- eur. Poslanci podľa názoru svedkyne o úhradách vedeli pretože im
bol predložený záverečný účet obce, ktorý každoročne schvaľovali. Ďalej uviedla, že nemá vedomosť
o vnútornom predpise žalovaného, ktorý obmedzoval v čase uzavretia spornej Zmluvy (rok 2010), pri

splnomocnení zastupovaním obce, vopred žiadať obecné zastupiteľstvo o schválenie takéhoto úkonu.
Zároveňvzápisnicizodňa29.januára2018svedkyňauviedla,žeposlancisúhlasilisuzavretímobidvoch
zmlúv so žalobkyňou. Čo sa vyplatenej odmeny cca 20.000 eur týka, mala za to, že poslanci o tom
museli vedieť vzhľadom na to, že to bolo uvedené v záverečnom účte a čerpaní rozpočtu. Zároveň
potvrdila, že verejné obstarávanie pri výbere žalobkyne ako poskytovateľky právnych služieb pri oboch

zmluvách neprebehlo.

Svedok G. M. na hlavnom pojednávaní v trestnej veci vedenej pod sp.zn.: 3T/44/2018 uviedol , že bol
poslancom obecného zastupiteľstva v rokoch 2010 až 2018. Uviedol , že poslanci mali vedomosť o tom ,
že bola dohodnutá aj nejaká odmena v prípade úspešnosti v spore.

14. Na pojednávaní žalobkyňa k veci vypovedala, že koncom roka 2009 ju vtedajší starosta Obce
Sokoľany pán C. oslovil za tým účelom, aby zastupovala obec v súdnom spore. Na základe toho vo
februári 2009 ( správne 2010/ uzavreli dve zmluvy o právnej pomoci, a to jednu týkajúcu sa bežných
vecí života obce, kde bola dohodnutá paušálna suma 150,- eur mesačne a druhú, ktorá sa špeciálne

týkala iba konania, ktoré sa viedlo na KS v Košiciach na návrh Mesta Košice. Toto konanie
sa týkalo určenia priebehu hraníc medzi Mestom Košice a Obcou Sokoľany a upozornila starostu, že
výsledok v tomto konaní je neistý. Poukázala na to, že išlo o veľmi významný krok vo vzťahu k Obci
Sokoľany a toto konanie malo veľký dosah na ďalší osud obce. Z tohto dôvodu sa pri dohadovaní o
cene dohodli na zmluvnej odmene a to vo výške 8 % zo sumy 730.000,- eur, ako istiny, ktorú obec

mala získať na daniach z pozemkov za obdobie jedného roka, pričom sa jednalo o pozemky, ktoré boli
predmetom konania v konaní na Krajskom súde v Košiciach. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa
z takto stanoveného výpočtového základu vyhotovila preddavkovú faktúru na 30 % tejto sumy s tým,
že v zmysle zmluvy sa mala táto suma vyplatiť po tom, ako bude krajským súdom rozhodnuté o veci,
a zvyšok, t.j. 70 % z dohodnutej odmeny až po tom, ako sa stane celé rozhodnutie právoplatné. Keď

KrajskýsúdvKošiciachvovecirozhodol,vystavilafaktúrunapreddavok30%apotom,akoNajvyššísúd
SR právoplatne rozhodol o veci dňa 05.08.2011, vystavila konečnú záverečnú faktúru na zvyšných 70 %.
Podotkla, že starosta obce od začiatku vedel, že je platcom DPH a teda má byť súčasťou fakturovaných
súm, t.j. či už preddavku v rozsahu 30 % alebo doplatku v rozsahu 70 % tiež zákonná DPH. Ohradila sa
voči obsahu písomne prezentovaných názorov vo vzťahu k jej osobe tvrdeniami o nejakej nekorektnosti,

a poukázala na to, že zmluvy, ktoré v súčasnosti má obec uzavreté, t.j. zmluvy o právnej pomoci, sú
takmer identické s tými, ktoré vytvorila ona predtým.

15. Právny zástupca žalobkyne sa vyjadril, že resˇpektuju´c skutocˇnosť, zˇe za´kony upravuju´ce
nakladanie s majetkom obce maju´ charakter za´kazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní

o hospoda´rení s jej majetkom, do^kazom cˇoho su´ príslusˇne´ ustanovenia za´kona cˇ. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení, ako aj za´kona cˇ. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu, ani z príslušnej judikatúry nevyplýva, že by vo vzťahu k prejavom vôle obecných
zastupiteľstiev, vyjadreným vo forme uznesení o schválení majetkových úkonov obcí, bolo vylúčené
aplikovať pravidlá o výklade prejavov vôle - teda zisťovať obsah vôle vyjadrený takýmto uznesením

za použitia príslušných výkladových pravidiel. Uznesenie obecne´ho zastupiteľstva je prejav vo^le
vyjadreny´ písomne, teda jazykovy´mi prostriedkami. Pre vy´klad prejavov vo^le vyjadreny´ch jazykovy
´mi prostriedkami plati´ pravidlo vyjadrene´ v § 35 ods. 2 Obcˇianskeho za´konníka, podľa ktore´ho, pra
´vne u´kony vyjadrene´ slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykove´ho vyjadrenia, ale najma¨ tiezˇpodľa vo^le toho, kto pra´vny u´kon urobil, ak ta´to vo^ľa nie je v rozpore s jazykovy´m prejavom“. Su´dna
prax uvedene´ pravidlo interpretuje tak, zˇe pri prejavoch vo^le vyjadreny´ch jazykovy´mi prostriedkami
plati´, zˇe sa musia vykladať najsko^r prostriedkami gramaticky´mi (z hľadiska mozˇne´ho vy´kladu

pojmov), ale taktiezˇ logicky´mi (z hľadiska vza´jomnej nadva¨znosti pouzˇity´ch pojmov), cˇi
systematicky´mi (z hľadiska zacˇlenenia pojmov do celkovy´ch su´vislostí, teda do sˇtruktu´ry cele´ho pra
´vneho u´konu). Na zasadnutí obecného zastupiteľstva žalovanej dňa 31.3.2011 obecné zastupiteľstvo
prerokovaloauznesenímč.17schválilonávrhrozpočtuobcenarok2011,kdevrozpočtovýchvýdavkoch
(rozpočtová klasif. 637005) boli zahrnuté špeciálne služby – za právne služby na rok 2011 32 400,-

eur (na rok 2012 položka 2 450,- eur, na rok 2013 položka 2 480,- eur). Rozpocˇty obce, v ktory´ch
ako vy´davkova´ polozˇka bola zahrnuta´ odmena konkre´tne pre zˇalobkynˇu (s uvedeni´m jej mena),
boli kazˇdorocˇne schvaľovane´ uznesením obecne´ho zastupiteľstva (cˇ. 102/2012, cˇ. 135/2013, cˇ.
179/2014, cˇ. 28/2015, cˇ. 12/2016, cˇ. 10/2017, cˇ. 5/2018, cˇ. 6/2019). V cˇasti rozpocˇtove´ vy´davky je
konkre´tne uvedena´ polozˇka – za pra´vne sluzˇby Holova´cˇova´, aj v rozpocˇte na roky 2019 - 2021. Pri
sku´mani´ vo^le prejavenej v ty´chto uzneseniach, predovsˇetky´m v uznesení obecne´ho zastupiteľstva

schvaľuju´com rozpocˇet obce na rok 2011, nie je mozˇne´ vycha´dzať len z doslovne´ho gramaticke´ho
vy´kladu textu uznesenia. Obecne´ zastupiteľstvo tak schva´lilo zmluvu o pra´vnej pomoci a odmenu
zˇalobkyni, ktora´ sa tak stala nezameniteľnou, s ktorou obecne´ zastupiteľstvo bolo obozna´mene´, cˇím
sa potom stalo zrejmy´m, ake´ majetkove´ pra´vo sa v ra´mci rozpocˇtu schvaľuje. Poukázal na to, zˇe z
judikatu´rysu´dovvyply´vaju´pozˇiadavky,abydo^vodyprevyslovenieabsolu´tnejneplatnostipra´vnych

u´konov boli kriticky sku´mane´, a aby taky´to za´ver su´dy vyslovovali len v materia´lne odo^vodneny´ch
pri´padoch.Vysˇsˇieuvedene´princi´pysu´dnajudikatu´raaplikujeajvpri´padevy´kladuzmlu´vuzavrety
´ch obcami, ktore´ vyzˇaduju´ pre svoju platnosť schva´lenie obecne´ho zastupiteľstva. Tu je mozˇne
´ pouka´zať aj na na´lez Ústavne´ho su´du ČR sp. zn. II. UÚS 87/2004, v su´vislosti s ota´zkou sku
´mania platnosti zmluvy uzatvorenej obcou, podľa ktore´ho je nutne´ prihliadnuť na u´cˇel za´konne´ho

pri´kazu alebo za´kazu, s ktory´m je sku´many´ pra´vny u´kon potencia´lne v rozpore. V pri´pade pra´vnej
u´pravy vyzˇaduju´cej schva´lenie urcˇite´ho majetkovopra´vneho u´konu obecny´m zastupiteľstvom je
taky´mto u´cˇelom ochrana majetku obce pred nezodpovedny´m jednani´m jednotlivca. Z tohto u´cˇelu
vyply´va pozˇiadavka, zˇe starosta obce nemo^zˇe platne vykona´vať u´kon za´vazˇny´m spo^sobom
ohrozuju´cim majetok obce bez platne´ho rozhodnutia obecne´ho zastupiteľstva. V danom prípade

obecné zastupiteľstvo uznesením schvaľujúcim rozpočet obce pochybnosti o patričnej ochrane majetku
obce odstránilo, keďže ním súčasne schválilo aj v rozpočte zahrnutú odmenu žalobkyne.
Obecné zastupiteľstvo žalovanej prejavilo jednoznačne vôľu na poskytovanie právnej pomoci
žalobkyňou na dohodnutý účel a za dohodnutých podmienok. Žalovana´ azˇ vy´poveďou zmluvy o
pra´vnej pomoci k 31.12.2014 na za´klade rozhodnutia obecne´ho zastupiteľstva zo dnˇa 15.12.2014,

ukoncˇila pra´vne zastupovanie zo strany zˇalobkyne.

16. Žalobkyňa navrhla okrem vtedajšieho starostu A. B. C., ktorého navrhla vypočuť osobne, vypočuť
akosvedkovtiežposlancovvtedajšiehoOZ:G.B.,G.F.,H.E.,A.C.,H.I.,D.L.,G.E.,K.H.akoajA.G.J.
a G. C. a to k okolnostiam uzavretia zmluvy so žalobkyňou, jej schvaľovania, vedomosti poslancov

o nej a o všetkých ďalších súvisiacich otázkach. Samo prevzatie výpovedí svedkov z trestného konania
by podľa jej názoru bolo v rozpore s princípom priamosti a ústnosti a bola by vylúčená z možnosti klásť
svedkom otázky avšak následne súhlasila s tým aby boli oboznámené výpovede svedkov z trestného
konania s čím súhlasila aj žalovaná.

17. Žalobkyňa v priebehu konania namietala, že súhlas obecného zastupiteľstva žalovanej so Zmluvou
o právnej pomoci bol realizovaný odsúhlasením rozpočtu žalovanej na roky 2011 - 2013, ktorým
došlo k schváleniu vyčlenenie finančných prostriedkov na Zmluvu o právnej pomoci na rok 2011 vo
výške 32.400,- eur a následne 2.860,- eur na rok 2012 a 2.890,- eur na rok 2013, z ktorého dôvodu
nemožno Zmluvu o právnej pomoci považovať za neplatnú. Súd prvej inštancie na takýto dôkaz vo

svojom predošlom rozhodnutí neprihliadol a s týmito tvrdeniami žalobkyne sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal. Čo sa verejného obstarávania týka, k tomu chcela žalobkyňa zaujať stanovisko po
vykonaní navrhovaného dokazovania avšak uvedené samo o sebe nemôže spôsobovať neplatnosť
zmluvy. S akcentom na záver rozhodnutia Ústavného súdu I.ÚS 242/07, podľa ktorého je prioritou
vykladať zmluvy tak, aby nezakladal neplatnosť zmluvy, ak sú možné dva výklady, pretože neplatnosť

zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou... nemôžu preto obstáť opakované všeobecné ustanovenia
žalovanej strany o neplatnosti, pretože neplatnosť právneho úkonu musí byť odôvodnená konkrétnymi
skutkovými a právnymi okolnosťami a mala by prichádzať do úvahy iba výnimočne.18. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne zdôraznil, že nebolo žalovanou jednoznačne
definované, z ktorého ustanovenia právneho poriadku vôbec vyplývala povinnosť schvaľovať tento typ
zmluvy. Ak má ísť o nakladanie s peňažnými prostriedkami nad hodnotu 350,- eur, čo je pravidlo, ktoré

vyplýva zo Zásad hospodárenia, je to extrémne rozširujúci výklad, ktorý sa vzťahuje vyslovene len na
samotné nakladie s peniazmi, nie na uzatváranie zmlúv. Preto si myslia, že vôbec chýba nejaký základný
východiskový moment, to znamená pomenovanie právnej normy či už zákonnej alebo podzákonnej,
ktorá ukladala povinnosť takúto zmluvu vôbec schvaľovať. Pre prípad, ale že by teda súd bol názoru, že
takáto právna norma jestvuje, v konaní preukázali resp. v konaní skutkovo vyšlo najavo, že tá Zmluva

o poskytovaní právnej pomoci bola schválená a všetci poslanci resp. Obecné zastupiteľstvo v danom
čase o nej malo vedomosť. Obecné zastupiteľstvo vyslovilo súhlas a malo jasnú vedomosť o tejto
zmluve, čo nakoniec podporilo aj to, že žalobkyňa opakovanie chodievala na Obecné zastupiteľstvá
a komunikovala aj s poslancami o tejto veci. Za významný dôkaz považuje je Uznesenie č. 10
z Obecného zastupiteľstva z dňa 15.12.2014, ktoré sa zaoberá ukončením spolupráce so žalobkyňou,
kde je v podstate jasne a explicitne uvedené: „aj táto Zmluva o právnej pomoci vrátane dodatku.“ Obecné

zastupiteľstvo malo vedomosť a schválilo túto zmluvu a tak ako sa na to pozerá druhá strana ide o čisto
formalistický pohľad. Účelom tej právnej normy je v podstate chrániť majetkové dispozície s obcou ak
teda je taká právna norma, tak účelom je chrániť ju pred nejakými úkonmi, ktoré by mohli ohroziť jej
majetkové záujmy a tu je naozaj preukázané minimálne to, teda aký bol proces oboznamovania sa
s touto zmluvou, schvaľovania dodatkov atď., je vylúčené hovoriť o tom, že by Obecné zastupiteľstvo

nemalo o tom vedomosť. Z ich pohľadu teda ide o platnú zmluvu a pripomenul dnes už ustálenú doktrínu
preferencie platnosti právnych úkonov v podstate presadzovanú Ústavným súdom a Najvyšším súdom,
z ktorej jasne vyplýva, že ak aj sú akékoľvek pochybnosti, tak uprednostniť sa má taký prístup, ktorý
zachováva právne účinky. Išlo o zmluvu, ktorá priniesla významný majetkový prospech žalovanej, čo
v podstate bolo aj potvrdené na ostatnom pojednávaní čiže osobitne za týchto okolností považujú za

nespravodlivé ak by mala byť táto odmena žalobkyni odopretá. Ak by ale teda aj mala prichádzať
do úvahy neplatnosť, poukázal na § 267 ObZ, tak ako to podrobne uviedli v odvolaní proti prvému
rozsudku, kde podľa žalobkyne sa jedná o relatívnu neplatnosť a táto má iné pravidlá ako absolútna
neplatnosť to znamená podľa ich názoru ani už len nebola potom uplatnená v premlčacej lehote.
Tu v podrobnostiach odkázal na odvolanie voči prvému rozsudku. Určite nesúhlasia s argumentáciou

o prípadnej neurčitosti alebo nemožnosti dohodnúť zmluvnú odmenu. Čo sa týka odkazovania na trestné
konanie, ešte stále ku dnešnému dňu úplne uzavreté teda nie je právoplatne skončené. Súd v konečnom
dôsledkutuniejeviazanýtýmrozhodnutímtrestnéhosúdu.Žalobkyňauviedla,ževokolnostiachprípadu
a pri zohľadnení všetkých skutočností (vysoký majetkový profit žalovanej z právnej služby poskytnutej
žalobkyňou, povaha podielovej odmeny, ktorá znamená, že nárok na peňažné plnenie je odvodený

len od úspechu vo veci) by bolo mimoriadne nespravodlivé, ak by nárok žalobkyni nebol priznaný z
dôvodov, ktoré - tak ako ich vymedzuje žalovaná - majú rýdzo formálnu povahu. Žalobkyňa má za to, že
v uvedenom konaní bolo preukázané, že nárok žalobkyne je dôvodný v celom rozsahu a preto navrhuje
podanej žalobe vyhovieť a súčasne si uplatňuje nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Žalovaná v priebehu konania poukazovala na to, že za obdobie od 16.10.2009 až do termínu
podpísania zmluvy o právnej pomoci so žalobkyňou t.j. do 12.02.2010 a ani po tomto termíne nebola
prejednaná na zasadnutí obecného zastupiteľstva (ďalej len OZ) t.j. nebol starostovi udelený súhlas s
uzatvorením tejto zmluvy. Nikdy OZ neudelilo súhlas ani k forme odmeny, dohodnutej v zmluve, v ktorej
je podľa nej odmena dohodnutá nepreskúmateľným spôsobom, keďže nie je zrejmé, o aké dane ide, a

ani za aké obdobie a nejednalo sa ani o žiadne vymoženie pohľadávky, ako sa špekulatívne
v zmluve uvádza. Poukázala na znenie čl. 3 Zásad hospodárenia s majetkom obce, podľa ktorého ods.
4: nadobúdanie vlastníctva hnuteľného majetku do 350 eur obstarávacej ceny schvaľuje starosta obce
a podľa čl. 4: prevody vlastníctva majetku obce: - hnuteľné veci do 350 eur schvaľuje starosta. Podľa
čl. 7: odňatie majetku zo správy - hnuteľný majetok do 350 obstarávacej ceny schvaľuje starosta obce.

Žalobkyňa voči žalovanej uplatnila zálohovou faktúrou z 11.06.2010 prvých 30 % v sume
20.848,80 eura, čím došlo k porušeniu zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách vo verejnej
správe, pretože v rozpočte obce nebola na rok 2010 schválená čiastka, uhradená v sume 20.848,80 eur,
ale do rozpočtu nebola zakomponovaná ani suma 58.400 eur, ktorá nebola ani OZ prerokovaná a ani
schválená. Odmena, účtovaná predmetnou faktúrou je uvedená bez DPH a keďže žalobkyňa je platcom

DPH, skutočná výška činí čiastku 69.904,80 eura ako skutočný náklad z rozpočtu obce, keďže obec
platiteľom DPH nie je. Žalovaná poukázala aj na to, že predmetná zmluva bola uzavretá aj v rozpore so
zákonom o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z..20. Právna zástupkyňa žalovanej počas konania akcentovala na to, že Zmluva o právnej pomoci č.
100/2010 z 12.02.2010 je neplatná v celom rozsahu, pretože nikdy nebola prejednaná na zasadnutí
obecného zastupiteľstva Obce Sokoľany, zastupiteľský zbor túto zmluvy nikdy neschvaľoval, ani

predmetnú zmluvu nikdy nezobral na vedomie, pričom v súlade s Čl. III Zásad
hospodárenia s majetkom Obce Sokoľany, ktoré boli účinné od 01.01.2010, schvaľuje starosta obce
prevody hnuteľného majetku max. do výšky 350,- eur, nad túto sumu všetky prevody majetku schvaľuje
obecné zastupiteľstvo. Tak isto podľa Čl. II ods. 1 tejto zmluvy o právnej pomoci má byť zmluvná odmena
vyplatenáažpoprávoplatnomskončenísporu,pričomtentospor,ktorýmalbyťpredmetomposkytovania

právnych služieb nebol do dnešného dňa právoplatne skončený. Rovnako na predmet zákazky
zastupovania Obce Sokoľany v súdnom konaní nebolo zrealizované ani obecným zastupiteľstvom
schválené verejné obstarávanie napriek tomu, že v tomto čase bol platný Zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom
obstarávaní, ktorý stanovoval takúto zákonnú povinnosť na obstarávanie zákaziek právnej služby.
Napriek všetkým týmto skutočnostiam však vtedajší štatutárny zástupca obce pán A. C. zmluvu podpísal
a dokonca na jej základe žalobkyni uhradil bez vedomia a bez súhlasu obecného zastupiteľstva dňa

30.06.2010 čiastku 20.848,80 eura, čím výrazným spôsobom prekročil svoje oprávnenia podľa zákona
o majetku obcí, zákona o verejnom obstarávaní a rovnako prekročil svoje aj oprávnenia verejnými, v
tomto období platnými a účinnými zásadami o hospodárení s majetkom obce. Mala za to, že uzatvorenie
zmluvy o právnej pomoci, v zmysle ktorej malo byť uhradené žalobkyni čiastka prevyšujúca
70.000,- eur je úkon, na uzatvorenie ktorého sa vyžaduje schválenie a súhlas obecného zastupiteľstva,

ako to vyplýva z existujúcej judikatúry, nakoľko takýto úkon je určite považovaný za jeden z
najdôležitejších úkonov týkajúcich sa spravovania a prevodu majetku obce ako takej a preto navrhla
žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať na náhradu trov konania.

21. V záverečnej reči zotrvala na celej argumentácii skutkovej aj právnej v priebehu konania a poukázala

na písomné vyhotovenie záverečnej reči. Žalovaná má stále za to, že Zmluva o právnej pomoci č.
100/2010 zo dňa 12.02.2010, na podklade ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok voči žalovanému je
absolútne neplatná v súlade s ustanovením § 39 OZ a to z dôvodov, ktoré opakovane uvádzali. Zmluva
ani jej konkrétne podmienky neboli prejednané nikdy na zasadnutí Obecného zastupiteľstva a Obecné
zastupiteľstvo obce Sokoľany nikdy neudelilo súhlas formou schvaľujúceho uznesenia na uzatvorenie

tejto zmluvy, ani nikdy nedošlo k odsúhlaseniu konkrétnych podmienok tejto zmluvy a túto zmluvu
ani nikdy nevzalo na vedomie. Pokiaľ teda Obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom
úkone a nedošlo k schváleniu uzatvorenia Zmluvy o právnej pomoci formou uznesenia Obecného
zastupiteľstva, nemohol vzniknúť ani nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik,
zánik alebo zmenu majetkoprávneho vzťahu. Uzatvorenie tejto Zmluvy č. 100/2010 zo dňa 12.02.2010

bolo aj v hrubom rozpore v tom čase s platnými a účinnými Zásadami hospodárenia s majetkom obce
Sokoľany konkrétne s čl. 3, ktoré zakotvovali limit pre starostu nakladať s finančnými prostriedkami max.
do výšky 350,- eur. Napádajú aj samotnú výšku odmeny. Tieto skutočnosti a to, že na uzatvorenie zmluvy
Obecné zastupiteľstvo neudelilo súhlas podľa vyplynulo práve aj zo svedeckých výpovedí
svedkov vtedajších poslancov OZ a ďalších zamestnancov a to v trestnom konaní vedenom voči pánovi

A. B. C., bývalému starostovi obce Sokoľany pod č. 3T/44/2018 resp. 8To/34/2020. Svedecké výpovede
podporujú ich tvrdenia, a bolo preukázané aj rozhodnutím alebo rozhodovaním orgánov činných
v trestnom konaní a to aj súdov v tomto trestnom konaní, kde teda tieto trestné súdy v odôvodneniach
rozsudku konštatujú, že pán A. B. C. ako vtedajší starosta obce, prekročil svoje oprávnenia a konal
v rozpore s ustanovením § 11 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení ako aj v rozpore s ust. § 9 ods. 2

Zákona o majetku obci a jediným dôvodom, pre ktorý nebol za tento čin právoplatne odsúdený je to,
že v tomto prípade došlo k premlčaniu trestnosti tohto činu. A. B. C. na pojednávaní sám
uviedol, že na pracovnom stretnutí s poslancami vo februári resp. koncom januára 2010 mu poslanci
neformálne odsúhlasili, aby našiel advokáta a ani na tomto pracovnom stretnutí vôbec nepadlo ani meno
žalobkyne, ani iného advokáta a takisto na tomto pracovnom stretnutí nebolo teda jeho predmetom

dohoda na konkrétnych podmienkach prípadnej uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci
v konaní vedenom v tom čase na Krajskom súde v Košiciach. Ani na pracovnom stretnutí, ani následne
na už oficiálnom Obecnom zastupiteľstve, poslanci nikdy neodsúhlasili ani výšku odmeny, ani spôsob
určenia, ani uzatvorenie zmluvy o právnej pomoci s pani JUDr. Holováčovou. V tomto konaní žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno a v priebehu konania nepreukázala existenciu platnej a účinnej zmluvy

o právnej pomoci medzi ňou ako advokátom a obcou Sokoľany ako klientom a takisto nepreukázala
existenciu platnej a účinnej dohody o výške odmeny pre ňu ako advokátku resp. dohody o spôsobe
určenia tejto odmeny. Navrhujú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a v prípade úspechu vo veci
si uplatňujú náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.Právne posúdenie

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 1 ods.1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31.03.2010, obec je samostatný
územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území

trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Podľa § 1 ods.2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31.03.2010, základnou úlohou obce
pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Obci pri
výkone samosprávy možno ukladať povinnosti a obmedzenia len zákonom a na základe medzinárodnej

zmluvy.

Podľa § 4 ods.1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31.03.2010, obec samostatne
rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré
ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva

štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

Podľa § 5 zákona č. 369/1990 Zb. v znení do 31.03.2010 starosta je štatutárnym orgánom v
majetkovo-právnych vzťahoch obce a pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v
administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31.03.2010 majetkom obce sú
veci vo vlastníctve obce, majetkové práva obce a majetkové práva právnických osôb založených obcou.

Podľa § 8 ods.2 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31.03.2010, majetok obce slúži

na plnenie úloh obce.

Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31.03.2010 majetok obce sa
má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie
nehnuteľného majetku obce je neprípustné, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31.03.2010 obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä jemu vyhradené a/ určovať zásady
hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním.

Podľa § 13 ods. 4 písm. c) a d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení do 31.03.2010
starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám a rozhoduje
o všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému
zastupiteľstvu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení do 31.12.2010 zásady hospodárenia
s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä a/ práva a povinnosti organizácií,
ktoré obec založila alebo zriadila pri správe majetku obce, b/ podmienky odňatia majetku organizáciám,
ktoré obec založila alebo zriadila, c/postup prenechávania majetku do užívania, d/ nakladanie s cennými

papiermi, e/ ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení do 31.12.2010, schváleniu obecným
zastupiteľstvom podliehajú vždy a/ zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak
obec je povinná previesť nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, b/ zmluvné prevody vlastníctva

hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, c/ nakladanie s majetkovými
právami v určenej hodnote, d/ aukčný predaj veci podľa osobitných predpisov, e/ vklady nehnuteľného
majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností, f/ vklady iného majetku akomajetku uvedeného v písmene e/ v hodnote určenej obecným zastupiteľstvom do majetku zakladaných
alebo existujúcich obchodných spoločností.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej v deň uzavretia zmluvy: Pri uzatváraní zmluvy o
poskytnutíprávnychslužiebmôžeadvokátdohodnúťsklientomspôsobavýškuzmluvnejodmeny.Výška

zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Ods. 2 Zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
b) paušálnou sumou (paušálna odmena),
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa § 7 cit. vyhl. ods. 1 Podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá
je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností
prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil.
ods. 2 Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 % z hodnoty veci, ktorá

je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.

Podľa čl. 4 bod 3 Zásad hospodárenia s majetkom obce Sokoľany Prevody vlastníctva majetku obce:
prevody hnuteľného majetku nad 350 eur obstarávacej hodnoty schvaľuje obecné zastupiteľstvo.

Podľa čl. 4 bod 4 Zásad hospodárenia s majetkom obce Sokoľany Prevody vlastníctva majetku obce:
prevody hnuteľného majetku do 350 eur obstarávacej hodnoty schvaľuje starosta .

22. Právna úprava príkaznej zmluvy je obsiahnutá aj v právnej úprave v osobitných zákonoch. Za
najbežnejšie sa vyskytujúcu je možné označiť právnu úpravu v zákone č. 586/2003

Z.z. o advokácii. Vzťah tejto právnej úpravy vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka je
možno označiť ako vzťah špeciálnej a všeobecnej právnej úpravy, čoho dôsledkom je, že ustanovenia
všeobecnej právnej úpravy je možno akceptovať iba vtedy, ak špeciálna právna úprava neustanovuje
inak. Príkazná zmluva je dvojstranným právnym úkonom príkazcu a príkazníka, ktorou sa príkazník
zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Táto činnosť môže mať povahu

právnu (právne úkony robí príkazník ako priamy alebo nepriamy zástupca príkazcu) alebo faktickú.
Podstatnou obsahovou náležitosťou príkaznej zmluvy je vymedzenie záležitostí, ktorú má príkazník pre
príkazcu obstarať alebo vymedzenie inej činnosti, ktorú má pre neho vykonať. Predmetom príkazu je
činnosť príkazníka, nie už dosiahnutie výsledku tejto činnosti. Postačí, že príkaz, t. j. záležitosť
alebo činnosť je zmluvnými stranami dohodnutý základnými identifikačnými znakmi. Vykonanie príkazu,

ku ktorému sa príkazník zaviazal, nemusí spočívať v jednorazovej činnosti, ale v celom
rade praktických alebo právnych úkonov, ktoré vedú k jeho splneniu. Tomu zodpovedá aj ustanovenie
§ 725 Obč. zák., ktoré predpokladá, že príkazca po vzniku právneho vzťahu z príkaznej zmluvy bude
upresňovať svojimi pokynmi príkazníkovu činnosť. Počas vykonávania príkazu totiž môžu nastať nové
okolnosti, ktoré neboli príkazcovi známe, príkazník môže tiež zistiť nové (ďalšie) informácie, ktoré v čase

uzavretia zmluvy neboli príkazcovi známe.

23. Na základe citovanej právnej úpravy a zisteného skutkového stavu súd dospel k
záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaná uzavrela so
žalobkyňoudvezmluvytýkajúcesaposkytovaniaprávnejpomoci,obidvedatovanéku12.februáru2010.

Prvá zmluva sa týkala poskytovania právnych služieb v spore vedenom pred Krajským súdom Košice,
sp. zn.: 7S/81/2009 za dohodnutú podielovú odmenu vo výške 58.400,- eur (vedená u žalovaného
pod číslom 100/2010). Druhá zmluva sa týkala poskytovania právnych služieb všeobecne za mesačnú
odmenu150,-eur(vedenáužalovanéhopodčíslom101/2010).Súdpoukazujenaskutočnosť,žezmluva
o právnej pomoci zo dňa 12.02.2010, od ktorej žalobkyňa odvíja svoj nárok, sa týkala jej záväzku

zastupovať obec v konaní, vedenom na KS Košice 7S/81/2009. Toto konanie sa viedlo o
žalobe Mesta Košice, ktoré sa domáhalo preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vydaného žalovaným -
Správou katastra Košice - okolie č. Po XXX/XXXX-XX-18 dňa 11.05.2009, ktorým bol zamietnutý návrh
Mesta Košice o obnovu konania o určenie hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - MestskoučasťouŠaca,aktoréboloukončenéprávoplatnýmrozhodnutím,vydanýmdňa20.06.2007.Krajskýsúdv
Košiciach vec ukončil rozsudkom 7S/81/2009 zo dňa 05.05.2010 tak, že žalobu Mesta Košice o zrušenie
rozhodnutia Správy katastra Košice H-2/97/d-BJ z 11.09.2009 zamietol, a bola vedľajšiemu

účastníkovi (tu žalovanej) priznaná náhrada trov konania v sume 170,20 eur t.j. za dva úkony po 55,49
eur v zmysle § 11 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. Rozsudok krajského súdu bol na
základe odvolania Mesta Košice potvrdený rozsudkom NS SR 2Sžo/213/2010 zo dňa 15.06.2011. Dňa
01.08.2011 sa stal právoplatný.

24. Zákonodarca v právnej norme (§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. v znení platnom v
čase uzatvorenia zmluvy avšak aj v aktuálnom znení) výslovne neuvádza, že k zmluve o
odmene advokáta (ako nakladaní s majetkovými právami) sa vyžaduje predchádzajúci súhlas obecného
zastupiteľstva keď zákonné ustanovenie vyžaduje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu
určenú v zásadách hospodárenia schváliť obecným zastupiteľstvom. Žalobkyňa zastáva názor že
každý vyslovený súhlas obecného zastupiteľstva vo vzťahu k perfektnosti právneho úkonu možno

považovať za predchádzajúci (poukázala na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/686/2015 ž
29. marca 2017). V tomto smere súd vykonal dokazovanie na pojednávaní v zmysle návrhov sporových
strán. Žalobkyňa uviedla, že z judikatúry súdov nevyplýva by vo vzťahu k prejavom vôle obecných
zastupiteľstiev, vyjadreným vo forme uznesení o schválení majetkových úkonov obcí, bolo vylúčené
aplikovať pravidlá o výklade prejavov vôle - teda zisťovať obsah vôle vyjadrený takýmto uznesením

za použitia príslušných výkladových pravidiel. V konkrétnej veci však nie je žiadne uznesenie, ktorým
obecné zastupiteľstvo prejavilo vôľu uzavrieť či schváliť zmluvu o právnej pomoci so žalobkyňou. Tu
žalobkyňa poukazovala, že uvedené má vyplývať zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia obecného
zastupiteľstva z 25. marca 2010, kde kontrolórka požiadala starostu o zabezpečenie dodatku k zmluvám
o právnej pomoci z 12. februára 2010, pretože dohodnuté odmeny v zmluvách

neobsahovali uvedenie DPH, z uznesenia č. 10 z 15. decembra 2014, z ktorého vyplýva, že
obecné zastupiteľstvo schvaľuje Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s JUDr. Hovančákom vo veci
ukončenia spolupráce v zmysle už uzatvorených zmlúv ďalej zo zápisnice zo zasadnutia obecného
zastupiteľstva z 15. apríla 2011, 6. septembra 2012, 27. júna 2013, z ktorých je zrejmé, že na pracovných
zasadnutiachtýkajúcichsasporuvedenéhopodsp.zn.:7S/81/2009bolaprítomnáJUDr.Holováčováaz

uznesenia zo zasadnutia obecného zastupiteľstva ž 26. januára 2011, ktoré sa týka schválenia návrhu
na vykonanie výmazu zapísaného rozhodnutia Správy Katastra – okolie č. H-2/97d-BJ z 20. júna 2011,
ako aj skutočnosť, že obecné zastupiteľstvo berie na vedomie stanovisko JUDr. Holováčovej ku tomuto
návrhu.

25. Súd konštatuje, že v zápisnici z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva z 25.
marca 2010 bolo starostovi udelené poverenie na vypracovanie dodatku ku zmluve o právnej
pomoci z 12. februára 2010 (čo vyplýva aj z uznesenia č. 30 z 25. marca 2010 bod 11, aj z výpovede
niektorých svedkov),avšaktonepreukazuje,žeobecnýmzastupiteľstvombolaprerokovanáajzmluvač.
100/2010. Zo zápisnice z mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva z 25. marca 2010 vyplýva,

že kontrolórka požiadala starostu o zabezpečenie dodatku ku zmluve o právnej pomoci z 12. februára
2010, pretože dohodnutá odmena v zmluve neobsahovala uvedenie DPH. V uznesení
nie je špecifikované, ktorej zmluvy sa vyhotovenie dodatku má dotýkať, a nie je preukázané, že boli
prerokované obidve zmluvy a pokiaľ tomu tak bolo nie je v zápisnici urobený záznam a prijaté uznesenie
( viď čl. 62, 457 - 459). Z dôkazov predložených žalobkyňou jednoznačne nevyplýva, že na

zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 25. marca 2010 boli prejednané obidve zmluvy o právnej pomoci
z 12. februára 2010 resp. nevyplýva aby čo i len jedna bola premetom rokovania pričom vo vzťahu ku
zmluve týkajúcej sa paušálnej mesačnej odmeny súhlas či schválenie nebolo potrebné. Starosta bol
poverený vypracovaním dodatku ku zmluve. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď kontrolórky
obce A. G. J. ako aj na jej Správu o výsledku finančnej kontroly č. 6 zo 16.03.2010 ( čl. 467- 469 spisu).

V Správe uviedla, že obidve zmluvy o právnej pomoci boli uzatvorené 12.2.2010 a starosta na zasadnutí
OZ dňa 26.02.2010 o uvedených skutočnostiach neinformoval poslancov OZ, pretože v zápisnici sa
táto informácia nenachádza. Pokiaľ ide o DPH tu sa venovala len zmluve kde bola dohodnutá paušálna
odmena150eur.Starostuobceupozornilanaporušovanieprávnychpredpisovtampodrobneuvedených
a to tak v Správe ako aj na zasadnutí OZ 25.03.2010 na ktorom mali byť prítomní všetci poslanci. Pri

výpovedi ( čl. 506 - 507, 510 - 512, 560 - 564) uviedla, že o druhej zmluve s určitosťou informovala
ústne poslancov B., E. a H. počas výkonu kontroly, pričom súd má vedomosť, že svedok E. v trestnom
konaní tvrdil, že nemal o druhej zmluve vedomosť čo z dôvodu, že bol zástupcom starostu je málo
pravdepodobné a išlo o osobu, ktorá mala záujem na angažovaní iného právneho zástupcu. Zmluvu sožalobkyňou kontrolórka nepovažovala za nevýhodnú a potvrdila, že sa o oboch zmluvách na zasadnutí
v marci 2010 hovorilo ale žiadne uznesenie sa k tomu neprijalo. Obdobne svedkyňa G. C. vypovedala,
že prejednávané zmluvy boli ale formálne schválené nie. Nie je o tom ani zápisnica ani uznesenie.

26. Dňa 26.02.2010 sa konalo zasadnutie OZ obce Sokoľany kde zo zápisnice a ani prijatého uznesenia
č. 29 nevyplýva aby starosta informoval poslancov a teda aby schválili už konkrétne znenie zmluvy,
po podpise zmlúv so žalobkyňou a to pri zmluve, ktorá si vyžadovala súhlas poslancov OZ. Z uznesenia
č. 10 z 15. decembra 2014, vyplýva, len že obecné zastupiteľstvo schvaľuje Zmluvu o poskytovaní

právnej pomoci s JUDr. Hovančákom vo veci ukončenia spolupráce v zmysle uzatvorených zmlúv
s dodatkami. Dodatky ku zmluvám však neboli žiadnou zo sporových strán predložené
v rámci konania na súde. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 15. apríla 2011,
6. septembra 2012, 27. júna 2013, je zrejmé, že na pracovných zasadnutiach týkajúcich sa sporu
vedeného pod sp. zn.: 7S/81/2009 bola prítomná JUDr. Holováčová.

27. Podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991
Zb. o majetku obcí. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane finančných prostriedkov, je originálnou
kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. Pri nakladaní so svojím
majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného práva, avšak zákon určuje
obci niektoré obmedzenia alebo až zákazy pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové

hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákonov o obecnom
zriadení a o majetku obcí je dôkazom toho, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie,
a teda aj nakladanie s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného
práva. Zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce
v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia

zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. Orgány obce sú povinné hospodáriť s majetkom obce a majetkom v prospech rozvoja obce a jej
občanov a ochrany a tvorby životného prostredia. Majetok obce má prioritne slúžiť na zabezpečenie
výkonu samosprávy obce a verejnoprávnych účelov. Základné zásady pri používaní a nakladaní s
majetkom obce sú upravené v § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí: zásada rozvoja obce - majetok obce je

prostriedkom dosahovania hospodárskeho a spoločenského pokroku (napríklad budovanie miestnych
komunikácii, chodníkov, výstavba inžinierskych sietí v IBV a podobne) zásada prospechu občanov -
majetok obce slúži na zvyšovanie životnej úrovne a prispieva k zdravému spôsobu života obyvateľov
( napr. prevádzka verejného osvetlenia, budovanie a podpora športovej a kultúrnej infraštruktúry) zásada
ochrany a tvorby životného prostredia - majetok obce prispieva k ochrane jednotlivých zložiek životného

prostredia (napr. výstavba verejnej kanalizácie, verejného vodovodu, zelene). Majetok obce sa má
zveľaďovať, zhodnocovať a zachovávať.

28. Jedným zo základných atribútov samosprávy a nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie
plnohodnotnej realizácie práva územných samosprávnych celkov na samosprávu je zakotvenie ich

právnej subjektivity a majetková autonómia. A práve hospodárenie so svojím majetkom samostatne na
vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť je atribútom samosprávy. Obciam a mestám je už na ústavnej
úrovni garantované jednak postavenie subjektu oprávneného nadobúdať majetok (postavenie vlastníka)
a ďalej postavenie subjektu spôsobilého s nadobudnutým majetkom nakladať na základe vlastného a
predchádzajúceho ekonomického uváženia ( postavenie hospodára).

29. Súd si koncipoval záver o tom, aké okolnosti predchádzali procesu uzatvorenia Zmluvy o právnej
pomoci ako aj okolnosti po podpise a uzatvorení Zmluvy o právnej pomoci z 12.02.2010. Práve tieto
okolnosti majú významný vplyv na proces kreovania vôle obce, ktorá bola v tomto zmysle kreovaná
spôsobom nepostačujúcim pre jej platné pôsobenie. Nedostatky pri kreovaní vôle subjektu zakladajú

takú vadu právneho úkonu, ktorej následkom nie je nič iné ako absolútna neplatnosť právneho úkonu.
Starosta obce pri nakladaní s majetkom obce v zmysle uskutočňovania právnych úkonov prejavuje
navonok vôľu obce (v prípadoch stanovených zákonom alebo internými predpismi obce). Od prejavu
vôle je potrebné odlišovať tvorbu vôle ako podstatnú súčasť (predpoklad) jej existencie, ku ktorej bolo
v tomto prípade v zmysle platnej právnej úpravy oprávnené výlučne obecné zastupiteľstvo. Starosta

obce ako osoba oprávnená konať za obec navonok môže platne zaväzovať obec len v prípade, ak bola
vôľa obce tvorená spôsobom súladným s právnymi predpismi. Závery o potrebe schvaľovania právneho
úkonu na úrovni obce ako predpoklad existencie právneho úkonu sú súčasťou stabilnej judikatúrnej
činnosti všeobecných súdov a Ústavného súdu Slovenskej republiky.30. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov konštatujúcu uvedený
záver o povinnosti starostu obce konať len v prípadoch existencie relevantnej vôle tvorenej obecným

zastupiteľstvom:
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Odo 21/2002 zo dňa 01. 11. 2004:
„Majetkovo právne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta bez
predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu
chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovo právny úkon, ku

ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať nim obec, pretože
mu k tomu zákon o majetku obci s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon
by ani nevyvolal právne účinky."
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 284/2006 zo dňa 29. 01. 2008:
„Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez
predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu

chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku
ktorémusavyžadujepredchádzajúcerozhodnutieobecnéhozastupiteľstvaazaviazaťnímobec,pretože
mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon
by ani nevyvolal právne účinky."
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžo 61/2009 zo dňa 16. 12. 2009:

„Majetkovo právne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré urobil len starosta bez
predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, obec nezaväzujú. Starosta obce
nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovo právny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať nim obec, pretože mu k tomu zákon o majetku obci s
príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon ani nevyvoláva právne účinky. Nie je

tak splnená základná podmienka (sine qua non) pre prevod vlastníctva nehnuteľného majetku."
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 5Obdo/45/2013 zo dňa 08. 01. 2015 : „Ak
by tento úkon za obec urobil len starosta obce, bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného
zastupiteľstva, nezaväzoval by obec, pretože by chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť
bez prejavu vôle obce majetkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie

obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomuto úkonu zákon o majetku obce a
Zásady nedávajú oprávnenie. Takýto právny úkon by nevyvolal právne účinky. Rozhodnutie obecného
zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone, ktorým sa individuálny právny vzťah nielen zakladá, ale aj mení
alebo ruší, je prejavom vôle obce.

31. Chýbajúca vôľa obce uzatvoriť právny úkon značí, že starosta obce ako jej štatutárny orgán
nemá právomoc konať v týchto veciach a obec svojim konaním zaväzovať. Následný proces, ktorého
výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, vylučoval ingerenciu obecného
zastupiteľstva. Ani prípadná možnosť do tohto procesu zasiahnuť by nebola spôsobilá následky
vadne utvorenej vôle konvalidovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.01.2015 sp. zn.:

5Obdo/45/2013). Najvyšší súd SR totiž potvrdzuje, že musí ísť o právnemu úkonu predchádzajúce
rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zhojenie jeho absencie následným postupom nie je možné.
Starosta obce nemôže urobiť bez utvorenej vôle obce majetkoprávny úkon, ku ktorému sa vyžaduje
predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať ním obec, pretože mu k tomuto úkonu
zákon o majetku obce ani interné predpisy obce nedávajú oprávnenie. Takýto právny úkon nevyvoláva

právne účinky. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkoprávnom úkone, ktorým sa individuálny
právny vzťah nielen zakladá, ale aj mení alebo ruší, je prejavom vôle obce. Súd v tomto konkrétnom
prípade má za to išlo o úkon ku ktorému sa vyžaduje rozhodnutie, schválenie obecného zastupiteľstva

32. Žalobkyňa sa teda domáha zaplatenia peňažných prostriedkov na základe ustanovenia Zmluvy

o poskytnutí právnej pomoci, ktorá je v dôsledku absencie vôle a absencie riadneho procesu tvorby
vôle neplatným právnym úkonom. Požadovať vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy je legitímnym
oprávnením žalobkyne, ktorá v záujme úspešného uplatňovania práva musí relevantne odôvodniť
takto vzniknutý nárok. V danom prípade však žalobkyňa odôvodňuje nárok na zaplatenie s odkazom
na ustanovenia neplatnej Zmluvy o poskytnutí právnej pomoci. Obecné zastupiteľstvo žalovanej

neudelilo súhlas s uzavretím zmluvy o právnej pomoci, v rozhodnom čase nedisponovalo ani len
informáciami o podstatných náležitostiach zmluvy, najmä finančných aspektoch. Obecné zastupiteľstvo
obce Sokoľany preto nemohlo relevantným spôsobom utvoriť svoju vôľu. Starosta obce nemal spôsobilý
podklad na uzavretie zmluvy. Z výsluchov poslancov obecného zastupiteľstva obce Sokoľany, ktorésú súčasťou trestného spisu, je zrejmé, že títo poslanci nedisponovali relevantnými informáciami o
uskutočňovanom právnom úkone. Starosta obce teda pri uzatváraní Zmluvy o právnej pomoci prejavil
navonok neexistujúcu vôľu, ktorú malo v kompetencii kreovať len obecné zastupiteľstvo.

33. Zmluva o právnej pomoci je príkaznou zmluvou, ktorá ako zmluvný typ je upravená v Občianskom
zákonníku. Podstatné náležitosti zmluvy o poskytnutí právnej pomoci je potrebné vyabstrahovať z
jej obsahu a účelu. Minimálny rozsah obligatórnych náležitostí tohto úkonu tak možno ustáliť okrem
dostatočnej identifikácie strán zmluvy na vymedzenie záležitostí, ktorú má príkazník pre príkazcu

obstarať alebo vymedzenie inej činnosti, ktorú má pre neho vykonať a na výške dohodnutej odmeny.
Podľa Najvyššieho súdu sa v prípade schválenia úkonu vyžaduje náležité rozhodnutie formou
individuálneho právneho aktu a nepostačí, ak obecné zastupiteľstvo daný prejav vôle starostovi len
odporučilo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5 Obdo/45/2013 zo dňa 08.01.2015).

34. Okrem vyššie opísaných dôvodov absolútnej neplatnosti Zmluvy možno dôvody absolútnej

neplatnosti vzhliadať aj vzhľadom na aplikáciu ustanovenia § 39 Obchodného zákonníka. Zmluva
o právnej pomoci tak mohla byť uzatvorená v priamej súvislosti s trestným činom. Právny
úkonom, ktorý vychádza z okolností kvalifikovaných ako trestný čin, je absolútne neplatným právnym
úkonom pre rozpor so zákonom. Právna kvalifikácia uplatňovaného nároku je výlučnou doménou
konajúceho súdu. Tu však súd uvádza, že trestné konanie vedené proti bývalému starostovi nie je

právoplatne skončené. Bývalý starosta obce, ako jediný porušenie právnych predpisov svojim konaním
zavinil. Orgánom obce nie je len jej starosta, ale aj obecné zastupiteľstvo. V prípade, ak jeden z týchto
orgánov koná protiprávne a v rozpore s preň záväzným stanoviskom iného orgánu, negatívne dôsledky
tohto konania znáša obec ako celok no v danom prípade aj žalobkyňa, ktorá na základe neplatnej zmluvy
nespochybniteľne poskytla pre obec právne služby.

35. Súd považuje zmluvu o právnej pomoci naďalej za absolútne neplatný právny úkon, primárne preto,
lebo starosta Obce Sokoľany nedostal právne relevantné zmocnenie na uzatvorenie konkrétnej zmluvy
oprávnejpomociodobecnéhozastupiteľstvanapracovnomstretnutí,zktoréhosazáznamnevyhotovuje
mali poslanci súhlasiť aby našiel nové právne zastúpenie pre obec. Obecné zastupiteľstvo neprejavilo

žiadnym a nie to dostatočne určitým spôsobom svoju vôľu byť viazané zmluvou o právnej pomoci,
pretože poslancom neboli zmluvy predložené na oboznámenie . Starosta obce nemal právne perfektný
podklad na to, aby mohol obec zaväzovať. Súhlas obecného zastupiteľstva nebol vyjadrený spôsobom,
ktorý by smeroval k uzatvoreniu zmluvy o právnej pomoci. Jednoznačne je potrebné konštatovať,
že k tomuto obsahovému (formálnemu) nedostatku predpokladu právneho úkonu, ktorý spôsobuje

jeho neurčitosť, sa pridružuje aj materiálny nedostatok v podobe nevedomosti obecného zastupiteľstva
o druhej zmluve o právnej pomoci ani o výške peňažnej povinnosti. Ak by zastupiteľstvo riadne prejavilo
vôľu, súd by nemal dôvod žalobe ako dôvodnej nevyhovieť na podklade platnej zmluvy o právnej pomoci.
Nebolo prijaté Uznesenie, ktorého obsahom bola vôľa obecného zastupiteľstva. Táto okolnosť sama o
sebe postačuje na konštatovanie toho, že zmluva o právnej pomoci nebola uzatvorená v

nadväznosti na prejavenú vôľu obecného zastupiteľstva prípadne ani len následne schválená ale tu súd
odkazuje na bod 30. tohto rozsudku.

36. Pokiaľ ide o názory odbornej verejnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa v podaných vyjadreniach
súd uvádza, že tieto závery nijakým spôsobom nerozporuje, zároveň však dodáva, že nijakým

spôsobom nenarúšajú argumentáciu ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o právnej pomoci.
Žalobkyňa zvýrazňuje a upozorňuje na potrebu prihliadania na záujmy konajúceho ako aj na záujmy
dôverujúceho adresáta, a to v záujme zachovania právnej istoty v právnych vzťahoch. Tieto závery je
potrebné interpretovať aj s ohľadom na tú skutočnosť, že žalovaná je subjektom verejnej správy, ktorý
svoju vôľu tvorí a prejavuje odlišným spôsobom ako iní účastníci právnych vzťahov. Ak teda právna

doktrína zdôrazňuje presvedčenie o prihliadnutí na záujmy konajúcej osoby, súd si dovolí zdôrazniť, že
konajúca osoba (starosta) a osoba kreujúca vôľu (obecné zastupiteľstvo) sú dva odlišné subjekty, ergo
konajúcou osobou nebol ten istý orgán, ako orgán kreujúci vôľu. Táto odlišnosť preto striktne vylučuje
aplikovateľnosť právneho názoru žalobkyne. Práve opačný záver je všeobecne akceptovaný aj právnou
doktrínou a rozhodovacou činnosťou Najvyšších súdnych autorít:

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 284/2006 zo dňa 29. 01. 2008:
„U obce ako právnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 zákona č.
369/1990 Zb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch.
Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej štruktúry obce o tom,či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle
navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce,

ktorýmsaindividuálnyprávnyvzťahúčastníkovzakladá,meníaleborušíalejeprejavomvôleobce.Tento
prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len vtedy ak
spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občianskom súdnom konaní ako
sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy, ktorej predmetom
je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného zastupiteľstva, musí

súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych (prijatie uznesenia spôsobom stanoveným
v zákone) ako aj z hľadiska meritórnych náležitosti, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle
a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone. Táto zásada
platí aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o
majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného
zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik

právneho vzťahu.“ Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR prešlo prieskumom Ústavným súdom
SR, ktorý v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 359/2008 konštatoval, že právo
sťažovateľa porušené nebolo a so závermi Najvyššieho súdu sa stotožnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo dňa 17. 02. 2016 (rozhodnutie publikované
v Zbierke rozhodnutí NS SR č. 9/2018 pod č. 90/2018)

„1. Ak je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j.
medzi starostu a obecné zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi
vôľou obce, ktorú vytvára obecné zastupiteľstvo a vyjadruje vo svojom uznesení a prejavom vôle obce
navonok starostom ako jej štatutárnym orgánom.
2. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce a

kontrolovať hospodárenie s ním aj v prípade, ak neboli schválené zásady hospodárenia a nakladania
s majetkom obce.“
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 389/08 zo dňa 01. 04. 2009
„Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných
kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva

majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s
ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je
daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok
obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie
zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej

neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej
majetkovej základne.
Legislatívna konštrukcia citovaných ustanovení naznačuje, že rozhodovanie o nakladaní s majetkom
obce je rozdelené medzi orgány samosprávy obce, teda medzi starostu a obecné zastupiteľstvo. Spôsob
tohto rozdelenia vystihol podľa názoru ústavného súdu správne najvyšší súd vychádzajúc z rozlišovania

medzi tvorbou vôle a jej následným prejavom navonok.
Ústavný súd však zastáva právny názor, že takto ponímané rozdelenie rozhodovania o otázkach
hospodárenia s majetkom obce možno uplatňovať v prípadoch, keď zákon alebo schválené zásady
hospodárenia s majetkom obce ustanovujú povinné schvaľovanie niektorých právnych úkonov obecným
zastupiteľstvom.

Pri uzatváraní zmlúv medzi sťažovateľom a Obcou Š. nešlo však ani o jeden z týchto prípadov. Obec N.
v tom čase nemala schválené zásady hospodárenia s majetkom obce a povinnosť schválenia uzavretia
zmlúvoprávnejpomoci(idetuzjavneonakladaniesmajetkomobcetvorenýmfinančnýmiprostriedkami,
z ktorých bude odmena za poskytnutie právnej pomoci uhradená) obecným zastupiteľstvom nevyplývala
explicitne ani z textu zákona o obecnom zriadení, ani z textu zákona o majetku obcí.

Sporným a v okolnostiach posudzovaného prípadu aj ústavne relevantným sa tak podľa názoru
ústavného súdu javí problém výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. b) a c) zákona o majetku obcí, podľa
ktorého schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného
majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom, ako aj nakladanie s majetkovými právami v
určenej hodnote. Inými slovami, pre rozhodnutie o predloženej sťažnosti je potrebné zaujať stanovisko

k otázke, či citované ustanovenie treba vykladať tak, že ak obecné zastupiteľstvo neurčí hodnotu
hnuteľného majetku alebo majetkových hodnôt, potom starosta obce môže vykonávať akékoľvek
zmluvné prevody hnuteľného majetku obce alebo nakladanie s jej majetkovými právami bez súhlasuobecného zastupiteľstva, alebo tak, že v dôsledku neurčenia uvedenej hodnoty hnuteľného majetku a
majetkových práv nemôže starosta obce vykonávať žiadne takéto prevody.
Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že hospodárenie s majetkom obce a s jej

finančnými prostriedkami je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej
predovšetkým jej obyvateľov. Vyplýva to jednak z ústavy (čl. 65 ods. 1), ale aj zo zákona o obecnom
zriadení [§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. a)].
Pri nakladaní so svojím majetkom má obec po formálnej stránke postavenie subjektu súkromného
práva, avšak zákon určuje niektoré obmedzenia obce pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické

pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákona
o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie
s majetkom obce spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Zákony
normujúce nakladanie s majetkom obce majú zjavne charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti
pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom. Aj už citované ustanovenia zákona o obecnom zriadení
i zákona o majetku obcí vyjadrujú takúto podstatu.

Z toho ústavný súd vyvodzuje, že majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci
predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v
prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z
hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.
Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh

verejnoprávnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním, a
zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere
zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas
v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.
Vychádzajúc z uvedených záverov ústavný súd vyvodzuje, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) a c)

zákona o majetku obcí treba vykladať zužujúco pokiaľ ide o oprávnenie starostu obce uskutočňovať
právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce alebo jej majetkových práv v prípade, ak toto
nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou obcou prostredníctvom záväzného aktu
obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné pristúpiť k extenzívnemu výkladu
ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu

právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Extenzívny výklad spočíva v tom, že
skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom
neodníma tomuto orgánu obecnej samosprávy právo záväzne sa vyjadrovať k najdôležitejším úkonom
týkajúcim sa majetku obce.
Ústavný súd zastáva názor, že právny úkon - uzavretie zmluvy o právnej pomoci, ktorým sa obec

zaviazala právnemu zástupcovi vyplatiť odmenu za zastupovanie v sume takmer 8 miliónov slovenských
korún, jednoznačne možno zaradiť do skupiny najdôležitejších právnych úkonov tákajúcich sa majetku
obce. Ústavný súd v tomto prípade musel pristúpiť až k takejto miere hodnotenia právnych záverov
najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho, pretože od týchto právnych názorov sa odvíjala kvalita
poskytnutiaochranyzákladnémuprávusťažovateľazaručenémučl.46ods.1ústavy,ktorejsadožadoval

v konaniach všeobecných súdov. V okolnostiach posudzovaného prípadu tak ústavný súd dospel k
záveru o správnosti a ústavnej súladnosti právneho názoru najvyššieho súdu, podľa ktorého na platné
uzavretie zmlúv o právnom zastúpení Obce Š. bol za účinnosti vtedajšieho právneho stavu potrebný
súhlas obecného zastupiteľstva.

37. Žalobkyňa ďalej poukazovala vo svojom vyjadrení na právne názory vyjadrované v
judikatúre, ktorá už tradične potvrdzuje pravidlo priority takého výkladu, ktorý preferuje zachovanie
platnosti právneho úkonu. Výklad v prospech platnosti právneho úkonu má svoje limity, nie v každom
prípade možno tento záver o pravidle platnosti právneho úkonu uplatniť. Uplatňuje sa najmä vtedy, ak
existujú dva protichodné, ale rovnocenné (právne) pohľady na neplatnosť právneho úkonu. V danom

prípade však absentuje opačný rovnocenný pohľad na platnosť právneho úkonu. Výklad v prospech
platnosti právneho úkonu sa nedá aplikovať izolovane ako jediný dôvod svedčiaci o platnosti úkonu,
ale ako pravidlo dopadajúce na prípady, kedy možno argumentovať v prospech platnosti aj v prospech
neplatnosti právneho úkonu. Žalobkyňa teda nenáležite považuje za rozhodujúci argument práve
preferenciu výkladu v prospech platnosti právneho úkonu. Naviac, tomuto poukazovaniu na judikatúru

preferujúcu platnosť právneho úkonu chýba náležité prepojenie na daný skutkový stav a vysvetlenie
toho, prečo sa táto judikatúra vydaná v skutkovo odlišných situáciách aplikuje aj na prejednávaný prípad.
Mantinely tohto prístupu jasne formuluje ďalšia, dosiaľ neprekonaná judikatúra, ktorá považuje právny
úkon obce, ktorému chýba riadne prejavený súhlas obecného zastupiteľstva, za absolútne neplatný. Súdpoukazuje na vyššie uvedenú judikatúry ktorá je vyššie uvedená teda rozhodovaciu činnosť. Judikatúra
sa v tomto smere nevylučuje, ale sa dopĺňa, resp. stavia hranice pravidlu o favorizácii výkladu v prospech
platnosti právneho úkonu. Ak raz právnemu úkonu chýba v súlade s právnymi predpismi kreovaná vôľa a

ide o úkon obce, potom taký právny úkon nevznikol a tento nedostatok nemožno preklenúť ani výkladom
v prospech platnosti právneho úkonu.

38. Následne žalobkyňa poukazuje na skutkové okolnosti, ktoré majú preukazovať vôľu obecného
zastupiteľstva a teda, že došlo k následnému schváleniu zmluvy o právnej pomoci a dodáva, že tieto

skutočnosti vyplynuli z dokazovania vykonaného na pojednávaní v predmetnej veci ako aj z výpovedí
svedkov v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Košice - okolie. Zároveň žalobkyňa uvádza v
zmysle svojho vyjadrenia, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že následne mali poslanci obecného
zastupiteľstva vedomosť o zmluve, pričom poukazuje na výpovede svedkov a uznesenia z neskoršieho
obdobia. Snaha žalobkyne preukazovať vôľu odkazom na výpovede osôb kontrolórka či účtovníčka,
ktoré vôľu v akomkoľvek rozsahu nekreovali, nemôže priniesť relevantný záver. Zamestnankyne obce

síce v trestnom konaní uvádzali, že poslanci mali vedomosť o oboch zmluvách o právnej pomoci, ale
niektoríposlancidôraznetútoskutočnosťodmietaliavzhodepoukazovalinato,žetútovedomosťnemali
a nadobudli ju až neskôr, po tom, čo bola zmluva o právnej pomoci vypovedaná novým starostom obce
v roku 2014. Jediným a spoľahlivým zdrojom zistenia či došlo k súhlasu s uzavretím zmluvy, ktorý mohol
byť daný vopred alebo aj následne po podpise zmluvy sú predsa osoby, ktorých sa táto skutočnosť týka.

Ak teda niektorý poslanci obecného zastupiteľstva tvrdia, že právne relevantnú vôľu nemali, pretože
neboli starostom obce v relevantnom čase informovaný o uzavretí zmlúv o právnej pomoci tak nemožno
uvažovať o vzniku právneho úkonu.

39. Žalobkyňa tvrdí, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poslanci boli oboznámení so správou

bývalého starostu o uzavretí zmlúv so žalobkyňou a túto správu vzali na vedomie resp. nikto nič
nenamietal. Žalovaná popiera toto tvrdenie. V prípade, ak žalobkyňa tvrdí opak a dokonca uvádza, že
táto skutočnosť má vyplývať z vykonaného dokazovania, súd uvádza, že svoje tvrdenie verifikovateľne
nepreukázala.
Napriek uvedenému samotná skutočnosť, či poslanci spochybňovali alebo nespochybňovali

oboznámenie správy starostu o uzavretí zmlúv o právnej pomoci, táto skutková okolnosť nemá žiadny
relevantný význam v prejednávanej veci. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že došlo k schváleniu.
Niektorí poslanci obecného zastupiteľstva v priebehu celého trestného konania tvrdili, že nevedeli
o druhej zmluve so žalobkyňou ani o výške odmeny a ako bola dohodntá. Tieto skutočnosti jednoznačne
vypovedajú o tom, že poslanci síce mohli byť informovaný o zámere starostu zabezpečiť právne

zastúpenie obce novým právnym zástupcom pričom vôľa, ktorú prejavili, nepokrývala všetky náležitosti
právneho úkonu, a teda starosta obce nebol na základe takto prejavenej vôle oprávnený k
uzatvoreniu právneho úkonu.

40. S vybranými prezentovanými závermi žalobcu vo vyjadrení možno len súhlasiť, ale s

ich aplikáciou na daný právny a skutkový stav nie. Kategória vôle pri subjekte, ktorým je obec, je
charakterizovaná osobitosťami, ktoré spočívajú práve v odlišných postupoch a procesoch pri
jej tvorbe a pri jej prejavení. Nemožno teda uvažovať o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa typických
účastníkov právnych vzťahov, práve naopak. Aj judikatúra a odborná literatúra na tieto rozdiely
poukazujú a nabádajú k ich zohľadneniu v aplikačnej praxi.

41. Súd ďalej poukazuje na následnú aktivitu žalobkyne, ktorá má zhojiť neexistenciu vôle. K tejto
skutočnostisaužsúdvyjadril,keďodkázalnaustálenúrozhodovaciuprax,ktorásajednoznačneprikláňa
k záveru o tom, že vôľa (schválenie zastupiteľstvom), ktorá absentovala pred uskutočnením právneho
úkonu, nemôže byť dodatočne zhojená.

Uznesenie obecného zastupiteľstva z 25.03.2010 nepreukazuje vyjadrenie vôle, pretože neobsahuje
podstatnú náležitosť a to schválenie právneho úkonu – zmluvy o právnej pomoci. Ani z priebehu
rokovania na obecnom zastupiteľstve nebola táto okolnosť zrejmá a preukázaná. Aj po tejto sumarizácii
žalobkyňa opakovane poukazuje na súhlas obecného zastupiteľstva. Opakovanie tohto tvrdenia toto
tvrdenie neučiní pravdivým. Súd v kontexte všetkého uvedeného konštatuje, že nebolo prijaté uznesenie

obecného zastupiteľstva obsahujúce schválenie zmluvy o právnej pomoci či už pred jej podpisom alebo
po podpise zmluvy vo forme následného súhlasu s uzatvorenou zmluvou.42. Snaha žalobkyne o aplikáciu ustanovenia § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka a klasifikáciu
neplatnosti právneho úkonu ako relatívnej je s ohľadom na závery ustálenej rozhodovacej praxe v celom
rozsahu vylúčená. Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. 1 Obo/1/2015 publikovanom v Zbierke

rozhodnutí NSSR pod č. 90/2018 vysporiadal s otázkou prípustnosti aplikácie ustanovenia § 267 ods.
1 Obchodného zákonníka na prípady neplatnosti podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za
situácie, kedy starosta obce konal za obec bez toho, aby tomuto konaniu predchádzala riadne kreovaná
vôľa obecným zastupiteľstvom. Prvostupňový aj druhostupňový súd konštatovali, že v týchto prípadoch
má ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka prednosť. Tieto závery neboli dosiaľ v rozhodovacej

praxi žiadnym spôsobom spochybňované, všeobecné súdy aj Ústavný súd SR naďalej pri posudzovaní
neplatnosti právneho úkonu pri absencii schválenia obecným zastupiteľstvom aplikujú ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka. Nie je preto možné uvažovať o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ako o
nej uvažuje žalobkyňa.
Tu súd poukazuje na právny názor: „Dôležitý je príklad najvyššieho súdu k aplikácii pravidla
Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti (resp. o ničotnosti právneho úkonu). Pravidlo podľa §

267 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj "Obchodný zákonník" alebo "OBZ"),
obmedzujúce dôvody neplatnosti obchodnoprávnych úkonov na prípady, ak je neplatnosť právneho
úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, sa podľa najvyššieho súdu neaplikuje.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2015 zo dňa 17. 02. 2016
(rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí NSSR č. 9/2018 pod č. 90/2018)

„Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že námietka premlčania uskutočniť právny úkon
- uplatniť neplatnosť ručiteľského vyhlásenia odporcu 2/, vznesená v konaní navrhovateľom (ust. §
390 Obch. zák.) nie je dôvodná, pretože premlčanie nie je možné uplatniť na možnosť dovolávania
sa právnych následkov, ktoré nastali ex lege u právneho úkonu absolútne neplatného pre rozpor
so zákonom v zmysle ust. § 39 OZ. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu je právny

úkon neplatný od začiatku (ex tunc), pričom absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať každý a toto
právo nepodlieha premlčaniu. Procesnoprávnym dôsledkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu je
povinnosť súdu prihliadnuť na neplatnosť ex offo bez toho, aby sa jej druhý účastník dovolával. Odvolací
súd nesúhlasí s názorom odvolateľa, že v prípade právneho úkonu - záručnej listiny odporcu 2/ z 21.
07. 1992 by sa malo jednať o relatívne neplatný právny úkon, pretože dôvod neplatnosti chráni len

odporcu 2/. Dôvod neplatnosti v zmysle ust. § 39 OZ, spočívajúci v rozpore so zákonom, môže mať
podľa Obch. zák. v jednotlivých prípadoch rozdielnu povahu a v závislosti na tom môže v niektorom
prípade viesť k absolútnej neplatnosti právneho úkonu a v inom prípade zase k relatívnej neplatnosti
právneho úkonu. Vždy je preto potrebné skúmať konkrétne okolnosti každého prípadu. V posudzovanom
prípade práve z dôvodu, že ručiteľský záväzok obsiahnutý v záručnej listine z 21. 07. 1992 sa týka

nakladania s majetkom obce (s jej finančnými prostriedkami značného rozsahu) a tento záväzok je v
rozpore čo do jeho rozsahu, ako aj doby trvania s vôľou obecného zastupiteľstva, prejavenou v jeho
uznesení č. 22/92, ide o právny úkon absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ, ako aj
zák. č. 369/1990 Zb. a zák. č. 138/1991 Zb., ktoré ako zákony „lex specialis“ upravujú špecifickým a v
mnohých smeroch aj obmedzujúcim spôsobom podmienky nakladania s majetkom obcí - viď bližšie aj

body 2, 3, 4). Odvolací súd nesúhlasí s námietkou odvolateľa, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu
v tejto časti je nepreskúmateľné, nakoľko krajský súd sa vôbec nezaoberal jeho tvrdením o relatívnej
neplatnosti právneho úkonu - záručnej listiny v zmysle ust. § 267 Obch. zák. a ani námietkou premlčania
práva uskutočniť právny úkon - uplatniť relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle ust. § 390 Obch.
zák. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol síce stručne, avšak výstižne, prečo považoval

za nedôvodnú námietku premlčania vznesenú v konaní navrhovateľom v zmysle ust. § 390 Obch. zák.
Pomerne obsiahlo však v iných častiach rozsudku vysvetlil, prečo bolo potrebné považovať právny úkon
- záručnú listinu za absolútne neplatný právny úkon (a nie relatívne neplatný právny úkon v zmysle ust.
§ 267 Obch. zák.).“

43. Napokon v neprospech argumentácie žalobkyne svedčí aj skutočnosť, ktorá sa týka identifikácie
osoby, na ochranu ktorej bola ustanovená neplatnosť právneho úkonu. V tomto prípade
neplatnosť právneho úkonu svedčí v prospech žalovanej – obce, pretože neplatnosť právneho úkonu
mohla byť spôsobená protiprávnym konaním starostu. Hoci je to s ohľadom na závery o aplikovateľnosti
ustanovenia § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodovacej praxe bezpredmetné, súd dodáva, že

v prípade, ak sa žalobkyňa chcela domáhať svojej ochrany prostredníctvom ustanovenia § 267 ods. 1
Obchodného zákonníka, mala uviesť dôvody, ktoré svedčia o tom, že neplatnosť má v tomto prípade
slúžiť na jej ochranu. Samotná nevedomosť žalobkyne nepostačuje, pretože táto nevedomosť nie je
ospravedlniteľná. Keď žalobkyňa zistila, že nedošlo k schváleniu zmluvy o právnej pomoci obecnýmzastupiteľstvom,maladostatokčasunato,abypodniklapríslušnéprávnekrokynaochranusvojhopráva.
O dôvodoch neplatnosti zmluvy o právnej pomoci sa žalobkyňa dozvedela v čase, kedy si svoje právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia mohla uplatňovať.

V súvislosti s určením osoby, na ktorej ochranu má byť predmetné ustanovenie, súd poukazuje na
rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 9 Cmo 559/2003, v zmysle ktorého súd konštatuje:
„Neplatnost písemného akceptu smlouvy z důvodu podpisu nezmocněného jednatele, tj. osoby, která
neměla oprávnění činit jménem právnické osoby právní úkon, je stanovena na ochranu této právnické
osoby, v dané věci žalovaného. Jedná se o princip relativní neplatnosti, tudíž podle uvedeného

ustanovení v návaznosti na § 40a ObčZ se může této neplatnosti dovolat pouze žalovaný a pokud
tak neučinil, považuje se předmětný právní úkon za platný. Z toho důvodu je nesprávný závěr soudu,
že smlouva o narovnání je absolutně neplatná již z důvodu nesprávného nebo neúplného podpisu
žalovaného.“
V tomto prípade išlo o posudzovanie neplatnosti z dôvodu, že právny úkon uzavrela osoba, ktorá
nebola na uzavretie právneho úkonu oprávnená, teda obdobne, ako aj v prejednávanej veci starosta

nebol oprávnený uzatvárať zmluvu a zaväzovať obec, preto zákon poskytuje ochranu osobe, ktorá je
(zdanlivo) viazaná úkonom, ktorým by inak nebola viazaná, ak by jeho uzatvorenie prebehlo zákonom
predpokladaným spôsobom.

44. Uznesenie obecného zastupiteľstva je považované za základný predpoklad a právny podklad
ďalšieho konania obce vo vybraných otázkach (§ 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení,) plní zákonom danú nenahraditeľnú úlohu. Priestorom pre rôzne výklady – teda či o danej
otázke má alebo nemá právomoc rozhodovať obecné zastupiteľstvo – môžu byť právne neurčité pojmy,
ako napríklad právomoc „rozhodovať o základných otázkach života obce“. V § 11 ods. 4 písm. a) až q)

je ale slušným vodítkom práve vypočítanie úloh, ktoré sa pod týmto slovným spojením majú rozumieť,
a teda iné, v predmetnom ustanovení vyslovene nepomenované úlohy sa majú závažnosťou podobať
na práve tie uvedené. Tento pojem bol interpretovaný napríklad v rozsudku Krajského súdu Banská
Bystrica, spis. zn. 24S/66/2014 zo dňa 23.01.2015 ako rozhodovanie „v prípadoch, ktoré vzhľadom na
svoj charakter, rozsah, komplexnosť a význam môžu mať zásadný vplyv alebo dopad pre život väčšieho

počtu obyvateľov obce, napr. zámer vybudovať v obci skládku nebezpečného odpadu alebo stavbu
väčšieho rozsahu a významu, napr. diaľnicu, ktoré by mohli mať dopad na životné prostredie alebo
ekonomiku a rozvoj obce, alebo by išlo o stavby strategického charakteru.“ Povahu právne neurčitého
pojmu má aj slovné spojenie najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku (§ 11 ods. 4 písm. a)
Zb.o obecnom zriadení). Nežiaducim momentom je aj vágnosť, neurčitosť, resp. neurčiteľnosť čo do

významu strohosť/stručnosť, nekompletnosť znenia uznesenia obecného zastupiteľstva, čo nezriedka
vedie k interpretácii uznesenia nad rámec jeho skutočného znenia a vyvoláva otázky nad jeho skutočne
zamýšľaným cieľom. Uznesenie obecného zastupiteľstva je silným nástrojom to znamená, že v zmysle
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám sa zverejňujú o. i. zápisnice z verejných
zasadnutí ako aj uznesenia obecného zastupiteľstva. Právna sila je však zverená uzneseniu a nie

zápisnici, ktorá iba popisuje sprievodné skutočnosti a priebeh zasadnutia obecného zastupiteľstva.
Uznesenie je výsledkom hlasovania poslancov OZ- nástrojom, na základe ktorého môže starosta obce
v zákonom daných prípadoch konať. Dobré uznesenie OZ ( obsahujúce všetky smerodajné náležitosti)
je základom pre kompetentné a zákonne súladné a koniec koncov aj jasnejšie fungovanie orgánov obce
v prospech verejného záujmu.

45. Odhliadnuc od vyššie uvedeného však bolo nesporne preukázané, že - tak ako aj žalovaná
opakovane tvrdila a listinami preukázala, súhlas a to či už následný alebo predchádzajúci s uzatvorením
danej zmluvy so žalobkyňou a rovnako tak výšku odmeny a spôsob jej určenia nikdy neprejednalo a
neschválilo obecné zastupiteľstvo žalovanej.

46. Zo zásad hospodárenia žalovanej, účinných od 01.01.2010 jednoznačne vyplýva, že bez súhlasu
OZ mohol starosta nakladať s finančnými prostriedkami či už na účte alebo hotovostnými iba do sumy
350 eur a preto v prípade, ak by mala obec zaťažiť vyššia suma z akéhokoľvek titulu voči tretím
osobám, musela byť schválená obecným zastupiteľstvom. Pokiaľ ide o vyplatenie sumy 30 % preddavku

žalobkyni vo výške 20.848,80 eur 30.06.2010 platilo v tej dobe uznesenie č. 30 z 25.03.2010, kedy
každú faktúru nad 2.000 eur pred jej úhradou podpisuje starosta a zástupca starostu s podmienkou, že
účtovníčka svojím podpisom potvrdí, či výdavok je v súlade s plánovaným rozpočtom uvedenej položky,ktorá je schválená v rozpočte obce obecným zastupiteľstvom. Zo zálohovej faktúry 2010/4 - pečiatka
v ľavom rohu zo 14.06.2010 (č.l. 63 spisu) uvedené nevyplýva keď platbu schválil len starosta.

47. Zmysel ust. § 39 OZ stanovujúci veľmi prísny dôsledok absolútnej neplatnosti určitého právneho
úkonu pre jeho nedovolenosť mieri na prípady zjavného porušenia zákona, ktoré všeobecne odôvodňuje
záujem štátu na odopretie účinkov takéhoto právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
podľa ust. § 39 OZ nastáva v prípadoch, keď právny úkon je zákonom výslovne zakázaný, pritom nemusí
ísť vždy o rozpor s Občianskym zákonníkom, ale aj s inými zákonmi, ktorým obsah alebo účel právneho

úkonu odporuje.

48. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo
pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť
právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik majetkovo-právneho vzťahu. Majetkovoprávne vzťahy, o
ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil len starosta obce bez predchádzajúceho

platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva nezaväzujú obec, pretože chýba prejav vôle obce.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

49. Vyššie citované ustanovenie umožňuje súdu vždy zvážiť všetky okolnosti každého jednotlivého
prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu

trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu týchto trov konania mala v zmysle
príslušných zákonných ustanovení právny nárok. Predmetne procesné ustanovenie obsahuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Vopred nie je možné
presne určiť všetky okolnosti za ktorých nebude spravodlivé zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou
nahradiť trovy súdneho konania. Súd pri aplikácii tohto ustanovenia skúma vždy z úradnej povinnosti či

tu nie je dôvod spočívajúci v dôvodoch hodných osobitného zreteľa, ktorý by súd oprávňoval pristúpiť
k použitiu § 257 CSP. Súd toto rozhodnutie musí prijať po riadnom zvážení všetkých relevantných
okolností konkrétneho prípadu. Účelom tohto ustanovenia je primárne umožniť súdu zamedziť vzhľadom
na celkové okolnosti prejedávaného prípadu síce zákonným no „pritvrdým“ rozhodnutiam, resp. zabrániť
takým rozhodnutiam, ktoré napriek svojej formálnej zákonnosti by mohli vykazovať, alebo vykazujú

rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade súd vyhodnotil po ozrejmení si skutkovej situácii v danom
spore, že neprizná nárok na náhradu trov súdneho konania žalovanej, ktorý s ohľadom na to, že súd
žalobu zamietol je úspešnou stranou v spore a to práve s poukazom na rozpor s dobrými mravmi.
Nepriznanie nároku na náhradu trov konania pre rozpor s dobrými mravmi tu prichádza do úvahy z toho
dôvodu, že priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnej sporovej strane by zakladalo

u tejto strany sporu (a to najmä vzhľadom na to k akým zisteniam súd dospel v rámci zistenia skutkového
stavu, povaha a okolnosti prípadu) neprimeraný, nezaslúžený prospech, keď okrem iného žalovaná
reprezentovaná bývalým starostom obce sa výrazným spôsobom podieľala na neplatnosti zmluvy, ktorú
súd konštatoval a nepriznaní nároku za poskytnuté právne služby. Súd teda pri rozhodovaní o priznaní
nároku na náhradu trov konania vyhodnotil, že vzhľadom na okolnosti prípadu bolo ich priznanie

žalovanej v rozpore s dobrými mravmi dokonca možno povedať, že by to bolo veľmi nespravodlivé
voči žalobkyni. Súdu je známy nález ÚS SR z 10.10.2018 sp. zn. IUS/168/2018 v ktorom okrem
iného je uvedené, že ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho
voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle) ale ide o ustanovenie podľa ktorého je súd povinný
skúmať či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa ku ktorým je

potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základe zásady
rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov
podľa výnimočného ustanovenia, len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia
o určitom druhu nárokov. V predmetnom náleze sa aj uvádza, že nie je možné, aby súd dospel

vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ust. § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala to
neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia tohto ustanovenia je
povinný vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému
použitiu tohto ustanovenia. Súd na pojednávaní potom ako bolo rozhodnutie odvolacím súdom zrušenéodročilpojednávaniazaúčelomdoplneniadokazovaniaanáslednezaúčelomvyhláseniarozhodnutiana
22.03.2024. Je pravdou, že na tomto pojednávaní výslovne neoznámil stranám sporu možnú aplikáciu
ust. § 257 CSP avšak z hľadiska hospodárnosti konania pristúpil aj bez vyjadrenia strán k aplikácii tohto

ustanovenia. Žalobkyňa namietala už v odvolaní proti rozhodnutiu súdu I. inštancie aj rozhodnutie o
trovách sporu - v situácii, kedy má byť dôvodom nepriznania jej nároku neplatnosť právneho úkonu,
ktorú žiadnym spôsobom nezavinila, resp. nezapríčinila nie je voči nej spravodlivé, aby bola zaviazaná
k úhrade 100 % trov sporu. Táto skutočnosť podľa súdu spolu s ďalšími skutkovými okolnosťami
predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce postup súdu podľa § 257 CSP. Taktiež

odvolací súd uložil súdu I. inštancie v rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodnúť aj o
trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania a vyhodnotiť aj existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo známe sporovým stranám
a žalovaná sa k možnému uplatneniu § 257 CSP nevyjadrila, napriek tomu že jej bola známa táto
úvaha pri rozhodovaní o trovách konania. V danom prípade, keďže ide o okolnosti, kde by priznanie
nároku na trovy jednej zo strán sporu bolo nesúladné s dobrými mravmi súd aplikoval toto ustanovenie

bez toho, aby sa žalovaná k aplikácii tohto ustanovenia vyjadrila na osobitnú žiadosť súdu, pričom jej
prípadné vyjadrenie by na rozhodnutí súdu o nároku na trovy konania nič nezmenilo. Súd aplikoval toto
ustanovenie na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre
strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Lehota na podanie odvolania začína plynúť
dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 CSP).