Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010624
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1620010624.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci

obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Malackách dňa 11. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C., D. XXXX/XX,
sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky 2Pv 151/20/1106-13 pre prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,

ž e
dňa 25.03.2020 v čase okolo 15.00 h v obci D. pred rodinným domom číslo XXX po tom, ako sa
poškodený D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, snažil spolu s ďalšími osobami zabrániť v odjazde
obv.A.B.smaloletouE.namotorovomvozidleVWCaddy,ev.č.A.,pričompoškodenýstálpriotvorených
dverách vodiča, hornou časťou svojho tela bol vo vozidle nad volantom a pravou rukou držal volant

naštartovanéhovozidla,pričomsasnažilvytiahnuťkľúčzospínacejskrinkyvozidla,vtedyobv.A.B.začal
uvedeným vozidlom cúvať, v dôsledku čoho prešiel poškodenému D. B. po chodidle ľavej nohy, následne
sa vozidlom pohol vpred, potom znova s ním cúvol a opätovne prešiel pošk. D. B. po chodidle ľavej
nohy, vtedy sa podarilo poškodenému vytiahnuť kľúč zo spínacej skrinky vozidla, čím poškodenému D.
B. spôsobil pomliaždenie kolien obojstranne, pomliaždenie ľavého nártu a chodidla, zlomeninu diafýzy
V. predpriehlavkovej kosti s posunom o 1 mm, hryznú ranu pravého predlaktia dĺžky 2 cm, ktoré zranenia
si obvykle vyžadujú liečenie v trvaní cca 6 týždňov, ktorá doba sa však u poškodeného v dôsledku
nesprávne nasadenej liečby ošetrujúcim lekárom podstatne predĺžila,

pretože skutok nie je trestným činnom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa o d k a z u j ú poškodení:
- Všeobecnázdravotnápoisťovňa,a.s.,sosídlomMamateyovač.17,85005Bratislava,IČO:35937874,
- Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, a.s., so sídlom Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava, IČO:
30807484,
- D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XXX,

s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 16.11.2020 obžalobu číslo 2Pv
151/20/1106 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a poškodeného, tiež
výsluchomsvedkovG.B.,A.H.I.,E.C.,H.B.,B.B.,výsluchomznalcaMUDr.J.C.,MPH, oboznámením

sa s obrazovo - zvukovými záznamami, ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a uvedenými
v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté
na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku.

Súdpozhodnotenívšetkýchnahlavnompojednávanívykonanýchdôkazov,ktorébolizískanézákonným

spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie
je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, dospel k rozhodnutiu, uvádzanému
v enunciáte tohto rozsudku.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku vypovedal, že dňa

25.03.2020 išiel vyzdvihnúť svoju maloletú dcéru E. k bývalej partnerke, nakoľko mal v rámci
právoplatného súdneho rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave realizovať styk s maloletou dcérou.
Uviedol, že realizácia úpravy styku s dcérou bola v minulosti značne problematická, problematické je
to aj naďalej, pri realizácii styku sa vyskytujú konflikty pravidelne. Chcel si v daný deň na základe
právoplatného súdneho rozhodnutia vyzdvihnúť dcéru, s ktorou mal právo byť dve hodiny osamote,

prišiel ju teda vyzdvihnúť do miesta aktuálneho bydliska matky, avšak matka maloletej s týmto
nesúhlasila, nesúhlasila, aby dcéru odviezol preč, chcela aby sa s dcérou hral u nich na dvore. K tomuto
uviedol, že počasie v daný deň bolo nevyhovujúce, bolo asi 5 stupňov Celzia, fúkal vietor, matka navrhla,
aby sa s dcérou pohral 5-10 minút na dvore a potom aby išiel preč. Úprava styku a jeho realizácia bola
veľmi problematická, matka nerešpektovala rozhodnutie súdu. Uviedol, že do dvora domácnosti vstúpil

z dôvodu, že psychologička K. im odporúčala, aby pri predávaní dieťaťa si toto predávali v domácom
prostredí a nie niekde na ulici, preto vstúpil do dvora a žiadal, aby mu bývalá partnerka dieťa odovzdala,
taktiež žiadal aby mu priniesla autosedačku, ktorú zakúpil dcére k narodeninám, toto bývalá partnerka
odmietala, tak ako aj odmietala, aby s dieťaťom odišiel, potom nastal na dvore problém. Ďalej uviedol,
že situácia gradovala aj kvôli tomu, že pred touto jeho návštevou mu matka dieťaťa nedvíhala telefón,

taktiež víkend pred tým, sa jeho styk s maloletou nerealizoval z dôvodu, že to matka odmietla, preto
v tento deň trval na tom, že sa s dcérou bude vidieť. Tiež uviedol, že nesúhlasil s tým, aby sa bývalá
partnerka s dcérou odsťahovali k rodičom do D., prosil ju, aby s dcérou zostala v A., kde má štvorizbový
byt, s tým, že jej bude pomáhať, nechcel, aby išla do D. aj z dôvodu, že matka jeho bývalej partnerky
pracuje ako zdravotná sestra a aj z dôvodu vyššieho rizika Covidu chcel, aby sa tak často nestretávali.

Uviedol, že keď už mal malú na rukách a bývalá partnerka mu odmietla dať autosedačku, chcel volať
kamarátazB.,ktorýmumalautosedačkuzabezpečiť.Uviedol,žeakostálvodvoresdieťaťomnarukách,
dostal ranu do nosa, zozadu ho niekto udrel do hlavy. S malou na rukách následne vybehol z dvora,
chcel ísť preč a chránil si dieťa, sadol si do auta a jeho prvý úmysel bol, že ani nepôjde preč, ale sa tam
zamkne a zavolá kamarátovi. Ako sedel v aute, dcéru mal na kolenách, auto obstúpila rodina B., boli tam

2-3 osoby, to nevie presne, ktoré „kmásali“ dvere na aute, on zatiaľ vytiahol kľúče od auta a naštartoval,
vulgárne na nich nakričal, nech s tým prestanú, že on odchádza preč, chcel odísť kúsok ďalej, volať
kamaráta s autosedačkou, chcel len ukľudniť situáciu, nechcel s dcérou bez autosedačky cestovať do A..
Ako mal naštartované auto, bol v strese, ani nevedel, či má zaradenú jednotku alebo spiatočku, pretože
voVolkswagenejetohneďvedľaseba.Tiežcítil,akohoniektozľavejstranyautaudierapäsťou.Uviedol,

že okolostojace osoby sa mu snažili chytať ruky, tlačili sa mu do auta, auto bolo naštartované, bola
zaradená rýchlosť, on však stál na zostúpnutej spojke, mohlo sa však stať, že sa mu noha pošmykla,
spojka sa uvoľnila a auto sa pohlo. Počas tohto celého v aute malú posadil, resp. položil vedľa na miesto
spolujazdca. V tej chvíli zaregistroval aj poškodeného B., ktorý sa mu načahoval cez volant k riadiacej
páke a chcel mu vyhodiť rýchlosť. Ďalej uviedol, že bol pod veľkým stresom, celá tá rodina ho neustále

chytala, chytali mu ruky, chytali mu volant, on takúto situáciu doposiaľ nikdy nezažil, vie, že chcel hodiť
spiatočku a odtiaľ jednoducho odísť, nech už to skončí, potom tam chcel zaradiť jednotku, s tým, že
sa pohne dopredu a odbočí doľava a myslí, že v tom momente, ako sa pohol, poškodenému prešiel
po nohe. Tiež uviedol, že poškodený sa k nemu načahoval cez otvorené dvere na aute, ktoré už boli
prakticky úplne vyvalené z pantov, ako ich celá rodina ťahala. Poškodený sa načahoval a snažil sa mu

chytať ruky a vytiahnuť kľúče zo zapaľovania. Ako mu išiel po tých kľúčoch, tak v tej chvíli ho pohrýzol do
ruky, toho si je vedomý. Poškodený nakoniec kľúče zo zapaľovania vytiahol, auto zostalo stáť, on v aute
zostal sedieť a bol celou rodinou fyzicky atakovaný. Tiež uviedol, že jeho zámer nebol nikomu uškodiť
a to, čo sa stalo ho mrzí, uviedol, že svoj podiel na tom má aj rodina B. a tiež fakt nevymožiteľnostirozsudku o úprave styku s dcérou. Keď s autom cúvol, nevie čo robil poškodený, vie, že v tom aute bol,
ale nevnímal ho počas celej doby, keďže sa sústredil na dcéru. Keď poškodenému koleso auta prešlo po
nohe, poškodený behal okolo auta, keďže mal kľúče od auta v ruke a cez dvere spolujazdca sa mu snažil

vytiahnuť dcéru z auta. Poškodený mu vtedy neoznámil, že mu prešiel po nohe, on to bezprostredne po
tejtoudalostianinezaregistroval.Obžalovanýuviedol, žesatostaloasivtedy,keďpoholautomdopredu.
Bol tam obrovský zmätok, cca 7 ľudí, najprv nič také nezaregistroval. On vie, ako vyučený automechanik,
že keď sa vytiahnu kľúče z idúceho auta, pri zaradenej rýchlosti, tak tam nejaká zotrvačnosť zostáva aj
potom, čo sa preruší zapaľovanie. Myslí si, že z hľadiska mechanického poškodenia môže mať takéto

konanie na zotrvačnosť auta fatálne dôsledky, pri tomto type motorov by sa podobné veci robiť nemali.
Ku skutku ďalej doplnil, že keď prišiel na 15.00 hod do D. pre svoju dcéru, tak si autosedačku nepriviezol,
keďže ním zakúpená autosedačka zostávala u bývalej partnerky a dohoda medzi nimi bola taká, že
v prípade potreby tú autosedačku môže používať. Keď matka dieťaťa odmietla poskytnúť autosedačku
malzámerodviesťmaloletúa chcelsinechaťpriviezťautosedačkukamarátomzB..Uviedol,žemaloleté
dieťapodľaplatnejvyhlášky,nemusíbyťvautosedačkezaurčitýchmimoriadnychokolností.Tiežuviedol,

že nemal kedy v aute pripútať maloletú bezpečnostným pásom a má za to, že pri 1,5 ročnom dieťati
by pás bol ešte horší. Taktiež uviedol, že vozidlo dal do pohybu, pretože mal strach o seba aj dcéru.
Mal strach, lebo bol fyzicky napadnutý rodinou B. počas celého incidentu. Upresnil, že sa s autom pohol
dvakrát a nie je si vedomý, že by v tom momente prešiel kolesom po dolnej končatine poškodeného.
To že pohrýzol poškodeného do ruky, priznáva, bola to jeho zúfalosť, on tým nechcel nič docieliť, len

sa bránil. V bežnom živote sa takto nebráni, keďže bežne nedochádza do takéhoto fyzického kontaktu,
nebolo potrebné sa doposiaľ takto brániť okrem situácií, ktoré nastávajú v rodine B.. Uviedol, že predtým,
ako sa vzťah s bývalou pokazil, mal s poškodeným dobrý, ba až nadštandardný vzťah, vzájomne si
pomáhali, on ho uznával a rešpektoval, avšak po rozchode s bývalou sa vzťahy diametrálne zmenili, tzn.,
že namiesto toho, aby nechali jeho a bývalú si vyriešiť ich problémy, začali do toho vzťahu zasahovať

rodičia bývalej, ktorí stáli za svojou dcérou aj tam, kde tá pravda bola niekde inde. Tiež uviedol, že asi
rok pred udalosťou ho poškodený fyzicky napadol, takže vzťah medzi nimi v čase udalosti už nebol
žiadny. K tomuto predchádzajúcemu incidentu bola privolaná policajná hliadka, tej vtedy uviedol, že
nebude na poškodeného podávať trestné oznámenie, lebo v tom nevidel zmysel. Uviedol, že zámerom
poškodeného je prísť k prospechu na jeho úkor tak, ako to uplatňuje aj v iných konaniach. Bývalá

partnerka chce po ňom 500 eur výživné, syn poškodeného dáva na neho exekúcie kvôli vymysleným
veciam a prebiehajú rôzne iné konania, je toho veľa. Zavolať kamaráta, aby mu priviezol autosedačku
pre dcéru ho napadlo v tom momente, keď bol na dvore a bývalá partnerka mu nechcela autosedačku
priviezť. Keď nakladal E. do auta, tak vedel, že jeho kamarát mu môže autosedačku priniesť, keďže mal
ísť k nemu aj s maloletou, je totiž krstný jeho syna. Na otázku odpovedal, že keď maloletú nakladal do

auta, myslí, že neplakala a väčšinu času bola ticho, aj v tom momente, keď poškodený chcel vytiahnuť
kľúče z auta, bola ticho.
K výsluchu svedkyne G. B. – matky jeho maloletej dcéry obžalovaný uviedol, že so svedkyňou majú
dlhodobo veľmi napäté vzťahy, pričom problémy trvajú už od novembra 2018, uviedol, že svedkyňa mu
dlhodobo bránila alebo sa snažila akýmkoľvek spôsobom znemožňovať styk s dcérou, o čom sú doklady

aj v spise, dlhodobo nerešpektovala platné súdne rozhodnutia. Ohľadom jeho úpravy styku s dcérou,
problémy v tejto veci narastali a eskalovali. Pani svedkyňa nielen pred súdom, ale aj pred orgánmi
činnými v trestnom konaní a pred priestupkovými komisiami vykresľuje jeho osobu ako osobu agresívnu,
častokrát používa klamstvo a nepravdu, pričom ignoruje jeho správy, jeho telefonáty, neinformuje ho
o ich spoločnom dieťati a tak ako by v zmysle zákona mala, toto len eskalovalo a vyvrcholilo udalosťou,

ktorá sa prejednáva. On si myslí, že ona a jej rodina len čakali na moment kedy sa niečo udeje, ako bolo
toto, pričom vzápätí požiadala o zákaz styku s jeho dcérou, teda využila situáciu a o to jej v skutočnosti
len išlo, pretože dlhodobo sa snaží eliminovať nielen jeho kontakt, ale aj vzťah s dieťaťom. Až na apel
súdu a sociálnej kurately sa postupne začal neskôr realizovať styk s dieťaťom a on má za to, že aj celé
toto konanie má byť len zámienkou na obmedzenie tohto styku.

Poškodený D. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v daný deň, keď sa udalosť stala, mal byť
realizovaný styk obžalovaného s maloletou dcérou, kvôli epidémii koronavírusu im bolo odporúčané, aby
sa dieťa nepohybovalo v neznámom prostredí. Dcéra obžalovanému preto navrhla, aby zostal na dvore
u nich a tam sa pohral s malou. Dcéra po telefonáte s obžalovaným uviedla, že odišiel, keďže nesúhlasil

s jej návrhom, aby zostal s malou na dvore, že sa teda stretnutie nekoná. Následne jej obžalovaný
zavolal na telefón a dcéra mu povedala, že si to obžalovaný rozmyslel a že zostane s malou na dvore.
Dcéra mu išla von otvoriť bránu, oni všetci ostatní boli v dome. V tom počul plač malej, pristúpil k oknu,
napadlo ho, že možno malá spadla, videl ako malá utekala od otca smerom za mamou. On k nej zozadupristúpil, chytil ju a vtedy aj počul svoju dcéru kričať „ocino pomoc“. On vzápätí hneď vybehol z domu
von, bol bosý, vybehol za nim, on už v tej dobe nasadal do auta, aj dcéra sa ho snažila zastaviť, pýtal
sa obžalovaného: „čo to robíš“, chytil ho za plece, on sa mu vyšmykol a nasadol do auta. Ako sadol

do auta, na kolenách mal malú, prehol sa a natlačil na palubnú dosku aj s malou, potom malú posadil
vedľa na sedadlo spolujazdca, snažil sa dočiahnuť kľúče, dať ich do zapaľovača, čo sa mu potom aj
podarilo, aj keď sa mu on asi dvakrát snažil v tom zabrániť, následne auto naštartovalo. On sa mu snažil
v uvedenom zabrániť, pravou rukou držal volant, ľavou sa snažil chytiť kľúče. Jemu sa podarila zaradiť
spiatočka a auto cúvol dozadu, taktiež pri tom auto túroval, pridával plyn. Ako autom cúvol, tak cítil

bolesť v nohe, zakričal „autom si mi prešiel po nohe“, a obžalovaný ho medzi tým ešte dva krát pohryzol
do ruky, ako mu on držal volant. Počul za sebou krik, viem, že tam boli rodinní príslušníci, ale nevie
kto presne. Vtedy obžalovaný zastavil, začal aj trúbiť, zaradil jednotku a prešiel autom dopredu, potom
zasa zaradil spiatočku a opäť cúvol, pričom mu opätovne prešiel po nohe a dokonca aj skoro narazil do
brány. Jemu sa potom podarilo vybrať kľúče zo zapaľovania, zakričal „mám kľúče“ a odrazil sa od auta
z dôvodu, že nohy mal doslova podlomené, aj sa mu pritom oškreli kolená. On sa pri celom manévre

držal rukami volantu, hrozilo, že ak by sa pustil, tak mu môže dverami auta aj rebrá polámať. Potom, čo
vybral kľúče, auto zastavilo. Poškodený uviedol, že sa následne odrazil od volantu rukami a je možné,
že pritom manévre rukou „štrajbol“ obžalovanému po krku alebo aj po pere. Obžalovaný na neho kričal
„vráť mi kľúče, ja idem preč aj s malou“, malá stále plakala, aj kričala niečo ako dedo. On sa išiel oprieť
o stĺp, to mu nešlo, tak si išiel sadnúť k bráne, tiež sa mu to nedarilo, tak ostal stáť, obišiel auto z druhej

strany a zostal stáť tam, až kým neprišla polícia, ktorú zavolal jeho syn. Medzitým obžalovaný vulgárne
nadával, vulgárne sa vyjadroval smerom k jeho dcére, tá sa k nemu naklonila, vravela „daj mi malú“, on ju
chytil za hrdlo a odhodil ju na zem, vtedy tam pribehli aj susedky. On sa snažil kľúčmi otvoriť auto, kľúčom
cvakol, auto však zase obžalovaný zatvoril zvnútra, tak potom to už neskúšal. Poškodený ďalej uviedol,
že aj ich susedka sa pýtala obžalovaného „čo to robí, prečo G. B. zhodil“ a vtedy začal obžalovaný

vulgárne nadávať aj im. Susedky mu ešte dohovárali, že aj tá malá všetko vidí, nech nekričí a nenadáva,
on im povedal, aby sa do toho nemiešali a medzi tým prišla polícia. Obžalovaný stále kričal „dajte mi
kľúče ja idem preč“. Poškodený uviedol, že kľúče od auta chcel odovzdať policajtovi a ten mu povedal,
že kľúče má vrátiť majiteľovi auta, tak mu ich dal. Obžalovaný chcel následne odísť, ale policajt mu
povedal, že musí zostať na mieste. Malá nebola v aute pripútaná ani nemala sedačku. Taktiež uviedol,

že aj policajt sa pýtal obžalovaného čo mu je prednejšie, či zdravie jeho dcéry alebo jeho imidž, v tej
dobe bol vyhlásený aj zákaz vychádzania. Dokonca tam bol policajt, ktorý už raz u nich zasahoval a ten
aj konštatoval, „že vždy máme s vami iba problém“. Poškodený doplnil, že ten policajt tam bol prvýkrát
niekedy v roku 2019 z dôvodu, že obžalovaný si prišiel pre malú a chcel si ju odviesť preč. Dcéra vtedy
privolala políciu, pretože sa vulgárne vyjadroval, dokonca aj sused z ulice bol toho prítomný, aj v jeho

prítomnosti sa vulgárne vyjadroval. Vtedy ešte obžalovaný styk s maloletou nemal upravený, malá mala
vtedy 3 alebo 4 mesiace, prebiehalo na súde už konanie o predbežnom opatrení. Poškodený taktiež
uviedol, že aj ďalší členovia rodiny sa snažili zataviť osobné motorové vozidlo obžalovaného, vie že tam
bol syn prvý aj druhý, jeho žena, dcéra, ale kto kde v tej dobe stál, uviesť nevedel. On tam pribehol ako
prvý a bol vo dverách vodiča, za seba nepozeral. Keď mu obžalovaný druhý krát prešiel po nohe, dal

mu to najavo, kričal stále „prešiel si mi nohu“. Poškodený taktiež uviedol, že aj v minulosti bránil dcéru
a obžalovaného odsotil, neudrel ho, len ho odsotil. V súvislosti so zranením, ktoré utrpel uviedol, že bol
na PN, nemohol ani pracovať, niektoré následky z dôvodu zranenia pretrvávajú až dodnes. Stále ho
bolia prsty na nohách, aj doktor mu vravel, že mu tento stav prechádza do chronickej trombózy. Taktiež
uviedol, že sa snažil dohovoriť svojej dcére, aby umožnila stretnutie obžalovanému s jeho dieťaťom,

preto aj dcéra navrhla obžalovanému, že sa môže s malou pohrať na dvore. V minulosti takto realizované
stretnutia s maloletou neboli, pretože sa obžalovaný vyjadroval, že do ich dvora a do baráku nevstúpi.
Na otázku poškodený uviedol, že pred incidentom nepožil alkohol, polícia ani nevykonávala dychovú
skúšku. Ďalej uviedol, je vodič, ale nemal vtedy žiadnu skúsenosť, ako sa správa auto, keď sa vytiahnu
kľúče počas jazdy zo zapaľovania. Doplnil, že styk obžalovaného s dcérou pred týmto incidentom bol

vždy komplikovaný, ale viac sa k tomu nevie vyjadriť, lebo tam osobne nebol, vie iba to, čo mu uvádzala
jeho dcéra. Obžalovaný mal pri preberaní dieťaťa vulgárne výrazy smerom k jeho dcére. Taktiež sa
poškodený vyjadril k udalosti, kde mala byť napadnutá matka obžalovaného, pani svedkyňa B. B..
Uviedol, že obžalovaný prišiel s rodinou k nim, v tej dobe nebol upravený styk, nemal právo na návštevu.
Mohli sa vtedy realizovať návštevy iba po dohode s matkou dieťaťa. Ich sused vtedy počul krik, prišiel

sa spýtať, či sa niečo deje, on na susedovi videl, že mal trochu vypité, tak mu povedal nech to nechá
tak. Sused sa otočil smerom k obžalovanému a predstavil sa mu, žiadal po obžalovanom, aby sa mu
predstavil aj on, na to mu obžalovaný vulgárne odpovedal, sused vtedy chcel chytiť obžalovaného, do
toho mu stúpila jeho matka, ktorá sa aj snažila obžalovaného upokojiť, aby to nechal tak. Ako sa onidvaja pobili, medzi tým prišli policajti, tým že ich rodiny sa to netýkalo, oni išli dnu, potom im len povedali,
že sa z toho nič robiť nebude. Poškodený uviedol, že policajti mu potom povedali, že z toho nič nebudú
robiť, pretože obžalovaný napadol toho suseda a potom neskôr mu policajti povedali, že pani svedkyňa

prišla podať o dve hodinky neskôr trestné oznámenie na toho suseda. K tomuto incidentu poškodený
doplnil, že keď pani svedkyňa upadla, tak sám ju dvíhal a pýtal sa jej, či jej je niečo, odpovedala nič.

Svedkyňa A. H. I., ako splnomocnený zástupca poškodeného Sociálna poisťovňa, a.s., na hlavnom
pojednávaní vypovedala, že poškodený D. B. je ich poistencom, pričom mu boli vyplácané dávky

s súvislosti s práceneschopnosťou a to od doby 25.03.2020 až do 18.08.2020 vo výške 1.254 eur.
Súdu doručili v písomnej podobe doplnenie ich nároku na náhradu škody, v plnej miere odkazuje na
toto vyčíslenie v listinnej podobe a navrhuje, aby v rozhodnutí súd uložil obžalovanému v prípade
odsúdenia povinnosť nahradiť v celej výške nimi uplatnený nárok do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. Ďalej uviedla, že nimi poskytované dávky sú vyplácané bez ohľadu na znalecký posudok
a to na základe posúdenia lekára. Lekár zhodnotí zdravotný stav poškodeného a na základe toho vystaví

dĺžku práceneschopnosti. V prípade námietok voči dĺžke práceneschopnosti možno dať na Sociálnu
poisťovňu podnet na prešetrenie.

Svedkyňa G. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný je jej bývalý priateľ a otec ich
spoločnej dcéry. Dňa 25.03.2020 si prišiel vyzdvihnúť dcéru a to aj napriek skutočnosti, že vedel,

že s týmto stretnutím ona nesúhlasím, o čom pred stretnutím telefonicky a smskovo komunikovali.
So stretnutím nesúhlasila z dôvodu koronakrízy, takisto od pediatričky mala papier, že sa dieťa nemá
vystavovať riziku z tohto dôvodu a má byť v domácom prostredí. Ona mu ako alternatívu ponúkla, že sa
môže s dieťaťom pohrať na dvore tak, aby nebránila v jeho stretávaní sa s dcérou, s čím on nesúhlasil,
čo jej aj pred stretnutím taktiež oznámil. Uviedol jej, že by s takýmto postupom súhlasil v prípade, ak by

bola s dcérou v byte v A. a nie u jej rodičov v D.. Ona bola v D. u rodičov z dôvodu, že v A. vlastní byt bez
balkóna, v tom čase platil zákaz vychádzania, nevedela ako dlho bude v platnosti a keďže rodičia mali
v D. dom, rozhodla sa tráviť túto dobu tam, aj s ohľadom na potreby 1,5 ročnej dcéry. Sám obžalovaný jej
ponúkol, že v prípade ak zostane v A., bude jej nosiť nákupy potravín, tomu však neverila, keďže meškal
aj s platbou výživného. Ona si nahrávala rozhovory s obžalovaným, pretože klamal, preto si rozhovory

s ním nahrávala. Toho 25.03., keď prišiel, išla k bráne kde mu zopakovala, že nesúhlasí, aby dcéra odišla
a navrhla mu, aby zostal na dvore, kde sa môže s dcérou hrať. Obžalovaný sa sťažoval na chladné
počasie, tak navrhla, že môže zostať len cca 20 min. na dvore a o pár dní alebo týždeň mu stratu času
nahradí dlhším stretnutím s dcérou, keďže mal úpravu styku s dcérou v rozsahu 2 hodín. Nesúhlasil,
žiadal od nej autosedačku, ona ju odmietla dať, lebo nesúhlasila s odchodom dcéry. Ona sa vrátila do

domu, predtým ho upozornila, že nemá právo vstúpiť do dvora, pokiaľ nevyhovie jej požiadavkám, že sa
jedná o súkromný pozemok, môže vstúpiť len ak súhlasí, že sa tu bude hrať s maloletou, na to on cúvol,
odišieldoauta,onadodomu.Následnejejvolalčivyjdepreddomsmalou,spýtalasaho,čisasňoubude
teda hrať, povedal, že áno. Ona teda malú obliekla, vyšla s ňou von, E. začala plakať, keď zbadala otca,
ona ju upokojovala, že sa bude s otcom iba hrať. Keďže mal obžalovaný úpravu styku bez prítomnosti

matky, otočila sa a odchádzala do domu, aby im nechala súkromie, v tom zbadala, ako obžalovaný chytil
malú na ruky a utekal s ňou preč, tak začala kričať. Kričala na svojho otca a utekala k autu obžalovaného,
tenmalotvorenédvereaajsdcérousadolzavolant,snažilsanaštartovať,medzitýmpribehliďalšíľudia–
jej otec, mama aj bratia. Otec chytil obžalovanému volant, vtedy ho obžalovaný pohrýzol, nedarilo sa mu
naštartovať, tak dcéru odložil na sedadlo spolujazdca, potom sa mu podarilo naštartovať. Cúval s autom

dozadu, potom išiel dopredu, kde zabočil s autom doľava a opäť cúvol. Jej otec zakričal: „prešiel si mi
nohu „ na čo obžalovaný nezastavil auto, naopak ešte viacej pridával plyn. Ona stále držala otvorené
dvere auta, držala aj kapotu, sama nohy dala dozadu, z dôvodu, aby jej neprešiel nohy a sledovala aj
brata, ktorý stál vedľa nej, aby neprešiel nohy aj nemu. Dcéra E. sedela bez autosedačky nepripútaná
a plakala. Kričala na svojho otca, ktorý medzitým odišiel ku bráne a snažil sa si sadnúť a bolo vidieť na

ňom, že sa trápi. Jej otcovi sa predtým ako odkríval k bráne, podarilo vytiahnuť kľúče zo zapaľovania,
autotedazastavilo.Tuuviedla,žeautozastavilorovnonahlavnejceste,čotiežpovažujezanebezpečné,
keďže obžalovaný takto v strese s tým autom vyšiel z dvora priamo na hlavnú cestu. Obžalovaný stále
hovoril, že mu majú vrátiť kľúče od auta, že on má teraz svoj čas s dcérou a odchádza preč, vôbec si
neuvedomoval vážnosť situácie. Ona mu vravela, že prešiel otcovi po nohách a on stále hovoril, že chce

odísť aj s dcérou preč. Následne jej brat zavolal políciu, ktorá prišla o cca 20 minút, pričom auto tam
stále stálo. Ona chcela vybrať dcéru z auta, pretože plakala, bola vystresovaná, na to obžalovaný do
nej strčil a to už pribehli aj susedy C., ktoré mu povedali, že nebude strkať do ženy. Následne suseda
povedala obžalovanému, že takto sa veci neriešia, že je prítomné dieťa, že ak chce niečo riešiť, má sito s ňou vyriešiť v súkromí. On stále uvádzal to isté, že má právo stretávať sa s dieťaťom a že chce
odísť s dcérou preč. Ako do nej strčil ona vtedy aj spadla na zem a on ich vulgárne oslovil, že sme všetci
„vyjebanci“. Keď prišla polícia obžalovaný im tvrdil, že má právo na stretnutie s dcérou a že chce s ňou

odísť, až keď ho policajt upozornil, že tu pravdepodobne prišlo k ublíženiu na zdraví, tak musí zostať na
mieste. Ďalej ho policajt upozornil, že ak nesúhlasí a má za to, že je mu bránené v styku s dieťaťom, má
si to riešiť na súde a nie svojou vlastnou silou, takto ho policajt upozornil niekoľkokrát. Policajt sa opýtal,
čo je mu prednejšie, či právo na stretávanie s dieťaťom a či zdravie dieťaťa, keďže je koronakríza, na čo
obžalovaný uviedol, že oboje a že má za to, že dieťa je viac ohrozené v D., z dôvodu, že jej matka pracuje

ako zdravotná sestra, pričom ona pracuje na gynekológii. Maloletú dcéru jej odmietol vydať z auta,
pretože auto uzamkol, až keď ho policajt upozornil, tak jej potom dieťa vydal. Svedkyňa taktiež uviedla,
že stretnutie obžalovaného s maloletou malo byť aj týždeň pred týmto incidentom, to sa neuskutočnilo
kvôli korone. Stretávanie obžalovaného s dieťaťom prebiehalo podľa platných rozhodnutí súdu, bolo
tam viacero úprav styku, neprebiehalo to ideálne z dôvodu, že maloletá sa s otcom nechcela stretávať,
plakávala a to z dôvodu, že v minulosti bol obžalovaný agresívny aj vo vzťahu k nej. Taktiež keď bola

dcéra chorá, tak k otcovi na stretnutie nešla. Uviedla, že víkendové úpravy styku boli za jej prítomnosti,
len stredy mal bez prítomnosti, preto tie víkendové úpravy styku obžalovaný sabotoval, napr. na ňu
pľul, pretože nechcel, aby bola na stretnutiach prítomná. Na otázku svedkyňa uviedla, že autosedačku
zakúpil obžalovaný ako darček pre dcéru, v prípade, že o tú autosedačku požiadal, tak mu ju vždy
vydala. Ďalej vypovedala, že psychologička im navrhovala, aby si dcéru predávali v interiéri, obžalovaný

s vyjadreniami psychologičky nesúhlasil, taktiež psychologička navrhovala, aby obžalovaný nosil darček
a ten nenosil. Uviedla tiež, že obžalovaný bol agresívny, preto ho nepozývala ďalej. Na otázku uviedla,
že si už nepamätá, či je obžalovaný dával na vedomie pre týmto stretnutím, že rozhodnutia súdov po
úprave styku sú v platnosti napriek mimoriadnej kovidovej situácii. V priebehu od začiatku pandémie
t.j. od začiatku marca 2020 sa realizovalo stretnutie otca s maloletou tak, že otec nejaké stretnutia

zrušil sám kvôli pandémii z opatrnosti, aj vtedy navrhoval, že jej bude nosiť potraviny, či zrušil všetky, si
svedkyňa nepamätala. Po tom incidente súd vydal zákaz obžalovaného stretávania sa s dcérou, to bolo
na jej návrh, následne sa súdne rozhodnutie v tomto bode zmenilo, ale obžalovaný sa začal stretávať
sdcéroueštepočastohtozákazuatoniekedyvnovembri2020atonazákladeinštrukcií,ktorédostalina
poručenskom súdnom pojednávaní. Na otázku svedkyňa odpovedala, že to obžalovaný tvrdil, že bol pri

tomto incidente v strese, on to uvádzal na polícii. Ona na ňom žiadne známky stresu nevidela. Svedkyňa
si taktiež nevšimla, či bol obžalovaný počas tohto incidentu nejakým spôsobom fyzicky atakovaný členmi
jej rodiny alebo inými osobami, resp., či sa ho niekto nejako dotkol. Ona videla len otca a brata L. a jej
mamu, všetci držali len auto. Uviedla, že ona a jej mama kričali počas tohto incidentu „pomoc“, inak
nikto nekričal, ani nehovoril. V tichosti tam ale neboli, bol tam ruch, kričala ona a jej mama „pomoc“,

potom pribehli susedky, ale čo konkrétne sa tam hovorilo, to uviesť nevie. Celý incident od momentu
kedy obžalovaný nastúpil do auta a kedy auto zastavilo trval asi cca 10 minút. Do momentu kedy sa
ona dostala k autu a pribehli tam ďalšie osoby, tak to bolo bezprostredne, otec pribehol cca do minúty,
mama a bratia cca do dvoch minút. Maloletá dcéra bola v aute s obžalovaným cca pol hodinku, potom
ju na výzvu polície odovzdal do jej rúk.

Svedkyňa E. C. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že udalosť sa odohrala popoludní, ona bola fajčiť
na schodoch ich domu, keď počula nejaký krik, z ktorého vedela, že to kričí ich suseda Iveta, tak vybehla
na ulicu. Tam videla nejaké auto, stála vo vzdialenosti cca 8 metrov, pri aute videla susedu Ivetu, jej
dcéru G. a bol tam aj G. brat, ale nevie ktorý, lebo ich nevie rozoznať. To auto jazdilo hore-dole a ona

len vnímala, ako prešlo po nohách, najprv videla len červené tepláky, potom keď to vyšlo z auta, videla
že je to ich sused. To auto jazdilo kúsok dopredu a zase kúsok dozadu vždy max. tak cca 2 metre. Pani
B. H. držala dvere vodiča zvonku, ktoré boli otvorené a G. B. bola pri vnútornej časti tých dvier, obe ich
držali tak, aby zabránili vodičovi s tým autom odísť. Počas incidentu brat G. B. stál za G.. Poškodený bol
v tej dobe hornou časťou tela vo vnútri auta, akoby ležal na šoférovi, pričom nohy mal popri aute, akoby

stál pri aute a hornou časťou tela si ľahol na šoféra. V tej dobe nechápala čo poškodený robí, potom
keď vytiahol kľúče zo zapaľovania, tak suseda H. zavolala „už je dobre, už má kľúče, volajte políciu, už
s autom neodíde“, tak pochopila, že chcel zobrať kľúče z auta. Ona sa do incidentu nechcela zapájať,
až v momente keď obžalovaný vystúpil z auta a sotil G., až vtedy ona a jej neterky pristúpili a začala mu
dohovárať. A až vtedy keď pristúpila bližšie k autu videla, že v aute sedí aj maloleté dieťa. Svedkyňa

taktiež uviedla, že z jej rodiny boli pri incidente prítomné aj jej dospelé netere M. C. a I. C.. Po incidente
poškodený chodil ťažko, bolo vidieť, že zásah na tých nohách bol.Svedkyňa H. B. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný je biologickým otcom jej vnučky.
Toho dňa bolo 15:00 hodín, keď obžalovaný mal prísť za jej dcérou, jej dcéra G. išla za ním von s tým,
že mu išla navrhnúť, aby z dôvodu pandemickej situácie zostal s dcérou u nich na dvore a to z dôvodu

ochrany zdravia. Jej muž zostal s vnučkou, ona bola v kuchyni, robila kávu, potom sa dcéra vrátila s tým,
že obžalovaný s tým nesúhlasí, následne jej zvonil telefón kde mu povedala, „tak dobre, ak súhlasíš,
budete s malou na dvore“ a začala malú obliekať. Zreteľne sa ho G. pýtala, či budú s malou na dvore.
Potom len vie, ako jej muž zakričal „zle je“ a utekal von, ona sa zľakla, muž utekal bosý, ona utekala za
ním. Videla keď pribehla k autu ako jej muž hornou časťou tela leží cez volant a snaží sa vybrať kľúče zo

zapaľovania, G. stála pri ňom. Ona chytila dvere auta z vonkajšej časti, tak aby sa neprivreli. Pozrela na
sedadlo spolujazdca, bolo prázdne, malá E. sedela na obžalovanom, jej manžel sa snažil zabrániť tomu,
aby sa vozidlo naštartovalo, obžalovaný dal E. na sedadlo spolujazdca a mala pocit, akoby sa chvíľami
vozidlo naštartovalo a potom vyplo. Potom sa vozidlo naštartovalo a pohlo sa smerom dozadu. Ona ako
utekala k vozidlu a chytila vozidlo, tak kričala o pomoc a pribehli za nimi aj jej dvaja synovia, ktorí boli
vdome.Tiežuviedla,žecelásituáciabolapreňuextrémnestresujúca,jejmužzakričal,žehoobžalovaný

pohrýzol, to bolo keď sa snažil zobrať mu kľúče, potom počula ako jej muž kričí, že mu prešiel po nohách.
Synovia kričali „stoj“ na obžalovaného, on vôbec nevnímal, potom sa zase auto pohlo smerom k bráne
v smere dopredu, ona stále držala tie dvere. Následne sa auto opätovne pohlo smerom dozadu, ona
mala pocit akoby sa auto hýbalo tam a späť. Tiež uviedla, že táto situácia bola mimoriadne stresujúca,
vnímala ako manžel povedal, že má kľúče, že už a s autom obžalovaného neodíde a pomaly prešiel

od auta smerom okolo nej k predku auta, ona bola v šoku, normálne z toho šoku sa pomočila. Jej muž
potom s kľúčmi prešiel opatrne smerom k bráne, kde sa oprel, ona to celé vnímala veľmi mlhavo, všetci
sa snažili obžalovaného zastaviť, kričali na neho „stoj“. Obžalovaný stále len opakoval, že chce, aby mu
vrátili dcéru, že chce s ňou odísť preč. Ona počas celej tej doby stále kričala o pomoc, z celého hrdla
kričala a pozerala na cestu, po ktorej jazdili autá, dúfala, že nejaké auto zastaví a zabráni tým vo výjazde

obžalovaného. Niektoré autá pribrzdili, ale nezastavili, nevystúpil nikto, až neskoršie zastavila jedna pani
a pýtala sa či potrebujú pomoc. Ďalej svedkyňa uviedla, že svojej dcére neodporúčala, aby zostala v A.,
dcéra sa jej pýtala, či môže prísť k nim, vyhodnotila to ako dobré, z dôvodu že majú rodinný dom, dcére
to odporučila sociálka, aj detská lekárka. V spoločnej domácnosti žili traja synovia, v tej dobe bol jeden
u priateľky, potom ona s mužom a dcéra s E.. Svedkyňa nevedela uviesť, koľko trestných oznámení

jej rodina a jej dcéra podali na obžalovaného. Potvrdila, že podávali v minulosti trestné oznámenie, ale
nevie koľko ich bolo. Taktiež k icidentu svedkyňa doplnila, že ako zdravotník si všímala svojho muža, či
nie je bledý, či neopadne, potom pozerala aj na obžalovaného, s niekým dokonca telefonoval, vyzeralo to
akoby hľadal náhradné kľúče, potom videla, ako si odpľul a vtedy zbadal, že má krv v ústach na zuboch
a zakričal „ ty buzerant chrdý, udrel si ma“, niečo v takom zmysle. K poškodeniu auta obžalovaného

sa vyjadriť nevie, keď prišli policajti do ich domu, povedali, že mu nejdú zatvoriť dvere, o tie dvere sa
akokeby preťahovali. Svedkyňa taktiež uviedla, že považuje obžalovaného za neľudského človeka, ktorý
uprednostňuje svoje ego pred všetkým, vulgárne sa vyjadroval aj na jej osobu, rovnako ako aj na osobu
jej dcéry a to opakovane, používal pri tom mimoriadne vulgárne a pejoratívne výrazy. Styk obžalovaného
s maloletou dcérou bol problematický vždy, nikdy to neprebiehalo hladko, jemu o to dieťa ani nešlo, išlo

mu o to vyvolať nejaký problém. Na otázku, či prišiel obžalovaný v ten deň realizovať styk s maloletou
nejakým agresívnym spôsobom, uviedla, že ona pri tom nebola, on bol na dvore a dcéra s ním išla
vyriešiť, aby dieťa zostalo, a tiež po telefonáte keď ju oklamal - bol na dvore. Tiež dodala, že tú agresiu
prejavil chovaním na dvore a tým, že oklamal jej dcéru.

Svedkyňa B. B. (matka obžalovaného) vypovedala na hlavnom pojednávaní, že nebola prítomná pri
incidente, ktorý je predmetom tohto trestného konania, vie však uviesť, čo sa stalo, keď v ten deň jej syn
prišiel domov. Uviedla, že jej syn mal v ten deň vyzdvihnúť svoju dcéru, prekvapilo ju, že prišiel domov
bez malej. Uviedla, že mal roztrhnutú bundu, mal krvavé na ústach, ukázal vyvalené dvere na aute
a povedal, že ho napadli B., keď prišiel po malú. Nebolo to po prvýkrát, čo sa také stalo, aj ju v minulosti

B. provokovali. Syn jej popísal, že keď prišiel po malú za bránu, pýtal si autosedačku, to mu odmietli
dať, uviedol, že tam bola celá rodina, sú tam takto vždy pripravení celá rodina. Uviedol jej, že keď zobral
malú, tak mu ju trhali, tak rýchlo sadol do auta, že tam bol stres, že mu začali kmásať dvere na aute, trhať
bundu, dávali mu „boxe do hlavy“. Bol zmätený, chcel odísť odtiaľ preč, vravel jej, že aj volal kamarátovi,
aby mu doviezol autosedačku pre malú. Oni potom doma riešili aj to, že mal zlomený zub, volala

zubárom, začínala korona, ambulancie nefungovali, bol s tým problém. Svedkyňa uviedla, že zub mal
zlomený v súvislosti s týmto incidentom. Ďalej uviedla, že sama bola prítomná na niektorých stretnutiach
obžalovanéhosmaloletouatiežpotvrdila,žematkamaloletejbolaprirealizáciistykuajvichdomácnosti.
Stretnutia v prítomnosti matky dieťaťa prebiehali v obrovskom napätí a to aj napriek tomu, že matkadieťaťa G. B. sa snažila byť veľmi zdvorilá, a až prehnane milá. Neustále však do priebehu stretnutia
zasahovala, upozorňovala ich, čo malá môže a čo nie, nemohli ísť ani do vedľajšej izby s malou. Všetko
bolo len v jej bezprostrednej prítomnosti. Dokonca aj keď malá už chodila a džavotala, mala tendenciu

ju každých 15 minút kojiť a týmto spôsobom sa stretnutie prerušovalo. Ona bola aj osobne prítomná pri
tom, keď si bol obžalovaný osobne vyzdvihnúť maloletú u matky. Bolo to v čase, keď matka s maloletou
bývala v A., ona išla so synom vyzdvihnúť maloletú, odovzdávali si ju pred vchodom bytovky, vždy tam
bola prítomná aj staršia pani B., o ktorej si myslí, že zasahovala do celého tohto procesu. Oni mali vždy
nachystaný nejaký darček pre malú, tá keď zbadala svojho otca, tak mu poslala aj pusinku a zamávala,

keď však pristúpili bližšie, staršia pani B. pohla zvláštne hlavou a malá sa ako na povel rozplakala. V tom
ju obe pani B. zobrali dovnútra, s tým, že styk sa za týchto okolností realizovať nebude. Ona to brala ako
podvod na ich, išli tam zo C., naháňali sa ešte darček kúpiť a malú nakoniec nevideli. Svedkyňa uviedla,
že nezaznamenala, že by niekedy malá plakala v prítomnosti otca alebo nechcela k nemu ísť, skôr
naopak, keď aj malá prišla k nim, veľmi rýchlo sa zorientovala, bola uvoľnená, hrala sa. Ďalej uviedla, že
obžalovaný nemá agresívnu povahu, skôr má povahu výbušnú. Nikdy si nevšimla, že by mal obžalovaný

sklony neznášať ženy. Svedkyňa ďalej uviedla, že ona sama bola napadnutá v súvislosti z realizáciou
styku. Koncom roka 2018, keď prišla so synom pre maloletú, bola napadnutá susedom rodiny B., ktorý
išiel náhodou okolo, keď preberali malú. Tento incident nahlásila aj na polícii, podala trestné oznámenie,
viacej ju polícia k tomu nevolala. K tomuto incidentu bola privolaná aj polícia, tú privolal jej mladší syn,
ktorý tam bol tiež prítomný Uviedla, že rodina B. im vtedy odmietla odovzdať maloletú, preto bola polícia

privolaná, až následne prišlo k tomuto incidentu so susedom rodiny B., ktorý išiel okolo a začal ich
verbálne napádať, ju aj fyzicky, sotil ju, spadla na zem. Uviedla, že rodina B. nijakým spôsobom do
toho nezasiahla, dokonca si všimla, keď pán B. chcel zasiahnuť chcel smerom k susedovi, tak ho jeho
manželka inštruovala, aby to nechal tak. Ona sama už ďalšiemu fyzickému incidentu prítomná nebola,
alemávedomosťotom,žerazkfyzickémuatakunajejsynaprišloatozostranyvzdialenéhopríbuzného

rodiny B., bolo to v roku 2019 alebo 2020, presne nevie, matka dieťaťa vtedy nezdvíhala telefón, hoci
bol čas úpravy styku pre jej syna, tak išiel pred dom v D., zvonil, matka nevychádzala a mal ísť okolo
vzdialený príbuzný, ktorý ho mal napadnúť. Pokračovalo to aj na druhý deň, keď prišiel tento človek za
jej synom do práce, tam ho napadol, riešila to polícia ako priestupok. Svedkyňa ku skutku ďalej doplnila,
že videla, ako mal jej syn krv na tvári a sťažoval sa na zlomený zub. Taktiež uviedla, že pri rodine B. je

to náročné z dôvodu, že pri styku otca s dieťaťom je vždy prítomná celá rodina, nemôže sa s malou ani
vzdialiť, za danej situácie nie je možné realizovať prirodzený styk otca s dcérou. Oni mu umožnia ten
kontakt s dieťaťom, ale len tam kde to iní chcú.

Znalec MUDr. J. C., MPH., predniesol na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č. 15/2020 s tým

že dodal, že podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku bol jednak vyšetrovací spis, v ňom
obsiahnuté lekárske správy, tak ako sú uvádzané v znaleckom posudku, ako aj doklad o práce
neschopnosti poškodeného. Poškodeného priamo osobne vyšetril a po vypracovaní znaleckého
posudku už poškodeného nevidel, čo uvádza v súvislosti s odpoveďou na otázku v bode 6, s
tým, že následky úrazu bude možné vyhodnotiť rok po úraze. Znalec uviedol, že poškodený D. B.

utrpel pomliaždenie kolien obojstranne, pomliaždenie ľavého nártu a chodila, zlomeninu diafýzy V.
predpriehlavkovej kosti s posunom o 1 mmm, tiež povrchovú hryznú ranu pravého predlaktia dĺžky 2 cm.
K týmto zraneniam došlo kompresiou ľavého chodila ťažkým pevným predmetom – kolesom auta, ktorý
mu po opakovanom prejdení cez ľavú nohu spôsobil zlomeninu V. predpriehlavkovej kosti v jej strednej
časti, ďalej ťahaním po zemi počas pádu pod vozidlo k oderkom na oboch kolenách – povrchovým

bez poškodenia vnútrokĺbových štruktúr. Tieto zranenia si vyžiadali práceneschopnosť, ktorá v čase
vystavenia posudku trvala, pričom znalec predpokladal štandardnú dobu liečby takejto zlomeniny – 6
týždňov. V liečbe nastala komplikácia vplyvom nesprávnej liečby rajónovým chirurgom, ktorý nenasadil
preventívnu dávku priamych antikoagulancií pri fixácii predkolenia a členka dlahou, čo je štandardom
liečby v takomto prípade. Poškodený bol obmedzený v pohybe, pohyb barlami, nutnosť sadrovej dlahy,

fixácia zlomenej nohy v ľavom chodidle a nad členkom po dobu 4 týždňov, potom postupné zaťažovanie,
plná záťaž bola možná približne po dvoch mesiacoch, práceneschopnosť bola nevyhnutná. Vzhľadom
k novovzniknutej komplikácii bude práceneschopnosť predĺžená pravdepodobne minimálne o mesiac
a plná záťaž tiež bude možné v neskoršom termíne, zrejme o mesiac. Bolestné bolo stanovené na
85 bodov. Pričom znalec vo svojich záveroch uviedol, že sa jedná u poškodeného o ťažkú ujmu na

zdraví, vzhľadom na fakt, že poškodený počas liečby úrazu zo dňa 25.03.2020 utrpel komplikáciu, ktorá
priamo súvisí s predmetným úrazom a vznikla na tej istej končatine priamo počas liečby bez vedľajších
predchorobných vplyvov. Ak by takáto komplikácia nebola liečená, mohlo by dôjsť k ohrozeniu zdravia
a života poškodeného, tzv. pľúcnou emboliou, krvnou zrazeninou v pľúcnych tepnách, ktorá ho mohlaohroziť na živote. Znalec taktiež uviedol, že zlomenina, ktorú poškodený utrpel nie je ťažkou ujmou na
zdraví, pretože samotná liečba trvá štandardne do 6 týždňov, avšak v tomto prípade došlo k nesprávne
nastavenej liečby, došlo ku komplikácii, ktorá je spomenutá v lekárskej správe - trombóza lýtka. Časť

komplikácii v liečbe ide na vrub ošetrujúceho chirurga, ktorý neprávne nastavil spôsob liečby v danom
prípade. Uviedol, že ak by nastavil chirurg liečbu správne, ako mu to nastavil internista o mesiac neskôr,
tak by liečba pravdepodobne prebehla bez komplikácii. Jednalo sa o zlomeninu jednej kosti na ľavej
nohe. To, či je možné, že by pri viacnásobnom prejdení nohy autom bola zlomenina iba v jednej časti
a nie mnohopočetná, je iba teoretická otázka, je možné, že aj v takejto situácii je zlomenina len jednej

kosti alebo aj viacerých kostí. V tomto prípade záleží, kde bola najväčšia tlaková sila. V tomto prípade sa
jednalo o piatu priehlavkovú kosť na ľavej nohe. Na vyšetrenie poškodeného dnes s odstupom 2 rokov,
aby sa mohol vyjadriť k trvalým následkom traumatizujúcej udalosti, potrebuje aktuálne lekárske správy
z tohto roku, ak nejaké sú a je potreba vyšetriť poškodeného.

Zo záverov doplnku k znaleckému posudku č. 15/2020, vypracovaného dňa 08.08.2022 znalcom

MUDr. J. C., MPH, vyplynulo, že spôsobené zranenie 25.3.2020 nemalo priamy vplyv na vznik infarktu
myokardu u menovaného D. B., narodeného XX.X.XXXX, keďže koronárna choroba srdca sa u neho
vyvíjala roky v súvislosti s jeho nikotinizmom, obezitou, vysokým tlakom a následným
zúžením a uzavretím koronárnych ciev, vznikom infarktu myokardu vo februári 2021, ktoré podľa
názoru znalca nemali priamy súvis s úrazom 25.3.2020 (zlomeninou V. predpriehlavkovej kosti). Na

dopplerovskom a ďalších podrobných kardiologických vyšetreniach boli zistené hrubé aterosklerotické
zmeny na koronárnych cievach srdca (str. 185 a 187 súdneho spisu) v roku 2021. Zároveň napriek
pokračujúcej liečbe liekmi na riedenie krvi u poškodeného pretrváva do vystavenia tohto dodatku
chronická žilová tromboza ľavého predkolenia, ktorá trvá od úrazu ľavej nohy v r. 2020, ktorý bol
predmetom znaleckého posudku 15/2020. Preto je možné konštatovať, že chronické žilové ochorenie,

ako komplikácia po liečbe zlomeniny V. predpriehlavkovej kosti ľavej nohy, je čiastočne zodpovedné
za komplex jeho ochorení, ktoré sú posúdené ako dôvody na trvalú invaliditu. Čiže následkom úrazu z
25.3.2020 po zvážení zdravotných ťažkostí u poškodeného D. B., narodeného X.XX.XXXX, na základe
predložených lekárskych správ v čase medzi 25.3.2020 — 27.6.2022, je možné konštatovať že tento
úraz z 25.3.2020 zanechal v určitej miere trvalé následky na zdravotnom stave poškodeného a to na

žilovom systéme ľavej dolnej končatiny u poškodeného, ktoré sa prejavuje pretrvávaním chronickej
žilovej trombózy ľavého lýtka.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení prehratý
obrazový záznam z kamerového systému obce D., z ktorého mal súd za preukázané čas a miesto

udalosti tak, ako je uvádzané v obžalobnom návrhu prokuratúry.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení prehratý
zvukový záznam CD nosiča zo dňa 25.03.2020, ktorý poskytol a navrhol oboznámiť poškodený. Zvukový
záznam zachytáva prejednávanú udalosť, zo zvukového záznamu je zrejmý priebeh udalosti, jej časové

súvislosti a zúčastnené osoby. Zvukový záznam vyhotovila dcéra poškodeného – svedkyňa G. B.. Na
CD nosiči je zachytený aj zvukový záznam telefonického rozhovoru medzi obžalovaným a svedkyňou
G. B., ktorý predchádzal samotnému vstupu obžalovaného na pozemok poškodeného.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol na návrh poškodeného na hlavnom pojednávaní na

technickom zariadení prehratý aj CD nosič obsahujúci fotografie zachytávajúce rozsah zranení
poškodeného.

Konajúci súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

So súhlasom strán bola čítaná výpoveď splnomocnenca poškodeného A. A. N.
vypovedal v prípravnom konaní ako zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Uviedol, že
v súvislosti s vyšetrovanou udalosťou zo dňa 25.03.2020 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
eviduje poškodenie zdravia jej poistenca D. B., narodeného XX.XX.XXXX, ktoré si vyžiadalo potrebu
poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. následne uhradila príslušným

zdravotníckym zariadeniam náklady tejto zdravotnej starostlivosti v sume 134,38 Eur. Vzhľadom
na dôvodný predpoklad, že predmetné poškodenie zdravia menovaného poistenca je zapríčinené
zavineným protiprávnym konaním inej osoby, uplatňuje si Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. právo
na náhradu uvedených vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti ako nárok na náhradu škodyv tomto trestnom konaní a navrhuje, aby súd v prípade odsudzujúceho rozsudku uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť tieto náklady na účet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. v celkovej sume 134,38
Eur.

Z rozhodnutia Okresného súdu Malacky číslo OU-MA-OVVS-2021/004257-032 zo dňa 21.10.2021 súd
zistil, že konajúci orgán zastavil konanie voči obvinenému A. B., narodenému XX.XX.XXXX, pre skutok
zo dňa 25.03.2020, ktorý sa odohral pred domom č. XXX v obci D., kde mal vulgárne a fyzicky napadnúť
svoju bývalú partnerku G. B., s ktorou má spoločnú dcéru, slovami, že sú aj s rodinou vyjebanci

a následne ju mal sotiť, čo malo zapríčiniť jej pád na zem, pričom jej nemal spôsobiť žiadne zradenia
vyžadujúci si lekárskej ošetrenie, čím sa mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch. Uvedené konanie bolo zastavené z dôvodu, že
spáchania tohto skutku, nebolo obvinenému preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.12.2021. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súd zistil, že správy orgán dospel k záveru, že
hlavným podnetom incidentu bolo bránenie obvineného styku s maloletou, na čo má právo vyplývajúce

z rozhodnutia súdu. Na základe predložených výpovedí mal správny orgán za nepochybné, že obvinený
nijako nevystupoval agresívne, len sa pokúšal zatvoriť dvere na vozidle, kde sedel spolu s maloletou
dcérou. Vzhľadom na to, že v týchto dverách sa nachádzali striedavo štyri osoby, sa obvinenému
zatvoriť dvere nepodarilo. Z uvedeného dôvodu túto situáciu riešil tým, že naštartoval vozidlo a mal
v úmysle sa posunúť dopredu, aby vytvoril priestor na zatvorenie dverí, pričom obvinený nemal v úmysle

týmto konaním niekomu ublížiť. Zároveň správny orgán uzatvoril, že ak by oznamovateľka a jej rodina
nevynaložila silu a energiu na zabránenie odjazdu obvinenému a dodržali rozhodnutie súdu, k incidentu
byneprišlo.Zároveňsprávnyorgánvrozhodnutíkonštatuje,ževykonanýmidokazovanímnebolizískané
výpovede nestranných svedkov, zreteľné zvukové obrazové záznamy, prípadne listinné dôkazy, ktoré
by jednoznačne a bez pochybností preukazovali tvrdenia oznamovateľky.

Z registra trestov obžalovaného vyplynulo jedno odsúdenie a to rozsudkom Okresného súdu Malacky
spisová značka 3T/22/2022 zo dňa 01.03.2023, právoplatného 17.03.2023, pre trestný čin podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, za

súčasného uloženia probačného dohľadu a povinnosti porobiť programu sociálneho výcviku alebo iného
výchovného programu.

Z registra priestupkov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má v registri 10 záznamov v období rokov
2017 – 2023 za priestupky spáchané na úseku cestnej premávky v prevažnej väčšine za porušenie

rýchlosti, či použitie motorového vozidla nespôsobilého prevádzky v cestnej premávke. V jednom
prípade sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to dňa 15.05.2017, ktorého sa
dopustil hrubým verbálnym správaním voči inej osobe. Za všetky spáchané priestupky bol prerokovaný
uložením peňažnej sankcie, najviac vo výške 100 Eur.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú
predmetomobžaloby,aninemôžubyťpredmetomkonaniaadokazovanianasúde(obžalovaciazásada).

Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne
hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je
nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Skutkový stav veci súd zisťoval

tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci.
S rovnakou starostlivosťou súd pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu
dôkazov svedčiacich proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Po
vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, súd vykonané dôkazy
následne starostlivo a nestranne zhodnotil, aplikujúc tak zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods.

12 Trestného poriadku) a keďže nezískal vnútorné presvedčenie, že prerokovávaný skutok je trestným
činom, rozhodol o oslobodení obžalovaného tak, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na chránený záujem týmto zákonom nie je trestným činom.
Podľa § 25 ods. 2 Trestného zákona, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná

útoku,najmäkjehospôsobu,miestuačasu,okolnostiamvzťahujúcimsakosobeútočníkaalebokosobe
obrancu.
Podľa § 25 ods. 3 Trestného zákona, ten kto odvracia útok spôsobom uvedeným v ods. 2, nebude trestne
zodpovedný, ak konal v sinom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku strachu, zmätku alebo
zľaknutia.

Podľa § 285 písm. b) Trestného zákona, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je
trestným činom.

V predmetnej trestnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými
a vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne a dospel k jednoznačnému
záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, ktorý sa stal, je trestným činom.

Výpoveďami jednotlivých svedkov (či už priamych, alebo nepriamych) súd vyhodnotil, že v konaní
nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorým by bezpochyby bola vina obžalovaného preukázaná v rozsahu
obžalobného návrhu. Niet v konaní jediného dôkazu, ktorý by jednoznačne podporoval výpoveď
poškodeného, ako i ďalších priamych svedkov incidentu, vo vzťahu ku konaniu obžalovaného právne
kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Zvykonanéhodokazovaniabolinaopakpreukázanékomplikovanévzťahymedziobžalovanýmarodinou
jeho bývalej partnerky, ktorej súčasťou bol aj poškodený, ktoré vyeskalovali stíhaným incidentom.
Obžalovaný v inkriminovaný deň išiel na adresu v D. F. XXX realizovať styk s maloletou dcérou na
základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol upravený jeho styk s maloletým dieťaťom. Bez

ohľadu na predchádzajúcu dohodu rodičov, nech už bola akákoľvek (pričom nemá vplyv na meritum
prejednávaneho prípadu), obžalovaný mal v ten deň a hodinu právo na styk s maloletou dcérou bez
prítomnosti matky a v takto určený čas mal oprávnenie vyzdvihnúť maloletú dcéru a tráviť s ňou
čas podľa vlastného uváženia, s ohľadom na pandemickú situáciu, ktorá v danom čase panovala.
Obžalovaný, ako otec maloletého dieťaťa, na základe právoplatného rozhodnutia súdu, mal právo na

styk s maloletou tak, ako mu bol určený a matka maloletej, ako aj členovia jej rodiny, nemali žiadne
právo mu v styku s maloletou brániť. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu prišiel obžalovaný
vyzdvihnúť maloletú dcéru do matkou určeného miesta, kde sa s dieťaťom aktuálne nachádzali – na
adrese bydliska poškodeného. Je nepochybné, že obžalovaný mal v inkriminovaný deň plné zákonné
právonarealizáciusúdomurčenéhostykusmaloletouamatkamaloletejaaničlenoviajejrodiny,takému

rozhodnutiu súdu nemohla brániť spôsobom tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu. Ak by matka a jej
rodina, vrátane poškodeného, rešpektovali rozhodnutie súdu, je súd presvedčený, že by k vzniknutej
situácii neprišlo, táto by negradovala do tak závažných rozmerov, následkom ktorej bolo poškodenie
zdravia poškodeného (rozsah zranení verifikovaný lekárskymi správami a znaleckým posudkom). Súd
však vyhodnocujúc vykonané dokazovanie má za to, že poškodený sám svojím konaním, podporeným

ďalšími členmi svojej rodiny, zapríčinil vznik svojich zranení, keďže bez právneho dôvodu ako prvý
napadol obžalovaného a bránil mu v odjazde jeho motorovým vozidlom. Obžalovaný bol vo svojom
motorovom vozidlo s maloletou dcérou, v úmysle realizovať svoj styk s maloletou, pričom poškodený
v neprimerane vyhrotenej situácii, vyvolanej rodinou poškodeného, pristúpil k nezákonnému bráneniu
obžalovanému v styku s jeho maloletou dcérou tým, že sám napadol obžalovaného, v úmysle zabrániť

mu v odchode s maloletou dcérou. Po nasadnutí obžalovaného do motorového vozidla, poškodený
pokračoval v útoku na obžalovaného s úmyslom zamedziť obžalovanému v jazde motorovým vozidlom,
pričom zobral zo zapaľovania kľúče od motorového vozidla v čase, keď obžalovanému súčasne
ďalší príslušníci jeho rodiny bránili zatvoriť dvere na uvedenom motorovom vozidle. V dôsledku tohto
konania obžalovaný vo vyvolanom strese z dôvodu útoku na jeho osobu, pohol svoje naštartované

motorové vozidlo smerom vzad a vpred, pričom trúbil a akceleroval otáčky vozidla tak, aby osoby
v okolí vozidla ustúpili a nebránili mu v jazde. Niet žiadneho ospravedlňujúceho morálneho a ani
právneho dôvodu, ktorý by vyvinil poškodeného a členov jeho rodiny z konania, ktorým nezákonným
spôsobom bránili obžalovanému v odchode s jeho maloletou dcérou, ktorá bola navyše svedkom celého
neprimerane stresujúceho incidentu. Nad rámec prejednávaného trestného prípadu súd konštatuje, tak

ako vyplynulo z dokazovania, že konanie oboch rodičov vo vzťahu k starostlivosti o svoje maloleté
dieťa je nezodpovedné a ohrozuje zdravý vývoj dieťaťa. Nezdravé vzťahy bývalých partnerov, ktorí
nevedia upustiť od vzájomných osobných animozít, okrem toho, že ubližujú vývoju svojho maloletého
dieťaťa, vyústili do prerokovávaného incidentu, ktorý vzhľadom na jeho priebeh mohol dopadnúť s oveľafatálnejšími dôsledkami. Je však nepochybné, že obžalovaný nemal úmysel svojím konaním, navyše
vyvolaným poškodeným a členmi jeho rodiny, ublížiť poškodenému na zdraví, ale v zjavnom strese mal
len úmysel uniknúť fyzickým atakom zo strany poškodeného a členov jeho rodiny vo svojom motorovom

vozidle. Konanie obžalovaného teda nemohlo naplniť znaky skutkovej podstaty stíhaného skutku, a to
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitím motorového vozidla
voči telesnej integride poškodeného konal v nutnej obrane, čo je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť,
to znamená, že osoba v žiadnom momente nespáchala trestný čin.

Pokiaľ ide o aplikovanie ustanovenia nutnej obrany v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 25
Trestného zákona, súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že uvedené ustanovenie je osobitným
ustanovením k všeobecnému ustanoveniu o krajnej núdzi. Pri nutnej obrane ide o odvrátenie
nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená proti útočníkovi. Ide
o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane rôznych spoločenských vzťahov. Na jednej strane je to
záujem, ktorý bol napadnutý útokom a na druhej strane je to zdravie, majetok, prípadne aj život útočníka

alebo niektorý iný jeho záujem (napr. osobná sloboda), ktorý by bol za iných okolností chránený. Pri
nutnej obrane sú tieto záujmy útočníka obetované, aby bol odvrátený útok. Útok sa pritom v tomto
ponímaní chápe ako protiprávne konanie človeka proti záujmom chránených Trestným zákonom, ktorý
musí priamo hroziť alebo trvať. Nemusí ísť len o život a zdravie, ale môže ísť napríklad aj o ochranu
vlastníctva, domovej a osobnej slobody. Obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho

telesnú integritu. Musí prebiehať pritom súčasne s útokom. Ak útok už skončil môže ísť o odplatu,
ktorá však nie je nutnou obranou. Pri nutnej obrane sa nevyžaduje zásada subsidiarity a závisí len
od rozhodnutia napadnutého, či sa bude aktívne brániť alebo pred priamo hroziacim útokom utečie.
Zásada proporcionality pri nutnej obrane je modifikovaná v tom smere, aby obrana nebola celkom zjavne
neprimeranáútoku.Primeranosťobranykútokusaposudzujenajmäpodľaspôsobuútoku,miestaútoku,

času útoku a okolností vzťahujúcich sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu.

Zo všetkých okolností ktoré skutku predchádzali ako i skutok sprevádzali, z priebehu dokazovania na
hlavnom pojednávaní, najmä zo svedeckých výpovedi samotného poškodeného v súhrnne a porovnaní
s ostatnými svedeckými výpoveďami nemožno jednoznačne skonštatovať, že sa skutkový dej odohral

tak, ako to opísal poškodený. Z vykonaných dôkazov súd konštatuje, že poškodený ako prvý zaútočil
na obžalovaného v snahe zabrániť mu v odchode s maloletou dcérou a následne aj v jeho odjazde
motorovým vozidlom z miesta činu, pričom v odjazde obžalovanému bránili aj ďalší členovia rodiny
poškodeného. V danej veci bolo jednoznačne preukázané, že útok vyvolal sám poškodený spolu
s ďalšími členmi jeho rodiny, pričom takýmto konaním vyvolali u obžalovaného obavu o vlastnú

bezpečnosť a zdravie. Je potrebné zdôrazniť, že voči obžalovanému zakročilo až päť dospelých
členov rodiny poškodeného, pričom vzťahy medzi obžalovaným a rodinou poškodeného boli dlhodobo
konfliktné, kde boli už v minulosti prítomné aj vzájomné fyzické ataky. Obžalovaný vzhľadom na konanie
poškodeného a členov jeho rodiny konal v obave a vlastnú bezpečnosť a použil v snahe opustiť
pozemok poškodeného svoje motorové vozidlo aj napriek skutočnosti, že poškodený vlastným telom

bránil obžalovanému v odchode motorovým vozidlom. O absolútne vyhrotenej situácii, plnej kriku svedčí
aj oboznámený zvukový záznam, ktorý poskytol súdu sám poškodený. Absolútne právne irelevantné je
v tomto kontexte napádané konanie obžalovaného ohľadne nezabezpečenia autosedačky maloletému
dieťaťu, jeho ohrozenia v dôsledku vzniknutého incidentu, kedy auto obžalovaného zastalo na strede
cesty prvej triedy, ako i obdobné argumentácie na konanie obžalovaného počas prerokovávaného

incidentu. Uvedené nie je relevantné vo vzťahu k obžalovanému skutku, no na dokreslenie celej
absurdnej situácie, ktorá bola vyvolaná obzvlášť nerozumným, nezmyselným konaním zo strany
poškodeného ( a ďalších členov jeho rodiny), kedy vlastným telom bránil obžalovanému v odjazde
motorovým vozidlom, a to na základe svojvoľného rozhodnutia, nerešpektujúc právoplatné rozhodnutie
súdu, ktoré legitimizovalo obžalovaného k odchodu spolu s maloletým dieťaťom z miesta bydliska

poškodeného. Poškodený pokračoval v konaní namierenom voči obžalovaného, polovicou tela praktici
ležal na obžalovanom v tom čase sediacom na mieste vodiča v motorovom vozidle, ohrozoval
obžalovaného a aj jeho maloleté dieťa, keď počas naštartovaného vozidla so zaradenou rýchlosťou
a v pohybe sa snažil vytrhnúť kľúč zo zapaľovania, čo sa mu aj následne podarilo. Ak by poškodený
(a ďalší členovia jeho rodiny) od takéhoto konania upustil, obžalovaný nemusel vyvíjať aktivitu pohybom

motorového vozidla na odvrátenie konania poškodeného. Je pravdou, že o nutnej obrane nie je možné
uvažovať za situácie, keď útok ešte bezprostredne nehrozí, nezačal, alebo je útok dokončený. To však
nie je daný prípad, vzhľadom na opis priebehu skutkového deja obžalovaným, poškodeným, ako aj
ďalšími priamymi svedkami incidentu, o ktorom nemožno mať pochybnosti. Všetci prítomný svedkoviapotvrdili, že sa snažili spolu s poškodeným fyzicky zabrániť odjazdu obžalovaného. Treba mať na zreteli,
že to bol práve poškodený, ktorý situáciu vyvolal ako prvý, keď bránil fyzicky obžalovanému v odchode.
Manželka poškodeného následne súdu uviedla, že videla po incidente krv na tvári obžalovaného,

uvedené potvrdila aj matka obžalovaného, ktorá videla rozsah jeho zranení bezprostredne po jeho
príchode domov v deň udalosti. To že bol fyzicky napadnutý poškodeným a aj členmi jeho rodiny,
uvádzal aj obžalovaný. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že nikto nie je povinný ustupovať
pred neoprávneným útokom na záujmy chránené trestným zákonom, ale má naopak právo použiť
proti takémuto útoku obranu, ktorá nie je zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. Je

nepochybné, že ak má byť nutná obrana úspešná, obranca (napadnutý) môže a v niektorých prípadoch
dokonca musí použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než tie, ktoré použil útočník.
Nesmie však ísť o konanie alebo prostriedky celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti
útoku, zdôrazňujúc skutočnosť, že škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú
útočník spôsobil napadnutému alebo ktorá hrozila jeho útokom, nesmie však byť medzi nimi zjavný
nepomer. V danom prípade tak nešlo o zjavný nepomer medzi konaním obžalovaného s konaním

poškodeného, naproti tomu však išlo o výrazný nepomer v porovnaní potenciálnej ujmy, ktorú mohol
spôsobiť poškodený a jeho rodinný príslušníci obžalovanému, keďže boli v početnej prevahe. Konanie
obžalovaného bolo jednoznačne vyvolané správaním sa poškodeného a členov jeho rodiny. Obžalovaný
len reagoval na útoky poškodeného a jeho rodinných príslušníkov a táto reakcia neprekročila medze
ustanovenia § 25 Trestného zákona.

Z hodnotenia dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní možno jednoznačne dospieť k záveru,
že konanie obžalovaného bolo jednoznačne vyvolané správaním sa poškodeného, kedy len reagoval
na útok a konanie poškodeného s celou jeho rodinou, počas odvracania priamo hroziaceho alebo
trvajúceho útoku na záujem chránený Trestným zákonom (osobná sloboda a zdravie obžalovaného),

teda konal v nutnej obrane plne v súlade s § 25 Trestného zákona. Opätovne treba zdôrazniť, že pri
nutnej obrane neexistuje podmienka subsidiarity, keď obranca sa nemusí útoku vyhnúť inými možnými
spôsobmi a až potom, ak niet iného východiska, pristúpiť k nutnej obrane. Nikto nie je povinný ustupovať
pred neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným zákonom, ale má naopak právo použiť
proti takémuto útoku obranu, ktorá nie je celkom zjavne neprimeraná útoku. Riziko vyvolané útokom

musí znášať útočník. Z toho vyplýva, že nutná obrana je teda proti útoku v zmysle § 25 Trestného
zákona prípustná vždy. Nie je prípustné, aby občan, ako otec maloletého dieťaťa, ktorý príde vyzdvihnúť
vlastnédieťavzmysleprávoplatnéhosúdnehorozhodnutiadomiesta,ktorésvojvoľneurčímatkadieťaťa
(nejednalo sa o trvalé bydlisko matky dieťaťa), bol postihnutý prostriedkami trestného práva, ak prakticky
koná v súlade s prirodzeným právom človeka „brániť sa“ voči napadnutiu. Dovolávanie sa ochrany

prostriedkami trestného práva zo strany útočníka, poškodeného D. B. v tomto prípade neprichádza do
úvahy, ako sa nesprávne poškodený domnieva. Pokiaľ ide o spôsob obrany obžalovaného, podľa názoru
súdu sa bránil útoku zo strany poškodeného a jeho rodiny spôsobom primeraným, keď sa po náhlom
fyzickom útoku snažil pomocou motorového vozidla odísť z miesta, kde boli poškodený a jeho rodinní
príslušnícivznačnejpočetnejprevahe.Keďžesúddospelkzáveru,žeobžalovanýkonalvnutnejobrane,

rozhodol s použitím vyššie uvedených zákonných ustanovení tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže

poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Vzhľadom na to, že súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, musel obligatórne (§ 288
ods. 3 Trestného poriadku) odkázať poškodených s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohtorozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.