Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Csp/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120225440
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anikó Aibeková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:6120225440.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcu: EOS

KSISlovensko,s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomPajštúnska5,85101Bratislava-Petržalka,zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava - Petržalka, proti
žalovanému: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. V. XXX/XX, Q. L., o zaplatenie 2.986,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.09.2020 domáhal od žalovaného (pôvodne

voči A. Q. ako žalovanému 1/ a Ľ. A. ako žalovanej 2/ - platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní
nadobudol voči žalovanej 2/ právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.03.2020 (č.l. 162), preto stranou
sporu pred tunajším súdom zostal iba žalovaný 1/) zaplatenia istiny 2.986,- Eur spolu s úrokom vo výške
5 % ročne zo sumy 1.952,46 Eur od 18.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 17.12.2018
medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej

len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca
uzatvoril so žalovaným dňa 19.11.2015 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch
splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 23.11.2017 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2017, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky

sumu vo výške 2.986,- Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.952,46 Eur, z riadneho úroku vo výške
820,74 Eur, z úroku z omeškania vo výške 147,72 Eur a z poplatkov vo výške 65,08 Eur v súlade s
prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani čiastočne. Žalobca ohľadom uplatnených
zmluvných úrokov poukázal na rozhodnutie NS SR z 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018, ako aj na
rozhodnutie SD EÚ zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17. Žalobca si zároveň

uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.952,46 Eur, počnúc dňom 18.12.2018, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, do zaplatenia.3. Žalobca k žalobe priložil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/
CE (č.l. 15 - 28), Zmluva o splátkovom úvere z 19.11.2015 (č.l. 29 - 33), Amortizačná tabuľka (č.l. 34 -
36), Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l. 37 - 40), 2x Oznámenie o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti s kópiou doručeniek (č.l. 41 - 43), Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej
sporiteľne, a. s. (č.l. 44 - 52), Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne, a. s. (č.l. 53 - 62), Sadzobník Slovenskej sporiteľne, a. s. (č.l. 63 - 92), 2x Výzva
z 12.09.2018 (č.l. 93 - 98), platobná história (č.l. 99 - 111), 2x Oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l.
112 - 113), 2x Pokus o zmier (č.l. 114 - 115), Podací hárok č. Y. (č.l. 116 - 117).

4. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanému, ktorý sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovanú
pohľadávku nijako nerozporoval a ani nepoprel.

5. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7Csp/56/2020-226 zo dňa 14.02.2023, ktorým žalobu
zamietol (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Voči

predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením
č.k. 10CoCsp/18/2023-278 zo dňa 29.02.2024 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

6. Žalobca v písomnom podaní, doručenom dňa 22.05.2024 na základe výzvy súdu uviedol, že zastáva

názoru, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere,
ktoré bližšie konkretizoval. Ďalej poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 zo dňa 15.12.2022 a sp. zn. 7Cdo/347/2021
zo dňa 31.01.2023, pričom uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní prakticky
totožnej právnej situácie dospel k záverom, že v spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčacia doba odo

dňa nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá uplatneniu práva podľa
§ 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ prechádza po dobu troch mesiacov, t. j. v praxi odo dňa
nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9
OZ bezprostredne predchádza. Žalobca podal na súd žalobu dňa 27.01.2020. Uplatnenie práva podľa §
565 OZ nastalo podaním zo dňa 23.11.2017, pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ako aj v súlade ust. § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky,
ktorej splatnosť bola datovaná na 15.08.2017. K uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo podaním zo
dňa 23.11.2017 - a v zmysle platnej právnej úpravy (§ 565 OZ) tak mohlo dôjsť len v prípade, ak to
bolo medzi stranami dojednané (čo bolo v konaní preukázané) a zároveň pre nesplnenie splátky, ktorej
splatnosť bola datovaná na 15.08.2017 (v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ). K uplatneniu práva podľa §

565 OZ došlo zároveň v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v konaní bolo preukázané,
že žalovaný bol v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne bol upozornený
na možnosť uplatnenia tohto práva. V zmysle uvedeného teda žalobca využil svoje právo a vyhlásil
mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 23.11.2017, a to pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola
datovaná na 15.08.2017. Zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako tri mesiace

predchádzala zosplatneniu, avšak premlčanie začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch
od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53
ods. 9 OZ uplatnilo. Premlčacia doba tak začala plynúť dňa 16.11.2017 a uplynula by dňa 16.11.2020.
Žalobca bol toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z
omeškania, nakoľko uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len v jeho časti. Postupca si

možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. II ods. 6 Zmluvy o úvere. Postupca
výzvou zo dňa 05.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 713,82 Eur a
upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Odoslanie tejto listiny preukazuje
poštový podací hárok. Zároveň uviedol, že podľa podacieho čísla zásielky je na stránke slovenskej pošty
https://tandt.posta.sk/ možné sledovať doručenie zásielky len tri roky spätne. Preto zásielku s podacím

číslom A. podanú dňa 11.10.2017 nie je možné na tejto stránke dohľadať. Zastával však názor, že už
samotný podací hárok dostatočne preukazuje doručovanie zásielky, pričom na podporu tohto názoru
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoCsp/52/2021 zo dňa 25.10.2022, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/43/2020 zo dňa 18.05.2021 a rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co Csp/9/2021 zo dňa 22.04.2021. Spárovať uvedenú výzvu s podacím hárkom je možné

na základe kódu LC_vpms_2270_17, ktorý je vytlačený na istine aj na predloženom podacom hárku.
Z predloženej platobnej histórie a špecifikácie uplatneného nároku je zrejmé, že žalovaný omeškané
splátky neuhradil, a preto podaním zo dňa 23.11.2017 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru.
V zmysle doručenky, ktorá tvorí prílohu podanej žaloby bola táto listina doručená žalovanému. Žalobcazastával názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca
ďalej poukazuje na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na
úhradu omeškaných splátok, a to: Výzvou zo dňa 12.09.2018 spolu s podacím hárkom 9/11. Spárovať
uvedenú výzvu s podaním hárkom je možné na základe kódu LC08BDS-5916, ktorý je vytlačený na
listine aj na predloženom podacom hárku. Odoslanie tejto listiny preukazuje poštový podací hárok. Na

základe uvedeného považoval za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase
postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že
zostranyprávnehopredchodcužalobcunedošlokporušeniuust.§92ods.8zákonaobankách.Kotázke
skúmania bonity žalovaného žalobca uviedol, že veriteľ je pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa
splácať úver povinný brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu

splatnosti úveru , ktoré stanovuje Národná banka Slovenska) a príjem spotrebiteľa (§ 7 ods. 1 ZoSU) a
posúdiť túto schopnosť s ohľadom na získané informácie. Žalobca ďalej uviedol, že predkladá výstup z
internýchaplikáciípostupcu,ktorézaslalžalobcovinapreukázanieriadnehoovereniaschopnostisplácať
poskytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov
v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového

registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len
interné aplikácie postupcu. Postupca preto týmito údajmi disponuje len vo forme počítačového kódu,
ktoré však pretavil do priloženého „Výpočtu primárnej návratnosti“. Uvedený výstup obsahuje všetky
údaje zhromaždené z príslušných registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli
použité pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Existujúce záväzky spotrebiteľov veriteľ overil dopytom do

úverového registra dňa 16.11.2015. V zmysle dopytu nemali spotrebitelia žiadne úverové zaťaženie.
Dlžník deklaroval čistý príjem vo výške 580 Eur u zamestnávateľa B.: XXXXXXXX od 21.06.2015.
Príjemboloverenýdopytomdosociálnejpoisťovnedňa18.11.2015spozitívnymvýsledkom.Spoludlžník
deklaroval iný typ príjmu vo výške 203,- Eur, ktorý bol overený na základe predložených dokladov.
Spotrebitelia deklarovali rodinný stav slobodný s družkou/ druhom a počet členov domácnosti 3. V

rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy sumu 370,- Eur. Pri
posudzovanížiadostioúverbolavrámcimesačnýchnákladovžiadateľaoúverbranádoúvahypaušálna
suma.Poskytovateliaúverovanivsúčasnosti,poniekoľkonásobnomsprísnenípodmienokposkytovania
úverov, nie sú povinný žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami
za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti

- inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej
kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Zastával preto názor, že
uplatňovanie paušálnych výdavkov spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Výpočet
disponibilného zostatku z príjmu bol teda realizovaný nasledovne: 783,- Eur (príjem) - 0,- Eur (existujúce
záväzky) - 370,- Eur (paušálna suma výdavkov) = 413,- Eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka

schvaľovaného úveru. Zastával názor, že poskytovateľ úveru postupoval s odbornou starostlivosťou v
súlade s ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a zobral do úvahy všetky informácie, ktoré mu
toto ustanovenie ukladá vziať do úvahy. prípade ak veriteľ nahliadol do úverového registra, nedošlo k
porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zákonodarca
ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej

databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Je preto potrebné uzavrieť, že
v konkrétnom prípade došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Záverom žalobca poukázal
na uznesenie krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/44/2021 zo dňa 25.08.2022 a navrhol, aby súd
vyhovel žalobe.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 29.05.2024, na ktoré sa strany sporu napriek riadne a
včas doručenému predvolaniu, nedostavili. Právny zástupca ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu
hospodárnosti konania. Žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nepožiadal. Súd preto pojednával v neprítomnosti strán sporu.

8. Súd vo veci vykonal (a doplnil) dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami (uvedené
v bode 3.), platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Up/177/2020 zo dňa
03.03.2020 právoplatným voči Ľ. A. (pôvodne žalovanej 2/) dňom 25.03.2020, podaním žalobca zodňa 09.02.2023, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 14.02.2023, rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 7Csp/56/2020-226 zo dňa 14.02.2023, odvolaním žalobcu zo dňa 23.03.2023, uznesením
Krajského súdu Trnava čč.k. 10CoCsp/18/2023-278 zo dňa 29.02.2024, vyjadrením žalobcu a jeho

prílohami (podací hárok č. Y. - č.l. 316, podací hárok č. Y. - č.l. 317, výpočet primárnej návratnosti;
kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať - č.l. 318) zo dňa 22.05.2024, najvyššou prípustnou výškou
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2015, lustráciami v dostupných registroch
žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9. Právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (spolu s
Ľ. A. ako spoludlžníkom - viď odsek 1 tohto rozsudku) uzavreli medzi sebou dňa 19.11.2015 Zmluvu
o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej banka poskytla žalovanému bezúčelový
spotrebiteľský úver s nasledovnou špecifikáciou: výška úveru: 2.000,- Eur, fixná ročná úroková sadzba:
16,90 %, počet splátok: 60, výška mesačnej splátky: 52,29 Eur, prvá splátka splatná: 15.01.2016, termín
konečnej splatnosti: 15.12.2020, celková čiastka spojená s úverom: 3.136,62 Eur, RPMN: 20,41 %,

priemerná hodnota RPMN: 15,55 %. Žalovaný nesplácal úver riadne a včas. Veriteľ zaslal žalovanému
Výzvu zo dňa 05.10.2017 (č.l. 97), v ktorej ho upozornil na omeškanie so splácaním úveru a na
možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Veriteľ zosplatnil úver (pre nesplnenie splátky splatnej
dňa 15.08.2017) ku dňu 22.11.2017, o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 23.11.2017 (č.l. 42).

10. Výzvou zo dňa 12.09.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s. opakovane vyzvala žalovaného na úhradu
pohľadávky a upozornila ho, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku
tretej osobe (č.l. 95). Následne Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu
s účinnosťou k 03.01.2019 (viď. body 5.2, 5.3 a 13.2 zmluvy o postúpení), a to na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 1058/2018/CE. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 03.01.2019 (č.l. 113).

11. Aby mohla byť pohľadávka veriteľa voči spotrebiteľovi priznaná v súdnom konaní, súd musí
mať preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pokiaľ ide o existenciu pohľadávky a
jej uplatňovanie voči spotrebiteľovi. Kogentné právne normy upravujú právne dôsledky porušenia

povinností na strane veriteľa pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pri výkone práv z nej
vyplývajúcich, na ktoré súd musí prihliadnuť, a teda musí i posúdiť, či je pohľadávka voči spotrebiteľovi
uplatňovaná v súlade so zákonom.

12. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným

prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru aleboúverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely

rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 15 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka

a pobočka zahraničnej banky, a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,
ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až aa) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu

osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienkyupravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu

spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob
vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského

úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme

amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie

a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r)

veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského
úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti

mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa
§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v
príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského

úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôžeuplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Z vyššie označených dôkazov vyplýva, že dňa 19.11.2015 došlo medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným (ako dlžníkom a Ľ. A. ako spoludlžníčkou) k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie citovaných zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetný vzťah je spotrebiteľskou zmluvou, pretože
právny predchodca žalobcu zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vystupoval v

nej ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto má zákonom
predpísanú písomnú formu, poskytnutý úver je v nej jasne a zrozumiteľne špecifikovaný a sú v ňom
zrozumiteľne špecifikované všetky zákonom predpísané náležitosti, a to najmä výška úveru, počet a
výška pravidelných splátok, dátum prvej aj konečnej splatnosti, výška úrokovej sadzby, celková čiastka
zaplatenia úveru, RPMN a celková čiastka spojená s úverom. Súd má zato, že predmetná spotrebiteľská

zmluva je vypracovaná v súlade s legislatívou vzťahujúcou sa na obdobie, kedy bola vypracovaná.

14. Súd doplnil dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere, pričom v prvom rade považoval
za potrebné vysporiadať sa s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, teda či sa môže domáhať
zaplatenia peňažnej pohľadávky od žalovaného. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného
práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Súd
vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia, týmto nositeľom nie je.

15. Súd skúmal, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s poukazom
na § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda či právny predchodca žalobcu pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru právnemu predchodcovi žalovaného posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom
definovaný. Opierajúc sa o rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky ako aj Súdneho dvora
Európskej únie (napr. rozsudok vo veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi zo
dňa 27.03.2014 a rozsudok vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato,

rod. Savary, Florian Bonato zo dňa 18.12.2014 ), súd má za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa
úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť
potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou
nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a tonielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou
starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť
zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch,takétokonanieveriteľajesankcionovanébezúročnosťouabezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru (§ 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch).

16. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia,
že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia
do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit
Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery
nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty

vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na
sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť
účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich
finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.

17. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy
osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií
a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení

týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili
potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.

júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

18. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 zo dňa 30.11.2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že
zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j.
vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1
zákon o spotrebiteľských úveroch „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi
informáciulenovýškesvojichpríjmovavýdavkov,aleodveriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácie
analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej

schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa

považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz
o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočtedostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci
rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o

úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

19. V zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch možno od žalobcu požadovať preukázanie
skúmanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ
si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, z § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,

splnil. Súd žalobcu písomne vyzval (č.l. 293) o.i. aj na preukázanie, že jeho právny predchodca konal
pre uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou. Z predloženého vyjadrenia
a listinného dôkazu (č.l. 318) - výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti
splácať) súd zistil, že právny predchodca žalobcu príjem žalovaného ustálil sumou 580,- Eur. Napriek
tomu, že žalobca tvrdil, že výška príjmu žalovaného (resp. samotná závislá činnosť vykonávaná pre
zamestnávateľa žalovaného) bola overená v Sociálnej poisťovni, uvedené tvrdenie súdu nepreukázal.

Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd však zistil, že v čase poskytnutia úveru, žalovaný bol skutočne
zamestnaný u zamestnávateľa V. E. E. E..A..O.., B.: XX XXX XXX, a disponoval s pravidelným
mesačným príjmom. Čo sa týka príjmu spoludlžníčky vo výške 203,- Eur, označený ako iný typ príjmu,
ten nebol žalobcom preukázaný. Hoci žalobca uvádza, že k prevereniu tohto príjmu došlo na základe
predložených dokladov, tieto doklady neboli ani špecifikované, ani súdu predložené, pričom príjem

spoludlžníčky nevyplýva ani z lustrácie zo Sociálnej poisťovne. Právny predchodca žalobcu ďalej ustálil
počet členov domácnosti: 3. Z vykonaného dokazovania (z vyjadrení žalobcu a z lustrácie v registri
obyvateľov) súd ustálil, že žalovaný býval v spoločnej domácnosti so svojou družkou, t.j. spoludlžníčkou
a maloletou dcérou M. G., U.. XX.XX.XXXX (č.l. 187). Podľa tvrdení žalobcu jeho právny predchodca
v rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral do úvahy sumu 370,- Eur. Súdu

nie je zrejmé, ako došlo k ustáleniu práve tejto sumy právnym predchodcom žalobcu, a to navyše v
sume nižšej ako životné minimum. V roku 2015 bola suma životného minima vo výške 198,09 Eur
mesačne na plnoletú osobu, vo výške 138,19 Eur mesačne na ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú
osobu a vo výške 90,42 Eur mesačne na nezaopatrené dieťa. Z toho vyplýva, že v prípade žalovaného,
pri počte členov jeho domácnosti (3), výška životného minima bola v sume 426,70 Eur (198,09 Eur +

138,19 Eur + 90,42 Eur). Vychádzajúc z týchto skutočností, súd dospel k záveru, že nemožno hovoriť o
odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovaného splácať
spotrebiteľský úver, keď nedostatočne zistil príjmy a výdavky žalovaného (navyše v prípade výdavkov
nepočítal ani len so sumou životného minima). Z tohto dôvodu výpočet ukazovateľa schopnosti splácať
úver, tak ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu a z výpočtu primárnej návratnosti, nemôže obstáť a nie

je správny.

20. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho
schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci
možností preveriť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať

doklady k jeho tvrdeniam, nemôže sa opierať iba o deklarované tvrdenia spotrebiteľa a následne musí
veriteľ zistené skutočnosti profesionálne vyhodnotiť. V danom prípade právny predchodca žalobcu
nezistil príjmy a výdavky žalovaného, nepreukázal ani len lustráciu príjmu žalovaného v Sociálnej
poisťovni, hoci sa na ňu odvoláva, napriek tomu však mu poskytol úver, ktorý následne žalovaný
nedokázal riadne a včas splácať. Údaje o výške príjmu, výške výdavkov, či o počte vyživovacích

povinností vyplývajú len z vyplneného osobného dotazníka. Žalobca v konaní tvrdil, že všetky
získané údaje boli právnym predchodcom žalobcu vyhodnotené automatizovaným systémom posúdenia
žiadosti,napreukázanietýchtosvojichskutkovýchtvrdenívpriebehuceléhokonania(anipovýzvesúdu)
nepredložil žiadne dôkazy, ani žiadne výstupy preukazujúce preverovanie údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácať úver.

21. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou,
ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu

spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho
osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov
a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovaťspotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo

strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu k
posudzovaniu schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si
reálny obraz o celkovej majetkovej situácii spotrebiteľa a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný § 7

ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôsledkom takého správania je, že veriteľ nebol oprávnený
požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ak potom právny predchodca
žalobcu zosplatnil úver a žiadal od spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky, nepostupoval správne, a
preto z tohto dôvodu žalobcom predkladané výzvy sú bez právnej relevancie a nemožno ich považovať
za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

23.Dôsledkompodceneniabonityjeneposkytnutieochranyveriteľovi,ktorýporušípovinnosťsodbornou
starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o svojom
tvrdení, že jeho predchodca si splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 7 zákona o spotrebiteľských
úveroch a bonitu žalovaného skúmal s odbornou starostlivosťou. S poukazom na uvedené a vyššie
citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch tak predčasné zosplatnenie úveru je v rozpore

s ust. § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu nemohol od
žalovaného požadovať jednorazove splatenie dlhu, nemal preto právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. Zároveň v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch právny predchodca
žalobcu mohol písomnou zmluvou postúpiť len pohľadávku proti žalovanému po konečnom termíne
splatnosti úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru.

Uvedený predpoklad musel byť splnený v čase postúpenia pohľadávky. V danom prípade v zmysle § 11
ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch pre porušenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch došlo na strane veriteľa k strate oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. Z uvedených dôvodov nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom a
nebola tak splnená podmienka podľa § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to, že pohľadávka sa

stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru (podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere termín
konečnej splatnosti bol 15.12.2020). Zároveň nedošlo k postúpeniu pohľadávky po konečnom termíne
splatnosti, keď k jej postúpeniu došlo už 17.12.2018. Vyplýva z toho záver, že pri vyhlásení mimoriadnej
splatnostiúveruapripostúpenípohľadávkynažalobcupostupovalprávnypredchodcažalobcuvrozpore
s právnymi predpismi vyššie uvedenými a preto ide o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39

Občianskeho zákonníka. Súd je vždy povinný ex offo skúmať aktívnu legitimáciu žalobcu a taktiež je
ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že
sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18).
Uvedené závery znamenajú, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, t.j. ide o nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, z ktorého dôvodu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú

zamietol (výrok I.).

24. Nad rámec vyššie uvedeného ešte súd uvádza k postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, že podstatou právnej úpravy obsiahnutej v § 565 v spojení s § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby veriteľ mohol požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky, je splnenie nasledovných podmienok: (i) musí so spotrebiteľom vopred dohodnúť
možnosť zosplatnenia celého dlhu, (ii) spotrebiteľ musí byť v omeškaní so splácaním aspoň 3 mesiace
a (iii) musí aspoň 15 dní vopred vedieť o tom, že veriteľ hodlá úver zosplatniť, pričom musí mať možnosť
odvrátiť výkon tohto práva veriteľa tým, že zaplatí príslušnú splátku. Keďže ide o kogentné zákonné
ustanovenia, akékoľvek zmluvné nastavenie, resp. nastavenie obchodných podmienok veriteľa, ktoré

uvedené nerešpektuje, je potrebné považovať za rozporné so zákonom. Právo veriteľa požadovať
predčasné splatenie úveru v prípade porušenia zmluvy nesplácaním úveru bolo v zmluve dohodnuté (čl.
II ods. 6 zmluvy o úvere). Žalovaný bol v omeškaní so splácaním dlhšie ako tri mesiace, pričom ho veriteľ
upozornil v liste zo dňa 05.10.2017 na možnosť uplatnenia práva úver zosplatniť. Zároveň na uplatnenie
tohto práva bol žalovaný upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní. Súd teda v danom prípade nezistil

rozpor s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

25. K námietke žalobcu o tom, že žalovaný bol v konaní pasívny, nerozporoval a ani nepopieral žiadne
zo skutkových tvrdení žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP) súd uvádza, že strana konania, ktorá podáva žalobuje povinná pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu
(§ 150 ods. 1 CSP). Žalobca tak bol povinný v žalobe uviesť všetky podstatné skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Prvou a zásadnou bolo, okrem iného uviesť, ako skúmal právny predchodca žalobcu

bonitu žalovaného pred poskytnutím úveru, pred uzavretím zmluvy o úvere. Podstatným a rozhodujúcim
skutkovým tvrdením je aj uvedenie toho, pre omeškanie so zaplatením ktorej splátky došlo právnym
predchodcom žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru /bremeno tvrdenia/. K uvedenému
bol právny predchodca žalobcu aj výslovne písomne vyzvaný. Následne na všetky svoje tvrdenia mal
žalobca predložiť alebo navrhnúť dôkazy, ktoré by mali tieto tvrdenia preukazovať /bremeno dôkazu/.

Až za splnenia týchto podmienok môže byť aplikované zákonné ustanovenie § 151 ods. 1 CSP. Žalobca
však bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu v tejto veci neuniesol, a to napriek tomu, že bol vyzvaný na
doplnenie skutkových tvrdení. K prípadnej aplikácii ust. § 150 ods. 1 CSP treba poukázať na rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoCsp/54/2020-106 zo dňa 17.03.2021 (najmä body 20 až 23), z
ktorého vyplýva, že súd je povinný skúmať preukázanie bonity spotrebiteľa a následne splnenie tejto
povinnosti skúmať vo svetle ust. § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorej splnenie pri uzatvorení zmluvy vyžaduje právna úprava
zameraná na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uvedené možno aplikovať
ako na skúmanie všetkých ostatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V kontexte tohto
rozhodnutia je tak daná povinnosť súdu skúmať nielen bonitu tak ako aj ostatné náležitosti zmluvy
o úvere. Okrem toho však súd musel skúmať, či je zo strany žalobcu splnená podmienka tvrdenia

podstatnýcharozhodujúcichskutkovýchtvrdenítýkajúcichsasporu.Niečokvalifikovaneaúčinnemožno
popierať, iba ak je to kvalifikovane tvrdené a v danom prípade tomu tak nebolo a nebolo možné aplikovať
zákonné ust. § 151 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalovaná strana (tu konkrétne žalovaný) nepoprela účinne
tvrdenia žalobcu. Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako neopodstatnenú.

26. Ďalšie argumenty žalobcu považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby
sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. Súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa úspešnosti žalobcu
v konaní. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3
CSP). Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie, ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom
samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného

úspechu strán v konaní. Žalobca bol v konaní neúspešný (úspešný bol v nepatrnej časti v odvolacom
konaní), úspešný žalovaný má preto nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi,
nakoľko mu však žiadne trovy počas konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.