Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123207491
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7123207491.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobkyne: A. B. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom v B., C. XXXX/X, zastúpenej: JUDr. Ladislav Scholz, advokát, so sídlom v Košiciach, Krmanova
16, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 60.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 3.5.2023 až do zaplatenia v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva konanie zastavuje.

III. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

IV. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.4.2023, doplnenou podaním zo dňa 23.5.2023 domáhala zaplatenia
sumy 60.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 3.5.2023 až do zaplatenia,
titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

2. Žalobu odôvodnila skutočnosťami, že ako kupujúca uzavrela dňa 28.04.2021 kúpnu zmluvu na byt
nachádzajúci sa na D. E. X F. B., kúpna cena bola dohodou zmluvných strán stanovená na 63.000
EUR, pričom časť kúpnej ceny vo výške 60.000 EUR žalobkyňa zložila do notárskej úschovy notára
Mgr. Vojtecha Kavečanského, so sídlom Notárskeho úradu Kmeťova 13, 040 01 Košice, o čom bola
spísaná notárska zápisnica N 548/2021 Knú 40/2021 zo dňa 28.4.2021; peňažné prostriedky boli
pripísané na účet notárskej úschovy dňa 29.04.2021. Podmienkou uvoľnenia finančných prostriedkov
z notárskej úschovy a ich vyplatenia v prospech žalobkyňou určených príjemcov (predávajúcich) bolo

predloženie rovnopisu kúpnej zmluvy s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich a informatívneho
listu vlastníctva k predmetu prevodu ( bytu ), kde mala byť zapísaná žalobkyňa ako výlučná vlastníčka
prevádzaného bytu; súčasne nemala byť na predmetnom liste vlastníctva zapísaná k predmetnému
bytu žiadna ťarcha alebo poznámka, s výnimkou práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva
stavby a záložného práva k bytu v prospech vlastníkov v dome podľa § 15 zákona č. 182/93 Z.z.
Žalobkyňa sa na základe kúpnej zmluvy stala vlastníčkou bytu, podmienky na uvoľnenie finančných
prostriedkov boli splnené k 1.6.2021. Napriek tomu notár Mgr. Kavečanský tieto finančné prostriedky

neuvoľnil a nepreviedol určeným príjemcom. V dôsledku uvedeného nemohlo dôjsť k splneniu dlhu
žalobkyne z kúpnej zmluvy zo strany, čo viedlo k tomu, že predávajúci sa rozhodli odstúpiť od kúpnej
zmluvy, k čomu došlo dňa 23.08.2021. Žalobkyňa bola následne oboznámená so skutočnosťou, že na
predmetnom účte notárskej úschovy je blokácia v súvislosti s trestným konaním vedeným voči notároviOP Košice I, č. IPo-V-13/2021/8802-2 a OP Košice I č. IPo-V-13/2021/8802- 6. Žalobkyni tak v priamej
súvislosti s činnosťou notára, ktorý prijal peňažné prostriedky do notárskej úschovy, vznikla škoda vo
výške 60.000 EUR. Žalobkyňa doposiaľ nie je ani vlastníčkou bytu z kúpnej zmluvy a nemá k dispozícii

ani peňažné prostriedky, ktoré notárovi zložila do notárskej úschovy vo výške 60.000 EUR.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe nárok žalobkyne neuznala, poukazujúc na nasledovné dôvody: a)
nejde o nesprávny úradný postup štátneho orgánu, pretože finančné prostriedky zložené do notárskej
úschovy, ktoré boli použité na uspokojenie vlastných osobných záujmov osoby vykonávajúcej právomoc

štátneho orgánu a teda, ide o exces konajúcej osoby, pričom za škodu tým spôsobenú žalovaná podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. nezodpovedá; b) je dôvodné predpokladať, že pohľadávka žalobkyne môže
byť uspokojená iným spôsobom, ktorý má prednosť pred uspokojením z titulu náhrady škody od štátu;
c) zodpovednosť žalovanej za škodu nevznikla, nárok žalobkyne bol uplatnený predčasne, žalobkyňa
si má prednostne uplatniť nárok voči notárovi.

Žalovaná ďalej uviedla, že notár Mgr. Vojtech Kavečanský bol dňa 04.08.2021 vyšetrovateľom KR PZ
Košice obvinený pre pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a)
Trestného zákona pod ČVS:KRP-84/2-VYS-KE-2021 za celkovo deväť skutkov (medziiným aj zo skutku
dotýkajúceho sa predmetnej úschovy), dodatočne bol obvinený z ďalších dvoch obdobných skutkov.
Uznesením Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 24.09.2021, sp. zn. 1Pv 177/21/8802 v spojení s

opravným uznesením zo dňa 01.10.2021 došlo k zaisteniu majetku obvineného notára v zmysle § 50
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a to jednak nehnuteľnosti (dva bytové domy s príslušenstvom), ako
aj finančné prostriedky na účte notárskeho úradu v celkovej výške 407.105,21 EUR a na osobnom účte
Mgr. Vojtecha Kavečanského vo výške 4.145,47 EUR. Trestné konanie je vedené na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 8T/2/2022 a nebolo do dnešného dňa ukončené. Žalobkyňa si žalovaný nárok

uplatnila aj v uvedenom trestnom konaní.

Vo vzťahu k splneniu podmienky nesprávneho úradného postupu žalovaná poukázala na ust. §
4 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 514/2003 Z. z., z ktorého vyplýva, že štát preberá na seba
zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok realizácie úkonov notárskej činnosti notárom

ako predstaviteľom verejnej moci, avšak objektívna zodpovednosť štátu neznamená, že nemôžu
existovať okolnosti, za ktorých zodpovednosť štátu nevznikne. V tomto smere žalovaná poukázala na
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 467/08, v ktorom sa uvádza „právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme

zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.“
Podľa žalovanej je podstatné posúdiť, či tvrdenie žalobkyne o tom, že škoda jej vznikla nevyplatením
finančných prostriedkov zložených do notárskej úschovy má znaky nesprávneho úradného postupu
notára v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., pri ktorom štát zodpovedá za vzniknutú škodu alebo
takéto konanie je mimo akéhokoľvek rámca činnosti štátneho orgánu a predstavuje exces, kedy štát za

spôsobenú škodu nezodpovedá, keďže nešlo o výkon verejnej moci. Štát zodpovedá výlučne za škodu,
ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci notárom, teda konaním,
ktoré vecne a účelovo súvisí s výkonom notárskej činnosti a smeruje k splneniu úloh a cieľov orgánu
verejnej moci, a tento účel a cieľ je dosiahnutý aj pri porušení určených pravidiel a poriadku. V momente,
ak konajúca osoba pri výkone právomoci pácha trestný čin alebo sleduje svoje vlastné záujmy, účel

samotného výkonu verejnej moci je zmarený konajúcou osobou.

Vo vzťahu k splneniu podmienky zodpovednosti štátu - vznik škody, žalovaná argumentovala, že
existujú prípady, pri ktorých už ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR vylúčila vznik škody; o taký
prípad ide napríklad aj vtedy, ak žalobca disponuje nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia,

nárokom na náhradu škody podľa Občianskeho zákonníka, resp. možnosťou uplatnenia nároku na
náhradu škody poškodeným v trestnom konaní. Až v prípade bezúspešnosti uplatneného nároku na
náhradu škody v adhéznom konaní, a teda preukázania nevymožiteľnosti uplatneného nároku voči
notárovi Mgr. Vojtechovi Kavečanskému, prichádza do úvahy možnosť vzniku reálnej škody, kedy
môže nastúpiť zodpovednosť štátu (za súčasného preukázania nesprávneho úradného postup a vzniku

škody v ich vzájomnej príčinnej súvislosti). Povinnosť žalobkyne prednostne uspokojovať svoj nárok od
notára vyplýva z analogickej aplikácie konštantnej judikatúry. Škoda, za ktorú má byť zodpovedný štát,
pritom nevznikne skôr ako je preukázaná nemožnosť uspokojenia pohľadávky zodpovedajúcej rozsahu
uplatnenej náhrady škody iným spôsobom (vrátane adhézneho konania) od subjektu, ktorý získalmajetkový prospech na úkor toho, komu bolo do majetkovej sféry zasiahnuté. A ak nie je preukázaný
vznik samotnej škody, nie je možné hovoriť ani o vzniku nároku na jej náhradu, z čoho vyplýva, že
akýkoľvek uplatnený nárok na náhradu škody je uplatnený predčasne. Žalovaná má za to, že doteraz

existuje pohľadávka voči tretej osobe, čo vylučuje akékoľvek tvrdenie žalobkyne o vzniku škody.

4. Žalobkyňa považovala argumentáciu žalovanej vo vzťahu ku excesu z výkonu verejnej moci za
nesprávnu, nelogickú, až účelovú. Notársky poriadok v ust. § 4 ods. 4 označuje všetku notársku činnosť
za výkon verejnej moci; konanie vo veciach notárskych úschov je výkonom verejnej moci. Štát síce

neznáša zodpovednosť za všetku škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, bez výnimky však znáša
zodpovednosť za škodu vzniknutú v priamej, bezprostrednej a nesprostredkovanej činnosti orgánu
verejnej moci, v tomto prípade, notára. V tomto prípade to bol priamo notár, ktorý riadne nesplnil
príkaz, ktorý mu bol udelený, čím priamo zmaril účel notárskej úschovy a spôsobil žalobkyni škodu.
Notár svojím konaním porušil všeobecne záväzné právne predpisy, pričom je úplne irelevantné, ako
následne naložil s peňažnými prostriedkami; rozhodujúca je len jediná skutočnosť, ktorou je, že peňažné

prostriedky neboli poukázané príjemcovi v zmysle príkazu. Každé nakladanie s finančnými prostriedkami
z notárskej úschovy v rozpore s podmienkami notárskej úschovy je neoprávneným nakladaním s
finančnými prostriedkami zloženými do notárskej úschovy a je bezpredmetné, na aký účel ich notár
použil.

Jedným zo základných princípov právneho štátu je budovanie dôvery občanov v právo a inštitúcie
štátu, resp. verejnej moci. Tam, kde jednotlivec koná s dôverou v správnosť postupov štátu a rovnako
s dôverou v ich súlad s právom, musí byť súčasne zabezpečené právo na náhradu škody. Udržovanie
dôvery občanov v právo je totiž jedným z podstatných pilierov zodpovednosti štátu za škodu, a vice
versa, nemôže byť daná dôvera tam, kde nezákonnosť či nesprávnosť aktov verejnej moci nie je

sankcionovaná v podobe zodpovednosti za škodu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny
právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov. Štát nemá slobodnú vôľu,
ale je povinný striktne dodržovať právo v jeho ideálnej ( škodu nespôsobujúcej ) interpretácii, k čomu
v tomto prípade nedošlo. Pri akceptácii argumentácie žalovanej by bolo každé porušenie všeobecne
záväzného právneho predpisu excesom, v dôsledku čoho by štát vôbec nezodpovedal za konanie

orgánov konajúcich v mene štátu. Vo vzťahu k výkladu pojmu nesprávny úradný postup žalobkyňa
pokladala argumentáciu žalovanej za nesprávnu a to najmä s prihliadnutím k tomu, že v danom prípade
nebol splnený cieľ úradného postupu štátneho orgánu.

Notárska úschova predstavuje štátom vytvorenú a regulovanú možnosť uloženia hnuteľných vecí,

vrátanepeňazí,skonkrétnymiprávnymidôsledkamiapravidlamijejdojednávaniaanáslednejrealizácie.
Tieto pravidlá musia dodržiavať nielen subjekty, ktoré majú záujem využiť službu notárskej úschovy,
ale predovšetkým notár, ktorý tieto služby poskytuje. Zmyslom notárskej úschovy peňazí je najmä
poskytnúť istotu týmto subjektom, že predmet plnenia existuje a po uplynutí času alebo po splnení
podmienok budú peniaze vydané oprávnenému subjektu. Inštitút notárskej úschovy je vyhľadávaný z

dôvodu najvyššieho zabezpečenia a maximálnej ochrany zložiteľa a príjemcu z notárskej úschovy; za
účelom maximálnej miery zákonnej ochrany, regulácie a dohľadu zo strany štátu. Peňažné prostriedky,
ktoré sú predmetom notárskej úschovy, sú chránené zákonom č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov v
znení neskorších predpisov. V zmysle ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 118/1996 Z.z., sa za vklad
považuje aj notárska úschova uložená v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Štát má záujem na

ochrane prostriedkov zložených do notárskej úschovy nielen pri jej vzniku, ale aj počas jej trvania. Notár
počas trvania úschovy môže nakladať s predmetom úschovy len spôsobom zabezpečujúcim splnenie
účelu úschovy. Pod nakladaním s úschovou treba rozumieť nielen vydanie úschovy, ale aj zabezpečenie
predmetu úschovy do jeho vydania. Notár zodpovedá za škodu spôsobenú stratou, poškodením alebo
zničením predmetu úschovy. Notár môže uschovať predmet úschovy počas konania vo veci úschovy

iba tak, ako to ukladá zákon.

Právna úprava notárskej činnosti je založená na tom, že v určených prípadoch za výkon činnosti notára
preberá objektívnu zodpovednosť štát. Takýmto nastavením posilňuje postavenie a činnosť notára a
vnáša pre subjekty využívajúce služby poskytované notármi pocit bezpečnosti a vyššej ochrany, ako

by bola úschova u akejkoľvek tretej osoby. Ak má štát potrebu nielen regulovať, ale aj kontrolovať
dodržiavanie povinností notárov v súvislosti s poskytovaním služby notárskej úschovy, deklaruje tým
záujem, že práve tejto forme úschovy poskytuje najvyššiu ochranu a subjektom, ktorí túto formy úschovy
využívajú, poskytuje najvyššiu mieru istoty. Tým, že štát v rámci ním stanovenej právnej úpravy prevzalobjektívnu zodpovednosť za činnosť notára pri výkone verejnej moci, súčasne nastavil podmienky a
spôsoby tohto výkonu, musel počítať so všetkými aspektmi, ktoré sa v rámci života jednotlivca môžu
objaviť, vrátane situácie, že takýto notár, ktorý spĺňa všetky právne predpoklady pre vykonávanie

notárskejčinnosti,budekonaťprotiprávneaspôsobíškodu.Akbysapodľaargumentáciežalovanejmalo
konanie notára v tejto právnej veci považovať za exces z výkonu verejnej moci, žalobkyni nie je zrejmé,
na aké prípady by sa potom objektívna zodpovednosť štátu v prípade notárskej činnosti mala vzťahovať.
Pri takomto výklade a vylúčení zodpovednosti štátu by sa každý notár pri poskytovaní služby notárskej
úschovy dostal do pozície akejkoľvek tretej osoby poskytujúcej služby úschovy. Veľmi podrobne štátom

pripravená právna úprava notárskej úschovy a odmeny za ňu by nemala žiadny význam, pretože by ju
s tými istými následkami a rizikom mohol poskytovať ktokoľvek bez splnenia špecifických požiadaviek
(najmä potrebné vzdelanie, absolvovanie skúšok, oficiálne zriadeného sídlo úradu a povinné poistenie).

Ak by mal žalobca či verejnosť k dispozícii informáciu, že je objektívna zodpovednosť žalovanej
vylúčená, pretože ide o exces z objektívnej zodpovednosti ( čo by bolo zrejmé, ak by to vyplývalo napr. z

právnejúpravy),nikdybyslužbynotárskejúschovynevyužil,pretožejezaloženánasprávaníjednotlivca,
ktoré nikto nikdy nevie ovplyvniť. V nadväznosti na uvedené by notárska úschova ako inštitút nemala
absolútne žiadny význam, pretože čokoľvek by notár s peniazmi zloženými v úschove urobil inak, ako
mal, by nebolo kryté zodpovednosťou štátu.

Notár v tejto veci prijal peňažné prostriedky do notárskej úschovy a jej zriadenie prebehlo v celom
rozsahuvsúladesplatnouprávnouúpravou;notárvystupovalakoorgánverenejmoci,nieakosúkromná
osoba. Zriadenie notárskej úschovy a prijatie peňazí do nej vecne a účelovo súviselo s výkonom
notárskej činnosti a smerovalo k splneniu úloh a cieľov notára ako orgánu verejnej moci.

Vo vzťahu k otázke vzniku škody či predčasnosti podanej žaloby žalobkyňa uviedla, že z doposiaľ
vykonaného dokazovania v trestnom konaní je nepochybné, že pri celkovej výške škody spôsobenej
protiprávnym konaním notára pri všetkých poškodených je reálne uspokojenie nároku žalobkyne od
notára objektívne nemožné; majetok, ktorý bol notárovi zaistený v trestnom konaní nepokrýva celú výšku
škody spôsobenej žalobkyni, pričom žalobkyňa nie je jedinou poškodenou.

5. Žalovaná zotrvala na argumentácii, uvedenej vo vyjadrení k žalobe. Zdôraznila nesprávnosť názoru
žalobkyne, podľa ktorého akékoľvek konanie orgánu verejnej moci, ktoré nie je v súlade s platnou
právnou úpravou a ktoré konanie vedie ku poškodeniu práv tretích osôb, v právnom štáte, bez výnimky
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné konanie orgánu verejnej moci. Žalovaná mala za to, že by

bolo elementárnym popretím princípu spravodlivosti, ak by zodpovednosť žalovanej vznikala v dôsledku
tzv.excesov-notárov,exekútorov,ktoréspočívajúvichkonaniachakosúkromnýchosôb(nieakoorgánu
verejnej moci) s cieľom obohatiť sa.

6. Žalobkyňa, hoc sa s argumentáciou žalovanej týkajúcou sa vzniku škody a predčasného uplatnenia

nároku nestotožnila, v prípade potreby navrhla, aby súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia
trestného konania vedeného pred Mestským súdom Košice, sp.zn. 8T 2/2022.

7. Žalovaná s návrhom na prerušenie konania nesúhlasila pre neexistenciu dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné počkať na skončenie trestného konania.

8. Podľa ust. § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

9. Súd návrh na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že nie sú splnené podmienky pre
prerušenie konania, keďže v trestnom konaní sa nerieši prejudiciálna otázka významná pre rozhodnutie
vo veci samej v konaní o náhradu škody voči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z., konkrétne z dôvodu,
že výsledok trestného konania vedeného voči notárovi Mgr. Vojtechovi Kavečanskému a teda, či tento
z trestnoprávneho hľadiska je alebo nie je vinným zo zločinu sprenevery, nemá vplyv na posúdenie

otázky, či sa dopustil nesprávneho úradného postupu, za ktorý zodpovedá štát. Podrobnejšie dôvody
vyplývajú z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej (nižšie).

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, predložených stranami.11. Čo sa týka skutkových okolností veci, tieto medzi sporovými stranami neboli sporné. Súd pri
rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

12. Žalobkyňa sa dňa 28.4.2021 dostavila na Notársky úrad Mgr. Vojtecha Kavečanského, notára
a požiadala ho o prijatie sumy 60.000 EUR do notárskej úschovy. Účelom úschovy bola úschova časti
kúpnej ceny za prevod vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam (byt a podiel priestoru na
spoločných častiach a zariadeniach domu) na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou

a predávajúcimi. Žalobkyňa prikázala, aby zloženú sumu 60.000 EUR notár vyplatil na účet presne
špecifikovaných predávajúcich do 3 dní od splnenia podmienky. Podmienkou bolo predloženie rovnopisu
kúpnej zmluvy s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich a tiež informatívneho listu vlastníctva k
predmetu prevodu vlastníctva, kde mala byť zapísaná žalobkyňa ako výlučná vlastníčka prevádzaného
bytu; súčasne nemala byť na predmetnom liste vlastníctva zapísaná k predmetnému bytu žiadna ťarcha
alebo poznámka, s výnimkou práva zodpovedajúceho vecnému bremenu práva stavby a záložného

právakbytuvprospechvlastníkovvdomepodľa§15zákonač.182/93Z.z.Podmienkamalabyťsplnená
najneskôr do 1.7.2021 s tým, že ak splnená nebude, notár vráti uschovanú sumu na účet žalobkyne ako
zložiteľky. Uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu notárskej zápisnice sp.zn. N 548/2021, Knú 40/2021
zo dňa 28.4.2021.

13. Suma 60.000 EUR bola pripísaná na účet notára dňa 29.4.2021. Uvedenú skutočnosť mal súd za
preukázanú z výpisu z účtu (č.l.23 spisu).

14. Žalobkyňa ako kupujúca a G. H., I. J., C. B., K. B. a J. H. ako predávajúci uzatvorili dňa 28.

4.2021 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do výlučného
vlastníctva žalobkyne za kúpnu cenu 63.000 EUR. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
v prospech žalobkyne bol povolený Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, dňa 19.5.2021 pod
č.V-4989/2021. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z kúpnej zmluvy a dohody o odstúpení
od kúpnej zmluvy.

15. Žalobkyňa sa dňa 21.5.2021 dostavila na notársky úrad za účelom preukázania splnenia podmienok
navydaniezloženýchfinančnýchprostriedkovznotárskejúschovy.Notárskykandidátpoverenýnotárom
konštatoval, že podmienky na vydanie peňazí sú splnené, avšak tieto momentálne nie je možné vydať
zdôvodu,ženotárjedočasnepráceneschopný. Žalobkyňasasožiadosťouovydaniepredmetuúschovy

dostavila dňa 30.6.2021 aj na Notársky úrad JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovej, notárky, poverenej
zastupovaním notára Mgr. Vojtecha Kavečanského, ktorá žalobkyňu oboznámila so skutočnosťou
o zablokovaní účtu notárskych úschov v súvislosti so začatým trestným stíhaním notára. Uvedené
skutočnosti mal súd za preukázané z Potvrdenia o skutočnostiach známych zo spisu zo dňa 21.5.2021,
ako aj z Úradného záznamu zo dňa 30.6.2021.

16. G. H., I. J., C. B., K. B. a J. H. ako predávajúci z vyššie uvedenej kúpnej zmluvy odstúpili od kúpnej
zmluvy z dôvodu, že im nebola vyplatená časť kúpnej ceny vo výške 60.000 EUR. Uvedená skutočnosť
vyplýva z dohody o odstúpení zo dňa 23.8.2021.

17. Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal dňa 28.1.2022 obžalobu č.1 Pv
177/21/8802-178 na obvineného Mgr. Vojtecha Kavečanského pre odôvodnený záver, že si prisvojil
cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím
mal spáchať obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods.4 písm.a) Trestného zákona.
Zo skutkového základu obžaloby vyplynulo, že tohto skutku sa mal dopustiť vo vzťahu k viacerým

poškodeným, vrátane žalobkyne – u nej tak, že v sídle notárskeho úradu dňa 28.4.2021 po tom, ako
s ňou spísal notársku zápisnicu prijal od nej do notárskej úschovy bankovým prevodom sumu 60.000
EUR, pričom po splnení podmienok úschovy potrebných na vydanie peňazí určeným príjemcom dňa
30.6.2021 a ani po odstúpení od kúpnej zmluvy dňa 23.8.2021 finančné prostriedky žalobkyni nevyplatil,
ale tieto v rozpore s účelom zverenia použil pre vlastnú potrebu, čím takto žalobkyni spôsobil škodu

vo výške 60.000 EUR. Trestné konanie je vedené na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 8 T 2/2022
a doposiaľ nie je skončené.18. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I č.1 Pv 177/21/8802 zo dňa 24.9.2021, ako aj
jej predchádzajúcimi príkazmi bol zaistený majetok obvineného – nehnuteľnosti a finančné prostriedky
na účtoch notárskeho úradu vo výške 407.105,21 EUR a na súkromných účtoch vo výške 4.145,47

EUR. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že celková škoda, ktorú mal obvinený spôsobiť, bola doposiaľ
zistená vo výške 1.796.965,83 EUR, s tým, že existuje predpoklad, že sa bude zvyšovať priamo úmerne
počtu poškodených.

19. V konaní taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku

listom zo dňa 19.12.2022. Žalovaná listom zo dňa 2.5.2023 žalobkyni oznámila, že nárok pokladá za
nedôvodný.

20. Spornou bola otázka právneho posúdenia vecnej pasívnej legitimácie štátu, resp. otázka
predčasnosti uplatneného nároku s poukazom na prednostný nárok žalobkyne priamo voči notárovi.

21. Podľa ust. § 1písm.a) zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci.

22. Podľa ust. § 2 cit.zákona, na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

23.Podľaust.§3ods.1citovanéhozákona,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone

verejnej moci

d) nesprávnym úradným postupom.

24. Podľa ust. § 3 ods.2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

25. Podľa ust. § 4 ods.1 cit.zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci (odkaz pod čiarou na § 3 ods. 1 zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti -Notársky poriadok).

26. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
27. Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

28. Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona, základnými predpokladmi zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci sú:
1.existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo
nesprávny úradný postup takéhoto orgánu
2. existencia škody a

3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody.

29. Pre záver o zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri vyššie uvedené predpoklady.30. Čo sa týka prvého predpokladu pre záver o zodpovednosti štátu, žalobkyňa v predmetnej veci tvrdila,
že škoda jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom notára Mgr. Vojtecha Kavečanského pri
výkone notárskej činnosti, ktorý spočíval v porušení zákonom ustanovených povinností vo veci notárskej

úschovy.
31. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie štátu a teda otázkou, či výkon
notárskej činnosti je výkonom verejnej moci, za ktorú má primárne zodpovedať štát. Zodpovedanie
uvedenej otázky úzko súviselo s argumentáciou žalovanej, ktorej podstata bola založená na názore, že
v primárnom zodpovednostnom vzťahu so žalobkyňou nie je štát, ale notár a zodpovednosť štátu môže

nastúpiť len za predpokladu, že nedôjde k uspokojeniu nároku žalobkyne zo strany notára a teda, z tohto
pohľadu je žaloba voči štátu predčasná.
32. Súd konštatuje, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne v celom rozsahu a na zdôraznenie jej
správnosti uvádza:
33. Pri posudzovaní pasívnej legitimácie štátu v spore o náhradu škody za nesprávny úradný postup
či nezákonné rozhodnutie je nutné zamerať sa na otázku, či dotknutý subjekt, v danom prípade notár,

pri svojej činnosti vykonával jemu zverenú moc štátu (či vystupoval ako úradná osoba). V pomeroch
vyspelého demokratického štátu je bežné, že štát stále častejšie deleguje svoje právomoci na neštátny
subjekt; svojej zodpovednosti sa tým však nemôže zriecť, stále ide o výkon jeho právomoci.
34. Rozsah činností notára, ktoré štát považuje za výkon svojej právomoci a za ktoré preberá
zodpovednosť, je vymedzený v zákone č.323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok).
35. Podľa ust. § 2 ods.1 zákona č.323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
36. Podľa ust. § 3 ods.1 Notárskeho poriadku, notárskou činnosťou je
a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54),

b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
c) konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len "úschov") (§ 65 až 68),
d) konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k),
e) činnosť osvedčujúcej osoby.

37. Podľa ust. § 4 ods.1 Notárskeho poriadku, notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa § 3 ods. 2 (ďalej
len "notárska činnosť") môže vykonávať len notár.
38. Podľa ust. § 4 ods.3 Notárskeho poriadku, pri výkone notárskej činnosti má notár postavenie
verejného činiteľa.
39. Podľa ust. § 4 ods.4 Notárskeho poriadku, vykonávanie notárskej činnosti je výkonom verejnej moci.

40. Podľa ust. § 40 ods.1 Notárskeho poriadku, ak osobitný zákon (odkaz pod čiarou 3a/ - na zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) neustanovuje inak,
notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou
podľa tohto zákona.
41. Vo vyššie cit. ust. § 3 Notárskeho poriadku je vymedzené, čo je notárskou činnosťou (ods.1 a

2) a akú inú činnosť okrem notárskej činnosti môže notár ešte vykonávať (odsek 3). V odseku 1 sú
uvedené činnosti, ktoré notár vykonáva v mene štátu priamo na základe zákona - patrí sem aj konanie
vo veciach notárskych úschov ( ods.1 písm. c). Notárska činnosť a ďalšia činnosť, vrátane konania
vo veci notárskych úschov, je teda nepochybne výkonom verejnej moci a pri ich výkone má notár
postavenie verejného činiteľa. Odsek 4 tohto ustanovenia potvrdzuje verejnoprávny charakter notárskej

činnosti. Na rozdiel od činnosti napr. advokátov je notárska činnosť štátom regulovaná a podlieha
štátnemu dohľadu, notár po splnení procedúry prístupu k funkcii je menovaný (odvolávaný) ministrom
spravodlivosti Slovenskej republiky a pri výkone notárskej činnosti používa úradnú pečiatku so štátnym
znakom Slovenskej republiky, ktorá je odvodená od štátnej pečate Slovenskej republiky, čo zvýrazňuje
status a verejnoprávny charakter notárskej činnosti.

42. Súd zdôrazňuje, že čo sa týka otázky zodpovednosti notára za škodu, východiskovým je ustanovenie
§ 40 ods. 1 Notárskeho poriadku. Z citovaného ustanovenia jednoznačne plynie, že (priama, primárna)
zodpovednosť notára za škodu vzniká len vtedy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Osobitným
zákonom je v tomto prípade, v zmysle legislatívnej poznámky pod čiarou, práve zákon č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzťah Notárskeho poriadku a zákona

č. 514/2003 Z.z. je tak v otázke zodpovednosti za škodu spôsobenú notárom vzťahom lex specialis a
lex generalis.
43. Právna úprava teda vychádza zo zásady prednosti zodpovednosti štátu pred zodpovednosťou
notára. V tomto smere reflektuje na ustálený záver doktríny i súdnej praxe, že v oblasti zodpovednostištátu za spôsobenú škodu je treba hľadať omnoho väčšiu spätosť s ústavným právom, než je tomu v
prípade iných druhov súkromnoprávnej regulácie, nakoľko uplatňovanie verejnej moci nemôže zo svojej
podstaty podliehať súkromnoprávnym dojednaniam, ale naopak, je treba ju vykonávať striktne podľa

požiadaviek zákona.
44. Akceptovaním výkladu žalovanej o priamej (resp. primárnej) zodpovednosti notára pri výkone
verejnej moci by sa podľa názoru súdu poprela úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, kde zo spôsobenej škody vzniká záväzkový vzťah medzi poškodeným a nositeľmi verejnej
moci, nie jej jednotlivými vykonávateľmi. Štát delegoval výkon verejnej moci na niektoré subjekty, ale

musí naďalej niesť zodpovednosť za výkon tejto moci. Preto na uľahčenie postavenia poškodeného
zákonodarca upravil priamu zodpovednosť štátu za výkon verejnej moci, pričom riadny výkon verejnej
moci zabezpečuje regresným nárokom štátu voči osobe, ktorá škodu spôsobila.
45. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú notárom pri výkone verejnej moci tak nastupuje namiesto
osobnej zodpovednosti notára, má špecifický režim a riadi sa zákonom č. 514/2003 Z.z. Uvedené ale
neznamená, že by notár v dôsledku svojho nesprávneho profesijného (úradného) postupu nebol povinný

nahradiť spôsobenú škodu. Ak totiž štát uhradí škodu, za ktorú zodpovedá v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. a ktorá bola spôsobená notárom pri výkone verejnej moci, vznikne štátu právo na regresnú náhradu
voči notárovi (§ 21 a nasl. zák. č. 514/2013 Z.z.) ako osobitný postihový nárok štátu, ktorý vzniká
momentom uhradenia škody zo zodpovednosti notára za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
46. Základná definícia nesprávneho úradného postupu je obsiahnutá v ust. 9 zákona č.514/2003 Z.z..

Pretože úradný postup nie je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností
tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť
úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu
smeruje. Súdna judikatúra vykladá tento pojem ako akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci
určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel

ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu, alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva
z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri
rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným
postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených
alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť

štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá
zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
47. Pri posudzovaní otázky, či sa notár Mgr. Vojtech Kavečanský pri výkone verejnej moci dopustil
nesprávneho úradného postupu, súd vychádzal z nižšie citovaných ustanovení § 65 až 68 Notárskeho
poriadku,vktorýchsanachádzazákladprenormatívnevyjadrenie„správnehoúradnéhopostupu“notára

v konaní vo veciach úschov.
48. Podľa ust. § 65 ods.1 písm.c) Notárskeho poriadku, v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť
zložiteľa prijme do úschovy peniaze.
49. Podľa ust. § 65 ods.3 Notárskeho poriadku, notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal a)
podľa príkazu zložiteľa, b) podľa dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom, c) podľa osobitného

predpisu alebo d) na účely splnenia záväzku.
50. Podľa ust. § 65 ods.4 Notárskeho poriadku, v konaniach vo veciach úschov notár spíše zápisnicu o
úschove so zložiteľom; zápisnicu spíše aj s príjemcom, ak o to zložiteľ alebo príjemca požiada.
51.Podľaust.§65ods.6Notárskehoporiadku,počastrvaniaúschovynotármôženakladaťspredmetom
úschovy len spôsobom zabezpečujúcim splnenie účelu úschovy. Notár nie je oprávnený z predmetu

úschovy uspokojiť nároky tretích osôb vyplývajúce z osobitných predpisov.
52.Podľaust.§68ods.1Notárskehoporiadku,zápisnicaoúschovepeňazímusíokremnáležitostípodľa
§ 47 obsahovať a) údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke peňazí, ktoré majú byť predmetom
úschovy, b) údaj o tom, že peniaze boli zložiteľom zložené na účet notára a notárom prijaté do úschovy,
alebo údaj o tom, že peniaze majú byť v určenej lehote zložiteľom zložené na účet notára, c) označenie

banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu notára, na ktorom budú prijaté peniaze
uložené, d) označenie účelu úschovy uvedeného zložiteľom, e) príkaz zložiteľa alebo dohodu uzavretú
medzi zložiteľom a príjemcom, ako má notár naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, ak nejde
o úschovu na účely splnenia záväzku, f) vyhlásenie zložiteľa, že sa vzdáva dispozičného práva nakladať
s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy, ak nejde o úschovu na účely splnenia záväzku, g) označenie

banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu zložiteľa a príjemcu, na ktorý budú
peniaze notárom vydané príjemcovi alebo vrátené zložiteľovi, ak nejde o úschovu na účely splnenia
záväzku.53. Podľa ust. § 68 ods.2 Notárskeho poriadku, ak v čase spísania zápisnice o úschove peniaze ešte
nie sú zložené na účte notára, notár vydá potvrdenie o prijatí peňazí do úschovy bezodkladne po ich
zložení na jeho účet.

54.Podľaust.§68ods.3Notárskehoporiadku,prinakladaníspeniazmi,ktorésúpredmetomúschovy,je
notár povinný postupovať podľa príkazu zložiteľa alebo dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom
o tom, ako má notár naložiť s peniazmi, ktoré sú predmetom úschovy.
55.Podľaust.§68ods.4Notárskehoporiadku,notárvydápeniazezúschovypríjemcovibezodkladnepo
splnenípodmienoknavydaniepeňazípríjemcoviuvedenýchvzápisnicioúschove.Osplnenípodmienok

a vydaní peňazí z úschovy spíše notár do spisu úradný záznam. Na požiadanie notár vydá príjemcovi
alebo zložiteľovi potvrdenie, ktoré musí obsahovať údaj o tom, že boli splnené podmienky na vydanie
peňazí príjemcovi a že notár peniaze príjemcovi vydal, údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke,
ktorá bola vydaná z úschovy, označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo
účtu príjemcu, na ktorý boli peniaze z úschovy vydané.
56. Podľa ust. § 68 ods.5 Notárskeho poriadku, notár vráti peniaze z úschovy zložiteľovi bezodkladne

po splnení podmienok pre vrátenie peňazí uvedených v zápisnici o úschove. O splnení podmienok a
vrátení peňazí z úschovy spíše notár do spisu úradný záznam. Na požiadanie notár vydá zložiteľovi
potvrdenie, ktoré musí obsahovať údaj o tom, že nastali podmienky pre vrátenie peňazí zložiteľovi, a že
notár peniaze zložiteľovi vrátil, údaj o výške peňažnej sumy a menovej jednotke, ktorá bola vrátená z
úschovy, označenie banky alebo pobočky zahraničnej banky, názov účtu a číslo účtu zložiteľa, na ktorý

boli peniaze z úschovy vrátené.
57. Z vyššie citovaných ustanovení a právnej teórie je zrejmé, že účelom úschovy peňazí je
predovšetkým dobrovoľné obmedzenie sa zložiteľa v určenom čase disponovať predmetom úschovy a
v prípade splnenia podmienok na vydanie úschovy tieto vydať príjemcovi. Ak podmienky na vydanie
úschovy nenastanú, peniaze sa vrátia zložiteľovi. Zmyslom úschovy peňazí je však najmä poskytnúť

istotu účastníkom určitého právneho vzťahu, že predmet plnenia existuje a po uplynutí času alebo po
splnení podmienok budú peniaze vydané oprávnenej osobe. Notárovi vzniká oprávnenie disponovať
predmetom úschovy a zároveň povinnosť postupovať podľa pokynov zložiteľa. Ak notár prijme predmet
úschovy, musí sa riadiť pokynmi zložiteľa alebo dohodou uzavretou medi zložiteľom a príjemcom.
Notár počas trvania úschovy teda môže nakladať s predmetom úschovy len spôsobom zabezpečujúcim

splnenie účelu úschovy – t.j. zabezpečiť predmet úschovy až do jeho vydania pred stratou, zničením
atď. a predmet úschovy vydať či už určeným príjemcom alebo zložiteľovi. Notár môže uschovať predmet
úschovy iba tak, ako to ukladá zákon. V prípade úschovy peňazí to môže byť len osobitný účet notára
v banke.
58. Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že v posudzovanom prípade sa notár nepochybne dopustil

nesprávneho úradného postupu, pretože pri nakladaní s peniazmi, ktoré boli predmetom úschovy,
nepostupoval podľa príkazu (pokynov) žalobkyne ako zložiteľky, vyjadreného jasne a zrozumiteľne
v notárskej zápisnici o úschove a teda, bezodkladne po splnení podmienok uvedených v notárskej
zápisnici nevydal peniaze z úschovy príjemcom, ktorých určila žalobkyňa a následne ani samotnej
žalobkyni. Notár tak porušil ustanovenia 68 ods. 3, 4 a 5 Notárskeho poriadku. Dodržanie citovaných

zákonných ustanovení logicky predstavuje správny úradný postup, smerujúci k zabezpečeniu resp.
naplneniu zmyslu a účelu notárskej úschovy peňazí.
59. Vo vzťahu k obrane žalovanej, ktorá namietala, že štát nemôže niesť zodpovednosť za situácie, kedy
sa notár zjavne dopustil excesu vlastným zavineným konaním, teda za situácie, že pri výkone právomoci
spáchal trestný čin sledujúc svoje vlastné záujmy, čím sám zmaril účel samotného výkonu verejnej moci,

súd konštatuje, že z hľadiska zodpovedania podstatnej (pre účely tohto konania relevantnej) otázky,
t.j. či došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu je irelevantné, z akého dôvodu príp. koho
zavinením v danom prípade nedošlo k naplneniu zmyslu a účelu notárskej úschovy. Je teda irelevantné,
či týmto dôvodom bola (zatiaľ z hľadiska prezumpcie neviny nepreukázaná) zavinená trestná činnosť
samotného notára (sprenevera) alebo nejaký iný dôvod.

60. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č.514/2003 Z.z.
koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť ( § 3 ods.2). Zákon neupravuje
žiadne výnimky ako možnosť liberácie. Jedná sa teda o zodpovednosť absolútnu, ktorú nemožno vylúčiť,
obmedziť alebo inak zúžiť, a to ani vtedy, ak sa preukáže, že škoda vznikla úmyselným protiprávnym
konaním konkrétnej osoby.

61. Pri výklade povinností, ktoré sú určitej osobe pri výkone verejnej moci uložené, resp. realizácii
činností, ktoré jej boli štátom zverené prenesené, je treba sledovať účel práva na náhradu škody
a reflektovať skutočnosť, že ide o zodpovednosť objektívnu, t.j. zodpovednosť za výsledok, nie za
zavinenie. Tieto povinnosti je potom treba vykladať extenzívne, lebo ide rovnako o otázku dôveryobčanov v právo a inštitúcie verejnej moci. Prenesenie právomocí na neštátny subjekt, notára, nemôže
byť dôvodom, aby sa štát zbavoval objektívnej zodpovednosti za jeho činnosť alebo aby skutočnosť, že
určitú činnosť vykonával neštátny subjekt, viedla k inému, miernejšiemu výkladu zodpovednosti štátu.

Uvedenéplatíiprevýkonnotárskejčinnosti,vdanomprípadeprepočínanienotáravoveciposudzovanej
notárskej úschovy.
62. Neposudzuje sa teda správnosť postupu z hľadiska, či konajúca osoba porušila právnu povinnosť
a škodu sama zavinila. Poškodený pri tomto type zodpovednosti nemusí preukazovať zavinenie; stačí
preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu verejnej moci.

63. Z hľadiska zodpovednosti za výsledok je v predmetnej veci kľúčovým nepochybný fakt, že nedošlo
k naplneniu účelu predmetnej úschovy, pretože notár nevydal peniaze z úschovy príjemcom, ktorých
určila žalobkyňa a následne ani samotnej žalobkyni.
64. Čo sa týka ďalších dvoch podmienok pre záver o zodpovednosti štátu – existencia škody a jej vznik
v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním, t.j. s nesprávnym úradným postupom notára, súd uvádza:
65. Pojem škody ako kategórie občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa)

v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch.
Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného.

66. Žalobkyňa sa v danej veci domáhala náhrady vecnej škody vo výške 60.000 EUR. Ako to vyplynulo
z vykonaného dokazovania, uvedenú sumu žalobkyňa nesporne dňa 29.4.2021 poukázala na účet

notára, určený v notárskej zápisnici o notárskej úschove. Uvedená suma predstavovala kúpnu cenu,
ktorú mala žalobkyňa zaplatiť predávajúcim za nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na základe kúpnej zmluvy. Keďže notár konal v rozpore s príkazom žalobkyne ako zložiteľky, resp.
nekonal v súlade s jej pokynmi a tieto finančné prostriedky napriek nespornému splneniu stanovených
podmienok predávajúcim nevyplatil, predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy, čoho dôsledkom je, že

žalobkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, o ktoré mala záujem na základe tejto kúpnej zmluvy
a zároveň, nemá ani finančné prostriedky, ktoré zverila do notárskej úschovy, pretože je uvedená suma
notárom vrátená nebola. Niet preto dôvodu pochybovať o tom, že škoda už vznikla, pretože nastal
úbytok, resp. zmenšenie v majetkovej sfére žalobkyne o sumu 60.000 EUR. Je tiež nepochybné, že
uvedená vecná škoda vznikla ako bezprostredný následok vyššie opísaného nesprávneho úradného

postupu notára. Inak povedané, nebyť nesprávneho úradného postupu notára, k tejto škode by nedošlo.
Ak by totiž notár postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Notárskeho poriadku a sumu, zverenú
mu žalobkyňou do jeho notárskej úschovy, by vyplatil určeným príjemcom, žalobkyňa by mohla byť
vlastníčkou nehnuteľností (ako majetkového ekvivalentu zloženej sumy) resp. ak by bol notár vrátil
uvedenú sumu žalobkyni, disponovala by ňou. To sa však nestalo.

67. Žalobkyňa si okrem istiny uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 3.5.2023 až do
zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2023 žalobu v časti úrokov z omeškania, uplatnených
nad 5 % ročne, vzala späť. Žalovaná so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasila.
68. Podľa ust. § 16 ods.4 zákona č.514/2003 Z.z., ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom

oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné
prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
69. Podľa ustanovenia § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
70. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
71. Omeškanie sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri nároku na náhradu škody podľa zákona č.514/2003
Z.z. je pri určovaní splatnosti náhrady škody potrebné vychádzať z ust. § 16 ods.4, podľa ktorého
lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom oznámenia, že nárok poškodeného nebude uspokojený,
alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej

plynutia neskôr. Žalobkyňa požiadala o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 19.12.2022, na
ktorý žalovaná odpovedala listom zo dňa 2.5.2023 s tým, že nárok pokladá za nedôvodný. Omeškanie
žalovanej sa teda začalo dňom oznámenia žalovanej, t.j. dňa 2.5.2023. Žalobkyňa si úroky z omeškania
uplatnila až od nasledujúceho dňa, preto je jej nárok v tejto časti dôvodný.72. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa vyššie cit.ust. § 3 nar.vlády SR č.87/1995 Z.z. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
bola vo výške 0 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov výška úrokov z omeškania činí 5 % ročne.

73. Podľa ust. § 144 ods. 1 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods.1 CSP, ak je
žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak
žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím
žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu
podľa § 168 alebo pojednávanie.

74. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne (späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania) a súhlasu
žalovanej súd v zmysle vyššie cit.ustanovenia CSP konanie v časti zastavil.
75. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

77. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vychádzajúc z princípu úspechu v spore. Žalobkyňa
mala v spore plný úspech (neúspech predstavuje len zanedbateľná časť úrokov z omeškania), preto jej
súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
78. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).