Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-35Cb/116/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222212470
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7222212470.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o.,

Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, právne zastúpený: Mgr.
Tomášom Čentéšom, PhD., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Stará Vajnorská 2672/90, 831
04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 124 182 a žalovaného: Univerzitná nemocnica L.
Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041 90 Košice, IČO: 00 606 707, právne zastúpený: Alena Zadáková
- advokát s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Kováčska 245/32, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 209 451, o zaplatenie 871.942,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 871.942,58 eur s prísl. V žalobe uviedol, že uplatnený nárok zodpovedá
siedmim pohľadávkam, ktoré žalobca plnil veriteľovi žalovaného - spoločnosti ČaSS spol. s.r.o namiesto
žalovaného titulom ručenia.

2. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pre prípad vyhovenia žalobe navrhol o trovách
konania rozhodnúť podľa ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

3. Súd rozsudkom č.k. K2-35Cb/116/2022 – 221 zo dňa 30.10.2023 rozhodol tak, že:
I. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 871.942,58 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
30.7.2021 do zaplatenia.
II. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky 280,- eur.
III. Priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku III., ktorým bolo
rozhodnuté o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. O odvolaní bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/9/2024 - 261 zo
dňa 22.10.2024 tak, že bol zrušený rozsudok Mestského súdu Košice z 30. októbra 2023, č. k.
K2-35Cb/116/2022 – 221 v napadnutom výroku III. o trovách konania a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.6. Podľa ust. § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť

konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd dospel k záveru a v odseku 20. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania nie je riadne, je nedostatočné,
pričomnedostatokriadnehoodôvodneniamázanásledoknepreskúmateľnosťnapadnutéhorozhodnutia
v tejto časti. Nevyplýva totiž z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako sa súd prvej inštancie
vysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 257 C.s.p. vo veci, resp. prečo ho nevzal do úvahy, ak to strana
sporu navrhla a zároveň aj predostrela svoju argumentačnú líniu na jeho uplatnenie pri rozhodovaní

o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol a ani nevysvetlil, ako
sa vysporiadal s touto podstatnou otázkou pri rozhodovaní veci. Tento nedostatok odôvodnenia pritom
nemožno považovať iba za nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením rozhodnutia. Týmto postupom
súdu prvej inštancie bola stranám odňatá možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia

súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, strana sporu
nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec
posúdiť jeho správnosť.

9. Po zrušení rozsudku prvoinštančného súdu a po vrátení veci súd opätovne nariadil pojednávanie, na
ktorom sa nezúčastnili strany sporu. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 20.01.2025
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti. Právny
zástupca žalovaného podaním doručeným súdu 21.01.2025 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
a súhlasil s rozhodnutím súdu v jeho neprítomnosti. V zmysle uvedeného súd podľa ust. § 183 CSP

prejednal spor v ich neprítomnosti.

10. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom vyjadrení zo dňa 18.01.2025 poukázal na
svoje vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 30.10.2023 k návrhu na rozhodnutie o náhrade trov
konania podľa ust. § 257 CSP, v ktorom uviedol, že dlhodobá nepriaznivá situácia žalovaného nie je

dôvodom na aplikáciu § 257 CSP. Ďalej poukázal na mnoho rozsudkov Mestského súdu Košice, ktoré
boli vydané v sporoch medzi žalobcom a žalovaným, a ktoré sú súdu známe z jeho činnosti, pričom
v každom jednom konaní, v ktorom žalobca uspel vo veci samej, mu bol priznaný voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žiaden súd nikdy neaplikoval v daných súdnych konaniach
ust. § 257 CSP. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023,

sp. zn. 4Cdo/256/2021, v zmysle ktorého to, že žalovaný má finančné problémy a dlhy, a teda, že nie
je solventným, nie je dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP.

11.Žalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuvosvojomvyjadrenízodňa21.01.2025uviedol,
že zlá finančná situácia im neumožňuje uhradiť trovy konania, pretože akýkoľvek ďalší finančný záväzok,

ktorý nevedia uhradiť reálne ohrozuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo je dôvodom hodným
osobitnéhozreteľaprenepriznanietrovkonania.Vprílohepredložilajaktuálnemesačnéhlásenieostave
záväzkov a pohľadávok žalovaného.

12. Z mesačného hlásenia o stave záväzkov a pohľadávok k 30.11.2024 vyplýva, že žalovaný má

záväzky po lehote splatnosti v sume 150.842.899,- eur, v lehote splatnosti v sume 99.828.749,- eur
a pohľadávky po lehote splatnosti v sume 1.388.128,- eur a v lehote splatnosti v sume 40.930.913,- eur.

13. Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.15. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia sp. zn. 4Cdo/256/2021 zo dňa

26.01.2023 uviedol: „, Dovolací súd poznamenáva, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1
CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí
zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane.
Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na

náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie
dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu

prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009, 5Cdo/67/2010 či
3MCdo/46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné

interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o
trováchkonania.Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonania
alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či
tedanaponechanieúčinkovprávnejnormyniesúdanédôvody.Nejdeoautomaticképravidlo,ktorébysa

uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, III. ÚS 292/07,
či I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného
súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie
majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie §
257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia

strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie
neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o
vedenie konania a jeho výsledok.“

18. Súd poukazuje na rozsudky Mestského súdu Košice, ktoré sú mu známe z jeho činnosti, ktoré boli

vydané v sporoch medzi žalobcom a žalovaným a v každom jednom konaní, v ktorom žalobca uspel vo
veci samej, mu bol priznaný nárok voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Z hľadiska právnej istoty a stotožnením sa s argumentáciou žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 18.01.2025
a s poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn.
4Cdo/256/2021 má za to, že finančné problémy a dlhy, na ktoré poukázal žalovaný v mesačnom hlásení

o stave záväzkov a pohľadávok k 30.11.2024 nie sú dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Na
základe uvedeného súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy nájsť preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).