Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 49C/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424204179
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424204179.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská

televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanej: A. B.
C. D., E., narodená X.X.XXXX, bytom C. XXXXX/X, XXX XX F., zastúpená: Mgr Martin Antal, advokát
Advokátska kancelária bratis.law, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, o zaplatenie sumy 40,20
€, o späťvzatí časti žaloby takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie sumy 18,56 € z a s t a v u j e.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4,64 €, pokutu vo výške 17 €, náklady spojené s
vymáhaním pohľadávky v sume 2,40 €, všetko v lehote 15 dní od do dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,86 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2024
žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 40,20 € (z toho istina vo výške 23,20 €, pokuta
17 €), sumy 2,10 € a zároveň na náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná bola zo
zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa ustanovenia § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z.
o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Právny predchodca žalobcu svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodil s
poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 citovaného zákona. Právny predchodca žalobcu

v žalobe uviedol, že kontrolou úhrad v zmysle ustanovenia § 8 citovaného zákona zistil, že žalovaná
ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu v zmysle zákona za kontrolované obdobie od 1.3.2018 do
31.8.2022. Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že písomnou výzvou zo dňa 10.11.2023,
odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, akciová spoločnosť vyzval žalovanú podľa ustanovenia §
10 citovaného zákona na zaplatenie úhrady a na zaplatenie 49C/33/2024 2

poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Žalovaná nezaplatila úhradu a poštovné sadzby v

lehote 30 dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná je povinná v
zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 citovaného zákona žalobcovi zaplatiť aj pokutu.
Právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že mu vznikol nárok na zaplatenie koncesionárskeho
poplatku v celkovej sume 23,20 €, nárok na zaplatenie pokuty v sume 17 € v zmysle ustanovenia §10
ods. 3 zákona č. 340/2013 Z.z., nárok na poštové v sume 2,40 €.
Právny predchodca žalobcu spolu so žalobou doručil súdu listinný dôkaz - Výzvu na zaplatenie
nedoplatku vypracovanú dňa 10.11.2023, doručovanú žalovanej, prehľad platieb za žalované obdobie,

podpísanú doručenku žalovanou potvrdzujúcu doručovanie výzvy na zaplatenie koncesionárskeho
poplatku.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 49C/33/2024 dňa 23.5.2024, voči ktorému
žalovaná súdu v zákonnej lehote doručila odpor. Žalovaná v odpore vzniesla námietku premlčaniauplatneného nároku právnym predchodcom žalobcu žalobou doručenou súdu dňa 18.4.2024. Žalovaná
uviedla v odpore, že vzhľadom na zaslaný prehľad predpisov a platieb žalobcu uplatnený nárok žalobou
považuje za premlčaný s poukazom na ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná

v odpore uviedla, že k uplatneniu nárokov právnym predchodcom žalobcu došlo dňa 18.04.2024, kedy
žaloba bola doručená súdu. V tomto kontexte žalovaná uviedla, že premlčané sú všetky predpísané
úhrady splatné viac ako tri roky pred podaním žaloby to je pred 18.04.2021. Žalovaná zároveň v odpore
uviedla,žezprehľadupredpisovaplatiebzdatabázyžalobcuvyplýva,žežalovanáuhradilavšetkyplatby
od 18.04.2021 do 31.08.2022, teda v kontrolovanom období. Žalovaná v odpore uviedla, že podaním

žaloby žalobcom v čase po márnom uplynutí premlčacej doby došlo k porušeniu princípu právnej istoty
zo strany žalobcu voči žalovanej. Žalovaná podotkla, že premlčanie má okrem iného preventívnu funkciu
predchádzať uplatňovaniu práva po neprimerane dlhú dobu.
Žalovaná zároveň s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/39/2022 zo dňa
27.10.2022 konštatovala, že ak by sa pripustila možnosť, že medzi žalobcom a žalovanou nejde o
spotrebiteľskývzťah,potompodľarozhodnutiaodvolaciehosúdu,naobsahktoréhožalovanápoukázala,

je za relevantné považovať vzťahy ako spotrebiteľské vzťahy súvisiace a v tomto kontexte je možné
na vzťah medzi žalovanou a žalobcom aplikovať ustanovenia § 290 CSP, vzhľadom na jeho odvodenú
povahu od spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej v zmysle zákona o energetike.
Žalovaná zároveň namietla neurčitosť uplatneného nároku, keďže žalobca len uviedol, že dlh žalovanej
predstavuje sumu 23,20 €, ktorá suma mala pozostávať z piatich neuhradených platieb mesačných

predpisov v kontrolovanom období od 01.03.2018 do 31.08.2022. V tomto kontexte žalovaná uviedla,
že žalobca v žalobe neuviedol, ktorých päť platieb považuje za nezaplatené platby, keďže ich v
žalobe nešpecifikoval. Žalovaná zároveň uviedla, že už aj vo výzve na zaplatenie nedoplatkov zo dňa
10.11.2023 žalobca nedoplatok riadne nešpecifikoval a neurčil ho. Žalovaná v tomto kontexte uviedla,
že žalobca žalovanú vyzval k úhrade nedoplatku za služby verejnosti poskytované RTVS v celkovej

výške 25,60 € vrátanie poštových sadzieb 2,40 € za kontrolované obdobie od 28.10.2017 do 30.06.2023.
49C/33/2024 3

Žalovaná v odpore konštatovala, že už v tejto výzve bol žalobcom porušený princíp právnej istoty z
dôvodu,ženedoplatokvočižalovanejnebolžalobcomriadnešpecifikovanýanebolurčitý,neboluvedený

konkrétny dátum vzniku a splatnosti jednotlivých úhrad nedoplatku.
3. Súd uznesením č. k. 49C/33/2024 - 36 zo dňa 22.7.2024 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s
právnym nástupcom pôvodného žalobcu konkrétne so Slovenskou televíziou a rozhlasom, so sídlom
Mlynská dolina, 84545 Bratislava, IČO: 56398255.
4. Žalobca súdu dňa 19.09.2024 doručil písomné vyjadrenie k odporu, v zmysle ktorého konštatoval,

že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou nie je založený na základe spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobcavovyjadreníuviedol,ževpredmetnomprávnomvzťahužalobcavystupujeakovyberateľúhrady,
nemá postavenie dodávateľa a žalovaná, ako platiteľ úhrady, nemá postavenie spotrebiteľa. Žalobca
uviedol, že jeho nárok voči žalovanej nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je dodávateľom zmysle
ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto je vylúčené, aby v tomto konaní išlo o spor

medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiacich zmlúv so
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 290 CSP.
Žalobca teda jednoznačne konštatoval, že uplatnený nárok žalobou nevyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy, úhrady za služby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalobcu a ich príslušenstvo,
ktorých zaplatenia sa žalobou voči žalovanej domáha žalovaná ako platiteľ koncesionárskeho poplatku

nezaplatila na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, táto povinnosť jej vyplýva priamo zo zákona č.
340/2012 Z. z. o úhradách za služby verejnosti poskytované RTVS a nie zo spotrebiteľskej zmluvy, či
inej zmluvy. Žalobca v tomto kontexte uviedol, že úhrada za služby verejnosti je vo svojej podstate nie
ekvivalentnou platbou, platitelia sú povinní ju platiť bez ohľadu na to, či služby žalobcu využívajú alebo
nie, z podstaty veci preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. V tomto kontexte žalobca poukázal na právnu

úpravu platnú v čase vzniku povinnosti žalovanej platiť úhradu za služby verejnosti s poukazom na
ustanovenie § 3 zákona č. 340/2012 Z. z.. V tomto kontexte žalobca uviedol, že stačí, ak fyzická osoba
je evidovaná ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, alebo ide o zamestnávateľa s kvalifikovaným
počtom zamestnancov. Žalobca teda konštatoval, že nie je dodávateľom v zmysle ustanovenia § 52 ods.
3 Občianskeho zákonníka. V tomto kontexte žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 290 CSP pre

konštatovanie spotrebiteľského sporu nestačí, ak spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou
súvisí, ale musí ísť o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom a teda je vylúčené, aby v prejednávanej
veci išlo o spor medzi dodávateľom - žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľkou v zmysle § 290 CSP,
keďže žalobca pri vymáhaní úhrad za služby verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, to je osoba, ktorákoná v rámci svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Žalobca poukázal na platnú právnu úpravu
a na hlavný predmet činnosti žalobcu, ktorým je vysielanie televíznej a rozhlasovej programovej služby
vo verejnom záujme a to pri zachovaní svojho poslania, ktorým je rozvíjanie národného povedomia a

kultúrnej identity obyvateľov Slovenskej republiky. Žalobca zároveň uviedol, že príjmy z úhrad a príjmy
z pokút môže žalobca výhradne používať na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a
televízneho vysielania. Teda sú používané výlučne na financovanie hlavného predmetu činnosti žalobcu
a nie na jeho podnikateľskú činnosť, ktorá je pripustená zmysle ustanovenia § 8 aktuálne platnej právnej
úpravy, avšak táto 49C/33/2024 4

podnikateľská činnosť žalobcu môže byť vykonávaná výhradne mimo hlavného predmetu činnosti.
Žalobca zároveň poukázal na možnosť porušenia princípu rovnosti zbraní a v tomto kontexte poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 249/2012, keby súd použil výklad
ustanovenia § 290 CSP a spor by považoval za spotrebiteľský. Súd, ak by použil ustanovenia
druhej hlavy tretej časti CSP, hoci na takú takéto použitie právnej úpravy nie sú splnené podmienky,

nedôvodne by tým zvýhodnil žalovanú a porušil by tým princíp rovnosti zbraní. V tomto kontexte
zároveň žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.12Co/282/2017 zo dňa
31.10.2017,vzmyslektoréhokoncesionárskypoplatokjepovažovanýzaosobitnýpríspevoknafinančné
zabezpečovanie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania
verejnej služby. Koncesionárske poplatky podľa súdu nie sú platbou za ponuku programov a ani za

ich využívanie. Ide o platbu, ktorá sa vzťahuje na každého, kto je odberateľom elektriny. Súd v tomto
rozhodnutí konštatoval, že medzi žalobcom a žalovanou nešlo o spotrebiteľský spor vyplývajúci zo
spotrebiteľskejzmluvyalebosúvisiacisospotrebiteľskouzmluvou.Žalobcataktiežpoukázalnarozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/41/2018 zo dňa 13.10.2018, Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 7Co/80 5/2020 zo dňa 24.02.2021, sp.zn. 16Co/48/2020 zo dňa 29.06.2021, na rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/20/2020 zo dňa 10.09.2020, na rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 11Co/214/2020 zo dňa 18.11.2020.
Žalobca vo vzťahu k preukázaniu uplatneného nároku poukázal na obsah listinných dôkazov, ktoré
spolu so žalobou doručil, konkrétne na obsah doručeného prehľadu predpisov a platieb, obsah ktorého
preukazuje povinnosť žalovanej uhradiť žalobcom uplatnený nárok a zákon žalobcovi neumožňuje nárok

preukázať iným spôsobom.
Žalobca vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej žalobu čiastočne vzal späť v
rozsahu 18,56 €. Žalobca však naďalej žiada, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie nepremlčaného
nároku – konkrétne istiny vo výške 4,64 € za mesiac august roku 2022, pokuty vo výške 17 € a poštových
sadzieb spojených s vymáhaním v sume 2,40 €, ako aj náhrady trov konania.

5. Žalovaná súdu dňa 04.11.2024 doručila vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby a vyjadreniu
žalobcu, v ktorom uviedla, že z pripojeného prehľadu platieb nie je zrejmé, ktoré platby žalobca považuje
za neuhradené. Žalovaná konštatovala, že žalobca vo vyjadrení uviedol, že berie žalobu čiastočne späť
za mesiac 12/2018 a 11/2019, ale v danom období platby za poskytnuté služby boli žalovanou uhradené.
V tomto kontexte žalovaná uviedla, že jej nie je zrejmé, na základe čoho žalobca určil práve tieto mesiace

a žalovaná zotrvala na námietke premlčania vznesenej vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku
žalobcom a konštatovala, že všetky uplatnené nároky v žalobe žalobcom sú premlčané.
Žalovaná zotrvala na námietke neurčitosti a neprehľadnosti uplatnených nárokov žalobcom, keďže
podľa jej vyjadrenia ani žalobcovi nie je zrejmé, ktoré platby považuje za nezaplatené a ktoré za
zaplatené, keďže čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom nekorešponduje s platobným predpisom, ktorý

bol doručený spolu so žalobou a ani s tvrdeniami žalobcu obsiahnutými vo vyjadrení žalobcu k odporu.
V tomto kontexte žalovaná zároveň uviedla, 49C/33/2024 5

že samotná výška sumy neuhradených platieb nie je jediným rozhodujúcim aspektom pri uplatňovaní
nárokovnasúde,pohľadávkapodľanázoružalovanej,musíbyťzpotencionálnejnámietkypremlčaniazo

stranyžalovanéhopresnešpecifikovanátak,abybolavkonanínezameniteľná.Žalovanáuviedla,žesám
žalobca v zmysle predloženého čiastočného späťvzatia nevie, za aké obdobie považuje svoje nároky
za uhradené, jeho čiastočné späťvzatie žiadnym spôsobom nekorešponduje s priloženým prehľadom
platieb zo strany žalobcu. Žalovaná zároveň uviedla, že neurčitosť uplatňovaných nárokov žalobcom
narúša právo na spravodlivý proces a na právnu istotu. V tomto kontexte žalovaná uviedla, že žalobca

vo vyjadrení neuniesol svoje dôkazné bremeno z dôvodu, že nebol schopný svoje nároky riadne
špecifikovať tak, aby boli nezameniteľné.
Žalovaná zároveň uviedla, že so zánikom pohľadávok z dôvodu premlčania súvisí aj zánik pokuty vo
výške 17 €, ktorú si žalobca naďalej v konaní voči nej uplatňuje. V tomto kontexte žalovaná uviedla, žev prejednávanej veci ide o vedľajší záväzok, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného
záväzku závislý. V tomto kontexte žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27.03.2008 sp. zn. 4Cdo/222/2005. Žalovaná uviedla, že žalobca pokutu, ktorú eviduje

voči nej nemôže naďalej vymáhať pokiaľ došlo k premlčaniu hlavného záväzku, keďže vzniesla námietku
premlčania uplatnených nárokov žalobcom žalobou.
Žalovaná vo vyjadrení zároveň uviedla, že trvá na svojej argumentácii, že medzi ňou a žalobcom je
založený spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle argumentácie uvedenej v odpore.
Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobca súdu dňa 25.11.2024 doručil písomné podanie, v zmysle ktorého zotrval na svojej
argumentácii, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský vzťah. Žalobca vo vzťahu k námietke
žalovanej, že nárok je uplatnený žalobcom neprehľadne konštatoval, že žalovaná platila úhrady
za služby verejnosti poskytované právnym predchodcom žalobcu prostredníctvom dokladu SIPO. Z
prehľadu predpisov a platieb podľa názoru žalobcu je nesporné, že žalovaná za rok 2022 zaplatila
spolu sumu vo výške 51,04 €, ktorá predstavuje 11 predpisov. V tomto kontexte žalobca uviedol, že

v prípade, ak platiteľ zaplatí sumu prevyšujúcu 4,64 € k jednému mesiacu, žalobca prevyšujúcu časť
úhrady započíta na najbližší neuhradený mesačný predpis.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu pokuty žalobca poukázal na ustanovenie § 10 ods. 3
zákona č. 340/2012 Z. z., podľa ktorého žalovanej vznikla povinnosť spolu s istinou a poštovnými
sadzbami zaplatiť žalobcovi aj pokutu, keďže porušila svoje povinnosti koncesionárskeho poplatníka.

Žalobca v písomnom podaní konštatoval, že neeviduje platbu žalovanej za mesiac august 2022 a ani
preplatok za iný mesiac, ktorý by mohol započítať na predpis za august roku 2022 a preto naďalej trvá
na podanej žalobe v rozsahu po späťvzatí žaloby tak, že žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie
sumy 4,64 €, pokuty vo výške 17 € a poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške
2,40€azároveňžiadal,abysúdmupriznalvočižalovanejnároknanáhradutrovkonania.49C/33/20246

7. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 12.03.2025. Strany sporu a právny zástupca žalovanej
súdu doručili ospravedlnenia z neúčasti z pojednávania, žiadali, aby súd konal a rozhodol v ich
neprítomnosti.
8. Podľa ustanovenia § 145 ods.2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľaustanovenia§146ods.1CSPsúdkonanienezastaví,akžalovanýsospäťvzatímžalobyzvážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 19.09.2024 zobral žalobu späť o zaplatenie sumy

18,56 €. Žalobca žalobu v uvedenej časti zobral späť pred otvorením pojednávania vo veci samej, z
tohto dôvodu nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím časti žaloby s poukazom na ustanovenie
§ 146 ods. 1 CSP a súd konanie o zaplatenie sumy 18,56 € s poukazom na ustanovenie § 145 ods.
2 CSP zastavil.
10. Predmetom konania je aktuálne uplatnený nárok pôvodne právnym predchodcom žalobcu a

následne žalobcom voči žalovanej na zaplatenie koncesionárskeho poplatku za august roku 2022 vo
výške 4,64 €, nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17 €, ako aj nárok na zaplatenie poštových sadzieb
spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,40 €.
11. Podľa ustanovenia § 3, písm. a/ zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov platiteľ úhrady (ďalej len

"platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny 2) v evidencii odberateľov elektriny
v domácnosti 3) ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom mieste, 2) pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome.
Podľa ustanovenia § 4 ods.1 cit. zákona vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj
začatý kalendárny mesiac.
Podľa ustanovenia § 7 ods.1 cit. zákona povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

Podľaustanovenia§7ods.2cit.zákonaúhradasaplatímesačne;úhraduzapríslušnýkalendárnymesiac
je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 49C/33/2024 7Podľa ustanovenia §7 ods.3 cit. zákona úhradu možno zaplatiť jednorazovo za kalendárny štvrťrok,
kalendárny polrok alebo za kalendárny rok; platiteľ je povinný zaplatiť úhradu do posledného dňa prvého
kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí.

Podľa ustanovenia §7 ods.6 cit. zákona úhrada sa platí na účet vyberateľa úhrady.
Podľa ustanovenia § 9 ods.1 cit. zákona vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady, kontroly platenia
úhrady a na účely vymáhania úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum
vzniku, zmeny a zániku povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa
a) § 3 písm. a), meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, adresu odberného miesta, číslo sústredeného

inkasa platieb obyvateľstva, ak platí úhradu prostredníctvom poštového podniku, číslo odberného
miesta, energetický identifikačný kód (EIC) odberného miesta, adresu na doručovanie písomností a
adresu elektronickej pošty,

Podľa ustanovenia § 10 ods.1 cit. zákon platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady.

Podľa ustanovenia §10 ods.2 cit. zákona ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb 23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
Podľaustanovenia§10ods.3cit.zákonaakplatiteľpodľa§3písm.a)nezaplatíúhraduapoštovésadzby
v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady

aj pokutu 17 eur.
Podľa ustanovenia §10 ods.5 cit. zákona nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
Podľa ustanovenia § 11 ods.1 cit. zákona výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi
doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 8 alebo

ods. 10. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania
platiteľa.
Podľa ustanovenia §11 ods.2 cit. zákona ak nebol platiteľ zastihnutý na adrese podľa odseku 1, uloží sa
výzva na pošte a platiteľ sa vhodným spôsobom upovedomí o jej uložení na pošte. Výzva sa považuje za
doručenú prevzatím výzvy platiteľom, vrátením výzvy vyberateľovi úhrady po uplynutí odbernej lehoty,

vrátenímvýzvyvyberateľoviúhradyakonedoručiteľnejalebobezdôvodnýmodmietnutímprevzatiavýzvy
platiteľom.
12.Súdkonštatuje,žeprávnyvzťahzaloženýmedziprávnympredchodcomžalobcu,následnežalobcom
a žalovanou nie je spotrebiteľským vzťahom s poukazom na platnú právnu úpravu v rozhodnom období,
ako aj na aktuálnu právnu úpravu. Súd postavenie právneho predchodcu žalobcu a žalobcu nevyhodnotil

ako dodávateľa služby v zmysle ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ani ako subjekt,
na ktorého by sa odvodene mohla vzťahovať právna úprava s poukazom na ustanovenie § 290 CSP.
Žalobca pri vymáhaní úhrad za služby 49C/33/2024 8

verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, ktorý koná v rámci svojej obchodnej, či inej podnikateľskej

činnosti. Prostriedky získané z úhrad za služby verejnosti právny predchodca žalobcu a žalobca používa
výlučne na financovanie hlavného predmetu činnosti a nie na jeho podnikateľskú činnosť. V tomto
kontexte súd poukazuje na žalobcom uvádzané rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
7Co/85/2020zodňa24.2.2021,16Co/48/2020zodňa29.6.2021,akoajKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.
9CoCsp/20/2020 zo dňa 10.9.2020, v Košiciach sp.zn. 11Co/214/2020 zo dňa 18.11.2020, Banskej

Bystrici sp. zn. 12Co/282/2017 zo dňa 31.10.2017, ktoré na rozdiel od žalovanou citovaného rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/39/2022 zo dňa 27.10.2022, nepovažujú vzťah založený medzi
žalobcom a platiteľom koncesionárskych poplatkov za spotrebiteľský vzťah, keďže povinnosť platiteľa
koncesionárskeho poplatku platiť úhrady za poskytované služby v prospech žalobcu, resp. právneho
predchodcu žalobcu vyplýva priamo zo zákona.

Právny predchodca žalobcu aktuálne žalobca je subjekt, ktorý na základe zákona bol povinný vyberať a
vymáhať úhrady služieb verejnosti poskytovanej v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Príjmy
z úhrad žalobca, ako aj právny predchodca žalobcu bol povinný zo zákona viesť oddelene od iných
príjmov a bolo možné ich využitie len na zabezpečenie služieb verejnosti.
Súd mal za preukázané z obsahu listinného dôkazu s označením Prehľad platieb nedoplatok žalovanej

za koncesionársky poplatok za august roku 2022 v sume 4,64 €. Súd konštatuje, že žalovaná vzniesla
námietku premlčania uplatnených peňažných nárokov žalobcom vo vzťahu k časovému obdobiu
troch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby. Žaloba súdu bola doručená 18.04.2024 a v tomtokontexte žalovanou vznesenej námietky premlčania uplatnených nárokov žalobcom súd konštatuje, že
pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou za august roku 2022 premlčaná nie je.
Žalovaná súdu nedoručila žiaden listinný dôkaz potvrdzujúci, že by tento koncesionársky poplatok

žalobcovi za august roku 2022 zaplatila.
Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu žalovanú vyzval na zaplatenie celkovej sumy
nedoplatkov vo vzťahu k porušeniu povinnosti žalovanou platiť koncesionárske poplatky právnemu
predchodcovi žalobcu a to výzvou zo dňa 10.11.2023, ktorá žalovanej bola doručená dňa 16.11.2023,
čo žalovaná ani v odpore voči platobnému rozkazu a ani v písomných ďalších podaniach doručených

súdu nepoprela.
Súd žalovanú zaviazal na zaplatenie koncesionárskeho poplatku v sume 4,64 € v prospech žalobcu
ako právneho nástupcu pôvodného žalobcu, ktorý si nárok voči žalovanej uplatnil dôvodne. Súd
taktiež zaviazal žalovanú, aby v prospech žalobcu zaplatila pokutu v sume 17 €. Tento nárok
uplatnený právnym predchodcom žalobcu súd bol povinný žalobcovi priznať, keďže žalovaná porušila
svoje povinnosti koncesionárskeho poplatníka, keď právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatila

koncesionársky poplatok za august roku 2022. Ide o samostatný nárok právneho predchodcu žalobcu
a žalobcu vo vzťahu ku koncesionárskym poplatníkom, ktorí sú povinní predmetnú pokutu zaplatiť v
prípade čo aj len jedného nezaplatenia koncesionárskeho poplatku žalobcovi, resp. jeho právnemu
predchodcovi v zmysle citovaného ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Právny predchodca
žalobcu,aktuálnežalobcavzmysleustanovenia§10ods.5citovanéhozákonabolpovinný49C/33/2024

9

ako vyberateľ úhrady uplatniť nárok na súde. Pre priznanie pokuty ako aj úhrad spojených s
vymáhaním pohľadávky právnemu predchodcovi žalobcu, aktuálne žalobcovi vznikol nárok v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 3 citovaného zákona, keďže žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie nedoplatku

na koncesionárskych poplatkoch výzvou, ktorá jej bola doručená a v určenej lehote vo výzve
koncesionárske poplatky právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatila. Súd tento nárok nevyhodnotil
ako príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, ale ako samostatný zákonný nárok žalobcu s poukazom
na ustanovenie § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Žalovaná sa úspešne nedovolala premlčania
uplatneného nároku, keďže tento nárok žalobcovi vznikol, tak ako súd už uviedol, priamo zo zákona vo

vzťahu k nezaplatenému koncesionárskeho poplatku za august roku 2022, ktorý nárok premlčaný nie
je a žalobca sa tohto nároku domáha doručenou žalobou, ktorá súdu bola doručená dňa 18.04.2024
a nárok na zaplatenie koncesionárskeho poplatku žalobcovi vznikol následne po 18.04.2021. Súd
taktiež zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila sumu 2,40 € titulom náhrady nákladov spojených s
vymáhaním pohľadávky, ktoré právnemu predchodcovi žalobcu, respektíve žalobcovi vznikli dôvodne,

keďže žalovaná, ako koncesionársky poplatník, porušila svoje povinnosti uložené len jej zákonom tým,
že riadne a včas právnemu predchodcovi žalobcu, respektíve žalobcovi nezaplatila zákonom určenú
výšku koncesionárskeho poplatku.
13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

14. Súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12,86 %. Súd o
nárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§255ods.2vspojenís§256ods.1Civilnéhosporového
poriadku Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia istiny vo výške 40,20 € (23,20 € + 17 € + 2,40
€ ). Žalobca zobral žalobu v časti istiny vo výške 18,56 € späť z dôvodu vznesenia námietky premlčania
uplatneného nároku zo strany žalovanej. Dôvodom späťvzatia žaloby žalobcu v časti istiny vo výške

18,56 € teda nebolo správanie sa žalovanej. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania v
časti istiny vo výške 18,56 € zavinil žalobca. Žalovaná bola v konaní úspešná v časti o zaplatenie 18,56
€. V konaní mal žalobca úspech v priznanej časti istiny vo výške 24,04 € (4,64 € + 17 € + 2,40 €). Úspechžalobcu predstavuje 56,43 % (24,04 €), úspech žalovanej predstavuje 43,57 % (18,56 €) a teda celkový
(čistý) úspech žalobcu predstavuje 12,86 % (56,43 % - 43,57 %). 49C/33/2024 10

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 12,86 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
49C/33/2024 11

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.