Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120208891
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7120208891.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom v C., D. XX, zastúpenej: JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA – ADVOKÁT s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Masarykova 2, IČO: 36 861 324 proti žalovanej: A. E. F. (predtým G.), nar. X.XX.XXXX,
bytom v C. H. I., J. XX, zastúpenej: JUDr. Dušan Pavčík, advokát, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho
57, za účasti intervenienta: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 17, IČO:
31 383 408, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO:
36 853 186, o náhradu škody na zdraví takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II.Priznávažalovanejaintervenientovinastranežalovanejnároknanáhradutrovkonaniaprotižalobkyni
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 7.8.2020, doplnenou podaním zo dňa 12.11.2020 domáhala zaplatenia
peňažného plnenia titulom náhrady škody na zdraví, ktorá jej bola spôsobená v dôsledku dopravnej
nehody zo dňa 15.8.2018, zavinenej žalovanou. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia vecnej škody v
podobe vynaložených nákladov na liečbu a náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti,
ako aj náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

2. Žalobkyňa nešpecifikovala výšku uplatneného nároku s odôvodnením, že jej zdravotný stav doposiaľ
nebol ustálený, liečba pokračuje, absolvuje rehabilitačné ošetrenia a až po ukončení liečebného
procesu bude môcť byť lekárom vystavený posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, na základe
ktorého následne doplní resp. špecifikuje výšku uplatneného nároku a to aj v závislosti od toho, v akom
rozsahu poisťovňa žalovanej (Wüstenrot) uzná a zaplatí žalobkyňou uplatnené nároky.

3. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd na základe návrhov žalobkyne konanie uzneseniami zo

dňa 28.1.2022, 4.8.2022 a 9.2.2023 prerušoval.

4. Posledným uznesením č.k. 24 C 19/2020-211 zo dňa 9.2.2023 bolo konanie prerušené do 9.8.2023.
Žalobkyňa podaním zo dňa 4.8.2023 (t.j. v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti posledného uznesenia
o prerušení konania) oznámila, že v priebehu konania bol jej nárok na náhradu škody spočívajúcej
v nákladoch na liečbu preplatený poisťovňou žalovanej a čo sa týka nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, lekársky posudok jej má byť vystavený až po absolvovaní rehabilitácií a MRI,

v kontrolnom termíne dňa 29.8.2023.

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 13.2.2024, po tom, čo jej bol vystavený lekársky posudok, doplnila žalobu
tak, že sa domáha zaplatenia sumy 4.770 EUR titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatneniaa to na základe lekárskeho posudku zo dňa 29.8.2023, ktorým bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotené spolu počtom bodov 250, z toho 100 bodov podľa pol. 396a za obmedzenie pohyblivosti
kolena a 150 bodov podľa pol.397a za kývavosť kolena. Poukazujúc na výšku náhrady za 1 bod 19,08

EURpodľaOpatreniaMZSRč.16/2018Z.z.náhradazaSSUpredstavuje4.770EUR(250bodovx19,08
EUR). Žalobkyňa v tomto podaní vo vzťahu k uplatnenému nároku doplnila aj rozhodujúce skutočnosti
tvrdené v pôvodnej žalobe, t.j. že na základe výsledkov šetrenia dopravnej nehody z 15. 8. 2018 na OR
PZ v Košiciach pod ČVS: ORPZ-KE-ODI2-321-001/2018-P je zrejmé, že žalovaná zavinila dopravnú
nehodu, následkom ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne poranením jej hlavy, krku, pravého

ramena, ukazováka ľavej ruky a oboch kolien vrátane pohmoždenín. Tento zdravotný stav žalobkyne
je doposiaľ zlý, aj po takmer 6 rokoch od vyššie uvedenej nehody trpí bolesťami. Žalobkyňa musela
podstúpiť operácie, ktorých vykonanie sa pre šírenie koronavírus SARS-CoV-2 neustále odkladalo a
až po čiastočnom ustálení svojho zdravotného stavu v dôsledku absolvovania ostatnej operácie jej
bol vydaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 29.8.2023.
Ujma na jej zdraví je stála a trvalá vzhľadom na sústavné pociťovanie bolesti, ktorých sa už nezbaví.

Žalobkyňa bola a je následkom poškodenia svojho zdravia v dôsledku dopravnej nehody zavinenej
žalovanou hendikepovaná pri napĺňaní svojho života, aj životných úloh a spoločenských očakávaní i
sebareflexií. Obmedzenie až vylúčenie žalobkyne z plnohodnotného osobného, rodinného, športového
a spoločenského života sa naplno prejavilo po bolestiach spôsobených následkom nehody. Žalobkyňa
v dôsledku toho už nemôže realizovať svoje dovtedajšie záľuby a koníčky ako šport či tanec, vrátane

návštevy diskoték a plesov. V príčinnej súvislosti s dlhodobými bolesťami nemôže žalobkyňa vykonávať
ani adekvátne zamestnanie.

6. Súd uznesením č.k.24 C 19/2020-248 zo dňa 29.2.2024 pripustil žalobkyňou navrhovanú zmenu
(rozšírenie) žaloby.

7. Žalovaná zhodne s intervenientom na jej strane následne vzniesli námietku premlčania nároku,
s poukazom na ust. § 106 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo
dňa,keďsapoškodenýdozvieoškodeaotom,ktozaňuzodpovedá.Žalobkyňamalavedomosťoosobe
škodcu už v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 15.8.2018. Zodpovedný subjekt od momentu dopravnej

nehody totiž nebol sporný, tzn. neexistovali pochybnosti o zodpovednosti vodičky motorového vozidla
poistenéhoužalovaného.Otomsvedčíajoznámeniepoškodenéhoopoistnejudalostizodňa31.8.2018.
Čo sa týka vedomosti poškodenej o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia, žalovaná
poukázala na ustálenú súdnu judikatúru, v zmysle ktorej sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy
možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom tento čas sa

viaženaustáleniezdravotnéhostavu.Žalovanáspolusintervenientomtvrdili,žekustáleniuzdravotného
stavu žalobkyne pre účely ohodnotenia SSU došlo ku dňu 6.4.2021, kedy začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba na kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktorá uplynula v apríli 2023. Návrh za zmenu žaloby, v ktorom si žalobkyňa uplatnila nárok
na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.770 EUR bol podaný až dňa

13.2.2024, t.j. po uplynutí premlčacej doby. O tom napokon informoval intervenient žalobkyňu aj v listoch
zo dňa 9.1.2024 a 23.1.2024.

8. Odhliadnuc od vznesenej námietky premlčania žalovaná zhodne s intervenientom namietali
aj dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne. Zdravotnou dokumentáciou bol preukázaný rozsah

pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu v rámci fyziologickej normy 130 stupňov, vystretie bolo úplné, testy
na menisky boli negatívne, rovnako ako aj testy na postranné väzy a skrížené väzy (lekárska správa
z 29.8.2023). Zdravotnou dokumentáciou tak nebol preukázaný ani ľahký stupeň obmedzenia rozsahu
pohyblivosti kolenného kĺbu podľa medzinárodnej klasifikácie porúch pohyblivosti kĺbov. Rovnako
nebola u žalobkyne zdravotnou dokumentáciou preukázaná ani kývavosť kolenného kĺbu (predmetné

skutočnosti uviedol intervenient žalobkyni aj v listoch zo dňa 9.1.2024 a 23.1.2024). Náhrada škody za
položky sťaženia spoločenského uplatnenia č. 396a a č. 397a sú tak nedôvodné. Vzhľadom na uvedenú
obranu žalovaná a intervenient navrhli vykonať znalecké dokazovanie.

9. V konaní nebolo sporné a súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že dňa 15.8.2018 došlo

k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa utrpela škodu na zdraví. Nesporné tiež bolo, že nehodu zavinila
žalovaná ako vodička osobného motorového vozidla, ktoré bolo v čase nehody poistené titulom PZP
u intervenienta na strane žalovanej.10. Nesporné ďalej bolo, že v súvislosti s uvedenou nehodou vystavil A. A. F., ortopéd Nemocnice AGEL
Košice – Šaca dva lekárske posudky, ktorými ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne.
Prvým posudkom zo dňa 10.8.2020 hodnotil následok spočívajúci v obmedzení pohyblivosti ramena

stredne ťažkého stupňa (tento následok nebol predmetom tohto konania). Druhým posudkom zo dňa
29.8.2023 hodnotil následok podľa položky 396a - obmedzenie pohyblivosti kolena ľahkého stupňa
počtom bodov 100 a následok podľa položky 397a - kývavosť kolena bez potreby ortopedického
prostriedku počtom bodov 150, spolu 250 bodov (uvedené následky boli predmetom tohto konania).

11. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vyplynulo, že A. K. I. (traumatologická ambulancia Kliniky
úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach) bezprostredne po nehode v lekárskej
správe zo dňa 15.8.2018 zaznamenal (okrem iného) natiahnutie vnútorného bočného väzu ľavého
kolena.

A. A. F., ortopéd Nemocnice AGEL Košice – Šaca v závere lekárskej správy zo dňa 6.10.2020

vodbornomnálezeľavéhokolenaopísal:flexia130st.,extenzia(pohybovýrozsah)bezdeficitu,väzivový
aparát bez nestability, testy na laterálny meniskus negaívne, testy na mediálny meniskus pozitívne.
Vzhľadom na ťažkosti žalobkyne (obmedzená hybnosť kolien, bolesti mediálnej kĺbovej štrbiny ľavého
kolena) odporučil ASK operáciu ľavého kolena – ošetrenie lézie mediálneho menisku.

Dňa 2.12.2020 bol v Nemocnici AGEL Košice – Šaca a.s., Klinika muskuloskeletálnej a športovej
medicíny u žalobkyne zrealizovaný operačný výkon - artroskopická parciálna resekcia mediálneho
menisku ľavého kolena. Žalobkyni bola pri prepustení z hospitalizácie dňa 3.12.2020 predpísaná
medikamentózna liečba, kryoterapia, chôdza s 2 barlami franc.typu na 14 dní a individuálna rehabilitácia.

Prvú pooperačnú kontrolu kolena po tomto výkone absolvovala žalobkyňa dňa 11.12.2020 u A. A. F.,
pričom v lekárskej správe sa uvádza, že žalobkyňa má bolesti len minimálne, hybnosť 0-90 st., chodí
s dvomi francúzskymi barlami. Zároveň jej bolo odporučené absolvovať FRO (fyziatricko rehabilitačné)
a LTV (liečebno telesné) procedúry s následnou kontrolou.

Žalobkyňa počas kontroly dňa 16.12.2020, uskutočnenej v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v
Košiciach (ambulancia FBLR u A. A. A.) uviedla, že v kľudovom režime nemá bolesti ľavého kolena,
bolesti má iba pri pohybe. V správe sa uvádza flexia v kolene 0-95 st., hypotonia kvadricepsu stehna,
minimálna náplň. Žalobkyni bola odporučená LTV (liečebno telesná) reedukácia hybnosti ľavého kolena,
postupné posilňovanie svalstva dolnej končatiny, chôdza podľa doporučenia, oper. nácvik správnej

chôdze, MGT (magnetická rezonancia) na ľavé koleno denne, s kontrolou po ukončení fyzioterapie.

Podľa lekárskeho nálezu Nemocnice AGEL Košice – Šaca a.s. zo dňa 22.12.2020 bola žalobkyni
lekárom A. A. F. odporučená kontrola kolenného kĺbu po ukončení rehabilitácie (po dohode).

Žalobkyňa počas kontroly dňa 29.12.2020, uskutočnenej v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v
Košiciach (ambulancia FBLR u A. A. J.) uviedla, že je to o mnoho lepšie, ale chôdza dolu kopcom
a po schodoch je bolestivá, nevie vystrieť kolenný kĺb. V objektívnej správe sa uvádza chôdza bez
pomôcok,na dlhšie vzdialenosti s jednou farnc.barlou, s dobrým stereotypom na krátke vzdialenosti.
Odporučené absolvovať ešte fyzioterapeutické procedúry a následne kontrolu u ortopéda.

Podľa lekárskeho nálezu Nemocnice AGEL Košice – Šaca a.s. zo dňa 22.12.2020 bola žalobkyni
lekárom A. A. F. odporučená kontrola kolenného kĺbu po ukončení rehabilitácie (po dohode).

Podľa lekárskej správy A. A. F. zo dňa 6.4.2021 bola u žalobkyne realizovaná kontrola kolenného kĺbu,

s tým, že žalobkyňa absolvovala FRO a LTV na ľavom kolennom kĺbe – def. extenzie a terminálnej
flexie, mierny opuch, stabilita je fyziologická, LCA (predný skrížený väz) pevný, LCP (zadný skrížený
väz) pevný, menisky intaktné (neporušené).

12. V čase od 6.4.2021 do 23.3.2023 (takmer 2 roky) žalobkyňa neabsolvovala lekárske vyšetrenie

v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré sa týka ľavého kolenného kĺbu a teda, z tohto obdobia neexistuje
žiadna relevantná zdravotná dokumentácia.13. Žalobkyňa dňa 23.3.2023 navštívila ambulanciu FBLR Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v
Košiciach A. L. M.. V lekárskej správe žalobkyňa subjektívne uvádza bolesť a pocit nestability v ľavom
kolennom kĺbe. Lekárka odporučila fyzioterapeutické a elektroliečebné procedúry.

Dňa 25.4.2023 žalobkyňa absolvovala vyšetrenie v ambulanciu FBLR Univerzitnej nemocnice L.
Pasteura v Košiciach u A. N. J.. V lekárskej správe žaobkyňa subjektívne uvádza pretrvávajúce bolesti
v ľavom kolennom kĺbe, objektívne zaznamenaná pohyblivosť algická v terminálnych polohách, flexia
120 st. ext.deficit 5 st. Lekárka odporučila vyšetrenie MRI (magnetická rezonancia).

Žalobkyňa dňa 24.5.2023 navštívila ambulanciu FBLR Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach
A. L. M.. V lekárskej správe žalobkyňa subjektívne uvádza, že po absolvovaní liečby sa cíti o niečo
lepšie, má bolesti v kolennom kĺbe vo vnútri bolesť a pocit nestability v ľavom kolennom kĺbe. objektívne
zaznamenaná pohyblivosť algická v terminálnych polohách, flexia 120 st. ext.deficit 5 st. Lekárka
odporučila životosprávu, nepreťažovať chrbticu a váhonosné kĺby, pravidelné cvičenie.

14. Z poslednej lekárskej správy zo dňa 29.8.2023 ( t.j. deň vystavenia lekárskeho posudku na
SSU) vyplýva, že žalobkyňa udáva bolesti mediálnej kĺbovej štrbiny ľavého kolenného kĺbu, po
predchádzajúcej operácii kolena s diagnózou S83.2 – Lézia mediálneho menisku ľavého kolena
v zóne IV ICRS, typ:flap. Výsledok magnetickej rezonancie – popis: malácia (mäknutie) chrupky

patelly a mediálneho konfylu femuru – ICRS II st.. Diagnostický záver: M17.1 - Iná primárna artróza
kolenného kĺbu, S83.2 Trhlina menisku, akútna. Lekár odporučil rehabilitačnú liečbu, pravidelné cvičenie
a viskosuplementačnú liečbu (injekčné podávanie kyseliny hyalurónovej).

15. Vychádzajúc z procesnej obrany žalovanej a intervenienta (námietka premlčania, existencia

následkov na zdraví, ktoré boli predmetom hodnotenia v lekárskom posudku) bola v konaní spornou
primárne otázka okamihu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne.

16. Vzhľadom k tomu, že spornými boli skutkové otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti, na návrh
strán súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Ortopédia a na

podanie znaleckého posudku ustanovil súdneho znalca A. O. P., s miestom výkonu činnosti v Košiciach,
Univerzitná nemocnica L.Pasteura Košice, Trieda SNP 1.

17. V znaleckom posudku č.1/2024 zo dňa 5.9.2024 súdny znalec A. O. P. na otázku, kedy došlo
k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne na účely ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v

súvislosti s poškodením zdravia (poranenie ľavého kolena), ktoré utrpela pri dopravnej nehode zo dňa
15.8.2018, znalec uviedol, že týmto dňom je 6.4.2021, t.j. deň, kedy žalobkyňa absolvovala poslednú
pooperačnú kontrolu po komplexnej pooperačnej liečbe, ktorej priebeh bol primeraný a bez komplikácií.

Na otázku, či sú u žalobkyne dané tie následky poškodenia na zdraví, ktoré boli v lekárskom posudku A.

A. F. zo dňa 29.8.2023 priznané pod položkami č.396a a č.397a znalec odpovedal, že vychádzajúc zo
zdravotnej dokumentácie a jeho vlastného klinického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 7.8.2024 nemožno
akceptovať ani jednu z položiek, uvedených v lekárskom posudku.

Na základe tohto záveru znalec konštatoval, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne

v súvislosti s úrazom ľavého kolena zo dňa 15.8.2018 hodnotí podľa položky 400 – trvalé následky po
operačnom vyňatí menisku pri úplnom rozsahu pohybu a dobrej stabilite kĺbu, počtom bodov 50.

18. Žalovaná ako aj intervenient na strane žalovanej sa so závermi znaleckého posudku stotožnili.

19. Žalobkyňa voči záverom znaleckého posudku namietala, že súdny znalec sa nevysporiadal s
lekárskymi správami UNLP zo dňa 23. 3. 2023, 25. 4. 2023 i 24. 5. 2023 ako aj Nemocnice AGEL Košice
–Šacazodňa3.3.2023a23.8.2023,zktorýchjezrejmé,žeužalobkynepretrvávalaešteajvroku2023
anamnéza „bolesť v ľavom kolennom kĺbe i pri tlaku na patellu, pocit nestability, kľak neprevediteľný“ a
diagnózy „trhlina menisku, artróza ľavého kolenného kĺbu a lézia mediálneho menisku ľavého kolena“.

Sám súdny znalec vo svojom posudku uviedol, že z pohľadu znaleckého dokazovania „nemožno vždy
jednoznačneastriktneurčiťpresnýkonkrétnydeň,kedydošlokustáleniuzdravotnéhostavu“.Žalobkyňa
nemohlamaťzdravotnýstavustálenýužvroku2021,keďeštevroku2023absolvovalaniekoľkonávštev
vo vyššie uvedených nemocniciach.20. Žalobkyňa preto navrhla vykonať dokazovanie výsluchom súdneho znalca, ako aj jej ošetrujúceho
lekára A. A. F..

21. Súdny znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 30.1.2025 uviedol, že mal k dispozícii
kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, pričom pri vypracovaní znaleckej úlohy zohľadnil všetky
lekárske správy. Potvrdil, že žalobkyňou prezentované lekárske správy z roku 2023 nemali vplyv na
závery posudku, rovnako ani lekárske správy z roku 2022, ktoré sa týkali výlučne úrazu členka,

ktorý nesúvisel s predmetom znaleckej úlohy. Znalec uviedol, že z medicínskeho hľadiska za termín
ustálenia zdravotného stavu možno považovať taký termín, kedy už nie je možné očakávať zlepšenie
ani zhoršenie zdravotného stavu pacienta a to po vyčerpaní dostupných možností liečby. Konkrétne vo
vzťahu k žalobkyni to znamená, že ak bol meniskus bol ošetrený operačne artroskopicky v decembri
2020 a následne jej bola poskytnutá adekvátna rehabilitačná liečba, jej zdravotný stav bol pri následnej
lekárskej kontrole o 4 mesiace v apríli roku 2021 ustálený, t. j. uspokojivý v tom zmysle, že stav nebude

už horší ani lepší. To, že žalobkyňa má naďalej ťažkosti, ako sú pocit nestability, mäkká chrupka, že sa jej
podlamujú nohy, že musí cvičiť, brať injekcie, že má bolesti, tieto môžu súvisieť s vekom, vôbec nemusí
súvisieť s meniskom. V súvislosti s otázkou, prečo lekárske správy z roku 2023 nemali vplyv na jeho
závery, súdny znalec poukázal aj na diagnózy, uvedené v jednotlivých lekárskych správach z roku 2023.
V lekárskych správach A. L. M. zo dňa 23.3.2023 a zo dňa 24.5.2023, A. N. J. zo dňa 25.4.2023, ako

aj v lekárskej správe A. A. F. zo dňa 29.8.2023 (deň vydania lekárskeho posudku) je uvedená diagnóza
S83.2 – akútna trhlina menisku. Znalec zdôraznil, že už tu je vidieť, že uvedená diagnóza nie je na
mieste, pretože hovoriť v roku 2023 o akútnej úrazovej trhline z úrazu, ktorý sa stal v roku 2018, zvlášť
ak medzitým bola táto operačne artroskopicky ošetrená, nie je vôbec relevantné. V tejto súvislosti znalec
poukázal najmä na rozpor v lekárskej správe A. A. F. zo dňa 29.8.2023, ktorý už mal k dispozícii závery

z MRI, ktoré zároveň v správe aj cituje, t.j. magnetickou rezonanciou nebolo zistené žiadne poškodenie
menisku, ani väzov, ani kĺbneho puzdra. MRI konštatuje len maláciu chrupky, t.j. mäkkú chrupku na
jabĺčku a dolnom konci stehennej konci, čo je prirodzené opotrebovanie vekom. Znalec uviedol, že teda
pri žiadnom vyšetrení, hlavne pri magnetickej rezonancii nebola zistená žiadna trhlina chrupky a teda,
uvedená diagnóza bola len formálne vygenerovaná systémom MKCH, lekármi následne neupravená,

len skopírovaná z predchádzajúcich lekárskych správ.

22. Svedok A. A. F. potvrdil, že bol ošetrujúcim lekárom žalobkyne a na jej žiadosť vypracoval lekársky
posudok na SSU zo dňa 29.8.2023. Uviedol, že podľa zaužívanej praxe by SSU malo byť hodnotené
až po 12 mesiacoch od úrazu. Svedok nevedel odpovedať, resp. si nepamätal, kedy ho požiadala

žalobkyňaovydanieposudku.Uviedol,žeposudokvydalvtedy,keďbolotopožiadaný,pričompopisoval
stav pre SSU podľa status quo daného v čase, kedy vydal posudok. Svedok uviedol, cit.:„To je tak, že
pacient príde, požiada ma o posudok a ja poviem, dobre, vypíšem ho, ale poviem mu, že stav ešte
podľa mňa nie je ustálený. Pokiaľ nepríde požiadavka od pacienta, my aktívne nenúkame pacientovi, či
nepotrebuje posudok. Ak by som vypísal posudok v roku 2019 ešte bez operácie, tak by som napísal

bludy. Rok po operácii, keby prišla požiadavka, tak to už áno. Ja aktívne neponúkam pacientovi, že
je čas vydať posudok, nechávam to na pacienta. Žalobkyňa stále za mnou chodila s ťažkosťami a jej
požiadavka na posudok prišla až v roku 2023.“ Po konfrontovaní so závermi súdneho znalca vo vzťahu
k otázke ustálenia zdravotného stavu svedok uviedol, že on nenamieta, že zdravotný stav žalobkyne
mohol byť ustálený aj skôr, ako vydal svoj lekársky posudok na SSU. Pripustil, že v r.2021 mohol byť

zdravotný stav žalobkyne ustálený, čo sa týka menisku. Ale čo sa týka chrupky, jej stav nebol dobrý
a nebol ustálený a aj v súčasnosti stále pokračujú zmeny a ani v súčasnosti podľa jeho názoru nemá
ustálený zdravotný stav, bude sa to vyvíjať negatívne napriek suplementácii, žalobkyňa už stále bude
potrebovať liečbu.

23. Žalovaná ako aj intervenient na jej strane zhodne poukazovali na to, že žalobkyni objektívne
nič nebránilo v tom, aby si zabezpečila lekársky či znalecký posudok už skôr. Pasivita žalobkyne,
spočívajúca v bezdôvodnom vyčkávaní na zabezpečenie si základného listinného dôkazného
prostriedku na priznanie nároku na náhradu škody na zdraví, preto nemôže ísť na ťarchu žalovanej,
či intervenienta. Túto pasivitu nemožno zhojiť ani tým, že žalobkyňa si pôvodne uplatnila „iba právny

základ nároku“. Tento nárok totiž mala kvalifikovane špecifikovať (spôsobom, akým to urobila návrhom
zo dňa 13.2.2024) bezodkladne po tom, ako to bolo možné (tzn. po ustálení zdravotného stavu dňa
6.4.2021). To však neurobila a naďalej po obdobie takmer troch rokov po podaní žaloby ostala v konanípasívna. Nárok na náhradu škody na zdraví vo vzťahu k jedinej potenciálne dôvodnej položke uvedenej
v znaleckom posudku (č. 400 v rozsahu 50 bodov), pritom nie je predmetom tohto konania.

24. Žalobkyňa na základe vyššie vykonaného dokazovania argumentovala, že podala svoju žalobu už v
roku 2020 a výšku svojho nároku vyčíslila logicky až po vydaní lekárskeho posudku zo dňa 29.8.2023.
Žalobkyňa si zjavne nemohla takýto posudok objednať skôr, keď naďalej pociťovala bolesti, jej
nepriaznivý zdravotný stav sústavne pretrvával a z lekárskych správ je bolo jasne a nespochybniteľne
diagnostikované, že má trhlinu a léziu menisku i artrózu kĺbu. Nedisponuje vzdelaním v medicíne a

pri svojom postupe sa spravovala práve lekárskymi správami, ktoré ju ubezpečovali o jej neutešenom
zdravotnom stave, ktorý sa musí ďalej riešiť. Bezdôvodne nevyčkávala na zabezpečenie si základného
listinného dôkazného prostriedku, ale na to, že sa z úrazu vylieči a teda, že sa jej zdravotný stav
zlepší. Liečenie žalobkyne sa navyše odohrávalo počas pandémie koronavírusu SARS-CoV-2, kedy
sa v zdravotníctve preferovali iba život zachraňujúce a neodkladné medicínske úkony. Podľa nálezu
Ústavného súdu Českej republiky z 5. augusta 2010 sp. zn. II. ÚS 3168/2009 by navyše voči žalobkyni

zánik jej nároku v dôsledku uplynutia premlčacej lehoty bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní
srozsahomacharakteromňouuplatňovanéhoprávaasdôvodmi,prektorésvojeprávovčasneuplatnila.
Jasnú vedomosť o škode získala žalobkyňa až z lekárskeho posudku zo dňa 29.8.2023 po absolvovaní
všetkýchvyšetrenívroku2023.Navyše,ažpoštyrochrokochodzačatiasporubolažalovanouvznesená
námietka premlčania, ktorá zjavne odporuje dobrým mravom.

25. Podľa ustanovenia § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 427 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

27. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

28. Podľa ust. § 2 ods.2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

29.Podľaust.§4ods.1citovanéhozákona,náhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaposkytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

30.Podľaust.§4ods.2citovanéhozákona,náhradazasťaženiespoločenskéhouplatneniasaposkytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

31. Podľa ust. § 7 ods.1 citovaného zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva

zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim
lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár
príslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,
ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

32. Podľa ust. § 7 ods.2 citovaného zákona, zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v
súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti
alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením [§ 2 ods.
3 písm. a)].

33. Podľa ust. § 7 ods.3 citovaného zákona, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený.34. Podľa ust. § 8 ods.4 citovaného zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

35. Podľa ust. § 10 ods.1 citovaného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj
následkov.

36. Podľa ust. § 10 ods.5 citovaného zákona, ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery
jednotlivé následky spolu súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj
vzhľadom na intenzitu alebo trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

37. Podľa ust. § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa ust. § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

39. Podľa ust. § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

40. Pre začiatok plynutia premlčacej lehoty na náhradu škody sa vyžaduje kumulatívne splnenie
podmienok podľa § 106 ods. 1 OZ t.j. vedomosť o škode a vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá.
Žalobkyňa mala vedomosť o osobe škodcu už v čase dopravnej nehody, t.j. dňa 15.8.2018. Zodpovedný
subjekt od momentu dopravnej nehody totiž nebol sporný, tzn. neexistovali pochybnosti o zodpovednosti

vodičky motorového vozidla poisteného u žalovaného. O tom svedčí aj oznámenie poškodeného o
poistnej udalosti zo dňa 31.8.2018. Žalobkyňa teda po dvoch týždňoch od dopravnej nehody vyplnila
tlačivo intervenienta o oznámení poistnej udalosti, čo jednoznačne vedie k záveru o tom, že najneskôr
v tom čase (31.8.2018) mala vedomosť o osobe škodcu.

41.Jepotrebnépoukázaťnato,žejudikatúraslovenskýchsúdovjevotázkezačatiaplynutiasubjektívnej
premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody ustálená a doposiaľ nedošlo k odklonu od právneho
záveru, podľa ktorého sa za moment, kedy sa poškodený dozvie o výške a rozsahu škody považuje
ustálenie zdravotného stavu poškodeného (napr. uznesenie NS SR zo dňa 22.3.2017, sp.zn. 3Cdo
661/2015, nález ÚS SR zo dňa 19.4.2012, sp.zn. II. ÚS 537/2011). Vychádza sa pritom z predpokladu,

že akonáhle je zdravotný stav poškodeného ustálený, je možné ohodnotiť bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia. Týmto okamihom sú bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
zistené, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia.

42. Uvedený záver je v súlade s dikciou ust. § 4 ods.2 v spojení s ust. § 8 ods.4 zákona č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorých sa náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorý sa vydáva, len
čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený. Citovaný zákon pritom predpokladá, že
k ustáleniu zdravotného stavu v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia dochádza spravidla až po

uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

43. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby je teda rozhodujúci deň ustálenia zdravotného
stavu poškodeného ako momentu, kedy je objektívne možné vykonať bodové ohodnotenie ujmy.
Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený

z lekárskeho alebo znaleckého posudku dozvie bodové ohodnotenie svojej ujmy.

44. V tejto súvislosti je zároveň potrebné poukázať na nález ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 537/2011,
v ktorom ústavný súd nepovažoval uvedený výklad ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j., žeza vedomosť o škode sa považuje ustálenie zdravotného stavu poškodeného) za taký, ktorým by došlo
k porušeniu práva na súdnu ochranu, pričom zdôraznil aplikáciu dôležitej zásady civilného sporového
konania vyjadrenej ako „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), z ktorej okrem iného

vyplýva priama závislosť ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania od ich aktívneho
uplatňovania práv.

45. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal spornou otázkou okamihu
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre účely bodového hodnotenia ujmy spočívajúcej v sťažení

spoločenského uplatnenia a v tejto súvislosti, vzhľadom na rozdielnu argumentáciu strán aj výkladom
samotného pojmu „ustálený zdravotný stav“.

46. Súd v prvom rade upriamuje pozornosť na to, že pojem ustálenia zdravotného stavu je potrebné
vykladať s prihliadnutím na predmet konania ako aj zmysel a účel zákona č.437/2004 Z.z., ktorý
upravuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia, vrátane hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku.
Ide teda o ustálenie zdravotného stavu pre účely bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia.

47. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že ustálenie zdravotného stavu nastáva v momente, kedy

dostupné liečebné metódy už nie sú schopné priniesť zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. Musí
ísť o stav objektívne zistiteľný, teda o stav, pri ktorom je ustálená (nemenná) schopnosť konkrétnej
fyzickej osoby vlastnými úkonmi zabezpečovať uspokojenie svojich životných a spoločenských potrieb,
príp. potrieb svojich blízkych ( viď § 2 ods.2 zákona č.437/2004 Z.z.), t.j. obmedzenie alebo úplné
vylúčenie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Ide o zistenie všetkých diagnóz,

ktorými poškodený trpí, a ktorých liečenie už nepredpokladá zlepšenie. Práve tento stav – obmedzenie
alebo strata týchto schopností - je právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája vznik hmotnoprávneho
nároku na náhradu škody na sťaženie spoločenského uplatnenia. Právnou skutočnosťou teda nie je
vypracovanie lekárskeho alebo znaleckého posudku.

48. Súd poukazuje na to, že súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval v súlade
s vyššie uvedeným výkladom pojmu „ustálený zdravotný stav“ pre účely bodového ohodnotenia SSU.
Hoc v posudku uviedol, že nie vždy je možné vždy jednoznačne a striktne určiť presný konkrétny deň,
kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu pre účely ohodnotenia SSU, z medicínskeho hľadiska ide
o taký termín, kedy už nie je možné očakávať ani zlepšenie ani zhoršenie zdravotného stavu, a to po

vyčerpaní dostupných možností liečby. Inými slovami, nejde o stav, kedy dôjde k úplnému vyliečeniu
resp. reparácii zdravotného stavu do pôvodného, aký tu bol pred poškodením, ale ide o moment
skončenia liečebného procesu z hľadiska ustálenosti zdravotného stavu pre účely ohodnotenia SSU.

49. Aplikujúc vyššie uvedené vo vzťahu k žalobkyni súdny znalec konštatoval, že zdravotný stav

žalobkyne bol ustálený dňa na lekárskej kontrole dňa 6.4.2021, po predchádzajúcom operačnom
artroskopickom ošetrení menisku (december 2020) a štyri mesiace trvajúcej pooperačnej adekvátnej
rehabilitačnej liečbe. To, že žalobkyňa aj po tomto dátume pociťovala resp. aj v súčasnosti pociťuje
bolesti, nestabilitu, že je tu nutnosť cvičiť, brať injekcie, teda nemá vplyv na určenie termínu ustálenia
jej zdravotného stavu pre účely ohodnotenia SSU.

50. Vyššie uvedený výklad pojmu ustálený zdravotný stav koreluje aj so zásadami určovania
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 10 zákona č.437/2004 Z.z.,
v zmysle ktorého sa pri bodovom ohodnotení prihliada okrem závažnosti poškodenia na zdraví aj na
predpokladaný vývoj, intenzitu a trvanie následkov do budúcna, t.j. či je tento vývoj priaznivý alebo

nepriaznivý.

51. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nie je relevantná námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav
nemohol byť ustálený, keď aj po 6.apríli 2021 (termín, ktorý súdny znalec určil za deň ustálenia jej
zdravotného stavu), naďalej pociťovala bolesti, jej nepriaznivý zdravotný stav sústavne pretrvával,

pričom očakávala, že ďalšou liečbou sa zlepší, ako aj, že v roku 2023 niekoľkokrát absolvovala lekárske
vyšetrenia. Obdobne je preto potrebné vnímať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára A. F., ktorý uviedol,
že zdravotný stav žalobkyne v súvislosti s daným poškodením sa do budúcna bude vyvíjať negatívne
(nepriaznivo) napriek jej suplementácii a ďalšej potrebnej liečbe.52. Súd konštatuje, že súdny znalec v súvislosti s touto spornou otázkou obhájil závery svojho
znaleckého posudku aj pri následnom jeho výsluchu. Skutočnosť, že zdravotný stav žalobkyne bol

ustálený už v roku 2021, napokon nespochybnil ani ošetrujúci lekár žalobkyne A. A. F., ktorý vypracoval
lekársky posudok o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia a ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že lekársky posudok vydal vtedy, keď bol o to žalobkyňou požiadaný. On ako lekár aktívne
pacientovi neponúka, že je čas vydať posudok, necháva to na pacienta. Nenamietal závery súdneho
znalca, že zdravotný stav žalobkyne mohol byť ustálený aj skôr (nie však pred operačným zákrokom).

53. Čo sa týka námietky žalobkyne, že súdny znalec sa nevysporiadal s lekárskymi správami z roku
2023, z ktorých je zrejmé, že u žalobkyne pretrvávala ešte aj v roku 2023 anamnéza „bolesť v ľavom
kolennom kĺbe i pri tlaku na patellu, pocit nestability, kľak neprevediteľný“ a sú v nich lekármi uvedené
diagnózy „trhlina menisku, artróza ľavého kolenného kĺbu a lézia mediálneho menisku ľavého kolena“,
súd konštatuje, že súdny znalec presvedčivo ozrejmil, z akého dôvodu tieto lekárske správy nemajú

vplyv na závery jeho znaleckého posudku.

54. Súdnyznalecvosvojejvýpovedinapojednávaníkonanomdňa30.1.2025uviedol,žemalkdispozícii
kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, vrátane lekárskych správ z roku 2023 a oboznámil sa aj
s lekárskymi správami z roku 2022, ktoré sa týkali výlučne úrazu členka žalobkyne, ktorý ale nesúvisel s

predmetomznaleckejúlohy.Súdnyznaleczdôraznil,žežalobkyňouprezentovanélekárskesprávyzroku
2023 nemali vplyv na závery posudku, pretože zdravotný stav žalobkyne bol ustálený dňa na lekárskej
kontrole dňa 6.4.2021, po predchádzajúcom operačnom artroskopickom ošetrení menisku (december
2020) a štyri mesiace trvajúcej pooperačnej adekvátnej rehabilitačnej liečbe a to, že žalobkyňa v roku
2023 navštevovala lekárov a absolvovala nimi odporúčané ošetrenia ako sú magnetická rezonancia,

fyzioterapeutické, elektroliečebné procedúry a viskosuplementačná liečba, súvisí už s trvaním a vývojom
objektívne daných následkov (poškodení).

55. V súvislosti s otázkou, prečo lekárske správy z roku 2023 nemali vplyv na jeho závery, súdny
znalec poukázal aj na diagnózy, uvedené v jednotlivých lekárskych správach z roku 2023. V lekárskych

správach A. L. M. zo dňa 23.3.2023 a zo dňa 24.5.2023, A. N. J. zo dňa 25.4.2023, ako aj v lekárskej
správe A. A. F. zo dňa 29.8.2023 (deň vydania lekárskeho posudku) je uvedená diagnóza S83.2 –
akútna trhlina menisku. Znalec zdôraznil, že už tu je vidieť, že uvedená diagnóza nie je na mieste,
pretože hovoriť v roku 2023 o akútnej úrazovej trhline z úrazu, ktorý sa stal v roku 2018, zvlášť ak
medzitým bola táto operačne artroskopicky ošetrená, nie je vôbec relevantné. V tejto súvislosti znalec

poukázal najmä na rozpor v lekárskej správe A. A. F. zo dňa 29.8.2023, ktorý už mal k dispozícii závery
z MRI, ktoré zároveň v správe aj cituje, t.j. magnetickou rezonanciou nebolo zistené žiadne poškodenie
menisku, ani väzov, ani kĺbneho puzdra. MRI konštatuje len maláciu chrupky, t.j. mäkkú chrupku na
jabĺčku a dolnom konci stehennej konci, čo je prirodzené opotrebovanie vekom. Znalec uviedol, že teda
pri žiadnom vyšetrení, hlavne pri magnetickej rezonancii nebola zistená žiadna trhlina chrupky a teda,

uvedená diagnóza bola len formálne vygenerovaná systémom MKCH, lekármi následne neupravená,
len skopírovaná z predchádzajúcich lekárskych správ.

56. Závery súdneho znalca súd vyhodnotil ako jednoznačné, konzistentné, potvrdené aj jeho výsluchom,
pričom sú v súlade s ostatnými výsledkami dokazovania, ktoré vyplynuli z výsluchu ošetrujúceho lekára,

najmä však zo zdravotnej dokumentácie.

57. Poukazujúc na vyššie uvedené súd pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že zdravotný stav
žalobkyne bol ustálený dňa 6.4.2021, kedy bola u A. A. F. realizovaná kontrola kolenného kĺbu po
realizovanejoperáciianáslednejrehabilitačnejliečbe.Akouviedolsúdnyznalec,pooperačnýpriebehbol

primeraný a bez komplikácií a k uvedenému dňu bola ukončená komplexná pooperačná starostlivosť a
akovyplynulozvykonanéhodokazovania,nasledujúcetakmerdvarokyžalobkyňaneabsolvovalažiadne
lekárske vyšetrenie v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré bolo predmetom konania. Lekárska správa
A. A. F. zo dňa 6.4.2021 teda predstavuje tú lekársku správu, od ktorej žalobkyňa mohla odvíjať svoju
vedomosťoustálenísvojhozdravotnéhostavupreúčelybodovéhoohodnoteniaSSU.Ododňaustálenia

zdravotného stavu (tzn. od 6.4.2021) bolo objektívne možné ohodnotiť lekárskym posudkom sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne. Zákonná subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka na kvalifikované uplatnenie nároku teda uplynula 6.4.2023. Návrh za
zmenu žaloby, v ktorom si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenskéhouplatnenia v rozsahu položiek č. 396a a č. 397a vo výške 4.770 EUR, bol podaný až dňa 13.2.2024.
Uplatnený nárok žalobkyne je tak v celom rozsahu premlčaný.

58. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že jej liečenie sa odohrávalo počas pandémie koronavírusu
SARS-CoV-2, kedy sa v zdravotníctve preferovali iba život zachraňujúce a neodkladné medicínske
úkony, súd konštatuje, že žalobkyňa absolvovala operáciu v decembri 2020 a od januára do apríla
2021 následnú rehabilitačnú liečbu. V období od apríla 2021 do 23.3.2023 (kedy žalobkyňa navštívila
ambulanciu A. L. M.), bol vládou SR vyhlásený núdzový stav ukončený 14.5.2021 a následne opätovne

vyhlásený 25.11.2021 s ukončením k 22.2.2022. Počas týchto takmer dvoch rokov síce žalobkyňa
neabsolvovala žiadne lekárske vyšetrenie v súvislosti s poškodením zdravia, ktoré sa týka ľavého
kolenného kĺbu, ale v roku 2022 navštevovala svojho ošetrujúceho lekára A. F. a to v súvislosti s iným
úrazom – úrazom členka. To znamená, že žalobkyni ani pandemická situácia nebránila v tom, aby svojho
ošetrujúceho lekára požiadala o vydanie lekárskeho posudku. Žalobkyňa tak učinila až v roku 2023
a teda, o vydanie lekárskeho posudku požiadala až po uplynutí 5 rokov od kedy došlo k nehode a takmer

tri roky po podaní žaloby. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovanej a intervenienta, že túto pasivitu
nemožno zhojiť ani tým, že žalobkyňa si pôvodne žalobou uplatnila len (aspoň) právny základ nároku.
Tentonároktotižmalakvalifikovanešpecifikovať(spôsobom,akýmtourobilanávrhomzodňa13.2.2024)
bezodkladne po tom, ako to bolo možné (tzn. po ustálení zdravotného stavu dňa 6.4.2021). Je teda
zrejmé, že do uplynutia objektívnej premlčacej doby (6.4.2023) nebol nárok žalobkyne kvalifikovane

uplatnený.

59. Čo sa týka argumentácie žalobkyne, že žalovanou a intervenientom vznesená námietka premlčania
zjavne odporuje dobrým mravom a súd by preto na ňu nemal prihliadať, súd konštatuje:

60. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje

právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť
stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Premlčanie je teda
kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku

čoho súd premlčané právo nemôže priznať.

61. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy,
ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a
v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom,

pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré
preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické
tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.

62. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že neprihliadnutie na vznesenú námietku premlčania, prípadne

odopretie tohto práva, hoci aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. l OZ), je v rozpore s ustanovením
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd musí prihliadnuť na
námietku premlčania vznesenú dlžníkom a nemôže veriteľovi priznať premlčané právo. Dobrým mravom
neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného proti nemu. Použitím ustanovenia
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ignorovať dlžníkom odôvodnene vznesenú námietku

premlčania a premlčané právo veriteľovi priznať, a tak reparovať už zaniknuté právo veriteľa na
vymáhanie jeho pohľadávky.

63. V zásade teda primárne platí, že dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom
konaní nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že

odopretie výkonu práva uplatniť námietku premlčania predstavuje veľký zásah do právnej istoty, ktorá je
taktiež hodnotou chránenou ústavným poriadkom, prevážia dobré mravy nad právnou istotou skutočne
iba vo výnimočných prípadoch, keď uplatnenie námietky premlčania je na úkor účastníka, ktorý márneuplynutie premlčacej lehoty nezavinil a voči ktorému by zánik nároku v dôsledku premlčacej doby bol
neprimerane tvrdý.

64. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov súd konštatuje, že okolnosti predmetnej veci neumožňujú
prijatie záveru, že ide o výnimočný prípad, pri ktorom by bolo na mieste neakceptovanie vznesenej
námietky premlčania. Nie je totiž splnená podmienka, že žalobkyňa uplynutie premlčacej doby
nezavinila.

65. Súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie uvedené v bode 58. tohto rozsudku. V období od
apríla 2021, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobkyne do 23.3.2023, kedy navštívila ambulanciu A.
L. M., t.j. v období takmer dvoch rokov žalobkyňa neabsolvovala žiadne lekárske vyšetrenie v súvislosti
s poškodením zdravia, ktoré sa týka ľavého kolenného kĺbu, ale v roku 2022 navštevovala svojho
ošetrujúceho lekára A. F. a to v súvislosti s iným úrazom – úrazom členka. To znamená, že žalobkyni nič
nebránilo v tom, aby svojho ošetrujúceho lekára požiadala o vydanie lekárskeho posudku a uplatnila svoj

nárok na súde. Žalobkyňa o vydanie lekárskeho posudku požiadala až v roku 2023, po uplynutí 5 rokov
od kedy došlo k nehode a takmer tri roky po podaní žaloby. Hoc to nie je relevantné, pretože samotný
lekársky posudok bol vydaný po uplynutí premlčacej doby, súd v tejto súvislosti už len poukazuje aj na
skutočnosť, že ešte aj po vydaní lekárskeho posudku (august 2023) žalobkyňa ostala pasívna po dobu
6 mesiacov, kým si nárok kvalifikovane uplatnila na súde. Súd ďalej vo vzťahu k argumentácii žalobkyne

konštatuje, že žalovaná a intervenient mohli vzniesť a aj vzniesli námietku premlčania až po tom, čo
sama žalobkyňa predložila lekársky posudok, z ktorého vychádzala pri špecifikovaní rozsahu a výšky
sťaženia spoločenského uplatnenia. Argument žalobkyne, že vznesenie námietky premlčania po štyroch
rokoch od začatia sporu zjavne odporuje dobrým mravom, preto nemá opodstatnenie.

66.Vzhľadomnavyššieuvedenýzáver–nepriznanienárokuzdôvodupremlčania,sasúdužnezaoberal
ďalšou obranou žalovanej a intervenienta, ktorí tvrdili, že nie sú dané ani samotné následky SSU
hodnotené v lekárskom posudku za položky č. 396a a č. 397a a žalobu zamietol.

67. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

68. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

69. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto jej ako aj intervenientovi na jej strane súd priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

70. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).