Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010624
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1620010624.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Zuzany
MolnárovejaMgr.PetraLizúchavtrestnejveciobžalovanéhoL.B.,preprečinublíženianazdravípodľa§
156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora a poškodeného T. B. proti rozsudku Okresného súdu Malacky
sp. zn. 3T/100/2020 zo dňa 11.10.2023, na verejnom zasadnutí dňa 23.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

II.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodeného T. B., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 3T/100/2020 zo dňa

11.10.2023 bol obžalovaný L. B. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky č. 2Pv 151/20/1106, pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť
na skutkovom základe, že

dňa 25.03.2020 v čase okolo 15:00 hod. v obci Jakubov pred rodinným domom číslo XXX po tom,

ako sa poškodený T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, snažil spolu s ďalšími osobami zabrániť v
odjazde obžalovaného L. B. s maloletou E.K. na motorovom vozidle VW K., ev. č. L pričom poškodený
stál pri otvorených dverách vodiča, hornou časťou svojho tela bol vo vozidle nad volantom a pravou
rukou držal volant naštartovaného vozidla, pričom sa snažil vytiahnuť kľúč zo spínacej skrinky vozidla,
vtedy obžalovaný L. B. začal uvedeným vozidlom cúvať, v dôsledku čoho prešiel poškodenému T. B.
po chodidle ľavej nohy, následne sa vozidlom pohol vpred, potom znova s ním cúvol a opätovne prešiel

poškodenému T. B. po chodidle ľavej nohy, vtedy sa podarilo poškodenému vytiahnuť kľúč zo spínacej
skrinky vozidla, čím poškodenému T. B. spôsobil pomliaždenie kolien obojstranne, pomliaždenie ľavého
nártu a chodidla, zlomeninu diafýzy piatej predpriehlavkovej kosti s posunom o 1 mm, hryznú ranu
pravého predlaktia dĺžky 2 cm, ktoré zranenia si obvykle vyžadujú liečenie v trvaní cca 6 týždňov, ktorá
doba sa však u poškodeného v dôsledku nesprávne nasadenej liečby ošetrujúcim lekárom podstatne
predĺžila,

pretože skutok nie je trestným činom.

Zároveň súd prvého stupňa podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodených F. zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom L. č. XX, XXX 05 Q., I.: XX XXX XXX, P. poisťovňa, pobočka Q., a.s., Záhradnícka č.
XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, T. B., nar. XX.XX.XXXX, T. č. XXX s nárokom na náhradu škody na

civilný proces.Proti tomuto rozsudku podal ihneď po vyhlásení rozsudku odvolanie prokurátor v neprospech
obžalovaného L. B. a navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že bolo

bez pochybností preukázané, že skutok sa stal tak ako je vymedzený v obžalobnom návrhu, pričom
takýto záver konštatoval aj súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku. Súd prvého stupňa rovnako
nespochybnil, že ak by išlo o trestný čin, išlo by o prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, čomu zodpovedajú aj vzniknuté zranenia poškodeného. Prokurátor vyslovil nesúhlas
s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej poukazoval na rozhodnutie Okresného

úradu Malacky sp. zn. OU-MA-OVVS-2021/004257 zo dňa 21.10.2021 o zastavení konania vedenom
proti obžalovanému pre skutok zo dňa 25.03.2020 v obci T., kde mal obžalovaný verbálne a fyzicky
napadnúť matku jeho dcéry. Podľa prokurátora nemôže súd prvého stupňa odkazovať na rozhodnutie
správneho orgánu najmä z dôvodu, že Okresný úrad Malacky sa nezaoberal skutkom v rozsahu a kvalite
ako súd prvého stupňa. Prokurátor sa rovnako nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že skutok
nie je trestným činom z dôvodu, že obžalovaný konal v nutnej obrane podľa § 25 Trestného zákona. Za

nesprávne považuje obšírne úvahy súdu prvého stupňa o styku obžalovaného s maloletou dcérou, čo
podľa prokurátora nesúvisí s trestným konaním a ide o spor, ktorý patrí do právomoci civilného súdu v
rámci konania o úprave styku rodičov s dieťaťom. Obžalovaný bez upozornenia vzal maloletú dcéru do
vlastných rúk, utekal k osobnému motorovému vozidlu a snažil sa ujsť, pričom poškodený a členovia
rodiny sa ho pokúšali zadržať, čo možno nemuselo byť správne, avšak poškodený sa bál o maloletú,

ktorá bola jeho vnučka, ktorú mal obžalovaný na kolenách a následne na mieste spolujazdca bez
detskej autosedačky. Poškodený sa rozhodol zabrániť odchodu obžalovaného na osobnom motorovom
vozidle tým spôsobom, že sa snažil vybrať kľúče zo zapaľovača. Podľa prokurátora neobstojí ani úvaha
súdu prvého stupňa, že obžalovaný sa snažil odvracať útok poškodeného tým spôsobom, že sa pohol
autom, aby dal poškodenému jasný signál, že chce naozaj odísť. Obžalovaný sa totiž nepohol osobným

motorovým vozidlom dopredu, ale dozadu. Obžalovaný prešiel pri cúvaní vozidlom poškodenému po
nohe, na čo poškodený vykríkol od bolesti, že mu obžalovaný prešiel po nohe a obžalovaný napriek
tomu opakovane prešiel poškodenému pri cúvaní po nohe. Podľa prokurátora sa obžalovaný nedopustil
jednorazového konania, ale išlo o opakované konanie, ktoré vylučuje konanie obžalovaného v nutnej
obrane. V závere odvolania prokurátor uviedol, že poškodený nebránil odchodu obžalovaného, ale

chcel len zabrániť, aby si obžalovaný odviezol maloletú dcéru. Obžalovaný tak navodil vznik podmienok
vedúcich k incidentu, keď vzal maloletú dcéru a začal s ňou utekať do auta a poškodený len reagoval na
konanie obžalovaného v dôsledku strachu o vnučku. Ak by bolo možné prijať záver, že k nejakej forme
útoku na obžalovaného zo strany poškodeného došlo, bolo nevyhnutné sa vysporiadať s primeranosťou
obrany voči útoku a vzniknutou ujmou, čo súd prvého stupňa opomenul.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie v zákonnej lehote aj poškodený T. B. a navrhol
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. Poškodený prostredníctvom splnomocnenca v dvoch písomných podaniach
uviedol, že si je vedomý, že môže podať odvolanie len proti výroku o náhrade škody, avšak má

za to, že jeho odvolanie má praktický význam, pretože odvolanie podal aj prokurátor proti výroku
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby. Poškodený vyslovil, že neboli splnené podmienky pre
oslobodenie obžalovaného spod obžaloby prokurátora, pretože zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by
obžalovaný čelil a bránil sa akémukoľvek útoku zo strany kohokoľvek, teda ani zo strany poškodeného.
Úsilie poškodeného zabrániť obžalovanému naštartovať motorové vozidlo, v ktorom chcel odviezť

maloletú vnučku, v rozpore s dohodou s matkou, nemožno vyhodnotiť ako útok na obžalovaného zo
strany poškodeného. Konanie obžalovaného nemožno za žiadnych okolností ospravedlniť. Poškodený
vytkol súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s tým, či obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku.

K odvolaniu poškodeného sa vyjadril prostredníctvom zvoleného obhajcu obžalovaný. Poukázal na

to, že sám poškodený vypovedal, že napadol obžalovaného v osobnom motorovom vozidle a bránil
obžalovanému v odchode, čím nebezpečenstvo vyvolal nielen sebe, ale aj obžalovanému a maloletej
dcére. Násilné konanie poškodeného možno nespochybniteľne považovať za útok na obžalovaného.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) po predložení veci nezistil také vady napadnutého

rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré by boli dôvodom pre jeho zrušenie na neverejnom
zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie.Verejné zasadnutie vykonal za prítomnosti obžalovaného, zvoleného obhajcu, poškodeného T. B. a
splnomocnenca poškodeného a podľa § 294 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti poškodenej P. poisťovne,
a.s. a F. zdravotnej poisťovne, a.s.

Na verejnom zasadnutí prokurátor ako aj splnomocnenec poškodeného navrhol zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Zvolený obhajca navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že k rodine poškodeného nešiel s motívom niekomu ublížiť, ale len za účelom
realizácie styku s maloletou dcérou. Vyslovil, že mu je ľudsky ľúto, že má obžalovaný zdravotné
problémy. Styk s maloletou dcérou je naďalej problematický.

Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na

záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa§25ods.2Tr.zák.nejdeonutnúobranu,akobranabolacelkomzjavneneprimeranáútoku,najmä
k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

Podľa § 25 ods. 3 Tr. zák. ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne
zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo
zľaknutia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, neoprávnenou
osobou, alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej
veci predtým už výslovne vzala späť alebo ktoré bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Odvolací súd nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Trestného
poriadkuaanidôvodyprezrušenierozsudkusúduprvéhostupňapodľa§316ods.3Trestnéhoporiadku,
naverejnomzasadnutídňa23.04.2025,napodkladeodvolaniaprokurátoravneprospechobžalovaného,
ktoré bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora
postupom podľa § 285 písm. b) Tr. por., že skutok, pre ktorý bola podaná na obžalovaného, sa stal,

avšak skutok nie je trestným činom. Z predostretých úvah súdom prvého stupňa tak evidentne vyplýva,
že skúmal povahu konania obžalovaného a poškodeného a členov jeho rodiny, pričom svoje závery
náležitým spôsobom odôvodnil. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval súd
prvého stupňa v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie vo veci samej, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s

ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým záverom a rovnako k právnemu záveru
o existencii okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu. Odvolací súd zistil, že sa síce skutok stal tak ako
je uvedené v obžalobnom návrhu, avšak stíhaný skutok nie je trestným činom, pretože možno dospieť
k záveru, že obžalovaný konal v intenciách nutnej obrany.

OdvolacísúdpoukazujenarozhodovaciučinnosťÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,zktorejvyplýva,
že rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/2004) a v tomto
ponímaní krajský súd poukazuje na zistený skutkový stav a na právny záver o splnení podmienok, že
bol naplnený predpoklad ustanovený § 25 Trestného zákona.

Hoci súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy vyčerpávajúco, je potrebné vzhľadom na odvolacie námietky
prokurátora zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný dňa 25.03.2020 (streda)v čase približne o 15:00 hod. prišiel na dvor rodinného domu poškodeného č. 213 v obci T., za účelom
realizovania styku, prevziať si v tom čase svoju maloletú dcéru vo veku jeden rok (ďalej aj „maloletá“).

Nebolo pritom sporné, že matka maloletej odmietla odovzdať maloletú obžalovanému ako otcovi, v
prípade, ak by obžalovaný realizoval styk mimo dvora rodinného domu, pričom k tejto skutočnosti sa
svedkyňa aj priznala. Ako nepodstatné možno pritom vyhodnotiť dôvody, pre ktoré matka odmietla
odovzdať maloletú obžalovanému za účelom realizácie styku mimo rodinného domu z dôvodu obavy z
ohrozenia koronavírusom.

Úprava styku obžalovaného s maloletou bola totiž v tom čase jednoznačne upravená uznesením
Okresného súdu Malacky sp. zn. 8P/353/2018 zo dňa 30.08.2019 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/425/2019 zo dňa 16.12.2019, právoplatným dňa 17.01.2020 o práve
styku obžalovaného s maloletou každý nepárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod. v

neprítomnosti matky, čomu zodpovedá čas spáchania skutku.

Nebolo pritom sporný ani ďalší priebeh skutku, keď obžalovaný vzal maloletú dcéru do vlastných rúk
z dvora rodinného domu a utekal do osobného motorového vozidla Volkswagen K., ktoré bolo v jeho
výlučnom vlastníckom práve. Jednoznačne v prospech obžalovaného tak svedčí, že v čase skutku

realizoval právo na styk s maloletou legálne na podklade rozhodnutia súdu a mal legitímne právo odviezť
maloletú na vlastnom motorovom vozidle. Bol to práve poškodený T. B. a jeho rodina, ktorí boli povinní
strpieť výkon rodičovských práv a povinností obžalovaného.

Ďalší priebeh skutku detaile opísal obžalovaný, ktorý videl, že po nastúpení do motorového vozidla s
maloletou dcérou, mu poškodený, ktorý pribehol k nemu, kde v tom čase bola prítomná už aj matka
maloletej, držal pravou rukou volant vozidla a ľavou rukou sa snažil vytiahnuť zo spínacej skrinky kľúče
z motorového vozidla. Výpoveď obžalovaného odvolací súd hodnotí ako vierohodnú, pričom táto je v
súlade s výpoveďou poškodeného T. B., ktorý totožne vypovedal, že sa snažil zabrániť obžalovanému v

odjazde motorovým vozidlom. Okrem totožnej polohy rúk ako ich opísal obžalovaný, poškodený potvrdil,
že hornou polovicou tela bol v interiéri motorového vozidla a nohami stál na zemi na strane vodiča. Aj
z výpovedí manželky poškodeného a dcéry poškodeného (matky maloletej) vyplývajú rovnaké závery,
pričom tieto potvrdili, že držali dvere na strane vodiča tak, aby obžalovaný nemohol odísť a matka
maloletej potvrdila, že držala okrem dverí aj kapotu auta. Výpovede obžalovaného ako aj poškodeného

sú pritom konzistentné a ich výpovede v celom rozsahu korešpondujú s výpoveďami svedkov, ktorí
priebeh skutku opísali rovnako a neobsahovali žiadne rozpory.

Výpovede poškodeného a svedkov sa zhodujú aj v tom, čo sa dialo bezprostredne po tom, čo rodina B.,
menovitemanželka,dvajasynoviaadcérapoškodenéhoobkľúčiliautoapretrvávalstav,kedypoškodený

permanentne držal svojimi rukami interiér vozidla stojac pri vozidle. Výpovede všetkých svedkov a
obžalovaného sa pritom zhodujú, že poškodenému sa podarilo osobné motorové vozidlo naštartovať a v
čase, kedy poškodený držal rukami volant a spínaciu skrinku vozidla, sa vozidlo dalo do pohybu tak, že
vozidlo išlo spätne dozadu, následne dopredu a opätovne dozadu. Svedkovia ako aj poškodený pritom
totožne popísali okolnosti tohto pohybu vozidla, keď uviedli, že obžalovaný pri opakovanom pohybe

vozidla dozadu prešiel poškodenému dva razy po ľavej nohe.

Pohyb vozidla potvrdil aj obžalovaný, ktorý však k ďalšiemu priebehu skutku uviedol v rozpore
s poškodeným a svedkami, že v čase medzi prvým a druhým prejazdom vozidla nepočul výkrik
poškodeného, že mu obžalovaný prešiel po nohe. V konečnom dôsledku však táto skutková okolnosť

nemávplyvnaformálnenaplnenieznakovtrestnéhočinu,keďžesakpohybuvozidlaakprejazduvozidla
cez ľavého chodidlo poškodeného obžalovaný priznal, pričom k ďalšiu pohybu vozidla bolo zabránené
až konaním poškodeného, ktorý vybral kľúče zo zapaľovača, čím ďalší pohyb vozidla eliminoval.

Ujmu na zdraví okrem účastníkov skutkového deja potvrdzujú aj závery znaleckého posudku z odboru

zdravotníctvoafarmácia,zktorýchokreminýchzranení(hryznejranyapomliaždeniakolienobojstranne)
utrpel poškodený pomliaždenie ľavého nártu a chodidla a zlomeninu diafýzy piatej predpriehlavkovej
kosti s dobou liečenia do 6 (šesť) týždňov, čím je splnená podmienka, že poškodenie zdravia
poškodeného si objektívne vyžiadalo liečenie, počas ktorého bol sťažený obvyklý spôsob životapoškodeného. Podľa záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Rudolfa Sokola, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia bol obžalovaný obmedzený v pohybe s barlami s
nutnosťou sadrovej dlahy, fixáciou zlomenej kosti po dobu 4 (štyroch) týždňov, pričom ďalšie predĺženie

liečenia došlovdôsledkunesprávneurčenejliečbychirurgom,ktorásapredĺžilavdôsledkunenasadenia
antikoagulantov. Znalec sa vyjadril aj k mechanizmu vzniku zranenia na chodidle ľavej nohy, ku ktorému
došlo kompresiou ľavého chodidla ťažkým pevným predmetom, ktorý po opakovanom prejdení cez ľavú
nohu spôsobil aj zlomeninu piatej predpriehlavkovej kosti v strednej časti. Mechanizmus vzniku zranení
teda zodpovedá tomu, čo uvádzal vo výpovediach poškodený, že mu obžalovaný ako vodič prešiel po

chodidle ľavej nohy. Zlomenina piatej predpriehlavkovej kosti tak nemohla vzniknúť náhodne.

Pokiaľ ide o splnenie podmienok pre konanie obžalovaného v nutnej obrane, odvolací súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že primárne nebol žiadnym dôkazom vyvrátený záver,
že poškodený nemal žiadnu legitimitu, na základe čoho by mohol odvodzovať svoje právo zabrániť
obžalovanému v odjazde vlastným autom s maloletou dcérou v čase, kedy obžalovaný disponoval

výlučným právom na styk s maloletou bez prítomnosti nielen matky, ale aj ale kohokoľvek. Bolo tým
vyvrátené, že by poškodený ako starý otec mohol právo na styk s maloletou ako vnučkou realizovať.

Z dokazovania tak vyplýva, že nedošlo k únosu dieťaťa, išlo v osobe obžalovaného o otca dcéry.
Následne to bol práve poškodený, ktorý potvrdil, že obžalovaný potom ako nasadol do osobného

motorového vozidla, naštartoval auto, pričom sa obžalovanému snažil zabrániť v odchode tak, že mu
držal pravou rukou volant a ľavou sa mu snažil vziať kľúče. V posudzovanej veci nebolo ničím vyvrátené,
že k útoku poškodeného na obžalovaného došlo tým spôsobom, že poškodený vlastným konaním chcel
znehybniť pohyb vozidla v čase, keď obžalovaný dal najavo poškodenému, že chce odísť. Takéto závery
potvrdzuje nielen výpoveď poškodeného, ale aj výpovede členov rodiny poškodeného, ktorí vypovedali,

že vozidlo už predtým naštartovalo.

Konanie obžalovaného v ďalšej fáze, keď dal do pohybu vozidlo a prešiel ním po ľavom chodidle
poškodenému, možno subsumovať pod nutnú obranu z dôvodu, že spôsob, akým poškodený naďalej
smeroval útok na vozidlo, nepostrádal atribúty obrany obžalovaného proti naďalej trvajúcemu útoku

poškodeného. Spôsobené zranenia neboli až následnou reakciou na konanie poškodeného, keďže k
zraneniam poškodeného došlo súbežne s tým, ako poškodený útok smeroval na vozidlo obžalovaného.

Nebola pritom splnená podmienka, že o nutnú obranu nejde, ak útok už fakticky skončil alebo keď

páchateľ reaguje na útok takým spôsobom, že útok v skutočnosti odpláca a nie odvracia (primerane
rozhodnutie Najvyšší súd ČSSR II/1965). Nutná obrana tak nie je prípustná vtedy, keď je už útok
dokončený, pričom útok poškodeného pretrvával aj v čase vzniku zranení. Poškodený vypovedal, že
počas celého manévru pohybu autom sa permanentne držal rukami o volant obžalovaného, teda aj v
čase, kedy bolo vozidlo v pohybe a auto zastavilo až potom, čo poškodený vybral zo zapaľovača kľúče.

Správanie sa obžalovaného popisované podrobne nielen svedkami, ale aj poškodeným, jednoznačne
preukazuje strach obžalovaného, ktorý strach sám potvrdil. Poškodený totiž permanentne vyvíjal
konanie smerujúce k znehybneniu motorového vozidla v čase, kedy auto obkolesila rodina B. vrátane

troch detí a manželky poškodeného. Išlo v sumáre minimálne o päť plnoletých osôb, ktoré atakovali
auto poškodeného. Poškodený pritom neprestal ani po tom, čo ho obžalovaný predtým ako sa vozidlo
dalo do pohybu, pohrýzol do ruky, ktorou poškodený držal volant a neprestal klásť aktívny odpor. Strach
obžalovaného preukazujú aj okolnosti trestnej veci, keď zabezpečené výpovede totožne poukazujú na
zhodu v tom, že autosedačku, ktorú obžalovaný kúpil pre maloletú, mala matka maloletej v držbe a túto

mu odmietla dať. Ak totiž sám obžalovaný autosedačku kúpil, bolo zrejmé, že o bezpečnosť maloletej
vzhľadom na jej vek vo všeobecnosti dbá. Vierohodné je preto aj jeho následné vysvetlenie, že prvotným
úmyslom nebolo odísť autom, ale len sa zavrieť a čakať, kým mu donesie kamarát autosedačku z
Kostolišťa, avšak v dôsledku strachu z konania poškodeného a v širšom nazeraní aj z konania rodiny
ako takej, chcel z miesta odísť. Okrem strachu bol prítomný na mieste činu aj zmätok, ktorý potvrdila

nielen poškodený a jeho rodina, ale aj suseda poškodeného, ktorá skutok sledovala zo vzdialenosti cca
8 metrov a zmätok potvrdila.Záverom krajský súd k odvolaniu prokurátora poznamenáva, že pri nutnej obrane ide o odvrátenie
nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana obžalovaného je namierená proti
útočníkovi, čím dochádza k stretu záujmov. V tejto trestnej veci ide o záujem obžalovaného, ktorý bol

napadnutý útokom a na druhej strane je to ochrana zdravia poškodeného, ktoré by bolo za iných
okolností, Trestným zákonom chránené.
V danom prípade išlo zo strany poškodeného nielen o zásah do vlastníckeho práva obžalovaného, ale
aj do osobnej slobody obžalovaného. Nutná obrana totiž predvída aj také situácie, keď osoba útočí na
osobnú slobodu ako aj keď útočník nedovolí oprávnenému napĺňať právo na styk rodiča s dieťaťom.

Z vykonaného dokazovania bolo totiž jednoznačne preukázané, že poškodený sa snažil zabrániť v
odchode obžalovaného z dôvodu, aby nevzal, hoci bez akejkoľvek legitimity, jeho vnučku. Ak totiž
poškodený chcel zabrániť odchodu vnučke, tak chcel zabrániť aj odchodu obžalovaného, ktorý bol v
danom čase v aute a súčasne obmedzoval bez akéhokoľvek titulu vlastnícke právo obžalovaného. U
obžalovaného išlo o primeraný spôsob obrany, pričom vopred dal najavo, že chce odísť a nešlo o
následnú pomstu obžalovaného. Ak prokurátor v odvolaní poukazuje na disproporciu ujmy, ktorá vznikla

poškodenému a obžalovanému, tu treba uviesť, že obrana obžalovaného smeruje proti útočníkovi a
spravidla postihuje jeho telesnú integritu. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže napadnutý, ktorým bol
obžalovaný, použiť aj účinnejšie prostriedky ako použil útočník. Obžalovaný bol oprávnený na odjazd
vlastným autom, čím by efektívne zamedzil ďalšiemu útoku na záujmy chránené Trestným zákonom.
Nešlo o nutnú obranu, ktorá by bola očividne a neakceptovateľne neprimeraná útoku. Z uvedených

dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného, v prípade ak súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora
oslobodil, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázať
poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces. V tomto smere poškodený môže podať

odvolanie podľa § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Ide však
o prípady, kedy nedošlo súdom k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby. Poškodený je totiž, bez
ďalšieho, v prípade ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, neoprávnenou osobou na podanie
odvolania, čím bolo povinnosťou odvolacieho súdu odvolanie poškodeného podľa § 316 ods. 1 Tr. por.
zamietnuť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.