Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621202990
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1621202990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Q. B., N.. XX.X.XXXX, A. D.
XX, M. W. V., právne zastúpeného: FALATH & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Pribinova 28, Bratislava, proti žalovaným: X/ V. H., N.. XX.X.XXXX, A. D.N. XX, R., X/ W.. W. H., N..
XX.X.XXXX, A. D.N. XX, R., žalovaní 1/ a 2/ právne zastúpení: mzlegal s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o vylúčenie vecí z exekúcie, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky č. k. 32C/122/2021-197 zo dňa 25. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovaným voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky
dňa 20.9.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd vylúči motorové vozidlo a v žalobe
špecifikované nehnuteľnosti z exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Ondrejkovou proti

spoločnosti Riverside development, s.r.o. v likvidácii, IČO: 50 092 898, so sídlom Malé námestie 18,
901 01 Malacky, IČO: 50 092 898, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:
Sro, vložka číslo 108614/B (ďalej tiež len ako „Spoločnosť“ alebo „Riverside development, s.r.o.“), pod
spisovou značkou exekučného súdu 25Ek/1188/2020 a spisovou značkou súdneho exekútora 207EX
281/20. V zmysle zmeny žaloby navrhnutej v žalobnej replike (podaním zo dňa 17.3.2023), o ktorej
pripustení súd prvej inštancie rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 25.5.2023 sa žalobca konkrétne
domáhal určenia, že osobné motorové vozidlo značky V. A., V. E. XXX E., T. M.T.: XXXX, M.: G., Z.: V.

(ďalej len „Motorové vozidlo“) je z exekúcie vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Andreou Ondrejkovou,
proti spoločnosti Riverside development, s.r.o. v likvidácii, pod vyššie uvedenou spisovou značkou
vylúčené.Rovnakosadomáhalurčenia,ženehnuteľnostizapísanénalistevlastníctvač.XXXXpreokres
Malacky, obec Vysoká pri Morave, katastrálne územie M. W. V., a to nasledovné pozemky evidované
ako parcely C-KN: (i) parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 458 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie; (ii) parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 565 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
a (iii) parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 669 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej

tiež len ako „Nehnuteľnosti“), sú z exekúcie vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Andreou Ondrejkovou,
proti spoločnosti Riverside development, s.r.o. v likvidácii, pod vyššie uvedenou spisovou značkou
vylúčené. Popri tom sa domáhal taktiež náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že
na Okresnom súde Banská Bystrica sú voči spoločnosti Riverside development, s.r.o. vedené viaceréexekúcie. Vyššie označené veci, ktoré môžu byť postihnuté exekúciami, sú nehnuteľné a hnuteľné
veci, ktoré nie sú vo vlastníctve spoločnosti Riverside development, s.r.o. a ku ktorým má vlastnícke
právo žalobca. Návrhom na vylúčenie vecí z exekúcie zo dňa 26.5.2021 vzniesol žalobca námietku

neprípustnosti exekúcií a požiadal súdneho exekútora JUDr. Andreu Ondrejkovú o vylúčenie vyššie
uvedených vecí z exekúcie. Žalovaní s návrhom žalobcu nesúhlasili, preto exekučný súd vyzval žalobcu
listom, ktorý mu bol doručený dňa 20.8.2021, aby do 30 dní podal žalobu na vylúčenie dotknutých
hnuteľnýchahnuteľnýchvecízexekúcienavšeobecnomsúdežalovanýchaabytútoskutočnosťžalobca
osvedčil súdnemu exekútorovi. Ďalej svoju žalobu odôvodnil tým, že v roku 2015 sa so žalobcom

skontaktoval T. Š.M., a Mgr. Martin Paškala, advokát, ktorí žalobcovi navrhli realizáciu projektu výstavby
22 rodinných domov a 18 bytových jednotiek pod názvom „N. V.“ v katastrálnom území M. W. V. (ďalej
tiež len „Projekt“). Martin Paškala vypracoval syndikátnu zmluvu, ktorá je trojstrannou zmluvou medzi
žalobcom, spoločnosťou KOMPLETREAL, s.r.o. a spoločnosťou Riverside development, s.r.o., a ktorá
upravuje práva a povinnosti spoločníkov spoločnosti Riverside development, s.r.o., určenie jej orgánov,
podstatný obsah spoločenskej zmluvy, ako i špecifikáciu parciel, ktoré majú byť súčasťou Projektu;

zmluva bola následne uzavretá v Stupave dňa 1.12.2015 (ďalej tiež len „Syndikátna zmluva“). Podľa
bodu4.2SyndikátnejzmluvymalžalobcapreviesťnaspoločnosťRiversidedevelopment,s.r.o.pozemky,
na ktorých mal byť realizovaný Projekt. Cena pozemkov bola stanovená vo výške 43,- €/m2 pozemku
(spoločne mali pozemky rozlohu 16 730 m2, čo pri cene 43,- €/m2 predstavuje sumu 719 390,- €), pričom
za každý jeden podiel na pozemku s parcelným číslom XXXX/XXX (v čase podpisu Syndikátnej zmluvy

bol spoluvlastnícky podiel žalobcu vo veľkosti 31/37), na ktorom sa nachádzala prístupová cesta, mal
žalobca dostať 1 500,- € od záujemcu o rodinný dom (pri 22 rodinných domoch to predstavuje sumu 33
000,- €); spolu za celý podiel najmenej 30 000,- €, ako aj 5 000,- € z predaného bytu (pri 18 bytových
jednotkách to predstavuje sumu 90 000,- €). Žalobca tak mal dostať v zmysle článku 4.2 Syndikátnej
zmluvy za ním poskytnuté pozemky na realizáciu Projektu, vrátane predaných rodinných domov a bytov,

celkovú sumu 842 390,- €. V nadväznosti na to bola dňa 27.1.2016 založená spoločnosť Riverside
development, s.r.o. s cieľom realizácie Projektu. Žalobca sa stal spoločníkom a konateľom spoločnosti. V
dobrejviere,žejehopozemkybudúvProjektezhodnotenéaondostanesľúbenúodmenu,previedolčasť
svojich pozemkov kúpnou zmluvou zo dňa 18.5.2016 na Riverside development, s.r.o., kde zmluva bola
zavkladovaná dňa 12.7.2016 pod V 2563/2013 (ďalej tiež len „Kúpna zmluva“). Žalobca nemal žiadnym

spôsobom zabezpečené reálne zaplatenie kúpnej ceny za pozemky, ktoré vložil do spoločnosti Riverside
development, s.r.o. a nemal sa ani ako dozvedieť o tom, že boli splnené podmienky pre zaplatenie
takej kúpnej ceny, lebo všetky notifikácie mali podľa dohody chodiť Martinovi Paškalovi. Napriek tomu,
že niekoľko rodinných domov bolo aj skutočne predaných, žalobca svoju odmenu z týchto transakcií
nedostal. Dňa 13.6.2017 malo dôjsť k spätnému prevodu pozemkov z vlastníctva spoločnosti Riverside

development, s.r.o. (prevedené na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2016) späť na žalobcu, a to na
základe Odstúpenia žalobcu od zmluvy zo dňa 13.6.2017 (ďalej tiež len ako „Odstúpenie“) a Dodatku
č. 1 k odstúpeniu zo dňa 9.8.2017 (ďalej tiež len ako „Dodatok“), na základe ktorých mal žalobca,
ako pôvodný predávajúci, odstúpiť od Kúpnej zmluvy. Doručením odstúpenia spoločnosti Riverside
development, s.r.o. malo podľa žalobcu dôjsť ex lege a ex tunc k obnove vlastníckeho práva žalobcu k

predmetným pozemkom. Napriek tomu, že žalobca nie je toho času zapísaný ako vlastník Nehnuteľností
v katastri nehnuteľností, táto skutočnosť nemá právnu relevanciu vo vzťahu k existencii žalobcovho
vlastníckeho práva. K Dodatku k Odstúpeniu žalobca uviedol, že aj keď je v ňom obsiahnutá formulácia,
že sa odstúpenie netýka parciel č. XXXX/XXX, XXXX/XXX P. XXXX/XXX, toto nemôže mať právnu
relevanciu, a to z toho dôvodu, že v čase spísania Dodatku už nebolo možné odstúpiť od Kúpnej

zmluvy zo dňa 18.5.2016, pretože od nej žalobca odstúpil už dňa 13.6.2017. Úkon odstúpenia tak bol
urobený vo vzťahu k zmluve, ktorá v danom čase už neexistovala, t.j. ide o prípad objektívne nemožného
predmetu právneho úkonu. K motorovému vozidlu žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, kedy
malo dôjsť k jeho prevodu na spoločnosť Riverside development, s.r.o., akékoľvek a všetky korporátne
a transakčné dokumenty, ktoré boli realizované spoločnosťou Riverside development, s.r.o., T. Š. alebo

V. W., boli žalobcovi predkladané na podpis bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom informovaný
o ich význame a obsahu. Žalobca tvrdil, že k odovzdaniu Motorového vozidla do držby spoločnosti
Riverside development, s.r.o. nikdy neprišlo, tá preto nemohla nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k
Motorovému vozidlu. Od momentu uzatvorenia kúpnej zmluvy k Motorovému vozidlu medzi žalobcom
a spoločnosťou Riverside development, s.r.o. si žiadna osoba v mene Riverside development, s.r.o.

Motorové vozidlo neprišla prevziať. Ak by aj súd neprisvedčil tejto argumentácii, tak je nevyhnutné
vziať do úvahy skutočnosť, že žalobca ako oprávnený držiteľ vozidlo ex lege vydržal, čím sa stal jeho
vlastníkom.3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 35 ods. 1 až 3, § 37 ods.
1 a 2, § 38 ods. 1 a 2, § 39, § 40 ods. 1 a 2, § 46 ods. 1 a 2, § 48 ods. 1 a 2, § 49, § 130 ods.
1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 44 ods. 1 a 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Na
základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi a výsluchom svedka T. Š. (od návrhu na vypočutie
svedka Martina Paškalu v priebehu konania žalobca upustil) mal prvoinštančný súd za preukázané,
že žalobca a spoločnosť KOMPLETREAL, s.r.o. uzavreli Syndikátnu zmluvu zo dňa 1.12.2015 o
ich účasti v spoločnosti Riverside development, s.r.o., pričom spoločnosť mala byť založená podľa

slovenského práva so sídlom v Malackách. Základné imanie spoločnosti malo byť vo výške 5 000,- €.
Spoločníkmi mali byť žalobca a KOMPLETREAL, s.r.o. Žalobca mal byť vlastníkom obchodného podielu
v spoločnosti vo výške 3 500,- € do základného imania zodpovedajúceho miere účasti v spoločnosti
70 %. KOMPLETREAL, s.r.o. mal byť vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti vo výške 1 500,- €
do základného imania zodpovedajúceho miere účasti v spoločnosti 30 %. Spoločnosť bola založená za
účelom developerského projektu Nová Moravica vo Vysokej pri Morave, pričom výstavba 22 rodinných

domov ako aj 18 bytových jednotiek mala zahŕňať tieto parcely XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX -
XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/
XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX
V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XX V., XXXX/XXX
- XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XX V., XXXX/

XX - XX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V.,
XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XX V., XXXX/X - XX
V., XXXX/XX - XXX V., XXXX/X - XX V., XXXX/X - XX V., XXXX/X - XXX V., XXXX/XXX - XXX V.,
XXXX/XXX - XXXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/XXX - XXX V., XXXX/X - XXX V., XXXX/XXX - XXX
V., nachádzajúce sa v k.ú. M. W. V.. Orgány spoločnosti mali byť valné zhromaždenie a konatelia. V

mene spoločnosti mali konať konatelia samostatne do výške 1 000,- €, podpis oboch konateľov mal byť
potrebný v prípade podpisu zmlúv a/alebo záväzkov v celkovej hodnote vyššej ako 1 000,- €. Žalobca
sa zaviazal predať spoločnosti pozemky, na ktorých bude realizovaný projekt, a to za cenu 43,- €/m2, za
podielnapozemkuXXXX/XXX,naktoromsanachádzaprístupovácesta,maldostaťžalobcapo1500,-€
od záujemcu o rodinný dom, spolu za celý podiel najmenej 30 000,- €, ako aj 5 000,- € z predaného bytu.

Splatnosť kúpnej ceny a jej úhrada žalobcovi mala byť podmienená a kúpna cena mala byť vyplácaná
až z realizovaného predaja rodinných domov a bytov koncovým klientom. Spoločníci sa dohodli, že
pokiaľ nebude do 30.4.2016 zmluvne zabezpečené so zhotoviteľom vybudovanie inžinierskych sietí
projektu a vydané stavebné povolenie na projekt, bude oprávnený žalobca od tejto zmluvy odstúpiť.
KOMPLETREAL, s.r.o. bude oprávnený za predaj rodinných domov a bytov fakturovať spoločnosti

sprostredkovateľskú províziu za každý takýto jednotlivý predaj rodinného domu alebo bytu vo výške
2 500,- €. Náklady do doby, pokiaľ bude spoločnosť financovaná z vlastnej obchodnej činnosti, budú
hradené zo zdrojov spoločníkov v pomere žalobca 50 % a KOMPLETREAL, s.r.o. 50 %. Medzi žalobcom
ako predávajúcim a spoločnosťou Riverside development, s.r.o. ako kupujúcim bola uzavretá Kúpna
zmluva zo dňa 18.5.2016, jej účastníci uzavreli túto zmluvu súc si vedomí záväzkov vyplývajúcich zo

syndikátnej zmluvy uzatvorenej dňa 1.12.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou KOMPLETREAL, s.r.o.,
a to záväzku predávajúceho previesť pozemky, na ktorých bude realizovaný projekt výstavby rodinných
domov a bytov a jednak záväzku spoločnosti KOMPLETREAL, s.r.o. zmluvne zabezpečiť vybudovanie
inžinierskych sietí. Predmetom prevodu boli pozemky vo vlastníctve žalobcu na liste vlastníctva č.
3486 a liste vlastníctva č. 3696, vrátane pozemkov, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Kúpna cena

bola dojednaná vo výške 746 759,62 € + podiel z predaja rodinného domu (bytu), ktorý predstavuje
paušálnu sumu 5 000,- €. V prípade, ak by došlo k preparcelovaniu pozemkov, mala byť časť kúpnej
ceny určená vo výške 43 €/m2 za prevádzanú parcelu a vo výške 14,70 €/m2 za predaj podielu na
prístupovej ceste (čl. III body 1 a 2). Kúpna cena mala byť splácaná žalobcovi postupne, a to do 7 dní
od pripísania úhrady za predaj rodinného domu alebo bytu na účet spoločnosti Riverside development,

s.r.o. (čl. III bod 3). V čl. III bode 4. Kúpnej zmluvy sa strany dohodli, že prednosť pred úhradou splátky
kúpnej ceny podľa čl. III bodu 3 bude mať úhrada splatnej faktúry zhotoviteľa cesty a inžinierskych
sietí a splatnosť kúpnej ceny má následne nastať až 7. dňom od predaja bytovej budovy, z ktorej
výťažku je potrebné hradiť faktúru vystavenú zhotoviteľom. O pripísaní čiastky za predaj budovy a o
vystavených faktúrach mal byť žalobca informovaný e-mailom zaslaným jeho právnemu zástupcovi. V

Odstúpení od kúpnej zmluvy z 13.6.2017 je uvedené, že žalobca touto listinou odstupuje od Kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 18.5.2016 medzi žalobcom ako predávajúcim a Riverside development, s.r.o.
ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor č. vkladu: V
XXXX/XXXX dňa 12.7.2016. Žalobca vyhlásil, že obsah tohto jednostranného úkonu je pravdivý a dávaho slobodne, vážne, bez omylu faktického a/alebo právneho, nie v núdzi a ani pod nátlakom. Je si
vedomý skutočnosti, že týmto odstúpením sa vyššie uvedená kúpna zmluva od začiatku zrušuje, pričom
v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy sa domáha vrátenia nehnuteľností v katastrálnom území M.

W. V. evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemkov parcelné číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX M. W. X/X P. R. Č.. XXXX W. W. Č.

XXXX/XXX v podiele 29/37. V zozname pozemkov, ktorých vrátenia sa žalobca odstúpením domáhal,
neboli uvedené pozemky, ktoré sú predmetom žaloby a tohto konania (parcelné číslo XXXX/XXX, XXXX/
XXX P. XXXX/XXX). Z Dodatku č. 1 k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 13.6.2017 súd prvej inštancie
zistil, že žalobca touto listinou odstupuje od Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.5.2016 medzi žalobcom
ako predávajúcim a Riverside development, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Okresným
úradom Malacky, katastrálny odbor č. vkladu: M. XXXX/XXXX dňa 12.7.2016. Žalobca vyhlásil, že obsah

tohto jednostranného úkonu je pravdivý a dáva ho slobodne, vážne, bez omylu faktického a/alebo
právneho, nie v núdzi a ani pod nátlakom. Je si vedomý skutočnosti, že týmto odstúpením sa vyššie
uvedená kúpna zmluva od začiatku zrušuje v časti (netýka sa parciel, ktoré boli uvedené v pôvodnej
zmluve, ale medzičasom boli prevedené kupujúcim na tretie osoby, a to parcelné číslo XXXX/XXX,
XXXX/XXX, XXXX/XXX, resp. ktoré nadobudol kupujúci na základe zámennej zmluvy a to parcelné číslo

XXXX/XXX), pričom v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy sa domáha vrátenia nehnuteľností v
katastrálnom území M. W. V. evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemky parcelné číslo
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/

XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX v podiele 1/1 a liste
vlastníctva č. XXXX pozemok parcelné číslo XXXX/XXX v podiele 29/37. V zozname pozemkov, ktorých
vrátenia sa žalobca odstúpením domáhal, neboli uvedené pozemky, ktoré sú predmetom žaloby a
tohto konania (XXXX/XXX, XXXX/XXX P. XXXX/XXX). Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre obec a
katastrálne územie M. W. V. zo dňa 2.9.2020 súd prvej inštancie zistil, že vlastníkom pozemkov parc. č.

XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 458 m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 565 m2 a parc.č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 669 m2 je
spoločnosť Riverside development, s.r.o., v podiele 1/1. Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. M. W. V.
zo dňa 2.9.2020 súd zistil, že vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 2520 m2, je žalobca v podiele 28/37. Z výpisu z LV č. XXXX pre obec a k.ú. M. W. V. zo

dňa 2.9.2020 súd zistil, že vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 590 m2, je V.. J. B. K., T.. H., M. W. X/X. D. M. D. R. M. Č.. XXXX pre Y. P. K..Ú.. M. W. V. D.
F. X.X.XXXX súd D., Ž. M. W. M. T. „. W.. Č.. XXXX/X - Y.C. W. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/X - Y.Á.
W. M. M. XX V.2., W.. Č.. XXXX/X - Y.Á. W. M. M. XX V., W.. Č.. XXXX/X - Y. W. M. M. XX V.2., W.. Č..
XXXX/XX - Y.Á. W. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XX - D.P. W. P. N. M. M. XX V., W.. Č.. XXXX/XXX -

D. W. P. N. M. M. XXX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D.
W. P. N. M. M. XXX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P.
N. M. M. XX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N.F.
M. M. XXX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M.
M. XXX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M. M.

XXX V.2., W.T.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M. M. XXXX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M.
M.V. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M. M. XXX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M.
M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M. M.
XXX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M. M. XXX V., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M. M. XXX
V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M. M. XX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N. M. M. XX V.,

W.. Č.. XXXX/XXX - D. W. P. N. M. M. XX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - D.Á. W. P. N.Z. M. M.Ý. XXX V.
P. W. M. T. „. W.. Č.. XXXX/XXX - Y. W. M. M. XXX V.2., W.. Č.. XXXX/XXX - Y.Á. W. M. M. XXX V.,
W.. Č.. XXXX/XXX - Y. W. M. M. XXX V.2. Q. Ž. M. W. X/X. N. M. D. R. M. Č.. XXXX D. X.X.XXXX V.
súd W. J. W., Ž. M. W. W.. Č.. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2 je Martin
Paškala, v podiele 1/1. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti Riverside development, s.r.o.

k 16.3.2023 Spoločnosť je v likvidácii, spoločníkmi sú žalobca a KOMPLETREAL, s.r.o. Žalobca sa v
spoločnosti podieľa vkladom 3 500,- € (splatený vo výške 1 750,00 €) a KOMPLETREAL, s.r.o. vkladom
vo výške 1 500,- € (splatený vo výške 750,- €). Konateľom a likvidátorom je žalobca. Z Lekárskeho
nálezu z 8.6.2020, ktorý vydal MUDr. Vladimír Žabkay mal súd za zistené, že žalobca je v sledovanípsychiatrickej ambulancie od detstva. Trpí diagnózou obsedantne kompulzívnou poruchou, Chronickou
dekompenzáciou abnormne štrukturovanej simplexnej osobnosti a Mentálnou subnormou. Koincidencia
uvedených diagnóz u pacienta výrazne sťažuje naplno si uvedomovať celý kontext prebiehajúceho

vyšetrovania a jeho konsekvencie. Od novembra 2019 lekár konštatuje zhoršenie jeho psychického
stavu v priamej súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním. Svedok T. Š. na pojednávaní dňa 25.5.2023
uviedol, že so žalobcom boli konateľmi v jednej spoločnosti a žalovaný 1/ bol jeho zákazníkom. Pozemky
vo Vysokej pri Morave boli prevedené zo žalobcu na spoločnosť Riverside development, s.r.o. za účelom
výstavby rodinných domom v tejto lokalite. Dôvodom spätného prevodu na žalobcu bola skutočnosť, že

pri pokuse o registráciu Spoločnosti na platcu DPH bolo zistené, že žalobca mal pozemky prevádzať
na Spoločnosť už ako platca DPH. Keďže pozemky mala Spoločnosť predávať ako neplatca DPH,
znamenalo by to stratu z predaja vo výške 20 %. V spoločnosti Riverside development, s.r.o. boli dvaja
spoločníci, a to žalobca ako väčšinový spoločník a spoločnosť KOMPLETREAL, s.r.o. ako menšinový
spoločník. Strata 20 % na DPH znamenala zmenu ekonomiky celého projektu, a preto spoločníci začali
riešiť, kto túto stratu zaplatí. Spoločnosť KOMPLETREAL, s.r.o. trvala na tom, aby to zaplatil žalobca,

keďže to bolo spôsobené tým, že pri prevode pozemkov nebol registrovaný ako platca DPH. Spoločníci
sa následne dohodli, že sa pokúsia o spätný prevod pozemkov na žalobcu, čo nevedeli, či sa podarí,
keďže na pozemkoch boli vykonané medzitým viaceré zmeny. Účelom tohto postupu bolo, aby pozemky
mohol predávať priamo žalobca ako fyzická osoba. Prvé podanie na kataster so spätným prevodom bolo
zamietnuté katastrálnym úradom a boli ním požadované doplnenia, ktoré sa vyriešili formou dodatkov.

Po následnej oprave a opätovnom predložení na kataster bol spätný prevod pozemkov katastrom
akceptovaný. Zmluvy k tomuto spätnému prevodu, ako aj pôvodné zmluvy vypracúval advokát žalobcu
Martin Paškala. Ohľadom platcovstva DPH absolvovali sedenie na daňovom úrade, ktorého sa zúčastnil
svedok, žalobca a pani účtovníčka. Tu im bolo oznámené, že ak sa z ornej pôdy stane stavebná pôda, a
teda vznikne plán na realizáciu developerského projektu, tak bez ohľadu na to, či je vlastníkom fyzická

alebo právnická osoba, stáva sa z nej platca DPH a je povinná sa registrovať. Nevedel už presne, ktorý
paragraf toto upravuje, im to každopádne dovtedy známe nebolo, a to napriek tomu, že celý projekt
mali prekonzultovaný s účtovnou spoločnosťou Taxis, v ktorej pracovala dlhoročná účtovníčka žalobcu
p. Č.Z., resp. je majiteľkou tej spoločnosti. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že vie,
že žalobca užíval mercedes, no nevie, kto je momentálne jeho vlastníkom. Ďalej uviedol, že vlastníctvo

k vozidlu bolo prevedené klasickým prevodom vlastníka na dopravnom inšpektoráte, nevie, či existuje
aj nejaký iný spôsob. Nespomínal si, akým konkrétnym spôsobom bolo vlastníctvo prevedené, myslel,
že tam bola uzavretá nejaká kúpna zmluva. Nespomínal si, či bola zaplatená kúpna cena za vozidlo, ani
kto vypracoval dokumentáciu k prevodu, či to bol Paškala alebo niekto iný. Bolo to veľmi dávno. Prevod
prebehol na základe konzultácie s pani Č., ktorá žalobcovi poradila, že ak si do nákladov chce dávať

svoje výdavky spojené s vozidlom, bolo by vhodné toto vozidlo previesť na spoločnosť.

4. Ďalej v odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žaloba o vylúčenie vecí z exekúcie
môže mať úspech len vtedy, ak žalobca nielen tvrdí, ale aj preukáže svoje vlastnícke právo či iné
právo k predmetnej veci vylučujúce exekúciu. Súd je v konaní oprávnený ako predbežnú riešiť otázku

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa aj odchýliť od stavu
zapísaného v katastri nehnuteľností. Pokiaľ išlo o vylúčenie Nehnuteľností z exekúcie, bolo nesporné,
že žalobca pôvodne bol vlastníkom Nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Kúpnou zmluvou zo dňa
18.5.2016ichpreviedolnaspoločnosťRiversidedevelopment,s.r.o.,pričomvtomtokonaníspochybňuje
platnosť uzavretej zmluvy s poukazom na jej rozpor s dobrými mravmi; indikoval tiež vlastnú duševnú

poruchu, pre ktorú nevedel pochopiť obsah a následky uzatvorenia predmetného právneho úkonu, i keď
sa vyslovenia neplatnosti Kúpnej zmluvy z tohto dôvodu výslovne nedomáhal. Pre prípad, že by súd
dospel k záveru o platnosti Kúpnej zmluvy, poukázal žalobca na to, že od tejto zmluvy listom zo dňa
13.6.2017 odstúpil a že vlastníctvo k Nehnuteľnostiam prešlo späť naňho, pričom spoločnosť Riverside
development, s.r.o. s odstúpením súhlasila, čo vyjadrila na tej istej listine. V rámci skúmania platnosti

titulov nadobudnutia vlastníckeho práva súd prvej inštancie uviedol, že Kúpna zmluva bola uzavretá
písomne, podpisy strán boli na jednej listine (podpis prevodcu bol úradne osvedčený) a ich prejavy
boli dostatočne určité a zrozumiteľné. Žalobca namietal rozpor uzavretej zmluvy s dobrými mravmi, a
v zásade aj jej neplatnosť pre duševnú poruchu žalobcu. Rozpor s dobrými mravmi odôvodňoval tým,
že žalobca ako prevodca bol rozumovo nevyspelý a zmluvu uzavrel v dôsledku rady advokáta, prevod

Nehnuteľností bol nelogický (keď nadobúdateľ za záväzky zodpovedá celým majetkom) a nevýhodný
(z daňového pohľadu, pretože spoločnosť by musela platiť daň z príjmov) a jeho skutočným účelom
bolo získanie kontroly nad Nehnuteľnosťami zo strany pána Š. a Paškalu. Žalobca tiež indikoval, že
je osobou postihnutou duševnou poruchou a nechal na súde, aby vyhodnotil, či taká duševná poruchaspôsobila neplatnosť Kúpnej zmluvy. K tomu prvoinštančný súd poznamenal, že keďže žalobca je tým
subjektom v konaní, ktorý vyššie uvedené vady Kúpnej zmluvy v konaní tvrdí a vyvodzuje z nich pre
seba priaznivé dôsledky, zaťažuje ho v tejto súvislosti tiež dôkazné bremeno. S poukazom na § 39

Občianskeho zákonníka a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.9.2010, sp. zn. 4 Cdo 62/2009 súd
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by bola Kúpna zmluva v rozpore s dobrými
mravmi. Z predloženej Kúpnej zmluvy súd zistil, že na základe nej žalobca previedol na spoločnosť
Riverside development, s.r.o. svoje v zmluve uvedené pozemky, a to za kúpnu cenu 746 759,62 € plus
podiel z predaja každého bytu a rodinného domu v paušálnej výške 5 000,- €. Kúpna cena mala byť

splácaná v splátkach, kde splatnosť jednotlivej splátky mala nastať do 7 dní od pripísania úhrady za
predaj nehnuteľnosti (rodinného domu alebo bytu s pozemkom a podielom na prístupovej ceste). V
zmysle čl. III bodu 4. Kúpnej zmluvy mala pred úhradou splátky kúpnej ceny prednosť úhrada splatnej
faktúryzhotoviteľacestyainžinierskychsietí.Následnemalasplatnosťkúpnejcenynastaťaž7.dňomod
predaja bytovej budovy, z ktorej výťažku bude potrebné uhradiť faktúru vystavenú zhotoviteľom cesty a
inžinierskych sietí. T. Š. mal žalobcu informovať o pripísaní ceny za predaj budovy, ako aj o vystavených

faktúrach zhotoviteľa na e-mailovú adresu právneho zástupcu žalobcu [email protected]. Súd mal
za to, že zmluva nevykazuje znaky rozporu s dobrými mravmi, keď zmluvné podmienky ani dojednaná
cena nevybočujú z obvyklého rámca obdobných obchodných transakcií. Rozpor s dobrými mravmi
nemôže byť založený, ako žalobca tvrdí, na daňovej nevýhodnosti prevodu, keď povinnosť úhrady
dane z príjmov pri prevode pozemkov je bežnou zákonom aprobovanou súčasťou prevodu, ktorú je

len potrebné brať do úvahy pri posudzovaní ekonomických súvislostí transakcií obdobného druhu. Súd
dokazovaním nezistil ani, že by prevod nehnuteľností z fyzickej osoby na ňou zakladanú právnickú
osobu bol nelogický (nehnuteľnosti sa bežne na obchodné spoločnosti vlastnené fyzickými osobami
prevádzajú z rôznych dôvodov, vrátane úmyslu ich ďalšieho predaja či realizácie výstavby) alebo že by
malnejakýnekalýúčel.Prevodcatiežtvrdil,žebolrozumovonevyspelýazmluvuuzavrelvdôsledkurady

advokáta, pričom jej skutočným účelom bolo získanie kontroly nad Nehnuteľnosťami zo strany pána Š. a
Paškalu. Zo Zmluvy jasne vyplýva a žalobca to aj v konaní tvrdí, že mu právne poradenstvo pri transakcii
poskytoval Martin Paškala ako jeho advokát. Nekalý úmysel advokáta sa v konaní preukázať nepodarilo
a súdu nie je jasné ani, aký osoh by advokát z uzavretej zmluvy mal mať, keď on žiadnu kontrolu nad
Nehnuteľnosťami nezískal (všetko naďalej podpisoval žalobca, prípadne spolu s druhým konateľom).

Následná nespokojnosť žalobcu s úrovňou jemu poskytnutých právnych služieb, prípadne skutočnosť,
že sa nedostavil žalobcom očakávaný výsledok vykonaného prevodu nie je spôsobilý založiť rozpor
samotného vykonaného právneho úkonu s dobrými mravmi. Tvrdená rozumová nevyspelosť žalobcu,
prípadne jeho znížený inteligenčný kvocient sám o sebe rozpor s dobrými mravmi nezakladá. V tejto
súvislosti žalobca indikoval tiež, že by súd mal ex offo skúmať, či duševná porucha žalobcu trvajúca po

dlhú dobu spôsobuje neplatnosť všetkých ním vykonaných úkonov. Súd k tomu uviedol, že predmetom
jeho skúmania je platnosť Kúpnej zmluvy a úkonov žalobcu smerujúcich k jej ukončeniu, pričom ani
u jedného z týchto úkonov nezistil dokazovaním prítomnosť takej duševnej poruchy u žalobcu, ktorá
by ho činila neschopným také úkony vykonať. Žalobca nie je osobou obmedzenou na spôsobilosti na
právne úkony a zjavne si uvedomuje medze svojich schopností po odbornej stránke posúdiť obsah a

následky podpisovaných právnych úkonov, preto, ako z dokazovania jednoznačne plynie, právne úkony
konzultoval ako so svojim advokátom, tak i s účtovníčkou. Súdu sa skôr javilo, že žalobca následne
prestal byť spokojný s tým, akým spôsobom a s akými výsledkami mu tieto konzultácie boli poskytované
a začal namietať, že na podpis a porozumenie takým úkonom nemá kapacitu. To však nič nemení na
závere, že jeho spôsobilosť na právne úkony je neobmedzená a v konaní nijako nebolo preukázané,

že by trpel duševnou poruchou znemožňujúcou mu či už Kúpnu zmluvu alebo Odstúpenie a Dodatok k
nemu uzavrieť. Znalecký posudok, o ktorom žalobca tvrdil, že ho v konaní predloží a že z neho bude
vyplývať jeho nespôsobilosť uzatvárať právne úkony ako Kúpna zmluva, žalobca napokon nepredložil a
v tejto súvislosti nevzniesol ani žiadny procesný návrh. Žalovaní v konaní od začiatku namietali, že pre
odstúpenie od Kúpnej zmluvy nebol daný žiadny zákonný ani zmluvný dôvod. Žalobca k ich námietke

uviedol, že je tu daný dôvod na odstúpenie podľa § 49 Občianskeho zákonníka, pretože zmluva bola
žalobcom uzavretá zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Súd ale žiadne nápadne
nevýhodné podmienky v Kúpnej zmluve nezistil, dohodnuté podmienky prevodu vrátane splatnosti
Kúpnej ceny nevybočujú z rámca obdobných obchodných transakcií a súdu sa javia byť dohodnuté
štandardným spôsobom. Nápadne nevýhodnou podmienkou nemôže byť ani dohoda o tom, že žalobca

bude o istých záležitostiach Spoločnosti či podmienkach splatnosti kúpnej ceny informovaný cestou jeho
právneho zástupcu. Prípadné pochybenie takého právneho zástupcu klienta o doručených správach
ďalej informovať nemôže spôsobiť neplatnosť ani vznik práva na odstúpenie od uzavretej kúpnej zmluvy,
ale môže mať za následok maximálne vznik zodpovednostného právneho vzťahu medzi advokátom ajehoklientom.Súdpretovyhodnotil,žedôvodnaodstúpeniepodľa§49Občianskehozákonníkatunebol
daný, keďže prípadne mentálne a inteligenčné obmedzenie jednej zo strán zmluvy, pokiaľ nebolo druhou
zmluvnou stranou zneužité, nemôže zakladať dôvod na odstúpenie od uzavretej zmluvy. Keďže žalobca

existenciu žiadnych ďalších zákonom alebo dohodou aprobovaných dôvodov pre jeho odstúpenie od
Kúpnej zmluvy netvrdil, súd jeho odstúpenie od zmluvy a súhlas Spoločnosti s takým odstúpením
posúdil ako dohodu zmluvných strán na ukončení Kúpnej zmluvy a spätnom prevode pozemkov na
žalobcu. Kúpna zmluva však v takom prípade nezanikla s účinkami ex tunc (ako by tomu bolo v prípade
oprávneného jednostranného odstúpenia od zmluvy) a dohodu bolo možné pred nadobudnutím jej

vecnoprávnych účinkov vkladom do katastra nehnuteľností zmeniť následne podpísaným dodatkom.
Dôvodom pre uzavretie Dodatku k odstúpeniu v posudzovanom prípade bolo, ako to uviedol svedok
Š., že pôvodná dohoda o odstúpení vykazovala vady znemožňujúce jej zápis do katastra nehnuteľností
(zrejme išlo o neurčitosť dohody o odstúpení, keďže z nej určitým a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva,
ktorých pozemkov sa ukončenie Kúpnej zmluvy má týkať). Kataster nehnuteľností zápisom vlastníckeho
práva v prospech žalobcu aproboval dohodu o odstúpení v znení zmeny dodatkom. Až v súvislosti

s dodatkom a v jeho znení bola dohoda o ukončení právne perfektná a intabulovaná do katastra
nehnuteľností. Keďže ale z dohody o odstúpení v znení jej dodatku boli výslovne vylúčené Nehnuteľnosti
uvedené v žalobe, vlastnícke právo k nim nemohlo prejsť späť na žalobcu a tieto Nehnuteľnosti sú
správne naďalej vedené ako vlastníctvo spoločnosti Riverside development, s.r.o. Žalobca s poukazom
na uvedené v konaní nepreukázal, že by mu svedčalo vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam, ktorých

vylúčenia z exekúcie sa domáha a preto jeho žalobu musel súd v tejto časti zamietnuť. Čo sa týka
vylúčenia Motorového vozidla z exekúcie, medzi stranami nebolo sporné, že Motorové vozidlo je v
oficiálnych registroch vedené ku dňu vydania rozhodnutia súdu ako vlastníctvo spoločnosti Riverside
development, s.r.o. Žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom právneho titulu, na základe
ktorého mal vozidlo do svojho vlastníctva nadobudnúť, teda neuviedol, či ho zdedil, dostal do daru

či si ho kúpil, aby tým súdu umožnil aspoň čiastočne overiť ním uvádzané tvrdenia o tom, že pred
prevodom vozidla na Riverside development, s.r.o. skutočne jeho vlastníkom bol. Ďalej neuviedol ani
žiadnu špecifikáciu zmluvy, ktorou malo byť jeho vlastnícke právo prevedené na spoločnosť Riverside
development, s.r.o. Žalobca dokonca uvádzal, že vôbec nevie, akým spôsobom sa Motorové vozidlo
dostalo do vlastníctva Spoločnosti, resp. že mu bola nejaká nešpecifikovaná zmluva v tejto súvislosti

podstrčená. Súd sa tak nemohol v konaní presvedčiť ani len o pravdivosti tvrdenia, že vlastnícke právo
k Motorovému vozidlu Spoločnosť skutočne nadobudla prevodom od žalobcu a nie od inej osoby. V
konaní o vylúčenie veci z exekúcie žalobcu zaťažuje povinnosť a bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno
smerujúce k preukázaniu jeho vlastníckeho práva k veci, ktorej vylúčenia z exekúcie sa domáha. Pokiaľ
žalobca súdu nepreukáže svoje vlastnícke právo k takej veci, jeho žalobe nemôže byť vyhovené. Na

tom nič nemení ani námietka vydržania Motorového vozidla z titulu jeho neprerušenej držby a užívania
žalobcom,pretožezákladnýmpredpokladomvydržaniajeexistencia(aspoňdomnelého)právnehotitulu,
v dôsledku ktorého žalobca oprávnene predpokladá, že je vlastníkom veci. Samotné faktické užívanie
veci na jej vydržanie nepostačuje. V posudzovanom prípade žalobca opomenul označiť akýkoľvek
právny titul, ktorý by jeho domnienku, že je vlastníkom vozidla, mohol zakladať, preto nemohli byť

splnené zákonom stanovené podmienky pre jeho vydržanie.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovaným, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu,
alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že nález MUDr.
Vladimíra Žabkaya dostatočne preukazuje duševnú poruchu žalobcu, v dôsledku ktorej nedokáže platne
vykonávať komplexné právne úkony, akými sú napríklad zmluvy o prevode nehnuteľností, nakoľko si
nedokáže uvedomiť podstatu týchto úkonov. Rozumová nevyspelosť žalobcu bola však podľa neho
len jedným z dôvodov svedčiacich v prospech neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2016. Ďalšími

dôvodmi sú, ako už bolo uvedené v žalobnej replike: (a) nelogickosť prevodu vlastníckeho práva k
akejkoľvek hodnotnej veci na spoločnosť Riverside development, s.r.o., ktorá zodpovedá za jej záväzky
celým jej majetkom; (b) nevýhodnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v
Kúpnej zmluve z daňového pohľadu; (c) právom reprobovaný skutočný účel prevodu vlastníckeho právak nehnuteľnostiam označeným v Kúpnej zmluve, ktorým bolo získanie kontroly nad majetkom Žalobcu
zo strany Martina Paškalu a T. Š.; (d) uzatvorenie Kúpnej zmluvy v dôsledku rady advokáta - osoby,
ktorá mala za úlohu chrániť najlepší záujem zraniteľného žalobcu. Prevod nehnuteľností na obchodnú

spoločnosť by žiadnemu priemerne inteligentnému človeku nedával zmysel, nakoľko by obchodnej
spoločnosti vznikla odvodová a daňová povinnosť pri následnom predaji nehnuteľností, pokiaľ by bol
predaj realizovaný do piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľností. Naopak, žalobca ako fyzická osoba
by túto povinnosť nemal, nakoľko nehnuteľnosti vlastnil dlhšie ako päť rokov. Skutočným dôvodom
prevodu nehnuteľností na spoločnosť Riverside development, s.r.o. bola snaha Martina Paškalu a T.

Š. získať kontrolu nad nehnuteľnosťami, aby ich žalobca nemohol z vlastnej vôle predať, darovať
alebo zaťažiť. Konanie menom spoločnosti bolo v spoločnosti Riverside development, s.r.o. upravené
nasledovne: „V mene spoločnosti konajú konatelia samostatne do výšky záväzku 1 000,- EUR. Podpis
oboch konateľov je potrebný v prípade podpisu zmlúv a/alebo záväzkov v celkovej hodnote vyššej ako
1 000,- EUR.“ T. Š. tak musel „odsúhlasovať“ každý relevantný úkon žalobcu. Slovenská spoločnosť
dozaista nepovažuje za s dobrými mravmi súladný taký právny úkon, ktorým sa osobe s duševnou

poruchou, v dôsledku ktorej „nerozumie a nevie sa sústrediť na texty od právnikov“, odníme faktická
kontrola nad jej majetkom a ponížia sa tržby o nie zanedbateľné výdavky v podobe daňových a
odvodových povinností. Žalobca preto naďalej žiadal o súdny prieskum platnosti Kúpnej zmluvy. Žalobca
získal väčšinu jeho majetku od jeho nebohého otca, a to vrátane Motorového vozidla a Nehnuteľností.
Ako už bolo uvedené a nálezom je aj dokazované, žalobca je simplexnou osobou s pithiatickými

rysmi, čo znamená, že je mimoriadne ľahko ovplyvniteľný. Informácia, že v okolí Malaciek žije osoba
so psychologickým profilom žalobcu disponujúca nehnuteľnosťami nemalej hodnoty sa samozrejme
rýchlo rozšírila a dostala sa až k Martinovi Paškalovi a T. Š.M.. Martin Paškala žalobcu naviedol, aby
nehnuteľnosti patriace do jeho vlastníctva, previedol na spoločnosť Riverside development, s.r.o., čo
žalobca aj urobil, podporovaný uisteniami Martina Paškalu, že ho ako advokát chráni a že sa nemá

čoho báť a má robiť to, čo sa mu povie. Pre Martina Paškalu - advokáta, čo je osoba, u ktorej sa
predpokladá určitá inteligenčná vyspelosť, nebol žiaden problém ovplyvniť dôverčivého žalobcu, ktorý
bez rozmýšľania konal všetko, čo mu Martin Paškala a T. Š. povedali, aj keď šlo o úkony, ktoré
boli v priamom rozpore so záujmom žalobcu, čo žalobca nechápal. Dôvodom žalobcu na odstúpenie
od Kúpnej zmluvy bola teda tieseň spočívajúca v jeho psychickom stave, v ktorom sa v zmysle

nálezu dlhodobo nachádza. Okrem existencie tiesne však zákonodarca na vznik dôvodu odstúpiť od
zmluvy podľa ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka požaduje aj existenciu nápadne nevýhodných
podmienok. Martin Paškala ako advokát žiadnym spôsobom nechránil záujem jeho klienta - žalobcu,
osobu s nízkym inteligenčným kvocientom a bez riadneho dôvodu ho primäl uzatvoriť zmluvu, na
základe ktorej prišiel o kontrolu nad prevedenými nehnuteľnosťami, pričom nemusel byť (a ani nebol)

informovanýotom,čispoločnosťRiversidedevelopment,s.r.o.získavafinančnéprostriedkynasplatenie
kúpnej ceny, ktorá nebola do dňa písania tejto repliky splatená ani len sčasti. Ťažko si predstaviť
priemerne inteligentnú osobu, ktorá by súhlasila s tým, aby sa vlastnícke právo k jej hodnotnému majetku
previedlo na novozaloženú spoločnosť, v ktorej bude ako konateľ figurovať s ďalšou osobou, ktorá bude
dozorovať každý jej úkon tým, že ho bude musieť podpísať spolu s takouto osobou. Rovnako je ťažko si

predstaviť priemerne inteligentnú osobu, ktorá by súhlasila s tým, aby realitný maklér (T. Š.) informoval
o podstatných skutočnostiach, ktoré majú vplyv na splácanie kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti,
advokáta tejto osoby, a nie priamo ju. Okrem uvedeného, prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
označených v Kúpnej zmluve na obchodnú spoločnosť, ktorá bude z charakteru veci zodpovedať
celým svojím majetkom za jej záväzky, ktoré bezpochyby vzniknú, by priemerne inteligentnej osobe

nedával žiaden racionálny zmysel a takýto vynútený prevod vlastníckeho práva je sám o sebe nápadne
nevýhodnou podmienkou. Žalobca síce bol v ilúzii, že kontrolu na predmetnými nehnuteľnosťami má
aj on, avšak keďže musel byť každý jeho právny úkon týkajúci sa predmetných nehnuteľností opatrený
aj podpisom T. Š., nemohol už s predmetnými nehnuteľnosťami svojvoľne nakladať, čo hrozilo pred
prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam označeným v Kúpnej zmluve na spoločnosť Riverside

development, s.r.o. v dôsledku excentrickej až nevyspytateľnej povahy žalobcu. Žalobca v teoretickej
rovine ako väčšinový spoločník zrejme mohol odvolať T. Š. ako druhého konateľa Spoločnosti, no v
prípade žalobcu je v praktickej rovine nemysliteľné, aby dokázal tejto kompetencii porozumieť a nieto
ju ešte aj zrealizovať. Toto si Martin Paškala a T. Š. zaiste uvedomovali. Ďalej vo svojom odvolaní
žalobca s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 229/2010 a sp.

zn. 4Cdo 111/2008 nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy
a súhlas Spoločnosti s takým odstúpením posúdil ako dohodu zmluvných strán na ukončení Kúpnej
zmluvy a spätnom prevode pozemkov na žalobcu. Zmluvné strany odstúpenia od zmluvy si evidentne
zvolili odstúpenie od zmluvy, nie ukončenie zmluvy na základe „dohody o ukončení zmluvy“, a pretoje nutné ich právny úkon čo do účinkov posudzovať ako jednostranné odstúpenie od zmluvy. Rovnaký
názor mal zrejme aj Okresný úrad Malacky - katastrálny odbor, keďže prevod vlastníckeho práva na
základe odstúpenia od zmluvy a dodatku k odstúpeniu od zmluvy zapísal záznamom (ktorý plní len

evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam) a nie
vkladom. S opätovným poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo
229/2010anavyšeajnálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS242/2007žalobcauviedol,
že bez akýchkoľvek pochybností prejavil vôľu odstúpiť od Kúpnej zmluvy, a to tým, že prehlásil, že si
je „vedomý skutočnosti, že týmto odstúpením sa vyššie uvedená kúpna zmluva od začiatku zrušuje.“

Následný výpočet nehnuteľností, ktorých vrátenia sa žalobca v odstúpení od zmluvy domáhal, predsa
nič nemení na citovanom ustanovení odstúpenia od zmluvy, resp. na jeho následkoch. Tento výpočet
teda nespôsobuje neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť odstúpenia od zmluvy, lebo nemení prejav vôle
pretavený v citovanom ustanovení odstúpenia od zmluvy. Kúpna zmluva tak odstúpením od zmluvy
zanikla a medzi jej účastníkmi nastal z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny stav,
ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Z uvedeného

vyplýva, že nakoľko došlo k zániku Kúpnej zmluvy, novácia odstúpenia od zmluvy neprichádzala do
úvahy, nakoľko už nebolo čo nahradzovať. Do úvahy tak pripadá argumentácia, že dodatok k odstúpeniu
od zmluvy nie je nováciou odstúpenia od zmluvy, ale právne teoreticky by mohol byť hodnotený ako
samostatná zmluva, titulom ktorej mohla spoločnosť Riverside development, s.r.o. znovu nadobudnúť
v dôsledku odstúpenia od zmluvy stratené vlastnícke právo k predmetu prevodu podľa Kúpnej zmluvy

(a teda aj k Nehnuteľnostiam). S tým však žalobca nesúhlasil, pretože dodatok k odstúpeniu od zmluvy
pri jeho teoretickom skúmaní ako samostatnej zmluvy o prevode nehnuteľností (nakoľko nováciou
nemožno previesť nehnuteľnosti) možné považovať za (i) právny úkon absolútne neplatný v dôsledku
jeho neurčitosti; (ii) právny úkon absolútne neplatný v dôsledku takej chyby v písaní, ktorá spochybňuje
jeho význam; (iii) právny úkon absolútne neplatný v dôsledku nedodržania zákonom predpokladanej

formy. Podľa informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Malacky, obec Vysoká pri
Morave, katastrálne územie M. W. V. boli Odstúpenie od zmluvy a Dodatok k odstúpeniu od zmluvy
zapísané do katastra nehnuteľností záznamom označeným ako Z-2640/2017. Obe predmetné listiny
boli teda Okresnému úradu Malacky, katastrálnemu odboru doložené na zápis naraz a Okresný úrad
Malacky, katastrálny odbor ich zrejme považoval za odstúpenie od zmluvy a jeho následnú nováciu,

preto vykonal záznam a nie vklad do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor
musel mať teda za to, že záznamom plní len evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani
na zánik práv k nehnuteľnostiam, a teda že len eviduje zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré tvorili predmet prevodu podľa Kúpnej zmluvy, ku ktorej došlo ex lege na základe odstúpenia od
zmluvy a jeho dodatku, ktorý mal spôsobiť, že in concreto Nehnuteľnosti ostávajú aj napriek odstúpeniu

o zmluvy vo vlastníctve spoločnosti Riverside developement, s.r.o. Takýto postup bol však nesprávny,
nie je možné vykonať nováciu odstúpenia od zmluvy v tom zmysle, že táto de facto obnoví už raz
zrušenúzmluvusúčinkamiextunc,atoanisčasti.Nováciaodstúpeniaodzmluvymôženapríkladzmeniť
obsah záväzku strán vrátiť si navzájom poskytnuté plnenia na základe zrušenej zmluvy namiesto „do
troch dní odo dňa doručenia odstúpenia“ na „do desiatich dní odo dňa doručenia odstúpenia“, ale na

zvrátenie dôsledku odstúpenia od zmluvy - ex lege prechodu vlastníckeho práva na pôvodného vlastníka
- je potrebné uzatvoriť novú scudzovaciu zmluvu. Dodatok k odstúpeniu do zmluvy však podľa žalobcu
náležitosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemal. Žalobca tiež konštatoval, že
T. Š. si už presne nepamätal dôvod uzatvorenia Dodatku. Samotný súd vyslovil len dohad, že Dodatok
bol vykonaný z dôvodu neurčitosti Odstúpenia. Takéto dohady však nemožno považovať za dôkazy

v civilnom sporovom konaní. V súvislosti s Motorovým vozidlom žalobca uviedol, že medzi stranami
ani len nebolo sporné, že pôvodným vlastníkom Motorového vozidla je žalobca. Ak mal Okresný súd
Malacky pochybnosť o pravdivosti tvrdenia žalobcu, že Motorové vozidlo mu daroval jeho nebohý
otec, mal nahliadnuť do registra príslušného dopravného inšpektorátu a toto tvrdenie overiť. Žalobca
nemôže uviesť viac k tejto podstatnej argumentácii súdu prvej inštancie, keďže tvrdenie súdu, že žalobca

neuviedol skutkové tvrdenia v prospech jeho vlastníctva Motorového vozidla je jednoducho nesprávne
a súd prvej inštancie svoju argumentáciu ďalej ani nerozvinul.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí považovali napadnutý rozsudok za vecne správny
a preto ho navrhli odvolaciemu súdu potvrdiť. Uviedli, že účelom sporu je zmariť exekúciu vedenú

na majetok spoločnosti Riverside development, s.r.o. Žalobca aj v odvolaní odvádza svojimi obsiahlo
rozvíjanými právnymi konštruktmi pozornosť súdnych autorít od merita veci a celkom abstrahuje od
verejne prístupných údajov Obchodného registra celkom jednoznačne preukazujúcich skutočnosť,
že žalobca je od založenia spoločnosti Riverside development, s.r.o. jej majoritným spoločníkom asúčasne jej štatutárnym orgánom - konateľom, pričom počnúc dňom 21.8.2020 (vstupom Spoločnosti do
likvidácie) sa stal žalobca súčasne likvidátorom Spoločnosti. Žalobca je teda v Spoločnosti ovládajúcou
osobou, Spoločnosť je - a vice versa - osobou ovládanou žalobcom, ktorý v nej má jednak ako konateľ

a ako likvidátor, ale aj ako ovládajúca osoba významné právne povinnosti, a to aj vo vzťahu k jej
veriteľom, vrátane žalovaných. V tejto súvislosti žalovaní akcentovali ustanovenie § 66aa Obchodného
zákonníka. Dikcia § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepripúšťa svojvoľné, bezdôvodné úkony žiadnej
zo zmluvných strán, smerujúce k dosiahnutiu zrušenia uzatvorenej zmluvy s účinkami ex tunc. Na
ich platnú a právne účinnú realizáciu vyžaduje existenciu kvalifikovaného právneho dôvodu. Takýto

právne dovolený dôvod na odstúpenie žalobcu od Kúpnej zmluvy však nikdy neexistoval a preto
listina, označená ako „VEC: ODSTÚPENIE OD KÚPNEJ ZMLUVY“, datovaná dňom 13.6.2017 nie
je podľa názoru žalovaných platný a účinný právny úkon žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že dôvod na
odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka existoval a spočíval v tom, že kúpna
zmluva bola žalobcom uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, neobstojí. Súd žiadne
nápadne nevýhodné podmienky v kúpnej zmluve nezistil a žalovaní sa stotožňujú so záverom súdu,

prezentovanom v odôvodnení rozsudku, v tom smere, že dohodnuté podmienky prevodu nehnuteľností
vrátane splatnosti ich kúpnej ceny nevybočujú z rámca obdobných obchodných transakcií a javia sa
byť dohodnuté štandardným spôsobom. Žalovaní v celom rozsahu akceptujú právnu argumentáciu
súdu prvej inštancie. Dodali, že do textu kúpnej zmluvy inkorporované dojednanie o tom, že žalobca
bude o určitých záležitostiach Spoločnosti a/alebo o podmienkach splatnosti kúpnej ceny nehnuteľností

informovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, akýmkoľvek spôsobom nezvýhodňuje druhú
zmluvnú stranu. Odhliadnuc od toho je, vychádzajúc z obsahu odstúpenia, v ktorom sú enumerované
len niektoré pozemky, ktoré pôvodne vlastnil žalobca, zrejmé, že zámerom žalobcu nebolo odstúpiť
od kúpnej zmluvy v tej časti, v ktorej žalobca na Spoločnosť previedol vlastnícke právo k tým
pozemkom, ktorých vylúčenia z exekúcie sa domáha žalobou, ergo tieto pozemky zjavne nemali

byť nikdy odstúpením dotknuté. Vo vzťahu k týmto pozemkom teda kúpna zmluva nikdy nebola a
podľa vôle žalobcu ani nemala byť zrušená (ex tunc ani ex nunc). Takémuto záveru nasvedčuje
i obsah listiny, označenej „VEC: DODATOK č. 1 k ODSTÚPENIE OD KÚPNEJ ZMLUVY zo dňa
13.6.2017“, datovanej dňom 9.8.2017, v ktorej žalobca o. i. uviedol cit.: „Som si vedomý skutočnosti,
že týmto odstúpením sa vyššie uvedená kúpna zmluva zrušuje v časti (netýka sa parciel, ktoré boli

uvedené v pôvodnej zmluve ... a to par. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX...)...“ Pokiaľ išlo o v
podaniach žalobcu pertraktovanú mentálnu insuficienciu žalobcu a v odvolaní tvrdenú údajnú tieseň
žalobcu rezultujúcu z jeho psychického stavu, žalobca je takýmto spôsobom vykresľovaný vo vzťahu
k samotnej kúpnej zmluve a dodatku k odstúpeniu, ale vo vzťahu k odstúpeniu takáto argumentácia
absentuje a odstúpenie implicitne prezentujú podania žalobcu vrátane odvolania ako právny úkon,

ktorý tvrdenou nedostatočnou psychickou kondíciou žalobcu dotknutý nie je. Žalobca teda údajne
na žiadne z právnych úkonov s výnimkou odstúpenia spôsobilý nebol, avšak v jedinečnom prípade
odstúpenia tomu tak nebolo a tento jednostranný právny úkon žalobcu má vyvolať právne následky
s ním spojené (napriek jeho evidentným nedostatkom). Takáto argumentácia je logicky i právne
neakceptovateľná. Žalovaní boli presvedčení o tom, že skutočným zmyslom prevodu vlastníckeho

práva k pozemkom špecifikovaným v kúpnej zmluve na spoločnosť Riverside development, s.r.o. bol
jednoznačne záujem žalobcu zbohatnúť uskutočnením projektu prostredníctvom jeho participácie na
ňom vstupom do Spoločnosti a prevodom svojich pozemkov na Spoločnosť, ktoré mali byť parcelami, na
ktorých budú rodinné domy a bytové jednotky postavené. Žalovaní mali za to, že žalobca svoje tvrdenia
o uzatvorení zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok nijako nepreukázal. Pokiaľ išlo o

prejavy bezvýhradného súhlasu Spoločnosti s jednostranným právnym úkonom žalobcu, obsiahnuté v
odstúpení ako aj v dodatku k odstúpeniu (identicky formulované), poukázali žalovaní na ustanovenie
§ 66b Obchodného zákonníka. Napriek skutočnosti, že ustanovenie § 66b Obchodného zákonníka
obsahuje len právnu definíciu konania v zhode, v kontexte súladného konania žalobcu a spoločnosti
Riverside development, s.r.o. nadobúda svoj význam vo vzťahu k posúdeniu účelu odstúpenia v spojení

s dodatkom k odstúpeniu. Zákonná definícia konania v zhode vychádza z postulátu, že u určitých osôb
(špecifikovaných v ustanovení § 66b Obchodného zákonníka) možno konanie smerujúce k dosiahnutiu
rovnakého (súladného) cieľa predpokladať a takéto konanie preto považuje za konanie v zhode. V týchto
súvislostiach je teda potrebné na argumentáciu žalobcu nahliadať s kritickým odstupom, nakoľko je
žalobca jediným spoločníkom ako aj štatutárnym orgánom - konateľom, čo eo ipso záujmy Spoločnosti

so záujmami žalobcu, ktorý sa na čistom obchodnom imaní Spoločnosti podieľa v celom rozsahu, spája.
V súvislosti s Motorovým vozidlom žalovaní uviedli, že tvrdenie žalobcu, že je jeho vlastníkom, nebolo v
súdnom spore žiadnym spôsobom preukázané a žalovaní sa stotožňujú so záverom súdu, že žalobca
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia ohľadom právneho titulu, na základe ktorého mal automobil dosvojho vlastníctva nadobudnúť, ani ohľadom právneho titulu, na základe ktorého mala automobil do
svojho vlastníctva nadobudnúť Spoločnosť, a ani ohľadom právneho titulu, na základe ktorého mal od
Spoločnosti automobil do svojho vlastníctva nadobudnúť vydržaním žalobca.

8. K vyjadreniu žalovaných podal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že v konaní bolo viacnásobne
spomenuté,žežalobcanebolspôsobilýnavykonaniežiadnychzmenovanýchprávnychúkonov.Akvšak
súd vyhodnotí, že to tak nebolo, tak logicky bol žalobca spôsobilý na vykonanie všetkých menovaných
právnych úkonov, vrátane odstúpenia od zmluvy, a preto je potrebné venovať sa skúmaniu otázky

platnosti predmetných právnych úkonov z iného pohľadu, než z pohľadu neplatnosti právneho úkonu
z dôvodu duševnej choroby žalobcu. Dôvod odstúpenia od zmluvy netreba skúmať, nakoľko k nemu
došlo dohodou a strany si rešpektujúc ich zmluvnú slobodu môžu dohodnúť ukončenie zmluvy s
následkami odstúpenia od zmluvy aj bez deklarácie dôvodu. Z dôvodu procesnej istoty však žalobca
dal do pozornosti potrebu T. Š. od Kúpnej zmluvy odstúpiť. Pri realizácii projektu výstavby domov vo
Vysokej pri Morave došlo k chybe, s ktorou jeho realizátori nerátali. Účtovníčka projektu, Ľ. Č., totiž

zrejme opomenula existenciu ustanovenia § 4 ods. 4 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (zákona o DPH), čo realizátorom projektu spôsobilo nemalé problémy, nakoľko nerátali
s povinnosťou platiť daň z pridanej hodnoty pred dosiahnutím obratu 49 790,- € podľa ustanovenia
§ 4 ods. 1 Zákona o DPH. Príslušný daňový úrad zaregistroval spoločnosť Riverside development,
s.r.o. spätne ako platiteľa DPH, čo podľa nižšie uvedeného vyjadrenia T. Š.M. malo za následok, že

Spoločnosti by chýbalo približne 200 000,- €. Toto samozrejme realizáciu celého projektu ohrozilo. T.
Š. teda prišiel na riešenie, že žalobca odstúpi od Kúpnej zmluvy, ktorou previedol nehnuteľnosti na
spoločnosťRiversidedevelopment,s.r.o.abudeichpredávaťklientomakofyzickáosoba.Včasepísania
tohto podania už vzhľadom na psychologický profil žalobcu nebolo možné bezpochyby určiť, či bola
dôvodom žalobcu uzatvoriť odstúpenie od zmluvy tieseň a nápadne nevýhodne podmienky, problém

s DPH alebo kombinácia uvedeného. Žalobca si v čase uzatvárania odstúpenia od zmluvy mohol
uvedomovať, že spravil chybu, keď svoje nehnuteľnosti previedol na spoločnosť Riverside development,
s.r.o. a mohol sa snažiť získať ich späť. Určovanie dôvodu menovaného právneho úkonu je aj tak
irelevantné, nakoľko došlo k odstúpeniu dohodou. Avšak dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý mal T. Š., je
jasný a logický. T. Š. potreboval „preniesť“ povinnosť platiť DPH zo spoločnosti Riverside development,

s.r.o. na žalobcu, preto logicky potreboval odstúpiť od Kúpnej zmluvy v celom rozsahu aby Spoločnosť
neplatila DPH ani za jednu nehnuteľnosť. Zmysel odstúpenia od zmluvy je teda úplne zrejmý. Čo
vzhľadom na uvedené nedáva žiaden zmysel, je uzatvorenie dodatku k odstúpeniu od zmluvy. V
súvislosti s dodatkom k odstúpeniu od zmluvy sa totiž vynárajú viaceré otázky, napríklad: (a) Prečo
nebol pre T. Š. problém s DPH práve pri Nehnuteľnostiach, ktoré mal podľa žalovaných dodatkom k

odstúpeniu od zmluvy z odstúpenia od zmluvy vylúčiť?; (b) Skutočne dodatok k odstúpeniu od zmluvy
vylučuje z odstúpenia od zmluvy práve Nehnuteľnosti, keď je v ňom uvedené: „netýka sa parciel, ktoré
boli uvedené v pôvodnej zmluve, ale medzičasom boli prevedené kupujúcim na tretie osoby (...)“, hoc
sa s Nehnuteľnosťami nič také nestalo?; (c) Bez ohľadu na vyššie uvedené, prečo by strany nechceli
previesťvlastníckeprávonažalobcuprávevovzťahukNehnuteľnostiam.ČímboliNehnuteľnostivtomto

výnimočné? Aj žalovaní si tak zrejme uvedomujú riziko vyrieknutia neplatnosti dodatku k odstúpeniu od
zmluvy (okrem iného) pre jeho neurčitosť, ktorá je skutočne evidentná. Dodatok k odstúpeniu od zmluvy
navyše nemožno považovať za zmluvu o prevode nehnuteľností, takže ním nebolo možné previesť
vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na spoločnosť Riverside development, s.r.o., ktorá o vlastnícke
právo k Nehnuteľnostiam prišla v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Nedávalo by žiaden zmysel vylúčiť

z odstúpenia od zmluvy práve Nehnuteľnosti. Na druhú stranu, v prípade oboch menovaných dávalo
perfektný zmysel previesť vlastnícke právo ku všetkým Kúpnou zmluvou prevedeným nehnuteľnostiam
späť na Žalobcu. V odstúpení od zmluvy je úplne jasne, určito a zrozumiteľne uvedené, v akom rozsahu
sa Kúpna zmluva zrušuje (v celom) a vôľa strán zrušiť predmetnú zmluvu v celom rozsahu vyplýva aj z
vykonaného dokazovania. Ak by sa predmetná zmluva mala zrušiť len sčasti, žalobca by nenadobudol

úplnú kontrolu nad jeho majetkom a T. Š. by komplexne nevyriešil problém s DPH. Naproti tomu: (a)
Dodatok k odstúpeniu od zmluvy nielenže vôbec nekorešponduje s vôľou strán, ktoré ho uzatvorili, ale
obsahuje také informácie o nehnuteľnostiach, ktoré jednoducho v prípade exekvovaných Nehnuteľností
nezodpovedajú realite (Nehnuteľnosti neboli „medzičasom prevedené na tretie osoby“); (b) V Dodatku
k odstúpeniu od zmluvy sú nehnuteľnosti špecifikované nedostatočne (len parcelným číslom!); (c) Ako

bolo už mnohonásobne vysvetlené, nakoľko došlo k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
na žalobcu ex lege v dôsledku odstúpenia od zmluvy, dodatok k odstúpeniu od zmluvy nemôže byť
zmluvou o prevode nehnuteľností, nakoľko na to nespĺňa zákonom požadované náležitosti. Ak však malistrany vôľu previesť Nehnuteľnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy na Spoločnosť (čo očividne nemali),
potrebovali uzatvoriť zmluvu o prevode nehnuteľností.

9. Žalovaní sa k replike žalobcu nevyjadrili.

10. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože

súd prvej inštancie náležíte zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v zmysle § 215
ods. 1 CSP, vec v pre rozhodnutie dostatočnom rozsahu posúdil správne po právnej stránke a svoje
rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

11. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

12. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

13. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,

ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a spoločnosť Riverside development, s.r.o. dňa 18.5.2016
uzavreli Kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca previedol svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v
katastrálnomúzemíM.W.V.,atovrátaneNehnuteľnostíparcelnéčísloXXXX/XXX,XXXX/XXXP.XXXX/

XXX, ktorých vylúčenie z exekúcie vedenej voči spoločnosti Riverside development, s.r.o. je predmetom
tohto konania. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca bol majoritným spoločníkom a spolu s T.
Š. jedným z dvoch konateľov tejto obchodnej spoločnosti. Dňa 13.6.2017 žalobca ako predávajúci od
predmetnej Kúpnej zmluvy v písomnej forme odstúpil, v texte Odstúpenia uviedol formuláciu, podľa
ktorej si je vedomý skutočnosti, že týmto odstúpením sa Kúpna zmluva od začiatku zrušuje, pričom

v dôsledku platného odstúpenia od zmluvy sa domáha vrátenia nehnuteľností, ktorých zoznam tvoril
ďalší obsah Odstúpenia, pričom neobsahoval Nehnuteľnosti parcelné číslo XXXX/XXX, XXXX/XXX
P. XXXX/XXX. Spoločnosť Riverside development, s.r.o. na rovnakej listine oboma svojimi konateľmi
prejavila s odstúpením od zmluvy súhlas. Následne dňa 9.8.2017 žalobca doplnil odstúpenie od zmluvy
zo dňa 13.6.2017 tzv. Dodatkom č. 1 k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 13.6.2017, v ktorom

zopakoval, že odstupuje od Kúpnej zmluvy, pričom výslovne zdôraznil, že odstúpenie od zmluvy sa
netýka Nehnuteľností parcelné číslo XXXX/XXX, XXXX/XXX P. XXXX/XXX, ktoré boli medzičasom
prevedené na tretie osoby a opakovane v ňom uviedol zoznam nehnuteľností, ktorých vrátenia sa
domáha (nezahŕňajúci vyššie uvedené Nehnuteľnosti). Aj s týmto Dodatkom prejavila spoločnosť
Riverside development, s.r.o. na rovnakej listine oboma svojimi konateľmi súhlas.

15. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno spočíva na tom subjekte konania, ktorý od existencie
ním tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24. júna
2010). V spore o vylúčenie vecí z exekúcie, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, musí žalobca pre

dosiahnutie úspechu v konaní tvrdiť a preukázať svoje vlastnícke alebo iné exekúciu vylučujúce právo
k ním označeným veciam. Dôkazné bremeno o existencii takéhoto práva teda zaťažuje stranu žalobcu.
Následkom jeho neunesenia je neúspech žalobcu v spore.

16. Žalobca založil svoju žalobu na tom, že jemu patriacim právom vylučujúcim exekúciu Nehnuteľností

je jeho vlastnícke právo k nim, ktoré však nie je evidované v katastri nehnuteľností. Predovšetkým z
tvrdení žalobcu možno vyvodiť, že vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam (v konaní nebolo sporné, že
žalobca bol ich vlastníkom pred ich prevodom na spoločnosť Riverside development, s.r.o.) nikdy nemal
platne previesť, pretože Kúpnu zmluvu uzatvoril v stave duševnej poruchy, ktorá ho robila na tento
právny úkon neschopným, čo by malo za následok, že Kúpna zmluva je neplatná v zmysle § 38 ods. 2

Občianskeho zákonníka. (V konaní nebolo sporné, že žalobca nie je osobou, ktorá by bola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony alebo by bola jej spôsobilosť obmedzená súdnym rozhodnutím tak, ako
to predpokladá § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Prirodzene aj dôkazné bremeno v súvislosti s
otázkou spôsobilosti žalobcu urobiť právny úkon, ktorým previedol vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam,zaťažuje žalobcu, ktorý bol povinný preukázať, že jeho duševný stav mu v čase uzavretia Kúpnej zmluvy
neumožňoval urobiť daný právny úkon. Súdna prax má dlhodobo reštriktívny prístup k vyhlasovaniu
právnych úkonov za neplatné pre duševnú poruchu konajúcej osoby. Hoci nie je spätne možné dokonale

spoznať duševný stav fyzickej osoby, v konaní musia byť preukázané také skutočnosti, ktoré umožňujú
súdu s vysokou mierou istoty dospieť k záveru o nespôsobilosti konajúcej osoby (porovnaj napríklad R
4/1971). Nie je postačujúce, ak je spôsobilosť subjektu len spochybňovaná, hoci by išlo aj o pochybnosti
dôvodné.

17. Pod právnym úkonom vykonaným v duševnej poruche sa rozumie právny úkon vykonaný osobou
nachádzajúcou sa v stave, kedy nie je schopná posúdiť následky svojho konania alebo ovládať svoje
konanie. Právna teória ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykladá ako tzv. dočasné
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, avšak v praxi sa nedá vylúčiť, že aj osoba trvalo nespôsobilá
na právne úkony nie je výrokom súdneho rozhodnutia obmedzená vo svojej spôsobilosti a preto je
potrebné aj takéto prípady zahrnúť pod hypotézu § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v zásade

tvrdil, že stav duševnej poruchy má byť uňho v zásade permanentný a vo všeobecnosti nemá byť
schopný robiť zložitejšie právne úkony.

18. V konaní bol žalobcom za účelom preukázania, že Kúpnu zmluvu zo dňa 18.5.2016 uzavrel v stave
duševnej poruchy, ako dôkaz navrhnutý lekársky nález MUDr. Vladimíra Žabkaya zo dňa 8.6.2020. Z

tohto nálezu vyplýva ku dňu jeho vyhotovenia (t.j. viac než štyri roky po vykonaní právneho úkonu)
aktuálny psychický zdravotný stav žalobcu, ktorý mal byť zhoršený od novembra 2019. Žiaden dôkaz,
z ktorého by priamo vyplýval zdravotný stav žalobcu v čase, keď uzavrel Kúpnu zmluvu, v konaní
uvrhnutýnebol.Zlekárskejsprávyzodňa8.6.2020sícevyplýva,žežalobcajesledovanývpsychiatrickej
ambulancii od detstva, pričom v správe konštatovaný stav mentálnej subnormy a simplexnej osobnosti

môže mať celoživotný charakter, avšak bolo by potrebné bližšie skúmanie duševného stavu žalobcu, aby
bolo možné ustáliť, či tieto duševné poruchy majú takú intenzitu, že by žalobcovi neumožňovali platne
uzavrieť Kúpnu zmluvu, pretože nie každá duševná porucha konajúcej osoby spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu, musí ísť o duševnú poruchu, ktorá túto osobu robí v dôsledku jej závažnosti na právny
úkon nespôsobilou (porovnaj v tomto smere bohatšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR,

napr. sp. zn. 30 Cdo 1560/2011). Judikatúrnym požiadavkám na dôkladné a dostatočne isté zistenie
duševnej poruchy spravidla môže vyhovieť iba znalecké skúmanie duševného stavu konajúcej osoby,
ktoré však žalobcom navrhnuté nebolo, žalobca nevyužil ani možnosť dať si zhotoviť tzv. súkromný
znalecký posudok a nenavrhol v tomto smere ani žiadne iné dôkazy. Súd prvej inštancie preto správne
ustálil, že z ním zisteného skutkového stavu nemožno prijať záver o konaní žalobcu v duševnej poruche,

a to tak pri uzatváraní Kúpnej zmluvy, ako aj pri ďalších v tomto konaní skúmaných právnych úkonoch
žalobcu. Žalobca, hoci nebol v dôkaznej núdzi, keďže na vyšetrenie svojho vlastného duševného stavu
v zásade ani nepotreboval ingerenciu súdu, mohol sa na znalca obrátiť aj sám, neprodukoval v tomto
smere dostatočné dôkazy a jeho tvrdená duševná porucha vylučujúca jeho spôsobilosť na právny úkon
zostala len v úrovni nedostatočne podloženej domnienky.

19.ĎalšímdôvodomneplatnostiKúpnejzmluvymalbyťjejúdajnýrozporsdobrýmimravmi.Dobrémravy
predstavujú súbor všeobecne uznávaných etických a spoločenských noriem, ktoré vyjadrujú zásady
čestnosti, spravodlivosti a poctivého konania medzi ľuďmi. Slúžia ako morálny korektív pre prípady, kde
zákon výslovne neupravuje konkrétnu situáciu. Právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, je

neplatný. Posúdenie, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi, je vecou súdu, pričom súd zohľadňuje
konkrétne okolnosti prípadu. Tento pojem je flexibilný a vyvíja sa spolu so spoločenskými hodnotami.

20. Taktiež rozpor Kúpnej zmluvy s dobrými mravmi žalobca odvodzoval predovšetkým od svojej
tvrdenejnedostatočnejrozumovejvyspelosti,ktorúvšakvkonanínepreukázal.Samotnálekárskaspráva

MUDr. Vladimíra Žabkaya, ako už bolo uvedené, predovšetkým nehodnotí zdravotný stav žalobcu v čase
uzavretia Kúpnej zmluvy, pričom ani skutočnosť, že v prípade žalobcu má ísť o simplexnú osobnosť
nachádzajúcu sa v pásme mentálnej subnormy nemožno vykladať bez bližšieho dokazovania (ktoré
ale nebolo navrhnuté) ako takú rozumovú nevyspelosť, ktorá by vylučovala u žalobcu schopnosť v
dostatočnej miere rozumieť následkom svojho konania. Hoci mentálna výkonnosť žalobcu môže byť

podpriemerná (čo ale vzhľadom na spôsob jej merania platí o polovici každej populácie), žalobca
nepreukázal, že by bola tak nedostatočná, že by nerozumel aspoň v základoch tomu, aké sú následky
predaja nehnuteľností obchodnej spoločnosti. Nie je potrebné, aby žalobca rozumel každej podrobnostialebo možnej eventualite, ktorá môže po prevode nehnuteľností a následnom výkone podnikateľskej
činnosti obchodnej spoločnosti nastať.

21. Žalobca v odvolaní sformuloval aj ďalšie skutočnosti, ktoré podľa neho zakladali rozpor Kúpnej
zmluvy s dobrými mravmi. Je však nutné konštatovať, že z tohto žalobcovho výpočtu je zjavné najmä
žalobcovo nesprávne uchopenie pojmu dobrých mravov, ktorý vykladal tak, že v súlade s dobrými
mravmi je len to, čo je pre žalobcu subjektívne výhodné. Hoci napríklad zmluva, ktorá by zvýhodňovala
jednu stranu hrubo a nečestným spôsobom, by sa mohla dostať do kolízie s týmto morálnym korektívom,

v prípade Kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom prieskumu v tomto konaní, nič také z tvrdení žalobcu
vyvodiť nemožno. Navyše, a to je potrebné zdôrazniť, žalobca uzavrel Kúpnu zmluvu so spoločnosťou,
v ktorej bol jedným z dvoch konateľov. Je len ťažko predstaviteľné, že tá istá osoba konala pri
jednom právnom úkone za stranu predávajúceho poctivo a čestne a za stranu kupujúceho neslušne a
nestatočne. Pritom každá spoločnosťou hypotetická získaná výhoda na úkor žalobcu, by prevažne aj
tak zostala v žalobcovej majetkovej sfére, keďže išlo o spoločnosť, v ktorej bol majoritným spoločníkom.

Prevod nehnuteľností na obchodnú spoločnosť zodpovedajúcu za svoje záväzky celým majetkom
považoval žalobca za „nelogický“. Táto skutočnosť však celkom jednoznačne rozpor s dobrými mravmi
nepredstavuje. V súlade s dobrými mravmi je práve naopak dôsledné plnenie si svojich záväzkov, nie
vyhýbanie sa ich plneniu. Rozhodne nie je v rozpore s morálkou, aby obchodná spoločnosť Riverside
development, s.r.o. v čo najväčšej možnej miere uspokojila svojich veriteľov. Ani v prípade nazerania na

túto skutočnosť len cez optiku výhodnosti pre subjekty uzatvárajúce Kúpnu zmluvu, nie je možné tvrdiť,
že by spoločnosť Riverside development, s.r.o. získala (a už vôbec nie nečestne alebo inak v rozpore
s morálkou) akúkoľvek výhodu, ktorou by naopak poškodila žalobcu. Žalobca zjavne subjektívne vníma
ako svoje poškodenie to, že Nehnuteľnosti môžu byť predmetom núteného výkonu rozhodnutia voči
spoločnosťRiversidedevelopment,s.r.o.,čoužalenemážiadenpriamysúviss„výhodnosťou“právneho

úkonu - Kúpnej zmluvy, pre jeho účastníkov. Rovnako rozpor s dobrými mravmi nezakladá ani žalobcom
tvrdená nevýhodnosť prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam z daňového pohľadu. Plnenie si
svojich daňových povinností nikdy nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Keby aj existovala možnosť
optimalizovať daňové povinnosti, či už žalobcu, alebo jeho obchodnej spoločnosti iným postupom
pri realizovaní žalobcovho podnikateľského zámeru, táto skutočnosť neznamená, že by obchodná

spoločnosť, s ktorou žalobca uzavrel Kúpnu zmluvu, konala pri jej uzatváraní v rozpore s dobrými
mravmi.

22. Pokiaľ žalobca tvrdil, že Kúpna zmluva sledovala právom reprobovaný skutočný účel, ktorým malo
byť získanie kontroly nad majetkom žalobcu zo strany Martina Paškalu a T. Š., k tomu odvolací súd

považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že žalobca v celom konaní prednášal tvrdenia o údajnom
nekalom kolúznom konaní voči žalobcovi zo strany Martina Paškalu a T. Š., ktoré však zostali len v
rovineničímnepodloženýchvyjadrení.Žalobcanepreukázal,žebymenovanéosobykonalivovzájomnej
zhode a proti záujmom žalobcu a nenasvedčuje tomu ani súdom prvej inštancie zistený skutkový
stav. Žalobcove tvrdenia o tom, že v podstate len podpisoval, čo mu bolo predložené, bez toho,

aby poznal význam predložených listín, nebolo ničím preukázané. Naopak javí sa, že žalobca, resp.
spoločnosť Riverside development, s.r.o., využívali služby expertov (advokáta a účtovníka) z logického
dôvodu, aby využili ich znalosti a delegovali na nich posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti právnych
úkonov či iných postupov v podnikaní. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca nestratil právnu kontrolu
nad svojim majetkom, keď previedol súbor nehnuteľností na obchodnú spoločnosť, v ktorej bol, ako

už bolo uvedené, majoritným spoločníkom a jedným z dvoch konateľov (ktorí pri právnych úkonoch
nad 1 000,- € museli konať spoločne), čo znamená, že druhý konateľ, T. Š., nemohol sám svojvoľne
previesť nehnuteľnosti na tretie osoby a obísť pritom žalobcu. Navyše, ako správne uviedol aj súd prvej
inštancie, z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by druhá žalobcom označená osoba
- Martin Paškala, mala akúkoľvek rolu v spoločnosti Riverside development, s.r.o. Nezodpovedanou

zo strany žalobcu zostala tiež prirodzene vyvstávajúca otázka, akým konkrétnym spôsobom mali ním
označené osoby profitovať z Kúpnej zmluvy, a teda z prevodu nehnuteľností žalobcu na obchodnú
spoločnosť. Napokon, odstúpením od Kúpnej zmluvy, s ktorým za spoločnosť Riverside development,
s.r.o. prejavili súhlas obaja jej konatelia, sa väčšina prevedených nehnuteľností vrátila do vlastníctva
žalobcu, čo nenasvedčuje tomu, že by Roman Švihran a už vôbec nie Martin Paškala mienili zbaviť

žalobcu kontroly nad jeho nehnuteľnosťami.

23. Uzatvorenie Kúpnej zmluvy v dôsledku rady advokáta, ktorý podľa žalobcu nemal riadne plniť
svoju povinnosť konať v záujme klienta (žalobcu) rovnako nespôsobuje kolíziu tohto právneho úkonu skorektívomdobrýchmravov.Vzťahmedziadvokátomaklientomjenezávislýodvzťahumedziúčastníkmi
právneho úkonu. Ak má žalobca za to, že advokát si neplnil voči nemu riadne svoje zákonné povinnosti,
môže sa domáhať svojich prípadných nárokov voči tomuto advokátovi, táto skutočnosť ale nezakladá

žiadnu vadu samotnej Kúpnej zmluvy a už vôbec nie jej rozpor s dobrými mravmi. Navyše žalobca ani
len nepreukázal, že by mal jeho advokát postupovať proti jeho záujmom a že by predmetné zmluva bola
uzavretá v príčinnej súvislosti s takýmto údajným postupom advokáta.

24. V zmysle vyššie uvedeného možno uviesť, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a

tiež ho správne právne posúdil, keď vychádzal z toho, že Kúpna zmluva predstavuje platný právny
úkon a nehnuteľnosti ňou prevedené riadne prešli do vlastníctva spoločnosti Riverside development,
s.r.o. Vzhľadom na toto východisko bolo potrebné ďalej sa zaoberať otázkou, či došlo k obnoveniu
vlastníckeho práva žalobcu k Nehnuteľnostiam na základe Odstúpenia žalobcu od zmluvy zo dňa
13.6.2017, resp. Dodatku č. 1 k odstúpeniu zo dňa 9.8.2017.

25. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým jedna zo zmluvných strán ruší zmluvu s
účinkami ex tunc, teda akoby zmluva vôbec nebola uzavretá. Podľa Občianskeho zákonníka možno od
zmluvy odstúpiť len v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo na ktorých sa zmluvné strany výslovne
dohodli.Účinnýmodstúpenímodzmluvyzanikajúprávaapovinnostizozmluvy,pričomstranysúpovinné
si navrátiť, čo si plnili. Odstúpenie musí byť adresované druhej strane a byť jednoznačne formulované.

Odstúpenie od zmluvy musí mať písomnú formu, ak bola zmluva uzavretá v takejto forme alebo ak
to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Vo všeobecnosti sa nevyžaduje, aby bol v odstúpení
uvedený dôvod, pričom ani prípadným uvedeným dôvodom nie je konajúci subjekt viazaný (porovnaj
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009), avšak určitý dôvod
musí existovať a v prípade vzniku sporu ho musí strana, ktorá z odstúpenia od zmluvy vyvodzuje pre

seba priaznivý následok v konaní, tvrdiť a preukázať. Pokiaľ sa dokazovaním danosť žiadneho dôvodu
nepotvrdí, je nutné prijať záver o neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

26. Súd prvej inštancie Odstúpenie od zmluvy (v znení Dodatku) správne právne posúdil ako neplatný
právny úkon. Žalobca dodržal v tomto prípade pre odstúpenie od zmluvy povinnú písomnú formu,

pričom v ňom neuviedol dôvod odstúpenia od zmluvy, čo však, ako už bolo uvedené, nie je povinnou
náležitosťou tohto právneho úkonu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní existenciu či už zákonných
alebo zmluvných dôvodov pre odstúpenie od zmluvy sporovali, žalobca reagoval skutkovým tvrdením,
že od zmluvy odstúpil z dôvodu, že bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok podľa
§ 49 Občianskeho zákonníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania však existencia tohto dôvodu pre

odstúpenie od zmluvy nevyplynula

27. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka má účastník právo odstúpiť od zmluvy, ak ju uzavrel v tiesni a
za nápadne nevýhodných podmienok. Tieseň je chápaná ako stav núdze, ohrozenia alebo psychického
tlaku, v ktorom sa účastník zmluvy nachádza v dôsledku mimoriadnych okolností - napríklad závažnej

finančnej situácie, choroby, existenčných problémov alebo iného vážneho obmedzenia. Nejde len
o subjektívny pocit nepohody, ale o objektívne identifikovateľný stav, ktorý môže ovplyvniť slobodu
rozhodovania účastníka a jeho schopnosť konať v súlade s vlastnými záujmami. Tieseň musí byť
taká vážna, že vedie účastníka k uzavretiu zmluvy, ktorú by za normálnych okolností neuzavrel.
Nápadne nevýhodné podmienky sú také zmluvné dojednania, ktoré sú v hrubom nepomere k obvyklým

podmienkam v danom čase a mieste a výrazne znevýhodňujú jednu stranu. Nejde len o bežné zmluvné
nevýhody alebo riziko podnikania, ale o extrémne nevyvážený pomer práv a povinností, napríklad predaj
hodnotnéhomajetkuzasymbolickúcenu,poskytnutiepôžičkysneprimeranevysokýmúrokomčizmluva,
ktorá vedie k strate majetku bez primeraného protiplnenia. Tento nepomer musí byť zjavný už pri uzavretí
zmluvy. Pre uplatnenie práva odstúpiť o zmluvy podľa § 49 Občianskeho zákonníka musia byť splnené

obe podmienky súčasne - tieseň aj nevýhodnosť.

28. Po oboznámení sa s výsledkami súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania odvolací súd
konštatuje, že prvoinštančný súd správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by Kúpnu
zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a vyvrátiť tento záver sa žalobcovi

nepodarilo ani v podanom odvolaní. Aj na tomto mieste je potrebné zopakovať, že žalobca previedol
svoje nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť, v ktorej bol väčšinovým spoločníkom, teda samotným
prevodom, ktorý bol navyše odplatný, sa jeho majetok v podstatnej časti zachoval. Aj prípadná (v
tomto konaní nepreukázaná) priama nevýhodnosť zmluvy pre žalobcu by tak znamenala len výhodnosťpre obchodnú spoločnosť patriacu žalobcovi. Nie je pritom ničím neobvyklým, ak osoba majúca
podiel na podnikaní inej osoby, tejto osobe prevedie určité majetkové hodnoty, a to často aj bez
plne ekvivalentného protiplnenia, keďže očakáva ich zhodnotenie a dosiahnutie výnosu v podnikaní.

Výhodnosť zmluvy nemožno posudzovať len izolovane nehľadiac na širšie okolnosti jej uzavretia.
Rovnako nápadnú nevýhodnosť samotnej Kúpnej zmluvy nespôsobujú žalobcom tvrdené vady jeho
podnikateľského plánu, teda že postup, keď boli nehnuteľnosti prevedené na obchodnú spoločnosť
navyše za situácie, kedy žalobca nebol platiteľom DPH, bol z daňového a tým aj z obchodného
hľadiska nie optimálny (v zmysle nie maximalizujúci výnosy a minimalizujúci daňové povinnosti). Táto

okolnosť predstavovala v skutočnosti priamu nevýhodu pre obchodnú spoločnosť, ktorá mala vlastný
podnikateľský plán realizovať a ktorá si tým znížila možné výnosy a len nepriamu nevýhodu pre
žalobcu, ktorý by z následného výsledku podnikania menej profitoval. Inštitút ustanovený v § 49
Občianskeho zákonníka nechráni spoločníkov obchodných spoločností pred následkami ich prípadných
nesprávnych obchodných rozhodnutí a neumožňuje im v prípade nedosiahnutia predpokladaného
výsledku podnikania od zmluvy, ktorou previedli určité majetkové hodnoty na obchodnú spoločnosť,

odstúpiť. V rovnakej súvislosti je neopodstatnený tiež argument žalobcu o nápadnej nevýhodnosti
zmluvy z dôvodu, že Spoločnosť ako nadobúdateľ nehnuteľností zodpovedá za svoje záväzky celým
svojim majetkom, v tomto prípade by každý prevod majetku spoločníkom na obchodnú spoločnosť
musel byť chápaný ako nápadne nevýhodný, čo nemôže obstáť. Skutočnosť, že následne po uzavretí
zmluvy nedošlo k splateniu kúpnej ceny spoločnosťou Riverside development, s.r.o., resp. akékoľvek

následné prípadné nedodržanie či porušenie záväzkov druhou zmluvnou stranou nemá žiaden súvis
s posudzovaním výhodnosti, resp. nevýhodnosti zmluvy. Tá sa posudzuje v čase uzavretia zmluvy a
nie podľa toho, ako bolo zo zmluvy následne reálne plnené. Pokiaľ mala byť kúpna cena nehnuteľností
splácaná až z následných výnosov z podnikania obchodnej spoločnosti (z následného predaja
nehnuteľností), takéto zmluvné dojednanie v prípade, že ide o obchodnú spoločnosť, v ktorej má

predávajúci obchodný podiel a podiel na jej riadení, nemôže byť chápané ako nápadne nevýhodná
podmienka. V neposlednom rade nápadne nevýhodnou podmienkou nie je ani skutočnosť, že okrem
žalobcu mala obchodná spoločnosť Riverside development, s.r.o. aj druhého konateľa, s ktorým v
prípade ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami musel žalobca konať spoločne. Uvedené je bežný
pravidelne sa vyskytujúci jav. Rovnako žiadnym spôsobom nápadnú nevýhodnosť zmluvy nespôsobuje

to, že o skutočnostiach významných pre splatenie kúpnej ceny mal byť podľa Kúpnej zmluvy (článok III.)
informovaný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Ako už bolo uvedené, vzťah medzi
advokátom a klientom je odlišný od vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Riverside development,
s.r.o., prípadné porušenie jeho povinností môže zakladať zodpovednosť daného advokáta voči žalobcovi
ako klientovi, nedotýka sa však Kúpnej zmluvy a vzťahu medzi žalobcom ako predávajúcim a

Spoločnosťou ako kupujúcim.

29. Pokiaľ ide o aspekt tiesne, žalobca v tejto súvislosti znovu poukazoval na svoju údajnú rozumovú
nevyspelosť. Žalobcov nižší inteligenčný kvocient však sám o sebe nespôsobuje, že by sa žalobca
nachádzal v tiesni, je však prirodzene pravdou, že takúto osobu je ľahšie do takého stavu voviesť alebo

sa doňho môže sama dostať. Avšak bez toho, aby žalobca tvrdil a preukázal, aká konkrétna skutočnosť
ho v osobnej sfére ťažila natoľko, že sa dostal až do stavu núdze či ohrozenia, ktorý ho viedol k uzavretiu
zmluvy,ktorúbyinakneuzavrel,nemožnoprijaťzáverojehokonanívtiesnipriuzatváraníKúpnejzmluvy.
Žalobca iba naznačil, že uzavretie Kúpnej zmluvy malo byť vynútené, avšak nijako bližšie nešpecifikoval
konkrétne skutkové okolnosti, ktorými mal byť nútený zmluvu uzavrieť.

30. Za týchto okolností a za stavu, keď žalobca existenciu iného právneho dôvodu pre odstúpenie od
zmluvy netvrdil, ani ho nepreukazoval, je potrebné Odstúpenie od zmluvy posúdiť ako neplatné pre
nepreukázanú existenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok ako jediného tvrdeného dôvodu
pre uplatnenie práva žalobcu odstúpiť od tejto zmluvy, ako to urobil aj súd prvej inštancie. Navyše je

potrebné podčiarknuť, že z výsledkov vykonaného dokazovania, a to konkrétne z výsluchu svedka T.
Š. navrhnutého samotným žalobcom, ako aj z vyjadrení žalobcu čiastočne už v prvoinštančnom konaní
a najmä v jeho odvolacej replike, kde toto tvrdenie bolo úplne explicitné, priamo vyplynul aj skutočný
dôvod, pre ktorý žalobca odstúpil od zmluvy. Týmto dôvodovom bola skutočnosť, že žalobca a T. Š.
si uvedomili, že prevod nehnuteľností na obchodnú spoločnosť im spôsobí vznik daňovej povinnosti, s

ktorou pri svojom podnikateľskom pláne nerátali, pričom aby sa jej vyhli, žalobca odstúpil od zmluvy,
čím sa mala Kúpna zmluva od počiatku zrušiť a malo dôjsť k obnoveniu vlastníckeho práva žalobcu ex
tunc, teda ako keby k prevodu nehnuteľností nikdy nedošlo. Tento dôvod má nepochybne ekonomickú(resp. daňovú) logiku, z právneho hľadiska však o dôvod na odstúpenie od zmluvy nejde, preto je takéto
odstúpenie od zmluvy neplatné.

31. Neobstojí argumentácia žalobcu, podľa ktorého skúmanie existencie dôvodu na odstúpenie od
Kúpnej zmluvy nie je potrebné vzhľadom na skutočnosť, že malo dôjsť k tzv. „odstúpeniu dohodou“.
Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon, ktorým jeden z účastníkov zmluvy uplatňuje
zákonné alebo zmluvné právo zrušiť zmluvu, a teda nevyžaduje súhlas druhej strany. Preto nie je možné,
aby k odstúpeniu došlo dohodou ako dvojstranným právnym úkonom. Ak sa obe strany zhodnú na

ukončení zmluvy, nejde o odstúpenie, ale môže ísť o dohodu o zrušení (skončení) zmluvy. Odstúpenie
je právom jednej strany reagovať spravidla na porušenie zmluvy, dohoda vyžaduje konsenzus oboch
zmluvnýchstránaniejeviazanánato,čibolzáväzokzozmluvyporušenýalebočijetuinýzákonnýalebo
zmluvný dôvod na odstúpenie. Pokiaľ aj druhá zmluvná strana výslovne prejaví prijatie (akceptovanie,
súhlas) s odstúpením od zmluvy, nekonvaliduje sa tým od počiatku daná neplatnosť odstúpenia od
zmluvy spôsobená absenciou právom uznaného dôvodu na odstúpenie.

32. Odvolací súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie v tom
rozsahu, pokiaľ ním bolo Odstúpenie od Kúpnej zmluvy, v ktorom bol poňatý aj súhlas spoločnosti
Riverside development, s.r.o. s odstúpením, posúdené ako dohoda na ukončení Kúpnej zmluvy a
spätnom prevode pozemkov na žalobcu. Prirodzene súd nie je pri výklade obsahu právneho úkonu

viazaný jeho označením účastníkmi. Prvoinštančný súd zjavne uplatňoval princíp preferencie výkladu
právneho úkonu v prospech jeho platnosti (porovnaj napr. nález Ústavného súdu SR z 1. apríla
2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014), avšak ani pri uplatňovaní tohto princípu nie je možné nerešpektovať
konkrétny obsah právneho úkonu a najmä vôľu jeho účastníkov (§ 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Odstúpenieodzmluvysasvojoupovahouvkľúčovýchrysochlíšioddohodyoskončení(zrušení)zmluvy,

najpodstatnejšie je to, že v prvom prípade ide o jednostranný právny úkon, ktorým sa zmluva zrušuje od
počiatku (ex tunc), v druhom prípade ide dvojstranný právny úkon, ktorým sa zmluva zrušuje s účinkami
ex nunc. Súhlas so skončením zmluvy musí mať povahu právneho úkonu - prejavu vôle zrušiť zmluvu, a
nie len akceptácie faktu, že druhá strana vyhlási, že zmluva už neplatí. Ak z okolností prípadu nevyplýva
spoločná vôľa ukončiť zmluvu jej zrušením za daných podmienok, nemôže ísť o dohodu o skončení

zmluvy.

33. Z vykonaného dokazovania (výsluch T. Š., ktorý bol jedným z konateľov Spoločnosti a ktorý kreoval
vôľu tejto Spoločnosti a prejavoval za ňu aj súhlas s týmto konkrétnym Odstúpením), ale aj z tvrdení
samotného žalobcu vyplýva, že tak žalobca, ako aj spoločnosť Riverside development, s.r.o. mali

jednoznačne vôľu skončiť zmluvu odstúpením žalobcu od nej, aby dosiahli to, že sa zmluva zruší od
počiatku a z právneho hľadiska sa žalobcovo vlastnícke právo k pozemkom bude považovať za nikdy
neprerušené, a to práve s ohľadom na nimi v čase uzavretia Kúpnej zmluvy nepredvídané daňové
povinnosti. Okrem toho súhlas spoločnosti Riverside development, s.r.o. tu nemal povahu súhlasu s
návrhom žalobcu na uzavretie dohody o zrušení zmluvy, ale bol daný zjavne pre účely katastrálneho

konania, pretože súhlas druhej zmluvnej strany s odstúpením od zmluvy (t.j. jeho nespornosť) správa
katastra vyžaduje na to, aby zmenu vlastníctva na základe odstúpenia od zmluvy zapísala záznamom
do katastra nehnuteľností rešpektujúc pri tomto ustálenú súdnu judikatúru (pozri rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011, sp. zn. 6Sžo/229/2010). V dôsledku neplatnosti Odstúpenia a
skutočnosti, že nešlo ani o žiaden iný platný právny úkon, nehnuteľnosti patriace spoločnosti Riverside

development, s.r.o. neprešli naspäť do vlastníctva žalobcu.

34. Táto odbočka odvolacieho súdu však nemá pre posúdenie správnosti odvolaním napadnutého
rozsudku rozhodujúci význam, pretože súd prvej inštancie, hoci nesprávne právne posudzoval
Odstúpenie od zmluvy ako dohodu na ukončení Kúpnej zmluvy a spätnom prevode pozemkov na

žalobcu, správne ustálil, že predmetný právny úkon (bez ohľadu na jeho právne posúdenie) sa
nevzťahoval konkrétne na Nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie z exekúcie je predmetom tohto konania.
V Odstúpení je uvedené, že žalobca odstupuje od Kúpnej zmluvy, pričom žalobca súčasne na tej
istej listine vymedzil aj konkrétne nehnuteľnosti, ktorých vrátenia sa na základe odstúpenia od zmluvy
domáha. Takto koncipovaná listina nebola jednoznačná v tom, či žalobca opomenul zahrnúť do

zoznamu nehnuteľností aj Nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania azda v dôsledku chyby, alebo
ich opomenul zámerne, táto nejednoznačnosť bola odstránená Dodatkom k odstúpeniu, z ktorého
jednoznačnevyplýva,žeOdstúpenímnemalibyťdotknutékonkrétneNehnuteľnosti,ktorésúpredmetom
tohto konania, teda že v prípade Odstúpenia nezahrnutie Nehnuteľností do zoznamu nebolo dôsledkomnáhody, ale neboli tam zahrnuté úmyselne. Tieto dve časti odstúpenia, teda vyhlásenie o odstúpení a
zoznam nehnuteľností teda nemožno oddeľovať, ako to robí žalobca, ale nepochybne tvoria jednotu a je
potrebné ich vykladať vo vzájomnom súlade. Pokiaľ aj žalobca tvrdil, že odstúpil od Kúpnej zmluvy ako

od celku, nedokázal už nijako prijateľne vysvetliť, prečo by potom Nehnuteľnosti do zoznamu uvedeného
v Odstúpení úmyselne nezahrnul a navyše by ich nezahrnutie do odstúpenia od zmluvy neskôr potvrdil
Dodatkom pre odstránenie akýchkoľvek pochybností. V tomto smere nie je podstatné, či dôvody pre
nezahrnutie Nehnuteľností do Odstúpenia uvedené v Dodatku skutočne existovali.

35. Možno teda uzavrieť, že aj keby Odstúpenie od zmluvy bolo platným právny úkonom, dokonca
bez ohľadu na to, či by išlo o platné odstúpenie alebo platnú dohodu na ukončení Kúpnej zmluvy a
spätnom prevode pozemkov na žalobcu (pričom však odvolací súd opakuje, že ani jeden z týchto do
úvahy prichádzajúcich právnych úkonov platne nevznikol), nič by to nemenilo na skutočnosti, že daný
právny úkon by sa výslovne nedotkol Nehnuteľností. Z vykonaného dokazovanie teda nevyplynul žiaden
dôvod neplatnosti prevodu Nehnuteľností na spoločnosť Riverside development, s.r.o., ktorá sa preto

stala ich vlastníkom a taktiež sa žalobcovi nepodarilo preukázať existenciu žiadneho právneho titulu pre
navrátenie Nehnuteľností do jeho vlastníctva. Súd prvej inštancie preto správne žalobu v časti týkajúcej
sa Nehnuteľností zamietol.

36. V prípade Motorového vozidla, taktiež platí, že na dosiahnutie úspechu v spore musí žalobca

tvrdiť a preukázať, že je jeho vlastníkom. Nestačí, aby žalobca spochybnil vlastnícke právo spoločnosti
Riverside development, s.r.o., a nie je dostatočné ani to, ak žalobca tvrdí, že vlastnícke právo v určitom
čase mal, ale žalobca musí tvrdiť a preukázať, že vlastnícke právo má, teda že toto trvá. Tu možno
žalobcovi prisvedčiť, že jeho tvrdenie o tom, že bol pôvodne vlastníkom Motorového vozidla, nebolo
žalovanými popreté, toto skutkové tvrdenie žalobcu je však samé o sebe v zmysle vyššie uvedeného

nepodstatné. Jeho uplatnením sa neprenáša dôkazné bremeno na druhú stranu, je to stále žalobca,
kto musí preukazovať, že vlastnícke právo k Motorovému vozidlu nielen mal, ale ho aj stále má.
Žalobca však v tomto neuniesol ani len bremeno tvrdenia, keďže jeho vyjadrenie, že nevie, ako sa malo
Motorové vozidlo dostať do majetku spoločnosti Riverside development, s.r.o., na ktorú je aj evidované,
je pre svoju neurčitosť ako prostriedok procesného útoku bez relevancie. Hoci nie je vylúčené, že

o tejto skutočnosti žalobca nemá vedomosť, táto neznalosť je na úkor žalobcu, keďže sa tak zbavil
možnosti napríklad tvrdiť a preukazovať, že sú tu dôvody, pre ktoré je prevod vlastníckeho práva na
Spoločnosť neplatný. Skutočnosť, že Motorové vozidlo je majetkom spoločnosti Riverside development,
s.r.o. vyplýva z evidencie vozidiel, to je dôvod, prečo sa tejto hnuteľnej veci týka exekúcia. Úspešne
poprieť vlastnícke právo Spoločnosti k Motorovému vozidlu za týchto okolností nie je možné tvrdením

o nevedomosti žalobcu o okolnostiach jeho prevodu na Spoločnosť. Navyše to, že motorové vozidlo
bolo prevedené na spoločnosť, podporuje aj výpoveď svedka T. Š.. Je v tejto časti málo podrobná, ale
prinajmenšom možno uviesť, že prevod Motorového vozidla na Spoločnosť nevyvracia a iné dôkazy
na popretie existencie či platnosti prevodu žalobcom navrhnuté neboli. Pokiaľ žalobca tvrdil, že za
spoločnosť Riverside development, s.r.o. si od neho nikto Motorové vozidlo neprevzal, toto stále má

užívať žalobca, tento argument je bezpredmetný za stavu, keď žalobca bol zároveň jedným z konateľov
spoločnosti a v súčasnosti je jej jediným konateľom.

37. Správne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s tvrdením žalobcu, že mal vlastnícke právo k
Motorovému vozidlu vydržať, keďže ho v dobrej viere užíval. Oprávneným držiteľom je ten, kto

nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.
Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,

nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí
(uznesenie Najvyššieho súdu z 1. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 30/2010).

38. V konaní nebolo sporné, že žalobca Motorové vozidlo užíval, avšak žalobca ničím (pozitívne)
nepreukázalsvojudobromyseľnosťotom,žemuvlastníckeprávokvozidlupatrí.Tásanedáodvodzovať

len od užívania vozidla a od nekonkrétneho vyhlásenia žalobcu, že nemá vedomosť o tom, že
by vlastnícke právo k Motorovému vozidlu previedol. Žalobca opomenul konkrétne tvrdiť, od čoho
odvodzoval svoju dobromyseľnosť. Neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že sa
správal ako vlastník vozidla vyjmúc skutočnosť, že ho užíval (v zmysle jazdenia na ňom), teda najmä žeby platil napríklad jeho poistenie a iné náklady na prevádzku a údržbu Motorového vozidla, ako ani to,
že by Motorové vozidlo Spoločnosť, v ktorej bol konateľom, neevidovala vo svojom účtovníctve. Okrem
toho odvolací súd podotýka, že vlastník vozidla je v štandardných prípadoch uvedený v dokladoch

od vozidla (Osvedčenie o evidencii) a jednoduchým nahliadnutím do príslušného dokladu sa každý vie
presvedčiť o tom, kto má vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Pri vynaložení bežnej opatrnosti by
žalobca teda nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu Motorové vozidlo patrí, keďže v konaní nebolo
sporné, že evidovaným vlastníkom Motorového vozidla je spoločnosť Riverside development, s.r.o., a
teda musí byť uvedená v príslušnom doklade. Pokiaľ by o tom žalobca nevedel, takáto neznalosť nie

je ospravedlniteľná. Možno teda uzavrieť, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu zamietol
aj v časti týkajúcej sa Motorového vozidla.

39. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,
pretože je vo výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane závislého výroku o trovách
konania.

40.Onáhradetrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1
a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im vznikol voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).