Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213232006
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:1213232006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom D. X, E., proti žalovanej: Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s., so sídlom
Mlynské Nivy 59/A, Bratislava, IČO: 35 829 141, zastúpenej právnym zástupcom soukeník – štrpka s. r.
o., so sídlom Strážnická 8141/5, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, o zriadenie
vecného bremena za náhradu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. RK-7C/24/2014-744 zo dňa 19. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.
k. RK-7C/24/2014-744 zo dňa 19. 09. 2023 zriadil vecné bremeno na nehnuteľnostiach žalobcu
nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.: pozemok parc. č. C-KN 15722/2 o výmere 108 m2, druh
pozemku: záhrady, zapísaný na LV č. XXXXX na Okresnom úrade Ružomberok – katastrálny odbor pre
obec F. a katastrálne územie F., vecné bremeno zaťažuje predmetný pozemok vo výmere 108 m2, a
pozemok parc. č. C-KN 15727 o výmere 2163 m2, druh pozemku: lesné pozemky, zapísaný na LV č.

XXXX na Okresnom úrade Ružomberok – katastrálny odbor pre obec F. a katastrálne územie F., vecné
bremeno zaťažuje predmetný pozemok vo výmere 2163 m2, v prospech stavby „Vedenie 2 x 400 kV
pre G. H.“, druh stavby inžinierska stavba, účel stavby: diaľkové rozvody elektriny, stožiare, na pozemku
parc. č.: líniová stavba katastrálne územie: F., I. J., K., L., H. na základe stavebného povolenia vydaného
Mestom F. č. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL zo dňa 13. 01. 2011, právoplatného dňa 26. 02. 2011, na
nevyhnutný výkon vlastníckych práv k tejto stavbe (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 22.028,70 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku (výrok II.). Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok III.).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca (právny nástupca pôvodnej žalobkyne M. C., zomr.
XX. XX. XXXX) sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Bratislava III. dňa 16. 03. 2013,
v znení jej zmien, domáhal voči žalovanej zriadenia vecného bremena v prospech žalovanej za náhradu
v sume 22.028,70 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná, ktorá je držiteľom povolenia podľa zákona
č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) dňa 24.

03. 2010 požiadala o stavebné povolenie na stavbu „Vedenie 2x 400 kV pre G. H.“. Stavebné povolenie
č. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL bolo vydané dňa 13. 01. 2011, právoplatné dňa 26. 02. 2011, a to aj
na pozemkoch v jeho výlučnom vlastníctve v kat. úz. F., C-KN parcele č. 15722/2, zapísanom na LV č.
XXXXX a C-KN parcele č. 15727, zapísanom na LV č. XXXX. Uvedené pozemky boli v územnom plánemesta F. platnom do 16. 03. 2013 určené za stavebné pozemky, z ktorého dôvodu k nim v prospech
žalovanej nevzniklo zákonné vecné bremeno.
3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, majúc zato, že nakoľko stavba sporného vedenia bola

umiestnená v pôvodnom koridore elektroenergetického zariadenia prenosovej sústavy - vedenia 2x 200
kV, ktoré bolo postavené v zmysle rozhodnutia o prípustnosti stavby sp. zn. Výst. 1588/99-Va/1960,
vydaného Stredoslovenským krajským národným výborom, odbor výstavby Banská Bystrica zo dňa
14. 11. 1960 a povolené do užívania povolením vydaným Ústrednou správou energetiky zo dňa 23.
12. 1964, s čím súvisel vznik vecného bremena v rozsahu ochranného pásma zariadenia v zmysle

zákonač.79/1957Zb.ovýrobe,rozvodeaspotrebeelektriny(elektrizačnýzákon)(ďalejlen„elektrizačný
zákon“), ktoré oprávnenie zostalo v zmysle neskorších právnych predpisov nedotknuté. Vecné bremeno
v rozsahu ochranného pásma elektroenergetického zariadenia spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
žalobcu vzniklo zo zákona (elektrizačný zákon), a to 14. 11. 1960. Stavba bola umiestnená v koridore
pôvodného vedenia 2x 200 kV, pričom ku dňu právoplatnosti stavebného povolenia na nové vedenie
nedošlo k demontáži pôvodného vedenia, a teda k zániku zákonného vecného bremena vyplývajúceho

ešte z § 22 ods. 3 elektrizačného zákona. Pozemky vo vlastníctve žalobcu zároveň nie sú vedené na liste
vlastníctva ako parcely určené na stavbu a definované ako zastavané plochy a nádvoria a územný plán
mesta F. jasne definuje dané pozemky ako pozemky neurčené na zástavbu. Pozemky neboli stavebnými
ani v minulosti, keďže boli zaťažené predchádzajúcou energetickou stavbou.
4. Za podstatné v spore považoval súd zistenie, či v prípade stavby žalovanej povolenej na pozemkoch

žalobcu ako „Vedenie 2x 400 kV pre G. H.“, sa jedná o novú originálnu stavbu alebo o stavebnú úpravu.
Vyhodnotiac listinné dôkazy mal súd zato, že ide o novú stavbu s tým, že zmenou parametrov vedenia
napätia z 220 kV na 400 kV došlo k zmene rozsahu ochranného pásma z pôvodných 20 m na 25
m od krajného vodiča na každej strane, pričom samotná šírka ochranného pásma sa zväčšila o 10
m. Súd k uvedenému záveru dospel aj vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Žiline č. k.

11Co/77/2019-2158 zo dňa 17. 12. 2019 vo veci Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3C/155/2013,
ktoré konanie je skutkovo a právne totožné s týmto konaním (s tým, že predmetom uvedeného konania
boli iné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v tom istom katastrálnom území, poznámka odvolacieho
súdu),keďvtejtosúvislostipoukázalnazáveryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyslovenévnáleze
sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. 06. 2019 zaoberajúcom sa predvídateľnosťou rozhodnutia. Konštatoval,

že žalovaná v konaní neprodukovala také dôkazy, ktoré by odôvodňovali odklon od už vysloveného
právneho názoru Krajským súdom v Žiline. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je dôvodná.
5. Následne súd vo veci aplikoval ust. § 135c Občianskeho zákonníka, pričom posudzujúc žalovanou
vybudovanú stavbu „Vedenie 2x 400 kV pre G. H.“ dospel k záveru, že vzhľadom na jej charakter - líniová

stavba elektrického vedenia, nie je možné a účelné odstránenie stavby a nie je možné ani prikázať
predmetnú stavbu za náhradu vlastníkovi pozemku, z ktorého dôvodu pristúpil k zriadeniu vecného
bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu.
6. Konštatoval, že žalovaná, aj keď namietala, že vecné bremeno jej vzniklo už vybudovaním stavby
elektrického vedenia v roku 1960, nespochybňovala vznik nového vecného bremena, o čom svedčí,

že dňa 06. 03. 2012 spoločnosť Energico adresovala žalobcovi oznámenie o majetkovom usporiadaní
ochranného pásma pre žalovanú, spočívajúce v zápise vecného bremena a jednorazovú náhradu za
50 rokov obmedzenia. Spornou bola výška odplaty/náhrady za vecné bremeno, keď otázka rozsahu
vecného bremena sa v konaní stala nespornou.
7. Súd náhradu za vecné bremeno určil vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne A. K. N. č.

33/2013 zo dňa 11. 11. 2013. Námietku žalovanej k výške uplatnenej náhrady žalobcom, vzhľadom
na označený druh pozemkov, súd neakceptoval. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že v čase vydania
stavebnéhopovoleniavroku2011bolvplatnostiúzemnýplán,podľaktoréhobolipozemkyvovlastníctve
žalobcu funkčne určené na zastavenie rekreačnými objektmi a až v zmysle územného plánu zo dňa
16. 10. 2012 došlo k zmene druhu pozemkov, kedy pozemok KN-C č. 15703 je definovaný ako

funkčná plocha podhorské lúky a pasienky a pozemok KN–C č. 15722/2 ako prístupová cesta k okolitým
pozemkom, čo podľa súdu zrejme súviselo so skutočnosťou, že podľa zákona č. 656/2004 Z. z. o
energetike a o zmene niektorých zákonov, účinného v čase zriadenia stavby, ako aj podľa súčasne
platného zákona č. 251/2001 Z. z. (správne 251/2012 Z. z., poznámka odvolacieho súdu) o energetike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 09. 2012, vznik vecného bremena zo zákona

pre energetickú stavbu je možný len mimo zastavaného územia obce.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255, § 262 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C. s. p.“) a žalobcovi ako úspešnej strane konania priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.9. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná z dôvodov pod3a § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p.
odvolanie, ktorým sa domáhala jeho zmeny, spoeívajúcej v zamietnutí žaloby a priznaní jej náhrady trov

prvoinštaneného a odvolacieho konania.
10. Žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že stavba „Vedenie 2x 400kV pre G. H.“ je
novou stavbou. Podľa žalovanej samotná skutočnosť, že dôjde k nahradeniu pôvodného elektrického
vedenia, ako líniovej stavby, novým elektrickým vedením na identickom pozemku nemôže bez ďalšieho
viesť k zániku zákonného vecného bremena, a to len z dôvodu zmeny napätia, ako to v odôvodnení

svojho rozhodnutia nesprávne uvádza Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 11Co/77/2019 zo dňa
17. 12. 2019, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal.
11.Namietalazáversúdu,žepreposúdenieotázky,čisavpredmetnomprípadejednáostavebnúúpravu
pôvodnej stavby, alebo o novú stavbu, je podstatné zvýšenie napätia nového vedenia. Súd takýmto
spôsobompodľažalovanejumelovytvorilkonštrukciu,ktorousausilujeodôvodniťrozdielnyprávnyrežim
trvania práv zodpovedajúcich vecnému bremenu v prípade identických stavebných úprav v závislosti od

toho, či sa v dôsledku stavebných úprav mení, alebo nemení rozsah napätia, pričom dôraz kladú na
zväčšenie ochranného pásma.
12. Podľa žalovanej mala byť zo strany súdov primárne posúdená otázka dopadu stavebnej úpravy
vedenianatrvaniezákonnéhovecnéhobremenaaažsekundárnemoholbyťriešenýjejnásledok-dopad
rozšírenia ochranného pásma na vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Pokiaľ súd postupoval v opačnom

poradíaodnásledku(rozšíreniaochrannéhopásma)odvíjaprávneposúdeniepríčiny(stavebnýchúprav
vedenia), nemožno toto jeho právne posúdenie akceptovať.
13. Nesúhlasila so záverom súdu, že pokiaľ jej v roku 1960 vzniklo zákonné vecné bremeno,
odstránením pôvodnej stavby toto vecné bremeno zaniklo. Poukázala na zákon o energetike, ktorý
upravuje zánik vecných bremien vo vzťahu k elektrickému vedeniu, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ

distribučnej sústavy, a to len na základe žiadosti vlastníka nehnuteľnosti v prípade, ak elektrické
vedenie nie je najmenej päť rokov využívané na distribúciu elektriny. V prípade, ktorý je predmetom
sporu, nenastala žiadna zo skutočností, s ktorými príslušné právne predpisy spájajú zánik zákonných
vecných bremien. Modernizovala vedenie v pôvodnom koridore na pozemku, ktorý bol pôvodne
zaťažený zákonným vecným bremenom, a to bez toho, aby uvedenou stavebnou úpravou existujúce

zákonné vecné bremeno akokoľvek modifikovala. Skutočnosť, že v procese modernizácie vedenia
bolo zvýšené jeho napätie, s čím zákon o energetike spája rozšírenie ochranného pásma vedenia,
nemá so zriadením, resp. existenciou zákonného vecného bremena žiadnu súvislosť. Prechodnou
nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká, preto aj v prípade, kedy by po odstránení
pôvodného vedenia a vybudovaní nového vedenia v koridore pôvodného vedenia nebolo možné právo

zodpovedajúce vecnému bremenu dočasne vykonávať, nedošlo by k jeho zániku a po realizovaní
stavebnej úpravy by zostalo plne zachované. V tejto súvislosti žalovaná poukázala aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. R I 1373/27 zo dňa 29. 09. 1927, v zmysle ktorého ani zánik
nehnuteľnosti pôvodne zaťaženej vecným bremenom (služobnosťou) nespôsobuje bez ďalšieho zánik
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ak novovytvorená nehnuteľnosť umožňuje jeho výkon aj

naďalej, hoci pôvodný stav nie je obnovený úplne identicky. Nahradenie pôvodného elektrického vedenia
ako líniovej stavby novým elektrickým vedením na identickom pozemku nemôže teda bez ďalšieho
(mimo zákonného režimu zániku zákonných vecných bremien) viesť k zániku zákonného vecného
bremena, a to len z dôvodu zmeny napätia, ako v odôvodnení rozsudku nesprávne uvádza súd. V rámci
realizácie stavby sa postupne na celej trase vedenia vymieňali staré stožiare za nové a staré vedenie

za nové. K celej demontáži pôvodného vedenia a k zrušeniu vedenia nikdy nedošlo a z toho dôvodu
nedošlo ani k zániku zákonného vecného bremena.
14. Ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy je oprávnená zriaďovať a prevádzkovať vedenie na
nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, pričom tento je povinný strpieť umiestnenie a prevádzkovanie
vedenia na nehnuteľnostiach. Za uvedené mal žalobca (resp. jeho právny predchodca) možnosť žiadať

jednorazovú náhradu podľa príslušných ustanovení elektrizačného zákona ako náhradu za obmedzenie
jehovlastníckehopráva.Pokiaľsúdvtomtokonanízriadilvecnébremeno,ktoréhoobsahomjepovinnosť
žalobcu strpieť umiestnenie a prevádzkovanie vedenia na nehnuteľnostiach, pričom za uvedenú
povinnosť má žalobca nárok na odplatu za obmedzenie vlastníckeho práva, uvedené vecné bremeno
je svojím charakterom a obsahom totožné s existujúcim zákonným vecným bremenom viaznucim na

nehnuteľnostiach. Na pozemkoch žalobcu tak viaznu dve vecné bremená, a to zákonné právo vzniknuté
v dôsledku existencie osobitného predpisu (Elektrizačného zákona) a vecné bremeno zriadené súdom
podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ktoré sa obsahovo vzájomne prekrývajú. Súd sa s týmto jejargumentom – trvaním existujúceho zákonného vecného bremena riadne nevysporiadal a nesprávne
právne posúdil údajný zánik zákonného vecného bremena.
15. Uviedla, že pokiaľ existuje lex specialis, ktorým je v tomto prípade zákon o energetike, je vzťah medzi

vlastníkom pozemkov a vlastníkom stavby usporiadaný touto zákonnou úpravou (zákonným vecným
bremenom, obsahom ktorého je povinnosť žalobcu ako vlastníka pozemkov strpieť prevádzkovanie
vedenia na pozemkoch), preto nie je dôvod na zriadenie vecného bremena, obsahom ktorého bude
totožná povinnosť žalobcu ako vlastníka pozemkov strpieť nevyhnutný výkon vlastníckych práv k stavbe.
16. Žalovaná nesúhlasila s výkladom ust. § 56 písm. g) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a

stavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„stavebnýzákon“)súdom,
podľa ktorého uvedené ustanovenie počíta s takou úpravou elektrického vedenia, kedy sa nemení
napätie (okrem toho, že sa nemení trasa), čo je vyjadrené slovami „bez obmedzenia napätia“.
17. Podľa žalovanej, ak by bolo zámerom zákonodarcu zahrnúť pod uvedenú zákonnú výnimku výlučne
prípady stavebných úprav bez dopadu na zmenu napätia, použil by jednoznačnú formuláciu, z ktorej
by bolo zrejmé, že sa uvedená výnimka vzťahuje na také stavebné úpravy elektrických vedení v

koridore pôvodnej trasy, pri ktorých nedochádza k zmene napätia. Gramatickým výkladom predmetného
ustanovenia však možno dospieť k záveru, že zámerom zákonodarcu bolo zahrnúť pod uvedenú
zákonnú výnimku všetky prípady stavebných úprav elektrických vedení bez obmedzenia, a teda bez
ohľadu na veľkosť napätia, resp. objem prenášanej energie.
18.Podľažalovanejvprípadestavby„Vedenie2x400kVpreG.H.“nejdeonovústavbunapriektomu,že

žiadala o vydanie stavebného povolenia na danú stavbu, keď skutočnosť vydania stavebného povolenia
súvisí s tým, že ide o líniovú stavbu, ktorá prechádza pomerne rozsiahlym územím. Na niektorých
úsekoch stavba predpokladala vybudovanie nových stožiarov, na niektorých miestach odklon od
pôvodného koridoru a na iných len rekonštrukciu pôvodne vybudovaného vedenia. Príslušný stavebný
úrad vydal na jej žiadosť na celú líniovú stavbu stavebné povolenie, hoci stavebná úprava vedenia,

ktorásadotýkapozemkovžalobcu,sivydaniestavebnéhopovolenia,aniohlásenienevyžadovala.Záver
súdu o tom, že vydanie stavebného povolenia nasvedčuje tomu, že nejde o stavebnú úpravu nemá
oporu v skutkových zisteniach, vychádza z nesprávnej interpretácie § 56 písm. g) stavebného zákona
a argumentačne odkazuje na vydané stavebné povolenie, hoci otázku potreby jeho vydania si mal súd
posúdiť a vyhodnotiť sám.

19. Žalovaná namietala tiež posúdenie pozemkov žalobcu ako pozemkov nachádzajúcich sa
v intraviláne, a teda v zastavanom území obce, čo v čase údajného zriadenia novej stavby vylučovalo
vznik zákonného vecného bremena podľa § 11 Zákona o energetike. Keďže k zániku zákonného
vecného bremena, ktoré vzniklo v roku 1960 z dôvodu rekonštrukcie vedenia nikdy nedošlo, nebol
dôvod zaoberať sa uvedenou otázkou. Avšak aj v prípade, ak by teoreticky vznikol priestor pre

jej posúdenie, platný územný plán mesta F. potvrdzuje, že žalobcove pozemky sa nachádzajú a
nachádzali v extraviláne obce a neboli určené na zástavbu. Navyše, z dôvodu umiestnenia nadzemného
elektrického vedenia od roku 1960 sa pozemky žalobcu nachádzajú v ochrannom pásme stavby, kde
je zákonný zákaz zriaďovania stavieb, ktorý vyplýva z ust. § 43 ods. 4 zákona o energetike a pre
akékoľvek územné, či stavebné konanie na pozemkoch žalobcu bolo podmienkou udelenie súhlasu z jej

strany ako prevádzkovateľa sústavy. Považovať dané pozemky za stavebné pozemky, preto považovala
za nesprávne. Bez ohľadu na preklasifikáciu pozemkov vo vlastníctve žalobcu (stavebný pozemok,
intravilán, extravilán) mala a stále má práva k pozemkom žalobcu dané jej osobitným postavením.
20. Žalovaná namietala aj výšku náhrady za zriadenie vecného bremena, keď súd logicky nezdôvodnil
z akých dôvodov považuje výpočet náhrady za zriadenie vecného bremena za správny. Súd vychádzal

zo znaleckého posudku č. 33/2013 zo dňa 11. 11. 2013, vypracovaného znalkyňou A. K. N., a to aj
napriek tomu, že bol vypracovaný iba k parcele č. 15722/2 a nie aj k parcele č. 15727, ktorá zároveň
predstavuje iný druh pozemku. Podľa žalovanej je tiež otázne z akého dôvodu súd priznal náhradu za
zriadenie vecného bremena na základe znaleckého posudku z roku 2013, keď vecné bremeno zriadil
až v roku 2023.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa žalovanej výrok I. rozsudku nesprávny a súd zriadil
na pozemkoch žalobcu vecné bremeno, ktoré už ako zákonné vecné bremeno existuje. Zároveň je
nesprávny i výrok II., kedy súd pri odôvodnení tohto výroku porušil jej právo na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na nastolené otázky, ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci podstatné.

22. Vzhľadom na nesprávnosť výrokov I. a II. rozsudku okresného súdu žalovaná namietala aj od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách konania.23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na priebeh konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
rozhodnutia súdov vo veci bývalého Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3C/155/2013. Poukázal tiež
na „Závereenú správu o ukoneení projektu eíslo 2x 400 kV prenosové vedenie pre rozvodou H.“, ktorú

predložilvrámciodvolaciehokonaniaakosúeas?doplnenianávrhunapredaženielehotynavyjadreniek
odvolaniu žalovanej. Pod3a žalobcu zo závereenej správy projektu, ktorú vyhotovila samotná žalovaná,
je nepochybne zrejmé, že ide o novú stavbu a nie stavebnú úpravu.
24. Žalobca v ialšom poukázal na svoje predchádzajúce podania v rámci odvolacieho konania, a
to žiados? o predaženie sudcovskej lehoty na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, v rámci ktorého

poukázal na trestné konanie vedené na prezídiu PZ - Národnej kriminálnej agentúre EVS: PPZ-209/
NKA-BA4-2023 UM, v rámci ktorého bol vypoeutý ako poškodený, a v ktorej trestnej veci sa zis?ujú
okolnosti okolo znaleckého posudku e. 25/2018 od STU v Bratislave, ktorý vykazuje znaky nepravdivého
znaleckého posudku, ktorý bol žalovanou použitý aj v prejednávanom spore.
25. Uviedol, že žalovaná sa zdráha dobrovo3ne vyplati? adekvátnu kompenzáciu za znehodnotenie
pozemkov rozšírením ochranného pásma v súvislosti s „výmenou“ pôvodného elektrického vedenia 2x

220 kV na súeasné elektrické vedenie 2x 400 kV, hoci udelený grant bol ureený aj na tento úeel. K
tomuto si dala žalovaná vypracova? znalecký posudok od Slovenskej technickej univerzity v Bratislave,
pod3a ktorého pri výmene pôvodného elektrického vedenia na terajšie došlo k jeho rekonštrukcii, aby
uvedené nemohlo by? považované za neoprávnenú stavbu z obeianskoprávneho h3adiska. Opak však
hovorí odborné vyjadrenie od Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, ktoré dal vyhotovi? súd.

26. Žalovaná v replike (vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu) zotrvala na podanom odvolaní, plne sa
pridažajúc doterajšej argumentácie v konaní.

27. Žalobca v duplike (vyjadrenie k replike žalovanej) s poukazom na svoje predchádzajúce vyjadrenie

nepovažoval za potrebné sa k veci vyjadri?, opätovne však poukázal na vedené trestné konanie s tým,
že vyšetrovate3 mu v danom konaní dal za pravdu.

28. Žalovaná v reakcii na dupliku žalobcu uviedla, že poukázala na to, že trestné oznámenie podané
žalobcom v konaní EVS: PPZ-227/BA4-2023 bolo odmietnuté v súlade s ust. § 197 ods. 1 písm.

d) Trestného poriadku. Uviedla, že rozhodnutie o otázke, ei daná stavba predstavuje novú stavbu v
dôsledku zvýšenia napätia alebo nie, ako aj nárokov v rovine právneho režimu vecných bremien spadá
výluene do právomoci súdu, ktorý vo veci koná. Tvrdenia žalobcu založené na vyšetrovaní trestného
orgánu nie sú preto pre toto konanie relevantné a nemôžu nijakým spôsobom ovplyvni? posúdenie
právnej otázky, ktorá je predmetom súdneho sporu.

29. V ialšom žalovaná zopakovala argumenty uvedené v rámci odvolania.

30. Nako3ko vyjadrenie žalovanej neobsahovalo žiadne nové skutoenosti, ktoré by boli pre rozhodnutie
sporu podstatné, odvolací súd uvedené vyjadrenie v zmysle § 374 ods. 3 C. s. p. nedorueoval žalobcovi,
nako3ko to nepovažoval za potrebné pre zachovania práva na spravodlivý proces.

31. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané veas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnú? týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.), a tento pod3a § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil, vyhodnotiac
odvolanie žalovanej ako nedôvodné.

32. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovanej, následných vyjadrení
strán konania a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie spôsobom

zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania správne zistil skutkový
stav veci, ktorý následne v podstate i správne právne posúdil, i kei sa nemožno stotožni? so všetkými
jeho závermi. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa súd zaoberal relevantnými skutkovými i
právnymi otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z h3adiska právneho posúdenia veci podstatné a
z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k vyhoveniu žalobe, eím spaoa zákonné kritériá

odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p.

33. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v nadväznosti na odvolacie námietky
žalovanej odvolací súd uvádza, že podstatné pre rozhodnutie v danom spore, ako správne uviedol ajsúd prvej inštancie, bolo posúdenie, ei v prípade stavby „Vedenie 2x 400 kV pre G. H.“ ide o novú stavbu,
s vyriešením ktorej otázky súvisí aj posúdenie vzniku a trvania vecného bremena viažuceho sa na túto
stavbu.

34. Súd prvej inštancie stavbu „Vedenie 2x 400 kV pre G. H.“ na základe vykonaného dokazovania
a, s poukazom na princíp právnej istoty, vychádzajúc zároveo zo záverov súdov v skutkovo a právne
totožnej veci (vo vz?ahu k iným pozemkom vo vlastníctve žalobcu) bývalého Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. 3C/155/2013, posúdil uvedenú stavbu vedenia ako novú stavbu.

35. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu v rozhodnutí
sp. zn. 11Co/77/2019 zo doa 17. 12. 2019 vo vyššie uvedenom spore Okresného súdu Ružomberok,
ktorého predmetom bolo posúdenia rovnakej otázky, a to, ei v prípade stavby „Vedenie 2x 400 kV pre
G. H.“ ide o stavbu novú alebo len o stavebnú úpravu, v ktorom rozhodnutí odvolací súd konštatoval,
že z „rozhodnutia Mesta F. zo doa 16. 01. 2009, právoplatného doa 28. 02. 2009, ktorým stavebný úrad

rozhodol o umiestnení stavby „Vedenie 2x 400 kV pre G. H.“ vyplýva, že stavba bude umiestnená v
existujúcom koridore vedenia 2 x 220 kV, ktoré bude pred výstavbou odstránené. Z existujúceho koridoru
vyboeuje z trasy iba zaústenie do G. H., k. ú. H., úprava v k. ú. I. J. a prepojenie vedené pri meste
F.. Na viacerých miestach územného rozhodnutia je uvedené, že pôvodne postavené vedenie 220 kV
bude zdemontované. Stavba predpokladala vybudovanie nových stožiarov a na niektorých miestach

predpokladala odklon od pôvodného koridoru (k eomu aj došlo, eo ani nie je sporné, mimo pozemkov
žalobcu). Hoci sa táto zmena nedotýka pozemkov žalobcu, stavba bola povolená ako stavba líniová.
Rovnako stavebné povolenie vydané Mestom F. doa 13. 01. 2011 hovorí o odstránení starého vedenia
v rámci výstavby nového vedenia. Za podstatnú skutoenos? v danom konaní považoval odvolací súd
zmenu napätia spoeívajúcu vo zvýšení napätia, resp. objemu prenášanej energie z 220 kV na 400 kV,

eím sa mení charakter stavby a hlavne dopad tejto stavby na obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu.
Podstatne sa mení ochranné pásmo z 20 m na 25 m v celom koridore elektrického vedenia, eo má za
následokpodstatnúzmenurozsahuobmedzeniavlastníckehoprávažalobcu.Pod3anázoruodvolacieho
súdu v uvedenom konaní, aj samotné ust. § 56 písm. g) Stavebného zákona poeíta s takou úpravou
elektrického vedenia, kedy sa nemení napätie (okrem toho, že sa nemení trasa), eo je vyjadrené slovami

„bez obmedzenia napätia“. Tým, že žalovaný odstránil pôvodné vedenie a vybudoval, hoc aj v prevažnej
miere, v koridore pôvodného vedenia nové vedenie, avšak s podstatne vyšším napätím 400 kV, nejde
o stavebnú úpravu pôvodnej stavby, ale o novú stavbu. Pokia3 v roku 1960 zákonné vecné bremeno
žalovanému vzniklo, odstránením pôvodnej stavby toto vecné bremeno zaniklo. Toto zákonné vecné
bremeno pôsobilo in rem a zánikom stavby, v prospech ktorej bolo toto vecné bremeno zriadené, zaniklo

aj samotné vecné bremeno.“

36. Uvedený záver odvolacieho súdu bol na základe dovolania žalovanej posudzovaný Najvyšším
súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/13/2022 zo doa 27. 03. 2024, ktorý sa so záverom
súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu o tom, že v prípade stavby „Vedenie 2x 400 kV pre G. H.“ ide

o stavbu novú stotožnil, i kei sa nestotožnil s výkladom ust. § 56 písm. g) stavebného zákona odvolacím
súdom.

37. Najvyšší súd nepovažoval výklad ust. § 56 písm. g) stavebného zákona krajským súdom vo veci
sp. zn. 11Co/77/2019, v zmysle ktorého v stavebnom zákone použité slovné spojenie „bez obmedzenia

napätia“ sa má interpretova? tak, že sa nemení napätie (okrem toho, že sa nemení trasa) za správny.
Pod3a najvyššieho súdu treba uvedené spojenie logicky interpretova? presne naopak, a to ako „bez
oh3adu na to, aké napätie bude“ alebo „bez významu zmien vo výške napätia“. Preto pod3a záverov
najvyššieho súdu výmenu (starého) elektrického vedenia za nové elektrické vedenie s vyšším napätím
v pôvodnom koridore za?aženého pozemku (tu však len za predpokladu neodstránenia pôvodného

vedenia pred osadením nového celkom) nemožno považova? za novú stavbu. V prejednávanom spore
však v dôsledku nesplnenia podmienky osadenia nového vedenia v pôvodnom koridore za?aženého
pozemku (pre nech aj len eiastoenú nezhodu trasy nového vedenia v porovnaní s trasou vedenia
pôvodného) a aj pre odstránenie pôvodného vedenia (vrátane stožiarov) bolo však pod3a najvyššieho
súdu treba usúdi? na presný opak, a teda na správnos? záveru nižších súdov o zadefinovaní povolenej

líniovej stavby ako novej stavby.

38. Pokia3 ide o spornú stavbu vedenia, najvyšší súd (aj) vo vz?ahu k uvedenej stavbe konštatoval,
že „povolenú líniovú stavbu z poh3adu možnosti jej definieného podradenia pod niektorý z pojmovstavba a stavebná úprava (v diskutovanom rozlišovaní chápaných ako významové protiklady) bolo nutné
posudzova? ako celok, a preto tu bolo bez právneho významu, akej povahy boli a v eom konkrétne
mali spoeíva? einnosti pri náhrade skoršieho vedenia (zbudovaného v roku 1960) vedením novým vo

vz?ahu k sporným nehnute3nostiam (tu rozumej tým žalobcovým a nie podobne dotknutým pozemkom
iných vlastníkov).“

39. Z uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka žalovanej spoeívajúca v nesprávnom právnom
posúdení ust. § 56 písm. g) stavebného zákona a s tým súvisiacom posúdení stavby vedenia ako

nového z dôvodu zmeny napätia je dôvodná, avšak uvedené nemá vplyv na správnos? záveru súdu
prvej inštancie o tom, že v prípade spornej stavby ide o stavbu novú, a to vzh3adom na zmenu trasy
vedenia (eo nebolo medzi stranami sporné), i kei nie vo vz?ahu k pozemkom žalobcu.

40. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky žalovanej spočívajúce v nemožnosti zriadiť vecné
bremeno vo vzťahu k pozemkom žalobcu, jednak z dôvodu existencie vecného bremena, ktoré vzniklo

v roku 1960, ako aj z dôvodu, že v prípade pozemkov žalobcu ide o pozemky nachádzajúce sa v
extraviláne obce, ktoré neboli určené na zástavbu, a teda vecné bremeno k nim vzniklo zo zákona.

41. Keiže v prípade stavby „Vedenie 2x 400 kV pre G. H.“ ide o stavbu novú, od právnej skutoenosti
zriadenia tejto stavby treba odvíja? aj vzájomné práva a povinnosti strán konania. Táto stavba bola

postavená na základe stavebného povolenia zo doa 13. 01. 2011, kedy problematiku energetických
stavieb a zákonných vecných bremien v súvislosti s energetickými stavbami upravoval zákon e.
656/2004 Z. z. o energetike. Vychádzajúc však z jeho ustanovení, a to ust. § 10 ods. 1 písm. e)
citovaného zákona, v spojení s § 10 ods. 5 prvá veta zákona, je prípustný vznik vecného bremena zo
zákona zriadením stavby iba mimo zastavaného územia obce. Rovnako súeasne platná právna úprava,

zákon e. 251/2012 Z. z. o energetike, úeinný od 01. 09. 2012, pripúš?a vznik vecného bremena zo
zákona pre energetickú stavbu len mimo zastavaného územia obce. V zastavanom území obce možno
vecné bremeno zriadi? iba na základe dohody s vlastníkom.

42. Pokiaľ ide o zánik vecného bremena súvisiaceho so stavbou pôvodného vedenia, ktoré bolo

nahradené novým vedením, odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/13/2022, ktorý vychádzajúc z ustanovení čl. I. § 10 ods. 1 písm. e), § 36
ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z., čl. I. § 9 ods. 6 písm. a) zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o
zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, § 22 ods. 1 písm. a) elektrizačného zákona, § 151p ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka,

§ 43, § 54, § 139a ods. 8 stavebného zákona a čl. 4 ods. 1 základných princípov Civilného sporového
poriadku konštatoval, že „podstatou problému vo vzťahu k tejto otázke bolo, či možno pripustiť, aby aj po
nadobudnutí účinnosti právnej úpravy dovoľujúcej zriaďovanie nových elektrických vedení na cudzích
pozemkoch len mimo zastavaných území obce a vznik tomu zodpovedajúcich vecných bremien zo
zákona mohlo dôjsť zriadením nového vedenia s parametrami znemožňujúcimi jeho definovanie ako

púhu stavebnú úpravu, resp. ako zmenu už dokončenej stavby k faktickému obídeniu novou úpravou
predpokladaného zákazu (a takto buď k pretrvaniu existencie pôvodného vecného bremena navzdory
tomu, že toto sa má viazať už k novej stavbe alebo k vzniku nového vecného bremena s totožným
obsahom, tu ale napriek zákazu vyvoditeľnému zo zákona zriadiť vedenie s následkom vzniku vecného
bremena aj tam, kde to zákon už nedovoľuje).

43. Ak následne vyjsť bolo treba z porovnania úprav v elektrizačnom zákone a v oboch po ňom
nasledujúcich zákonoch o energetike (z ktorých riešenie v prípadoch druhovo totožných s tým z
prejednávanej veci obsahoval len elektrizačný zákon a to v podobe zániku oprávnení zodpovedajúcich
vecným bremenám a takto aj samotných vecných bremien zrušením vedenia, t. j. zo zákona), vziať
do úvahy začlenenie do oboch zákonov o energetike iba štandardných prechodných ustanovení

o nedotknutí oprávnení a obmedzení vzniknutých za účinnosti skoršej úpravy (riešeniu problému
nepomáhajúcich) a (do tretice) zohľadniť tiež nástup účinkov podľa ostatného z tu spomínaných zákonov
(zákona o energetike č. 656), t. j. vznik vecného bremena in rem (ako povinností naviazaných na
vlastníctvo služobnej nehnuteľnosti) a oprávnení jemu zodpovedajúcich in personam (tu naviazaných
na osobu držiteľa povolenia) len v prípadoch zriadenia elektrického či podobného vedenia v súlade so

zákonom (teda o. i. mimo zastavaného územia obce); patričným vyplnením takejto zjavnej medzery
v práve aj za pomoci základných princípov CSP o súde ako racionálnom zákonodarcovi bude podľa
dovolacieho súdu ustálenie pravidla, podľa ktorého odstránením pôvodného elektrického vedenia,
zriadeného ešte v čase účinnosti elektrizačného zákona, pred zriadením nového elektrického vedeniaako novej stavby (t. j. zrušením pôvodného vedenia) zaniká aj pôvodné vecné bremeno a jemu
zodpovedajúce oprávnenia. Pre prípadný vznik nového vecného bremena zo zákona zriadením nového
vedenia je rozhodujúce, či pozemok majúci byť takto zaťažený leží mimo zastaveného územia obce.“

44. Vychádzajúc z uvedeného mal odvolací súd zato, že v prejednávanom spore vzhľadom na
odstránenie pôvodného elektrického vedenia zriadeného ešte v čase účinnosti elektrizačného zákona,
pred zriadením nového elektrického vedenia ako novej stavby (uvedené vyplýva aj z rozhodnutia
o povolení stavby) v dôsledku zániku stavby pôvodného vedenia došlo k zániku zákonného vecného

bremena viaznuceho na zaťaženom (žalobcovom) pozemku, pričom k vzniku nového zákonného
vecného bremena nedošlo, nakoľko v prípade pozemkov žalobcu išlo o pozemky v zastavanom území
obce, resp. pozemky určené na zastavanie. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie v časti zriadenia vecného bremena vo vzťahu k pozemkom žalobcu za správne,
keďže žalobca nemôže svoje pozemky z dôvodu existencie stavby sporného vedenia využívať v celom
rozsahu vlastníckych práv.

45. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala posúdenie pozemkov žalobcu ako pozemkov nachádzajúcich
sa v zastavanom území obce, uvedenú námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, stotožniac sa
so záverom súdu prvej inštancie v bode 32. odôvodenia napadnutého rozhodnutia. Postup súdu prvej
inštancie, ktorý v tomto smere vychádzal z určenia pozemkov v čase vydania stavebného povolenia

v roku 2011, kedy bol v platnosti územný plán mesta, v ktorom boli uvedené pozemky určené na
zastavanie rekreačnými objektmi, považoval odvolací súd za správny a spravodlivý.

46. Pojem zastavané územie obce je definovaný v ust. § 139a ods. 8 stavebného zákona, v zmysle
ktorého tvorí zastavané územie obce súbor pozemkov, mimo iných pozemkov vhodných na zastavanie

vymedzených na tento úeel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom
zóny a pozemkov, ktoré pod3a schváleného územného plánu obce alebo schváleného územného
plánu zóny sú ureené na umiestnenie stavieb na úeel uspokojovania vo3noeasových a rekreaených
potrieb obyvate3stva (rekreácie). V ease vydania stavebného povolenia bol v platnosti územný plán
mesta, v ktorom boli uvedené pozemky ureené na zastavanie rekreaenými objektmi, z ktorého dôvodu

tieto tvorili zastavané územie mesta F.. Vzh3adom na uvedené považoval odvolací súd za správne
a spravodlivé vychádza? pri ureení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena z ureenia pozemkov
v ease povolenia a zaeatia realizácie danej stavby. Žalovaná pritom nerozporovala tvrdenia žalobcu, že
k zmene územného plánu mesta F. doa 16. 10. 2012, v zmysle ktorého uvedené pozemky už nie sú
ureené na zastavanie rekreaenými objektmi, došlo práve v súvislosti s uskutoenením stavby „Vedenie

2x 400 kV pre G. H.“. Ak aj žalovaná poukazovala na skutoenos?, že žalobca ani v minulosti (od r.
1960) nemohol bez jej súhlasu realizova? stavby na daných pozemkoch z dôvodu existencie vecného
bremena v súvislostí s umiestnením vedenia 2x 220 kV, uvedené nemá vplyv na posúdenie pozemkov
ako pozemkov nachádzajúci sa v zastavanom území obce v zmysle § 139a stavebného zákona.

47.Knámietkežalovanej,ževovzťahukurčeniuodplatyzazriadenievecnéhobremenakpozemkuCKN
parc. č. 15727, kat. úz. F., nemožno vychádzať zo znaleckého posudku A. K. N. č. 33/2013, nakoľko tento
pozemok nebol predmetom ohodnocovania daným posudkom, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie
žalovanej je správne, avšak v prípade oboch pozemkov žalobcu, ktoré sú predmetom konania, sa jedná
o pozemky v rovnakej lokalite, ktoré navzájom susedia, rovnako bezprostredne susedia s pozemkami,

ktoré boli predmetom konania Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 3C/155/2013 (CKN parc. č. 15703
a 15728, kat. úz. F.), v ktorom konaní súd pri určení odplaty za zriadenie vecného bremena vychádzal
z uvedeného znaleckého posudku. Podľa názoru súdu druh pozemku nie je relevantný, nakoľko v danom
čase išlo o pozemky v zastavanom území obce, ktoré podľa územného plánu obce boli určené ako
pozemky stavebné, a teda možno použiť ohodnotenie iného pozemku v danej lokalite, kde hodnota

sa približuje k hodnote stavebného pozemku. Vzhľadom k uvedenému považoval aj odvolací súd
znalecký posudok A. K. N. za dostatočný podklad pre ustálenie výšky náhrady za zriadenie vecného
bremena vzhľadom na okolnosti tohto prípadu. Pokiaľ chcela žalovaná zároveň účinne rozporovať
výpočet náhrady uskutočnený znalkyňou, s poukazom na odstup času od vypracovania znaleckého
posudku, nič jej nebránilo predložiť aktuálny znalecký posudok, keď súd prvej inštancie mohol rozhodnúť

len na základe predložených dôkazov.48. Vychádzajúc z uvedených skutoeností a záverov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu,
vrátanevýrokuotrováchkonania,prirozhodovaníoktorýchsúdaplikovalsprávnezákonnéustanovenie,
pod3a § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu,
preto mu voei žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

50. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)