Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: NM-11C/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523200242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Fraňová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3523200242.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Andreou Fraňovou v sporovom konaní žalobcu STACHO, s.r.o.,
IČO: 36 339 091, so sídlom Nové Mesto nad Váhom 915 01, Piešťanská 2, zastúpeného VGD Legal
s.r.o., IČO: 36 339 091, so sídlom Bratislava – mestská časť Staré Mesto 811 05, Karpatská 8, proti
žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. C. E. XXX XX, F. XXXX/X, zastúpeného
advokátskou kanceláriou A | K | J | K s. r. o., IČO 50 112 252, so sídlom Nové Mesto nad Váhom 915

01, Športová 2071/39, o vydanie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ývydať žalobcovi osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Touareg II
3.0 V6 TDI, rok výroby 2012, EVČ: C. XXX G., VIN: H., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo sporových strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.01.2023 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Touareg II 3.0 V6 TDI, rok
výroby 2012, EVČ: C. XXX G., VIN: H. a zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 29.600,00 Eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne žiadal, aby žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania.

2. Uviedol, že žalovaný je spoločníkom žalobcu a bol aj konateľom žalobcu do 13.05.2019, kedy
bol odvolaný valným zhromaždením žalovaného z tejto funkcie. Žalobca je vlastníkom osobného
motorového vozidla, vrátenia ktorého sa od žalovaného domáha. Odo dňa skončenia funkcie konateľa
žalovaný toto osobné motorové vozidlo žalobcovi nevrátil a toto neoprávnene užíva bez súhlasu
žalovaného a bez platenie odplaty za jeho užívanie, t.j. bez platenia nájmu. Žalobca žalovaného
vyzval na vrátenie osobného motorového vozidla a zaplatenie sumy bezdôvodného obohatenia z
titulu neoprávneného užívania predmetného osobného motorového vozidla. Za neoprávnené užívanie

osobného motorového vozidla žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX, ktorú žalobca aj riadne
eviduje v účtovníctve (ďalej len „faktúra“). Do podania žaloby k úhrade faktúry a vráteniu osobného
motorového vozidla neprišlo. Žalobca si tiež v samostatnom konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 9Cb/17/2020 uplatňuje za obdobie od 13.05.2019 do 16.12.2019 bezdôvodné obohatenie voči
žalovanému. Keďže dňom odvolania žalovaného z funkcie konateľa stratil žalovaný právo užívať osobné
motorové vozidlo žalobcu, ktoré bolo žalovanému pridelené za účelom plnenia povinností konateľa, toto

osobné motorové vozidlo žalovaný užíva neoprávnene bez súhlasu žalovaného a bez platenia odplaty,
a to za obdobie od 13.05.2019 do podania žaloby, t.j. za 37 mesiacov. Svoj nárok na náhradu za vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie osobného motorového vozidla žalobca vyčíslil spolu vo výške29.600,00 Eur ako priemer trhového nájomného za užívanie porovnateľného vozidla vo výške 800,00
Eur vrátane DPH za jeden mesiac, t.j. 37 mesiacov x 800,00 Eur. S poukazom na uvedené sa v zmysle
ust.§451Občianskehozákonníkavspojenísust.§456Občianskehozákonníka žalovanýneoprávnene

obohatil na úkor žalobcu, tým že užíva osobné motorového vozidlo žalobcu bez právneho dôvodu a bez
platenia odplaty. Žalovaný je teda v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 456
Občianskeho zákonníka povinný bezdôvodné obohatenie za užívanie osobného motorového vozidla
vo výške 29.600,00 Eur vydať žalobcovi. Nakoľko ide o vzťah spoločnosti žalobcu a žalovaného ako
bývalého konateľa sa vzťahuje 4 ročná premlčacia doba v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka

a neuplatňuje sa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola teda podaná včas. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 30.10.2014, sp. zn. 4Cob/81/2014.
Vrátenie osobného motorového vozidla žalobca odôvodňuje ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie osobného motorového vozidla poslednou výzvou zo dňa
25.06.2020. Je tak nepochybné, že žalovaný má osobné motorové vozidlo v neoprávnenej držbe a užíva
ho bez súhlasu žalobcu.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe listinné dôkazy, a to znalecký posudok osobného
motorového vozidla, zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia o odvolaní žalovaného z funkcie
konateľa, výzvu žalobcu adresovanú žalovanému zo dňa 27.03.2020 a faktúru, ponuky z internetu,
poslednú výzvu na vrátenie majetku zo dňa 25.06.2019.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu poprel ako
neopodstatnený. Uviedol, že k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu z jeho strany nedošlo. Okrem
toho má voči žalobcovi pohľadávky, ktoré ďaleko prevyšujú údajné bezdôvodné obohatenie, ktoré malo
vzniknúť na úkor žalobcu. Ako príklad poukázal na to, že mu ako spoločníkovi nebola doposiaľ vyplatená

pohľadávka z rozdelenia hospodárskeho výsledku žalobcu ešte za rok 2019 vo výške 142.753,34
Eur, či podiel na prerozdelení ostatných kapitálových fondov vo výške 237.668,91 Eur. K tvrdeniam
žalobcu o tom, že mal žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa odo dňa 13.05.2019 neoprávnene
užívať osobné motorové vozidlo bez súhlasu žalobcu a bez platenia odplaty za jeho užívanie, t.j.
nájom, žalovaný uviedol, že nijaký nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol,

nebola v danom smere uzatvorená žiadna nájomná zmluva ani dohoda o akejkoľvek odplate za
užívanie osobného motorového vozidla medzi žalobcom a žalovaným. Za týmto účelom nebol žalovaný
žalobcom nikdy vopred kontaktovaný. Vystavenie faktúry č. XXXXXX zo strany žalobcu je tak zjavne
účelové a nemá právny základ. Žalovaný služby prenájmu vozidiel od žalobcu nikdy nepožadoval a
ani ich reálne nikdy nevyužil. Predmetné vozidlo, ktoré mu bolo zverené za účelom výkonu pracovných

povinností pre žalobcu, žalovaný odo dňa 13.05.2019 neužíval. Toto osobné motorové vozidlo je
fakticky odstavené na parkovisku a je pripravené na prevzatie žalobcom. Žalobca však takúto iniciatívu
nikdy nevyvinul, ani jasne nevysvetlil, prečo tak neurobil. Naproti tomu neoprávnene vystavil faktúru
č. XXXXXX, čakal, kým údajné bezdôvodné obohatenie narastie a následne podal žalobu o vydanie
bezdôvodného obohatenia a o vydanie veci. Opísané konanie žalobcu tak žalovaný považuje za účelové

a tendenčné. Tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe sú umelo vykonštruované a tieto považuje žalovaný
za nesprávne a zavádzajúce. Čo sa týka argumentáciu žalobcu ohľadne premlčania, s touto sa žalovaný
nestotožnil, nakoľko sa nejedná o vydanie bezdôvodného obohatenia z obchodnoprávnych vzťahov,
ale z občianskoprávneho vzťahu. K údajnému bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť až po odvolaní
žalovaného z funkcie konateľa, a teda nemožno hovoriť o vzťahu zmluvnom alebo akomkoľvek inom

medzi spoločnosťou a jej konateľom. Teda žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť ako konateľ
spoločnosti, keďže v tom čase už konateľom žalovaný nebol. Na uvedené je preto potrebné aplikovať
ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené preto žalovaný vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku žalobcu. Právo na spravodlivý súdny proces pritom musí byť naplnený
tým, že všeobecné súdy spoľahlivo zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych

noriem rozhodnú tik, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v
zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Opätovne žalovaný
uviedol, že vozidlo je odo dňa 13.05.2019 odstavené a zo strany žalovaného nebolo od tohto dátumu
používané. Žalobca si ho môže po predchádzajúcej dohode prísť zobrať, avšak k tomuto doposiaľ
nedošlo. Rovnako tak nedošlo k uspokojeniu pohľadávok žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ktorý

očividne nemá žiaden záujem sa dohodnúť. S poukazom na uvedené žiada, aby súd žalobu zamietol
a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril.
Opätovne poukázal na vyjadrenia uvádzané v žalobe. K tvrdeniam žalovaného, že osobné motorové
vozidlo je odparkované niekde na parkovisku žalobca uviedol, že žalovaný doposiaľ žalobcovi žiadnym

spôsobom neoznámil žalobcovi, kde sa osobné motorové vozidlo nachádza, a to napriek písomným
výzvam adresovaným žalovanému, aby žalovaný osobné motorové vozidlo odovzdal späť žalobcovi.
Na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. 9Cb/17/2020 a v tomto konaní bol žalovaný dňa
24.02.2023 vypočutý ako svedok. Vo svojej svedeckej výpovedi žalovaný potvrdil jednak, že má v držbe
kľúče od osobného motorového vozidla, že má v držbe technické doklady od osobného motorového

vozidla že osobné motorové vozidlo šoféroval aj po 13.05.2019, že sa osobné motorové vozidlo
nachádza na parkovisku, pričom žalovaný nekonkretizoval, kde sa presne osobné motorové vozidlo
nachádza a že sa osobné motorové vozidlo nenachádzalo stále na tom istom mieste. Z uvedeného je
zrejmé, že len sám žalovaný vie kde, sa osobné motorové vozidlo nachádza. Šoféruje/šoféroval ho a
napriek výzvam žalobcu, ho neodovzdal, resp. ani neoznámil konkrétne miesto, kde si môže žalobca
osobné motorové vozidlo prevziať. Žalobcovi žalovaný ani neodovzdal technické doklady (bez nich nie je

možnéviesťosobnémotorovévozidlopopozemnýchkomunikáciách).Pretonároknavydanieosobného
motorového vozidla stále trvá a táto povinnosť nebola zo strany žalovaného splnená. S tvrdením
žalovaného o premlčanom nároku žalobcu poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky, žalobca
nesúhlasil a zotrval na aplikácii ust. § 397 Obchodného zákonníka, a teda 4 – ročnej premlčacej dobe.

Za predpokladu, že by sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že sa vzťah spoločnosti
žalobcu a žalovaného ako bývalého konateľa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka o premlčacej
dobe, žalobca poukazuje na konanie o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia o odvolaní
konateľa, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 8Cb/30/2019 a v tomto konaní súd rozhodol
tak, že žalobu zamietol. Žalobca je teda toho názoru, že až právoplatnosťou rozhodnutia v konaní o

neplatnosť valného zhromaždenia (až vtedy sa právoplatne a skutočne) mohol žalobca dozvedieť, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a že za predmetné bezdôvodné obohatenie zodpovedá žalovaný.
Poukazom na uvedené v súlade s ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide v danom prípade o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje až uplynutím 10 ročnej objektívnej lehoty. Preto
na základe uvedeného považuje žalobca námietku premlčania za bezdôvodnú.

6. K písomnému vyjadreniu pripojil zápisnicu z pojednávania vo veci vedenej pod sp.zn. 9Cb/17/2020
zo dňa 24.02.2023.

7.Kvyjadreniužalobcusažalovanýpísomnevyjadril.Navrhol,abysúdžalobužalobcuzamietol.Uviedol,

že zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach, uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu popiera
a považujem ho za neopodstatnený. Opätovne poukázal na to, že má voči žalobcovi pohľadávky,
ktoré ďaleko prevyšujú údajné bezdôvodné obohatenie, ktoré malo vzniknúť na úkor žalobcu. Doposiaľ
nedošlo k ich uspokojeniu vo vzťahu k žalobcovi a nemá ani žiadnu záruku, že budú tieto pohľadávky
niekedy v budúcnosti skutočne uspokojené. Ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom,

že mal po odvolaní z funkcie konateľa odo dňa 13.05.2019 neoprávnene užívať osobné motorové
vozidlo Volkswagen Touareg II 3.0 V6 TDI, ev.č. C. XXX G.. Predmetné vozidlo, ktoré bolo žalovanému
zverené za účelom výkonu pracovných povinností pre žalobcu žalovaný odo dňa 13.05.2019 odstavil
na parkovisku a toto odvtedy vôbec neužíval. Žalobca si ho tak kedykoľvek mohol prísť po dohode
vyzdvihnúť. Motorové vozidlo sa nachádza na adrese F. I. D., XXX XX C. D. C. E.. Nie je pravdou, že

by vozidlo svojvoľne šoféroval aj napriek výzvam žalobcu na jeho odovzdanie. Za týmto účelom vyvinul
žalovaný iniciatívu a navrhol žalobcovi odkúpenie vozidla za hodnotu určenú znaleckým posudkom, v
ktorombolahodnotamotorovéhovozidlaurčenána13.440,00Eur.Stýmtoaležalobcanesúhlasil.Vtejto
súvislosti poukázal na pripojený znalecký posudok č. 11/2020 zo dňa 08.02.2020. Žalovaný odmieta
argumentáciu žalobcu ohľadne úmyselného bezdôvodného obohatenia, nakoľko tento údajný úmysel

obohatiť sa na úkor žalobcu nebol zo strany žalobcu nijako preukázaný. K údajnému bezdôvodnému
obohateniu malo dôjsť až po odvolaní žalovaného z funkcie konateľa, a teda nemožno hovoriť o vzťahu
zmluvnom alebo akomkoľvek inom medzi spoločnosťou a jej konateľom. Teda sa žalovaný nemohol
bezdôvodne obohatiť ako konateľ spoločnosti, keďže v tom čase už konateľom nebol. Na uvedené je
potrebné aplikovať ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa preto mohol dozvedieť o

prípadnom bezdôvodnom obohatení už dňa 13.05.2019, keď žalovaného odvolal z funkcie konateľa a
nemusel čakať s uplatnením svojho prípadného nároku až do rozhodnutia v konaní vedenom pod sp. zn.
8Cb/30/2019.To,žežalobcažalovanémuneoprávnenevyfakturovalprenájomzaobdobieod01.01.2020
do 31.01.2023, tj. za 37 mesiacov, len potvrdzuje, že žalobca účelovo čakal, aby si mohol vyčísliťčo možno najväčšiu sumu. Celková žalobcom vyčíslená výška 29.600,00 Eur tak presahuje samotnú
hodnotu vozidla. Namieta preto primeranosť žalobcom určeného trhového mesačného nájomného v
sume 800,00 Eur s DPH. Nie je pritom zrejmé, ako žalobca dospel práve k takejto sadzbe. Žalovaný je

toho názoru, že je značne nadhodnotená, a to s poukazom na tú skutočnosť, že v prípade odkúpenia
obdobného vozidla prostredníctvom splátkového predaja, predstavuje mesačná splátka cca 200,00
Eur, čo je rádovo nižšia suma, ako požaduje žalobca a navyše sa v danom prípade kupujúci aj ihneď
stáva majiteľom tohto vozidla. Za týmto účelom predkladá aj potvrdenie. Bezdôvodným obohatením
je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, alebo plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
alebo aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný žiadny majetkový prospech
na úkor žalobcu nezískal. Z predmetného vozidla žiadny úžitok ani prospech nemal. Žalobca teda v
tomto konaní nepreukázal základný predpoklad k vzniku bezdôvodného obohatenia. Všetky skutočnosti
tvrdené žalobcom považuje žalovaný za účelové a neopodstatnené, preto navrhujem, aby súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

8. K písomnému vyjadreniu pripojil listinné dôkazy, a to znalecký posudok č. 11/2020 zo dňa 08.02.2020,
internetovú ponuku auto-diskont.sk.

9. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením žaloby,

vyjadrenia k žalobe a ďalších písomných vyjadrení sporových strán, znaleckého posudku, výpisov
z portálu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – elektronické služby, rozsudku tunajšieho súdu
č.k. 7Cpr/32/2019 – 226 zo dňa 02.11.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.
17CoPr/1/2023 – 279 zo dňa 27.04.2023 a ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou obsahu spisu,
vyjadreniami právnych zástupcov a zistil tento skutkový a právny stav:

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.02.2025 mal za to, že v konaní bolo preukázané,
že osobné motorové vozidlo žalovaný užíval, viedol ho potom, ako bol odvolaný z funkcie konateľa, čo
dokazuje aj vypracovaný znalecký posudok. Znalec predmetné motorové vozidlo musel vidieť (február
2020). K tvrdeniam žalovaného o tom, že žalobca nevyvíjal iniciatívu, túto je povinný vyvíjať žalovaný,

nie žalobca. Kľúče od osobného motorového vozidla má žalovaný. Preto je toho názoru, že žaloba
v časti o vrátenie osobného motorového vozidla je dôvodná. Pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného
obohatenia a začiatok plynutia premlčacej doby, zotrval na písomnom vyjadrení. Výška nájomného,
resp. bezdôvodného obohacovania sa, bola riadne preukázaná, iným spôsobom sa preukázať ani nedá.
Predmetné motorové vozidlo malo v čase začatia konaní 5-6 rokov. Tvrdenia žalovaného o hodnote

motorového vozidla sú v tomto konaní irelevantné, nakoľko sa v tomto konaní rieši motorové vozidlo,
ktorého užívaním sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Výška nájmu tak bola preukázaná v obdobnom
čase a v obdobnom mieste internetovými ponukami. Tvrdenia žalovaného o jeho nárokoch voči
žalobcovi, či už na kapitálových fondoch alebo na hospodárskom výsledku, nie sú predmetom tohto
konania.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.02.2025 vo vzťahu k žalobcom uplatnenému
nároku uviedol, že ho neuznáva, považuje ho za neopodstatnený, účelový a špekulatívny. Zároveň
poprel tvrdenia žalobcu, ktorými sa žalobca snaží svoj nárok odôvodniť a preukázať. Žalobca si voči
žalovanému uplatňuje údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za údajné neoprávnené

používanie motorového vozidla, a to za obdobie od 01.01.2020 do 31.01.2023, pričom ale po
odvolaní z funkcie konateľa žalobcu dňa 13.05.2019, bol žalovaný zamestnancom žalobcu, a to
až do 02.11.2022. Je teda zrejmé, že v období, za ktoré si žalobca uplatňuje údajný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, bol žalovaný zamestnancom žalobcu. V tejto súvislosti poukázal
na zápisnicu z pojednávania v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9Cb/17/2020, na ktorom

žalovaný ako svedok vypovedal, že predmetné motorové vozidlo mu bolo poskytnuté bezodplatne aj ako
zamestnancovižalobcu.Rovnakýnázorzastávažalovanýajvtomtokonaní.Tútoskutočnosťpreukazuje
aj znenie listiny vyhotovenej samotným žalobcom označenej ako „Posledná výzva o vrátenie majetku,
ktoré neoprávnene používate“ zo dňa 25.06.2019, v rámci ktorej žalobca poukazuje na povinnosti
zamestnanca pri skončení pracovného pomeru. Na základe uvedeného je potrebné na predmetný vzťah

aplikovať ustanovenia zákonníka práce, resp. Občianskeho zákonníka, nie obchodnoprávnu úpravu
podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Posúdenie povahy vzťahu je dôležité aj z dôvodu žalovaným
vznesenej námietky premlčania, a to minimálne v rozsahu časti uplatneného údajného nároku žalobcu,
minimálne teda za obdobie od 01.01.2020 do 25.01.2021, keďže v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
S tvrdeniami žalobcu, že až právoplatnosťou rozhodnutia v konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp.zn. 8Cb/30/2019 o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým došlo k odvolaniu
žalovaného z funkcie konateľa sa žalobca mohol dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto zaň zodpovedá, žalovaný nesúhlasí a takýto právny názor neobstojí. Napadnuté rozhodnutie
valného zhromaždenia sa považuje za platné až do okamihu meritórneho rozhodnutia súdu, ktorým
súd vysloví neplatnosť uznesenia VZ (k čomu ale nedošlo). Tiež žalovaný nesúhlasí s argumentáciou

žalobcu o aplikácii ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že keďže v danom prípade
má ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje až v 10 ročnej objektívnej lehote,
považuje námietku žalovaného o premlčaní za bezdôvodnú. Žalovaný v tejto súvislosti nespochybňuje
objektívnu lehotu premlčania pri bezdôvodnom obohatení, ale vždy je nutné posúdiť aj predpoklady
naplnenia subjektívnej premlčacej lehoty, ktoré rovnako musia byť naplnené. S ohľadom na vyššie
uvedené má žalovaný za to, že ak by aj nejaký nárok uplatnený touto žalobou bol oprávnený, je v časti

premlčaný. Žalovaný má však za to, že nárok je nedôvodný a žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že tu nárok je, resp. v akej výške tento nárok existuje. Nič na tom nemení skutočnosť, že žalobca za
iné obdobie (uplatňované v inom konaní, 9Cb/17/2020) vystavil faktúru, ktoré eviduje v účtovníctve,
nakoľko faktúra nie je právnym titulom, je len účtovným dokladom a žalovaný túto faktúru neuznal.
Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, či a v akej výške vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaným

neuznaná faktúra ani tvrdenie žalobcu, že nárok je vypočítaný ako údajný priemer trhového nájomného
za užívanie porovnateľného vozidla vo výške 800,00 Eur mesačne, nemožno považovať za dôkaz,
ktorým je bezdôvodné obohatenie preukázané. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že priemer
trhového nájomného za užívanie porovnateľného vozidla predstavuje sumu 800,00 Eur mesačne, teda
namieta primeranosť žalobcom určeného trhového nájomného. Žalovaný je toho názoru, že na danú vec

nie je možné automaticky aplikovať „klasický“ nájomný vzťah, ktorého predmetom je nájom motorového
vozidla, nakoľko pri takomto „klasickom“ nájme motorového vozidla ide spravidla o krátkodobý nájom
motorového vozidla. Opätovne poukázal na to, že v prípade kúpy obdobného vozidla na splátky by
splátka bola približne v sume 200,00 Eur mesačne (a zároveň by sa následne stal žalovaný aj vlastníkom
motorového vozidla) a preto je suma 800,00 Eur značne nadhodnotená. Tvrdenia žalobcu o priemernej

trhovej cene v sume 800,00 Eur mesačne nepreukazujú ani ponuky z internetu, ktoré žalobca doplnil
do konania, nakoľko už z týchto ponúk je jednoznačné, že v prípade týchto internetových ponúk ide
o nové vozidlá, vozidlá staré 1-2 roky alebo maximálne do 4 rokov veku vozidla a v 100% technickom
stave bez poškodení. V prípade predmetného vozidla žalobcu však ide o vozidlo z roku 2012, teda
v roku 2020 o 8 ročné auto, ktoré malo najazdených viac ako 200 000 km a bolo havarované (poisťovňa

konštatovala totálnu škodu) a teda za žiadnych okolností nemožno hovoriť o obdobnom vozidle. Takéto
vozidlo by v trhových podmienkach nebolo možné prenajať za daných podmienok, určite nie za sumu
800,00 Eur mesačne. Žalovaný tiež poprel, že by predmetné motorové vozidlo užíval – rovnako, ako to
tvrdil v inom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9Cb/17/2020. Vozidlo je fakticky odstavené
na parkovisku a žalovaný ho neužíval, pričom žalovaný uvádzal aj presné miesto, kde sa motorové

vozidlo nachádza. Pokiaľ ide o kľúče k vozidlu – jedny má žalovaný a jedny má žalobca. To, že
žalovaný auto šoféroval, a teda nebolo „stále na jednom mieste“ žalovaný uviedol, že medzi žalobcom
a žalovaným v určitom období (rok 2019 – 2022) dochádzalo k rokovaniam o možnosti odkúpenia
predmetného auta a „šoférovanie“ auta bolo za účelom jeho znaleckého ohodnotenia (predloženého do
konania žalobcom), ktoré malo byť podkladom na stanovenie ceny vozidla za účelom odkúpenia vozidla

žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu v Novom Meste zo
dňa 24.03.2023, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.05.2024,
sp. zn. 41Cob/39/2024. Žalobca vystupoval v tomto konaní ako žalovaný a v tomto konaní si uplatnil
kompenzačný nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia na základe rovnakej argumentácie, ktorú
žalobca použil v tomto konaní. Súd však v tomto inom právoplatne rozhodnutom spore konštatoval,

že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol preukázaný a teda žalovaný, ktorý má v tomto
konaní postavenie žalobcu, neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, či a v akej výške na jeho
strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na obdobnú situáciu v tomto konaní má
žalovaný za to, že ani v tomto konaní nedošlo k uneseniu dôkazného bremena zo strany žalobcu.
Tvrdenie žalovaného, že predmetné vozidlo neužíval, preukazujú aj skutočnosti, z ktorých jednoznačne

vyplýva, že užívanie predmetného vozidla nebolo ani fakticky možné, o čom žalovaný predkladá súdu
informácie z elektronických služieb MV SR k predmetnému vozidlu. Žalobca totiž dňa 04.07.2019
požiadal o výmenu dokladov o vozidle, ku ktorej aj došlo, a teda žalovaný nedisponoval s dokladmi,
ktoré by mu umožňovali vozidlo užívať. Skutočnosť, že bez dokladov k motorovému vozidlu nie jemožné viesť vozidlo po pozemných komunikáciách pritom zhodne tvrdí aj žalobca vo svojom podaní
zo dňa 25.07.2023. Navyše, žalobca predmetné vozidlo dňa 28.12.2020 vyradil z cestnej premávky,
čo je ďalšou skutočnosťou znemožňujúcou užívanie motorového vozidla. Okrem toho, žalobca nemal

k predmetnému motorovému vozidlu uzavreté ani povinné zmluvné poistenie a technická a emisná
kontrola predmetného vozidla bola platná len do 28.02.2021. Napriek tomu, že mal žalobca jedno
vyhotovenie kľúčov, nepodnikol ani žiadne kroky, aby ho získal. Žalovaný je teda toho názoru, že
žalobca s predmetným vozidlom disponoval, nakoľko vedome a cielene robil úkony, ktorými žalovanému
predmetné motorové vozidlo fakticky znemožnil užívať a teda nemohol vzniknúť akýkoľvek nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia. Opätovne žalovaný poukázal na to, že mal voči žalobcovi v období,
za ktorý si žalobca uplatňuje svoj údajný nárok v tomto konaní, viacero pohľadávok (pričom pohľadávky
voči žalobcovi má žalobca aj v súčasnosti). Tieto pohľadávky vyplývali najmä z viacerých zmlúv
o pôžičkách, z titulu nevyplatenej mzdy, z notárskej zápisnice zo dňa 13.11.2019, a to sumy zrušeného
ostatného kapitálového fondu v sume 237.668,91 Eur, zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia
zo dňa 01.10.2020 v spojení zo zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 26.11.2020,

a to podielu na zisku žalobcu v sume 142.753,34 Eur. Poukazom na uvedené je teda zrejmé, že samotnú
držbu predmetného motorového vozidla je možné aj subsumovať pod ustanovenia zádržného práva
podľa ustanovenia § 151s Občianskeho zákonníka a teda vyhodnotiť držbu predmetného motorového
vozidla ako oprávnenú. Žalovaný je stále spoločníkom žalobcu s podielom 25,00 %. Zo strany ostatných
spoločníkov došlo postupnými krokmi k odstráneniu takmer všetkého majetku žalobcu na iné spoločnosti

(ktorých spoločníkmi sú iní spoločníci žalobcu) a teda žalovaný zjednodušene tvrdí, že došlo k
„vytunelovaniu“ majetku žalobcu. Okrem toho, iní spoločníci žalovaného postupnými krokmi, s vedomím,
že žalovaného ako 25,00 % - ného spoločníka prehlasujú, dosiahli uspokojenie svojich pohľadávok,
avšak žalovaný ako spoločník žalobcu má voči žalobcovi pohľadávky, ktoré ostali neuhradené a zároveň
sú vzhľadom na „nemajetnosť“ žalobcu prakticky nevymožiteľné. Žalovaný je toho názoru, že konanie

žalobcu, ako aj uplatnenie si údajného nároku v tomto konaní je špekulatívne a účelové a je nevyhnutné
posúdiť ho aj v kontexte dobrých mravov, teda že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, a preto
mu nemôže byť poskytnutá právna ochrana.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.05.2025 uviedol, že je irelevantné, že žalobca

zmenil doklady od osobného motorového vozidla, nakoľko si žalobca iba chráni svoj majetok
anepreukazujetotúskutočnosť,žebymalobyťžalovanémuzabránenévužívaníosobnéhomotorového
vozidla. Po odvolaní z funkcie žalovaný motorové vozidlo užíval neoprávnene. Žalobca nemá kľúče
od motorového vozidla. Právny zástupca sa bol dňa 08.05.2025 pozrieť autom na J., hľadal motorové
vozidlo, no toto tam nenašiel. V tejto súvislosti predložil mapku z J.. Naviac uviedol, že nie je povinnosťou

žalobcu hľadať motorové vozidlo, a keďže žalobca nemal ani kľúče, a dovnútra by sa dostal iba rozbitím
skla. Trval na tom, aby žalovaný vrátil motorové vozidlo normálne, slušne a odovzdal kľúče. Čo sa
týka bezdôvodného obohatenia, žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Výšku bezdôvodného obohatenia
považuje za primeranú a nepremlčanú.. A teda žalobu považujú v celom rozsahu za dôvodnú.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.05.2025 uviedol, že žalovaný je ochotný vydať
osobné motorové vozidlo žalobcovi. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie poukázal na predchádzajúce
vyjadrenia. Žalovanému bolo žalobcom fakticky znemožnené užívanie motorového vozidla, tiež nebola
žalobcom preukázaná ani výška. Samotný žalobca vyradil motorové vozidlo z premávky, žalovaný ho
ani nemohol užívať. Tiež je vhodné aplikovať na daný prípad dobré mravy, nakoľko sám žalobca dlží

žalovanému niekoľko 100 tisíc Eur, resp. má voči žalovanému záväzky. Poukazom na uvedené navrhol,
aby súd žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia žalobu zamietol. Poprel tiež tvrdenie žalobcu
o tom, že žalobca nemá kľúče, nakoľko jedno vyhotovenie kľúčov žalobca má.

14. Z technického preukazu (čl. 8 spisu, pozn. súdu aktuálne neplatného) vyplýva, že majiteľom

osobného motorového vozidla s ev.č. C. je žalobca.

15. Zo zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 13.05.2019 vyplýva, že uznesením č. 3
bol žalovaný odvolaný z funkcie konateľa žalobcu s účinnosťou ku dňu konania valného zhromaždenia.

16. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7Cpr/32/2019 – 226 zo dňa 02.11.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoPr/1/2023 – 279 zo dňa 27.04.2023, súd určil, že okamžité
skončenia pracovného pomeru zo dňa 24.05.2019 založeného medzi žalobcom (A. B., nar.
XX.XX.XXXX) a žalovaným (spoločnosťou STACHO, s.r.o., IČO:36 339 091) pracovnou zmluvou zodňa 30.12.2004, ktorý sa mal skončiť dňa 28.05.2019, je neplatné a pracovný pomer sa končí dňom
vyhlásenia tohto rozsudku, t.j. dňom 02.11.2022. Z odôvodnenia rozsudku súdu I. inštancie (odsek 18.)
vyplýva, že pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou, podľa ktorej vykonával A. B. pracovnú

pozíciu riaditeľ s dohodnutou pracovnou náplňou: riadenie spoločnosti, vedenie obchodných jednaní,
organizácia a riadenie pracovníkov s mesačnou mzdou 10.000,00 Sk.

17. Na základe výzvy žalobcu zo dňa 25.06.2019 adresovanej žalovanému, žalobca žiada žalovaného
o vrátenie majetku (o.i. osobného motorového vozidla vW Touareg) s odôvodnením, že zamestnanec

je najneskôr ku dňu skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa povinný riadne vydať
zamestnávateľovi všetky veci a písomnosti týkajúce sa pracovného pomeru, ktorými zamestnanec
disponuje a ktoré prináležia zamestnávateľovi.

18. Podľa výpisu z portálu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – elektronické služby (čl. 148 a
147 spisu) vyplýva, že dňa 04. júla 2019 o 11:23:28 došlo k výmene dokladov o evidencii osobného

motorového vozidla ev.č. C. osvedčenia o evidencii vozidla (papierového aj plastového osvedčenia
o evidencii – čipovej karty) z dôvodu ich straty.

19. Podľa výpisu z portálu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – elektronické služby (čl. 148 spisu)
ďalej vyplýva, že predmetné osobné motorové vozidlo bolo dňa 28. decembra 2020 o 11:48:18 vyradené

z cestnej premávky a dňa 25. januára 2023 o 16:14:34 bolo vyradenie vozidla z cestnej premávky
predĺžené.

20. Podľa výpisu z portálu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky – elektronické služby (čl. 146 spisu)
vyplýva, že predmetné osobné motorové vozidlo nie je povinne zmluvne poistené.

21. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Ing. Dušanom Knoškom, znalcom z odboru
cestná doprava (čl. 3 spisu) vyplýva platnosť technickej a emisnej kontroly predmetného osobného
motorového vozidla do 28.02.2021.

22. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9Cb/17/2020 – 215 zo dňa 24.03.2023 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/39/2024 – 290 zo dňa 21.05.2024 vyplýva, že žalovaný
(spoločnosť STACHO, s.r.o., IČO: 52 619 818) v predmetnom konaní vyplatil právnemu nástupcovi A.
B., nar. XX.XX.XXXX celkovo sumu vo výške 85.492,19 titulom uzatvorených zmlúv o pôžičke, ktoré sú
obsahom predmetného spisu (čl. 120 – 127 spisu).

23. Z notárskej zápisnice zo dňa 13.11.2019 (čl. 128 spisu) vyplýva pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi vo výške 237.668,91 Eur titulom zrušeného ostatného kapitálového fondu.

24. Zo zápisnice z riadneho valného zhromaždenia zo dňa 01.10.2020 (čl. 136 spisu) v spojení

so zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 26.11.2020 (čl. 141 spisu), vyplýva
pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 132.753,34 Eur titulom podielu na zisku žalobcu.

25. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka),
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody

a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

27. Podľa ust. § 82 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnanec
je povinný pri skončení pracovného pomeru odovzdať zamestnávateľovi všetky zverené predmety,
doklady a písomnosti súvisiace s výkonom práce a vyrovnať prípadné záväzky voči zamestnávateľovi.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenia vydať.29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30.Podľaust.§151sods.1Občianskehozákonníka,ktojepovinnývydaťhnuteľnúvec,môžejuzadržať,
aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

31. Podľa ust. § 151s ods. 2 Občianskeho zákonníka, zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba
pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.

32. Podľa ust. § 151s ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri
výkone rozhodnutia zistená platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu
pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom

nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.

33. Podľa ust. § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu
upovedomiť dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.

34. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi
v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie
a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

35. Podľa § 673 Občianskeho zákoníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci,

ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

36. Predmetom konania je vydanie osobného motorového vozidla značky Volkswagen Touareg II
3.0 V6 TDI, rok výroby 2012, EVČ: C. XXX G., VIN: H. a zaplatenie sumy vo výške 29.600,00

Eur žalovaným žalobcovi. Vydanie osobného motorového vozidla žalobca odôvodňuje tým, že je
vlastníkom predmetného vozidla a žalovaný toto vozidlo užíva neoprávnene, odkedy bol žalovaný
odvolaný z funkcie konateľa žalobcu, t.j. od 13.05.2019, a nakoľko vozidlo užíva aj bez platenia odplaty,
žiada žalobca vydanie bezdôvodného obohatenia za 37 mesiacov, t.j. za obdobie od 01.01.2020 do
31.01.2023, s mesačným nájmom vo výške 800,00 Eur.

37. Žalovaný v konaní namieta, že napriek tomu, že bol odvolaný z funkcie konateľa žalobcu, bol až do
02.11.2022 u žalobcu aj v pracovnom pomere a predmetné osobné motorové vozidlo patriace žalobcovi
bolo žalovanému dané do užívania aj ako zamestnancovi žalobcu. Napriek tomu žalovaný ďalej tvrdil,
že predmetné vozidlo neužíval už od odvolania z funkcie konateľa a toto vozidlo je odparkované na

adrese F. I. D. v C. D. C. E., kde si ho žalobca mohol vyzdvihnúť. Preto náhradu za užívanie motorového
vozidla vyčíslenú žalobcom vo výške 29.600,00 Eur považuje za nedôvodnú a naviac jej výšku žalobcom
za nepreukázanú. Poukázal tiež na konanie žalobcu, ktorý mu jednak výmenou dokladov o evidencii
vozidla na ODI dňa 04.07.2019 ako aj vyradením vozidla z cestnej premávky dňa 28.12.2020, fakticky
znemožnil, aby vozidlo mohol užívať s tým, že tento stav trvá doposiaľ, keďže vyradenie vozidla z cestnej

premávky bolo konaním žalobcu predĺžené dňa 25.01.2023. Platnosť technickej a emisnej kontroly
vozidla bola len do 28.02.2021 a vozidlo nebolo ani povinne zmluvne poistené. Žalovaný súhlasil
s vydaním predmetného osobného motorového vozidla žalobcovi.

38. Súd v konaní postupoval podľa § 191 CSP a dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, vrátanie toho, čo uviedli strany sporu.

39. V konaní bolo zistené, že žalobca dal žalovanému do užívania osobné motorové vozidlo, ako
konateľovi, tak aj zamestnancovi, čo podporne preukazuje aj výzva žalobcu na vrátenie majetku z

dôvodu skončenia pracovného pomeru žalovaného ako zamestnanca u žalobcu ako zamestnávateľa
(čl. 34 spisu). Ďalej bolo nesporne zistené, že vlastníkom tohto vozidla je žalobca. Napriek tomu, že
pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil dňom 02.11.2022, žalovaný predmetné vozidlo žalobcovi
v zmysle ust. § 82 Zákonníka práce nevrátil. Tvrdenia žalovaného o tom, že vozidlo je odparkované naadrese F. I. D. v C. D. C. E., kde si ho mohol žalobca vyzdvihnúť, je v rozpore s povinnosťou žalovaného
ako bývalého zamestnanca v súlade s ust. § 82 Zákonníka práce, a to povinnosťou vozidlo žalobcovi
ako bývalému zamestnávateľovi po skončení pracovného pomeru odovzdať. Súd teda ustálil, kedy bol

žalovaný povinný vrátiť vozidlo žalobcovi, t.j. po skončení pracovného pomeru, po 02.11.2022, a nie
ako tvrdil žalobca, momentom odvolania žalovaného z funkcie konateľa, po 13.05.2019.

40. Súd považoval žalobu v časti o uložení povinnosti žalovanému predmetné vozidlo vydať žalobcovi
v súlade s ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dôvodnú, nakoľko žalovaný vozidlo neprávom

zadržuje.

41. S názorom žalovaného, že má voči žalobcovi viacero nesplatených pohľadávok, či už zo zmlúv
o pôžičkách v celkovej výške 85.492,19 Eur, nevyplatenej mzdy, zo zrušeného ostatného kapitálového
fondu vo výške 237.668,91 Eur, podielu na zisku žalobcu vo výške 132.753,34 Eur, a preto zadržanie
predmetného osobného motorového vozidla považuje v zmysle ust. § 151s Občianskeho zákonníka

za oprávnené, súd nesúhlasí. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcu v súlade s ust. § 151s
ods. 4 Občianskeho zákonníka upovedomil o zadržaní predmetného vozidla ako aj o jeho dôvodoch,
čo je nevyhnutnou podmienkou platného výkonu zádržného práva. Bez upovedomenia zádržné právo
nevznikne. Ak teda žalovaný motorové vozidlo zadržiaval bez toho, aby o tom žalobcu informoval,
jednalo sa o zadržanie neoprávnené.

42. Čo sa týka žaloby v časti o vyplatenie bezdôvodného obohatenia žalovaným za užívanie, resp.
nájom predmetného osobného motorového vozidla za obdobie od 01.01.2020 do 31.01.2023 v celkovej
výške 29.600,00 Eur, súd tento nárok žalobcu posúdil ako neopodstatnený, nakoľko neboli splnené
predpoklady pre riadne užívanie osobného motorového vozidla žalovaným, resp. žalovaný po výmene

dokladov týmito nedisponoval a po vyradení vozidla z cestnej premávky, nebolo vozidlo bez právnych
vád.

43. Z dikcie ust. § 673 Občianskeho zákonníka vyplýva zánik povinnosti platiť nájomné pokiaľ pre vady
veci, ktoré nespôsobil žalovaný, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa

spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Uvedené predpoklady musia byť splnené
kumulatívne. Je rozhodujúce skúmať, či vadu nespôsobil žalovaný.

44. V konaní bolo zistené, že žalobca svojím konaním právne znemožnil užívanie vozidla žalovaným,
keď dňa 04.07.2019 nahlásil stratu dokladov o evidencii vozidla a požiadal o ich výmenu bez toho, aby

žalovaný platnými dokladmi disponoval a dňa 28.12.2020 žalobca požiadal o vyradenie vozidla z cestnej
premávky. Na jednej strane žalobca uvádza, že má právo žiadať od žalovaného nájom za užívanie
vozidla, no na strane druhej svojím konaním žalovanému znemožní užívanie vozidla, keďže bez toho,
aby žalovaný disponoval platnými dokladmi, nie je vozidlo bez platných dokladov po právnej stránke
v stave spôsobilom na užívanie tak, ako to vymedzuje ust. § 664 Občianskeho zákonníka. Konanie

žalobcu a jeho argumentáciu, že takýmto spôsobom iba chránil svoj majetok, by boli opodstatnené za
predpokladu, že by od žalovaného nežiadal odplatu, resp. nájom.

45. Poukazom na to, že zo strany žalobcu neboli splnené predpoklady pre riadne užívanie vozidla
žalovaným, resp. žalobca znemožnil svojím konaním žalovanému v užívaní vozidla, súd žalobu v časti

o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

46. Nakoľko na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie, súd sa nezaoberal žalovaným
vznesenou námietkou premlčania.

47. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

48. Nakoľko súd žalobe v časti o vydanie osobného motorového vozidla vyhovel a v časti o vydanie

bezdôvodného obohatenia žalobu zamietol, a teda žalobca mal úspech čiastočný, súd o trovách konania
rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súd
v Trenčíne, pracovisko Nové Mesto nad Váhom. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote

podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).