Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/141/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119213126
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1119213126.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu

JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: F.. M. F., F., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: Mgr. Alica Mendlová, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava,
proti žalovanému: ADS PROPERTY, s. r. o., so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, IČO: 47 679
212, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o splnenie povinnosti poskytnúť informácie a o práve nahliadať
do obchodných dokladov spoločnosti, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa 5.5.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa
5.5.2022 v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 27Cb/125/2019-731 zo dňa
5.5.2022 rozhodol vo výroku I. tak, že uložil žalovanému povinnosť žalobcovi umožniť nahliadnuť
a robiť si kópie z obchodných dokumentov a poskytnúť informácie v nasledovnom rozsahu: všetky
zápisnice z valných zhromaždení spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. konaných od 14. júla 2017 spolu

s prílohami a všetkými podkladovými materiálmi; účtovné podklady k všetkým platbám a odmenám,
resp. iných súm vyplatených pánom Ing. Marošovi Grundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným
osobám, vrátane predloženia príslušných faktúr a zmluvných podkladov; všetky podstatné dokumenty z
účtovníctva spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. za obdobie od roku 2017, t. j. hlavnú knihu, obratovku,
inventarizáciu účtov, knihu majetku, pokladničnú knihu, výpisy z bankových účtov, knihu pohľadávok
a záväzkov, vrátane účtovných a iných dokladov, ktoré spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. predkladá
každoročne audítorovi, na základe ktorých audítor overuje úplnosť a správnosť účtovnej závierky;

kompletná zmluvná dokumentácia medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou Carlton
Property, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492; kompletná
zmluvná dokumentácia medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a pánom D.. F. F., nar. XX. L.
XXXX, bytom E. XX, XXX XX B., vrátane všetkých oznámení a komunikácie medzi uvedenými osobami;
písomné informácie o stave spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vyhotovené konateľmi spoločnosti
v zmysle bodu 10.9 písm. d/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. po 14. júli
2017; obchodné plány spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. na nasledujúce kalendárne roky vyhotovené

konateľmi spoločnosti v zmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY,
s.r.o. po 14. júli 2017; zoznam spoločníkov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vedený od 14. júla
2017 s informáciou, aké zmeny spoločníkov a k akým dátumom v ňom boli evidované; akékoľvek
dokumenty a informácie týkajúce sa spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., vrátane zmlúv o právnomporadenstve, zmlúv o právnej pomoci, zmlúv o poskytnutí právnych služieb, a zmlúv o poskytnutí iných
služieb, najmä účtovných a daňových, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu 10.000,- Eur,
a ktoré žalovaný uzatvoril od 14. júla 2017 a to v deviaty a desiaty pracovný deň po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku v čase od 9:00 hod. do 17:00 hod. v priestoroch sídla obchodnej
spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., nachádzajúcom sa na adrese Laurinská 2, 811 01 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto. Výrokom II. vo zvyšku (teda kde sa žalobca domáhal predloženia všetkých
podkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. vystupuje
ako strana konania alebo účastník konania; všetkých aktuálne platných plnomocenstiev, ktoré udelila

spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. a všetky výpovede plnomocenstiev od 21. júna 2017 a informácie
k nim prináležiace; všetkých zmlúv o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci a zmlúv o
poskytnutých právnych službách, vrátane faktúr za všetky tieto právne služby vystavené poskytovateľmi
právnych služieb spolu s rozpisom vykonaných služieb; všetkých zmlúv o poskytnutí iných služieb,
najmä účtovných a daňových, vrátane faktúr za tieto služby vystavené poskytovateľmi týchto služieb
spolu s rozpisom vykonaných služieb; kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS

PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., týkajúcej sa poskytnutých úverov
zo strany banky, zriadených záložných práv a pod.; informácií o plánovaných valných zhromaždeniach
spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vrátane termínov, pozvánok, programu, prezenčných listín, príloh,
atď.) žalobu zamietol a vo výroku III. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu odôvodnil
tým, že je spoločníkom spoločnosti žalovaného. Dňa 11.8.2017 došlo zo strany pánov Grunda a Hrubého
k nezákonnému zvýšeniu základného imania v spoločnosti žalovaného, nakoľko v tento deň bez
pozvania a účasti žalobcu realizovali valné zhromaždenie, na ktorom zvýšili základné imanie spoločnosti
zo 6.000,- Eur na 76.000,- Eur a na ktorom prevzali záväzky na nové vklady každý vo výške 35.000,-

Eur. Predmetné rozhodnutie valného zhromaždenia bolo prijaté nielen v rozpore so zákonom, ale aj v
rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorá vyžadovala, aby akékoľvek zvýšenie základného
imania bolo schválené 100% hlasmi všetkých spoločníkov spoločnosti. Zároveň žalobca poukázal na to,
že v dôsledku nezaplatenia kúpnej ceny za obchodné podiely v spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.
zo strany pánov Grunda a Hrubého odstúpil dňa 21.6.2017 od obidvoch zmlúv o prevode obchodného

podielu a stal sa jediným spoločníkom spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. Žalobca ďalej uviedol, že
žalobca žiadosťou z 15.7.2019 požiadal konateľov o umožnenie nahliadnutia do obchodných dokladov
žalovaného, pričom dňa 23.7.2019 žalobca obdržal odpoveď, že na zasadnutí konateľov spoločnosti
konatelia prijali rozhodnutie, ktorým žalobcovi odmietli sprístupniť požadované informácie, nakoľko
ich považujú za obchodné tajomstvo spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. Následne zaslal žalobca

konateľom spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. opakovanú žiadosť podľa ustanovenia § 122 ods. 2
z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), dňa 7.8.2019. Dôvodnosť podanej žaloby
odôvodňoval žalobca tým, že na výkon svojho vlastníckeho práva a na možnosť nakladať so svojim
obchodným podielom potrebuje informácie o stave spoločnosti žalovaného a o jeho činnosti. Keďže
právo na informácie je materiálne neobmedziteľné, je zrejmé, že žalobca ako spoločník spoločnosti

ADS PROPERTY, s. r. o. má právo od konateľov spoločnosti požadovať akékoľvek informácie ohľadom
spoločnosti. Právo na informácie ako kľúčové nemajetkové právo spoločníka nie je možné obmedzovať
svojvoľným a ničím nepodloženým vyhlásením, že ide o obchodné tajomstvo spoločnosti. Konatelia
žalovaného,pániGrundaHrubý,zneužívajúsvojepostavenieažalobcoviakominimálnerovnocennému
spoločníkovi odopierajú jeho práva len preto, že účelovo označili požadované doklady za obchodné

tajomstvo. Okrem už uvedeného žalobca poukázal na to, že požadované informácie nie sú a ani neboli
obchodným tajomstvom a zároveň žalobca nie je žiadnou treťou osobou stojacou mimo spoločnosti
ADS PROPERTY, s. r. o., ale jej významným - minimálne 33% - spoločníkom. Konatelia žalovaného tak
porušujú svoju povinnosť stanovenú im ustanovením § 135 ObZ. Žalobca chce nahliadať do obchodných
dokladov žalovaného, aby mohol kontrolovať obchodné vedenie spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o.

a hospodárenie s jej finančnými prostriedkami. Naopak, žalobca žiada informácie a obchodné doklady
preto, aby mal prehľad o činnosti žalovaného a tým aj o činnosti v obchodnom registri zapísaných
konateľov, nakoľko o činnosti žalovaného nie je od konateľov žiadnym spôsobom už viac ako dva
roky informovaný a nie je ako spoločník pozývaný na valné zhromaždenia. Možnosť nahliadnutia do
dokumentov spoločnosti v administratívnych priestoroch dcérskej spoločnosti Carlton Property žalobca

navrhoval z dôvodu, že budova, v ktorej sa nachádza sídlo žalovaného, prechádza komplexnou
rekonštrukciou. Zároveň podľa žalobcu je možné nahliadanie aj v iných priestoroch, a to na základe
predchádzajúceho písomného oznámenia zo strany žalovaného.3. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany vyjadril k žalobe, keď uviedol, že žaloba je nedôvodná, je
neprimeraná, šikanózna a nevykonateľná. Žalovaný nepoprel, že žalobca je spoločníkom žalovaného,
avšak nie je jediným spoločníkom, ako to sám uvádza, keďže odstúpenia žalobcu od zmlúv o prevode

obchodných podielov sú neplatné. V zmysle judikátu NS SR č. R 44/2019 sa spoločník nemôže
domáhať poskytnutia akýchkoľvek informácií a dokumentov, ale iba takých, ktoré sa týkajú hospodárenia
s významnejším majetkom spoločnosti a taktiež nemá právo dožadovať sa informácií ohľadom bežného
každodenného chodu spoločnosti. K jednotlivým požadovaným informáciám a dokladom spoločnosti
žalovaný uviedol, že ak ide o predloženie zápisníc z valných zhromaždení spolu s ich prílohami a

všetkými podkladovými materiálmi, žalobca informácie o valných zhromaždeniach spoločnosti má a na
ich osobitné sprístupnenie preto nie je podľa žalovaného žiadny právny dôvod. Vo vzťahu k predloženiu
všetkým platných plnomocenstiev, ktoré spoločnosť udelila, ako aj k zoznamu všetkých plnomocenstiev,
ktoré spoločnosť vypovedala od 21.6.2017 žalovaný uviedol, že udeľovanie plnomocenstiev tretím
osobám predstavuje bežné činnosti spoločnosti, pričom spoločník nemá právo na poskytnutie informácií
a dokumentov, týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti. Navyše žalovaný uviedol, že nevedie žiadny

zoznamplnomocenstiev,ktoréudelilaanizoznamplnomocenstiev,ktorévypovedalod21.6.2017.Pokiaľ
ide o predloženie zoznamu všetkých advokátskych kancelárií, spolu so zoznamom faktúr a vyplatených
odmien, ako aj predloženie zmlúv o poskytovaní služieb a rozpisov vykonaných prác a faktúr žalovaný
uviedol, že žalobcom požadované zoznamy nevedie, navyše informácie a dokumenty, týkajúce sa
poskytovania právnych služieb advokátskymi kanceláriami patria medzi informácie, týkajúce sa bežnej

činnosti spoločnosti. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu predložiť zoznam všetkých subjektov, s ktorými
má žalovaný uzatvorené zmluvy o poskytovaní služieb a o predloženie týchto zmlúv žalovaný uviedol,
že sa jedná o informáciu, ktorá sa týka bežného chodu spoločnosti, pričom zároveň platí, že žalovaný
si nevedie žiadny osobitný zoznam poskytovateľov služieb. K predloženiu zoznamu všetkých platieb
alebo odmien za poskytnuté služby, resp. akýchkoľvek zmlúv vyplatených pánom Grundovi a Hrubému

a im spriazneným osobám žalovaný uviedol, že táto informácia sa ani vzdialene netýka hospodárenia
spoločnosti s jej významným majetkom, a preto žalobca nemá na poskytnutie týchto informácií právo.
K požiadavke žalobcu predložiť účtovníctvo spoločnosti ide, podľa žalovaného o požiadavku nad
rozsah informácii, ktoré je spoločnosť povinná poskytnúť spoločníkovi. Právo na predloženie účtovných
dokladov spoločnosti majú iba členovia dozornej rady a nie aj jej spoločníci. K predloženiu kompletnej

aktuálnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. žalovaný
uviedol, že s predmetnou zmluvnou dokumentáciou je žalobca oboznámený, pretože ju ako jeden
z konateľov spoločnosti sám podpisoval. K predloženiu kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi
žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca má právo na poskytnutie
iba tých informácií a dokumentov, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti s jej najvýznamnejším

majetkom. Navyše žalobca nekonkretizuje, aké konkrétne zmluvy žiada predložiť, a ani neuvádza, prečo
by mali spadať pod rozsah povinne poskytovaných informácií, a preto jeho návrhu nie je možné vyhovieť.
K predloženiu kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a pánom D.. F. F., vrátane ich
vzájomnej komunikácie má žalovaný za to, že žalobca nemá právo na predloženie týchto zmlúv, keďže
sa môže domáhať iba predloženia konkrétnych zmlúv, ktoré sa týkajú hospodárenia s najvýznamnejším

majetkom spoločnosti. K predloženiu písomných informácií o stave spoločnosti podľa bodu 10.9 písm.
d/ spoločenskej zmluvy žalovaného žalovaný uviedol, že v zmysle spoločenskej zmluvy postačuje, ak
konateliatútopovinnosťsplniarazročne,žalobcasavšakdomáhajejsplneniaopakovanekaždýmesiac.
Zo žaloby pritom nie je zrejmé, prečo mu nepostačuje, aby si ju konatelia splnili iba raz (najmä na valnom
zhromaždení). Žaloba žalobcu je preto celkom zjavne neprimeraná a presahuje nevyhnutný informačný

rozsah stanovený judikatúrou. K predloženiu obchodných plánov na nasledujúce kalendárne roky v
zmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy žalovaný uviedol, že žalobca opomenul tú skutočnosť,
že konatelia spoločnosti majú túto povinnosť voči valnému zhromaždeniu a nie voči jednotlivým
spoločníkom. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu o predloženie zoznamu spoločníkov vedeného od 21.6.2017
žalovaný uviedol, že nejde o súčasť práva spoločníka na informácie. Žalobca nemá právo domáhať

sa predloženia historického zoznamu spoločníkov so všetkými zmenami v osobách spoločníkov, ale
podľa § 118 ods. 1 ObZ má právo iba na nahliadnutie do aktuálneho zoznamu spoločníkov spoločnosti
a na predloženie aktuálneho výpisu z tohto zoznamu. K predloženiu informácie o plánovaných valných
zhromaždeniach spoločnosti žalovaný uviedol, že povinnosť zaslať spoločníkovi spoločnosti pozvánku
na valné zhromaždenia a náležitosti tejto pozvánky sú upravené v ustanovení § 129 ObZ a v prípade

spoločnosti žalovaného aj v bode 9.8 spoločenskej zmluvy. Táto povinnosť nemá nič spoločné s právom
spoločníka na informácie podľa § 122 ods. 2 ObZ. K žiadosti poskytnutia všetkých ďalších dokumentov
žalovaný uviedol, že táto požiadavka je neprimeraná a zároveň nevykonateľná. Žalobca chce podľa
žalovaného vykonávať svoje právo šikanózne, keďže sa domáha poskytnutia informácií v neprimeranomrozsahu, vrátane dokumentov a informácií, ktoré už má k dispozícii a žalobcom požadovaný spôsob
predkladania dokumentov je neprimeraný. O veľkom množstve požadovaných informácií a obsahu
dokumentov žalobca vie, keďže ich pripravoval alebo podpisoval ako spoločník, prípadne ako bývalý

konateľ, alebo preto, že sú založené ako dôkazy v súdnych konaniach, v ktorých je stranou. Žalovaný
nemôže byť nútený poskytnúť žalobcovi informácie o tom, o čom už vie, a ani mu znova predkladať
dokumenty, ktorých obsah už pozná. Žalovaný je toho názoru, že mu nie je možné uložiť generálnu
budúcupovinnosťpredkladaťžalobcovivšetkybudúceinternédokumenty.Žalovanývosvojomvyjadrení
taktiež namietal, že petit je nevykonateľný, keďže žalobca sa domáha predloženia komunikácie medzi

spoločnosťoužalovanéhoaF.F.,pričompredloženietejtokomunikáciebezsúhlasupánaF.niejemožné.
Záverom žalovaný uviedol, že požadované informácie nie je možné sprístupniť, pretože tvoria obchodné
tajomstvo.Pretožalovanýnekonalprotiprávne,keďvodpovediodmietolžalobcoviinformáciesprístupniť
poukazujúc na svoje obchodné tajomstvo. Podľa žalovaného má žalobca v úmysle tieto informácie
získať za účelom ich zneužitia v množstve súdnych sporov, ktoré vedie so žalovaným, prípadne so
spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. a pánmi Grundom a Hrubým pri jeho snahe zmocniť sa hotela

Carlton.

4. Na uvedené vyjadrenie žalovaného žalobca v replike uviedol, že dňa 21.6.2017 odstúpil od zmlúv
o prevode obchodného podielu z dôvodu, že páni Grund a Hrubý nezaplatili dohodnutú cenu za
obchodný podiel, pričom platnosť a účinnosť predmetných odstúpení nebola doposiaľ spochybnená a

neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, určujúce ich neplatnosť. Žalovaný doposiaľ nepredložil žiadny
dôkaz preukazujúci opak. K odkazu žalovaného na súdne rozhodnutia žalobca uviedol, že ich závery
potvrdzujú nárok žalobcu v predmetnom spore a ani s využitím najvyššej možnej miery kreativity nie
je možné z daných rozhodnutí vyvodiť, že žalovaný nemá povinnosť sprístupniť žalobcovi žiadané
informácie. Právo žalobcu na prístup k informáciám je dané tým, že ide o prípad hodný osobitného

zreteľa, keďže otázka spoločníkov a konateľov spoločnosti je predmetom viacerých súdnych konaní.
Vzhľadom na túto osobitnú situáciu a komplikované vzťahy, je potrebné umožniť žalobcovi ako
spoločníkovi žalovaného rovnaké možnosti ako ostatným spoločníkom, pričom poukázal na dobré mravy
a zásadu poctivého obchodného styku. Rovnako tak v žiadnom prípade nie je možné vyvodiť šikanózne
správanie žalobcu, keďže tento sa domáha zákonného nároku, šikanózne je naopak to, že žalovaný

odmieta sprístupniť žalobcovi nielen informácie, ale aj prístup do spoločnosti.

5. Žalovaný v duplike zo 16.12.2020 uviedol, že spoločník spoločnosti nemá právo na poskytnutie
akýchkoľvek informácií a dokladov a k jednotlivým informáciám a dokumentom uviedol, že žalobca má
právo na informácie o valných zhromaždeniach žalovaného, pričom pokiaľ ide o dokumenty vyhotovené

od roku 2017, týmito žalobca disponuje, keďže boli predložené najmä v súdnych konaniach, v ktorých je
žalobca stranou, prípadne intervenientom, a preto ich požadovanie označil žalovaný za šikanózny výkon
práva, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Vyhotovovanie takýchto dokumentov by žalovaného
obmedzovalo v bežnej činnosti a spôsobovalo by mu neprimerané a najmä zbytočné náklady.

6. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 122 ods. 1 až ods. 3 ObZ v spojení s rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.5.2019, sp. zn. 3Obdo/21/2019, ktoré bolo zverejnené ako judikát
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R
44/2019 a ustálil, že žalobca je spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorej konateľmi
sú Ing. Maroš Grund a Rudolf Hrubý. Listom z 15.7.2019 žalobca požiadal konateľov spoločnosti

žalovaného o predloženie dokladov, týkajúcich sa spoločnosti, ktoré špecifikoval vo svojom liste. Listom
z 22.7.2019 konatelia spoločnosti žalovaného v zastúpení advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o.
oznámili žalobcovi, že jeho žiadosti nemôžu vyhovieť, keďže ním požadované informácie a doklady
je potrebné považovať za tajomstvo spoločnosti žalovaného. Listom zo 7.8.2019 žalobca opätovne
požiadal konateľov spoločnosti žalovaného a aj samotného žalovaného o sprístupnenie požadovaných

informácii, keď uviedol, že jeho právo na informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti ako
spoločníka spoločnosti je materiálne neobmedziteľné. Na predmetnú žiadosť konatelia obchodnej
spoločnosti žalovaného a ani samotný žalovaný nereagovali. Súd prvej inštancie poukazuje na to,
že žalobca je spoločníkom v spoločnosti žalovaného, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v
spore, keďže právo podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ patrí iba spoločníkovi spoločnosti s ručením

obmedzeným s tým, že práva na informácie sa nemôže domáhať osoba, ktorej účasť v spoločnosti
zanikla (t. j. bývalý spoločník). Rovnako tak je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Čiastočne
sporná je len otázka, či je žalobca jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného alebo jedným zviacerých spoločníkov, táto otázka však nemá vplyv na rozhodnutie o podanej žalobe a na posúdenie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že základným argumentom, pre
ktorý žalovaný odmietol sprístupniť žalobcovi ním požadované informácie, je tvrdenie, že sa jedná o
obchodné tajomstvo spoločnosti. Predmetné tvrdenie považuje súd prvej inštancie za nesprávne, ktoré
nemá oporu v zákone a predstavuje ničím neodôvodnené popretie práv žalobcu garantovaných mu
právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 122 ods. 2 ObZ, ktoré mu z titulu jeho postavenia ako

spoločníka v spoločnosti žalovaného priznáva zákon. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobca
akospoločníkspoločnostiniejetretiaosobastojacamimospoločnosti,alejednásaosúčasťspoločnosti,
a preto tvrdenie o potrebe chrániť obchodné tajomstvo spoločnosti nemôže obstáť. Súd prvej inštancie
tak považuje konanie žalovaného, ktorý odmietol žalobcovi sprístupniť akékoľvek informácie, týkajúce
sa spoločnosti s tvrdením, že sa jedná o obchodné tajomstvo spoločnosti ako svojvoľné konanie, ktoré
nemá oporu v jednotlivých ustanoveniach Obchodného zákonníka, a ktorému nie je možné priznať

právnu ochranu. Vo vzťahu k odkazu žalovaného na prebiehajúce súdne konania medzi žalobcom
a žalovaným, resp. jeho konateľmi Ing. Marošom Grundom a Rudolfom Hrubým - ktorým podporne
odôvodňoval neposkytnutie požadovaných informácií žalobcovi - súd prvej inštancie uvádza, že ani
predmetné tvrdenie nemôže obstáť, keďže účelom práva na informácie a práva nahliadať do dokladov
spoločnosti je okrem iného aj vnútorná kontrola konateľov spoločnosti zo strany minoritného spoločníka.

Súd prvej inštancie je názoru, že ak žalovaný vyslovil obavu z možného zneužitia získaných informácii
a údajov žalobcom v súdnych konaniach, k tejto obave uvádza, že ak žalovaný nemá čo skrývať a ak
jeho konatelia vykonávajú svoju pôsobnosť v súlade s ustanovením § 135 ObZ, je táto obava absolútne
nedôvodná, keďže zneužitie získaných informácií v súdnom konaní nie je objektívne možné. Ak by
konatelia žalovaného pri výkone svojej funkcie nepostupovali s odbornou starostlivosťou a žalobca

by na základe zistených informácií inicioval súdne konanie v mene spoločnosti voči ním, nemôže sa
jednať o zneužitie práva zo strany žalobcu a o zneužitie získaných informácií v súdnom konaní, ale
predstavovalo by to výlučne výkon práva spoločníka, ktoré mu priznáva zákon v ustanovení § 122 ods.
3 ObZ. Taktiež súd prvej inštancie konštatuje, že dôvodom pre zamietnutie žaloby podanej spoločníkom
spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ v celom rozsahu nemôže byť, ak žalobcom požadovaný

rozsah informácií a dokladov spoločnosti je neprimeraný, prípadne sa môže javiť ako šikanózny. V takom
prípade je súd prvej inštancie povinný posúdiť, v akom rozsahu je podaná žaloba dôvodná a zamietnuť
žalobu môže len v časti, v ktorej je zjavne neprimeraná.

8. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že niektoré požiadavky žalobcu v žalobnom

návrhu sú už na prvý pohľad neprimerané, prípadne ich možno hodnotiť ako šikanózne. V prípade
povinnostiumožniťnahliadnuťdovymedzenýchdokladovspoločnostijemuanímpoverenýmzástupcom
súd prvej inštancie uvádza, že je možné výkon práva na informácie a práva nahliadať do dokladov
spoločnosti priznať súdnym rozhodnutím výlučne žalobcovi ako spoločníkovi v obchodnej spoločnosti
žalovaného, keďže ide o právo, ktoré je neoddeliteľne spojené s vlastníctvom obchodného podielu a

zároveň ide o právo spoločníka, pri výkone ktorého je spoločník nezastupiteľný. Zároveň súd prvej
inštancie poukazuje na povinnosť lojality spoločníka voči spoločnosti, ktorá zaťažuje výlučne spoločníka
spoločnosti a nie aj ním poverenú osobu. V tejto časti je potrebné pri vyvážení práv spoločníka
spoločnosti a práv (a povinností) spoločnosti uprednostniť záujem spoločnosti, a to aby jednak do
priestorov spoločnosti vstupoval len spoločník spoločnosti a nie aj tretie osoby, ktoré nie sú v žiadnom

právnom vzťahu so spoločnosťou, a aby zároveň k dokladom spoločnosti mali garantovaný prístup
výlučne oprávnené osoby (t. j. spoločníci spoločnosti, konatelia spoločnosti a členovia dozornej rady,
ak má spoločnosť dozornú radu zriadenú). Z tohto dôvodu má súd prvej inštancie za to, že nemôže
žalovanému uložiť povinnosť sprístupniť určité doklady, týkajúce sa spoločnosti aj inej osobe, ako je
spoločník spoločnosti (žalobca), a to aj v prípade, ak by žalobca ako spoločník túto tretiu osobu na

nahliadnutie do dokladov spoločnosti písomne splnomocnil. Predmetný záver súdu platí aj v situácii,
ak by bolo možné pričítanie konania splnomocnenca žalobcu samotnému žalobcovi, pri vyvažovaní
záujmov spoločníka a spoločnosti. Súd prvej inštancie zotrváva na tom, že v danom rozsahu je potrebné
uprednostniť záujmy spoločnosti, aby sa s jej dokladmi - ktoré môžu obsahovať citlivé informácie -
neoboznamovali osoby, ktoré stoja mimo spoločnosti, pred záujmami spoločníka a jeho právom na

informácie o záležitostiach spoločnosti. Súd prvej inštancie je toho názoru, že uloženie povinnosti
žalovanému umožniť žalobcovi ako spoločníkovi spoločnosti nahliadať do dokladov spoločnosti súdnym
rozhodnutím nie je prípustné opakovane a do budúcna, ako to žiadal žalobca v žalobnom návrhu.
Takto naformulovaný žalobný návrh je možné hodnotiť ako šikanózny, keďže jeho vyhovením v znení,ako to žiadal žalobca, by bol žalovaný povinný poskytnúť každý jeden mesiac dookola tie isté doklady
spoločnosti. Žalobný návrh v takomto rozsahu nemá, podľa názoru súdu prvej inštancie, nič spoločné s
výkonom oprávneného práva žalobcu ako spoločníka, ktoré mu garantuje zákon v ustanovení § 122 ods.

2 ObZ, ale je možné ho vnímať len ako prostriedok šikany žalovaného, resp. jeho konateľov. Navyše
je možné konštatovať, že nahliadnutím do súdnym rozhodnutím vymedzených dokladov spoločnosti
zo strany spoločníka dôjde k úplnej realizácii práva garantovaného ustanovením § 122 ods. 2 ObZ,
čo znamená, že prípadné neskoršie opätovné nahliadanie do tých istých dokladov spoločnosti je
vylúčené, keďže v tomto rozsahu už predmetné právo spoločníka zaniklo „uspokojením“ práva žalobcu.

Vychádzajúc z uvedeného je súd prvej inštancie toho názoru, že súdnym rozhodnutím je možné priznať
žalobcovi nahliadanie do jednotlivých dokladov spoločnosti jednorazovo, t. j. v súdom určenom rozsahu.

9. V prípade ďalších nárokov žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že spoločník v rámci výkonu práva
podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ nemôže požadovať od spoločnosti sprístupnenie tých dokladov,
ktoré už má objektívne k dispozícii, keďže takýto prístup spoločníka by bolo možné považovať za

šikanózny výkon práva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uvádza, že neexistuje žiadny právny
dôvod, pre ktorý by mala byť žalovanému uložená povinnosť predložiť doklady spoločnosti za obdobie,
kedy bol žalobca jediným spoločníkom spoločnosti, prípadne jej konateľom. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca ako spoločník môže žalobou požadovať právo nahliadať do dokladov spoločnosti od 14.
júla 2017, t. j. odo dňa, kedy bol žalobca rozhodnutím valného zhromaždenia odvolaný z funkcie

konateľa spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje na to, že žalobca v žalobnom
návrhu žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť doklady spoločnosti v administratívnych
priestoroch spoločnosti Carlton Property, s.r.o. alebo na inom vhodnom mieste písomne oznámenom
žalobcovi najmenej tri pracovné dni vopred. Vo vzťahu k takto formulovanému žalobnému návrhu
sa súd prvej inštancie stotožňuje s tvrdením žalovaného, že spoločnosť Carlton Property, s.r.o ako

tretia osoba nemôže byť zaviazaná na poskytnutie svojich administratívnych priestorov na realizáciu
práva spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti. Rovnako tak súd považuje za správne tvrdenie
žalovaného, že nemôže byť súdnym rozhodnutím zaviazaný na to, aby svoje priestory vyniesol do
externých priestorov patriacich tretej osobe, hoci treťou osobou je spoločnosť, v ktorej je žalovaný
spoločníkom. Súd prvej inštancie konštatuje, že jediným vhodným priestorom, v ktorom je možné uložiť

žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi doklady spoločnosti na základe súdneho rozhodnutia, sú
priestory sídla žalovaného, ktoré má žalovaný zapísané v obchodnom registri. K jednotlivým žalobcom
požadovaným dokladom spoločnosti žalovaného súd prvej inštancie konštatuje, že predmetné právo
spoločníka nie je materiálne neobmedziteľné, ako to prezentoval v spore žalobca. Platí, že oprávnenie
spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ je koncipované užšie

v porovnaní s právom členov dozornej rady. Predmetné konštatovanie platí aj v situácii, ak spoločnosť
nemá dozornú radu zriadenú, ako je to v prípade spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie rovnako
tak konštatuje, že na spoločníkov spoločnosti, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú
oprávnenia, ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti, resp. jej jednotlivým
členom. Súd prvej inštancie zároveň uvádza, že žalobca sa v rámci uplatnenia práva podľa ustanovenia

§ 122 ods. 2 ObZ nemôže s úspechom domáhať od žalovaného poskytnutia informácií, ktoré pod tento
režim nespadajú, ale spadajú pod iný právny režim.

10. Za dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
predloženia:

- všetkých zápisníc z valných zhromaždení spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. spolu s prílohami a
všetkými podkladovými materiálmi;
- účtovných podkladov k všetkým platbám a odmenám, resp. iných súm vyplatených pánom
Ing. Marošovi Grundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným osobám, vrátane predloženia
príslušných faktúr a zmluvných podkladov;

- všetkých podstatných dokumentov z účtovníctva spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o., t. j. hlavnú
knihu, obratovku, inventarizáciu účtov, knihu majetku, pokladničnú knihu, výpisy z bankových účtov,
knihu pohľadávok a záväzkov, vrátane účtovných a iných dokladov, ktoré spoločnosť ADS PROPERTY,
s.r.o. predkladá každoročne audítorovi, na základe ktorých audítor overuje úplnosť a správnosť
účtovnej závierky; kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a

spoločnosťou Carlton Property, s.r.o.;
- kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a pánom Ing. Milanom
Masarykom, vrátane všetkých oznámení a komunikácie medzi uvedenými osobami;- písomných informácií o stave spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vyhotovených konateľmi spoločnosti
v zmysle bodu 10.9 písm. d/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o.;
- obchodných plánov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. na nasledujúce kalendárne roky vyhotovených

konateľmi spoločnosti v zmysle bodu 10.9 písm. g/ spoločenskej zmluvy spoločnosti ADS PROPERTY,
s.r.o.;
- zoznamu spoločníkov spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vedeným od 21. júna 2017 s informáciou,
aké zmeny spoločníkov a k akým dátumom v ňom boli evidované;
- akýchkoľvek dokumentov a informácií, týkajúcich sa spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. vrátane zmlúv

o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci, zmlúv o poskytnutých právnych službách, a zmlúv o
poskytnutí iných služieb, najmä účtovných a daňových, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala sumu
10.000,- Eur.

11. Vo vzťahu k predloženiu zápisníc z valných zhromaždení žalovaného spolu s prílohami a všetkými
podkladovými materiálmi súd prvej inštancie konštatuje, že predmetná požiadavka sa mu javí ako

primeraná za obdobie od 14.7.2017 do nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku. Za obdobie
do 13.7.2017 má súd prvej inštancie za to, že predmetnými dokumentmi musel žalobca objektívne
disponovať, keď v danom období bol konateľom spoločnosti žalovaného. Žalobca bol odvolaný z
funkcie konateľa spoločnosti žalovaného až k 14.7.2017 a k tomuto dátumu žalobca stratil objektívne
možnosť oboznamovať sa s dokumentmi žalovaného, vrátane zápisníc z valného zhromaždenia. Ak

žalovaný tvrdil, že žalobca týmito dokladmi disponuje, keďže mu boli predložené v súdnych konaniach,
v ktorých žalobca vystupuje ako strana sporu, účastník konania alebo intervenient, súd konštatuje, že
z predmetného tvrdenia žalovaného nie je zrejmé, či žalobcovi boli v predmetnom období doručené v
iných súdnych konaniach všetky zápisnice z valných zhromaždení za obdobie od 14.7.2017. Navyše súd
prvej inštancie poukazuje na to, že požiadavka žalobcu je širšia, a nepožaduje len predloženie zápisníc z

valného zhromaždenia, ale aj ich príloh, ako aj všetkých podkladových materiálov, ktoré mali k dispozícii
ostatní spoločníci na valnom zhromaždení a na podklade ktorých hlasovali pri prijímaní jednotlivých
uznesení na valných zhromaždeniach žalovaného.

12. Za dôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj požiadavku žalobcu na predloženie účtovných

podkladovkvšetkýmplatbámaodmenám,resp.inýchsúmvyplatenýchžalovanýmpánomIng.Marošovi
Grundovi a Rudolfovi Hrubému alebo im spriazneným osobám, vrátane predloženia príslušných faktúr
a zmluvných podkladov. Súd prvej inštancie uvádza, že prípadné uskutočňovanie platieb žalovaným
jeho konateľom, prípadne im spriazneným osobám sa týka hospodárenia s majetkom spoločnosti.
Odmeňovanie konateľov patrí do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia (v zmysle ustanovenia §

125 ods. 1 písm. f/ ObZ) a preto má žalobca právo na predloženie dokladov, týkajúcich sa vyplácania
odmien konateľom žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie posúdil nárok
žalobcu na predloženie úplného účtovníctva spoločnosti za obdobie od roku 2017 do právoplatnosti
rozhodnutia súdu vo veci ako dôvodný a plne opodstatnený, keďže účtovníctvo spoločnosti predstavuje
doklady spoločnosti, do ktorých má spoločník právo nahliadať pri výkone práva podľa § 122 ods. 2 ObZ

a žalovaný je tak jednoznačne povinný predložiť žalobcovi účtovníctvo spoločnosti za obdobie od roku
2017.

13. Predloženie zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o.
žalobcovi, podľa názoru súdu, môže slúžiť jednak na oboznámenie sa, akým spôsobom žalovaný

nakladá so svojim majetkom (najmä v podobe obchodného podielu), ale nepriamo môže slúžiť aj na
kontrolu konateľov žalovaného, ktorí sú zároveň konateľmi obchodnej spoločnosti Carlton Property, či
vykonávajú svoju pôsobnosť v súlade s odbornou starostlivosťou, ako to predpokladá zákon (§ 135 ObZ)
osobitne, či nedochádza k uzatváraniu nevýhodných zmlúv medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton
Property,s.r.o.vneprospechžalovaného.Pretopožiadavkužalobcunapredloženiekompletnejzmluvnej

dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton Property, s.r.o. vyhodnotil súd prvej inštancie
ako dôvodnú.

14. Ako dôvodnú považuje súd prvej inštancie aj požiadavku žalobcu na predloženie kompletnej
zmluvnej dokumentácie uzatvorenej medzi žalovaným a pánom D.. F. F., vrátane všetkých oznámení

a obchodnej komunikácie. Súd poukazuje na to, že žalobca tento nárok odôvodňoval tým, že D.. F. F.
predstavuje osobu, ktorá má pohľadávku voči žalovanému a voči spoločnosti Carlton Property, s.r.o., čo
považuje za zásadnú skutočnosť. Žalovaný predmetné tvrdenie žalobcu nerozporoval, iba prezentoval
názor, že sa nejedná o zmluvu, ktorá by sa týkala hospodárenia s najvýznamnejším majetkomspoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že tu sa nejedná o požiadavku na
sprístupnenie súkromnej komunikácie žalovaného s D.. F. F., ale jedná sa o predloženie obchodnej
komunikácie medzi žalovaným a D.. F. F., týkajúcej sa ich zmluvného vzťahu a záväzku žalovaného voči

D.. F. F., a teda nejedná sa o prejavy D.. F. F. osobnej povahy, ktoré by mali byť chránené právnym
režimom podľa ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navyše, ak je takáto obchodná
komunikácia žalovaného s D.. F. F. súčasťou zmluvnej dokumentácie, ktorú uschováva žalovaný, majú
k nej prístup oprávnené osoby, medzi ktoré sa pri výkone práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ
zaraďuje aj minoritný spoločník (t. j. žalobca).

15. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca má právo, aby mu žalovaný predložil informácie o stave
spoločnosti vypracované po 14.7.2017, ktoré vypracovali konatelia spoločnosti v súlade s bodom 10.9
písm. d/ spoločenskej zmluvy žalovaného. Žalovaný nespochybňoval, že by žalobca nemal právo na
predloženie predmetných informácii o stave spoločnosti, rozporoval len opakované splnenie predmetnej
povinnosti, na čo však žalobca nemá nárok, keďže predmetné právo patrí žalobcovi len jednorazovo.

Ak sa žalovaný bránil tým, že je postačujúce, ak si konatelia spoločnosti túto splnia raz ročne,
predovšetkým na valnom zhromaždení, súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením stotožňuje, avšak
opakovane poukazuje na to, že v zmysle skutkových tvrdení žalobcu o jeho nepozývaní na valné
zhromaždenia žalovaného je viac než otázne, či mal žalobca objektívne možnosť oboznámiť sa na
valnom zhromaždení s informáciami o stave spoločnosti za predchádzajúce roky. Súd prvej inštancie

zvýrazňuje, že vypracovanie predmetných dokumentov konateľmi spoločnosti výslovne predpokladá
spoločenská zmluva žalovaného, a preto súd vychádza z prezumpcie, že tieto dokumenty existujú.
Preto súd požiadavke žalobcu na predloženie informácii o stave spoločnosti žalovaného vypracované
po 14.7.2017 vyhovel. Totožné právne závery - ako závery, týkajúce sa predloženia informácií o stave
spoločnosti - podľa názoru súdu prvej inštancie platia aj na požiadavku žalobcu, týkajúcu sa predloženia

obchodných plánov spoločnosti žalovaného za nasledujúce kalendárne roky, ktoré boli vypracované po
14.7.2017.

16. Pokiaľ ide o predloženie zoznamu spoločníkov žalovaného vedeného od 21.6.2017, vrátane
evidencii zmien v predmetnom zozname, súd prvej inštancie konštatuje, že každý spoločník má právo

nahliadať do celého zoznamu a spoločnosť je povinná umožniť spoločníkovi realizovať toto oprávnenie,
a to bez ohľadu na to, v akej podobe sa zoznam spoločníkov vedie. Spoločník má ďalej právo žiadať
výpis zo zoznamu spoločníkov. Pojem celý zoznam spoločníkov je potrebné vykladať ako úplný, resp.
kompletný zoznam spoločníkov, to znamená zoznam, v ktorom sú vyznačené historické zmeny od
14.7.2017. Preto sa súd prvej inštancie nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že žalobca má iba právo

na nahliadnutie do aktuálneho zoznamu spoločníkov a na predloženie aktuálneho výpisu z tohto
(aktuálneho) zoznamu.

17. Žalobca v žalobe žiadal, aby bola žalovanému uložená povinnosť poskytnúť mu na nahliadnutie
všetky zmluvy o právnom poradenstve, zmluvy o právnej pomoci, zmluvy o poskytnutí iných služieb

(najmä účtovných a daňových), vrátane všetkých faktúr za tieto služby a rozpis vykonaných služieb,
ako aj všetky ďalšie dokumenty a informácie, týkajúce sa spoločnosti, pri ktorých hodnota plnenia
prevyšovala 10.000,- Eur. Predmetnú požiadavku vyhodnotil súd prvej inštancie ako čiastočne dôvodnú,
keď má za to, že žalobca nie je oprávnený nahliadať do všetkých zmlúv o poskytovaní služieb, keďže
v takom prípade by bol žalovaný povinný predložiť každú jednu zmluvu, ktorú žalovaný uzatvoril s

ktorýmkoľvek poskytovateľom služieb. Predmetná požiadavka by podľa názoru súdu prvej inštancie
neprimerane zaťažovala žalovaného a obmedzovala by ho v jeho činnosti, čo by mohlo viesť až k
výkonu šikanózneho práva zo strany žalobcu. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzatvára, že
žalobca pri realizácii práva podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ má právo nahliadať do zmlúv (vrátane
zmlúv o poskytovaní právnych, účtovných a daňových služieb) a dokumentov s nimi súvisiacich, ktoré

uzatvoril žalovaný od 14.7.2017, a pri ktorých hodnota poskytnutého plnenia prevyšuje sumu 10.000,-
Eur. V prípade zmlúv o poskytovaní (akýchkoľvek) služieb, vrátane právnych, účtovných alebo daňových
služieb,priktorýchhodnotaposkytnutéhoplnenianeprevyšujesumu10.000,-Eur,másúdprvejinštancie
za to, že sa jedná o zmluvy, ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti žalovaného, a preto nie je daný
právny dôvod, aby žalobca bol oprávnený do nich nahliadať.

18. Naopak, ako nedôvodnú považuje súd prvej inštancie žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
predloženia:- všetkých podkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o.
vystupuje ako strana konania alebo účastník konania;
- všetkých aktuálne platných plnomocenstiev, ktoré udelila spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. a všetky

výpovede plnomocenstiev od 21. júna 2017 a informácie k nim prináležiace;
- všetkých zmlúv o právnom poradenstve, zmlúv o právnej pomoci a zmlúv o poskytnutých právnych
službách, vrátane faktúr za všetky tieto právne služby vystavené poskytovateľmi právnych služieb spolu
s rozpisom vykonaných služieb (okrem právnych služieb, pri ktorých hodnota plnenia prevyšuje sumu
10.000,- Eur - pozn. súdu);

- všetkých zmlúv o poskytnutí iných služieb, najmä účtovných a daňových, vrátane faktúr za tieto služby
vystavenéposkytovateľmitýchtoslužiebspolusrozpisomvykonanýchslužieb(okremslužieb,priktorých
hodnota plnenia prevyšuje sumu 10.000,- Eur pozn. súdu);
- kompletnej zmluvnej dokumentácie medzi spoločnosťou ADS PROPERTY, s.r.o. a spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s., týkajúcej sa poskytnutých úverov zo strany banky, zriadených
záložných práv a pod.;

- informácií o plánovaných valných zhromaždeniach spoločnosti ADS PROPERTY, s.r.o. (vrátane
termínov, pozvánok, programu, prezenčných listín, príloh, atď.).

19. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na predloženie podkladov, týkajúcich sa súdnych konaní, v ktorých
spoločnosť ADS PROPERTY, s.r.o. vystupuje ako strana konania alebo účastník konania, súd prvej

inštancie konštatuje, že z obsahu podanej žaloby a z vyjadrení žalobcu nie je zrejmé, aký má byť účel
predloženia týchto dokladov a ako má predmetná požiadavka súvisieť s výkonom práv žalobcu ako
spoločníka v spoločnosti žalovaného. Podľa názoru súdu prvej inštancie predmetná požiadavka pôsobí
šikanózne, keďže žalovaný by bol v prípade vyhovenia tejto požiadavke povinný neúčelne predložiť
žalobcovivšetkypodklady,týkajúcesavšetkýchsúdnychkonaní,vktorýchvystupuježalovaný.Osobitne

súd prvej inštancie poukazuje na to, že tak, ako je žalobný návrh formulovaný, by bol žalovaný povinný
predložiť žalobcovi aj podklady, týkajúce sa rozhodovaného sporu, čo rovnako podporuje názor, že sa
jedná o šikanóznu požiadavku zo strany žalobcu.

20. K predloženiu všetkých plnomocenstiev udelených a vypovedaných žalovaným v období od

21.6.2021, vrátane informácií prináležiacich k predmetným plnomocenstvám súd prvej inštancie
poukazuje na judikatórne závery, v zmysle ktorých do práva spoločníka na informácie nepatrí právo
požadovať informácie a nahliadať do dokladov, týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti, keď pod
bežným chodom spoločnosti treba rozumieť tak nielen obstarávanie bežného spotrebného materiálu,
resp. bežné, každodenné úkony, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne

zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vôbec vykonávať činnosť (t.j. uzatváranie pracovných zmlúv
so zamestnancami spoločnosti, prípadne udeľovanie splnomocnení splnomocnencom, na podklade
ktorých sú oprávnení konať v mene spoločnosti). Požadovanie informácií, týkajúcich sa bežného chodu
spoločnosti žalovaného vrátane predloženia plnomocenstiev udelených a odvolaných žalovaným v
období od 21.6.2021 - nespadá pod právo spoločníka na informácie podľa ustanovenia § 122 ods. 2

ObZ a z tohto dôvodu nie je možné v predmetnej časti žalobnému návrhu vyhovieť.

21. Ako nedôvodnú takisto vyhodnotil súd prvej inštancie požiadavku žalobcu na predloženie kompletnej
zmluvnej dokumentácie medzi žalovaným a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. Pokiaľ ide o
nedôvodnosť žalobného návrhu v tejto časti, súd prvej inštancie uvádza, že nedôvodnosť predmetného

nároku žalobcu spočíva v žalovaným namietanej skutočnosti, že sa jedná o dokumentáciu, ktorú
samotný žalobca podpisoval a ktorá je žalobcovi známa. Žalobca predmetnú skutočnosť v replike z
23.10.2020 výslovne potvrdil a uviedol, že ide dokumentáciu jemu známu. Zo samotného všeobecného
tvrdenia žalobcu, že zmluvná dokumentácia žalovaného so spoločnosťou Všeobecná úverová banka,
a.s. slúži pre potreby spoločnosti, kde má byť predmetná dokumentácia uchovaná, nie je možné dospieť

k záveru, že by mal žalobca osobitné právo nahliadať do predmetnej dokumentácie. Aby bolo možné v
predmetnej časti vyhovieť nároku žalobcu - bolo povinnosťou žalobcu osobitnou argumentáciou v spore,
ktorá by sa týkala nevyhnutnosti predloženia požadovanej dokumentácie, snažiť sa presvedčiť súd prvej
inštancie o opodstatnenosti (prípadne naliehavosti) jeho požiadavky predložiť zmluvnú dokumentáciu
žalovaného s tretím subjektom, ktorú samotný žalobca ako štatutár žalovaného uzatváral. Takáto

osobitná argumentácia však zo strany žalobcu v spore predložená nebola, a preto zo všeobecných
tvrdení žalobcu v spore súd prvej inštancie nedospel k záveru o opodstatnenosti predloženia tých
dokumentov, ktorých obsah je žalobcovi známy, keďže na ich uzatvorení sám aktívne participoval.22. Vo vzťahu k predloženiu informácie o plánovaných valných zhromaždeniach žalovaného súd
prvej inštancie konštatuje, že predmetná požiadavka nespadá pod právny režim práva spoločníka na
informácie podľa ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ, ale spadá pod režim ustanovenia § 129 ObZ, čo

vylučuje, aby súd prvej inštancie žalobnému návrhu v tejto časti vyhovel. Navyše, v tejto časti by bolo
rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonateľné, ak by v období, keď nadobudne rozhodnutie súdu
vykonateľnosť, nebolo naplánované konanie valného zhromaždenia žalovaného, pretože žalovaný by
objektívne nemal možnosť poskytnúť žalobcovi predmetnú informáciu.

23.Nazáversúdprvejinštancieuviedol,žepokiaľideonámietkužalovaného,ženedisponujepotrebným
technickým vybavením na to, aby žalobcovi umožnil vyhotoviť si fotokópie sprístupnených dokumentov,
prípadne že povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si fotokópie predložených dokladov je možné
uložiť spoločnosti iba za úhradu vecných nákladov, resp. jeho námietku, že z judikatúry nevyplýva
právo spoločníka vyniesť poskytnuté dokumenty z priestorov spoločnosti a vyhotoviť si svojpomocne
ich kópie v externom prostredí, súd prvej inštancie konštatuje, že sa jedná o nedôvodné námietky,

keďže žalovaný sa snaží neprípustne zužovať právo spoločníka robiť si kópie z jednotlivých dokladov.
Súd prvej inštancie uvádza, že žalobca si vo vyhovujúcej časti môže robiť jednak vlastné poznámky
z predložených dokumentov a jednak pod právom robiť si kópie z predložených dokumentov nie je
možné rozumieť len vyhotovenie si fotokópií na kopírovacom zariadení žalovanej spoločnosti. Súd
prvej inštancie je toho názoru, že vyhotovovanie fotokópie jednotlivých dokumentov na kopírovacom

zariadení žalovaného je len jedným z viacerých možných spôsobov, ako si môže žalobca vyhotovovať
fotokópie z predložených dokumentov. V tomto prípade by bol prípustný spôsob vyhotovovania fotokópii
dokumentov - ak by žalovaný disponoval potrebným zariadením - výlučne za náhradu vecných nákladov.
Podľa názoru súdu prvej inštancie je potrebné právo vyhotoviť si fotokópie sprístupnených dokumentov
vnímať v rámci aktuálnych technických možnosti aj tak, že žalobca si môže vyhotovovať fotokópie

predložených dokumentov napr. vlastným fotoaparátom, mobilným telefónom, prípadne tabletom, a
žalovaný je povinný vytvoriť žalobcovi priestor, aby si mohol fotokópie predmetným spôsobom vyhotoviť.
Ak ide o námietku žalovaného, že žalobca nemôže vyniesť sprístupnené dokumenty do externých
priestorov, súd uvádza, že sa jedná o neopodstatnenú obavu, keďže vo výrokovej časti rozsudku je
jednoznačne špecifikované, v ktorých priestoroch má žalobca právo nahliadať do určených dokladov

spoločnosti a v ktorých priestoroch je žalovaný špecifikované doklady spoločnosti povinný žalobcovi
predložiť na nahliadnutie. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,

keďže žalobca a aj žalovaný mali v spore len čiastočný úspech.

25. Proti vyššie uvedenému rozsudku, proti výroku III. podal žalobca dňa 25.5.2022 odvolanie, v ktorom
uviedol, že súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani čiastočnú náhradu trov konania, pričom žalobca
sa nestotožňuje s uvedeným rozhodnutím a má za to, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne

nezaoberal, nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu
záveru. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že bol v konaní prevažne úspešný a trovy sú priznávané
zásadou pomeru úspechu, čo však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezobral v
úvahu a vôbec neuviedol a nezaoberal sa pomerom úspechu a neúspechu žalobcu. Podľa žalobcu je
nepochybné, že žalobca bol v prevažnej miere úspešný a v konaní mal len nepatrný neúspech a preto

mal jednoznačne žalobca prevažný úspech v spore a nepatrný neúspech oproti žalovanému, pričom
poukázal na § 255 ods. 3 CSP. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. zrušil a rozsudok zmenil tak, že žalobcovi priznáva
náhradutrovkonaniavrozsahu100%avprípadeúspechumupriznalnáhradutrovodvolaciehokonania.

26. Proti napadnutému rozsudku, proti výroku I. podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. h) CSP a teda z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda pre existenciu inej vady, ktorá má za
následok nesprávnosť napadnutého rozsudku a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda z dôvodu, že
napadnutý rozsudok (čiastočne) vychádza zo záveru, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Žalovanýpovažujeuloženiepovinnostiposkytnúťinformácieapredložiťdokumentyvtaktovymedzenom
rozsahu za nesprávne a vyjadril sa k jednotlivým v napadnutom rozsudku uloženým povinnostiam.
K uloženiu povinnosti predložiť všetky zápisnice z valných zhromaždení žalovaného konaných od
14.7.2017uviedol,žesúdprvejinštanciemusímaťvedomosťajotom,žežalobcaovalnomzhromaždenížalovaného konanom dňa 11.8.2017 vie a disponuje aj zápisnicou z tohto valného zhromaždenia, inak
by ho nemohol napadnúť žalobou. Odhliadnuc od toho, že žalobca zápisnicu z valného zhromaždenia
má k dispozícii, jej predloženie nemá ani žiaden význam z materiálneho hľadiska zachovania práva

spoločníka na informácie. Platí to preto, že uznesenie prijaté na tomto valnom zhromaždení bolo
súdom právoplatne určené za neplatné s účinkami ex tunc. Neexistuje preto žiaden dôvod na to, aby
žalovaný predkladal žalobcovi zápisnicu s rozhodnutím, na ktoré sa hľadí ako keby nikdy neexistovalo.
Predloženietakejtozápisniceužprežalobcunemôžemaťžiadenpraktickývýznam.Vprípadepovinnosti
predložiť podklady, týkajúce sa platieb a odmien vyplatených žalovaným pánom Grundovi a Hrubému

alebo im spriazneným osobám uviedol, že v vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva, že by sa
páni Grund a Hrubý čo i len snažili vyplatiť si akékoľvek nezákonné odmeny a platby od žalovaného.
Právne úvahy prezentované v bode 25.2 odôvodnenia napadnutého rozsudku sú síce z teoretického
hľadiska absolútne správne, avšak na skutkovú situáciu sú neaplikovateľné. Žalovaný netvrdil, že platby
konateľom a spoločníkom spoločnosti sa netýkajú hospodárenia s majetkom spoločnosti, ale tvrdil, že
tieto platby sa netýkajú hospodárenia s jej významným majetkom. Ak by si totiž aj páni Grund a Hrubý

(ako konatelia spoločnosti) nezákonne vrátili svoj vklad vo výške 2.000,- Eur, určite nemožno hovoriť
o tom, že takáto suma (spolu 4.000,- Eur) predstavuje významný majetok spoločnosti. Uloženie tejto
povinnosti preto považuje žalovaný za nesprávne. Aj v tejto časti si preto výrok napadnutého rozsudku
odporuje s jeho odôvodnením, čo zakladá tzv. inú vadu napadnutého rozsudku. K uloženiu povinnosti
predložiť účtovné doklady žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie urobil tak napriek tomu, že § 138

ods. 2 ObZ právo nahliadať do všetkých účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti priznáva členom
dozornej rady nie spoločníkom a Najvyšší súd SR v judikáte R 44/2019 výslovne uviedol, že právo
spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ nie je koncipované rovnako široko
ako je tomu pri členoch dozornej rady. Pre zachovanie tohto práva spoločníka bohato postačuje, ak súd
prvej inštancie uloží spoločnosti povinnosť predložiť spoločníkovi zmluvy, týkajúce sa hospodárenia s

jej významným majetkom spolu s príslušnými účtovnými dokladmi, týkajúcimi sa iba týchto významných
transakcií. Žalovaný nevidí žiaden dôvod na to, aby pre zachovanie práva spoločníka kontrolovať
hospodárenie s najvýznamnejším majetkom spoločnosti bolo potrebné tomuto spoločníkovi predkladať
kompletné účtovníctvo spoločnosti za obdobie 5 rokov. Takáto povinnosť je podľa názoru žalovaného
šikanózna a ide celkom zjavne nad rámec vymedzený judikátom R 44/2019. K uloženiu povinnosti

predložiť kompletnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton žalovaný uviedol,
že je pravdou, že do majetku žalovaného patrí aj obchodný podiel v spoločnosti Carlton a obchodný
podiel žalovaného na základnom imaní spoločnosti Carlton však predstavuje približne 0,82%. Súd
prvej inštancie sa k tejto skutočnosti nijako nevyjadril a v napadnutom rozsudku nevysvetlil prečo
považuje nakladanie s 0,82% obchodným podielom v inej spoločnosti za hospodárenie s významným

majetkom žalovaného. Súd prvej inštancie si preto (znova) vo výroku napadnutého rozsudku odporuje
s odôvodnením, čím výrok napadnutého rozsudku v tejto časti zaťažil tzv. inou vadou konania. K
uloženiu povinnosti predložiť kompletnú dokumentáciu medzi žalovaným a pánom D.. F. uviedol, že
samotná existencia vzťahu dlžník/veriteľ automaticky neindikuje, že ide o významný vzťah. Žalobca v
priebehu sporu neuviedol jedno jediné skutkové tvrdenie (a už vôbec nepredložil žiaden dôkaz) o tom,

prečo má byť vzťah medzi D.. F. a žalovaným významný. Záver súdu prvej inštancie, že informácie a
dokumenty, týkajúce sa vzťahu medzi D.. F. a žalovaným predstavujú zásadnú dokumentáciu, týkajúcu
sa žalovaného, preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žiadne dokazovanie k tejto otázke ani
len neprebehlo a nebolo žalobcom navrhnuté. Dôkazné bremeno o tom, že určitá informácia sa týka
hospodárenia s významným majetkom spoločnosti a spadá pod rozsah povinne sprístupňovaných

informácií pritom zaťažuje spoločníka, ktorý žalobu podľa § 122 ods. 2 ObZ podáva. K uloženiu
povinnosti predložiť písomné informácie o stave žalovaného žalovaný uviedol, že je pravdou, že
konatelia žalovaného majú podľa bodu 10.9 písm. d) spoločenskej zmluvy povinnosť informovať
spoločníkov písomne aspoň raz ročne o stave žalovaného a preto zotrváva na názore, ktorý prezentoval
už v žalobnej odpovedi, že konatelia žalovaného si túto povinnosť splnia na valnom zhromaždení.

Žalobca má možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia žalovaného a na ňom predloženie tejto správy
požadovať. Na osobitné sprístupňovanie správy mimo valného zhromaždenia prostredníctvom žaloby
voči spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ preto nevidí žalovaný žiaden právne relevantný dôvod a žalobu
žalobcu považuje za predčasnú. K uloženiu povinnosti predložiť obchodné plány žalovaného uviedol,
že má tiež za to, že súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť predložiť F. dokumenty, ktorých sa

vôbec nedomáhal. Zo znenia petitu nevyplýva, že žalobca žiada predložiť obchodné plány, ktoré mali
byť vypracované v minulosti, ale obchodné plány na nasledujúce kalendárne roky, teda obchodné plány
do budúcnosti. Žalobca sa podľa názoru žalovaného môže žalobou domáhať predloženia obchodných
plánov až v prípade, ak by mu ich konatelia žalovaného odmietli predložiť na valnom zhromaždení.Uložením povinnosti, ktorú žalobca v žalobe nenavrhoval, súd prvej inštancie navyše zaťažil konanie
inou vadou, ktorá mala vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. V prípade uloženia povinnosti
predložiť zoznam spoločníkov žalovaného žalovaný uviedol, že nerozumie tomu, prečo potom súd prvej

inštancie uložil žalovanému predložiť žalobcovi zoznam spoločníkov vrátane historických zmien, keďže
toto právo spadá pod režim § 118 ods. 1 ObZ. Súd prvej inštancie si preto opakovane v tejto časti
výroku napadnutého rozsudku odporuje s jeho odôvodnením. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že spoločnosť má povinnosť poskytnúť spoločníkovi aj historický zoznam spoločníkov so
všetkými zmenami v osobách spoločníkov, ktoré počas existencie spoločnosti nastali. Takáto povinnosť

spoločnosti z ustanovenia § 118 ods. 1 ObZ nevyplýva. A napokon k uloženiu povinnosti predložiť iné
dokumentyainformácie,týkajúcesažalovaného,priktorýchhodnotaplneniaprevyšovalasumu10.000,-
Eur žalovaný uviedol, že z výroku napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný bude musieť žalobcovi
predložiť aj všetky zmluvy na opakované plnenie bežných služieb, pri ktorých fakturovaná suma za 5
rokov ich poskytovania presiahla sumu 10.000,- Eur. Uloženie takejto povinnosti však celkom zjavne nie
je primerané a nezodpovedá rozsahu informácií, ktoré sa týkajú hospodárenia s významným majetkom

spoločnosti a ktoré je spoločnosť povinná spoločníkovi sprístupniť. Ak teda, podľa žalovaného, súd
prvej inštancie chcel stanoviť výšku peňažného plnenia, ktoré má podliehať informačnej povinnosti, mal
dôsledne rozlíšiť, či ide o zmluvy na opakované plnenie alebo jednorazové zmluvy a stanoviť pre každú
z týchto zmlúv odlišnú výšku plnenia, ktoré už podlieha informačnej povinnosti. Na základe uvedeného
preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutej časti výroku I. zmenil tak,

že žalobu v tejto napadnutej časti zamietne a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

27. K tomuto odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý svojim podaním zo dňa 30.6.2022 uviedol,
že skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný na odôvodnenie svojho nároku sú zjavne nedôvodné a žalovaný

sa opätovne pokúša ohýbať právo vo svoj prospech. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie a má zato, že súd sa vecou dostatočne zaoberal a dospel k správnemu právnemu záveru.
Žalovaný tvrdí, že nie je dôvod na predloženie zápisníc z valných zhromaždení, nakoľko žalobca ich
má k dispozícii. Žalobca uvádza, že nevie aká verzia zápisníc je uložená v spoločnosti žalovaného a
má právo do týchto zápisníc nahliadnuť a jemu ako spoločníkovi žalovaného takýto rovnopis zápisníc

nikdy nebol poskytnutý. Z uvedeného je zrejmé, že nárok je dôvodný. Žalovaný ďalej tvrdí, že nie
je dôvod na predloženie zoznamu platieb za služby vyplatených pánom Grundovi a Hrubému, a že
uvedená požiadavka sa netýka hospodárenia spoločnosti. Žalobca dodal, že akákoľvek platba vo vzťahu
k spoločnosti alebo od nej sa týka hospodárenia spoločnosti. A vzhľadom na to, že žalovaný vo svojom
odvolaní ani v konaní nijako nepreukázal, že by táto skutočnosť nemala byť významná, má žalobca

za to, že tento nárok je taktiež dôvodný. Práve na zistenie, či platby konateľom a spoločníkom sú
významné, je možné zistiť iba nahliadnutím do týchto podkladov, pričom z obsahu odvolania žalovaného
jednoznačne vyplýva, že takéto platby existujú, čo je jednoznačným dôvodom pre uplatnenie práva
získať tieto informácie žalobcom. Žalovaný nedisponuje žiadnym oprávnením určovať čo je a nie je
významným hospodárením s majetkom a čo sa môže žalovanému subjektívne alebo účelovo javiť ako

nevýznamné, môže byť z hľadiska výkladu pojmov veľmi významné, pričom poukázal na § 122 ods. 2
a § 135 ObZ a dodal, že je nepochybné, že účtovníctvo spoločnosti je veľmi podstatnou informáciou
o záležitostiach spoločnosti, vyplýva z nej hospodárenie spoločnosti a najmä skutočnosti, ktoré majú
komplexný charakter o hospodárení. V súvislosti so zmluvnou dokumentáciou medzi žalovaným a
spoločnosťou Carlton Property uviedol, že žalobca jednoznačne považuje obchodný podiel žalovaného

na imaní spoločnosti Carlton Property, s.r.o. za významný a to z dôvodu, že táto hodnota 0,82%
na základnom imaní Carlton Property, s.r.o. presahuje hodnotu základného imania spoločnosti, čo
automaticky určuje pomer významnosti tohto hospodárenia. V prípade ďalších uložených povinností
súdom prvej inštancie žalovanému žalobca uviedol, že jeho požiadavky na predloženie správ a iných
dokumentov sú plne legitímne a je na ne ako spoločník oprávnený, pričom nerozumie argumentácii

žalovaného. Na základe uvedeného žiada rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. ako
vecne správne potvrdiť a odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť a pre prípad úspechu priznať
žalobcovi náhradu trov konania prvo i druho inštančného konania.

28. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný svojim podaním zo dňa 1.8.2022, v

ktorom uviedol, že argumentácia žalobcu neobsahuje nič, čo by mohlo vyvrátiť alebo oslabiť odvolacie
argumenty. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní žiada, aby odvolací súd potvrdil výroky
I. a II. napadnutého rozsudku ako vecne správne napriek tomu, že žalovaný odvolaním napadol iba
výrok I. prvoinštančného rozsudku. Výrok II. napadnutého rozsudku nebol odvolaním vôbec dotknutýa už nadobudol právoplatnosť. Žalovaný uviedol, že pre odvolací prieskum napadnutého rozsudku
nemá absolútne žiaden význam tvrdenie žalobcu, že je jediným spoločníkom žalovaného, pričom toto
nemá absolútne žiaden význam pre toto konanie a súd prvej inštancie sa ním ani nezaoberal. Pre

konanie je významné iba to, že medzi stranami nie je sporné, že žalobcovi patrí (aspoň) tretinový
podiel v žalovanej spoločnosti. Jeho aktívna vecná legitimácia je preto daná. V prípade jednotlivých
argumentov žalobcu žalovaný uviedol, že v súvislosti so zápisnicami z valných zhromaždení žalovaného
sa žalobca vo svojom vyjadrení obmedzil iba na špekulácie o tom, že nevie, aká verzia zápisnice
má byť uložená v spoločnosti (v konaní pritom nebolo ani len tvrdené, že by malo existovať niekoľko

verzií). K podstate odvolacej argumentácie žalovaného k tejto časti napadnutého rozsudku sa však
vôbec nevyjadril. V prípade platieb a odmien, ktoré mal žalovaný vyplatiť pánom Grundovi a Hrubému,
z odvolacej argumentácie žalovaného nemožno vyvodiť, že by žalovaný vyplatil akékoľvek odmeny
alebo platby. Žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie v
rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku predmetnú informačnú povinnosť časovo neohraničil
iba na tie platby, ktoré boli vykonané po 14.7.2017. V prípade účtovných dokladov žalovaného, žalovaný

dodal, že žalobcove tvrdenia uvedené vo vyjadrení sa tejto ich argumentácie vôbec netýkajú. Žalovaný
ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že žalovanému nepatrí 0,82% podiel v spoločnosti Carlton (resp. že
má ísť iba o zápisový, nie skutočný stav), nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca v konaní
nepredložil žiaden dôkaz o tom, že zápis o veľkosti obchodného podielu spoločnosti ADS v spoločnosti
Carlton v obchodnom registri nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný taktiež zotrváva na námietkach

uvedených v odvolaní a ktoré sa týkajú písomných informácií a obchodných plánov žalovaného.
Tvrdenie žalobcu, že „v blízkej minulosti“ sa mali konať valné zhromaždenia žalovaného, na ktoré nebol
pozvaný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti opakovane uvádza, že žalobca
ako spoločník žalovaného má možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia spoločnosti a poskytnutie
týchto informácii na ňom požadovať. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že argumentácia

žalobcu v súvislosti so zoznamom spoločníkov žalovaného je vo vzťahu k argumentom žalovaného
bezpredmetná. Skutočnosť, že konatelia majú povinnosť viesť zoznam spoločníkov nič nemení na
závere, že žalobca sa žalobou podľa § 122 ods. 2 ObZ nemôže domáhať jeho predloženia a už vôbec
nie predloženia historického zoznamu, obsahujúceho údaje, ktoré zoznam spoločníkov ani nemusí
obsahovať. A napokon, v prípade ostatných dokumentov a informácií s hodnotou plnenia prevyšujúcou

sumu 10.000,- Eur uviedol, že žalobca vo vyjadrení prevzal názor súdu prvej inštancie, že táto suma
presahuje výšku základného imania žalovaného a preto transakcie v tejto sume podliehajú informačnej
povinnosti. Z argumentov uvedených v tomto vyjadrení vyplýva, že argumentácia žalobcu žiadnym
spôsobom neoslabuje relevanciu odvolacích argumentov žalovaného.

29. Žalobca doručil súdu svoje vyjadrenie zo dňa 8.9.2022, ktorým reagoval na vyššie uvedené
vyjadrenie žalovaného, keď uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného a považuje ich za
účelové. V predmetnom podaní žalovaný neuvádza žiadne nové skutočnosti a tiež sa nestotožňuje s
tvrdeniami žalovaného, že žalobca nevyvracia vo svojich podaniach argumentáciu žalovaného. Žalobca
v tomto podaní opakoval svoje tvrdenia uvedené už skôr a ktoré sa týkajú rozsahu jeho spoločníctva v

štruktúre žalovaného, ďalej ktoré sa týkajú zápisníc valných zhromaždení, zoznamu platieb za služby,
rozsahu obchodného podielu žalovaného na imaní spoločnosti Carlton Property, s.r.o. a opakovane
poukázal na § 122 ods. 2 a § 135 ObZ a dodal, že jeho požiadavky na predloženie dokumentov sú
aj naďalej legitímne.

30. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené.

31.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§34CSP)prejednalvecvzmysle§379a§380ods.1CSP
v medziach daných rozsahom a dôvodom oboch odvolaní bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejnéhovyhláseniarozsudkubolvsúlades§219ods.3CSPoznámenýnaúradnejtabulianawebovej

stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa
12.5.2025.Pooboznámenísasobsahomspisusúduprvejinštancieaodvolaniamižalobcuažalovaného
dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.

32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.33.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

34. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného odvolací súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie v rozsahu
podaného odvolania žalovaného a zaoberal sa teda odvolaním v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a
v ktorej prvostupňový súd uložil žalovanému konkrétne povinnosti. Odvolací súd po oboznámení sa s
obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného a

vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a v
celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na neho poukazuje, konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko na
základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých
dôkazov vychádzal, dôsledne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný význam
pre rozhodnutie a vyvodil správny právny záver premietnutý do jeho výrokovej časti. Odvolací súd preto

v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku.

35. Prvoinštančný súd v časti vyhovel žalobcovi, ako jednému zo spoločníkov žalovaného,
domáhajúcemu sa uloženia konkrétnych povinností žalovanému z dôvodov, že na výkon svojho
vlastníckeho práva a na možnosť nakladať so svojim obchodným podielom potrebuje informácie o

stave spoločnosti žalovaného a o jeho činnosti. Žalobca svoje právo odvodzoval od práva spoločníka
spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., teda práva od konateľov spoločnosti požadovať informácie
ohľadom spoločnosti s poukazom na to, že konatelia žalovaného zneužívajú svoje postavenie a
žalobcovi ako minimálne rovnocennému spoločníkovi odopierajú jeho práva len preto, že účelovo
označili požadované doklady za obchodné tajomstvo. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťahy medzi

spoločníkmi sú narušené a panuje medzi nimi stupeň vzájomnej nedôvery, pričom základným
argumentom žalovaného, pre ktorý odmietol sprístupniť požadované informácie je, že sa jedná o
obchodné tajomstvo. Žalovaný v odvolaní považoval uloženie povinností poskytnúť informácie a
predložiťdokumentyvovymedzenomrozsahuzanesprávneasvojeodvolaciedôvodyvymedzilvzmysle
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, teda pre existenciu inej vady, ktorá má za
následok nesprávnosť napadnutého rozsudku a podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda z dôvodu, že
napadnutý rozsudok (čiastočne) vychádza zo záveru, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

36. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne poukázal na to, že postoj žalovaného

nemá oporu v zákone a predstavuje ničím neodôvodnené popretie práv žalobcu garantovaných mu
právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré mu z titulu jeho
postavenia ako spoločníka v spoločnosti žalovaného priznáva zákon. Žalobca ako spoločník spoločnosti
nie je tretia osoba stojaca mimo spoločnosti, ale jedná sa o súčasť spoločnosti, a preto tvrdenie
o potrebe chrániť obchodné tajomstvo spoločnosti nemôže obstáť. Spoločník spoločnosti, nielen jej

konateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach o spoločnosti,
ktoré sa dozvedel pri výkone svojich oprávnení, a ktorých prezradenie tretím osobám (t. j. osobám
stojacim mimo spoločnosti) by mohlo spôsobiť spoločnosti škodu, alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy
jednotlivých spoločníkov. Správne teda vyhodnotil súd konanie žalovaného (resp. jeho konateľov),
ktorý odmietol žalobcovi sprístupniť informácie, týkajúce sa spoločnosti s tvrdením, že sa jedná o

obchodné tajomstvo spoločnosti ako svojvoľné konanie, ktoré nemá oporu v jednotlivých ustanoveniach
Obchodného zákonníka, a ktorému nie je možné priznať právnu ochranu i keď niektoré požiadavky
žalobcu sa aj odvolaciemu súdu javili neprimerané, prípadne až šikanózne a v takýchto požiadavkách
žalobcovi vyhovené nebolo.

37. Právo na kontrolu spoločnosti a jej činnosti sa realizuje primárne prostredníctvom práva spoločníkov
na informácie. Na rozdiel od práva riadiť spoločnosť je právo vykonávať kontrolu možné uplatňovať
aj mimo valného zhromaždenia. Možnosť včas a riadne získavať informácie o záležitostiach je
predpokladom pre výkon ostatných práv, a to tak riadneho výkonu práva na riadenie spoločnosti
(rozhodovanie na valnom zhromaždení), ako aj procesných oprávnení spoločníka vo forme actio

pro socio (uplatnenie nárokov spoločníkov). Uplatnenie nárokov spoločníkov voči spoločnosti a
štatutárnemu orgánu, ktorý porušuje široko koncipované informačné práva spoločníka v spoločnosti
s ručením obmedzeným má zásadný význam aj preto, že celkové právne nastavenie spoločnosti s
ručením obmedzeným vníma rolu spoločníkov ako aktívnu. Informačné práva vykonávajú spoločníciosobne alebo prostredníctvom dozornej rady spoločnosti, ak bola zriadená. V rámci výkonu kontroly,
ako aj informovaného rozhodovania pri podieľaní sa na riadení spoločnosti je spoločník oprávnený od
spoločnosti požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do podkladov spoločnosti.

Základnýlimitprávanainformácievšakje,žeinformácieadokladysamusiatýkaťzáležitostíspoločnosti,
na ktorej má spoločník účasť. Do vydania Uznesenia Najvyššieho súdu SR publikované pod č.
44/2019 judikatúra vrátane zbierkového rozsudku R 10/2000, aj prevládajúca aplikačná prax v zásade
zhodne vychádzali z toho, že nie je osobitný rozdiel medzi rozsahom a obsahom práva na informácie.
RozhodnutieR44/2019nadrámeczneniazákonnejúpravyakovýsledoksudcovskejtvorbyprávazužuje

rozsah a obsah informačného práva jednotlivých spoločníkov, pričom spoločníkom priznáva toto právo
ohľadom najdôležitejších záležitostí spoločnosti. Spoločník nemá právo dožadovať sa informácií, ktoré
sa týkajú bežného chodu spoločnosti, pod ktorým treba rozumieť obstarávanie bežného spotrebného
materiálu, bežné každodenné úkony, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne
zabezpečenie spoločnosti. Najvyšší súd SR v spomínanom rozhodnutí rozvíja všeobecne akceptovaný
limit, že spoločník nesmie vykonávať svoje právo na informácie šikanózne. Teda právo spoločníka

na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti je
tak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré sa týkajú najvýznamnejších úkonov a
záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj
na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti.
Právo spoločníka na poskytovanie informácií a sprístupnenie dokladov spoločnosti nie je celkom

neobmedzené, ale zahŕňa tie doklady a informácie, ktoré sú potrebné k tomu, aby spoločník získal
rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti ako sú informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku
spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Pritom právo na
sprístupnenie dokladov spoločnosti nesmie spoločník - rovnako ako ktorékoľvek iné právo - vykonávať
šikanóznym spôsobom, t. j. takým spôsobom, ktorý by spoločnosť obmedzoval v činnosti, prípadne jej

spôsoboval neprimerané náklady.

38. Žalovaný napáda v odvolaní správnosť uloženia jednotlivých povinností. Konkrétne povinnosť
predložiť všetky zápisnice z valných zhromaždení žalovaného konaných od 14.7.2017 z dôvodu,
že žalobca disponuje zápisnicou a jej predloženie nemá žiaden význam z materiálneho hľadiska

zachovania práva spoločníka na informácie. K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že žalobca
bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného k 14. júlu 2017, k tomuto dátumu žalobca
stratil objektívne možnosť oboznamovať sa s dokumentami žalovaného a dôvodnosť predmetnej
požiadavky žalobcu opodstatňuje aj tvrdenie žalobcu, že žalovaný ho v minimálne posledných troch
rokoch nepozýva na valné zhromaždenia spoločnosti, čo žalovaný v spore relevantným spôsobom

nespochybnil. Zároveň k dôvodom, že uvedenú zápisnicu má mať žalobca k dispozícii, odvolací súd
poukazuje, že povinnosť bola uložená v rozsahu predloženia zápisníc spolu s prílohami a podkladovými
materiálmi a v takomto rozsahu žalovaný v odvolaní povinnosť nespochybnil. Pri povinnosti predložiť
podklady, týkajúce sa platieb a odmien vyplatených žalovaným pánom Grundovi a Hrubému alebo
im spriazneným osobám žalovaný v odvolaní predovšetkým poukazuje na to, že platby sa netýkajú

hospodárenia s jej významným majetkom, ako i na skutočnosť, že sa má povinnosť týkať všetkých
platieb, nie len platieb po 14.7.2017. Odvolací súd má za to, že akékoľvek platby (bez rozdielu
času) žalovaného jeho konateľom, prípadne im spriazneným osobám sa týkajú hospodárenia s
majetkom spoločnosti a v plnom rozsahu tu odkazuje na dôvody uvedené v odseku 25.1, 25.2
napadnutého rozsudku. Platby majú predsa dosah na majetok spoločnosti a priamo súvisia s majetkom

a hospodárením s majetkom spoločnosti. Nie je zrejmý pojem žalovaného „významný majetok“ a
nebolo preukázané, o akú výšku platieb a odmien sa jedná, preto takáto kategorizácia majetku nie
je na mieste a javí sa veľmi subjektívna. Odvolateľ na viacerých miestach odvolania kategorizuje
úkony, skutočnosti na významné a nevýznamné, pričom však takéto odlišovanie môže mať viacero
významov v závislosti od kontextu a preto nie je možné všeobecne používať pojem významný, bez

bližšieho určovania, čo spadá do kategórie významných a čo už nie, nehovoriac o tom, že ide o
subjektívne vyhodnotenie skutočností jednej strany. Nejde tu totiž o bežný chod spoločnosti, ako to
má na mysli NS SR v citovanom judikáte, teda bežné úkony každodenného charakteru, ku ktorým
dochádza v rámci činnosti spoločnosti. K uloženiu povinnosti predložiť účtovné doklady žalovaného má
žalovaný za to, že pre zachovanie tohto práva spoločníka bohato postačuje, ak súd prvej inštancie

uloží spoločnosti povinnosť predložiť spoločníkovi zmluvy, týkajúce sa hospodárenia s jej významným
majetkom spolu s príslušnými účtovnými dokladmi, týkajúcimi sa iba týchto významných transakcií a
nevidí dôvod na to, aby pre zachovanie práva spoločníka kontrolovať hospodárenie s najvýznamnejším
majetkom spoločnosti bolo potrebné tomuto spoločníkovi predkladať kompletné účtovníctvo spoločnostiza obdobie 5 rokov. K uvedenému žalovaný poukazuje na judikát NS SR č. R 44/2019. Tu však aj
odvolací súd priamo na uvedený judikát poukazuje, keď z neho jasne vyplýva, že aby mohol spoločník
uplatniť v mene spoločnosti nároky uvedené v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, je

nevyhnutné, aby mal preukázané, či zo strany konateľa (konateľov) spoločnosti došlo k porušeniu
povinnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Na to je nevyhnutné, aby sa spoločník oboznámil
s účtovnými dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti, z ktorých je zrejmé,
akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavne
nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú

sumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť neprebrala
na seba neprimerané majetkové riziká. Pokiaľ ide o právo spoločníka uplatňovať v mene spoločnosti
nároky spoločnosti voči spoločníkom, taktiež platí, že na realizáciu predmetného práva je nevyhnutné,
aby mu bolo umožnené nahliadnuť do účtovných dokladov spoločnosti na overenie, či spoločník si
splnil svoju povinnosť riadne a včas splatiť vklad, na ktorý sa zaviazal, prípadne či niektorému zo
spoločníkov spoločnosť nevyplatila plnenie v rozpore so zákonom, ktoré by bola povinná spätne od tohto

spoločníka vymáhať. Odvolací súd preto tento nárok žalobcu považuje za dôvodný, keď účtovníctvo
spoločnosti predstavuje doklady spoločnosti, do ktorých má spoločník právo nahliadať pri výkone práva
podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. K uloženiu povinnosti predložiť kompletnú zmluvnú
dokumentáciu medzi žalovaným a spoločnosťou Carlton žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku nevysvetlil, prečo považuje nakladanie s 0,82% obchodným podielom v inej

spoločnosti za hospodárenie s významným majetkom žalovaného a zároveň má za to, že súd prvej
inštancie si odporuje s odôvodnením, čím výrok napadnutého rozsudku v tejto časti zaťažil tzv. inou
vadou konania, nekonkretizoval v čom si odporuje. Odvolací súd nezdieľa názor žalovaného, že by
si súd prvej inštancie odporoval, správne odôvodnil uloženie povinnosti, uvedená požiadavka sa týka
opäť hospodárenia spoločnosti a nakladania spoločnosti s majetkom a je dostatočne konkretizovaná a

vymedzená. Žalovaný sa snaží opätovne navodiť dojem „nevýznamnosti“ podielu a tým nevýznamnosti
nakladania s takýmto podielom, kde však odvolací súd pripomína, že ide o majetkovú účasť a preto
spoločník má právo na informácie, bez ohľadu na žalovaným subjektívne vnímanej nevýznamnosti.
K uloženiu povinnosti predložiť kompletnú dokumentáciu medzi žalovaným a pánom D.. F. žalovaný
uviedol, že samotná existencia vzťahu dlžník/veriteľ automaticky neindikuje, že ide o významný vzťah.

Opätovne žalovaný využíva hodnotenie významný - nevýznamný vzťah, k čomu sa už odvolací súd
vyjadril vyššie. D.. F. F. je osoba, ktorá má pohľadávku voči žalovanému a voči spoločnosti Carlton
Property, s.r.o., čo je skutočnosť, ktorú žalovaný nerozporoval, je teda veriteľom žalovaného ako
i spoločnosti, v ktorej je žalovaný spoločníkom a preto oboznámenie sa žalobcu ako spoločníka
s ním požadovanou zmluvnou dokumentáciou žalovaného s jeho veriteľom - D.. F. F. - spadá pod

právo žalobcu podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedená zmluvná dokumentácia sa týka
hospodárenia spoločnosti, ktorej obsah môže mať vplyv na likviditu spoločnosti žalovaného a na
majetkovú účasť žalobcu v nej. K uloženiu povinnosti predložiť písomné informácie o stave žalovaného v
odvolaní žalovaný poukázal na to, že na osobitné sprístupňovanie správy mimo valného zhromaždenia
prostredníctvom žaloby voči spoločnosti podľa § 122 ods. 2 ObZ nevidí žiaden právne relevantný

dôvod a žalobu žalobcu považuje za predčasnú, k čomu odvolací súd poukazuje, že v konaní nebolo
preukázané zo strany žalovaného, že by si uvedenú povinnosť, tak ako bola uložená, teda po 14.7.2017
splnil a preto sa stotožnil s dôvodmi prvoinštančného súdu. K uloženiu povinnosti predložiť obchodné
plány žalovaného, uloženiu povinnosti predložiť zoznam spoločníkov žalovaného a uloženiu povinnosti
predložiť iné dokumenty a informácie, týkajúce sa žalovaného, pri ktorých hodnota plnenia prevyšovala

sumu 10.000,- Eur, odkazuje odvolací súd na dôvody prvoinštančného súdu, s ktorými sa stotožňuje v
celom rozsahu.

39. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobcu voči výroku III. napadnutého rozsudku o trovách
konania, keď mal žalobca za to, že napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu

iba v nepatrnej časti, inak bol žalobca v konaní úspešný, napriek tomu súd nepriznal žalobcovi ani
čiastočnú náhradu trov konania priznávanú zásadou pomeru úspechu, čo však súd vôbec nezobral v
úvahu. Žalobca poukázal na § 255 ods. 3 CSP, navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
I. inštancie v časti výroku III. zmeniť tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100% a v
prípade úspechu mu prizná náhradu trov odvolacieho konania.

40. K odvolaniu žalobcu voči výroku III. o trovách konania odvolací súd uvádza, že pomer úspechu je
základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania a ak mala strana plný úspech v spore, prizná
sa mu celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech, má každá z nichúspech čiastočný, a teda každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. V takomto prípade
sa náhrada trov pomerne rozdelí, ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa
spravidlanepriznážiadnejzostránsporu.Narozhodnutiesúduonáhradetrovkonaniamaltedazásadný

vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. V posudzovanej veci má odvolací súd
zato,žesúdprvéhostupňapostupovalvzmysle§255ods.1CSP,nazákladesvojejúvahyasozreteľom
na okolnosti prípadu rozhodol, že na náhradu trov konania nemá nárok žiadna zo strán. Úspech oboch
strán bol v konaní približne rovnaký, žalobca mal úspech pri uložení deviatich konkrétnych povinností,
zatiaľ čo žalovaný bol úspešný pri uložení šiestich konkrétnych povinností, nakoľko v uvedenej časti bol

nárok žalobcu zamietnutý. Po vyhodnotení vecnej úspešnosti strán dospel odvolací súd k záveru, že
úspech medzi stranami bol pomerne vyrovnaný, nebolo možné rozhodnúť o prevahe jednej zo strán v
spore. S prihliadnutím na uvedené v súlade s citovaným ustanovením zákona odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdiĺ, keďže mal za to, že miera úspechu oboch strán bola približne vyrovnaná
a takéto rozhodnutie považuje s prihliadnutím na všetky okolnosti veci za spravodlivé. V danom spore
nebolo možné určiť perccentuálnu mieru úspechu tej-ktorej strany, nakoľko nárok nebol vyčíslený a

pokiaľideojednotlivépovinnosti,tietobolirôznesvojimrozsahomaobsahom, niejemožnékonštatovať,
že každá jedna povinnosť má rovnaký rozsah.

41. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam, a žalovaný

v odvolaní v merite ani žalobca v odvolaní voči trovám konania žiadnou relevantnou odvolacou
argumentáciou nespochybnili správnosť záveru súdu prvej inštancie premietnutého do výrokovej časti
napadnutéhorozsudku,rozhodnutiesúduprvejinštanciejetedavecnesprávneaztohodôvoduodvolací
súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP v časti výroku I. ako vecne správny potvrdil.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní čo do merita veci úspešný,
odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

46. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).