Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200628
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8824200628.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/X, 094 35, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária
ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník, 089 01, IČO: 31954448, proti žalovanému: 365.bank., a.s,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, 811 02, IČO: 31 340 890, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNER s.r.o
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 175,16 Eur s prísl., a o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver zo zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 6907136610 zo dňa 27.05.2010 je

bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 175,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 175,16 Eur od 02.06.2024 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu zamieta.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 6907136610,
zo dňa 27.5.2010, v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [3], v znení: „ Klient
vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke v ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru k dňu, keď sa Banka dozvie
o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 6907136610,
zo dňa 27.5.2010, v časti [3] Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod [4], v znení: „Podpisom

tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb.
(Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod
4.8. OP pre úver.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 6907136610, zo
dňa 27.5.2010, v časti (3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod (6), v znení: „Zmluvné strany sa
dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,

budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná
pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva, účinných od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička
č. 6907136610, zo dňa 27.5.2010, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie,
bod 4.] v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké

záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] sankčný
úrok, [3] úrok z úveru, [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi saplatby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade,
ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ
udeľuje výslovný súhlas a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely

splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné
pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta
voči Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná

pôžička, dostupná pôžička – šikovná rezerva, účinných od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička
č. 6907136610, zo dňa 27.5.2010, v článku 5. Predčasné splatenie úveru, následky nesplácania a
ukončenie ZOÚ, bod 5.4.] v znení: „ V prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 5.2
OP,BankajeoprávnenáúročiťnesplatenúistinuúveruúrokompodľaOznámeniaasankčnýmúrokomvo
výške stanovenej v Oznámení, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného
záväzku Klienta voči Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička,
dostupná pôžička – šikovná rezerva, účinných od 1.2.2010 k Zmluve o úvere dostupná pôžička č.
6907136610, zo dňa 27.5.2010, v článku 7 – Doručovanie, bod 7.1] v časti, v znení: „ Klient je ďalej
povinný oznámiť Banke okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo

ZoÚ, najmä to, že bolo zahájené konkurzné, alebo exekučné konanie týkajúce sa jeho majetku. Klient
zodpovedázaškody,ktoréBankevzniknúvdôsledkunesplneniatýchtopovinností.Vprípadenesplnenia
si povinnosti Klienta podľa tohto bodu OP je Banka oprávnená účtovať Klientovi zmluvnú pokutu vo
výške stanovej v Sadzobníku, pričom zaplatením tejto zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok Banky na
náhradu škody.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, s účinnosťou od 1. marca 2010
k Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 6907136610, zo dňa 27.5.2010, v článku Úvery pre obyvateľstvo,
v časti Dostupná pôžička, v znení: „ 4. Poskytnutie úveru na účet v inej banke ako Poštová banka 29,87
€“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Sadzobníku poplatkov, s účinnosťou od 1. marca 2010
k Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 6907136610, zo dňa 27.5.2010, v článku Úvery pre obyvateľstvo,
v časti Dostupná pôžička, v znení: „ 8. 1. upomienka po omeškaní splátky 9,96 €, 9. 2. upomienka po
omeškanísplátky24,90€,15.porušenieinformačnejpovinnostiklientavzmysleobchodnýchpodmienok

zmluvná pokuta 33,19 €.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XII. Za konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd nárok na náhradu trov konania
žalobkyni nepriznáva.

XIII. Za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenie a za konanie o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok má žalobkyňa nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia 175,16 Eur s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvných

podmienok v zmysle výroku tohto rozhodnutia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu. Ide o Zmluvu
o úvere dostupnápôžička, č. 6907136610 z 27. 05. 2010 (ďalej len Zmluva). Predmetom Zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 1.000 Eur, ktorý sa zaviazala žalovanému zaplatiť v 40 splátkach po 40,62

Eur, z toho poistné 3,62 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 25 %, s RPMN 30,8 %, s priemernou RPMN
51,49 %, so splatnosťou prvej splátky do 16. 06. 2010, s konečnou splatnosťou 16. 09. 2013 a s
Celkovou výškou nákladov 500,58 Eur. Žalovanému na tento úver uhradila sumu 1.145,29 Eur. Ide o
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovaným, dodávateľom finančnej služby.
Zmluva neobsahuje správnu Celkovú výšku úveru (§ 4 ods. 2 písm. e/ ZoSÚ), nakoľko podľa Zmluvy

mala byť výška úveru 1.000 Eur, ale žalovaný vyplatil na jej účet len sumu 970,13 Eur, ako to vyplývaz predloženého výpisu z úverového účtu. Sumu 29,87 Eur žalovaný vyplatil na iný účet, pričom zo
Zmluvy nevyplýva, čo suma 29,87 Eur predstavuje. Z rovnakých dôvodov, ako je tomu pri Celkovej výške
úveru, je nesprávna aj výška Celkových nákladov, spojených s úverom (§ 4 ods. 2 písm. j/ZoSÚ). Výška

Celkových nákladov je nesprávna aj v prípade, že sa bude vychádzať z výšky úveru 1 000,- Eur, aj v
prípade, že sa bude vychádzať z výšky úveru 970,13 Eur. Podľa Zmluvy je Celková výška nákladov
500,58 Eur. Celková výška nákladov tak z logiky matematiky musí zodpovedať rozdielu medzi sumou,
ktorú má spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, čo predstavuje súčin výšky mesačnej splátky a počtu splátok
a sumou poskytnutého úveru. V tejto súvislosti poukazuje na netransparentnosť Zmluvy, čo sa týka

poistného, či žalovaná zahrnula do nákladov aj mesačné poistné, ktoré je podľa Sadzobníka poplatkov,
v časti Úvery pre obyvateľov, Dostupná pôžička, bod 13. Poistenie schopnosti splácať splátky (dostupnej
pôžičky) – Komplexný súbor poistenia pod písmenom a) pri pôžičkách od 400,- Eur do 1 500,- Eur
sumu 3,62 Eur. Splátka bez poistného by bola 37,- Eur mesačne. Do úvahy prichádzajú nasledujúce
alternatívy. Splátka 40,62 Eur, počet splátok 40, výška úveru 1 000,- Eur. Náklady: (40,62 x 40 = 1
624,80 - 1 000) = 624,80 Eur. Splátka 40,62 Eur, počet splátok 40, výška úveru 970,13 Eur. Náklady:

(40,62 x 40 = 1 624,80 – 970,13) = 654,67 Eur. Nákladom vo výške 500,58 Eur uvádzanej v Zmluve
však nezodpovedajú ani výpočty, ak by sa vychádzalo zo splátky bez poistného, to je splátky vo výške
37,- Eur (40,62 – 3,62). Splátka 37,- Eur, počet splátok 40, výška úveru 1 000,- Eur. Náklady: (37 x
40 = 1 480 - 1 000) = 480,- Eur. Splátka 37,- Eur, počet splátok 40, výška úveru 970,13 Eur. Náklady:
(37 x 40 = 1 480 – 970,13) = 509,87 Eur. Pritom poistenie je potrebné zahrnúť do nákladov, nakoľko

Zmluva mi neposkytovala možnosť poistenie odmietnuť. Ak chcela úver získať, musela formulár Zmluvy
podpísať, aj s poistením úveru. Formulár Zmluvy jej poskytoval len možnosť voľby medzi základným
súborom poistenia a komplexným súborom poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, musí byť hodnota
RPMN uvedená v Zmluve vo výške 30,80 % podhodnotená. Je potrebné zaoberať sa aj úrokom z
úveru vo výške 25 % ročne. Úrok vo výške 25 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je

neplatný. V tomto smere poukazujem na Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách
rezidentom eurozóny, podľa ktorého na obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou od 1 do 5 rokov
v období 5/2010 predstavovala priemerná úroková miera úroveň 10,62 %, t.j. viac ako dvojnásobne
nižšia oproti posudzovanému úverovému vzťahu. Výška úrokov musí byť v súlade s dobrými mravmi. V
opačnom prípade je takéto dojednanie o úroku absolútne neplatné podľa § 39 OZ. O takýto stav pôjde

vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia
zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2019 zo dňa 31. 07. 2009). Vzhľadom na
uvedené považujem ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve vo výške 25 %, za absolútne neplatnú.
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Žalovanej
na predmetný úver zaplatila sumu 1.145,29 Eur, ako na to poukazuje vyššie. Pri poskytnutom úvere

970,13 Eur, sa teda žalovaná na jej úkor mohla bezdôvodne obohatiť o sumu 175,16 Eur. Bezdôvodné
obohatenie vo výške 175,16 Eur pozostáva z časti splátky zo dňa 09. 04. 2015 vo výške 50 Eur (z
toho časť 44,71 Eur pripadá na istinu a časť 5,29 Eur nad istinu poskytnutého úveru) a splátok zo dňa
11.5.2015 vo výške 80,- Eur a 11. 06. 2015 vo výške 60,- Eur. O podozrení, že sa žalovaná na jej úkor
mohla bezdôvodne obohatiť, sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom

Prehlásenie, z 03. 05. 2022, predkladá. Podmienkou priznania bezdôvodného obohatenia je posúdenie
súdom, či ide o úver bezúročný a bez poplatkov a z tohto zistenia súdu sa aj ja dozvie, či sa žalovaná na
môjúkorbezdôvodneobohatila,alebonie,avakejvýške.Žalobcanapokonžiadalvysloviťneprijateľnosť
zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sú uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Neprijateľnosť každej z nich stručne zdôvodnil a poukázal na viaceré rozsudky, ktorými tá istá

alebo obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalovaný podľa § 151 CSP výslovne popiera
všetky skutkové tvrdenia žalobcu a podanú žalobu považuje za nedôvodnú, keďže žalobca v nej
neopísal rozhodujúce skutočnosti pravdivo a úplne podľa procesných ustanovení § 132 ods. 1 CSP

a § 150 ods. 1 CSP. Žalobca predovšetkým zamlčal tri podstatné skutočnosti: 1. dňa 16.2.2012
došlo k predčasnému zosplatneniu úveru z dôvodu dlhodobého omeškania žalobcu; 2. dňa 25. 07.
2014 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, rozhodcovský rozsudok sp.
zn. IA-C/1213/1224, ktorý sa týkal zmluvy o úvere dostupná pôžička č. 6907136610 zo dňa 27. 05.

2010 a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 808,67 EUR s príslušenstvom;
identifikovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 08. 2014 a vykonateľnosť dňa 01. 09. 2014
(existencia prekážky res iudicata), 3. dňa 25. 06. 2015 došlo k postúpeniu pohľadávky na nového
veriteľa: BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom: Arch. Makariou & Kalograion 4, NicolaidesSea View City, 9th Floor, Flat/Office 903-906, Block A-B, P.C. 6016, Larnaca, Cyprus, č. registrácie:
HE 275225 (ďalej len „Postupník“), o čom bol žalobca písomné upovedomený na základe oznámenia
postupcu zo dňa 26.6.2015. Za daných okolností z pohľadu žalovaného evidentne nejde o výkon

práva v súlade dobrými mravmi. V týchto intenciách apeluje na všeobecný súd, aby skúmal motív
podania žaloby, t.j. čo je v skutočnosti jej cieľom a aký reálny dopad bude mať výsledok konania
na právnu sféru žalobcu po 13-tich rokoch od uzavretia úverovej zmluvy, po 12-tich rokoch od
zosplatnenia úveru, po 9-tich rokoch od právoplatne rozhodnutej veci a po 8-ich rokoch od postúpenia
pohľadávky. Úver bol medzičasom nielen predčasne zosplatnený, ale aj postúpený, pričom o ňom už raz

meritórne rozhodol rozhodcovský súd a rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Za týchto
okolností celkom zjavne nejde o ochranu práv spotrebiteľa. Trváme na tom, že žalobcom napádané
zmluvné podmienky sú štandardné v bankovej praxi a nie sú neprijateľnými, pričom ho v súčasnosti
a ani do budúcna nijakým spôsobom neohrozujú. Opak žalobca (zastúpený advokátom) ani netvrdí
a už vôbec nepreukazuje. Žalovaný napokon poukazuje aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského
súdu v Prešove (v danej veci príslušného odvolacieho súdu), v zmysle ktorej nestačí iba všeobecné

konštatovanie o „neprijateľnosti“ zmluvnej podmienky, ale je potrebné konkretizovať, špecifikovať, a
teda preukázať, v čom by mala spočívať jej neprijateľnosť a ako reálne ovplyvnila zmluvnú stranu.
To sa však v danom prípade nestalo. Počas trvania úverového vzťahu žalobca nerozporoval žiadnu
náležitosť zmluvy o úvere ani iné dohodnuté podmienky. Žalobca nevyužil ani zákonnú možnosť
odstúpiť od zmluvy o úvere, nepodal reklamáciu alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Žalobca

nikdy nevytkol a nesnažil sa o odstránenie aktuálne namietaných údajných nedostatkov zmluvy o
úvere. Ktorákoľvek časť alebo podmienka zmluvy môže byť pritom jednoducho a najmä mimosúdne
upravená, a to napr. prostredníctvom písomného dodatku k zmluve o úvere. Účelom všeobecného
súdnictva nie je modifikácia uzavretej zmluvy, resp. suplovanie zmluvnej strany, ak má oneskorené
pripomienky ku kontraktačnému procesu. Už z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že snaha o

modifikáciu zmluvy o úvere alebo o mimosúdne rokovanie zjavne nie je a nikdy nebola cieľom žalobcu.
Štandardný (racionálny) dialóg zmluvných strán bol vylúčený. Namiesto toho žalobca podal „rovno“
žalobu, v ktorej špekulatívne a účelovo namieta, že zmluva údajne obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Zdôrazňujeme, že žalobca o konkrétnych nedostatkoch, ktoré podľa nej obsahuje zmluva o
úvere, informoval žalovaného až prostredníctvom žaloby. O nepoctivej motivácii žalobcu svedčí najmä

skutočnosť, že sa nesnažil vytýkané nedostatky zmluvy o úvere (ktoré odmietame) odstrániť korektne
v zmysle zásady pacta sunt servanda uzavretím dodatku, ale naopak smeroval k iniciovaniu súdneho
konania. Vzhľadom na faktické a procesné správanie žalobcu je preto vysoko pravdepodobné, že jeho
primárnou snahou nie je odstránenie eventuálnych formálnych nedostatkov v zmluve, ale naopak má
evidentný záujem na získaní majetkového prospechu. Žalovaný v prvom rade namieta, že súd nie je

oprávnený druhýkrát preskúmavať zmluvu o úvere, ktorá už raz bola prejudiciálne preskúmavaná v
inom právoplatne skončenom konaní. Dňa 28.8.2014 nadobudol právoplatnosť rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so
sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 v konaní na plnenie (o zaplatenie 808,67
EUR s prísl.) medzi tými istými stranami, predmetom ktorého bola totožná zmluva o úvere dostupná

pôžička č. 6907136610, čo zakladá prekážku res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci). V tomto konaní
bol žalovaný procesne úspešný. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 25.6.2015, žalovaný
(ako postupca) postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere spolu so všetkými právami s ňou
spojenými na Postupníka. Keďže žalovaný v roku 2015 postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere ešte pred
začatím tohto konania v súlade s § 524 a nasl. OZ (cca. 9 rokov pred podaním žaloby, o čom žalobca

mal vedomosť), žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore. Inými slovami, právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol pôvodne založený zmluvou o úvere, už netrvá. Domnieva sa, že
dubiózne správanie žalobcu vzhľadom na opísaný skutkový stav vykazuje evidentne znaky šikanózneho
výkonupráva,ktorébyvšeobecnésúdynemalitolerovať,vopačnomprípademožnopovažovaťúpravuo
„dobrýchmravoch“zaobsolentnú.Následnesažalovanávyjadrilakjednotlivýmzmluvnýmpodmienkam.

K zmluvnej podmienke o osobitnom vzťahu klienta v banke citovala § 35 ods. 4 a § 93a ods. 1 písm.
a/ bod 4 zákona o bankách a vyslovila názor, že napadnuté zmluvné ustanovenie je v súlade so
zákonom o bankách. K dohode o zrážkach zo mzdy poukázala nato, že ide o zabezpečovací zákonný
inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka a preto je vylúčený z prieskumu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 z 10.09.2014. K rozhodcovskej

doložke žalovaná uviedla, že možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd mal nielen dodávateľ, ale aj
žalobca ako spotrebiteľ, namietaná zmluvná podmienka nebola skrytá a žalobca mal o nej vedomosť
už pri podpise zmluvy. K započítaniu pohľadávok žalovaná uviedla, že jej nie je zrejmé v čom by toto
zmluvné ustanovenie malo v neprospech žalobcu sa odchyľovať od zákonných ustanovení § 580 a §581 Občianskeho zákonníka a v čom by mal spočívať hrubý nepomer medzi právami kontrahentov.
K úročeniu pohľadávky v prípade predčasného splatenia úveru žalovaná poukázala na nejednotnosť
súdnej praxe ohľadom kumulácie riadnych úrokov a úrokov z omeškania v čase uzavretia zmluvy, ktorá

bola vyriešená až rozhodnutím Najvyššieho súdu SR R 5/2021. Podobne aj k poplatkom za upomienky
žalovaná uviedla, že v bankovej praxi boli bežné a doposiaľ ani NBS v rámci dohľadu nad činnosťou
bánk nikdy nenamietala neprimeranosť výšky vyrubovaných poplatkov. Tie nezohľadňujú len výšku
reálnych nákladov, pretože tým by nebol splnený ich účel, ktorým je motivácia dlžníka, aby splnil svoj
záväzok riadne a včas. Navyše podľa nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 3725/13 z 10. 04. 2014 poplatky

súvisiace so spotrebiteľským úverom predstavujú cenu úveru, na ktorú sa nevzťahuje súdny prieskum
primeranosti zmluvnej podmienky. Žalovaná tiež zdôraznila, že sporný poplatok je účtovaný dlžníkovi
len v prípade jeho vlastného delikventného správania, ktoré je pre veriteľa neakceptovateľné. Napokon
k zmluvnej pokute poukázala na § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka a teda na to, že ak žalobkyňa
nezavinila porušenie povinnosti nemá povinnosť zmluvnú pokutu zaplatiť. Navyše žalovaná ani nemusí
požadovať jej zaplatenie. Pri nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaná vzniesla námietku

premlčania pre uplynutie dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa
nejzačalaplynúťnajneskôrplynúťodmomentupredčasnéhozosplatneniaúverusplateniaúveru(16.02.
2012), eventuálne plnením poslednej čiastočnej úhrady (11. 05. 2015), ktorá predchádzala postúpeniu
pohľadávky (25. 05. 2015).

4. Následne sa vyjadrila žalobkyňa cestou právneho zástupcu, ktorá uviedla, že k námietke res iudicata s
poukazom na rozhodcovský rozsudok zo dňa 25. 07. 2014, vznesenej žalovanou, podávam nasledujúce
vyjadrenie. Nemá vedomosť o predmetnom rozhodcovskom rozsudku. Poukazujem na skutočnosť,
že sa domáha bezdôvodného obohatenia zo splátok uhradených od 09. 04. 2015 do 11. 06. 2015.
Rozhodcovský rozsudok by mal byť však zo skoršieho obdobia (25. 07. 2014). Napriek uvedenému

uvádza, že domnelý rozhodcovský rozsudok by mal beztak základ v neprijateľnej rozhodcovskej doložke
alebo zmluve. V tomto konaní namietam platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola individuálne
dojednaná, ale bola mi daná na podpis spolu s úverovou zmluvou, ostatnými štandardnými zmluvnými
podmienkami a množstvom ďalších listín. Bolo mi povedané, že mám tie papiere podpísať, aby mi
bol poskytnutý úver. Ako spotrebiteľka som mohla zmluvu len ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa

všetkým všeobecným zmluvným podmienkam. Žiadnym spôsobom o rozhodcovskom konaní nebola
poučená, nebol mi ani vysvetlený rozdiel medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcom a nemáme
vedomosť o žiadnom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku som ani uzavierať nechcela,
keďže som v tej dobe ani nerozumela čo rozhodcovská doložka znamená. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.

Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na
začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ust. §
53 ods. 5 OZ neplatná. Rozhodcovské konanie v spotrebiteľských zmluvách by bolo možné akceptovať
v prípade jeho osobitného vyjednania a teda nie nanútením arbitráže neznalému spotrebiteľovi ako

netransparentnej pasce. Arbitráž môže fungovať len za transparentných podmienok ako efektívny
prostriedok ochrany v prípade, že spotrebiteľ rozumie pravidlám arbitráže. V opačnom prípade ide o
nevhodné predkladanie rozhodcovskej doložky ako nekalej obchodnej praktiky zo strany dodávateľa
(klamlivej obchodnej praktiky) v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaná uvádza, že nový veriteľ vystupuje namiesto nej v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je predmetom súdneho sporu, a že žalovaná nie je z tohto dôvodu pasívne
vecne legitimovaná. Predmetom postúpenia je len určitá pohľadávka, t.j. právo na plnenie od dlžníka,
nie však celý záväzkový vzťah. Podľa môjho názoru postúpením pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy
nedošlo k prevodu práv alebo povinností, o ktorých sa v spore koná. Podotýkam, že predmetom
sporu je určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie

neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, čo nezodpovedá predmetu
postúpenia. V zmysle citovaného ustanovenia § 530 ods. 1 OZ je žalovaná ako postupca stále subjektom
legitimovaným,abysamohladomáhaťakéhokoľvekplneniavočimnezospotrebiteľskejzmluvy.Jepreto
potrebné, aby účinky rozhodnutia súdu (inter partes) sa vzťahovali priamo voči žalovanej. Navyše podľa
§ 529 ods. 1 OZ dlžníkovi zostávajú po postúpení zachované všetky námietky proti pohľadávke. Naďalej

zotrváva na nárokoch voči žalovanej, ktoré som špecifikovala v žalobe, najmä ak ide o situácia aká je vo
veci samej, kde sa bezdôvodne obohatila práve žalovaná a táto je tvorcom Zmluvy. Tvrdím, že vzhľadom
na charakter uplatnených nárokov nie je možné sa ich domáhať od odlišného subjektu ako je žalovaná,
ktorá je porušiteľom noriem spotrebiteľského práva a tvorcom zmluvnej dokumentácie. Vo vzťahu kbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazujem aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávam, že podľa
§ 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší. Čo sa týka námietky premlčania, vznesenej žalovanou, tak táto dôvodná nie je. Tiež sa
vyjadrila aj k jednotlivým zmluvným podmienkam, kde opäť poukázala na rozhodovaciu prax.

5. Podaním zo dňa 31. 07. 2024 sa opäť vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojej doterajšej argumentácii.

6. Súd vo veci pojednával dňa 28. 03. 2025 a 27. 05. 2025 za účasti právnych zástupcov strán sporu a
žalobkyne. Súd vykonal na návrh žalovaného výsluch žalobkyne, ktorá uviedla, že splácala pravidelne,
avšak nastali okolnosti, kedy som bola v omeškaní so splátkami, tak potom to postúpili inej spoločnosti.
Nepamätá si v ktorom roku. Úver brala v 2010a problémy so splácaním mala po pár rokoch. Mala viac
úverov, ktoré splácala s úspešne obstála aj v iných spoločnostiach. Bola úspešná v súdnych konaniach,
že preplatila. Keď boli záväzky postúpené iným spoločnostiam, tak sa jej zdalo, že len platí a platí a nie

je konca, tak oslovila združenie. Bolo to v roku 2022. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, nech
vysvetlí žalobkyňa rozpor, že úver brala v roku 2010, prestala splácať a prečo oslovila združenie až
v roku 2022. Nevie kedy to prestala splácať a prečo som oslovila až v roku 2022. Nerozumela tomu, tak
to dala združeniu. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ktorého advokáta jej odporučili v združení
uviedla, že pána F.. Uviedla, že ho nenavštívili, ale sa rozprávali telefonicky. Plnú moc jej poslal, ona

podpísala a poslala naspäť. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa osobne nestretla s pánom
F., uviedla, že sa stretli na pojednávaní. Nevie či v tejto veci, lebo má tri úvery v G. H.. Uviedla, že bol
vydaný aj nejaký rozsudok, ale nevie či v tejto veci.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, najmä zmluvou o úvere

dostupnápôžička č. 6907136610, výpisom z úverového účtu, prehlásením združenia HOOS z 3.5.2022,
obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, sadzobníkom poplatkov, vyjadreniami strán
sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 26.05.2010 bola uzavretá formulárová zmluva o úvere dostupná pôžička medzi Poštovou bankou

a.s. (teraz pod obchodným názvom 365.bank, a.s.). V úvodnej časti zmluvy sú údaje o žalobkyni,
z ktorých vyplýva, že je zamestnaná s čistým mesačným príjmom 390 Eur, spláca ďalšie pôžičky
mesačne po 85 Eur, býva s rodičmi, počet vyživovaných detí 1, vzdelanie učňovské, je rozvedená, čistý
mesačný príjem do domácnosti činí 1.200 Eur. Ďalšia časť zmluvy obsahuje prehlásenie vytlačené vo
formulári, že žiada o poistenie schopnosti splácať úver a nasledujú 2 kolónky na vyznačenie konkrétneho

súboru poistenia. Časť 3 zmluvy je pod názvom "zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“. V nej je
uvedené nasledovné: č. zmluvy 6907136610; výška úveru 1.000 Eur; výška mesačnej splátky 40,62
Eur; počet mesačných splátok 40; úroková sadzba 25%; celková výška nákladov 500,58 Eur; dátum
prvej splátky do 16. 06. 2010; dátum konečnej splatnosti 16. 09. 2013; dátum každej ďalšej platby k
16. dňu v mesiaci; poistenie - komplexný súbor poistenia; RPMN 30,8% a priemerná RPMN 51,49%.

V bode 2 tejto časti zmluvy sa uvádza: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver – dostupnápôžička, dostupnápôžička –
šikovnárezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách
a informáciami o poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z. Bod 3 tejto časti zmluvy obsahuje
tento text: „Klient vyhlasuje, že nemá* osobitný vzťah k Banke v ZoB a je si vedomý, že nepravdivosť

tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu,
keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ V bode 4 tejto časti zmluvy je uvedené:
„Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona
č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v
súlade s čl. 4, bod 4.8. OP pre úver.“ V bode 6 tejto časti zmluvy je konštatované: „Zmluvné strany sa

dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,
budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok.“ Podľa výpisu z úverového účtu žalobcu úver čerpal vo výške 970,13 Eur
dňa 28.05.2010. Suma 29,87 Eur bola vyplatená na iný účet, túto nečerpala žalobkyňa. Žalobkyňa
splatila sumu1 145,29 Eur. Túto sumu žalovaný nerozporoval. Žalobkyňa k žalobe pripojila prehlásenie

ZdruženianaochranuobčanovspotrebiteľovHOOSz03.05.2022,vktoromjeuvedené,ženazdruženie
sa obrátila spotrebiteľka A. B. so žiadosťou, že potrebuje poradiť so zmluvou, ktorú uzatvorila s Poštovou
bankou, a.s. Dňa 28. 04. 2022 predložila zmluvu o úvere dostupnapôžička č. 6907136610 zo dňa 27.
05. 2010. V ten deň ju po posúdení zmluvy informovali, že podľa ich názoru je pravdepodobné, že ideo zmluvu bezúročnú a bez poplatkov a taktiež že je pravdepodobné že zmluva obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky o čom je oprávnený rozhodnúť iba súd. Bola tiež informovaná, že pravdepodobne
došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa. Združenie jej odporučilo obrátiť sa na advokáta.

9. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti(§
591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o

tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

12. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

20. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný
ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol

daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na
daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

22. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

23. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

24. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.,

25. Podľa ust. § 4, ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a),
b), d) až j), k) a l).

26. Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

28. Podľa ust. § 54 ods. 1,2,OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.30. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Podľa ust. § 107 ods. 1,2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

35. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Uzatvorená úverová zmluva od ktorej žalobca odvádza svoj nárok je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá úverová zmluva nie
je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona. Žalovaný je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu
svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalobca bol v daných prípadoch spotrebiteľom,
keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluvy uzavreté medzi stranami sporu majú charakter zmluvy o
spotrebiteľskomúverevzmyslezák.č.258/2001Z.z.,musiaobsahovaťnáležitostiustanovenézákonom
pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

37. Ako prvou sa súd musel zaoberať námietkou res iudicata a námietkou premlčania. Vo vzťahu

k námietke res iudicata uvádza, že dňa 25. 07. 2014 bol Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. vydaný rozhodcovský rozsudok na základe ktorého
bola žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému sumu 808,67 Eur s príslušenstvom. Táto pohľadávka bola
následne dňa 25. 06. 2015 postúpená na nového veriteľa Bossnut investments limited, so sídlom na
Cypre. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 sp. zn. 3 Cdo 27/2011

(R 77/2015) vyplýva, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej
pre občianskoprávne konanie o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Tento judikát je použiteľný
na konania podľa zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014. Keďže
predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný 25.07.2014, taktiež sa na neho vzťahuje predmetná

právna úprava a príslušná judikatúra. V predmetnej zmluve o úvere si strany sporu dohodli, že ich
spory z tejto zmluvy budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku
10 II. časti VOP, teda samotná rozhodcovská doložka sa nachádza vo všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré však neboli podpísané účastníkmi zmluvy, a preto je táto doložka neplatná. Taktiežsúd konštatuje, že prekážku res iudicata zakladá totožnosť veci. O tú istú vec ide v prípade, ak sa
vec týka tých istých strán sporu a súčasne sa uplatňuje ochrana toho istého nároku. Námietku súd
považuje za nedôvodnú, nakoľko predmetom tohto konania je určenie bezpoplatkovosti a bezúročnosti

úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré
nebolo judikované v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 808,67 EUR
s príslušenstvom.

38.Vovzťahuknámietkepremlčaniasúduvádza,ženajnovšiesatoutoproblematikouzaoberalNajvyšší

súd SR v uznesení 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. 09. 2021. Ten uviedol, že je potrebné z osobitostí právnej
úpravy spotrebiteľského práva a pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia skúmať okamih, kedy spotrebiteľ nadobudol skutočnú skutkovú vedomosť
o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Bez tejto
skutočnej vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou bolo plniť zmluvne dohodnutý
záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve. Nestačí preto len predpokladať, že

oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla dozvedieť, ak by vynaložila
potrebnú starostlivosť. Podľa Najvyššieho súdu je potrebné vychádzať z reálneho momentu, kedy
sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného a týmto momentom je napr. porada
spotrebiteľa so svojim právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore konkrétnych dojednaní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou. Totožný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho

súdu SR 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. 02. 2022, podľa ktorého relevantný pre začatie plynutia dvojročnej
subjektívnej lehoty bol moment, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného od
Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS.

39. Nejednotná bola aj rozhodovacia činnosť súdov pri posudzovaní dĺžky objektívnej premlčacej doby,

ktorá nepochybne sa počíta od vzniku bezdôvodného obohatenia a je buď trojročná alebo pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení 10 ročná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-485/19 z 22. 04. 2021, ktorý uviedol, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle

smernice 93/13 alebo na základe podmietok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48
sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota plynúca od vzniku bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc
z tohto záveru NSSR v uznesení 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.2.2022 poukázal na to, že rozsudky
európskeho súdu majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva (článok 7 ods. 2SR) a uviedol, že
v rozsahu, v ktorom vnútroštátne právo im odporuje, má súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného

vnútroštátneho práva. Následne dospel k názoru, že je potrebné na vydanie bezdôvodného obohatenia
spotrebiteľovi uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu a to bez skúmania zavinenia a
spotrebiteľ nemá povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil jeho práva.

40. V prejednávanom spore bolo preukázané, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia

dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 28. 04. 2022. Žalovaný sa pokúšal
preukázať, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného dozvedela už skôr, avšak
žiaden dôkaz túto jeho domnienku nepotvrdzuje. Žaloba bola podaná 04.04.2024, t.j. v 2 dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehote. Čo sa týka objektívnej lehoty, keďže prvá splátka zaplatením ktorej došlo
k bezdôvodnému obohateniu žalovaného bola uskutočnená 09. 04. 2015, od tohto dátumu je potrebné

počítať 10 ročnú premlčaciu lehotu, ktorá teda ku dňu podania žaloby neuplynula.

41. Čo sa týka námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, k tomu súd uvádza, že
predmetompostúpeniajelenurčitápohľadávka,nievšakcelýzáväzkovývzťah.Postúpenímpohľadávky
nedošlo k prevodu práv a povinností o ktorých sa v tomto spore koná. Bezdôvodne sa obohatila

žalovaná, ako to vyplýva z predložených dôkazov, keďže žalobkyňa uvedené splátky, ktorými došlo
k bezdôvodnému obohateniu platila v dňoch 09. 04. 2015 a 11. 05. 2015 žalovanej, a to pred
postúpením pohľadávky ku ktorému došlo 25. 06. 2015. Taktiež žalovaná je aj osobou, ktorú má na
mysli § 3, ods. 5 zákona č. 250/2007, ktorý uvádza, že proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany

svojho práva. A keďže žalovaný bol ten kto koncipoval zmluvu, práve on je pasívne vecne legitimovaný.
(porovnaj rozsudok OS PO 9Csp/116/2016)42.Ohľadomprvéhovýroku,súddospelkzáveru,žezmluvaoúvereneobsahujeniektorézobligatórnych
náležitostí, a to podľa § 4 ods. 2, písm. e), j) zákona č. 258/2001 Z.z. - v zmluve o úvere nie je uvedená
celková výška spotrebiteľského úveru, resp. je uvedená nesprávne a z toho vyplýva aj nesprávne

uvedená RPMN a celkové náklady. V Zmluve o poskytnutí úveru, z 26. 05. 2010 je uvedená
nesprávne výška úveru – 1 000,- Eur (bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi len sumu 970,13
Eur)avýškacelkovýchnákladovspotrebiteľa–500,58Eur.Keďžežalobcamalúveržalovanémuzaplatiť
v 40 mesačných splátkach vo výške 40,62 Eur, celková suma pôžičky tak predstavuje správne sumu
1.624,80 Eur (40 x 40,62 Eur = 1 624,80 Eur). Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou,

ktorú má spotrebiteľ na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje
v danom prípade sumu 1 624,80 Eur a výškou poskytnutého úveru 970,13 Eur. Skutočná celková výška
nákladov je preto správne 654,67 Eur. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, neuvedenie,
resp. nesprávne uvedenie vyššie uvedených náležitostí, spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru.

43. O žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd rozhodoval ako o žalobe podanej
podľa § 137 písm. d/ CSP, keďže na jej podanie oprávňuje žalobcu § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

44. Predmetný úver bol spotrebiteľovi žalobcovi poskytnutý bankovým subjektom a spotrebiteľ očakáva
riadnu odbornú starostlivosť pri postupe s poskytnutím úveru. Uvedenie nesprávnej celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávnych celkových nákladov, je bezo sporu klamaním spotrebiteľa,
a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon o

spotrebiteľských úveroch. Takéto konanie je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a preto
dodávateľ nemôže požívať právnu ochranu a súd rozhodol, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

45. Následne sa súd zaoberal žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú posúdil podľa § 451a

§ 456 Občianskeho zákonníka.

46. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

47. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu

48. Súd mal za preukázané, že žalobkyni napriek tomu, že zmluva znela na sumu 1000,-Eur bola
reálne vyplatená suma 970,13 Eur, nakoľko suma 29,87 Eur bola vyplatená (ako poplatok) žalovanému.
Žalobkyňa splatila sumu 1 145,29 Eur. Keďže úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný
sa bezdôvodne obohatil vo výške 175,16 Eur. Túto sumu teda súd priznal žalobkyni. Zároveň jej priznal
aj úrok z omeškania, avšak len vo výške 9,5% počnúc od 02.06.2024 (nasledujúci deň po doručení

žaloby žalovanému), tak ako to požadovala, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. V prevyšujúcej časti
úroku z omeškania žalobu zamietol.

49. O neprijateľnosti zmluvných podmienok súd rozhodol podľa § 53 a násl. Občianskeho zákonníka.

50. Pokiaľ ide o návrh žalobcu určiť, že zmluvné podmienky uvedené v žalobe, tak súd poukazuje
na ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používanianeprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

51. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30. 01. 2019 uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z
05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa
s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na
súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka),
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je

potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny
spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale
obsahom jeaj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby
je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným
zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť

zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára
zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť
a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo
dňa 28.3.2019.68. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2

CSP aplikoval vyššie uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove
(napr. 10Co/30/2018z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej
prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

52. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho

zákonníka.

53. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže mať)

a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne dopady
značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je spájaná s
posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami alebo etickými
hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej zmluvnej podmienke
musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré zvýhodňuje dodávateľa

a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa. Ide predovšetkým o prípady, ak príslušná zmluvná podmienka
neprimerane zaťažuje alebo zaväzuje spotrebiteľa k plateniu poplatku bez poskytnutia adekvátneho
plnenia alebo spotrebiteľovi bráni k uplatneniu jeho práva alebo ho zaväzuje k plateniu poplatkov, či
nákladov, ktoré mu vznikli bez možnosti ich kontroly z jeho strany a podobne. Dôležité je však aj to, že
právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje na objektívne posúdenie zmluvnej

podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko
rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie
tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti právnych následkov neprijateľnej zmluvnej
podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany, ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom,

podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

54.Kzmluvnejpodmienkeuvedenejvovýrokurozsudkupodč.IVsúduvádza,žedefiníciaosôbmajúcich
osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Zároveň je však

potrebné poukázať aj na znenie § 35 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého banka nesmie vykonávať
s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu účel alebo
riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Žalované zmluvné ustanovenie tak odporuje citovanému
ustanoveniu,podľaktoréhobankanemôžestakýmitoosobamiuzatváraťibatieobchody,ktorévzhľadomna svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientmi. Uvedené zmluvné ustanovenie
však umožňuje banke v prípade existencie osobitného vzťahu klienta k banke vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť každého úveru, teda nielen rizikového. Zároveň v ňom absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu

osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na § 35 ods. 4 zákona o bankách, ktorý to upravuje. Súd si
plne osvojuje vyššie uvedené závery z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29Csp/74/2022-234 z
24.10.2022, ktorý totožnú zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť 02.12.2022.

55. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. V - Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje
povinné zákonné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho
zákonníka. Ide o samostatný právny úkon, aj keď nadväzujúci na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto
aj dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť zrozumiteľná a určitá. Musí obsahovať špecifikáciu pohľadávky,
ktorú zabezpečuje, ale z formulácie poslednej vety § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka: "zrážky zo

mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia" možno vyvodiť, že dohoda musí
obsahovať aj výšku dohodnutých zrážok zo mzdy (tie však nesmú byť vyššie ako pri exekúcii). Pokiaľ
je dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v rozpore so zákonom, spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej
podmienky, keďže spotrebiteľ ako dlžník je ňou v horšej situácii, nakoľko umožňuje vymôcť aj plnenie, na
ktoré dodávateľ nemá nárok v zmysle platnej právnej úpravy. Napokon aj v tomto prípade súd rozhodol

o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a ak by nebol tento rozsudok, potom daná zmluvná podmienka
umožňujevymôcťajtakétoplnenievrozporesozákonom.Niejepritomrozhodujúce,čidodávateľspornú
dohodu použije a v akom rozsahu, ale postačuje, ak je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

56. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. VI - Ide o zmluvnú podmienku týkajúcu

sa rozhodcovskej doložky v zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej jej účastníkmi. V časti 6
si totiž strany sporu dohodli len to, že ich spory z tejto zmluvy budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10 II. časti VOP a to znamená, že samotná rozhodcovská
doložka nepredstavuje spomínané zmluvné ustanovenie, ale až ustanovenie vo VOP, ktoré však nebolo
podpísané účastníkmi zmluvy. Až ustanovenia VOP obsahovali konkrétny text rozhodcovskej doložky

vrátane určenia rozhodcovského súdu v bode 2 I. časti VOP. V danom prípade navyše išlo o tzv.
nevýhradnú doložku, nakoľko spotrebiteľ ako žalobca nemal povinnosť, ale právo uplatniť nárok voči
dodávateľovi na stanovenom rozhodcovskom súde, ale dodávateľ bol povinný podať žalobu voči
spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde. Ak by teda začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju

vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred štandardnými
zmluvami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Možnosť voľby súdu pre spotrebiteľa je aj pri
nevýhradnej rozhodcovskej doložke len iluzórna. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť aj prejavom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne

znamená (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012). Ako už súd uviedol, pokiaľ ide o
takzvanú nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože
takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom
nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ uplatňuje
svoje práva, tak využíva pre neho transparentný všeobecný súd. Akceptovateľnosť rozhodcovského

konania v spotrebiteľských veciach, kde treba zvoliť osobitným vyjednávaním a nie nanútením arbitráže
spotrebiteľovi. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky
osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a povinnostiach zmluvných
strán. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi

podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Súd poukazuje na to, že tento právny názor prešiel aj
kontrolou ústavnosti (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR III.US/572/2017 zo dňa 12 05.09.2017).
Ako už súd uviedol, v danom prípade samotný text rozhodcovskej doložky bol uvedený až vo VOP

žalovanej a to v článku II v druhej časti článku 10 a rozhodcovský súd bol určený v I. časti bode 2
VOP. Tak ako to už súd konštatoval, rozhodcovská doložka musí byť dohodnutá písomne, ide o formu
rozhodcovskej zmluvy (§ 4 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
od 01.07.2009 do 31.12.2014) a to znamená, že musí byť aj podpísaná jej účastníkmi, ako to vyplýva z§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K podpísaniu samotnej rozhodcovskej doložky však nedošlo. Súd
preto považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe aj v časti tejto zmluvnej podmienky.

57. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. VII - Pri otázke, či uvedená zmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa je potrebné podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C - 455/11 predovšetkým zohľadniť
právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody strán. Na základe tejto
porovnávacej analýzy môže súd posúdiť či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa

vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve.
Súd má preveriť či dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne mohol rozumne
očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou pri individuálnom dojednaní. Podľa §
566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Sporné zmluvné ustanovenie však poskytuje
dodávateľovi možnosť započítať platby spotrebiteľa na iný účel než istinu a to bez ohľadu na vôľu

spotrebiteľa a preto je nepochybné, že táto zmluvná podmienka zakladá nevyvážený vzťah medzi
stranami, keďže dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Vzťah sa v tejto otázke stáva pre
spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa až nepredvídateľným. Nepochybne má spotrebiteľ
prioritnýzáujempredovšetkýmnaúhradeistiny.Prinezaplateníistinytotižmusíplatiťúrokyzomeškania,
veriteľmôžeodzmluvyodstúpiť(vprípadedohodyvzmluve),úverpredčasnezosplatniťapodobne.Táto

zmluvná podmienka je nepochybne na škodu spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené
záujmy a na druhej strane umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, čím
zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

58. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. VIII - Ide o zmluvnú podmienku, ktorá

neprípustne zhoršuje postavenie spotrebiteľa - dlžníka v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže umožňuje žalovanej úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od predčasného
zosplatnenia úveru až do úplného splatenia zmluvného záväzku a to spolu s úrokmi z omeškania. Súd
pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/42/2020zo dňa 16.06.2020 publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod R 5/2021. Podľa neho veriteľovi

pri predčasnej splatnosti úveru náleží úrok z istiny len vo výške akú by pri riadnom plnení povinností
dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Navyše daná zmluvná podmienka je neurčitá, keďže odkazuje na ďalší
dokument - oznámenie banky o výške úrokovej sadzby, takže spotrebiteľ v čase uzatvorenia zmluvy ani
nevie v akej výške by mal platiť zmluvné úroky a úroky z omeškania pri predčasnej splatnosti úveru.
Uvedená zmluvná podmienka je teda v rozpore s právom a preto spĺňa atribúty neprijateľnej zmluvnej

podmienky.

59. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. IX - Obdobnú zmluvnú podmienku súd
vyhlásil za neprijateľnú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 11C/115/2016-63 z 29.
06. 2016. Táto zmluvná podmienka nie je formulovaná určito a zrozumiteľne, ostáva len na posúdení

banky zmenu ktorých okolností negatívne ovplyvňujúcich schopnosť plniť záväzok by mal klient nahlásiť.
Súd nevidí dôvod na to, aby klient nahlásil všetky zmeny údajov uvedených v zmluve o úvere a pokiaľ
ide o údaje uvedené príkladmo, aby nahlásil zmenu telefónneho čísla a bankového spojenia a navyše
to všetko pod sankciou zmluvnej pokuty a zodpovednosti za škodu. Táto zmluvná podmienka slúži
výlučne záujmom banky a je v neprospech spotrebiteľa. Samotný vznik nejakej skutočnosti ohrozujúcej

pohľadávku banky neznamená, že dlžník by sa nedokázal s ňou vyporiadať. Súd postráda aj praktický
význam splnenia tejto povinnosti, ktorá nemôže ovplyvniť už existujúci záväzok dlžníka vyplývajúci zo
zmluvy. Problém je teda v tom, že napadnutá zmluvná podmienka upravuje povinnosť pre spotrebiteľa
nie dostatočne určito, čo by znamenalo, že bolo by len na posúdení banky, čo podľa jej názoru mal jej
spotrebiteľ nahlásiť. Argumentácia, že záujmom banky je pri dodržaní tejto zmluvnej podmienky vyjsť v

ústrety klientovi v prípade jeho finančných problémov je pochybná. Z obsahu tejto zmluvnej podmienky
totiž jasne vyplýva, že jej účelom nie je pomoc klientovi, ale práve opačne zdôrazňuje jeho záväzok
na náhradu škody v prípade ich porušenia. Ide teda o nevyvážený vzťah medzi účastníkmi zmluvy v
neprospech spotrebiteľa.

60. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. X - Obdobnú zmluvnú podmienku súd
vyhlásil za neprijateľnú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9Csp/128/2023–156
zo dňa 26. 02. 2024, ktorým bola predmetná zmluvná podmienka určená ako neprijateľná vo vzťahu
k žalovanej. Zo zmluvných dokumentov nie je zrejmé ani vyvoditeľné aké plnenia za tieto poplatkyspotrebiteľ dostáva a prečo je napr. poplatok za poskytnutie úveru rôzny podľa toho, či sa úver poskytol
na účet v Poštovej banke alebo nie. Pokiaľ ide o splácanie úveru banke, slúži úverový účet v prvom
rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov

vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý
si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver (dlh) nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s
cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje súd citovanú
zmluvnú podmienku za netransparentnú a teda neprijateľnú, pričom otázkou primeranosti medzi cenou a
poskytovanými službami sa zaoberať ani nemohol, keďže poskytované služby, ktoré by mali byť platené

týmito poplatkami, známe nie sú.

61. Zmluvná podmienka uvedená vo výroku rozsudku pod č. XI - Ide o poplatky predstavujúce
skrytú zmluvnú pokutu za omeškanie spotrebiteľa s úhradou záväzku. Zmluvná pokuta však musí
byť dohodnutá písomne, čo sa nestalo a preto postup dodávateľa, ktorý tým obchádza zákon, je
potrebné vyhodnotiť minimálne ako nečestný voči spotrebiteľovi porušujúci zásadu dobrých mravov.

Upomienka nemôže mať sankčný charakter, jej zmyslom je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka,
aby si dodatočne splnil svoju povinnosť s plnením ktorej je v omeškaní. Účelom nemôže byť získanie
majetkového prospechu vo forme finančnej sankcie voči spotrebiteľovi, ktorá by prinášala majetkový
prospech dodávateľovi. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá
vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži

v skutočnosti záujmom dodávateľa. Navyše poplatok je nepochybne vyšší ako reálne náklady spojené
so zaslaním upomienky. Nezohľadňuje podstatné skutočnosti ako napr. výšku spotrebiteľského úveru,
dobu splácania, počet zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a podobne. Naopak je stanovený
pevnou sumou, ktorá nie je racionálne odôvodnená. Totožná zmluvná podmienka bola pritom už
vyhlásená za neprijateľnú a to právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.8Csp/1/2023-91

z 27.4.2023, ktorý sa stal právoplatným 31.5.2023. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tá bola stanovená
v rozpore so zákonom, keďže zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne ako to vyplýva z § 544
ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda dohoda musí byť podpísaná jej účastníkmi. V tomto prípade však
nepochybne písomná dohoda absentuje, zmluvná pokuta bola uvedená len v Sadzobníku poplatkov a
navyše bola stanovená za porušenie informačnej povinnosti klienta v zmysle OP, ktoré však vôbec nie sú

konkretizované a dokonca ani v samotných OP nie sú uvedené žiadne informačné povinnosti klienta, OP
obsahuje len oznamovacie povinnosti. Vôbec teda nie je zrejmé aké povinnosti klienta – ich nedodržanie
má byť sankcionované. Nepochybne teda aj táto zmluvná podmienka spĺňa všetky atribúty neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka.

62. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Pokiaľ ide o náhradu trov konania ohľadom určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobca
bol v tejto časti konania úspešný, avšak súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu,
že nešlo o účelne vynaložené trovy konania, keďže nebolo nutné podávať spolu so žalobou o vydanie
bezdôvodného obohatenia aj spomínanú určovaciu žalobu. Postačovalo podanie žaloby o vydanie

bezdôvodného obohatenia, pričom súd by musel prejudiciálne sa zaoberať tým, či nastala fikcia o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca však tento postup nezvolil a preto súd to vníma ako
jeho snahu o zbytočne navyšovanie trov konania, čo súd považuje za neprijateľné. V konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia bol žalobca v celom rozsahu úspešný a súd mu priznal preto nárok na plnú
náhradu trov daného konania voči neúspešnej žalovanej. Podobne aj v konaní o určenie neprijateľných

zmluvných podmienok. Súd totiž nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len
výnimočne.

65. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.