Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 73P/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225200392
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Habartová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200392.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Emíliou Habartovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - G.. Q.
Q.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX,R.,zastúpená:JUDr.LuciaDanišovičová,PhD.,advokátka,so
sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, otca - C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X. G. X, Q., zastúpený:
LAWIKON s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Gajova 4, Bratislava, o návrhu matky na nahradenie
súhlasu otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 03.02.2025, sa matka domáha udelenia súhlasu otca na podanie
žiadostiozmenupriezviskamaloletejY.,nar.XX.XX.XXXX,zpriezviska„G.“na priezvisko,Q.“,dôvodiac
tým, že rozsudkom Mestského súdu Bratislava II sp. zn. B4-13P/84/2018 zo dňa 21.10.2024 bola
schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa maloletá Y. zveruje do osobnej starostlivosti matky,
zastupovaťjuaspravovaťjejmajetokbudúobajarodičia,stykotcasmaloletousaneupravuje;bolvydaný
autoritatívny výrok o určení výšky vyživovacej povinnosti otca. Súčasne rodičia uzatvorili rodičovskú

dohodutýkajúcusapovinnostipodrobiťsavýchovnémuopatreniuvšpecializovanomzariadení.Maloletá
Y. sa narodila z krátkeho vzťahu jej rodičov, pričom rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti a
neposkytovali maloletej spoločnú starostlivosť, rodičia ukončili svoj partnerský vzťah pár mesiacov
po narodení maloletej, ktorá je od svojho narodenia vo faktickej osobnej starostlivosti matky, pričom
otcov záujem o maloletú možno hodnotiť ako formálny a prejavujúci sa len v podobe súdnych sporov.
V priebehu súdneho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností sa rodičia dohodli na
obnovení kontaktu otca s maloletou v rozsahu asi dvakrát do týždňa na pár hodín, avšak na dojednané

stretnutia sa otec viackrát nedostavil, obdobie od 11/2018 do 04/2019 je obdobím, kedy bol kontakt
otca s maloletou za celé obdobie jej života najfrekventovanejší - interakcia otca na týchto stykoch s
maloletou bývala obmedzená, otec reagoval agresívne a hrubo na matku aj na maloletú, ak maloletá
odmietala fyzický kontakt s otcom alebo keď ho neoslovila otec; fakt, že medzi otcom a maloletou sa
pre absenciu otca nevytvoril vzťah, otec kládol za vinu matke. V 11/2019 sa styky otca s dieťaťom
prestali realizovať - otec sa o kontakt s maloletou nepokúsil, kontakt s matkou prerušil, na maloletú sa
nedopytoval, od 11/2019 do 03/2023 sa neuskutočnil žiaden kontakt otca s maloletou, minimalizovala

sa aj akákoľvek komunikácia rodičov, otec nevykonával svoje rodičovské práva a povinnosti, o maloletú,
jej potreby či zdravotný stav sa nezaujímal a neplnil si ani svoju vyživovaciu povinnosť. Od 11/2019
do 01/2025 videla maloletá otca päťkrát; z dôvodu hrubého, bezcitného správania sa otca je maloletá
traumatizovaná, kontakt s otcom pre ňu predstavuje neprimeranú psychickú záťaž, ktorá sa prejavuje vovšetkých oblastiach jej života; maloletá je od roku 2019 v evidencii viacerých psychológov. Maloletá otca
odmieta, rolu otca a ani jej blízkej osoby mu neprisudzuje, neoslovuje ho a ani ho nikdy neoslovovala
ako otec. V týchto súvislostiach matka poukázala na správy vypracované detskou psychologičkou G..

G. F. H. zo dňa 27.09.2022, zo dňa 30.06.2023 a zo dňa 30.05.2024, ktoré priložila k podanému návrhu.
Ďalej uviedla, že o nápravu vzťahu medzi otcom a dieťaťom sa pokúšal celý rad odborníkov (napr.
referát poradensko-psychologických služieb ÚPSVAR-u Bratislava, Centrum poradenstva a prevencie
W., detská psychologička G.. G. F. H., pričom na potrebu rešpektovať psychické potreby maloletej
upozorňovali otca aj v ZŠ maloletej), podľa matky otec nič z poskytnutých rád odborníkov nevzal

do úvahy a presadzoval jediné riešenie a to odovzdanie dieťaťa na styk s ním. Maloletá k otcovi
nemá žiaden vzťah, resp. jej vzťah k otcovi je kvalitatívne výrazne horší ako je typické čo i len pre
vzťah s cudzími osobami, maloletá k otcovi necíti žiadne rodinné puto, práve naopak, toto odmieta,
len myšlienka na otca v nej vyvoláva silne negatívne emócie, s otcom sa maloletá neidentifikuje a
sama zmienka, že daný muž je jej biologickým otcom, pre ňu predstavuje zásah do jej psychického
prežívania, maloletá odmieta všetko, čo je spojené s otcom vrátane jej priezviska, ktoré jej bolo určené

pri narodení na základe dohody rodičov. Priezvisko maloletej dané po jej otcovi matka nevnímala nijako
problematicky. Približne v apríli - máji 2022, v prvom ročníku ZŠ, začala maloletá dopytovať matku o
vysvetlenie, prečo sa volá G. a nie Q., na reakciu matky, že je to v našom kultúrnom priestore dlhoročný
zvyk volať sa po otcovi a že je to normálne, maloletá nereagovala pozitívne a začala čoraz častejšie
používať priezvisko po matke. Do druhého ročníka ZŠ v 09/2023 (po prestupe do inej triedy) sa maloletá

predstavila deťom ako Y. Q., na zošity sa rovnako podpísala priezviskom Q., čo spôsobilo rozkol v
jej vzťahoch s rovesníkmi, keďže pedagogický zbor maloletú oslovoval jej skutočným priezviskom, v
dôsledku čoho si ju spolužiaci doberali a spochybňovali ju. Maloletá sa plne identifikuje s priezviskom
po matke, pri zoznamovaní s cudzími ľuďmi sa predstavuje ako Q., počas zisťovania jej názoru na
súde v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa predstavila ako Y. Q., rovnako tak sa

predstavila aj pri prvej návšteve R. centra, na titulnú stranu zošitov či svojho denníčka sa od druhého
ročníka ZŠ konštantne podpisuje Q., alebo Y. Z.; ak maloletá niekde vidí svoje meno napísané ako
G., automaticky ho preškrtne a napíše si nad neho meno Q.; keď jej matka priezvisko Q. preškrtne a
opraví ho na G., maloletá reaguje opätovným prepísaním priezviska; maloletá je pri používaní priezviska
Q. tak vehementná, že už aj spolužiaci ju vnímajú ako Q.. Podľa názoru matky je zo súdneho spisu

sp. zn. B4-13P/84/2018 nepochybne preukázané, že maloletá v súvislosti s postavou otca dlhodobo
prežíva emocionálne náročnú situáciu, ktorú sa nedarí ošetriť ani v spolupráci so psychológmi a v
dôsledku ktorej ani nebolo v záujme maloletej upraviť jej styk s otcom, odmietanie priezviska otca je
zo strany maloletej pochopiteľné - ide o prejav odmietania akejkoľvek spojitosti maloletej s osobou otca
a o jej snahu takto vymazať otca zo svojho prežívania. Maloletá na objektívne argumenty nereaguje a

priezvisko po matke, resp. odstránenie priezviska otca je pre ňu subjektívne veľmi dôležité, negatívne
prežívanie maloletej, ktoré trvá najmenej rok a pol (intenzívnejšie od 09/2023) a ktoré sa nemení,
je pre matku dostatočným dôvodom pre podanie tohto návrhu. Matka má za to, že pre maloletú je
osoba otca traumatizujúca, rovnako tak ako používanie priezviska po ňom; maloletá, tak ako každé
dieťa, potrebuje cítiť istotu, stabilitu a bezpečie, v prípade maloletej, u ktorej je preukázané dlhodobé

narúšanie jej emocionálnej stability, sú tieto potreby ešte viac zvýraznené, preto ak možno prežívanie
maloletej uľahčiť prijatím priezviska matky, ktorá maloletej saturuje jej emocionálne potreby a pri ktorej
sa maloletá cíti bezpečne, potom je v najlepšom záujme maloletej, aby mala priezvisko matky; zmena
priezviska maloletej má potenciál zvýšiť pocit istoty a bezpečia v prežívaní maloletej; úlohou rodičov
je za každých okolností naučiť dieťa, aby rešpektovalo a prijímalo seba samého. Maloletá túži po

zmene priezviska a vyjadrovanie tejto jej požiadavky podľa matky nadobudlo už nezdravý charakter -
maloletá matku najmenej raz do týždňa dopytuje, či už je jej priezvisko aj oficiálne zmenené, sťažuje
sa na matku, keď zistí, že matka v tejto veci nepodnikla ešte žiadne kroky; téma zmeny jej priezviska
začala gradovať v 11/2024 po tom, čo s ňou opakovane na túto tému komunikoval pedagogický zbor,
keďže otec v 11/2024 žiadal ZŠ o zabezpečenie používania jej skutočného priezviska. Neschopnosť

dieťaťa akceptovať existenciu otca, neúspešné pokusy o vytvorenie vzťahu medzi dieťaťom a otcom a
vehementná identifikácia dieťaťa s priezviskom matky sú podľa názoru matky dostatočnými dôvodmi
pre povolenie zmeny priezviska; čiastočne je dôvodom pre vyhovenie návrhu matky aj nie skutočný
záujem otca o dieťa, keď pri snahe o vytváranie vzťahov s dieťaťom dlhodobo neakceptuje dieťa a jeho
potreby a to ani napriek opakovanému poradenstvu odborníkov. Matka poukázala na viaceré súdne

rozhodnutia zaoberajúce sa uvedenou problematikou, pričom uviedla, že zmena priezviska maloletej
nebude mať za následok uvoľnenie rodinných vzťahov, keďže pocit rodinných vzťahov k otcovi maloletá
nielenže necíti, ale ho systematicky aj odmieta. Matka uznáva, že je nepochybne v záujme dieťaťa,
aby dieťa malo a udržiavalo vzťahy s oboma rodičmi, avšak vzťah s otcom sa nevytvára na základespoločného priezviska, ale na základe reálneho otcovstva. Podľa matky strata priezviska otca nemá
potenciál spôsobiť maloletej žiadne negatívne následky, má jediný potenciál a to v podobe zlepšenia
psychického prežívania maloletej, ktoré je preukázateľne narušené; pozitívny následok, ktorý zmena

priezviskamôžepriniesťdieťaťu,jeneporovnateľnýsnásledkomnastraneotca,ktorýzmenoupriezviska
maloletej podľa matky neutrpí žiadnu zásadnú negatívnu ujmu na svojich právach.

1.1 K návrhu boli pripojené listinné dôkazy: rodný list maloletej, rozsudok Mestského súdu Bratislava
II č. k. B4-13P/84/2018-1329 zo dňa 21.10.2024, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV č.

k. 2T/64/2022 zo dňa 07.11.2022, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 2T/64/2022 zo
dňa 13.02.2023, zápisnica z pojednávania sp. zn. B4-13P/84/2018 zo dňa 13.10.2022, správa zo
psychologickej intervencie G.. G. F. H. zo dňa 27.09.2022, zo dňa 30.06.2023 a zo dňa 30.05.2024,
vyhlásenie detskej psychologičky G.. G. F. H. zo dňa 18.10.2024, záverečná správa ÚPSVAR Bratislava
o plnení výchovného opatrenia zo dňa 08.03.2022, správa z psychologického poradenstva CPP W.
zo dňa 31.05.2023, správa triednej učiteľky zo dňa 16.10.2024, správa špeciálnej pedagogičky G.. R.

z pozorovania a práce s dieťaťom (nedatovaná - pozn. súdu), fotografie školských zošitov/školských
prác/kresieb maloletej z 2. a 3. ročníka ZŠ vrátane vzoru obálky vypísanej matkou a obálky vypísanej
maloletou, prianie od kamarátky maloletej, e-mail špeciálnej pedagogičky D.. L. R. adresovaný matke
zo dňa 23.01.2025.

2. K návrhu sa vyjadril otec podaním zo dňa 11.03.2025, v ktorom uviedol, že s podaným návrhom
nesúhlasí, tvrdiac, že matka nie je schopná akceptovať a podporovať rolu otca v živote maloletej a to už
ani len po formálnej stránke, svojím konaním vystavuje maloletú nepriaznivému konfliktu lojality. Podľa
otca maloletá nemá relevantný dôvod, pre ktorý by ho mohla dôvodne odmietať, otec sa voči maloletej a
anivočimatkenikdynechovalagresívne,neužívažiadnenávykovélátky,máriadnypríjem,zabezpečené

bývanie, no najmä vynikajúci vzťah so svojím prvorodeným synom. Podľa otca je na zváženie, odkiaľ
pramenia negatívne postoje maloletej voči otcovi, keďže matka v návrhu uvádza, že za obdobie od
11/2019 do 01/2025 maloletá videla otca len päťkrát - za uvedené obdobie otcovi nebolo umožnené, aby
bol s maloletou čo i len na chvíľu sám, pričom pri každom jednom styku práve matka vyhrotila situáciu s
cieľom, aby bola v očiach maloletej obeťou; matka dlhodobo vykonáva úkony brániace otcovi vo výkone

jeho rodičovských práv - styk s maloletou. Keďže v súčasnosti nie je zabezpečený styk maloletej s
otcom (a ani nebol posledných 7 rokov), je podľa otca absurdné a nedôveryhodné, aby maloletá na
základe vlastnej empírie, ktorú nemá odkiaľ čerpať, mala voči otcovi tak vyhrotený negatívny postoj.
Otec má za to, že nepriaznivý psychický stav maloletej je zapríčinený toxickou výchovou matky, ktorá
od narodenia maloletej sústavne zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú a systematicky buduje

u maloletej nenávisť voči svojmu biologickému otcovi; matka maloletú nikdy nemotivovala na styk s
otcom, čoho výsledkom je, že otca v úplnosti odstrihla zo života maloletej. Potreba spolupôsobenia
druhého rodiča - otca pri výchove maloletej je nesporná, je potrebné, aby tak matka, ako aj otec boli
prirodzenou súčasťou života maloletej a vzájomne rešpektovali rolu druhého rodiča v živote dieťaťa v
záujme zachovania zdravého psychického vývinu dieťaťa. Podľa otca je zrejmé, že matka rolu otca v

úplnosti ignoruje, pohŕda ním a týmto emóciám učí aj maloletú; matka ako preferenčný rodič svojím
konaním obmedzuje práva nielen druhého rodiča, ale i práva maloletého dieťaťa na styk s oboma
rodičmi, prípadne starými rodičmi, ako aj s ďalšími rodinnými príslušníkmi z otcovej strany. Tvrdenia
matky ohľadom nenávisti maloletej k priezvisku „G.“ sú podľa otca založené na dohadoch matky a
pokiaľ sú tvrdenia matky o tom, že maloletá sa na písomných prácach, pracovných zošitoch a ďalších

dokumentoch dlhodobo podpisuje ako „Q.“, resp. „Y. Z.“, pravdivé, uvedené bolo nevyhnutné riešiť
za súčinnosti oboch zákonných zástupcov maloletej. Ďalej otec uviedol, že maloletá v prvom ročníku
základnej školy nemala tendenciu predstavovať sa priezviskom „Q.“, pričom je minimálne zvláštne, keď
matka uvádza, že o úradnej zmene priezviska mala maloletú poučovať jej spolužiačka (X - X-ročné
dieťa) a to už v druhom ročníku na základnej škole. Otec má za to, že nie sú preukázané dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré by zakladali potrebu zmeny priezviska maloletej a popiera tvrdenia matky
ohľadom jeho údajného nezáujmu o maloletú - otec sa sedem rokov snaží o vybudovanie si vzťahu
s maloletou, avšak práve matka mu bráni v tom, aby okrem rodičovských povinností - výživné (ktoré
otec platí riadne a včas), mohol vykonávať aj rodičovské práva - styk s maloletou; podľa otca je zmena
priezviska maloletej skôr prianím matky.

3. Na pojednávaní matka zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že Y. začala prvýkrát komunikovať
potrebu o zmene priezviska v máji, keď bola prváčka, začala sa jej pýtať, prečo sa volá G. a prečo
to dovolila; od septembra druhého ročníka ZŠ, keď prestúpila do anglického programu, sa začalapredstavovať ako Q.; matka to riešila s triednou učiteľkou, riešilo sa to aj s vychovávateľkou v školskom
klube či s deťmi v kolektíve, kde Y. pravdepodobne povedali, že to môže vyriešiť iba súd, preto matka
podalanávrhnasúd.Tátosituáciapretrvávadodnes,t.j.Y.stáletvrdí,žejeQ.,napr.vofebruári2025siY.

chcela prepísať priezvisko v pase; ak deti chcú Y. ublížiť, nazývajú ju klamárkou, lebo sa nevolá Q., na čo
Y. reaguje tak, že uteká plakať na toaletu. Otec v minulom roku kontaktoval ZŠ a žiadal, aby sa maloletá
predstavovala ako G. a nie ako Q.. S maloletou matka túto tému viackrát riešila, vysvetľovala jej, že sa
tak volá preto, lebo sa na tom dohodla s jej otcom, ale maloletá to úplne odmieta, začala byť na matku
agresívna, slovne na matku útočila, prečo nič nerobí, maloletá je nahnevaná. Matke bolo odporúčané,

aby na maloletú netlačili, tzn. aby sa úradne volala G., ale aby si na svoj zošiť a svoje veci písala
priezvisko, ako to cíti, t.j. Q.. Od leta 2024 do konca apríla 2025 maloletá podstupovala EDMR terapie,
počas ktorých nenavštevovala psychologičku G.. F. H., navštívia ju koncom tohto mesiaca. Doposiaľ
sa neuskutočnilo žiadne stretnutie v TENENET-e, o.z., za týmto účelom matka viackrát kontaktovala
UPSVaR, ktorý jej oznámil, že rodičov bude kontaktovať priamo TENENET, o.z. Od posledného súdneho
rozhodnutia sa otec s maloletou nestretol.

3.1 Na pojednávaní otec uviedol, že nemá žiadne informácie o svojej dcére a to napriek súdom uloženej
informačnej povinnosti, ktorú si matka plní čisto formálne, nevie prakticky nič o tom, ako Y. prežíva svoje
detstvo, čo sa deje v jej živote; o tom, že Y. používa priezvisko po matke, sa prvýkrát dozvedel až na
súdnom pojednávaní v minulom roku, keď bola Y. vypočúvaná súdom - na viacero otázok z jej rodinného

života odpovedala nesprávne. Otec nevidí záujem matky, aby ho aspoň v minimálnej miere včlenila do
života jeho dcéry. Otec má za to, že ak sa maloletej zmení priezvisko, neprinesie jej to do života nič
dobré, maloletá je ťažký outsider a ťažký citový mrzák, žije iba s matkou, ktorá má XX rokov, jej starí
rodičia žijú v U. Q., nemá žiadnych bratrancov ani sesternice, nepozná druhú časť svojej rodiny (brat,
starí rodičia), maloletá žije s matkou v toxickom prostredí, matka nemá dosah ani na základné veci,

nevie maloletej vysvetliť ani elementárne veci, akými sú to, čo je priezvisko, čo znamená rodina, otec
a pod. Otec si stále myslí, že sa jedného dňa s maloletou stretne a budú spolu fungovať normálne.
So zmenou priezviska nesúhlasí, lebo maloletá tým stratí svoju identitu. Maloletá je dezorientovaná v
základných veciach, tvrdí, že nemá otca (že otec sa zabil, skočil z okna a pod.). Ako otec nie je v živote
dcéry prítomný a to vinou matky, ktorá je pre dcéru viac kamarátkou ako rodičom. Maloletá trpí tým, že

nemá otca, nevyrieši sa to zmenou priezviska, je to dlhodobý problém. Otec kontaktoval TENENET, o.z.,
kde mu oznámili, že na realizáciu nariadeného výchovného opatrenia potrebujú právoplatný rozsudok
(otec si chcel dať vyznačiť čiastočnú právoplatnosť rozsudku, ale odmietli mu to vyznačiť). V apríli otec
napísal maloletej list na jej narodeniny, na informatívnom stretnutí rodičov konanom na tunajšom súde sa
dozvedel, že ho matka otvorila, údajne ho prečítala maloletej, potom ostal na poličke v obývačke. Podľa

otca si matka neuvedomuje, ako toxicky funguje, je tu neustála kontrola zo strany matky, maloletá nemá
slobodnú vôľu s ním komunikovať, nekontaktovala ho ani na jeho narodeniny, otec nevie, čo sa stalo s
jeho darčekmi pre maloletú, nemá žiadnu odozvu. Maloletá má X. rokov, ale nič sa nelepší. So zmenou
priezviska otec nesúhlasí, lebo by to nebolo v prospech dcéry, keď sa bude stretávať s maloletou rok
alebo dva a maloletá si bude chcieť aj naďalej zmeniť priezvisko, nebude jej v tom brániť.

3.2Zástupcakolíznehoopatrovníkamaloletejnapojednávaníuviedol,žespodanýmnávrhomnesúhlasí,
zmenu priezviska maloletej nepovažuje za prospešnú.

3.3 Zástupkyňa matky titulom záverečnej reči uviedla, že v konaní boli preukázané závažné dôvody

na zmenu priezviska maloletej. Maloletá otca nepozná, rovnako tak nepozná ani jeho stranu rodiny, z
vykonaného dokazovania (z tohto konania, ale aj z predchádzajúceho konania) jednoznačne vyplýva,
že maloletá nemá k otcovi žiadnu spolupatričnosť, necíti k nemu žiadne rodinné puto, otca vníma ako
negatívnu postavu, resp. ho popiera a to dokonca aj sama pred sebou. Situácia, keď maloletá pociťuje k
otcovi mimoriadne negatívny vzťah, je dlhodobá, je nesporné a opakovane preukázané, že len zmienka

o otcovi v nej vyvoláva extrémne napätie. Je len pochopiteľné, ak sa odpor maloletej k otcovi manifestuje
aj vo vzťahu k jej priezvisku. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá svoje oficiálne priezvisko
odmieta a všade, kde je to možné, ho nepoužíva, táto situácia maloletej škodí a to nielen na úrovni jej
psychickéhoprežívania,aleajvoficiálnychvzťahoch,keďjenapoužívaniesvojhoformálnehopriezviska
opakovane upozorňovaná. Argument spolupatričnosti a jediného spojiva s otcom nemožno použiť tam,

kde to spojivko s otcom nie je a naopak, ak to spojivko s otcom má byť, bolo by želateľné, aby to
nebolo v podobe priezviska, ale v podobe skutočnej realizácie ich vzťahu. Označovať svoje dieťa za
citového mrzáka, outsidera a inými výrazmi, ktoré majú dehonestujúci charakter, otec len preukazuje,
že v skutočnosti mu nejde o dieťa, ale o niečo iné. Pre maloletú ide o výsostne dôležitú otázku,pričom matka rozumie, že súčasťou výchovy dieťaťa je aj vytváranie určitej rezistencie a akceptácie
skutočnosti, ktoré vo svete nejde zmeniť, na druhej strane otázka priezviska musí byť aj z pohľadu
otca absolútne bezvýznamná, otca nijako neovplyvní, ale maloletej je schopná priniesť zlepšenie jej

psychického prežívania, pričom postoj otca ju môže buď utvrdiť v jej názore na otca, alebo jej ho môže
vyvrátiť. Aj táto vec môže byť dobrým krokom k nadviazaniu k ich doteraz neexistujúceho vzťahu.

3.4 Zástupkyňa otca titulom záverečnej reči uviedla, že otec nesúhlasí s návrhom matky a žiada súd,
aby ho v celom rozsahu zamietol, majúc za to, že návrh matky je postavený výlučne na želaní maloletej

napriek tomu, že judikatúra poukazuje na tak závažné dôvody, akými sú neplatenie výživného na
maloletédieťa,dlhodobýnezáujemomaloletédieťa,akoajďalšieinédôvody.Znávrhymatkyvyplýva,že
maloletá nerešpektuje dospelé osoby, neuznáva autority. Maloletá nepodstúpila žiadnu odbornú pomoc,
ktorá by jej mala náležite vysvetliť, pokiaľ to nedokáže matka, aké je jej zákonné meno a priezvisko.
Poukázala na viaceré súdne rozhodnutia (napr. uznesenie KS TT zo dňa 19.09.2018, sp. zn. 24Cop
47/2018; KS TN zo dňa 11.12.2019, sp. zn. 19Cop 46/2019; rozsudok KS PO zo dňa 13.03.2018, sp. zn.

3Cop 1/2018; uznesenie KS NR sp. zn. 5Cop 5/2021), majúc za to, že neboli splnené zákonné dôvody
na zmenu priezviska maloletej, nie je sporné, že otec výživné platí, o maloletú sa aktívne zaujíma, má k
maloletej vybudovaný citový vzťah a už len tým, že žiada, aby bol tento návrh zamietnutý, je evidentné,
že mu záleží na tom, aby medzi ním a maloletou nedošlo k pretrhnutiu aspoň tej formálnej stránky, keď
už skutkový stav je taký, že otec sa 7 rokov nevie dostať k svojej dcére a v styku s jeho dcérou je mu

bránené.

4. Vykonaným dokazovaním spočívajúcim vo výsluchu rodičov maloletej a kolízneho opatrovníka, v
oboznámení s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu v tejto veci vrátane spisového materiálu
vedeného pod sp. zn. B4-13P/84/2018 súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.1 Maloleté dieťa Y. G., nar. XX.XX.XXXX (aktuálne vo veku X rokov), pochádza zo vzťahu
rodičov: matky - G.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX a otca - C. G., nar. XX.XX.XXXX, rodičia maloletej nie
sú a nikdy ani neboli manželmi, nežili ani v spoločnej domácnosti, od svojho narodenia až doposiaľ sa
maloletá nepretržite nachádza vo výlučnej starostlivosti matky, ktorá s ňou býva v 3-izbovom byte na

vyššie uvedenej adrese, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky; aktuálne maloletá navštevuje X. ročník
Základnej školy L., U. X, R. (od septembra 2023 až doposiaľ navštevuje anglický program výučby).

4.2 Rodičovské práva a povinnosti k maloletej Y. sú upravené rozhodnutím tunajšieho súdu č. k.
B4-13P/84/2018-1329 zo dňa 21.10.2024, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.

14CoP/17/2025-1432 zo dňa 10.04.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.04.2025, ktorým súd i)
schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá Y. zverená do osobnej starostlivosti matky
s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, styk otca s maloletou nebol
upravený, pričom obaja rodičia sa zaviazali, že sa spolu s maloletou podrobia výchovnému opatreniu
a síce odbornému sociálno - psychologickému poradenstvu v organizácii TENENET o.z., so sídlom

Oravská 4, Senec, za účelom obnovy vzťahu medzi otcom a maloletou, budovania dôvery maloletej
vo vzťahu k otcovi, stretnutia otca s maloletou za prítomnosti odborného pracovníka, ako aj za účelom
zlepšenia výchovných zručností, odstránenia rodičovského konfliktu, zlepšenia vzájomnej komunikácie
rodičov pri výchove maloletej, zlepšenia schopnosti neprenášať svoj postoj k druhému rodičovi na
maloletúaakceptáciesarodičovnavzájomatovrozsahu10hodínsamostatnéhoporadenstvaotcovi,10

hodín samostatného poradenstva matke, 10 hodín samostatného poradenstva maloletej a po ukončení
samostatného poradenstva sa rodičia a maloletá podrobia spoločnému poradenstvu v rozsahu 20 hodín;
zároveň sa matka zaviazala, že bude e-mailom informovať otca o zmene zdravotného stavu maloletej, o
výsledkochlekárskehovyšetreniavdeňvyšetreniaažebudepodávaťotcovipravidelne,vždyprvýpiatok
v kalendárnom mesiaci, písomne na e-mail otca správy o neúčasti maloletej v školskom zariadení v

prípade prezenčného vyučovania a v prípade dištančného vyučovania alebo individuálneho vzdelávania
správy o učive, ktoré maloletá preberá počas dištančného vyučovania alebo individuálneho vzdelávania,
správy o prospechu maloletej, správy o aktuálnych mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletej,
o vopred naplánovaných lekárskych vyšetreniach, správy o mimoškolských aktivitách maloletej a jej
krúžkovej činnosti; výrokom ii) súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej za obdobie od

23.04.2018 do 31.08.2022 sumou vo výške 250,- eur mesačne a od 01.09.2022 sumou vo výške 300,-
eur mesačne, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky, výrokom iii) súd uložil
otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 23.04.2018 do 31.10.2024 vo výške 4.546,64 eurdo 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom iv) súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania
nárok na náhradu trov konania.

4.3 Z konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. B4-13P/84/2018, je preukázané, že otec sa s
maloletou dlhodobo nestretáva, od narodenia maloletej sa otec stretával s maloletou len nepravidelne
a výlučne v prítomnosti matky, maloletá nemá k otcovi vybudovaný žiaden vzťah, dlhodobo ho odmieta,
čo má za následok jej zhoršený psychický stav, na zlepšení ktorého sa dlhodobo pracuje s využitím
dostupnej odbornej pomoci (predovšetkým so psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terapeutmi a pod.).

Z výpovede rodičov na pojednávaní vyplynulo, že doposiaľ sa nezačalo s realizáciou nariadeného
výchovného opatrenia, ktorého účel je opísaný vyššie.

4.4 Z obsahu zápisnice zo zisťovania názoru maloletej, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.07.2024 v konaní,
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. B4-13P/84/2018, o. i. vyplýva, že maloletá sa predstavuje ako
Y. Q., t.j. používa priezvisko po matke; maloletá ďalej uviedla, že nemá žiadnych súrodencov, otec býva

niekdevG.,nechýbajej,nechceísťknemuaninaprázdniny.Skutočnosť,žemaloletápoužívapriezvisko
po matke, má súd za dostatočne preukázanú aj z listinných dôkazov priložených k podanému návrhu či
predložených matkou na pojednávaní. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za nevyhnutne potrebné
zisťovať názor maloletej ohľadom (ne)možnosti zmeny jej priezviska z „G.“ na „Q.“ a zároveň ani doplniť
dokazovanie o dôkazné návrhy navrhnuté matkou na pojednávaní (spočívajúce v zabezpečení správy

od špeciálnej pedagogičky zo ZŠ, ktorú maloletá navštevuje a to ohľadom postavenia maloletej v
kolektíve, jej správania a pod. v súvislosti s používaním priezviska), ktoré súd zamietol s poukazom
na nehospodárnosť a nadbytočnosť, keďže skutočnosti, ktoré sa majú týmto dôkazom preukázať, súd
už má za dostatočne preukázané ostatnými matkou predloženými listinnými dôkazmi. Súd zamietol aj
dôkazný návrh matky, ktorý predniesla na pojednávaní, spočívajúci v predložení e-mailov posielaných

matkou otcovi, ktoré majú preukázať, že matka si riadne plní svoju informačnú povinnosť uloženú
súdnym rozhodnutím a že otec klame, a to s odôvodnením, že uvedené skutočnosti priamo nesúvisia
s predmetom tohto konania, ktorým je nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska
maloletej; skutočnosti, ktoré sa vykonaním navrhnutého dôkazu majú preukázať, nie sú podľa názoru
súdu rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní.

5. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou
rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku
maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť

záujmy maloletého dieťaťa.

6. V článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine.
Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi a to aj v prípade, ak rodičia

spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom
rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a
rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu
vyplývajúcimi. Slovenská republika, ako zmluvný štát Dohovoru o právach dieťaťa, je povinná poskytnúť
rodičom potrebnú pomoc pri plnení ich úlohy výchovy detí.

7. Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

8. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o mene a priezvisku“), štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné
priezvisko rodičov, alebo ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou
pri uzavretí manželstva, prípadne ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda

priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase keď k dohode došlo,
má jeden z rodičov.9. Podľa § 6 ods. 1 zákona o mene a priezvisku, zmenu mena alebo priezviska možno povoliť najmä,
ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 8 ods. 1 zákona o mene a priezvisku, zmena mena alebo priezviska maloletého sa nepovolí,
ak by táto zmena bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore
s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym
občanom iného štátu.

11. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu
priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť.
Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne
osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho
rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal

získať.

12. Podľa platnej judikatúry (R 11/1973) súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska možno dať
len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, napr. ak si rodič, ktorý nesúhlasí so zmenou priezviska, neplní
svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu citový vzťah alebo ak z iného

vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit
spolunáležitosti s týmto rodičom.

13. Spôsob určovania a zmeny mena a priezviska upravuje zákon č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku.
Priezvisko je základným identifikátorom osoby a vytvára aj vlastnú identitu každej osoby, pričom každý

občanSlovenskejrepublikymusímaťmenoapriezviskourčenéprinarodení.Právonameno(analogicky
aj priezvisko) patrí medzi základné práva dieťaťa v zmysle čl. 7 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.
Prípadná zmena mena alebo priezviska nie je teda len formálnym aktom, ale predstavuje zásah do
identity dieťaťa a má vplyv na jeho ďalší vývin, čo musí súd starostlivo vyhodnocovať aj v konaní
vzťahujúcom sa k zmene priezviska maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o udelení súhlasu jednému

rodičovi na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je nutné skúmať, či na takéto
rozhodnutie existujú dôležité dôvody, napr. že rodič, ktorého priezvisko dieťa nosí, si neplní svoje
povinnosti k dieťaťu, nejaví o neho záujem, prípadne či dieťa stratilo k nemu citový vzťah v dôsledku
neadekvátneho konania rodiča. Súd musí zvážiť aj to, aké sú vzájomné citové väzby k osobe, ktorej
priezvisko má dieťa nosiť, či vykazujú známky stability a pod.

14. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a. úroveň starostlivosti o dieťa,

b. bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c. ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d. okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e. ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f. podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g. názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h. podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i. využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

15. Súd nerozhoduje o zmene mena alebo priezviska; rozhoduje iba o udelení súhlasu (ak sa rodičia
nedohodnú) na podanie žiadosti príslušnému okresnému úradu (§ 9 zák. č. 300/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov), ktorý o zmene mena alebo priezviska rozhodne. Náležitosti žiadosti o povolenie

zmenymenaalebopriezviskasústanovenév§11ods.3písm.a)uvedenéhozákona,citovanéhovyššie.

16. Zásadne patrí obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletých detí. Z formulácie
ustanovenia § 35 zákona o rodine možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa jeoprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza. Bežnými záležitosťami
sa pritom rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb dieťaťa. Podstatné otázky
týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. Ak ide o podstatnú vec, je

potrebné zistiť názor druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ by rodič vyslovil
nesúhlas, boli by dané podmienky pre postup podľa ustanovenia § 35 zákona o rodine. Takže v prípade,
ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého
z nich súd. Vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo, čo je objektívne v právnom živote podstatné
(napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax určila, že za

podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne
občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na
budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého.

17. Za podstatné súd považuje, že určenie mena a priezviska maloletého dieťaťa patrí k právam oboch
rodičov a k jeho zmene môže dôjsť len zákonným spôsobom. V prípade nedosiahnutia dohody rodičov

o zmene priezviska maloletého dieťaťa môže súd (v prípade podania návrhu za účelom nahradenia
súhlasu nesúhlasiaceho rodiča) udeliť súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého
dieťaťa vtedy, ak sú na zmenu priezviska maloletého dieťaťa (o ktorej zmene následne rozhoduje
príslušný štátny orgán podľa osobitného zákona) závažné dôvody. Tie musia však byť v najlepšom
záujme dieťaťa, avšak nemôžu byť opomenuté ani práva rodičov. Tieto závažné dôvody odôvodňujúce

zmenu priezviska nastávajú najmä vtedy, ak rodič nesúhlasiaci so zmenou priezviska si neplní svoje
rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o dieťa vôbec záujem, stratil k nemu citový vzťah a preto nie
je naďalej v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný
a prehlbovaný. Za tieto závažné dôvody možno považovať aj okolnosti, ktoré by spôsobovali ujmu,
resp. bola by zhoršená kvalita života maloletého dieťaťa spojená s jeho priezviskom. Je potrebné

zdôrazniť, že aj pri rozhodovaní o takomto návrhu je nevyhnutné brať zreteľ na záujem maloletých detí,
ktorý je základným východiskom pri posudzovaní dôvodnosti udelenia súdneho súhlasu so zmenou
priezviska druhému z rodičov, ako predpoklad na riadne podanie žiadosti na zmenu priezviska na
administratívnom úrade. Záujem dieťaťa je nutné chápať nielen z pohľadu obsahu žiadosti jedného
z rodičov, poprípade vyjadrenia maloletého, ale treba citlivo skúmať argumenty toho rodiča, ktorý so

zmenou priezviska nesúhlasí. Zmenou priezviska maloleté dieťa síce neprichádza o rodiča s právami a
povinnosťami rodiča, ale stráca základný formálny rodový identifikátor k rodičovi. Deti sa rodia rodičom
s tým, že výber jedného a druhého rodiča navzájom predpokladá prirodzenú afiliáciu týchto dvoch ľudí
s predpokladom, že spoločným (minimálne uzrozumeným) rozhodnutím mať spoločné dieťa a želateľne
a najčastejšie deti prijímajú dohodnuté spoločné priezvisko rodičov. Biologický rodič navždy zostane

biologickým rodičom, dokonca aj vtedy, keď by o rodičovské práva prišiel. Záleží na rodičoch, do akej
miery budú prítomní v živote detí a to od jedného pólu, kedy sa rodičia vrúcne, s láskou a prítomne o
deti starajú, cez problémové vzťahy prítomnosti rodičov v živote detí, až po bezcitné odvrhnutie detí a
všeobecný nezáujem o deti.

18. V posudzovanej veci, predmetom ktorej je nezhoda rodičov ohľadom možnej zmeny priezviska
maloletej, je nesporná skutočnosť, že maloleté dieťa nosí priezvisko po otcovi na základe súhlasného
vyhlásenia (dohody) rodičov deklarovaného pri narodení maloletej. Rodičia maloletej Y. nežijú v
spoločnej domácnosti, maloletá od svojho narodenia žije v spoločnej domácnosti iba s matkou a napriek
snahe otca o kontakt maloletá nemá so svojím otcom zabezpečený žiaden kontakt, kontakt s otcom

dlhodobo a rázne odmieta a to aj napriek viacerým súdom nariadeným neodkladným či výchovným
opatreniam, ktorých cieľom malo byť predovšetkým odstránenie dlhodobého rodičovského konfliktu,
ktorý negatívne ovplyvňuje maloletú a následné postupné vybudovanie dôverného vzťahu medzi otcom
a maloletou. Na základe uvedeného preto možno konštatovať, že maloletá je pod dlhodobým vplyvom
matky, otec na jej názory či výchovu nemá a ani nikdy nemal v podstate žiadny vplyv. Otec nie je tým

rodičom, ktorý by si neplnil svoje rodičovské povinnosti, práve naopak, otec si plní svoju aktuálne jedinú
vyživovaciu povinnosť k maloletej, o svoje dieťa javí naďalej záujem, o čom svedčí aj skutočnosť, že
na pojednávaní, konanom dňa 29.07.2024 vo veci, vedenej pod sp. zn. B4-13P 84/2018, vzal späť
svoj návrh na výkon rozhodnutia zo dňa 09.08.2023, v nadväznosti na čo súd uznesením sp. zn. 28P
77/2023 zo dňa 29.07.2024 zastavil konanie, ako aj to, že v konaní, vedenom pod sp. zn. B4-13P

84/2018, netrval na úprave styku s maloletou, zrejme si uvedomujúc, že by to za daného stavu nebolo
v najlepšom záujme maloletej. Aj na základe uvedených skutočností preto otca, podľa názoru súdu,
nemožno označiť termínom „neempatický rodič“ (ide o rodičia, ktorý za každú cenu presadzuje iba svoje
vlastné záujmy a to aj na úkor maloletého dieťaťa či jeho prežívania) a ani ho „potrestať“ v podobenahradenia jeho súhlasu s podaním žiadosti na zmenu priezviska maloletej, ktoré predstavuje posledné
(síce len formálne) spojenie s maloletou a ktoré maloletej pripomína, že okrem matky má ešte aj otca,
ktorý sa o ňu napriek všetkému zaujíma, o čom svedčí aj list, ktorý napísal maloletej pri príležitosti jej

narodenín.

19. Samotná matka v podanom návrhu uviedla, že úlohou rodičov je za každých okolností naučiť dieťa,
aby rešpektovalo a prijímalo seba samého, čo podľa názoru súdu obnáša aj vysvetlenie/pochopenie, že
dieťa je z určitej (či už väčšej alebo menšej) časti také, aké je, nielen pričinením a zásluhou matky, ale aj

pričinením a zásluhou otca, ktorí majú v živote každého dieťaťa nezastupiteľné miesto bez ohľadu na to,
či rodičia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie a bez ohľadu na to, či sa to dieťaťu páči viac alebo menej.
Matka v návrhu ďalej uznala aj to, že je nepochybne v záujme dieťaťa, aby malo a udržiavalo vzťahy
s oboma rodičmi, čo je v súlade s tým, že obaja rodičia súhlasili s nariadením výchovného opatrenia,
ktoré sa má realizovať v TENENET, o.z. Čo však súd považuje v príkrom rozpore s týmto tvrdením matky
je to, že matka sa podaným návrhom domáha nahradenia súhlasu otca s podaním žiadosti na zmenu

priezviska maloletej, čo podľa názoru súdu neprispeje k vybudovaniu pocitu spolupatričnosti maloletej k
otcovi, ktorý je potrebné následne udržiavať. Súd má za to, že ak by vyhovel návrhu matky, mohlo by tým
dôjsť k strate opodstatnenosti nariadeného výchovného opatrenia a k ešte väčšej eskalácii dlhodobo
narušených vzťahov medzi rodičmi maloletej. Podľa súdu nie je v záujme maloletej, aby zmenou jej
priezviska došlo k ďalšiemu, hoc len formálnemu, odpútavaniu sa od otca, práve naopak, je v záujme

ďalšej výchovy maloletej, aby bol u nej vybudovaný, udržiavaný a prehlbovaný pocit spolunáležitosti s
otcom,kčomumôžeprispieťajpriezviskopootcovi,naktoromsazhodlirodičiamaloletejprijejnarodení.
Je v záujme maloletej mať skutočnú potencionalitu vzťahu k biologickému otcovi, ktorej indikátorom
existencie je verbalizovaný záujem otca na zachovaní priezviska maloletej.

20. Z dokazovania vykonaného v tomto súdnom konaní, ako aj z obsahu spisov v súvisiacich konaniach
vyplynulo, že u maloletej sa za X rokov nepodarilo vybudovať k svojmu otcovi žiadny vzťah (dokonca
ho vníma horšie ako cudzieho človeka), čo súd považuje za obrovské zlyhanie predovšetkým na
strane obidvoch rodičov (na strane matky, ktorá nedokáže maloletú motivovať ani len k príležitostným
stretnutiam s otcom, či už osobným alebo vo forme napr. (video)hovorov, správ a pod. a na strane

otca, ktorý sa nedokáže dôsledne riadiť odporúčaniami odborníkov spolupracujúcich s maloletou na
zlepšení jej psychického stavu) a následok ich neschopnosti prekonať vzájomné názorové, osobnostné
či iné rozdiely, čím v konečnom dôsledku ubližujú samotnej maloletej, ktorú tým ochudobňujú o možnosť
vyrastať v šťastnom a pokojnom prostredí v kruhu celej svojej rodiny (t.j. vrátane rodiny zo strany otca).

21. Po tom, ako otec vyslovil svoj nesúhlas so zmenou priezviska maloletej, ostalo v danom prípade
spornou otázkou a predmetom dokazovania, či (ne)existujú dôležité dôvody pre udelenie súhlasu matke
na to, aby podala žiadosť o zmenu priezviska maloletej z priezviska „G.“ na priezvisko „Q.“, ako aj to,
či zmena priezviska maloletej je v záujme maloletej. Zo strany otca bol daný jednoznačný nesúhlas s
matkounavrhovanouzmenoupriezviskamaloletejavzhľadomnaokolnostiprípaduarodinnúanamnézu

má súd za to, že spoločné priezvisko otca s maloletou aktuálne predstavuje jedinú priamu väzbu otca
a maloletej, t.j. je jediným spojením otca s maloletou, ktoré mu ostalo a nie je v záujme vybudovania
vzťahu medzi otcom a maloletou, aby za daného stavu došlo k zmene priezviska maloletej, teda aby
mala maloletá rovnaké priezvisko ako jej matka a na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že maloletá sa
tak od istého času sama predstavuje, podpisuje a pod. Maloletá by si mala taktiež uvedomiť, že niektoré

veci nie je v jej silách či možnostiach zmeniť a musí sa tým zmieriť a naučiť žiť a k uvedenému ju musí
viesť matka ako preferenčný rodič, ktorý má zásadný vplyv na formovanie osobnosti a celkové správanie
maloletej.

22. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy aj názor maloletej, avšak ten nie je pre súd záväzný a prihliadal

naň v zmysle vykonaného dokazovania. Ako je uvedené vyššie, o maloletú sa od jej narodenia
stará výlučne matka, maloletá otca odmieta. Pri komplexnom vyhodnotení názoru maloletej možno
konštatovať, že maloletá sa stotožňuje s matkou ako preferenčným rodičom, čo je prirodzené, avšak
uvedené vyústilo až do neželaného stavu, keď sa maloletá predstavuje priezviskom po matke, pričom
tento postoj maloletej a negatívne, miestami až hostilné nastavenie vo vzťahu k otcovi podľa názoru

súduprameniapredovšetkýmzoslepejlojalitymaloletejkmatke(resp.ajzpotrebyjuchrániť),vdôsledku
ktorej odmieta otca ako takého a to napriek tomu, že nevie uviesť konkrétne dôvody, čo rozhodne nie je v
súlade so zdravým a priaznivým vývojom maloletej a v budúcnosti môže mať aj potencionálne negatívny
dopad na formovanie jej prípadných partnerských vzťahov. Súd zdôrazňuje, že nemôže vždy rozhodnúťtak, ako si maloleté dieťa želá, nakoľko dieťa hlavne vo veku svojich ôsmich rokov (v čase zisťovania
názoru maloletej) či aktuálne vo veku deviatich rokov nedokáže objektívne posúdiť, čo je reálne v jeho
záujme. Ak by súd bez ďalšieho nekriticky prevzal názor maloletej (že sa nechce stretávať so svojím

otcom) a rozhodol v súlade s ním, nenariaďoval by ani výchovné opatrenie.

23. V intenciách vyššie uvedeného dospel súd po vykonanom dokazovaní k jednoznačnému záveru,
že v danej veci neexistuje žiadny relevantný dôvod na nahradenie súhlasu otca s podaním žiadosti na
zmenu priezviska maloletej a preto súd návrh matky zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, majúc

za to, že v konaní nebolo preukázané, že by bolo v záujme maloletej nevyhnutne potrebné zmeniť jej
terajšie priezvisko, ktoré má maloletá od jej narodenia a ktoré tvorí jej integrálnu súčasť. Dôvody, ktorými
matka odôvodňovala podaný návrh (nezáujem otca o maloletú; maloletá odmieta uznať existenciu otca
vo svojom živote; maloletá sa plne identifikuje s priezviskom po matke) súd, pri zohľadnení zistených
konkrétnych skutkových okolností daného prípadu, akými sú to že, otec si plní vyživovaciu povinnosť
vo vzťahu k maloletej, prejavuje záujem o maloletú, pokúša sa o kontakt s maloletou nenásilnou formou

(napr. list adresovaný maloletej z apríla 2025, zakupovanie darčekov maloletej), nepovažuje s poukazom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti za také závažné dôvody, dôsledkom ktorých malo byť vyhovenie
návrhu matky.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave
do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebopostupsúdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(akomáodvolacísúdrozhodnúť).

Odvolanie podané otcom a kolíznym opatrovníkom je neúčinné, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali
do zápisnice o pojednávaní v súlade s § 368 CSP.