Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-18C/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120217004
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1120217004.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v spore žalobcu: 1/ J. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. ulica XXX/XX, V., 2/ F. E., na r. XX.XX.XXXX, bytom W. ulica XXX/XX, V.,
žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení: Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom 29. augusta 36A, Bratislava,
IČO: 35 917 148, proti žalovanému: 1/ Q. Q., so sídlom X. 2, W., IČO: 30345987, zastúpený: G. Lehnert,
s. r. o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská ul. č7, Bratislava, IČO: 31347762, 2/ Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o náhradu nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 10.000 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu voči žalobcovi 1/ zamieta.

III. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 5.000 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/ a 2/ zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť

druhého žalovaného.

IV. Súd vo zvyšnej časti žalobu voči žalobcovi 2/ zamieta.

V. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 29.11.2020 sa žalobcovi 1/ a 2/ domáhali voči žalovanému 1/ Q. V.,
žalovanému 2/ Q. Q. a žalovanému 3/ Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. , aby zaplatili žalobcovi 1/
sumu 15.000 eur a žalobcovi 2/ sumu 7.000 eur a to tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká

v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných. Podaním doručeným súdu dňa 16.03.2023
žalobcovia vzali žalobu späť voči pôvodnému žalovanému 1/ Q. V., vodičovi nákladného motorového
vozidla. Uznesením č.k. B1-18C/63/2020-243 zo dňa 12.09.2023 súd konanie voči žalovanému 1/
zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2023.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že dňa 19.12.2017 v čase o 08:29 hod došlo v križovatke cesty III.
triedy/1059 za obcou Nový Svet v smere na obec Reca k dopravnej nehode nákladného motorového

vozidla zn. B. FH, EČV: W.-L. s návesom zn. Schwarzmüller K-Serie, EČV: SC-L. a osobného
motorového vlaku R pri ktorej vodič nákladného motorového vozidla Q. V. napriek výstrahe dvoma
červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho zariadenia, signalizujúcej
zákaz prejazdu cez priecestie, vošiel na viackoľajové železničné priecestie W bez závor, kde v tom časepo druhej koľaji zo smeru z obce Galanta smerom na Senec prechádzal uvedený osobný vlak, v ktorom
sa nachádzalo asi 130 cestujúcich, následkom čoho došlo k zrážke návesu nákladného motorového
vozidla s rušňom EČ: XXXXXX-X vlakovej súpravy, pri ktorej rušňovodič J. W., nar. XX. XX. XXXX, T.

biskupa S. XXXX/XX, S. utrpel závažné poranenia hlavy s poškodením mozgu a vnútrolebečných tkanív
nezlučiteľné so životom.

3. Žalobca 1/ je pozostalou matkou nebohého J.a W.a. Žalobca 2/ je pozostalou sestrou nebohého J.a
W.a. Žalovaný 1/ Q. Q. je osobou, ktorá bola v čase predmetnej dopravnej nehody prevádzkovateľom

nákladného motorového vozidla značky B. FH, EČV: SC-L., a návesu značky Schwarzmüller K-Serie,
EČV: SC-L.. Žalovaný 2/ Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s., v čase predmetnej dopravnej nehody
vykonávala povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou nákladného
motorového vozidla značky B. FH, EČV: SC-L., a návesu značky Schwarzmüller K-Serie, EČV: SC-L..

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26. 02. 2020, sp. zn. 2T/72/2019 bol Q. V. uznaný

za vinného zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, 3 písm. b) Trestného
zákona. Uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa XX. 07. 2020, sp. zn. 4To/38/2020 bolo jeho
odvolanie zamietnuté. Na základe uvedených skutočností je nesporné, že zavineným porušením
právnych povinností bola prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u
žalovaného 2/ spôsobená smrť nebohého J.a W.a, syna žalobcu 1/ a brata žalobcu 2/.

5. Násilná a nie prirodzená smrť nebohého J.a W.a, žalobcovi 1/ ako jeho pozostalej matke a žalobcovi
2/ ako jeho pozostalej sestre priniesla veľkú a nenapraviteľnú citovú ujmu, ochudobnila ich o možnosť
ďalšieho vzťahu s ním tým, navždy pretrhla citové, sociálne a biologické väzby v rámci rodiny, a teda
viedla k vzniku hlbokej nemajetkovej ujmy, spočívajúcej v právnej rovine v porušení osobnostných práv

na súkromie a nerušený rodinný život, ktorý až do jeho šokujúco nečakanej tragickej smrti s nebohým
J.om nerušene a intenzívne zdieľali, a pri ktorom bol dôvodný predpoklad jeho ďalšieho pokračovania.
Navyše je bez akýchkoľvek pochýb, že až šokujúco nečakaným úmrtím nebohého J.a došlo k takému
citeľnému zásahu do práv na ochranu osobnosti, že každá iná osoba by takýto zásah bez ďalšieho
nepochybne považovala za obzvlášť závažný.

6. Tento zásah spočíval navyše nielen v nezvratnej strate možnosti rozvíjať ďalšie citové väzby s
nebohým J.om, ale v prípade žalobcu 1/ aj v súvisiacej strate možnosti obohatiť svoj život o prípadný
vzťah s ďalšími vnúčatami, ktoré by po jeho synovi B. boli ďalšími potomkami nebohého J.a, v prípade
žalobcu 2/ v súvisiacej strate možnosti obohatiť svoj život o prípadný vzťah s ďalšími neterami alebo

synovcami, ktoré by po jeho synovi B. boli ďalšími potomkami nebohého J.a, pričom o túto možnosť
pokračovania a rozvíjania týchto citových a sociálnych väzieb sú definitívne ochudobnení. Intenzitu
uvedeného zásahu umocňuje napokon aj fakt, že tieto väzby pretrvávali harmonicky nepretržite dlhých
42rokov,postupomčasurastomadospievanímnebohéhoJ.anadobúdalivždynovúanovúkvalitu,ktorá
jeho aj obidvoch žalobcov emočne obohacovala, a za normálneho chodu vecí bol reálny predpoklad ich

ďalšieho prehlbovania a upevňovania.

7. Smrť nebohého J.a nesmierne ťažko zasiahla žalobcu 1/ ako matku nebohého. Deti sú zmyslom
života pre každého rodiča, a preto niet väčšieho žiaľu, ako keď rodič pochováva vlastné dieťa, čo je o
to krutejšie vtedy, keď ide o nečakaný odchod dieťaťa, ktoré má pred sebou ešte polovicu života, ktorá

mohla byť naplnená šťastím a radosťou. V deň smrti svojho syna nadobro prišla o časť svojho vlastného
života a v podstate aj možnosť žiť ďalej rovnako ako predtým. Celý svoj život sa nebohý J. o žalobcu 1/
podľa svojich schopností a možností príkladne staral a hoci sa z rodičovského domu odsťahoval až do
Komárna, nebolo takmer dňa, kedy by nezavolal, aby sa presvedčil ako sa má matka, či je v poriadku, či
niečo nepotrebuje, prišiel ju vždy navštíviť, keď to bolo možné. Dodnes si nedokáže zvyknúť na pocit, že

nebohý syn tu už nie je, že si s ním nemôže zatelefonovať, stretnúť sa s ním, tešiť sa na spoločné chvíle.

8. Smrť nebohého J.a podobne ťažko zasiahla aj žalobcu 2/ ako sestru nebohého. S bratom bola v
pravidelnom kontakte, hoci v čase jeho odchodu už nebývali spolu. Ani po odsťahovaní sa nebohého
brata do Komárna sa ako súrodenci nerozdelili. Stáli pri sebe pri zdieľaní problémov, ale aj radostných

chvíľ, často si telefonovali a podľa možnosti sa navštevovali. Medzi nimi ako súrodencami bol rozdiel
šesť rokov, čo sa prejavovalo najmä v tom, že sa brat odmalička staral o žalobcu 2/, čo mu teraz
nesmierne chýba. Stratou brata prišla sestra o blízkeho človeka, ktorému sa mohla zdôveriť, podeliť sa
s ním o starosti a radosti každodenného života.9. Zároveň smrťou nebohého J.a žalobcovia utrpeli aj hlbokú citovú ujmu, ktorá spočíva v nepríjemných
pocitoch úzkosti, smútku, zúfalosti a šoku zo smrti milovanej osoby, ktoré v podstate v nezmenenej

intenzitepretrvávajúaždodnešnýchdní.TragickýskonnebohéhoJ.a,ktorýsaakorušňovodičosobného
vlaku plného nič netušiacich cestujúcich tesne pred svojou tragickou smrťou neuchýlil do bezpečia
zadnej časti rušňa, ale vytrval na svojom mieste a zahynul tak v snahe chrániť život a zdravie cestujúcich,
je pritom už sám o sebe takou udalosťou, ktorá žiaľ už vo svojej podstate objektívne vylučuje akékoľvek
obnovenie pôvodného stavu, teda v tomto prípade nie je možné uvedenie do pôvodného stavu, ani

upustenie od ďalej trvajúcich neoprávnených zásahov do našich už spomenutých osobnostných práv,
ani odstránenie následkov tohto zásahu.

10. V dôsledku smrti nebohého J.a, ktorá bola priamym následkom zavineného porušenia právnych
povinností, spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol v (rozhodnom)
čase predmetnej dopravnej nehody Q. Q., ktoré bolo povinne zmluvne poistené za zodpovednosť

za škodu spôsobenú touto prevádzkou vozidla v rozhodnom čase došlo nesporne a preukázateľne k
vážnemu neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov.

11. V danej súvislosti je v nadväznosti na uvedené zároveň zrejmé, že v prípade tohto neoprávneného
zásahu sú splnené všetky podmienky vzniku práva žalobcov ako dotknutých fyzických osôb na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípadoch náhlej násilnej
smrti blízkeho človeka, ktorá je dôsledkom protiprávneho zavineného konania inej osoby, totiž nemôže
byť akýchkoľvek pochýb o tom, že ostatné formy zadosťučinenia predvídané v § 13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka tu nie sú postačujúce.

12. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je pevne stanovená, ale je závislá od úvahy
rozhodujúceho súdu, ktorý pri rozhodovaní o nej podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka prihliada
jednak na závažnosť vzniknutej ujmy a jednak na okolnosti, za ktorých k porušeniu dotknutého práva
došlo. Niet pochýb o tom, že pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je
možné reálne presne a empiricky zistiť, kto ako prežíva smrť blízkej osoby a do akej miery ho takáto

okolnosť zasiahla v citovej oblasti a ako rýchlo a akým spôsobom je schopný sa s takouto udalosťou
vyrovnať, alebo aspoň čiastočne zmieriť.

13. V rozhodovacej praxi slovenských súdov sa z uvedených dôvodov postupne ustálili kritériá pre
určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch poskytovanej pozostalým, a to jednak okolnosti

na strane žalobcu (poškodeného) a jednak okolnosti na strane žalovaného (osoby zodpovednej
za spôsobenú imateriálnu ujmu). Okolnosti na strane žalobcu pritom spočívajú v intenzite vzťahu
zomrelého a pozostalého, veku zomrelého a pozostalého, otázke hmotnej závislosti pozostalého na
usmrtenej osobe a morálnom zadosťučinení vo forme právneho postihu žalovaného (spravidla v podobe
trestnoprávnej sankcie). Pritom treba mať na zreteli aj fakt, že v prípade usmrtenia blízkej osoby je

závažnosť vzniknutej ujmy vnímaná objektívne ako veľmi nepriaznivý následok, pretože ide vždy o
nenapraviteľný následok nečakanej skutočnosti s tým, že celková doba jej pôsobenia na osobnostné
práva pozostalých je značne dlhá, časovo bližšie neurčiteľná. Na strane žalovaného sú významné
skutočnosti ako postoj žalovaného, vrátane prípadného excesu v podobe arogantného postoja, dopadu
danej udalosti na jeho duševnú sféru a jeho majetkové pomery, ku ktorým možno prihliadnuť v

prípade akejsi moderácie, aby nedochádzalo k majetkovej likvidácii žalovaného a aby výška náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch zodpovedala princípu proporcionality.

14. Pri zohľadnení týchto kritérií v danom prípade je potrebné za primerané zadosťučinenie považovať
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pre žalobcu 1/ v sume 15.000 eur a pre žalobcu 2/ v sume

7.000 eur. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, a to najmä vo vzťahu k článku 2 ods.
1 a článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, napríklad, podľa rozsudku
vo veci Marckxová proti Belgicku je súčasťou súkromného života každého bezpochyby aj život rodinný,
zahŕňajúci nielen sociálne, morálne a kultúrne vzťahy medzi najbližšími príbuznými, bez ohľadu na to,
či spolu trvale žijú alebo nie, a samozrejme tiež vzťahy medzi dospelými deťmi a ich rodičmi. Podľa

rozsudku vo veci Niemitz proti Spolkovej republike Nemecko rešpektovanie súkromného života musí
taktiež zahŕňať aj právo vytvárať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľudskými bytosťami. Podľa rozsudku vo
veci Bronda proti Taliansku vzájomný prežitok rodiča a dieťaťa zo spoločnosti toho druhého vytvára
základný rys rodinného života a bránenie takémuto prežitku je porušením práva chráneného podľačlánku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napokon, podľa rozsudku vo veci
Kutzner proti Spolkovej republike Nemecko z povinnosti rešpektovať rodinný život vyplýva, že štát musí
v zásade konať tak, aby sa tento vzťah mohol rozvíjať.

15. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ je daná na základe § 13 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 427 Občianskeho zákonníka. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 3/ je daná na základe § 13
Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Na základe uvedeného podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka voči žalovaným 1/ a 2/ si žalobcovia
uplatnili (ako pozostalá matka a sestra nebohého J.a W.a) z titulu neoprávneného a nenapraviteľného
zásahu do ich práv na ochranu osobnosti právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, žalobca 1/
v sume 15.000 eur a žalobca 2/ v sume 7.000 eur.

16. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobcovia 1/ a 2/ podľa § 132 ods. 1 CSP, ods. 3

CSP predložili listinné dôkazy: úmrtný list nebohého J.a W.a, občianske preukazy žalobcov, rodný list
žalobcu 2/, rozsudok Okresného súdu Bratislava III pod spis. zn. 2T/72/2019, zápisnicu o verejnom
zasadnutí odvolacieho súdu pod spis .zn. 4To/38/2020, výpisy z evidencie Slovenskej kancelárie
poisťovateľov. Podľa § 149 CSP v spojení s § 195 ods. 1 CSP navrhli výsluch žalobcov 1/ a 2/ o
tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní doteraz vyšli najavo. Podľa § 149 CSP v spojení s § 196 ods.

1 CSP navrhli, aby súd nariadil výsluch nasledovných svedkov: Q. K. z adresy I. X/XX, L. XX E. nad I.,
ohľadne skutočností a to vzťahu nebohého J.a W.a a obidvoch žalobcov, svedka: I. K. z adresy I. X/
XX, L. XX E. nad I., ohľadne skutočností a to kvality vzťahu nebohého J.a W.a a obidvoch žalobcov,
svedka: S. K. z adresy S. XX, L. XX H., ohľadne skutočností a to kvality vzťahu nebohého J.a W.a a
obidvoch žalobcov, svedka : V. V. z adresy J. S. XX, XXX XX S. D., ohľadne skutočností kvality vzťahu

nebohého J.a W.a a obidvoch žalobcov. Podľa § 132 ods. 1 CSP rovnako na preukázanie rozhodujúcich
skutočností a tvrdení označili žalobcovia ako dôkaz informáciu z evidencie vozidiel Policajného zboru
Slovenskej republiky v rozsahu údajov o vlastníkovi a držiteľovi nákladného motorového vozidla značky
B. FH, evidenčné číslo vozidla: SC-L., a návesu značky Schwarzmüller K-Serie, evidenčné číslo vozidla:
SC-L., podľa stavu ku dňu 19.12.2XX7, ktorý však nemôžu bez svojej viny pripojiť s poukazom na

skutočnosť,ženiesúoprávnenýmiosobamipodľa§113zákonač.8/2009Z.z.ocestnejpremávke,preto
podľa § 132 ods. 3 v spojení s § 149 CSP navrhli, aby boli tieto informácie vyžiadané od Policajného
zboru. Podľa § 132 ods. 1 CSP rovnako na preukázanie rozhodujúcich skutočností a tvrdení označili
žalobcovia ako dôkaz obsah trestného spisu Okresného súdu Bratislava III pod spis. zn. 2T/72/2XX9,
ktorý však nemôžu pripojiť, preto podľa § 132 ods. 3 CSP v spojení s § 149 CSP navrhli, aby bol

uvedený trestný spis vyžiadaný od Okresného súdu Bratislava III, pripojený a súčasne navrhli vykonať
dôkaz listinami (listiny prečítať alebo oznámiť ich obsah), ktoré tvoria obsah spomenutého trestného
spisu a majú relevanciu pre konanie. Podľa § 149 CSP v spojení s § 204 CSP navrhli vykonať dôkaz
listinami (listiny prečítať alebo oznámiť ich obsah), ktoré konajúcemu súdu boli predložené v prílohe
tejto žaloby, pričom vykonaním týchto dôkazov má byť preukázaná dôvodnosť žaloby.

17. Žalovaný 1/ Q. Q. navrhol žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k podanej žalobe vzniesol
námietkupremlčaniauplatnenýchnárokovžalobcov.Právonanáhraduškodysapremlčízadvarokyodo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá podľa § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. K úmrtiu J.a W.a došlo dňa 19.12.2XX7, pričom odo dňa nasledujúceho po dni nehody t.j.

odo dňa 20.12.2XX7 sa žalobcovia preukázateľne mohli dozvedieť, kto za túto škodu zodpovedá. Odo
dňa 20.12.2XX7 im začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.12.2XX9. Žaloba
bola podaná na súd až dňa 29. 11. 2020 po uplynutí premlčacej doby, keďže v zmysle § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka uplynula dňa 20.12. 2XX9.

18.Preurčenievýškyprimeranéhozadosťučineniavpeniazochsústanovenédvekritériá,zktorýchmusí
súd vychádzať, a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému
zásahudoosobnostifyzickejosobydošlo,atedasamotnázávažnosťvzniknutejnemajetkovejujmynieje
jediným a výlučným faktorom pre určenie konečnej výšky zadosťučinenia v peniazoch. Výška peňažnej
náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k

porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý
neoprávnený zásah spôsobil.19. S prihliadnutím na rozhodovaciu prax slovenských súdov možno konštatovať, že pri stanovení výšky
náhrady je namieste prihliadnuť ku kritériám, ktoré sú na strane poškodeného a osôb jemu blízkych, a to:
a) intenzita ich vzťahu, b) vek zomretého a pozostalých, c) prípadná existenčná závislosť na zomretom,

d) prípadné poskytnutie inej satisfakcie, ako aj na strane škodcu, a) postoj škodcu, b) dopad udalostí do
jeho duševnej sféry, c)majetkové pomery škodcu, d) miera jeho zavinenia (napr. rozsudok Krajského
súdu Nitra č.k. 6Co/176/2XX6 zo dňa 29. 3. 2XX7).

20. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/330/2XX2 zo dňa 2.10.2XX3, pokiaľ

je zodpovednosť za zásah do osobnostných práv zodpovednosťou objektívneho charakteru
(zodpovednosť daná bez ohľadu na zavinenie), je práve otázka miery zavinenia pôvodcu zásahu pre
stanovenie výšky relutárnej satisfakcie podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zásadným spôsobom
spoluurčujúca. Pri hodnotení zavinenia je preto potrebné hrubú nedbanlivosť alebo dokonca sériu
takýchto hrubých nedbanlivostí pôvodcu neoprávneného zásahu hodnotiť podstatne prísnejšie a takýto
zásah by sa mal prejaviť i vo výške stanovenej relutárnej satisfakcie. Inak povedané, podľa názoru súdu

potreba finančnej satisfakcie by mala narastať v priamej úmere s mierou zavinenia pôvodcu zásahu,
pretože vyššia miera zavinenia je vždy neoprávnenosťou zásahu do osobnostných práv zosilnená.
(obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27Co/219/2XX8 zo dňa 29.11.2XX8).

21. Pokiaľ ide o okolnosti na strane žalovaného1/ je tu daný dôvod na nepriznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v požadovaných sumách žalobcami 1/ a 2/. Žalovaný je podnikateľom v oblasti nákladnej cestnej
dopravy približne od roku 2000, v predchádzajúcom období podnikal v tejto oblasti spolu so svojim
otcom. V prípade podnikania žalovaného možno hovoriť o rodinnom podniku, keďže žalovaný vykonáva
dopravu a jazdí pritom na dopravnom prostriedku ako vodič spolu so svojim synom, ktorý je jeho
zamestnancom od roku 2006, žiadny iný vodič nepracoval a ani nepracuje pre žalovaného s výnimkou

Q.a V.a, ktorý pre neho pracoval ako vodič v období od 1.3.2XX6 do 31.1.2XX8. Ak sa odhliadne
od skratového konania vodiča, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu a zároveň znamenalo objektívnu
zodpovednosť na strane žalovaného za túto dopravnú nehodu, je potrebné uviesť, že zo strany
žalovaného nedošlo k porušeniu resp. k zanedbaniu povinností, ktoré by nejakým spôsobom zapríčinili
dopravnú nehodu.

22. Zo znaleckého posudku č. 2XX8066 vyhotoveného Ing. Vojtechom Hóborom, znaleckom v odbore
Doprava cestná, za účelom posúdenia technického stavu nákladného motorového vozidla zn. B. FH,
evid. č. SC-L. a návesu zn. Schwarzmüller K-Serie, evid. č. SC-L. vyplýva, že neboli zistené žiadne
nedostatky predmetného vozidla a ani návesu, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej

nehody. Predmetný znalecký posudok č. XXXXXXX bol vypracovaný v súvislosti s trestným konaním
voči vodičovi a je súčasťou trestného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/72/2XX9, ktorý
žalobcovia navrhli pripojiť, pričom žalovaný disponuje iba stranami 1. a 64. tohto znaleckého posudku.
Žalovaný poukázal vyššie uvedený znalecký posudok č. XXXXXXX, ktorý navrhol vykonať v rámci
dokazovania, po pripojení trestného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/72/2XX9. Je teda

zrejmé, že nákladné motorové vozidlo zn. B. FH, evid. č. SC-L. a náves zn. Schwarzmüller K-Serie,
evid. č. SC-L., boli poskytnuté vodičovi na výkon jeho pracovných úloh, zo strany žalovaného nijakým
spôsobom nebola nezavinená dopravná nehoda, ani neovplyvnil jej priebeh.

23. Pokiaľ ide o osobu vodiča, je potrebné uviesť, že si vždy riadne plnil svoje pracovné povinnosti

a žalovaný nemal žiadne pochybnosti o spôsobilosti vodiča, zjavne išlo o skratový čin. V prípade
posudzovania miery zavinenia žalovaného, ktorá má podľa rozhodnutí súdov vplyv na výšku nárokov
na náhradu nemajetkovej ujmy možno konštatovať, že na strane zamestnanca žalovaného, za ktorého
konanie zodpovedá žalovaný pri zapríčinení dopravnej nehody, vzhľadom na to, že išlo o skratové
konanie, nešlo o hrubú nedbanlivosť.

24. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť aj morálne zadosťučinenie vo forme
právneho postihu (spravidla trestnoprávnej sankcie). Žalovaný mal za to, že uloženie trestu a jeho výška
plní okrem sankčnej a výchovnej funkcie aj funkciu satisfakčnú, a to nielen vo vzťahu ku spoločnosti
všeobecne, ale aj vo vzťahu ku osobám poškodeným skutkom páchateľa, a teda aj vo vzťahu k

žalobcom 1/ a 2/. Vodičovi ako vinníkovi dopravnej nehody bol uložený 2 ročný nepodmienečný trest
odňatia slobody. V danom prípade s ohľadom na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
bola (čiastočne) v konečnom dôsledku poskytnutá aj satisfakcia vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ (ako
poškodeným osobám), a teda aj táto skutočnosť by mala mať vplyv na zníženie náhrady nemajetkovejujmy. Ak by sa súd nestotožnil s námietkou premlčania, žalovaný navrhol, aby súd pri voľnej úvahe
ohľadom výšky náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov voči žalovanému túto náhradu nemajetkovej ujmy
nepriznal v celej uplatnenej výške.

25. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalovaný 1/ predložil listinné dôkazy: pracovná
zmluva uzavretá medzi zamestnávateľom: Q. Q. a zamestnancom: Q. V. zo dňa 29.02.2XX6, zápočtový
list, Zmluva o finančnom leasingu vozidla zo dňa 21.12.2XX5, pracovná zmluva uzavretá medzi
zamestnávateľom: Q. Q. a zamestnancom: Q. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, Záver Znaleckého posudku

č.XXXXXXX vypracovaný Ing. Vojtechom Hóborom, znalcom v odbore Doprava cestná, odvetvie:
Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa
05.11.2XX8, Osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 3 Zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave,
vydané Krajským úradom v Trnave zo dňa 13.03.2000.

26. Žalovaný 2/ Allianz - Slovenská poisťovňa a.s,. považoval nárok uplatnený zo strany žalobcov 1/ a

2/ voči žalovanému za nedôvodný, žalobu navrehol v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení
uviedol, že dňa 19.12.2XX7 v čase asi o 08.29 hod. došlo k dopravnej nehode, a to tak, že vodič
nákladného motorového vozidla značky B. FH, EČV:SCL. s návesom značky Schwarzmuller K- Serie,
EČV:SCL. Q. V. napriek výstrahe dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného
zabezpečovacieho zariadenia, signalizujúcej zákaz prejazdu cez priecestie, vošiel na viackoľajové

železničné priecestie W bez závor, kde v tom čase po druhej koľaji zo smeru od obce Galanta smerom
na obec Senec prechádzal osobný vlak 054612, v ktorom sa nachádzalo v tom čase približne 130
cestujúcich, následkom čoho došlo k zrážke návesu spomenutého nákladného motorového vozidla s
rušňom EČ L.L.-X vlakovej súpravy, pri ktorej rušňovodič J. W., nar. XX.XX.L.X, adresa posledného
pobytu: T. biskupa S. L.X/XX, 945/23, S., utrpel závažné zranenia hlavy s poškodením mozgu a

vnútrolebečných tkanív nezlučiteľné so životom.

27. Za vznik predmetnej dopravnej nehody, pri ktorej došlo k smrti J.a W.a je zodpovedný Q. V.,
ktorý bol za predmetný skutok (prečin všeobecného ohrozenia podľa §285 ods. l, ods.3 písm. b)
Trestného zákona) uznaný vinným v zmysle Rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.02.2020,

sp. zn. 2T 72/2XX9. V čase vzniku dopravnej nehody bolo nákladné motorové vozidlo značky B.
FH, EČV:SCL. s návesom značky Schwarzmúller K-Serie, EČV:SCL., ktoré viedol Q. V., poistené
podľa zákona č. 381/20XX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
u žalovaného 2/.

28. Žalobcovia 1/a 2/ sa domáhajú nároku voči žalovanému 2/ titulom eurokonformného výkladu pojmu
škoda podľa § 4 ods. 2 písm. a) a na základe § 15 Zák.č. 381/20XX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (priamy nárok poškodeného), s
poukazomnaustálenújudikatúru(R61/2XX8),vzmyslektorejškodoupreúčelyzákonač.381/20XXZ.z.

o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla je
aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je preto poisťovňa pasívne
legitimovaná.

29. Žalovaný namietal právny základ ako aj výšku uplatnenej náhrady pre žalobcu 1/ v sume 15.000
eur a pre žalobcu 2/ v sume 7.000 eur. V sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch výšku
peňažného zadosťučinenia určuje súd, ktorý by mal pri rozhodovaní prihliadať na závažnosť vzniknutej
ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s
ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Na základe súčasnej

rozhodovacej praxe súdov je potrebné skúmať na strane poškodeného: intenzitu vzťahu so zomrelým,
vek zomrelého a pozostalého, otázku jeho hmotnej závislosti na usmrtenej osobe, prípadné poskytnutie
inej satisfakcie, na strane zodpovednej osoby (pôvodcu zásahu): postoj pôvodcu zásahu (nahlásenie
udalosti, ľútosť, náhrada škody, ospravedlnenie a pod.), dopad udalosti do duševnej sféry pôvodcu
fyzickej osoby, majetkové pomery, miera zavinenia, eventuálne miera spoluzavinenia usmrtenej osoby.

XX. Aktuálne platná právna úprava presne nedefinuje okruh osôb, ktorým je možné priznať náhradu
nemajetkovej ujmy, ani v akej výške môže, resp. by mala byť nemajetková ujma priznávaná a vždy sa
výška musí posudzovať podľa individuálnych okolností každej prejednávanej veci. Avšak ako pomocnékritérium pri určení konkrétnej výšky nemajetkovej ujmy môžu slúžiť iné právne predpisy upravujúce
odškodňovanie osôb. Takýmto predpisom je napr. zákon č. 274/2XX7 Z.z. o obetiach trestných činov,
ktorý v ustanovení §12 ods. 2 uvádza, že ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného

trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak
je obetí násilného trestného činu viac, suma odškodnenia sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom.
V § 13 cit. zákona sa uvádza, že celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona však
nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy. Päťdesiatnásobok minimálnej mzdy v roku
2XX7 ( kedy sa stala predmetná dopravná nehoda) predstavoval sumu 21.750 eur (50 x XX5 eur),

čo predstavuje asi 10.875 eur/osoba, resp. 5.XX7,50 eur/osoba, ak berieme do úvahy aj iné súvisiace
konanie. Žalobca 1/ žiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur, čo presahuje rozsah
finančného odškodnenia v kontexte vyššie citovaného zákona a pri takomto porovnaní sa javí ako
neprimerané. V danom prípade je navyše potrebné zohľadniť, že vodič bol obvinený z nedbanlivostného
(nie úmyselného) trestného činu.

31. Žalovaný poukázal na §17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré upravuje limit pre výšku
nemajetkovej ujmy v súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tak,
že výška nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným
násilnými trestnými činmi s odkazom na ustanovenia zákona č. 274/2XX7 Z.z. Pri určení výšky
peňažnej náhrady musí byť splnená požiadavka účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú

ujmu. Zároveň sa však musí prihliadať i na požiadavku nezneužívania tohto právneho prostriedku na
neprípustné obohacovanie. Preto určujúcimi parametrami spravodlivého zadosťučinenia je jednak: a)
primeranosť, ktorá je rozhodujúcim faktorom priznania odškodnenia k tomu, aby bol dosiahnutý účel
kompenzácie,b)proporcionalita,t.j.výškapeňažnejvýškapeňažnejsatisfakcienesmiebyťprostriedkom
bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na škodcu, resp. subjekt zodpovedný za škodu likvidačne.

32. Pokiaľ ide o jednotlivé kritéria, ktoré v zmysle vyššie uvedeného treba zohľadniť pri rozhodovaní o
výške nemajetkovej ujmy, od žalovaného nemožno očakávať, že by bol schopný predložiť argumenty,
ktorými by vyvracal tvrdené skutočnosti týkajúce sa vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a zosnulým,
nakoľko žalovaný nepozná osobné, či rodinné väzby medzi pozostalými osobami a zosnulým a práve

tieto otázky by mali byť (okrem iného) predmetom dokazovania k dôvodnosti a výške náhrady, keďže
v tejto časti dôkazné bremeno zaťažuje žalujúcu stranu. Žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov,
kde súdy priznávajú nižšie sumy za stratu syna/brata, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.02.2XX6, sp.zn. lMCdo/10/2XX3 - smrť dieťaťa pri dopravnej nehode - 8.300 eur (rodič), rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021, sp.zn. lCdo/77/2009 - smrť syna pri dopravnej nehode -

6.638,78 eur (rodič), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.10.2XX2, sp.zn. 4Cdo/1XX/2XX1
- smrť súrodenca pri dopravnej nehode - lx 2.000 eur (súrodenec), rozhodnutie Krajského súdu
Prešov zo dňa 26.05.2XX5, sp.zn. 20Co/183/2XX4- smrť súrodenca pri dopravnej nehode - lx 5.000
eur (súrodenec), rozhodnutie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 05.05.2XX6, sp.zn.
5C/63/2XX1 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa XX.05.2XX7 - smrť súrodenca pri

dopravnej nehode - lx 3.000 eur (súrodenec) a 1x1.000 eur(súrodenec).

33. Žalovaný poukázal na osobitnú úpravu premlčania nároku na náhradu škodu proti poisťovateľovi.
Podľa §15 ods. 2 zákona č. 381/20XX Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, pričom uvedené

ustanovenie odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. K predmetnej dopravnej nehode došlo dňa
19.12.2XX7. V tento deň zomrel J. W. a zároveň v tento deň bolo zrejmé, kto je zodpovedný za vznik
škody a začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle §106 Občianskeho zákonníka,
ktorá uplynula dňa 20.12.2XX9. Žaloba bola podaná na súd dňa XX.11.2020. Na základe uvedeného
žalovaný mal za to, že žaloba bola uplatnená na súde až po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej

lehoty a žalobou uplatnený nárok je z uvedeného dôvodu premlčaný.

34. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Žilina, ktorý v konaní sp.zn. 8Co/106/2XX8 dňa 29.06.2XX8
uviedol, v zmysle §15 zák. č. 381/20XX Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému,
poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi, a je povinný

tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká
úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Podľa §100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§1XX až 110).
Podľa §106 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keďsa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá (ods. l). Odvolací súd v súvislosti s
posudzovaním premlčania sa stotožnil s okresným súdom v aplikácii §106 ods. l Občianskeho zákonníka
a potom posúdením začiatku subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby od 21.07.2021 a jej uplynutím

dňa 21.07.2XX4. Odvolanie žalobcov namietajúcich nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd
nepovažoval za dôvodné. Podľa odvolacieho súdu sa právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
premlčujevovšeobecnejtrojročnejpremlčacejlehote,alevtejtoveciakoužbolokonštatovanéokresným
súdom a zhodne i odvolacím súdom ide o nárok na náhradu škody. Odvolací súd uviedol, že nevidel
právny dôvod posudzovať námietku premlčania a teda aj premlčacie doby vo vzťahu k žalovanému 1/

a žalovanému 2/ rozdielne, keď ide o nárok považovaný za náhradu škody. Stotožnil sa s vyjadrením
žalovaného 2/ k odvolaniu žalobcov, že nie je možné na jednej strane konštatovať, že nemajetková ujma
je škodou na účely zák. č 381/20XX Z.z. ale na druhej strane aplikovať premlčanie vo vzťahu k náhrade
nemajetkovej ujmy.

35. Identický názor je aj v rozsudku Okresného súdu Košice zo dňa 5.4.2XX9, č.k. 15C/958/2XX6, ktorý

zamietol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcov z dôvodu uplynutia 2-ročnej premlčacej doby.
Súd nevidel právny dôvod posudzovať námietku premlčania, a teda aj premlčanie doby vo vzťahu k
žalovanému 1) a žalovanému 2) rozdielne, keďže ide o nárok považovaný za nárok na náhradu škody,
a teda nie je možné na jednej strane konštatovať, že nemajetková ujma je škodou na účely zák. č.
381/20XX Z.z., ale na druhej strane aplikovať premlčanie vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy.

Obdobný právny názor zaujal aj Okresný súd Rimavská Sobota v rozsudku zo dňa 24.4.2XX9, č.k,
12C/49/2XX8.

36. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. decembra 2XX9, č.
k. 18C/50/2XX7-198 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín, č.k. 19Co24/2020 zo dňa 24.

februára 2021, na bod 26, kde sa odvolací súd sa po uvedenom eurokonformnom výklade pojmu škoda
v zmysle zákona o PZP stotožňuje s posúdením počiatku i plynutia premlčacej doby uvedenej súdom
prvej inštancie, keď vychádzal z § 106 Občianskeho zákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 381/20XX Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje vrátane stanoviska k rozhodnutiu

NSČR sp. zn. 25Cdo/113/2006, ktoré súd prvej inštancie v danej veci správne posudzoval. Objektívna
premlčacia doba vo vzťahu k žalovanému 2/ začala plynúť dňom nasledujúcim po škodovej udalosti, t. j.
dňom 06.XX.2XX4 a uplynula dňa 06.XX.2XX7, žaloba vo veci samej bola podaná dňa 06.10.2XX7, t. j.
po uplynutí objektívnej premlčacej doby stanovenej v § 106 Občianskeho zákonníka. K výkladu § 15 ods.
2 zákona č. 381/20XX Z. z. a §106 Občianskeho zákonníka odvolací súd súhlasil s názorom žalovaného

2/, že § 104 Občianskeho zákonníka sa týka premlčania práva poisteného na poistné plnenie, v danej
veci je poisteným žalovaný 1/ a ide o jeho právo na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy, t. j.
zmluvného vzťahu medzi poisteným a poisťovňou. Žalobcovia v danej veci sú osobami poškodenými,
a preto sa nemôžu voči žalovanému domáhať poistného plnenia z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy.
Priamy nárok poškodených, t.j. žalobcov 1/ až 7/ je upravený v § 15 zákona č. 381/20XX Z. z., ktorý

je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálnym ustanovením upravujúcim nárok na náhradu škody
proti poisťovateľovi, pre ktorý platí rovnaká úprava na premlčanie nároku ako proti osobe, ktorá škodu
spôsobila, v danom prípade voči žalovanému 1/. Súdne rozhodnutia sú dostupné na webovej stránke
ministerstva spravodlivosti.

37. Žalobcovia 1/ a 2/ v replike uviedli, že v celom rozsahu trvajú na podanej žalobe. Námietku
nedostatku aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácie považovali za nedôvodnú. V danom spore nemôže
byť pochýb o tom, že už v čase dlho pred smrťou nebohého J.a W.a moderné komunikačné prostriedky
(ktoré na udržiavanie v zásade každodenného styku s nebohým využívali) umožňovali udržiavanie
intenzívnych medziľudských, rodinných vzťahov s nebohým aj na diaľku, pričom obsah a kvalita

týchto vzťahov (okrem absencie fyzického kontaktu vynútenej vzdialenosťou medzi nami) ozaj v ničom
nezaostávalizaobsahomakvalitoukontaktov,ktorésúbežneosobamivobdobnýchrodinnýchvzťahoch
pestované pri bezprostrednom fyzickom styku. Aktívnu vecnú legitimáciu v danej veci nevylučuje ani
skutočnosť, že zároveň podali žalobu o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch aj syn
a družka nebohého J.a W.a. Nemôže byť totiž pochybností o tom, že vodičom zavinená tragická a

nečakaná smrť syna a brata veľmi intenzívne zasiahla do osobnostnej sféry súčasne viacerých jeho
pozostalých a preto s tým súvisiace nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vznikli každému
z nich. Skutočnosť, že si nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch uplatňuje aj družka a
syn nebohého J.a W.a, nijako nevylučuje nároky, ktoré si žalobcovia uplatnili podanou žalobou. Nauvedenom nič nemení ani § 15 Občianskeho zákonníka, ktorý iba taxatívne vymedzeným pozostalým
osobám zakladá osobitné právo na ochranu nie vlastných osobnostných práv, ale práv inej, medzičasom
už zosnulej fyzickej osoby, po jej smrti. V tomto prípade je však z podanej žaloby zrejmé, že si žalobcovia

neuplatňujú právo na ochranu osobnostných práv nebohého J.a, ale nároky z vlastných práv na ochranu
osobnosti, do ktorých žalovaný neoprávnene zasiahol.

38.Pokiaľideonámietkunedostatkupasívnejvecnejlegitimáciežalovanéhoakovodičatentonesprávne
namieta, že povinnou (zodpovednou) osobou je zamestnávateľ nebohého, ktorý podľa § 195 ods.

1 Zákonníka práce objektívne zodpovedá za smrteľný pracovný úraz nebohého, prípadne Sociálna
poisťovňa, nakoľko nároky by mali byť uspokojené z úrazového poistenia. Pre posúdenie otázky
pasívnej vecnej legitimácie je pritom rozhodujúce to, ako je zo strany žalobcu predmet konania
vymedzený v žalobe. V posudzovanom prípade nie je sporné, že predmetom konania nie je nárok,
ktorý by spadal pod pôsobnosť Zákonníka práce tak, ako je táto vymedzená v § 1 až § 6 Zákonníka
práce, pričom aj pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnanec v čase

pracovného úrazu v pracovnom pomere, sa podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce vzťahuje na škodu
vzniknutú tým, že u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k
smrti úrazom (pracovný úraz), nie však na nemajetkovú ujmu, ktorú v dôsledku toho utrpeli tretie osoby
a ktorá sa odškodňuje podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

XX. Treba dôsledne rozlišovať medzi nárokmi na náhradu škody vyplývajúcimi z pracovnoprávnej
zodpovednosti zamestnávateľa podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce za škodu spôsobenú smrteľným
pracovným úrazom zamestnanca (ktoré majú od účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, teda odo dňa XX.XX.2004, aj povahu nárokov z úrazového poistenia za spôsobenú škodu)
a nárokmi na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vyplývajúcimi z občianskoprávnej zodpovednosti

iných osôb (v posudzovanom spore žalovaných) za neoprávnený zásah do ich osobnostných práv;
uvedené obdobne platí aj vo vzťahu k nárokom na náhradu výživy podľa § 448 Občianskeho zákonníka.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravuje totiž najmä právne vzťahy z úrazového poistenia
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu v súvislosti so smrťou pri pracovnom úraze, predmetom jeho
úpravy (§ 1 citovaného zákona) a ani predmetom sociálneho poistenia (§ 2 citovaného zákona) však

nie sú nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Povinnosť zamestnávateľa ani Sociálnej poisťovne poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si
uplatnili pozostalí zamestnanca, ako nárok z občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do
osobnostných práv, nemožno navyše vyvodiť ani zo žiadneho iného právneho predpisu (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spis. zn. 4Cdo/160/2007).

40. Pokiaľ ide o námietku premlčania, táto je v celom rozsahu nedôvodná. Premlčanie je kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku

čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ktoré v nijakom prípade nie je právom na náhradu škody, a to
napriek tomu, že škodou výlučne pre účely zákona č. 381/20XX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je podľa ustálenej judikatúry aj
nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla) predstavuje pritom parciálny a relatívne samostatný
prostriedok ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna
satisfakcia ako rýdzo osobné právo, nestačí na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov
protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych
osobnostných práv, jej vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo

majetkovej povahy.

41. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít je právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch právom majetkovej povahy, ktoré síce podlieha premlčaniu (R 58/2XX4),
avšak jednoznačne vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote; tento záver pritom Najvyšší súd

Slovenskej republiky potvrdil opätovne, napr. aj vo svojom uznesení pod spis. zn. 5Cdo/265/2009,
uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spis. zn. 5Cdo/102/2XX7 (publikovaného pod R
35/2020). Toto právo sa teda premlčí (ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku) vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe a počiatok jej plynutia v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa§ 1XX Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne
spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby ( v posudzovanom prípade dňa
19.12.2XX7, keďže smrťou nebohého J.a W.a nastal zásah do osobnostných práv žalobcov) a od

tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá však bola následne modifikovaná
zákonom č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii v tom smere, že táto premlčacia lehota v roku 2020
podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii neplynula odo dňa 27.03.2020 do dňa

XX.04.2020 (predĺžila sa teda o 35 dní až do 23.XX.2021) a v roku 2021 podľa § 8 písm. a) zákona
č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej
ľudskej choroby COVID-19 v justícii neplynula odo dňa 19.XX.2021 do dňa 28.02.2021 (predĺžila sa teda
o 41 dní až do 04.02.2021). Žaloba bola podaná dňa 29.11.2020, teda počas plynutia premlčacej doby.

42. Pokiaľ ide o námietku skutkových okolností, vrátane námietky, že na danú vec je nutné pozerať

komplexne, najmä s ohľadom na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn.
23C/54/2020, aj táto námietka je nedôvodná, nakoľko výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch plne zodpovedá miere, intenzite a účinku neoprávneného zásahu do práv na ochranu
osobnosti, ku ktorému došlo v dôsledku usmrtenia nebohého J.a W.a. V danej súvislosti aj podľa
ustálenej judikatúry určenie primeranej výšky náhrady nemajetkovej ujmy konkrétnou sumou je vždy

závislé od výsledku posúdenia takých individuálnych, jedinečných okolností každej prerokovávanej
veci, ktoré sú spravidla neopakovateľné a nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach,
pričom okolnosti posudzovanej veci nesporne odôvodňuje potrebu priznať náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške, ktorá je požadovaná žalobou; v podrobnostiach z dôvodu zamedzenia nadbytočnej
duplicity v tomto smere odkázali na príslušnú časť opisu rozhodujúcich skutočností v podanej žalobe.

XX. Pokiaľ ide o uvádzané konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 23C/54/2020,
žalobcovia namietali fakt, že osobitnú žalobu o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
podali voči žalovaným i ďalšie fyzické osoby, ktoré sa smrťou nebohého J.a W.a cítia byť vo svojich
osobnostných právach dotknuté, pričom v takejto žalobe samé na základe vlastného uváženia vymedzili

nimi požadovanú výšku tejto peňažnej náhrady na sumu 120.000 eur, nemôže byť dôvodom na to,
aby v tomto sporovom konaní nebola žalobcom prisúdená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v
uplatňovanej výške, ktorá je primeraná a plne odôvodnená okolnosťami prípadu. Nič zo skutočností
nevyvažuje nezvrátiteľnú a definitívnu ujmu, ktorú ako žalobcovia smrťou syna a brata utrpeli. Vodič
bude mať po výkone trestu odňatia slobody (ak sa tak už medzičasom dokonca nestalo) možnosť vrátiť

sa k svojej rodine a ďalej žiť plnohodnotný rodinný život so svojimi blízkymi, čo je vo svojej podstate
neoceniteľná hodnota, o ktorú žalobcov nadobro pripravil, keď hoci neúmyselne, čo však sám zľahčuje
ako chvíľkovú nepozornosť, ale vzal život synovi žalobcu 1/ a bratovi žalobcu 2/ , čím ich poznačil do
konca ich životov.

44. Žalobcovia namietali vykonanie dôkazu uložením edičnej povinnosti Sociálnej poisťovni a
zamestnávateľovinebohéhoJ.aW.apredložiťinformácieoosobách,ktorýmbolovyplatenéodškodnenie
z titulu pracovného úrazu menovaného, a tiež o výške tohoto odškodnenia je nadbytočný, nakoľko
spomenuté skutočnosti nemajú žiaden súvis so žalobou uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa predpisov občianskeho práva o ochrane osobnosti.

45. Žalovaný 1/ Q. Q. v duplike uviedol, že v prípade konania vodiča, ktorým došlo k usmrteniu J.a
W.a išlo o skratové konanie resp. o chvíľkovú, niekoľko sekundovú, nepozornosť počas jazdy; kedy si
nevšimolčervenésignalizačnésvetlo,signalizujúcezákazprejazdunaželezničnompriecestíbezzávora
nedal prednosť prichádzajúcemu vlaku, čím vystavil ostatné osoby, ale aj seba samého nebezpečenstvu

smrti, a nejednalo sa o hrubú nedbanlivosť. ( poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k.
9Co/330/2XX2 ). Nepochybne každý vodič, ktorý pravidelne jazdí, sa v priebehu rokov už dopustil na
úseku cestnej premávky nejakého dopravného priestupku, resp. vyhodnotil nejakú dopravnú situáciu
nevhodne, a niekedy len v dôsledku šťastných okolností nedošlo k nešťastiu. V niektorých prípadoch si
vodič napríklad nevšimne červené signalizačné svetlo na semafore alebo dokonca aj na železničnom

priecestí (najmä na tých, kde nie sú závory ako to bolo aj v tomto prípade), prípadne nedá prednosť
vjazde, predovšetkým na miestach kde nejazdí pravidelne. Takéto konania vodičov sú vyvolané často
niekoľko sekundovou nepozornosťou, ktorá však môže v cestnej premávke zapríčiniť vážne dopravné
nehody. Aj v prípade vodiča išlo o chvíľkovú (niekoľko sekundovú) nesústredenosť, ktorá viedla ktomu, že si nevšimol červené signalizačné svetlo, a následne nedal prednosť vjazde prichádzajúcemu
vlaku. Nešlo teda z časového hľadiska o dlhodobé nedbanlivostné konanie vodiča (alebo o sériu
nedbanlivostnýchkonaní),aleochvíľkovéajednorazovézaváhanievodičaprivýkonesvojhovodičského

povolania, ktoré preto nenapĺňa znaky hrubej nedbanlivosti. Na tom nemení ani skutočnosť na ktorú
poukazujú žalobcovia vo svojom vyjadrení, a síce, že z hľadiska trestného konania bol predmetný skutok
vodiča vyhodnotený ako trestný čin všeobecného ohrozenia, a nie ako trestný čin usmrtenia. Konanie
vodiča, ktoré viedlo k smrti J.a W.a je však potrebné vyhodnotiť iba vo vzťahu k nebohému J.ovi
W.ovi, nakoľko predmetom tohto konania nie je posúdenie konania vodiča vo vzťahu k iným osobám,

ktoré mohli byť zranené alebo usmrtené. Skutočnosť, že vodič svojim konaním mohol ohroziť aj viaceré
osoby totiž nemôže mať vplyv na posúdenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má byť priznaná
pozostalým p. W.a, žalobcovi 1/ a 2/.

46. Súd vykonal vo veci dokazovanie na návrh strán sporu výsluchom žalobcu 1/ a žalobcu 2, výsluchom
svedkov: Q. K., I. K., S. K., V. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi strán sporu uvedenými pod odsekom

16, 25 rozsudku a zistil nasledovní skutkový stav.

47. Z výsluchu žalobkyne 1/ J. W.ovej súd zistil, že bolo to veľmi ťažké, ani dnes o tom ešte nevie veľmi
rozprávať, nevnímala ten týždeň, keď sa o smrti syna dozvedela. Až dcéra jej hovorila, čo bolo, nedá
sa popísať tento pocit, ešte stále to bolí. Syn jej chýba, stalo sa to akurát pred vianočnými sviatkami, tak

to bolo o to ťažšie. Sú momenty, ktoré jej pripomínajú syna a veľmi ťažko to znáša, keď rodina je spolu,
alebo sú oslavy, narodeniny a syn jej veľmi chýba. Vzťah so synom mala veľmi dobrý. Aj keď odišiel v
roku 2005 za prácou do Komárna, navštevovali sa, chodil viackrát domov. Pomáhal jej s rekonštrukciou
domu, pri zateplení, fasádu robili spolu s dcérou aj so zaťom. Syna navštevovala v období, keď nemal
partnerku aj dvakrát ročne, syn prišiel domov 3x-4x za rok. Po roku 2008 syn navštevoval matku spolu s

partnerkou asi 4x ročne. V roku 2XX3 sa im narodil syn, aj vtedy sa navštevovali, videli sa takmer každý
druhý mesiac. Žalobkyňa bola u nich minimálne 10 dní alebo 2 týždne, potom syn chodil na návštevu
minimálne na 2 týždne s priateľkou a s malým vnukom. Mali veľmi dobrý vzťah, syn jej chýba, nevie sa
s ním už porozprávať, objať ho. Po tragickej udalosti nenavštívila psychológa, aj keby ho potrebovala,
musela s tým vyrovnať sama, pomáhala jej dcéra, nevie sa s tým nikdy vyrovnať. V roku 2XX3 išla

žalobkyňa na operáciu do Košíc, syn prišiel domov a odviezol ju do nemocnice. Žalobkyňa telefonovala
so synom skoro každý deň, aj deň pred smrťou, išiel pre syna do škôlky, večer išiel do práce a mal
jej zavolať v utorok alebo v stredu, ale v utorok okolo jedenástej im prišla správa, že je mŕtvy. Syn je
pochovaný v Kráľovskom Chlmci, vedľa otca. Žalobkyňa sa naďalej stretáva s družkou zosnulého syna
a s vnukom, navštevujú sa, telefonicky komunikujú.

48. Z výsluchu žalobkyne 2/ F. E. súd zistil, že sa jej o tom veľmi ťažko rozpráva, mali nadštandardné
vzťahy s bratom. Trvalo niekoľko týždňov, kým sa mama dala dokopy. Nedá sa opísať pocit, keď jeden
deň s niekým hovoríte a na druhý deň už nie. Žijú v jednom rodinnom dome, ale každý v oddelenej
domácnosti asi od roku 2005, nakoľko má vlastnú rodinu, navštevujú sa neustále. S bratom bola

v kontakte, spolu telefonovali, pomáhali si keď niečo potrebovala, žili jeden pre druhého. Žalovaná
2/ nemá už iných súrodencov. Mame zomrela sestra, zanechala dve deti, ktoré s nimi bývali v
spoločnej domácnosti a vyrastali ako jedna rodina. Žalobkyňa sa stretávala s bratom, keď prišiel domov
a navštevovala ho 5 - 6x za rok. Keď mama potrebovala zdravotnú starostlivosť pomáhal jej brat, mal
u mamy stále svoje miesto a žalobkyňa jej stále pomáha. V súčasnej dobe je žalobkyňa v kontakte s

partnerkou nebohého J.a W.a.

49. Z výsluchu svedkyne Q. K.ovej súd zistil, že v roku 1993 bola susedkou pani E. a postupne sa
skamarátili s pani W.ovou, ktorá vychovávala deti. Chlapci vyrástli, nebolo u nich toľko pracovných
miest, pán W. odišiel do Komárna, kde si našiel družku. Osobne videla ako pán W. chodil domov na

návštevy, počas sviatkov boli doma, a keď sa mu narodil syn vo februári, už máji alebo v júni boli s
dieťatkom doma na návšteve. Keď pani W.ová potrebovala pomoc chlapci jej vždy pomohli. Žalobkyňa
1/ veľmi znášala stratu svojho syna, túto nespoznávala, triasla sa, bola veľmi zničená. Žalobkyňa 2/ sa
tiež o smrti brata nechcela rozprávať, hneď začala plakať. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa 1/ jej osobne
povedala, že bola navštíviť vnuka.

50. Z výsluchu svedka I.a K.ho súd zistil, že boli bývalí susedia a rodinu poznajú asi 25 rokov, bola to
mnohopočetná rodina, pani W.ová vychovávala deti. Chlapci prišli domov, keď bolo treba niečo urobiťna dome, či v záhrade, nebolo ich potrebné volať, závidel im, že taká rodina existuje a majú dobré
vzťahy. Ako susedia sa snažili udržiavať dobré susedské vzťahy a bola škoda, že taký mladý človek
ako J. W. zomrel, nikdy sa nestalo, že by si nepomohli. Svedok vyjadril ľútosť nad tým ako to všetko

dopadlo, lebo malý chlapček zostal bez otca. Žalobkyňa 1/ ako matka strašne prežívala stratu syna,
bola zronená, hotová katastrofa, keď syn v takom mladom veku zomrel a zanechal malé dieťa. Rodina
bola veľmi súdržná, pomáhali si keď bolo treba niečo robiť.

51. Z výsluchu svedka S.a K.ho súd zistil, že J. W. mal k svojej matke veľmi dobrý vzťah, keď býval

v Komárne navštevoval svoju mamu 3 x 4 krát za rok, návštevy boli dlhšie napr.10 dní, nakoľko išlo o
väčšiu vzdialenosť, väčšinou prišiel na návštevu keď mali rodinné oslavy, sviatky, keď mal dovolenku,
najskôr chodil sám, potom aj s priateľkou a so synom. Svedok osobne navštevuje krstnú mamu J. W.ovú
asi 3 - 4 krát do roka. Svedka v skutočnosti vychovávala krstná mama, pretože mu jeho mama zomrela,
keď chodil na základnú školu, vtedy mal asi 11 rokov a otec s nimi nežil. Svedok býval v spoločnej
domácnosti s J.om W.om, ktorého považoval za svojho brata. Po úmrtí J.a W.a navštívil L. W.ovú,

ktorá bola psychicky aj fyzicky zlomená, ako aj sesternica.. W.ová mala veľký žiaľ, nemala to v živote
jednoduché, predtým jej zomrel manžel keď mala 36 rokov, potom sestra. Svedok mal veľmi dobrý
vzťah s J.om W.om, vychádzali spolu ako bratia. J. W. sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti asi v
roku 2006, nakoľko si našiel prácu v Komárne, pričom bol v telefonickom kontakte so svojou matkou,
ktorá ho navštevoval v Komárne. Svedok pomáha J. W.ovej, keď potrebuje pomoc, napr. pri zatepľovaní

rodinného domu, keď sa menili okná, pri prácach na dome. Žalobkyne 1/ a 2/ sa aj súčasnej dobe ťažko
vyrovnávajú so smrťou J.a W.a, keď sú na návšteve stále si na to spomínajú, chodievajú často na
cintorín.

52. Z výsluchu svedka V.a V. súd zistil, že bol kamarát J.a W.a, spolu chodili na základnú školu,

vojenskú službu v Liptovskom Mikuláši, často sa navštevovali, boli kamaráti od malička. Svedok poznal
J. W.ovú, ktorá bývala v domácnosti spolu s bratrancami, mali veľmi dobrý vzťah. J. W.ová vychovávala
po úmrtí svojej sestry S.a aj V.a K.ho, nemala to jednoduché. Keď si J. W. našiel prácu odsťahoval sa do
Komárna, našiel si priateľku s ktorou pracoval na jednom pracovisku, potom sa im narodil syn. Spolu
sa navštevovali, stretávali či už v Komárne alebo u matky J. W.ovej doma v rodinnom dome. Keď zomrel

J. W. bola to veľká tragédia vo vzťahu k jeho matke. J. W. mal svoju matku veľmi rád, navštevoval ju,
telefonoval jej aj spolu s priateľkou a so synom. Svedok sa osobne stretol s pani W.ovou po úmrtí syna,
ktorá mu hovorila, že sa necíti dobre, že to stále zle znáša psychicky. J. W. mal dobrý vzťah k svojej
setre F. E., často sa navštevovali a mali sa radi.

53. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

54. Podľa článku 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo každého na
život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého

trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.

55. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

56. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

57. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

58.Podľa§13ods.2aods.3Občianskehozákonníka,pokiaľbysanezdalopostačujúcezadosťučinenie
podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť

fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorú určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo.59. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

60. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, pričom podľa § 427 ods. 2
Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

61. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/20XX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ( v znení účinnom
k 19.12.2XX7), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

62. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 381/20XX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení.

63. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/20XX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

64. Občiansky zákonník priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu proti zásahom do osobnosti,

najmä života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnejpovahy.Súčasťouprávanaochranuosobnostijeiprávonasúkromiearodinnýživot,spočívajúci
v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami
a konanie, ktoré spôsobilo násilné pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim
znaky neoprávneného zásahu do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny.

65. Právo na život, predstavuje jedno zo základných ľudských práv, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej
republiky. Podľa ustanovenia článku 8 odseku l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv
a slobôd, publikovaného pod č. 209/1992 Zb., každý má právo na rešpektovanie svojho súkromia a
rodinného života, obydlia a korešpondencie. Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do

súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie a každý má právo na zákonnú ochranu proti
takým zásahom alebo útokom.

66. Z pojmu rodina, na ktorom je založený článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd vyplýva, že podstatou rodinného života je oprávnenie fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať

vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových väzbách. Ak medzi fyzickými osobami existujú
sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy, vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže
porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z
týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, respektíve práva na
rodinný život, môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo

úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t. j. nemajetková ujma postihujúca sféru osobnostnú, ku ktorej
nepochybne patrí aj citová (emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu,
pozostalá osoba môže utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj
vzťahu s blízkou osobou ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Cdo/265/2009).

67. Subjektom zásahu môže byť občan ako fyzická osoba ako aj právnická osoba, pre ktorú je
charakteristické to, že prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba robí právne úkony, prejavuje
svoju vôľu navonok, uplatňuje práva a plní povinnosti z týchto vzťahov. V prípade nemajetkovej ujmy
spôsobenou právnickou osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť
použila. Zodpovednosť za zásah do práv fyzickej osoby predstavujúcej neoprávnený zásah do ochrany

osobnosti je zodpovednosť objektívna, teda bez zreteľa na zavinenie.

68. Predmetom konania bol nárok žalobcu 1 / (matky) a žalobcu 2/ ( sestry) po nebohom J.ovi W.ovi) na
náhradu nemajetkovej ujmy, proti žalovanému 1/ ako prevádzkovateľovi nákladného motorového vozidlaa proti žalovanému 2/ ako poisťovateľovi, s ktorým mal prevádzkovateľ motorového vozidla uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

69. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že dňa 19.12.2XX7 v čase o 08:29 hod
došlo v križovatke cesty III. triedy/1059 za obcou Nový Svet v smere na obec Reca k dopravnej
nehode nákladného motorového vozidla zn. B. FH, EČV: SC-L. s návesom zn. Schwarzmüller K-Serie,
EČV: SC-L. a osobného motorového vlaku R pri ktorej vodič nákladného motorového vozidla Q. V.
napriek výstrahe dvoma červenými striedavo prerušovanými svetlami priecestného zabezpečovacieho

zariadenia, signalizujúcej zákaz prejazdu cez priecestie, vošiel na viackoľajové železničné priecestie
W bez závor, kde v tom čase po druhej koľaji zo smeru z obce Galanta smerom na Senec prechádzal
uvedený osobný vlak, v ktorom sa nachádzalo asi 130 cestujúcich, následkom čoho došlo k zrážke
návesu nákladného motorového vozidla s rušňom EČ: L.L.-X vlakovej súpravy, pri ktorej rušňovodič J.
W., nar. XX. XX. L.X, T. biskupa S. L.X/XX, S. utrpel závažné poranenia hlavy s poškodením mozgu a
vnútrolebečných tkanív nezlučiteľné so životom.

70. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 2T/72/2XX9 zo dňa 26.02.2020 bol Q. V. ( vodič)
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorému bol uložený trest zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 5 rokov. Uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 4To/38/2020 zo dňa XX.07.2020 bolo odvolanie J.a W.a zamietnuté.

71. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej ( existencia tvrdeného práva na strane žalobcov)
alebo pasívnej ( existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
nenamieta, nakoľko jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je, že strany majú vecnú

legitimáciu.

72. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu 1/ ako
matky po nebohom J.ovi W.ovi, a žalobkyne 2/ ako sestry po nebohom J.ovi W.ovi, ktorá skutočnosť
nebola sporná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ ako prevádzkovateľa nákladného motorového

vozidla zn. B. FH, EČV: SC:SC-L. s návesom zn. Schwarzmüller K-Serie, EČV: SC L. , ktorým bola v
súvislosti s osobitnou povahou tejto prevádzky spôsobená dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo k
usmrteniu nebohého J.a W.a vyplýva z § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pasívna vecná legitimácia
žalovaného 2/ ako poisťovateľa u ktorého bolo predmetné motorové vozidlo poistené vyplýva z § 4 ods.
2 písm. a), § 15 Zákona č. 381/20XX Z.z. Škodou pre účely podľa Zákona o PZP je aj nemajetková ujma

spočívajúcavzásahudoosobnostnýchprávpozostalejobetedopravnejnehodyspôsobenejprevádzkou
motorového vozidla ( uznesenie ÚS SR zo dňa 29.04.2XX5, sp.zn. I. ÚS SR 206/2XX5, uznesenie ÚS
SRsp.zn.III666/2XX6zodňa11.10.2XX6, rozsudokNSSRzodňa31.07.2XX7,sp.zn.6MCdo/1/2XX6).

73. Žalovaní 1/ a 2/ vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku žalobcami 1/ a 2/ na náhradu

nemajetkovej ujmy dôvodiac tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa dozvedeli o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá v deň vzniku dopravnej nehody dňa 19.12.2XX7, kedy zomrel J. W.. Dňa 20.12.2XX7 začala
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorá uplynula dňa 20.12.2XX9, žaloba bola podaná na súd 29.11.2020, po uplynutí lehoty stanovenej
zákonom, žalobou uplatnený nárok je z uvedeného dôvodu premlčaný.

74. Súd je povinný prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania dlžníka a ak zistí, že uplatnený nárok je
premlčaný, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie
času, v dôsledku ktorého nárok na súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania.
Premlčanie je teda uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,

že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik návrhu patriaceho k obsahu
práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému
súdne priznať. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na preukázateľnú vedomosť
poškodeného, kedy sa dozvedel o škode, a na subjektívnu vedomosť o osobe, ktorá za škodu

zodpovedá.

75.Podľaustálenejsúdnejpraxeprávonanáhradunemajetkovejujmyuplatnenétitulomneoprávneného
zásahu do osobnostných práv ako právo majetkovej povahy sa premlčuje vo všeobecnej trojročnejpremlčacej dobe podľa § 1XX Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz ( uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/265/2009 zo 17.02.2XX1, rozsudok NS SR sp.zn. sp.zn.
8Cdo/24/2XX7 z 29.11.2XX7, uznesenie ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 542/2XX3-8 z 23.XX.2XX3).

76. V danom prípade došlo k dopravnej nehode dňa 19.12.2XX7, premlčacia doba začala plynúť dňa
20.12.2XX7atrojročná premlčaciadoba uplynuladňa20.12.2020(bezohľaduna Zákonč.62/2020Z.z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 v justícii, premlčacia lehota neplynula odo dňa 27.03.2020 do XX.04.2020 a predĺžila sa

o 35 dní až do 23.XX.2021, a v roku 2021 podľa § 8 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
v justícii neplynula odo dňa 19.XX.2021 do 28.02.2021, predĺžila sa o 41 dní až do 04.02.2021).
Žaloba bola podaná na súd dňa 29.11.2020, teda v lehote stanovej zákonom a súd vznesenú námietku
premlčania žalovaným 1/ a 2/ považoval za nedôvodnú.

77. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia
byť splnené zákonné predpoklady ktorými sú: existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej
a morálnej integrite, musí ísť o zásah neoprávnený, musí byť daná príčinná súvislosť ( kauzálny
nexus)medziobomauvedenýmipredpokladmi.Zodpovednosťsavprípadochzásahovdoosobnostných

práv posudzuje podľa objektívneho princípu, zavinenie sa neskúma. Pri objektívnej zodpovednosti za
vzniknutú ujmu nie je možné sa exkulpovať ( vyviniť) pretože takáto možnosť prichádza do úvahy len pri
zodpovednosti založenej na zavinení. Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešné uplatnenie práva na
ochranu osobnosti zavinenie, či už úmyselné alebo z nedbanlivosti toho, kto sa dopustil neoprávneného
zásahu do práva na ochranu osobnosti.

78. Splnenie predpokladov na vznik zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobcov bol
daný, spočíva v spôsobení dopravnej nehody dňa 19.12.2XX7, ktorá mala za následok smrť J.a W.a.
Zásahom do práva na život primárnej obete sa zároveň zasahuje do práva na súkromie a práva na
rodinný život blízkych osôb,ktoré sa dostávajú do postavenia sekundárnych obetí protiprávneho zásahu.

Náhlou stratou blízkej osoby dochádza k pretrhnutiu existujúcich citových, sociálnych, morálnych a
kultúrnych väzieb. Citová ujma pozostalých osôb prejavujúca sa ako každodenné prežívanie smútku
a v emocionálnej bolesti zo straty blízkeho ovplyvňuje kvalitu života zásadným spôsobom. V dôsledku
porušenia práva na život došlo k závažnému zásahu do súkromia žalobcov, spôsobený protiprávnym
konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, ktorý zakladá právo domáhať sa

náhrady nemajetkovej ujmy. V prípade tohto mimoriadne závažného zásahu by vzniknutú nemajetkovú
ujmu nemohlo dostatočne zmierniť len priznanie zadosťučinenia napr. vo forme ospravedlnenia.

79.Vpredmetnomsporebolisplnenépredpokladyprepriznanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch
pre žalobcov 1/ a 2/ . V danom prípade išlo o zásah v podobe usmrtenia J.a W.a, jeho tragickou smrťou

došlo k neodstrániteľnej a trvalej ujme vo sfére súkromného ( osobného a rodinného života) vo vzťahu k
žalobcovi 1/ ako matke a vo vzťahu k žalovanému 2/ ako sestre tým, že došlo k náhlemu a nenávratnému
pretrhnutiu ich citových väzieb, v dôsledku čoho stratili možnosť tento rodinný vzťah do budúcna rozvíjať.

80. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu

osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pre
určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve
kritéria a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Cdo/1XX/2XX1). Tieto okolnosti môžu
byť významné tak u osoby postihnutej osoby, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila

( R 29/20XX). Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy musia súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú
rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach
rovnako, a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a
výškou priznanej náhrady ( nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 288/2XX7 zo dňa 05.12.2XX7).

81. Vykonaným dokazovaním mal súd z výsluchu žalobcov 1/ a 2/ a svedkov preukázané, že s
nebohým J.om W.om mala žalobkyňa 1/ matka a žalobkyňa 2/ setra veľmi dobré rodinné vzťahy, ktoré
sa vyznačovali spoločným trávením voľného času počas rodinných osláv, dovoleniek, boli skoro v
každodennom telefonickom kontakte, nebohý J. W. pomáhal matke pri prácach na rodinnom dome,ktorú navštevoval niekoľko krát do roka, nakoľko býval v Komárne spolu so svojou družkou a maloletým
synom a taktiež matka navštevovala syna počas roka v Komárne. Smrťou nebohého J.a W.a bola
žalobcom spôsobená neodstrániteľná ujma vo sfére osobného a rodinného života, citových a sociálnych

väzieb. Rodinný život zahrňuje okrem iného, vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi rodičmi,
deťmi, súrodencami, protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah
do práva na súkromný a rodinný život.

82. Tragická smrť nebohého J.a W.a zásadným spôsobom zasiahla do života žalobcov. Smrť dieťaťa je

pre matku vždy mimoriadnym zásahom do osobnostných práv, smrť syna ktorý mal v čase dopravnej
nehody 42 rokov matka veľmi ťažko znášala, v dôsledku čoho sa nenávratne pretrhli doterajšie citové
väzby, stratila možnosť realizovať a ďalej rozvíjať život so svojim synom. Žalobkyňa 2/ stratou jediného
brata prišla o blízkeho človeka, ktorému sa mohla vždy zdôveriť, podeliť sa sním o starosti a radosti
každodenného života. Žalobcovia utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v nepríjemných pocitoch úzkosti,
smútku zo straty blízkej osoby, šoku zo smrti syna a brata, ktorý zomrel dňa 19.12.2XX7 krátko pred

vianočným sviatkami, kedy je strata blízkeho človeka o tom viac nepriaznivo vnímaná. V danom prípade
došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ súkromného života žalobcov, a
tým aj k zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie, rodinný život.

83. Vyhodnotením rozhodujúcich okolností, súd dospel k stanoveniu výšky náhrady nemajetkovej ujmy

pre žalobkyňu 1/ ( matku) vo výške 10.000 eur a pre žalobkyňu 2/ ( sestru) vo výške 5.000 eur. V rámci
súdnej praxe sa nájdu prípady, kedy bola poškodeným priznaná vyššia nemajetková ujma v prípadoch
blízkej osoby, ktorá sa v priemere pohybuje od 10.000 eur až do 25.000 eur ( napr. Okresný súd
Trnava sp.zn. 37C/178/2009 v spojení s Krajským súdom v Trnave a Najvyšším súdom SR sp.zn.
4Cdo/1XX/2XX1 pri dopravnej nehode priznal rodičom nebohého po 15.000 eur, Okresný súd Topoľčany

sp.zn. 6C/1XX/2XX5 v spojení s Krajským súdom v Nitre sp.zn. 5Co/264/2XX7 pri dopravnej nehode
priznal pozostalej matke 25.000 eur, Okresný súd Michalovce sp.zn. 11C/71/2XX2 pri dopravnej nehode
matke priznal 10.000 eur, sestre priznal 5.000 eur, Okresný súd Topoľčany sp.zn. 5C/351/2XX3 v
spojení s Krajským súdom v Nitre sp.zn. 8Co/470/2XX4 a Ústavným súdom SR sp.zn. III ÚS 646/2XX5
pridopravnejnehodepriznalpozostalým10.000eur,OkresnýsúdTrnavasp.zn.37C/358/2XX3vspojení

s Krajským súdom Trnava sp.zn. 26Co/724/2XX5 v dôsledku dopravnej nehody priznal matke 3.000 eur,
OkresnýsúdŽilinasp.zn.2C/237/2XX3vspojenísKrajskýmsúdomvŽilinesp.zn.6Co/814/2XX4matke
priznal 7.500 eur, Krajský súd Prešov sp.zn. 20Co/183/2XX4 pri dopravnej nehode priznal súrodencovi
5.000 eur).

84. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vzal do úvahy nenapraviteľný následok vzniknutý
v dôsledku tragickej smrteľnej nehody syna a brata, ako aj následky ktoré smrť nebohého vyvolala u
žalobcov. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch nie je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie
následkov vzniknutej ujmy. Súd mal za to, že priznané sumy náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom,
ktoré určil na základe voľnej úvahy po zhodnotení intenzity zásahu do osobnostných práv a vplyvu

špecifikovaných okolností prejedávanej veci, rešpektujúc súdnu prax sú spôsobilé byť primeraným
zadosťučinením a zároveň nepôsobia likvidačne na žalovaných, keďže predmetný nárok má byť podľa
§ 15 Zákona o PZP hradený z povinného zmluvného poistenia priamo voči poisťovni. Vo zvyšnej časti
súd nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol, vo vzťahu k žalobkyni 1/ vo výške 5.000 eur ( nárok
15.000 eur, súd priznal 10.000 eur) a vo vzťahu k žalobkyni 2/ vo výške 2.000 eur ( nárok 7.000 eur, súd

priznal 5.000 eur). Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1 Cdo 158/2XX0 zo dňa XX. 11. 2XX1).

85. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Súd priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania
voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%, aj keď mali čiastočný neúspech vo veci vzhľadom na tú
skutočnosť, že žalobcovia mali plný procesný úspech čo do základu uplatneného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy a výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu ( napr. nález ÚS SR sp.zn. II. ÚS

XX9/2XX9 zo dňa 15.04.2020, sp.zn. II. ÚS 225/2020). Daný prípad nebolo možné považovať ani za
zjavne bezúspešné uplatňovanie práva v podobe zjavne nadsadenej či neprimeranej výšky vo vzťahu
v obdobných veciach vyplývajúcich z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov ( nález ÚS SR sp.zn. IV.
ÚS 652/2XX8).86. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. Nárok na náhradu trov konania sa bude žalobcom 1/ a 2/ pri určení konkrétnej výšky náhrady
trov konania priznávať iba z prisúdenej sumy.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.