Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Mihóková
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 6Pc/10/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200682
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825200682.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci navrhovateľa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, E. F. D. XXX, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. F. XXX, o určenie manželského výživného, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jeho
manželku platením manželského výživného. Vo svojom návrhu uviedol, že o určenie manželského
výživného žiada z dôvodu vybavenia si dávky v hmotnej núdzi. S manželkou nežije v spoločnej
domácnosti 20 rokov, ich deti sú už dospelé. Manželka poberá starobný dôchodok.
2. Manželka navrhovateľa s podaným návrhom nesúhlasila.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky navrhovateľa, oboznámením sa s návrhom na začatie
konania, písomným podaním navrhovateľa, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 11Pc/6/2021, sp.
zn. 4P/59/2011, sp. zn. 8P/17/2006, sp. zn. Nc 364/91 a z neho rozsudok zo dňa 16.10.1991, sp. zn.
10Pc/9/2021 a sp. zn. 10Pc/7/2021, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou,
lustráciou v Sociálnej poisťovni, správou obce C. D. a na základe vykonaného dokazovania zistil tento
skutočný stav veci:
4. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. Nc 364/91 viedlo konanie o úpravu rodičovských práv a povinností
k v tom čase mal. deťom účastníkov konania. Maloleté deti, A. a H. boli zverené do osobnej starostlivosti
matky a otec bol zaviazaný platením výživného.
5. V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. sn. P 60/99 boli rozsudkom zo dňa
25.11.1999 v tom čase mal. deti účastníkov tohto konania, A., H., G., A. a H. zverené do starostlivosti
matky a zo strany otca výživné určené nebolo.
6. V konaní vedenom pod. sp. zn. 8P/17/2006 tunajší súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej
sa otec zaviazal platením výživného na v tom čase mal. deti, A., H., G., A., H. a I..
7. V konaniach vedených na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10Pc/9/2021 a 10Pc/7/2021
saužvtomčasedospelédetiúčastníkovkonania,H.B.aG.B.domáhalizrušeniavyživovacejpovinnosti
zo strany otca. V obidvoch konaniach bola rozsudkom zrušená vyživovacia povinnosť zo strany otca.8. Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 11Pc/6/2021 viedlo konanie o určenie manželského výživného
a základe návrhu podaného manželkou. Súd návrh manželky zamietol.
9. Z písomného vyjadrenia manžela vyplýva, že je nezamestnaný viac ako 12 mesiacov. Poberá dávku
v hmotnej núdzi vo výške 87,- eur, finančne mu pomáhajú priatelia a známy. Žiadny ďalší príjem nemá.
Z manželkou nežije vyše 20 rokov. V spoločnej domácnosti žije 2 roky so svojou družkou. Nemá
žiadne vyživovacie povinnosti. Ukončil stredoškolské vzdelanie bez maturity. Nemá žiadne zdravotné
obmedzenia. Je vlastníkom rodinného domu v C. D., ktorý je v exekúcii. Nevlastní auto. Nemá pravidelné
mesačné výdavky, pretože ich nemá z čoho uhrádzať. S manželkou nie je v kontakte.
10. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom navrhovateľa v žiadnom prípade nesúhlasí.
Potvrdila, že s A. B. sú stále manželia, ale viac ako 15 rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel bol
stále nezodpovedný, nič mu nebráni, aby sa zamestnal. Je práceschopný, nemá zdravotné obmedzenia.
Počas celého života málokedy pracoval. Keď odišiel zo spoločnej domácnosti, nechal v jej starostlivosti
6 detí. O tieto deti sa prevažne starala sama. Všetky deti sú už dospelé. Ďalej uviedla, že poberá
starobný dôchodok vo výške 350,- eur, čo je najnižšia suma starobného dôchodku. Mimo toho žiaden
iný príjem nemá. Býva v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jej manžela. Manžel si dlhodobo neplnil
ani vyživovaciu povinnosť voči deťom. Poberala náhradné výživné. V dome býva spolu so svojimi štyrmi
synmi. Ide o malý dom, kde sú obývateľné 2 a pol izby, pretože dom bol zničený. Zo svojho dôchodku
uhrádza 50,- eur zálohu za elektrinu, 30,- eur internet. Plynovú bombu napĺňa za 20,- eur na mesiac
Zvyšok jej zostane na stravu, oblečenie, hygienu. Najstarší syn A. vie zabezpečiť istý príjem do rodiny,
ale len nejakou brigádnickou činnosťou. Nie je to pravidelné. Najmladší syn by mal podstúpiť operačný
zákrok lebo mal zlomenú nohu, je evidovaný na Úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi. Dvaja
synovia, H. a A. majú problém s alkoholom, na chod domácnosti neprispievajú. Sú bez príjmu. Zo svojho
dôchodku zabezpečuje stravu pre seba a 4 synov. Nemá finančné prostriedky na úhradu výživného pre
svojho manžela, ktorý je zdravý, práceschopný a nič mu nebráni sa zamestnať. Nikdy neplatil výživné
na deti. Zostal dlžný na výživnom niekoľko tisíc eur. Podľa jej vedomostí manželovi sa narodilo ďalšie
dieťa, keď žil v Českej republike. Mohlo by mať 13 rokov, jeho matka zomrela. O dieťa by sa mala starať
stará matka. S manželom dlhodobo nie je v kontakte. Má za to, že priznanie výživného v tomto prípade
by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi, keďže manžel neplatil výživné ani na vlastné deti, tieto ponechal
v jej starostlivosti. Počas manželstva keďže neboli rozvedení, nadviazal známosť, žije s priateľkou. Jej
osobné zárobkové, majetkové pomery sú krajne nevyhovujúce. Nevlastní žiaden majetok, je nemajetná.
Nemá ani úspory.
11. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 16.04.2025
navrhovateľ je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.11.2024 až doposiaľ na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad
Topľou od 08/2005 nepoberá žiadne dávky a príspevky. Manželka nie je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a nepoberá žiadne dávky a príspevky.
12. Zo správy obce C. D. vyplýva, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ by
mal žiť so svojou družkou na im neznámom mieste. Manželka býva so svojimi deťmi v starom rodinnom
dome, ktorého vlastníkom je navrhovateľ.
13. Zo správy Sociálnej poisťovne bolo zistené, že manželka je poberateľkou starobného dôchodku vo
výške 350,90,- eur.
14.Podľa§19ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen
„zákon o rodine“) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja
manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je
aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.16. V zmysle § 75 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. Podľa § 77 ods. 1, prvá a druhá veta zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho
však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
18. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na
právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá
počas celého trvania manželstva.
19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že účastníci konania ako manželia nežijú
v spoločnej domácnosti, finančne spolu nehospodária, teda nastal zákonný dôvod pre podanie návrhu
na určenie manželského výživného.
20. Bez ohľadu na skutočnosť, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby životná úroveň
manželov bola v zásade rovnaká. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy osobné, rodinné a majetkové
pomery oboch účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželka je poberateľkou
starobného dôchodku vo výške 350,90,- eur, iný príjem nemá, je nemajetná a nemá žiadne finančné
úspory. Žije v starom rodinnom dome so svojimi štyrmi synmi, ktorý nie sú zamestnaní. Navrhovateľ je
poberateľom pomoci v hmotnej núdzi vo výške 87,- eur a žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou.
Aj pre priznanie výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého
výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepísané pravidlá
slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza písané právo. Nie
sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti
spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v kontexte konania
účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania
manželia nežijú v spoločnej domácnosti viac ako 15 rokov. Z ich spolužitia sa narodilo 6 detí, ktoré sú
toho času dospelé. Po odchode manžela zo spoločnej domácnosti všetku starostlivosť o v tom čase
mal. deti zabezpečovala matka. Otec – navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť neplnil a matka poberala
náhradné výživné. Je zrejmé, že navrhovateľ sa o rodinu po jeho odchode zo spoločnej domácnosti
žiadnym spôsobom nestaral, a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi zaviazať manželku platením
manželského výživného. Navyše počas trvania manželstva manžel žije v spoločnej domácnosti s inou
partnerkou, preto aj z uvedeného dôvodu by priznanie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhovateľ je zdravý, práceschopný, nemá žiadne zdravotné obmedzenia a nič mu nebráni
zamestnať sa a dosahovať príjem. Vzhľadom na výšku príjmu manželky, ktorá je tvorená len starobným
dôchodkom v sume 350,90,- eur a ktorá je blízka hranici životného mimina (284,13,- eur mesačne,
ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu) by priznanie manželského výživného znamenalo aj ohrozenie
uspokojovania základných životných potrieb manželky.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v danom prípade pre rozpor s dobrými mravmi návrh navrhovateľa
zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.