Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201737
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624201737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4C/36/2024

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, pr. zast.: JUDr. Ing. Ivana Kožáková, advokátka Advokátskej
kancelárie so sídlom Garbiarska 2583, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 918 382, proti žalovanej: A. D., E. B.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, o zaplatenie 1.671,21 eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

4C/36/2024
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.671,21 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1.671,21 eur od 28. 02. 2024 do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

4C/36/2024
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 22. 04. 2024 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť mu 1.671,21 eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.671,21
eur od 28. 02. 2024 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že strany sporu

sú súrodenci. Žalobca sa za posledné roky života staral a zabezpečoval všetky potreby ich nebohej
matky F. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX. XXXX. Ich matka predala v roku 2009 svoj
byt v Liptovskom Mikuláši a rozhodla sa odísť žiť do rodičovského domu v Dúbrave, ktorého bola
podielovou spoluvlastníčkou. Po tom, čo rodičovský dom, vzhľadom na to, že išlo o starší rodičovský
dom zrekonštruovala za finančné prostriedky, ktoré získala predajom bytu, sa začali objavovať prvé
komplikácie a spory s ostatnými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, resp. jej súrodencami.
Pretože problémy a spory sa stupňovali, rozhodla sa nebohá F. B. z rodičovského domu odísť. Keďže

svoj byt predala, finančné prostriedky použila na rekonštrukciu rodičovského domu, z ktorého pre
nedorozumenia so súrodencami odišla, žalobca jej ponúkol, že môže žiť u neho a jeho manželky vo
Východnej v ich rodinnom dome. Žalobca matke prerobil určitú časť domu a vytvoril jej samostatné
bývanie. Postupom času, vzhľadom na vek a zdravotný stav matky bolo potrebné zabezpečovať o ňu
nepretržitú opateru počas celého dňa. Pretože žalobca aj manželka boli stále pracovne aktívni, nebolo
v ich možnostiach zabezpečovať celodennú starostlivosť a preto sa žalobca po dohode s matkou
a súrodencami rozhodol, že matku umiestni v Domove pre seniorov G. H., o. z. Nakoľko jej starobný

dôchodok nepostačoval na poplatky spojené so službami v domove pre seniorov, žalobca z vlastných
finančných prostriedkov doplácal rozdiel medzi sumou, ktorú bola matka v rámci svojich finančných
možností bola schopná uhrádzať a sumou odplaty za poskytované služby. Jednak išlo o zmluvne
dohodnutú odplatu za pobyt a poskytovanie sociálnych služieb a doplatky za lieky. Matka bola v domovepre seniorov od roku 2018 do roku 2023 a zmluvný doplatok, ktorý hradil žalobca, sa postupne navyšoval
jednotlivými dodatkami každoročne. Za obdobie od 01. 11. 2028 do 05. 03. 2023 uhradil z uvedených
dôvodov na zabezpečenie starostlivosti, výživy, pobytu a zdravotnej starostlivosť o matku v úhrne spolu

sumu 8.928,29 eur. Uvedenú sumu si žalobca pomerne uplatnil na pojednávaní dňa 27. 02. 2024 voči
súrodencom, a to bratovi C. B. a voči žalovanej ako sestre v rámci dedičského konania vedeného na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš prostredníctvom JUDr. Soni Šuvadovej pod sp. zn. 5D/79/2023, D/
not/93/2023 tak, že každý zo súrodencov mu uhradí po 1/3-ine zo sumy ním vynaložených výdavkov na
zabezpečeniestarostlivostiavýživyichmatke,čopredstavovalosumuvovýške2.976eurnasúrodenca.

Žalovaná takto uplatnenú pohľadávku odmietla plniť a odmietla sa v rámci dedičského konania zaviazať
k jej úhrade napriek tomu, že preukázateľne išlo o výdavky vynaložené na starostlivosť a na výživu
matky. Žalobca za obdobie od 28. 04. 2021 uhradil spolu 5.013,65 eur ako doplatok zmluvne dohodnutej
odplaty za poskytovanie sociálnych služieb. Dôchodok matky v roku 2021 a v roku 2022 bol vo výške
359,60 eur, platba mesačnej odplaty za poskytovanie sociálnych služieb domovom bola za mesiac apríl
2021 vo výške 510,71 eur, za obdobie máj až október 2021 vo výške 534,75 eur mesačne, za obdobie

november 2021 do december 2022 vo výške 526,75 eur mesačne. Dôchodok matky v roku 2023 bol
vo výške 401 eur, platba mesačnej odplaty za poskytovanie sociálnych služieb domovom dôchodcov
bola za obdobie január 2023 do februára 2023 vo výške 626,75 eur mesačne. Za mesiac marec 2023
bolo doúčtované žalobcovi 33,09 eur, čo žalobca zaplatil dňa 12. 06. 2023. Suma 1.556,31 eur tak
predstavuje doplatok za rok 2021, ktorý žalobca uhradil z vlastných finančných prostriedkov. Žalobca

uhradil dňa 08. 10. 2021 poplatok za zubné ošetrenie vo výške 200 eur, za obdobie od 17. 05. 2021
do 31. 12. 2021 uhradil doplatok za lieky 160 eur, za obdobie roku 2021 od 28. 04. 2021 tak uhradil
žalobca z vlastných finančných prostriedkov sumu vo výške 1.916,31 eur. Zmluvný doplatok, ktorý
žalobca hradil z vlastných finančných prostriedkov za rok 2022 predstavuje sumu so výške 2.125,80 eur,
doplatky za lieky predstavujú za rok 2022 sumu vo výške 401,29 eur a doplatky žalobcu, ktoré hradil

z vlastných finančných prostriedkov predstavujú spolu 2.527,09 eur. Za obdobie od 01. 01. 2023 do 05.
03. 2023 uhradil žalobca z vlastných finančných prostriedkov spolu 570,25 eur, z čoho doplatok na lieky
predstavuje 85,66 eur. Žalobca tak za obdobie posledných troch rokov uhradil z vlastných finančných
prostriedkov sumu vo výške 5.013,65 eur. Preto si od každého zo žalovaných súrodencov uplatňuje
pomerne náhradu ním vynaložených nákladov vo výške 1/3-iny, a to voči bratovi na Okresnom súde

Martin. Zároveň si žalobca uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9,50 % zo žalovanej sumy od 28. 02.
2024, nakoľko dňa 27. 02. 2024 v rámci konania o dedičstve vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu, čo
preukazuje samotné uznesenie o dedičstve.

2. Pretože žalovaná nevyužila svoje procesné oprávnenie a k podanej žalobe, ktorá jej spolu s výzvou

bola doručená dňa 15. 05. 2024 (č. l. 80 spisu) sa nevyjadrila, vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na písomne podanej žalobe. Uviedla, že
žalovaná bola opakovane vyzvaná, či zo strany ich advokátskej kancelárie, prípadne zo strany súdu,
aby sa vyjadrila k žalobe, aby predložila dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, táto

bola pasívna. Majú za to, že sú splnené všetky podmienky pre sudcovskú koncentráciu konania.
Žalovaná nespochybnila ani oprávnenosť, ani výšku, ani dôvod nimi uplatneného nároku. Pokiaľ súd
v predbežnom právnom posúdení uviedol, že každé dieťa má voči rodičovi vyživovaciu povinnosť
v takom pomere, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, tak na pojednávaní bolo
preukázané, aké sú príjmy v rodine žalovanej, keďže je tiež spoločne posudzovaná osoba s manželom

a takisto, aké sú ich majetkové pomery. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich
skutkových tvrdení.

4. Žalobca uviedol, že on nedisponoval žiadnym bytom. Byt bol vo vlastníctve mamy, ktorá ho predala
v roku 2007-2008 za cca 30.000 eur, za túto kúpnu cenu financovala prerábku rodičovského domu,

robila to priebežne. On zabezpečil elektrikárov alebo murárov, mama účet nemala. Keď sa mala stala
imobilnou, tak oznámil súrodencom, že mama ide do Golden Age, že ju bude musieť umiestniť. Povedal
sestre, aby sa spojila s bratom, že to už nezvláda financovať, pretože každý rok zvyšujú poplatky.
Mal hypotéku, platil výživné na dcéru, chlapec sa stal onkologickým pacientom, do toho synovi prišla
cukrovka. On je vodič z povolania, šofér autobusu, zarába okolo 1.000 až 1.100 eur mesačne. Žil

v spoločnej domácnosti s mamou, kým nešla do domova dôchodcov, aj s manželkou a so synom. Mama
po úraze bola taká spomalenejšia, vedela, že musí byť umiestnená do domova dôchodcov. Vedela, že jej
budeprispievaťadoplácaťrozdiel.Mamaodsúrodencovničnežiadala.OkresnýsúdMartinvovecivydal
platobný rozkaz, ktorý je už právoplatný. V tomto dome vôbec nebola elektrika, kanalizácia, voda. Mamabola podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1-ina. Po jej smrti túto prededili
oni traja ako súrodenci. Tento dom prerábali svojpomocne, všetko sa to financovalo z tej kúpnej ceny,
čo mala matka. Prerábala sa komplet strecha, ústredné kúrenie, komín, elektrika, kanalizácia, žumpa,

pretože predtým tam bol trativod. Za prácu sa neplatilo nič, iba za materiál. Bol pomáhať aj žalovanej
manžel so synom a jeho kamaráti. Koľko prerábka stála nevie, ale určite to zhltlo tie peniaze, čo mala
mama. Keď stretol sestru, tak mu povedala, že ona nič prispievať nebude, že on predal byt. Nikdy to
neodôvodnila tým, že by peniaze nemala, ale že predal byt. On v čase, keď sa predával byt, si zobral
dve pôžičky v D. 8.000 eur, v I. B. 7.000 eur, spolu 15.000 eur, pretože zvažovali, že rodičovský dom

mamy v Dúbrave si prerobia, aby tam bývali s mamou spoločne a s tým, že by ju doopatroval. Len potom
mal dopravnú nehodu na starom aute na Červenom kúte a vznikla totálna škoda, preto bol nútený si
kúpiť nové auto za 6.400 eur. Na to použil práve tú pôžičku z 15.000 eur. Nie je pravdou, že by on predal
byt. Byt bol mamin, predala ho mama, mame ostali peniaze, ktoré boli potom postupne uvoľňované na
rekonštrukciu domu.

5. Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žalobca mal peniaze z predaja bytu,
zdokladovať to nemôže. On byt nepredal za 30.000 eur, ale ešte vtedy za slovenské koruny. Dopočula
sa, že to bolo okolo 1.248.000 Sk. Sumu 48.000 Sk nechal realitnej kancelárii, za 200.000 Sk si kúpil
auto. Po predaji bytu sa prišiel pochváliť, že si kúpil auto. Žalovaný mal peniaze z bytu, byt patril matke,
všetky peniaze mu dala, zdokladovať to nevie. Ona je na invalidnom dôchodku už od roku 2009, poberá

invalidný dôchodok vo výške 262 eur, žije v spoločnej domácnosti s manželom, tento je momentálne
dôchodca, ale v čase, keď bola mama umiestnená v domove sociálnych služieb, tak bol zamestnaný. Jej
žalobca nepovedal, že mamu dáva do domova dôchodcov, ona sa to dozvedela od cudzích ľudí. Mama
s nimi nežila v spoločnej domácnosti, ona žila v rodinnom dome súpisné číslo XXX a žalobca býval
v rodičovskom dome svojej vtedajšej manželky súpisné číslo 121. Ona sa o mamu nestarala, pretože

keď žalobca predal byt, tak sa má postarať. Rozporuje, že rekonštruoval mamin rodičovský dom v takej
hodnote, ako tvrdí žalobca, to by tam museli byť zlaté kľučky. Zdokladovať to ale nevie. Vie, že brat
z pivnice mame urobil spáleň. V kuchyni vyhodil pec, dal tam kuchynskú linku, v kúpeľni vyhodil vaňu, dal
tam sprchový kút. Jej chlapi pomáhali pri rekonštrukcii strechy. Jej mama hovorila, že peniaze z bytu dala
žalobcovi a za tým účelom, že ju dá do poriadku a že sa bude mať dobre. Ona to berie tak, že keď predal

byt, tak nech sa o mamu stará, prečo sa mám starať ona? Ona sa s mamou o kúpnej cene nerozprávala.
Dúbravu prerábali, pretože žalobca prehovoril mamu, že tam pôjde bývať, že tam budú bývať spolu,
nakoniec tam bývala sama. Pečie torty, živnostenský list nemá. Možno mesačne zarobí 40 až 80 eur.
Pečieprerodinu.Upečiedvetortydomesiaca.Včase,keďbolamamaumiestnenávDDS,nevieakýmal
jej manžel príjem, ale robí šoféra autobusu tak, ako žalobca. V čase, keď bola mama umiestnená v DSS,

nenadobudli žiadnu nehnuteľnosť. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Rodinný dom, v ktorom bývajú, patrí
manželovi. Ona vlastní jeden slížik pozemku pri rodinnom dome muža. Vyživovacie povinnosti a úvery
nemá. Žalobca bol povinný prísť za nimi a povedať, že ide mamu umiestniť do domova dôchodcov a aby
mumesačneonaajsbratomprispievali,nietak,abysatodozvedelaodcudzíchľudíaleboodjehodcéry.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to
s Dodatkami č. 7 až 4 k Zmluve o poskytovaní sociálnych služieb (č. l. 8 až 19 spisu), s prehľadom
úrokových sadzieb (č. l. 20, 21 spisu), s Predžalobnou výzvou (č. l. 22 spisu), s úmrtným listom (č. l. 25
spisu), s dokladom o úhrade sumy 200 eur (č. l. 26 spisu), s uznesením o dedičstve sp. zn. 5D 179/2023
(č. l. 27 a nasl. spisu), s výpisom z účtu I. B. (č. l. 33 a nasl. spisu), s dokladom o výške dôchodku matky

strán sporu (č. l. 45 a nasl. spisu), so Zmluvou o poskytovaní sociálnych služieb (č. l. 56 a nasl. spisu)
a s výpisom z LV č. XXX H. XXXX, k. ú F. (č. l. 104, 105 spisu).

7. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

8. Súd mal preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca, žalovaná a C. B., nar. XX.
XX. XXXX sú súrodenci. Ich matka F. B., nar. XX. XX. XXXX zomrela dňa XX. XX. XXXX. Dedičské
konanie sa viedlo pred súdnou komisárkou JUDr. Soňou Šuvadovou, notárkou so sídlom Liptovský
Hrádok,SNP114podsp.zn.5D/179/2023,D/not/93/2023aboloskončenéuznesenímodedičstve,ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2024. V rámci dedičského konania si žalobca voči súrodencom
uplatnil pohľadávku v celkovej výške 5.952,38 eur z titulu úhrady doplatkov za poskytnuté sociálne
služby poručiteľke v Domove pre seniorov Golden Age, so sídlom Liptovský Mikuláš, Mincova 5, IČO:
37 848 836 za obdobie od 01. 11. 2018 do 28. 02. 2023, a to voči každému súrodencovi vo výške 1/3-iny.Ostatní spoludedičia túto pohľadávku neuznali. Z listinných dokladov predložených žalobcom mal súd
preukázané, že výška dôchodku poručiteľky za obdobie od 01. 01. 2021 do 31. 12. 2021 predstavovala
359,60 eur(č.l.45 spisu),za obdobie od 01. 01. 2022 do 31. 12. 2022 359,60 eur mesačne (č. l. 50 spisu)

a za obdobie od 01. 01. 2023 do jej smrti vo výške 401 eur mesačne (č. l. 54 spisu). Poručiteľka bola
od 31. 10. 2018 umiestnená v Domove pre seniorov Golden Age, pričom výška úhrady za poskytované
sociálne služby (ubytovanie, stravovanie a ďalšie činnosti ako je upratovanie, pranie, žehlenie, údržba
bielizne a šatstva predstavovala od apríla 2021 mesačne 534,75 eur (Dodatok č. 4/20201), od 01. 09.
2021 Dodatkom č. 5/2021 bol poplatok zvýšený na 536,75 eur mesačne, Dodatkom č. 6/2022 bol od

01. 01. 2022 mesačný poplatok zvýšený na 537,75 eur mesačne a Dodatkom č. 7/2023 od 01. 01. 2023
bol mesačný poplatok zvýšený na 626,75 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že rozdiel medzi
sumou vyplácaného starobného dôchodku a výškou úhrady za poskytnuté sociálne služby zo svojich
prostriedkov uhrádzal výlučne žalobca. Okrem toho uhradil dňa 08. 10. 2021 poručiteľke poplatok za
zubné ošetrenie vo výške 200 eur, za obdobie od 17. 05. 2021 do 31. 12. 2021 doplatok za lieky 160
eur, za rok 2022 sumu vo výške 401,29 eur a za rok 2023 do jej smrti doplatok za lieky 85,66 eur. Spolu

tak vynaložil 5.013,65 eur, z ktorých 1/3-inu si uplatňoval voči žalovanej.

9. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o rodine, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je
oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva.

10. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom
rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam,
možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

11. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba J. K. B. 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132
ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné
postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza

zo skutkového základu zistené z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je
ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

14. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej vyhovel.
Podanou žalobou si žalobca voči žalobkyni ako svojej sestre uplatnil úhradu plnenia vyživovacej

povinnosti voči ich spoločnej matke za obdobie posledných troch rokov pred podaním žaloby na
súd. V konaní nebolo sporné, že si žalobca voči matke plnil vyživovaciu povinnosť aj za ostatných
dvoch súrodencov. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že poručiteľka z dôvodu
pretrvávajúceho zlého zdravotného stavu bola umiestnená v Domove seniorov Golden Age Liptovský
Mikuláš, a to počnúc od 31. 10. 2018, v ktorom zariadení bola umiestnená až do svojej smrti (do 05.

03. 2023). Pretože výška jej starobného dôchodku nepostačovala na úhradu poplatku za poskytované
sociálne služby, lekárske ošetrenia a doplatku na lieky, rozdiel medzi uvedenými sumami bol uhrádzaný
výlučne žalobcom ako jedným z troch súrodencov, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu tiež nebola
sporná. V zmysle ust. § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť
svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Bolo nepochybne preukázané, že matka strán sporu

bola odkázaná výživou na svojej deti, pretože výška jej starobného dôchodku nedosahovala sumu za
poskytnuté ubytovanie, stravovanie a za zdravotné a sociálne služby. Matka tak bola odkázaná výživou
na svoje deti a keďže si žalobca vyživovaciu povinnosť plnil voči matke sám, uplatnil si samostatnou
žalobou voči ostatným súrodencom úhradu plnenia, ktoré za nich matke poskytol. Pokiaľ sa týka výškyžalovanej sumy, túto mal súd preukázanú z listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise a ktorej výška
žalovanej sumy zo strany žalovanej nebola rozporovaná.

15. Ust. § 67 ods. 1 Zákona o rodine vychádza zo zásady, že každé dieťa plní voči svojmu
rodičovi vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, ktorý zodpovedá pomeru jeho schopností, možností
a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
K možnostiam a schopnostiam žalovanej súd dospel k záveru, že bolo v jej možnostiach a schopnostiach
vzhľadom na výšku jej príjmu, príjmu jej manžela, uhrádzať na výživu matky priemerne cca 46 eur.

Žalovaná je síce invalidná dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 262 eur mesačne, avšak
žalovaná preukázala, že má možnosť si svoj príjem zvýšiť priemerne mesačne o 40 až 80 eur. Príjem
manžela žalovanej je rovnaký alebo porovnateľný s príjmom žalobcu. Na rozdiel od žalobcu, ktorý má
vyživovaciepovinnostiasplácahypotekárnyúver,žalovanávrozhodnomobdobínemalaanivyživovacie
povinnosti, ani nesplácala žiaden úver.

16. Dôvod, pre ktorý žalovaná odmietla vyplatiť žalobcovi požadované plnenie, bol ten, že údajne
žalobca predal byt po matke, kúpnu cenu si mal ponechať. Žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia
nepodložila žiadnym dôkazmi. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že nie žalobca, ale ich matka
vlastnila byt, ktorý mal byť v roku 2007 alebo 2008 odpredaný. Medzi stranami sporu nebolo sporné,
že matka strán sporu rekonštruovala rodinný dom v Dúbrave, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou

v rozsahu 1/4-ina a ktorý po jej smrti následne nadobudli dedením po nej každé z jej detí v rozsahu 1/3-
iny. Skutkové tvrdenia žalobcu, že sa rekonštrukcia domu financovala práve z vyplatenej kúpnej ceny,
žalovaná síce rozporovala, ale na preukázanie svojich skutkových tvrdení neuviedla a ani neoznačila
žiadny dôkaz. Súd dáva do pozornosti rozporné tvrdenia samotnej žalovanej, ktorá na pojednávaní
uviedla, že „jej mama hovorila, že peniaze z bytu dala žalobcovi“ a následne v rozpore s týmto tvrdením

uviedla, že sa s mamou o kúpnej cene nerozprávala a že o výške kúpnej ceny sa len „dopočula“.

17. Pre tento spor bolo rozhodujúce, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ani v spore nebolo
skutkovo tvrdené, že kúpna cena z predaja bytu bola vyplatená žalobcovi na úhradu plnenia vyživovacej
povinnosti voči matke. Vzhľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od predaja bytu do smrti poručiteľky

a vzhľadom na výšku jej starobného dôchodku, súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu, že
táto kúpna cena bola použitá práve na rekonštrukciu rodičovského domu v Dúbrave. Navyše sa
jednalo o pomerne rozsiahlu rekonštrukciu spočívajúcu v oprave strechy, elektrických rozvodov, kúrenia,
kanalizácie, vody a sociálneho zariadenia.

18. Sama žalovaná potvrdila, že sa o mamu nestarala. V podstate celá starostlivosť bola výlučne na
žalobcovi, ktorý zabezpečoval o matku starostlivosť ešte pred jej odchodom do domova pre seniorov.
Je bez významu, či žalobca žil v spoločnej domácnosti s matkou alebo či dal mame k dispozícii
vlastný rodinný dom a on sám býval v rodičovskom dome svojej vtedajšej manželky. Rovnako zo strany
žalovanej neboli rozporované skutkové tvrdenia žalobcu, že matke prerobil určitú časť domu, vytvoril jej

samostatné bývanie, čo si tiež podľa názoru súdu vyžadovalo nemalé finančné výdavky. Žalobca od roku
2009 až do smrti matky financoval všetky výdavky na zabezpečenie jej základných životných potrieb,
ktoré presahovali výšku jej starobného dôchodku.

19. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro

vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Predloženie prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhá veta CSP.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak

by konala starostlivo (subjektívne hľadisko).

20. Žalovaná sa k podanej žalobe, hoci jej bola riadne doručená, písomne nevyjadrila, pričom bola
poučená o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí súd prihliadnuť.
Rovnako bola poučená aj o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (č. l. 79 spisu).

21. Lehotu na plnenie súd určil v súlade so žalobou, ktorú lehotu žalovaná nerozporovala.
V odôvodnených prípadoch súd môže paričnú lehotu podľa § 232 ods. 3 CSP určiť aj dlhšie ako tri dni
a v súdenom prípade ju odôvodňuje výška priznanej sumy.22. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne súdom priznanej
sumy od 28. 02. 2024 do zaplatenia. Žalovaná sa dostala do omeškania deň nasledujúci po dni, keď ju

žalobca vyzval na plnenie, k čomu došlo dňa 27. 02. 2024 v rámci konania o dedičstve. Výška úroku
z omeškania zodpovedá vyššie uvedeným občianskoprávnym predpisom.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej
strane sporu, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

4C/36/2024
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.