Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Blaha
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoPv/3/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125212870
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125212870.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
Bristol-Myers Squibb Holdings Ireland Unlimited Company, LEI: 5493005726ZQ17VEUV71, so sídlom
Cruiserath Road Mulhuddart, Dublin, D15 H6EF, IRELAND, (poštová adresa) Hinterbergstrasse 16,
6312 Steinhausen, Švajčiarsko, zast. JUDr. Andrea Kůs Považanová, advokátka, Tobrucká 6, 811 02
Bratislava proti žalovanému 1/ STADA Arzneimittel AG, so sídlom HRB 71290, Stadastrasse 2-18, 61118
Bad Vilbel, Nemecko a žalovanému 2/ STADA PHARMA Slovakia, s. r. o., so sídlom Digital Park III,
Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 43 937 969, obidvaja žalovaní zast. Mgr. et Mgr. Alena Kunicová,
usadená euroadvokátka, Hviezdna 11948/12, 821 06 Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63CbPv/1/2025 zo dňa 20. februára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63CbPv/1/2025 zo dňa 20. februára 2025 vo
výroku I., II., III. a V. p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti výroku IV. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
63CbPv/1/2025 zo dňa 20. februára 2025 o d m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
60 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie v znení:
„Žalovaný č. 1/ je povinný zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike alebo na
tento účel dovážania liekov s reg. č. 16/0094/22-S alebo s reg. č. 16/0095/22-S, ku dňu 27.01.2025 s
názvom APIXABAN STADA 2,5 mg alebo APIXABAN STADA 5 mg.
Žalovaný č. 2/ je povinný zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike alebo na
tento účel dovážania liekov s reg. č. 16/0094/22-S alebo s reg. č. 16/0095/22-S, ku dňu 27.01.2025 s
názvom APIXABAN STADA 2,5 mg alebo APIXABAN STADA 5 mg.
Žalovaní č. 1/ a č. 2/ sú povinní do 7 dní od doručenia tohto uznesenia písomne informovať distribútorov
liekov, ktorým boli dodané lieky s reg. č. 16/0094/22-S alebo reg. č. 16/0095/22-S, ku dňu 27.01.2025 s
názvom APIXABAN STADA 2,5 mg alebo APIXABAN STADA 5 mg, že počas platnosti SPC 115 nesmú
takéto lieky ponúkať, uvádzať na trh, dovážať ani skladovať.“
2. Vo výroku II. zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu štvrtej výrokovej vety.
VovýrokuIII.zamietolnávrhžalovaného1/a2/zložiťpeňažnúzábezpekupodľa§34ods.1patentového
zákona (ďalej aj „ZP“) voči žalobcovi. Vo výroku IV. uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo vecisamej, a to najneskôr v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia v predmetnej veci a vo výroku V. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojím návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhal voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ (ďalej aj „žalovaní 1/ a 2/“ alebo
„žalovaní“) z titulu ochrany práv z dodatkového ochranného osvedčenia a ustanovení na ochranu pred
nekalou súťažou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mal súd uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na trh v Slovenskej republike alebo na tento účel dovážania
liekov s registračným č. 16/0094/22-S alebo registračným č. 16/0095/22-S, ku dňu 27.01.2025 s názvom
APIXABAN STADA 2,5 mg alebo APIXABAN STADA 5 mg. Ďalej sa domáhal uložiť žalovaným 1/ a 2/
povinnosť do 7 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia písomne informovať
distribútorov liekov, ktorým boli dodané vyššie uvedené lieky, že počas platnosti SPC 115 nesmú takéto
liekyponúkať,uvádzaťnatrh,dovážať,aniskladovať.Ďalejsadomáhal auložiťžalovanýmpovinnosťdo
30 dní od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia stiahnuť z trhu Slovenskej republiky
lieky s reg. č. 16/0094/22-S alebo s reg. č. 16/0095/22-S, ku dňu 27.01.2025 s názvom APIXABAN
STADA 2,5 mg alebo APIXABAN STADA 5 mg (ďalej aj „predmetné lieky“).
4. Žalobca odôvodnil svoj návrh tým, že je majiteľom dodatkového ochranného osvedčenia č. 115,
ktoré chráni liečivo „apixabán“, pričom súčasná maximálna doba ochrany uplynie dňa 20.05.2026
(ďalej aj „SPC“, „DOO“ alebo „SPC 115“). DOO je založené na európskom patente č. EP 1 427
415, ktorý bol validovaný na Slovensku ako patent E 6570, ktorý chráni liečivo „apixabán“ a lieky
obsahujúce „apixabán“ a určité medicínske použitie apixabánu, najmä na prevenciu krvných zrazenín
a stavov spôsobených týmito zrazeninami (ďalej aj „patent“ alebo „EP 415“ alebo „EP 1 427 415“).
Prípravky obsahujúce apixabán sa používajú na liečbu a prevenciu krvných zrazenín a prevencie
mŕtvice. Maximálna doba ochrany patentu uplynula 17.09.2022 a účinnosť nadobudlo dodatkové
ochranné osvedčenie, ktoré predlžuje práva patentu v súvislosti liekmi obsahujúcimi špecifikovanú
účinnú látku. Žalobca využíva patentovaný vynález na slovenskom trhu tým, že umožňuje svojim
licenčným partnerom uvádzať na trh produkt obsahujúci apixabán s názvom Eliquis®, ktorého účinná
látka je 2,5 mg alebo 5 mg apixabánu. Produkty Eliquis® sú registrované v SR od roku 2011 a sú
predávané prostredníctvom licenčných partnerov žalobcu od roku 2012 a tieto produkty z hľadiska
nekalej súťaže majú prioritu v čase. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný 1/ je držiteľom registrácie pre
produkt APIXABAN STADA obsahujúci 2,5 alebo 5 mg apixabánu ako účinnú látku (ďalej „APIXABAN
STADA“), ktorý bol registrovaný Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv (ďalej „ŠÚKL“) dňa 21.05.2022,
pričom v súhrne charakteristických vlastností lieku APIXABAN STADA je uvedené, že tento obsahuje
2,5 mg alebo 5 mg apixabánu a je indikovaný na liečbu alebo prevenciu rôznych stavov spôsobených
krvnými zrazeninami, ako sú venózne trombembolické príhody a pľúcna embólia alebo mŕtvica. Podľa
žalobcu preto APIXABAN STADA spadá do rozsahu ochrany SPC 115 a aj základného patentu. Žalobca
predložil Znalecký posudok č. 3/2024 zo dňa 17.09.2024 vypracovaný súdnym znalcom pre odbor a
odvetvie„priemyselnévlastníctvo“Ing.Bc.JaroslavaĎada,PhD.(ďalejaj„znaleckýposudokč.3/2024“),
ktorý dokazuje, že produkt APIXABAN STADA spadá do rozsahu ochrany SPC 115, ako aj základného
patentu.
5. Žalobca uvádzal, že dňa 31.05.2024 žalovaný 1/ zastúpený žalovaným 2/ podal žiadosti na
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „MZ SR“) na zaradenie generických liekov
APIXABAN STADA do zoznamu kategorizovaných liekov a o úradné určenie ceny liekov. Rozhodnutie
MZ SR bolo zverejnené dňa 15.07.2024, pričom zaradenie generických liekov APIXABAN STADA do
zoznamu kategorizovaných liekov nastalo dňa 01.10.2024. Žalovaný 1/ dňa 23.12.2024 informoval
ŠÚKL o prvom uvedení lieku APIXABAN STADA na slovenský trh, pričom ŠÚKL dňa 10.01.2025 na
žiadosť zástupcu žalobcu uviedol, že žalovaný 2/ oznámil dovoz vyše 5000 balení lieku APIXABAN
STADA na slovenský trh dňa 12.12.2024 a 19.12.2024. Podľa žalobcu, uvedený generický liek bol
importovaný a je prítomný na slovenskom trhu a nachádza sa v obchodnom reťazci. Z webových
stránok A. vyplýva, že lieky APIXABAN STADA sú dostupné na trhu vrátane ich ceny a žalovaný 2/ je
dodávateľom. Žalobca dňa 10.01.2025 zakúpil vzorky balenia lieku APIXABAN STADA v lekárni a tento
je teda dostupný na slovenskom trhu, pričom aj lekárne tretích strán (Benu) majú liek na sklade. Žalobca
poukazoval na to, že dňa 04.04.2024, 24.04.2024 a 14.06.2024 zaslal žalovaným listy, v ktorých ich
informoval o svojich právach vyplývajúcich zo SPC a žiadal rešpektovať tieto práva. Žalovaní na tieto
listy reagovali neuspokojivo a svoj produkt na trh uviedli.6. Podľa žalobcu, keďže liek žalobcu Eliquis® bol dodaný na trh v januári 2012 ako prvý liek, z hľadiska
nároku z nekalej súťaže má právo prednosti na slovenskom trhu a žalovaní konajú uvedením produktov
APIXABAN STADA nekalosúťažne. Podľa žalobcu konanie žalovaných mu spôsobuje významnú, ťažko
vyčísliteľnú a ťažko nahraditeľnú alebo úplne nenapraviteľnú škodu a nemateriálnu ujmu vo forme
ušlého zisku, straty zákazníkov, straty tržieb, straty goodwilu a straty reputácie, keďže predaj Eliquis®
sa znižuje. Podľa žalobcu konanie žalovaných ohrozuje účinnosť a vymáhateľnosť budúceho rozsudku
vo veci samej, keďže rozlišovacia spôsobilosť a exkluzivita práv žalobcu vyplývajúca z dodatkového
ochranného osvedčenia je ohrozená nenapraviteľným oslabením/rozriedením, a/alebo ujma a škoda
spôsobená porušením práv žalobcu vyplývajúcich zo SPC nemôže byť primerane napravená, napr.
predĺžením doby platnosti SPC. Žalobca sa preto domáhal ochrany svojich ohrozených práv a vzhľadom
na veľké množstvo dovezených liekov APIXABAN STADA na Slovensko je nevyhnutné podľa žalobcu
nariadiť aj stiahnutie produktu z distribučných kanálov, inak by generikum zostalo dostupné veľa
mesiacov, aj keby bolo žalovaným nariadené sa zdržať uvádzania ďalšieho lieku na trh. Pokiaľ by
stiahnutieztrhunebolonariadené,znemožnilobytovymáhateľnosťnariadenianeodkladnéhoopatrenia,
keďže žalobca nemá možnosť určiť, či sa produkt na trhu nachádza z obdobia pred alebo po nariadení
neodkladného opatrenia.
7. Žalobca ďalej poukázal na to, že využíva skôr patentom a v súčasnosti osvedčením chránený vynález
na slovenskom trhu tým, že svojim držiteľom licencií povoľuje uvádzanie na trh lieku obsahujúceho
apibaxán s názvom Eliquis® registrovaný v SR v roku 2011, v rámci centralizovaných postupov
Európskej agentúry pre lieky (ďalej aj „EMA“) pod registračným č. EU/1/11/691/001 až 015. V návrhu
poukázal na spôsob uvádzania tohto lieku na slovenský trh na základe registrácie uvedeného lieku z
roku 2012. Podľa žalobcu trh s liekom Eliquis® bude vážne ovplyvnený uvedením lieku APIXABAN
STADA žalovaným 1/ a 2/ na trh v SR a spôsobuje stratu exkluzivity a vznik škody. Registrácia lieku
APIXABAN STADA umožňuje žalovanému 1/ uviesť liek na slovenský trh alebo umožňuje inej osobe
dodávať liek na trh a žiadna ďalšia právna požiadavka pre vstup na trh neexistuje. Dňa 10.01.2025
zakúpil v lekárni na Slovensku vzorky uvedeného lieku vyrobeného pre žalovaného 1/, dovezeného
žalovaným 2/, k čomu predložil aj listinné doklady. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní spolupracujú pri
ponúkaní a uvádzaní lieku APIXABAN STADA na slovenský trh a ich dovoze na tieto účely, tento liek
je ponúkaný na predaj na slovenskom trhu distribútorom, lekárňam a ďalším zákazníkom. Dodatkové
ochrannéoznačenieč.115chrániliekyobsahujúceapixabánavčlánkoch4a5nariadeniaododatkovom
ochrannom osvedčení je uvedené, že toto poskytuje rovnaké práva ako základný patent vo vzťahu
ku akémukoľvek lieku obsahujúcemu apixabán. Liek APIXABAN STADA, ktorý obsahuje účinnú látku
apixabán a je registrovaný ako generikum, odkazuje na referenčný liek Eliquis® a patrí do rozsahu
ochrany SPC 115. Udelenie DOO preukazuje, že slovenský ÚPV považoval liek obsahujúci účinnú látku
apixabán za spadajúci do rozsahu ochrany základného patentu EP 1 427 415 (SK E 6570). Keďže
aj zo žalobcom predloženého znaleckého posudku vyplýva, že výrobok APIXABAN STADA spadá do
rozsahu ochrany SPC 115 a aj základného patentu č. 1 427 415, potom uvedením na trh a používanie
lieku APIXABAN STADA, alebo z týchto dôvodov dovoz alebo skladovanie uvedeného lieku predstavuje
priame porušenie SPC 115. Ponúkaním a uvedením lieku žalovaného na trh môže byť žalobcovi
spôsobená škoda, nakoľko SPC žalobcovi poskytuje výhradné právo na predaj lieku chránený právami
z SPC a akýkoľvek liek predávaný žalovaným, ktorý tieto práva porušuje, sa predáva na úkor lieku
Eliquis® prítomného na trhu so súhlasom žalobcu prostredníctvom držiteľov licencie. Žalobcovi preto
vzniká značná škoda v podobe ušlého zisku jeho nadobúdateľov licencie, ktorý spôsobuje stratu príjmov
z licenčných poplatkov súvisiacich s licenciou. Konanie žalovaných považuje žalobca za nekalosúťažné,
negatívne ovplyvňujúce predaj originálneho lieku Eliquis® na slovenskom trhu. Neodkladné opatrenie
je nevyhnutné nariadiť podľa žalobcu z dôvodu, že konanie žalovaných je spôsobilé privodiť žalobcovi
zásadnú, ťažko nahraditeľnú, nevyčísliteľnú škodu a ujmu a existuje hrozba, že výkon konečného
rozhodnutia vo veci bez nariadenia neodkladného opatrenia bude ohrozený.
8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na vyjadrenie žalovaných 1/ a
2/ prostredníctvom ich právnej zástupkyne zo dňa 01.02.2025. V ňom poukázali na oznámenie
nachádzajúce sa v preventívnom liste doručenom súdu, v zmysle ktorého Úrad priemyselného
vlastníctva SR (ďalej „ÚPV SR“) patent č. EP/SK EP 1427415 (ďalej aj „EP 415“) zrušil z dôvodu
nedostatku jeho vynálezcovskej činnosti s tým, že patent nemal byť vôbec zapísaný a prebieha
druhostupňové konanie o rozklade podanom žalobcom proti tomuto rozhodnutiu. Zrušenie patentu
EP 415 bude mať za následok nemožnosť vymáhania práv z DOO č. 115, ktoré je na patente EP415 závislé a zrušenie patentu EP 415 bude mať za následok aj následné zrušenie DOO č. 115.
Podľa žalovaných, nie je možné v súlade s aktuálnou judikatúrou rozhodnúť o nariadení neodkladného
opatrenia pri poskytovaní ochrany z patentu, ktorý bol prvostupňovým rozhodnutím zrušený, pričom
žalovaní zároveň predložili znalecký posudok, v ktorom sa znalec vyjadruje k rovnakým skutočnostiam
a dochádza k záveru o nedostatku vynálezcovskej činnosti podkladového patentu č. 415. Predložený
znalecký posudok osvedčuje dôvodné pochybnosti o existencii a oprávnenosti patentovej/DOO ochrany
požadovanej žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nie sú preto podľa nich splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na obsah preventívneho listu
žalovaných 1/ a 2/ zo dňa 16.12.2024, z ktorého vyplýva oznámenie o nesplnení podmienok ochrany
prostredníctvom neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobcovi 1/ a opakovane v ňom poukazovali
na to, že patent nemal byť nikdy zapísaný, je pravdepodobné, že ÚPV SR jeho zrušenie potvrdí,
keďže patent trpí nedostatkom vynálezcovskej činnosti a nemal byť nikdy zapísaný. Hoci je teda patent
platný, práva z neho nemožno vymáhať súdnou cestou prostredníctvom nariadenia neodkladného
opatrenia, keďže je v rozpore so zásadou proporcionality, ako aj dobrými mravmi. Predpoklad nariadenia
neodkladného opatrenia, a to obava, že exekúcia bude ohrozená, nie je preto splnený. Absentuje aj
potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu a žalobca si môže uplatniť svoj nárok žalobou vo veci
samej. Už pri nariadení neodkladného opatrenia by mal súd posúdiť, či je možné takto slabý patent,
pri ktorom sa očakáva jeho zrušenie, vymáhať súdnou cestou prostredníctvom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a či je na základe neho možné dočasne zakázať tretím osobám vykonávať ich
obchodnú činnosť.
10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že dňa 13.02.2025 žalovaný 1/
a 2/ podali návrh na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť peňažnú zábezpeku podľa § 34 ods. 1
patentového zákona s tým, že sa očakáva zrušenie patentu, o ktorý sa DOO č. 115 opiera a nimi
navrhovaná zábezpeka mala slúžiť na uspokojenie právoplatne priznanej náhrady škody alebo inej
ujmy zapríčinenej vydaním neodkladného opatrenia na zabezpečenie škôd spôsobených žalovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ bude nariadené. Žalobca by nemal uplatňovať svoje patentové práva
neodkladným opatrením, keďže jeho patent je slabý a je pravdepodobné, že bude zrušený. Neodkladné
opatrenie je možné nariadiť pri splnení, okrem iného, podmienky pravdepodobnosti úspechu žalobcu
v konaní vo veci samej, ktorú podmienku nie je možné v súčasnosti splniť vzhľadom na vysokú
pravdepodobnosť, že žalobca nebude mať vo veci úspech, keďže ním uplatnené právo zanikne. V
prípade nariadenia neodkladného opatrenia, toto bude trvať po dobu meritórneho konania, pričom doba
ochrany uplatneného práva uplynie najneskôr 20.11.2026 a je predpoklad, že dovtedy konanie skončené
nebude. Vychádzajúc z údajov žalobcu, za dobu 21 mesiacov žalobca predpokladá predaj APIXABAN
STADA v hodnote 1,06 milióna Eur. Pretože žalobca je jednou z najväčších farmaceutických spoločností
na svete, ako to tvrdil v návrhu, podľa žalovaných výška zábezpeky nebude predstavovať pre neho
záťaž, ktorá by mu znemožňovala účinné vymáhanie jeho práv. Ak by teda súd rozhodol o nariadení
neodkladného opatrenia, mal by uložiť žalobcovi povinnosť zložiť zábezpeku, ktorú navrhli vo výške 1
milión Eur alebo v inej výške, ktorú uzná súd za vhodnú.
11. S odkazom na úpravu § 324 až § 329 CSP okresný súd skúmal, či žalobca osvedčil dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie pritom je možné nariadiť len vtedy,
ak sú náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách účastníkov a o potrebe nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým sa zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu postavenia navrhovateľa aj za
cenu, že skutočný stav ešte nie je náležite zistený. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Cdo/147/2011, podľa ktorého osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce
skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že
osvedčenáskutočnosťsamuvzhľadomnavšetkyokolnostijavíakonanajvýšpravdepodobná.Odkazom
na doktrinálny výklad poukázal na podmienky, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného
opatrenia, ktorými sú existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, tvrdené a navrhovateľom
osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti),
princíp efektívnosti, t.j. že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, ak má mať neodkladné opatrenie dočasný
charakter, nemá sa ním vytvoriť nenávratný stav a poukázal aj na princíp proporcionality, t.j. aby
účinky neodkladného opatrenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsahneobmedzovali. Po oboznámení sa s obsahom spisu vrátane vyjadrenia žalovaných a ich preventívneho
listu dospel okresný súd k záveru, že okrem navrhovanej povinnosti stiahnutia liekov APIXABAN STADA
z trhu je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný a návrh na zloženie peňažnej zábezpeky
je nedôvodný.
12. Okresný súd poukázal na dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, a to zabezpečenie výkonu
súdneho rozhodnutia, ak existuje obava, že exekúcia bude ohrozená alebo potrebu neodkladnej úpravy
pomerov strán sporu, ak hrozí vznik ujmy alebo jej zväčšovanie. Poukázal na špeciálnu úpravu v oblasti
duševného vlastníctva, a to na Dohodu TRIPS a smernicu č. 2004/48/ES zaručujúcu právam duševného
vlastníctva okamžitú predbežnú ochranu aj bez čakania na rozhodnutie vo veci samej.
13. Z predložených dôkazných prostriedkov okresný súd konštatoval, najmä s prihliadnutím na Znalecký
posudok č. 3/2024 Ing. Bc. Jaroslava Ďada, PhD. – znalca pre odbor a odvetvie „priemyselné
vlastníctvo“, že produkt APIXABAN STADA spadá do rozsahy ochrany SPC 115, ako aj jeho základného
patentu. Okresný súd považoval za osvedčené, že žalobca využíva patentový vynález na slovenskom
trhu tým, že umožňuje svojím licenčným partnerom uvádzať na trh produkt obsahujúci apixabán
s názvom Eliquis®, ktorého účinná látka je 2,5 mg alebo 5 mg apixabánu. Produkty Eliquis® sú
registrované v SR od roku 2011 a žalobca ich predáva prostredníctvom svojich licenčných partnerov od
roku 2012 a tieto jeho produkty majú z hľadiska nekalej súťaže prioritu v čase. Konštatoval, že žalovaný
1/ je držiteľom registrácie pre APIXABAN STADA obsahujúci 2,5 mg alebo 5 mg apixabánu ako účinnú
látku a tento liek bol registrovaný ŠÚKL dňa 21.05.2022, pričom v súhrne charakteristických vlastností je
uvedené, že APIXABAN STADA obsahuje 2,5 mg, resp. 5 mg apixabánu a je indikovaný na liečbu alebo
prevenciu rôznych stavov spôsobených krvnými zrazeninami, ako sú venózne trombembolické príhody,
hlboká venózna trombóza a pľúcna embólia alebo mŕtvice. Okresný súd preto považoval za zrejmé a
preukázané, že produkt APIXABAN STADA spadá do rozsahu ochrany SPC 115 aj základného patentu.
14. Okresný súd zdôraznil, že neoprávnený zásah do práv duševného vlastníctva sám o sebe spôsobuje
vznik nemajetkovej ujmy, ktorá nebude môcť byť napravená a vstup žalobcu na trh a zásah do exkluzivity
má za priamy následok aj spôsobenie značnej finančnej škody a ušlého zisku. Uvedenie generického
lieku pred uplynutím platnosti patentu má za následok stratu v podobe nezrealizovaného predaja
originálneho lieku a významný dopad na cenu a úhradu. Zníženie ceny a úhrady za liek je nenavrátiteľné.
Súdom nariadené neodkladného opatrenia preto umožní žalobcovi začať správne konanie, ktorého
výsledok môže zmierniť niektoré majetkové dopady porušenia práv žalobcu. Žalobca preto osvedčil, že
každým dňom, ktorým žalovaní ostávajú pôsobiť na trhu v SR dochádza na strane žalobcu k značnej
nemajetkovej a majetkovej ujme. Tieto okolnosti zakladajú potrebu bezodkladne upraviť pomery strán
sporu a neodkladné opatrenie nebude mať negatívny dopad na pacientov, keďže žalobca neprestal
dodávať lieky Eliquis® na trh v SR.
15. Okresný súd zohľadnil aj princíp proporcionality, podľa ktorého neodkladné opatrenie nesmie nikoho
obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Podľa okresného
súdu nariadením neodkladného opatrenia sa nezasiahne do práv žalovaného 1/ a 2/ neprimeraným
spôsobom, nezaloží sa nenávratný stav, avšak zabráni sa zhoršovania postavenia práv žalobcu do
ukončenia platnosti patentu a kým súd nerozhodne vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia
považoval za primerané, keď sa žalovaným znemožní uvedenie výrobku na trh, ktorý neoprávnene
zasahujedovýlučnýchpatentovýchprávžalobcuazamedzenieuvádzaniagenerickéholiekuAPIXABAN
STADA akogenerikakliekuEliquis®nespôsobívýznamnúujmužalovaným1/a2/,keďžalobcanežiada
o zásah vyššej intenzity, napr. zničenie už vyrobených liekov. Zákaz uvedenia porušujúceho výrobku na
trh bude mať vplyv na zisk žalovaných, avšak z dôvodu, že žalovaní neoprávnene zasahujú do výlučných
patentových práv žalobcu, takto generovaný zisk nemôže byť súdom právom aprobovaný.
16. Okresný súd konštatoval, že ujma, ktorá je spôsobilá žalobcovi vzniknúť ako následok konania
žalovaných 1/ a 2/ spočíva vo vzniku reálnej škody a ušlého zisku, a to a) z predaja lieku APIXABAN
STADA na úkor predaju lieku Eliquis®, b) zo zníženia ceny a úhrady lieku Eliquis®, c) zo straty
zákazníkov, t.j. pacientov. Žalobcovi taktiež môže vzniknúť nemajetková ujma spočívajúca v strate
exkluzivity a nezvrátiteľnej zmeny podmienok na trhu, pričom nariadením neodkladného opatrenia je
možné týmto typom ujmy zabrániť. Ujma, ktorá by mohla byť žalovaným nariadením neodkladného
opatrenia spôsobená, je neporovnateľne nižšia a nemôže prevážiť nad ujmou, ktorou trpí žalobca.17. Okresný súd zdôraznil v zmysle § 14 ods. 2 patentového zákona, že účinky patentu nastávajú odo
dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku a tieto vo vzťahu k majiteľovi patentu trvajú počas celej
dobyplatnosti.Pokiaľtedapatentováochranaukončenániejevdôsledkuuplynutiačasualebopokiaľnie
je právoplatne patent zrušený, do tejto doby majiteľ patentu požíva ochranu voči každému, kto zasahuje
do jeho práv ako majiteľa patentu. Bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie využívať vynález, na ktorý
sa vzťahuje patentová ochranu, čo je základným princípom formálnej patentovej ochrany.
18. Podľa okresného súdu ku dňu jeho rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
bolo nesporné, že základný patent SPC 115 bol platne udelený nielen na úrovni EÚ, ale aj na úrovni SR
bez ohľadu na konania prebiehajúce na národných úrovniach vo vzťahu k jeho prehláseniu za neplatné.
Pokiaľ však patent žalobcu ostáva v platnosti, vyplývajú z neho nároky patentovej ochrany. Ak by aj
Európsky patentový úrad patentový nárok zrušil, neplatnosť nastane od jeho právoplatného zrušenia a
dovtedy majiteľ patentu požíva právnu ochranu. Patent v prospech žalobcu bol validovaný aj pre územie
Slovenskej republiky a pokiaľ nie je zrušený, tretie osoby sú na území SR povinné rešpektovať patentovú
ochranu prislúchajúcu žalobcovi z neho. Podmienky udelenia patentovej ochrany preskúmava príslušný
orgán, ktorým je ÚPV SR a preto je potrebné vychádzať z toho, že žalobcovi svedčí voči každému, kto
porušuje jeho práva, nárok z patentovej ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ktorým
okresný súd návrhu žalobcu vyhovel, preto považoval za vhodné a primerané riešenie.
19. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému petitu uloženia povinnosti žalovaným stiahnuť z trhu SR lieky
APIXABAN STADA 2,5 mg alebo 5 mg okresný súd uviedol, že pre účely neodkladného opatrenia
postačuje stabilizovať situáciu tak, že žalovaní nebudú oprávnení lieky zasahujúce do práv majiteľov
patentu ponúkať na predaj, dovážať, skladovať a uvádzať na trh s tým, že reálna vykonateľnosť
nariadenia stiahnuť z trhu a skladov distribútorov všetky lieky je sporná, keďže žalovaný 1/ a 2/ už
nemajú dosah na ďalší osud tých liekov, ktoré sú v dispozičnej autonómii nových majiteľov. Vo výroku
nariadeného neodkladného opatrenia pritom nebolo nariadené tretím osobám, aby uvedené lieky vydali
a žalovaný 1/ a 2/ by preto nemali akým spôsobom zabezpečiť, aby z trhu boli stiahnuté tie balenia,
ktoré už boli predané tretím subjektom. Pretože nariadeným neodkladným opatrením už žalovaní neboli
oprávnení dodávať tretím subjektom ďalšie lieky, podľa okresného súdu je situácia stabilizovaná do
rozhodnutia vo veci samej. V tejto časti preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku
II. napadnutého rozhodnutia zamietol.
20. Návrh žalovaných uložiť žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku vo výške 1 milión Eur
okresný súd nepovažoval za opodstatnený. K tvrdenie žalovaných, že patent žalobcu je slabý a k
predpokladanému predaju liekov APIXABAN STADA v hodnote 1,06 milióna Eur do ukončenia trvania
DOO k 20.11.2026 okresný súd uviedol, že predmetný patent je riadne registrovaný s platnosťou do
20.11.2026 a pri uvádzaní uvedeného lieku žalovanými 1/ a 2/ na slovenský trh títo museli počítať s
možnosťou, že žalobca sa bude domáhať svojej patentovej ochrany. Okresný súd preto nevidel dôvod,
aby prostredníctvom pokuty dával na ťarchu žalobcovi skutočnosť, že je nútený v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia chrániť svoje práva.
21. Okresný súd uložil žalobcovi podať v ním určenej lehote voči žalovaným 1/ a 2/ žalobu vo veci samej
a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania, keďže tento bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný.
22. Proti uvedenému rozhodnutiu podali včas odvolanie žalobca, ako aj žalovaný 1/ a 2/.
23. Z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žalobca podal odvolanie proti výroku II. napadnutého
rozhodnutia, ktorým okresný súd zamietol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v
ktorej sa domáhal uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť stiahnuť predmetné výrobky z trhu. Mal za to, že
na základe predložených dokladov mal súd zistiť, že žalovaní konali s úmyslom porušiť práva žalobcu
vyplývajúce z DOO č. 115 a mal nariadiť neodkladné opatrenie, nielen na obmedzenie ich konania do
budúcna,aleabynapravilivysokoškodlivúsituáciu,ktorúúmyselnevytvorili,právenariadenímstiahnutia
porušujúceho výrobku zo slovenského trhu. Okresný súd nesprávne aplikoval právo, keď nevydal v
tejto časti neodkladné opatrenie, pretože na základe vnútroštátnej právnej úpravy, ako aj práva EÚ mal
povinnosť poskytnúť účinnú ochranu vyplývajúcu z DOO č. 115, ale v skutočnosti umožnil rozsiahly
predaj porušujúceho výrobku prostredníctvom tretích strán, čo neguje účinky vydaného neodkladného
opatrenia.24. Poukázal na základné skutkové okolnosti prejednávanej veci so zdôraznením ustálenej judikatúry
krajského súdu o prezumpcii platnosti patentu/DOO najmä v konaniach o neodkladnom opatrení, pričom
SDEÚ tiež rozhodol, že v konaniach o neodkladnom opatrení sa patenty považujú za platné. Zrušenie
patentu na prvom stupni príslušným úradom a ani znalecký posudok predložený žalovanými nie je
relevantný. Napriek vedomosti žalovaných o zasahovaní do práv žalobcu vyplývajúcich z DOO č. 115,
títo doviezli a uviedli na slovenský trh značné množstvo výrobkov porušujúcich DOO takmer dva roky
pred uplynutím platnosti práv žalobcu z DOO č. 115 a neexistuje iný právny, ani praktický krok, ktorý by
žalobcamoholpodniknúť,abyzabrániluvedeniurušivéholiekunatrh.Poukázalnarozhodovaciučinnosť
Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorého pre nariadenie neodkladného opatrenia je najprv
potrebné uvedenie výrobku porušujúceho práva na slovenský trh, a teda žalobca sa nemohol domáhať
vydania neodkladného opatrenia pred uvedením výrobku porušujúceho práva na trh. S poukazom na
príslušnú právnu úpravu zákona o patentoch, smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES
a Dohovor o ochrane priemyselného vlastníctva uviedol, že práva duševného vlastníctva majú nárok
na ochranu podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom práva z
DOOsúrozšírenímpatentovýchpráv.Slovenskésúdynarozdielodniektorýchinýchprávnychporiadkov
vyžadujú, aby majiteľovi práv vznikla nenapraviteľná škoda uvedením výrobku porušujúceho práva na
trh a až potom poskytujú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Tento prístup nie je podľa
žalobcu ideálny, ale bol tolerovateľný, pretože súdy nariaďovali aj stiahnutie z trhu výrobku porušujúceho
práva z patentu/osvedčenia. V dôsledku takéhoto nariadenia sa účinne zabránilo predaju rušivého lieku
do budúcnosti, nakoľko dovezený výrobok a výrobok uskladnený u distribútorov sa nemohol dostať
do lekárne a k pacientom, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoPv/11/2023-880 z 27.07.2023 a sp. zn. 41CoPv/11/2024-821 zo 16.09.2024.
25. Podľa žalobcu až na základe nedávnej zmeny takejto rozhodovacej praxe súdy odmietajú nariadiť
stiahnutie rušivých výrobkov z trhu a poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
42CoPv/6/2024 zo dňa 07.08.2024 a sp. zn. 42CoPv/9/2024-1014 z 10.12.2024. Takáto rozhodovacia
prax však neposkytuje nositeľom práv primeranú ochranu. Podľa žalobcu držitelia práv musia čakať,
kým výrobca generických liekov dovezie a dodá distribútorom veľké množstvo lieku a po tom, ako je
vydané neodkladné opatrenie, musí strpieť, aby sa pokračovalo v značnom predaji, ktorý proces môže
trvať niekoľko mesiacov. Ak nie je nariadené stiahnutie rušivého výrobku z trhu, sťažuje sa aj vymáhanie
nariadeného neodkladného opatrenia, keďže žalobca nevie, či výrobok na trhu pochádza z obdobia pred
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa obmedzil dovoz a predaj alebo až po ňom.
26. Obchodné vzťahy medzi žalovaným a jeho zákazníkmi žalobcovi známe nie sú, a preto do
neodkladného opatrenia nemôže zahrnúť tretie osoby. Žalobca taktiež nie je schopný určiť, ktoré tretie
strany boli zásobované žalovanými. Preto je potrebné nariadiť stiahnutie výrobkov z trhu na ochranu
práv žalobcu. Takéto neodkladné opatrenie výslovne predpokladá § 33 zákona o patentoch a je aj
vykonateľné. Prípadné ťažkosti s vymáhaním takéhoto nariadenia sú teoretické a žalovaní musia osloviť
všetkýchsvojichodberateľov,distribútorovspožiadavkounavrátenieliekuAPIXABANSTADAaaktretie
osoby odmietnu výrobok vrátiť, žalovaní nebudú porušovať práva z neodkladného opatrenia. Stiahnutie
z trhu sa nevzťahuje len na výrobok predaný tretím stranám, ale aj na výrobok, ktorý žalovaní dodali
distribútorom, ale na ktorý neboli prevedené vlastnícke práva.
27. Aj v prípade predaja výrobku tretím stranám existuje spôsob, ako výrobok stiahnuť z trhu a žalobca
poukázal na existujúci systém núdzového stiahnutia lieku z trhu. Každý výrobok je preto možné sledovať
a vystopovať a identifikovať jeho umiestnenie. Ak by tretie osoby odmietli vrátiť výrobok žalovaným,
takéto okolnosti by ich zbavovali zodpovednosti v prípade exekúcie neodkladného opatrenia. Stiahnutie
výrobkov z obchodnej siete nie je pre žalovaných príliš škodlivé, pretože stiahnutie výrobkov je pomerne
bežné. Neodkladné opatrenie je teda aj primerané, keď primárne sa žalovaným prikazuje neuvádzať
porušujúci liek na slovenský trh a nie, aby ho zničili. Okresný súd preto nesprávne skutkovo a právne
vec posúdil, keď rozhodol, že nemusí nariadiť žalovaným, aby stiahli výrobok, ktorý dodali distribútorom.
28. Žalobca sa ďalej v podanom odvolaní vyjadroval k platnosti patentu, na ktorom je založené DOO č.
115 s poukázaním na rozhodnutia vo viacerých štátoch, v ktorých sa konštatovalo zachovanie platnosti
patentu, resp. pokiaľ bol neprávoplatne zrušený, tieto rozhodnutia boli zrušené. Vzhľadom na uvedené
navrhol, aby odvolací súd zmenil II. výrok napadnutého uznesenia a uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
stiahnuť predmetné lieky z trhu Slovenskej republiky.29. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní podaním zo dňa 09.05.2025, v ktorom považovali odvolanie
za neopodstatnené. Uviedli, že žalobca nesúhlasí s rozhodovacou praxou slovenských súdov s
odkazom na všeobecné modelové situácie neurčených držiteľov práv a potencionálnych porušovateľov,
avšak nereflektuje na konkrétny skutkový stav a predmet konania. Podľa žalovaných je zo strany
žalobcu interpretácia rozhodovacej praxe súdov nesprávna a zavádzajúca. Je v procesnej dispozícii
a zodpovednosti žalobcu, kedy podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súdy za žiadnych
okolností nevyžadujú, aby držitelia práv museli čakať, kým výrobca výrobku porušujúceho práva dovezie
a dodá distribútorom veľké množstvo výrobkov. Z judikatúry slovenských súdov vyplýva, že žalobca
nemôže brojiť proti vedeniu konania o kategorizácii a stanovení úhrady liečiva pred uplynutím doby
ochrany práva, pretože toto nepredstavuje porušovanie patentových práv a nepovažuje sa za ponuku
liečiva porušujúceho právo na trhu podľa § 15 ods. 1 patentového zákona a poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej bystrici sp. zn. 43CoPv/13/2021.
30. Nie je pravda, že žalobca sa nemôže úspešne domáhať vydania neodkladného opatrenia predtým,
než je výrobok porušujúci práva uvedený na trh a nie je pravda, že by podmienkou pre nariadenie
neodkladného opatrenia bol vznik škody na strane žalobcu. Tiež nie je pravdou, že podľa žalobcu
sa malo jednať o nedávnu zmenu prístupu súdov Slovenskej republiky, keď žalovaní poukázali na
rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica z 19.03.2021 sp. zn. 10CbPv/5/2021, v ktorom okresný
súd tiež zamietol návrh žalobcu na stiahnutie liekov z trhu. Žalobca nemôže požadovať absolútnu
ochranu rovnocennú s meritórnym rozhodnutím už v rámci neodkladného opatrenia. Napadnuté
rozhodnutie je podľa žalovaných v napadnutej časti v súlade so stabilnou judikatúrou slovenských súdov
potvrdenou aj ústavným súdom a nie je dôvod sa od nej odkloniť.
31. Tvrdenie žalobcu, že ak nie je nariadené stiahnutie rušivého výrobku z trhu, sťažuje sa tým
vymáhanie neodkladného opatrenia, pretože žalobca nevie, či výrobok na trhu pochádza z obdobia
pred nariadením alebo po nariadení neodkladného opatrenia, je všeobecnou námietkou o hypotetickom
vymáhaní nerešpektovaného neodkladného opatrenia. Tvrdenia žalobcu, že nie je možné si predstaviť,
že by osoba, ktorá má výrobok v držbe, odmietla výrobok vrátiť, považovali žalovaní za hypoteticky
nepodložené úvahy žalobcu a stotožnili sa s názorom súdu, že žalovaní nemajú dosah na ďalší
osud tých liekov, ktoré sú v dispozícii nových majiteľov a nemajú možnosť tretie strany donútiť, ako
stiahnuť z trhu balenia, ktoré už predali tretím osobám vo vzťahu k požiadavke súdov na vykonateľnosť
nariadeného neodkladného opatrenia. Nevykonateľnosť takéhoto neodkladného opatrenia vyplýva aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/98/2022 zo dňa 26.07.2022.
32. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne ustanovenia o vykonateľnosti povinnosti stiahnuť výrobky z trhu
s ohľadom na existenciu systému núdzového stiahnutia lieku z trhu, keď neuvádza žiadne konkrétne
právne ustanovenie alebo popis systému a opätovne sa jedná o všeobecný, nepodložený argument.
Sťahovanie liekov z trhu prebieha prostredníctvom ŠÚKL, ktorý túto informáciu zverejňuje v rámci
systému rýchleho varovania podľa zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach,
vydaním opatrenia v prípade podozrenia, že humánny liek je falšovaný a oznámenia o podozrení na
kvalitatívne nedostatky humánneho lieku. Tento systém však neslúži pre účely predbežného vymáhania
súkromných práv tretích subjektov nespadajúcich pod právomoc ŠÚKL.
33. Neuloženie povinnosti stiahnuť z trhu prípravky už uvedené na trh je v súlade so zásadou
proporcionality, ako aj efektívnosti neodkladného opatrenia v situácii, keď žalobca požaduje ochranu
pred vznikom škody na predaji lieku Eliquis® v jeho majetkovej sfére. Žalovaní uviedli, že žalobca v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil spôsobenie alebo hrozbu majetkovej ujmy v
dôsledku poklesu predaja liekov, zníženia ceny lieku zo zdrojov verejného poistenia alebo v dôsledku
konkurencie a že by uloženie povinnosti stiahnuť prípravky z trhu bolo preto opodstatnené a odkázali na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42CoPv/6/2024 zo dňa 07.08.2024. S odkazom
na toto rozhodnutie poukázali na to, že aj v prejednávanej veci je žalobca majiteľom patentu/DOO,
ktorý nariadením neodkladného opatrenia požaduje ochranu pred vznikom škody, ktorá však môže
byť podľa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobená nie jemu, ale jeho licenčným
partnerom. Uvedené skutočnosti však žalobca neosvedčil. Pokiaľ žalobca na osvedčenie tvrdenia
o vzniku ujmy predložil potvrdenia o licencii a sublicencii, z týchto dokladov vyplýva, že licencia a
podlicencia na distribúciu prípravku bola poskytnutá na základe zaplatenia jednorazového licenčného
poplatku pri udelení licencie (podlicencie) a nie na základe následne pravidelne hradených licenčnýchpoplatkov, ktoré by boli závislé na objeme predaja výrobkov. Z predložených dôkazov a skutočností
potom nevyplýva žiaden vzťah žalobcu ako majiteľa patentu k situácii na slovenskom trhu. Pokiaľ bol
predložený doklad Vyhlásenie o ekonomickom dopade spoločnosti PFIZER SK v dôsledku zníženia
ceny a objemov predaja a o hrozbe celkovej škody 26,9 mil. Eur, z tohto nevyplýva, ako by mal byť
žalobca majetkovo dotknutý situáciou na slovenskom trhu, keď sám uvedený výrobok neobchoduje. Nie
je potom možné tvrdiť, že by uloženie povinnosti stiahnuť prípravky uvedené na trh bolo opodstatnené,
aby sa zabránilo vzniku majetkovej škody na strane žalobcu. Podľa žalovaných z uvedených skutočností
vyplýva, že návrh žalobcu a ani napadnuté rozhodnutie neobstojí ani v časti, keď sú odôvodnené tým,
že žalobcovi má byť poskytnutá ochrana pred vznikom značnej finančnej škody a ušlého zisku, keďže
žalobca tieto skutočnosti neosvedčil.
34. Proti napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu okrem výroku II. o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podali odvolanie žalovaný 1/ a 2/, ktorí považovali napadnuté rozhodnutie za
nesprávne, v rozpore s rozhodovacou praxou slovenských súdov s tým, že neboli splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré vo výroku I. žalobcovi poskytuje ochranu v neprimeranom
a neobmedzenom rozsahu. V odvolaní zhrnuli doterajší priebeh konania a obsah napadnutého
rozhodnutia. V odvolaní opätovne zdôraznili očakávané zrušenie EP 415, resp. DOO č. 115, pričom
okresný súd sa nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami a dôkazmi žalovaných. Okresný súd
nereflektoval na skutočnosť, že ÚPV SR dňa 22.08.2024 rozhodnutím č. EP 1427415/I-16/2024 patent
EP 415 zrušil z dôvodu nedostatku vynálezcovskej činnosti, proti ktorému podal majiteľ patentu rozklad.
Súd nereflektoval ani to, že žalovaní okrem rozhodnutia ÚPV SR o zrušení patentu, priložili aj Znalecký
posudok vypracovaný znalcom Ing. Daliborom Gruberom, znalcom z odboru „priemyselné vlastníctvo“
a ktorý okrem iného potvrdzuje, že EP 415 nerieši žiadny technický problém a zrejme nemal byť nikdy
udelený.
35. Pretože súd nezobral do úvahy uvedené skutočnosti o očakávanom zrušení EP 415 a ani predložený
znalecký posudok, potom nesprávne posúdil podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a
opomenul skutočnosti zásadné pre rozhodnutie vo veci. Nezaoberal sa ani judikatúrou slovenských
súdov podľa článku IV. bod 13 preventívneho listu. Súd je povinný skúmať, či navrhovateľ dôvody
na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčil a miera osvedčenia sa spravuje situáciou
v konkrétnej veci, pričom miera osvedčenia musí byť dostatočne presvedčivá. Osvedčenie tvrdenej
skutočnosti tak, že sa javí ako nanajvýš pravdepodobné, je potom jednou zo základných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia. V prejednávanej veci potom základnou skutočnosťou, ktorú musí
žalobca osvedčiť v potrebnej miere, je existencia jeho práva, v danom prípade EP 415 a DOO č. 115.
Ďalšou skutočnosťou je vysoká pravdepodobnosť úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej. Obidve
tieto skutočnosti sú spojené a závislé na otázke platnosti vymáhaného patentu/DOO a na tom, ako silný
a stabilný daný patent je. Pokiaľ sú v tejto súvislosti pochybnosti, súd mal vziať do úvahy a posúdiť, či
možno slabému patentu poskytnúť okamžitú právnu ochranu v neodkladnom opatrení a či je primerané
a vhodné obmedziť žalovaných v ich obchodnej činnosti.
36. Podľa žalovaných nie je možné považovať existenciu a trvanie práva k EP 415/DOO za nanajvýš
pravdepodobné za situácie, keď okrem patentového dokumentu je k dispozícii rozhodnutie ÚPV SR
o zrušení patentu, ako aj existujúci znalecký posudok potvrdzujúci záver o absencii vynálezcovského
prvku. Podľa žalovaných je splnený judikatúrne stanovený predpoklad, aby súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval na základe prezumpcie platnosti patentu/DOO, ale
vzal do úvahy uvedené relevantné skutočnosti vylučujúce záver, že existencia práva žalobcu sa javí ako
nanajvýš pravdepodobná a je vysoko pravdepodobné, že žalobca bude úspešný v konaní vo veci samej.
37. Žalovaní poukázali na rozhodnutie sp. zn. 43CoPv/4/2024, sp. zn. 41CoPv/8/2023 zo dňa
12.09.2023, ktoré v prípade protichodnosti znaleckých posudkov návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nevyhoveli. Žalovaní ďalej citovali z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoPv/11/2023 zo dňa 27.07.2023, ktoré je podľa nich rozhodujúce a z ktorého pre
žalovaných vyplývajú požiadavky, pri splnení ktorých vezme odvolací súd do úvahy, že patent bol
napadnutý návrhom na jeho zrušenie a pravdepodobne bude zrušený. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že
pokiaľ má žalovaný osvedčiť tvrdenie, že patent bude takmer s istotou zrušený, je jeho povinnosťou
predložiť vyjadrenie odborne spôsobilej osoby, z ktorého vyplývajú prezentované názory. Takéto
vyjadrenie môže osvedčiť existenciu dôvodných pochybností ohľadne platnosti práv, ktorých ochrany sa
žalobca domáha a je spôsobilé založiť dôvod pre súd, aby návrhu na nariadenie neodkladného opatrenianevyhovel. Tieto požiadavky žalovaní splnili a súd ich mal zobrať do úvahy pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd nezobral do úvahy hlavne prebiehajúce konanie o zrušenie
patentu a zároveň nesprávne uviedol, že aj keby došlo k zrušeniu patentu, tak neplatnosť nastane až
od jeho právoplatného zrušenia a dovtedy majiteľ požíva jeho ochranu, pričom poukázali na § 46 ods.
3 patentového zákona podľa ktorého, ak sa patent zruší, platí, že k jeho udeleniu v rozsahu dotknutom
zrušením nedošlo, teda k zrušeniu patentu dochádza s účinkami ex tunc. Žalovaní splnili podmienky
uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu a žalobca neosvedčil existenciu svojho práva v dostatočnej
sile na to, aby mu bola poskytnutá ochrana neodkladným opatrením.
38. Žalovaní ďalej namietali odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k záveru okresného súdu
o dopade na cenu a úhradu lieku Eliquis®, ako to konštatoval okresný súd, ktorý uviedol, že uvedenie
generického lieku pred uplynutím platnosti patentu má dopad na jeho cenu a úhradu a zníženie ceny a
úhrady je nenavrátiteľné. S týmto záverom žalovaní nesúhlasili. Ustanovenie § 21 zákona č. 363/2011
Z. z., na ktoré odkazuje okresný súd, upravuje podmienky rozhodovania o určení alebo zrušení určenia,
že liek podlieha osobitnej cenovej regulácii a z uvedeného nevyplýva, že by sa malo jednať o prípad
lieku Eliquis®, čo žalobca ani netvrdí. Žalobca ďalej v návrhu nič konkrétne k zníženiu ceny jeho liečiva a
dopadu na jeho cenu a úhradu neuvádza a nešpecifikuje. Nie je jasné, na základe čoho dospel okresný
súd k uvedeným záverom a navyše pri aplikácii nesprávnej právnej normy. Bol to samotný žalobca, ktorý
dňa 28.06.2024 ako držiteľ rozhodnutia podal žiadosť o zníženie úradnej ceny lieku Eliquis®. K zníženiu
ceny došlo následne fikciou a úradne určená cena lieku sa znížila v dôsledku uvedenej žiadosti a nie
v dôsledku konania pripisovaného žalovaným. Cenu lieku sa nezmenila ani neskôr a žalobcovi preto
žiadna škoda v tomto zmysle nevzniká a vznikať nemôže a ochrana poskytnutá na tomto základe mu
nepatrí. Žalobca netvrdil, ani neosvedčil potrebu bezodkladnej ochrany pred vznikom škody v podobe
dopadu na cenu jeho liečiva. Primeraným prostriedkom na strane žalobcu je žaloba vo veci samej.
39. Žalovaní namietali znenie prvých dvoch bodov výroku I. napadnutého rozhodnutia, ktoré presahuje
rozsah uplatnených práv žalobcu a ukladajú žalovaným povinnosť nad ich rámec. Namietali ďalej, že
žalovaným bola uložená povinnosť v súvislosti s prípravkami APIXABAN STADA bez akéhokoľvek
časového obmedzenia a bez ohľadu na dobu trvania ochrany práva priemyselného vlastníctva
uplatňovaného žalobcom, a to za situácie, keď je nepochybné, že vymáhané právo žalobcu má časovo
obmedzenú dobu trvania.
40. Žalovaní sa odvolali aj proti výroku III. napadnutého rozhodnutia o zamietnutí ich návrhu na uloženie
povinnosti žalobcovi zložiť peňažnú zábezpeku. Namietali, že súd označil peňažnú zábezpeku podľa
§ 34 patentového zákona ako pokutu. Zákonné ustanovenie definuje, kedy má zábezpeka slúžiť ako
záruka pre náhradu ujmy prípadne spôsobenej neodkladným opatrením a označenie zábezpeky ako
pokuty je nesprávne. Práve zloženie zábezpeky má predstavovať vyváženie napätia medzi právami
navrhovateľa a odporcu. Žalovaní považovali napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zábezpeku
za nesprávne za situácie, keď žalobca vymáhal neodkladným opatrením právo, ktoré bude s najväčšou
pravdepodobnosťou zrušené so spätným účinkom a ktorému by cestou neodkladného opatrenia nemala
byť poskytnutá ochrana, pričom inštitút zábezpeky slúži práve na tieto účely. Navrhli preto napadnuté
rozhodnutie zmeniť a návrh žalobcu zamietnuť a povinnosť žalobcu podať žalobu vo vec samej zrušiť.
41. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.05.202. Nesúhlasil s odvolaním
žalovaných a skutkovo zhrnul existujúci stav. Vo vzťahu k časovo neobmedzenému nariadenému
neodkladnému opatreniu poukázal na možnosť jeho zrušenia podľa § 334 CSP po uplynutí DOO v
novembri 2026 a na to, že súd môže nariadiť jeho obmedzenie podľa § 330 ods. 1 CSP. Tým, že žalobca
požiadal o zníženie ceny lieku Eliquis® v roku 2024 neoslabilo to potrebu neodkladného opatrenia,
ktorého cieľom je chrániť žalobcu pred pokračujúcim predajom lieku porušujúceho jeho práva. Oznámil,
že dňa 26.03.2025 podal žalobu vo veci samej. Zdôraznil platnosť patentu napriek tomu, že prebieha
konanie o jeho zrušenie a podrobne sa zaoberal podľa neho nesprávnosťou rozhodnutia ÚPV SR
o zrušení slovenskej časti patentu EP 1 427 415 (E6570). Vyjadroval sa aj k znaleckému posudku
predloženého žalovanými, vypracovaného Ing. Daliborom Gruberom, ktorý podľa žalobcu neobsahuje
žiadny pôvodný nález, ani žiadny originálny výklad a použité argumenty sú odvodené od argumentov
použitých v rozhodnutí ÚPV SR.
42. Podľa žalobcu rozhodnutia, na ktoré sa odvolávajú žalovaní, nie sú vo veci aplikovateľné. Vo veciach
citovaných žalovanými sp. zn. 43CoPv/4/2024 a sp. zn. 41CoPv/8/2023 sa jednalo o odlišný skutkovýstav, keď spornou bola otázka, či konkrétne výrobky spadajú do rozsahu ochrany konkrétneho patentu
a na túto skutočnosť boli predložené odlišné znalecké posudky. O takýto prípad v prejednávanej veci
nejde.
43. Ani ďalšie rozhodnutie citované žalovanými sp. zn. 43CoPv/11/2023 nie je na prebiehajúce konanie
aplikovateľné. Vo veci sp. zn. 43CoPv/11/2023 žalovaní tvrdili, že patent udelený na rozdelenú prihlášku
bude vyhlásený za neplatný len preto, že materský patent bol vyhlásený za neplatný. V uvedenej veci
súd poukázal na to, že nemusí skúmať platnosť patentu, pretože žalovaní nepredložili žiadny znalecký
posudok, predložili len svoju argumentáciu. Súd preto nemal žiadny dôvod pochybovať o platnosti
patentu vzhľadom na absenciu dôkazu o opaku, t.j. keďže platnosť patentu sa predpokladá. V uvedenej
veci však súd neuviedol to, čo uviedli žalovaní, že ak by predložili znalecký posudok, v ktorom by sa
konštatovala hmotnoprávna neplatnosť patentu, potom by výsledok bol, že patent by mohol byť uznaný
za neplatný. Súd by mal aj v prejednávanej veci potvrdiť, že aj keď je predložený znalecký posudok,
v konaní na nariadenie neodkladného opatrenia sa patent považuje za platný. Nie je vôbec zrejmé, či
slovenský znalec môže vyhotoviť posudok o platnosti patentu a ide o odbornú problematiku, ktorú súd v
rámci konania o neodkladnom opatrení nemôže riadne preskúmať. Ani žalovanými predložený znalecký
posudok Ing. Grubera a rozhodnutie ÚPV SR nemôže spochybniť domnienku platnosti základného
patentu EP 1 427 415 (E6570), na základe ktorého bolo vydané DOO č. 115. Žalobca ďalej vyčítal
podanému odvolaniu žalovaných selektívne zavádzajúce citácie z napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. V bode 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že bez ohľadu na
prebiehajúce konanie na EPO alebo na ÚPV je patent platný od udelenia až do vydania konečného
rozhodnutia o jeho zrušení.
44. Žalobca opätovne poukázal na zahraničné rozhodnutia, ktoré potvrdili platnosť a zachovanie
základného patentu, na ktorom je založené DOO č. 115, konkrétne vo Švédsku, Nórsku, Franzcúzsku,
Írsku, Španielsku, Švajčiarsku, Fínku, Holandsku, Taliansku, Spojených štátov amerických, Kanade a
Južnej Kórei.
45. K tvrdeniam žalovaných o nesprávnom závere okresného súdu o negatívnom dopade na cenu lieku
Eliquis® žalobca uviedol, že súd mal aj iné oprávnené dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd pritom zistil minimálne tri skupiny dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia a každá z nich
by bola spôsobilá odôvodniť jeho nariadenie. Aj keby bolo správne tvrdenie žalovaných, že ich konanie
nemôže mať vplyv na cenu alebo úhradu lieku Eliquis®, neviedlo by to k záveru, že by neodkladné
opatrenie nebolo nariadené. Podľa žalobcu však konanie žalovaných má vplyv na žalobcu a jeho liek
Eliquis®. Žalobca poukazoval na vplyv uvedenia výrobku žalovaných na trh, na cenu a úhradu lieku
Eliquis®, pričom zníženie ceny lieku Eliquis® v roku 2024 je irelevantné. Žalobca argumentoval potrebu
vydania neodkladného opatrenia hrozbou zníženia ceny a úhrady a nie automatickým znížením. Jednalo
sa o podporný argument nariadenia neodkladného opatrenia.
46. Nesprávne je tvrdenie žalovaných, že žalobca sa mal domáhať ochrany nie nariadením
neodkladného opatrenia, ktoré malo byť zamietnuté, ale žalobou vo veci samej. Takýto postup by sa
rovnal nútenej licencii na patent. K námietkam žalovaných o nariadení neodkladného opatrenia bez
časového obmedzenia, poukázal žalobca na § 330 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže ex offo určiť,
že neodkladné oparenie bude trvať len po určený čas. V podobných veciach však nie je pravidlom
obmedzovať trvanie neodkladného opatrenia na určitý čas, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú. Každé
právo duševného vlastníctva môže zaniknúť alebo byť zrušené a ak k tomu dôjde, neodkladné opatrenie
bude zrušené podľa § 334 CSP. V danom prípade nie je nutné obmedzenie trvania neodkladného
opatrenia, keďže DOO č. 115 vyprší v máji 2026, čo je dostatočne vzdialená budúcnosť. Namietal,
že žalovaní nepodali odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým im okresný súd nariadil povinnosť informovať
svojich distribútorov lieku. Pokiaľ namietali označenie peňažnej zábezpeky zo strany súdu ako pokuty,
jednalo sa o primerané označenie, ak navrhovali uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť 1 milión Eur. V
konaní nie je sporné, že liek APIXABAN STADA spadá do rozsahu ochrany dodatkového ochranného
osvedčenia, ide o výrobok porušujúci práva, a patent a dodatkové ochranné osvedčenia sa považujú za
platné. V tejto situácii nariadiť zloženie peňažnej zábezpeky 1 milión Eur je neprimerané. Navrhol preto,
aby odvolací súd podanému odvolaniu žalovaných nevyhovel.
47. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadeniapojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodné.
48. Predmetom konania je návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúce sa ochrany
práv duševného vlastníctva vyplývajúcich z jeho dodatkového ochranného osvedčenia č. 115, ktoré
chráni liečivo „apixabán“ s existujúcou maximálnou dobou ochrany do 20.05.2026, ktoré dodatkové
ochranné osvedčenie je založené na Európskom patente č. EP 1 427 415, ktorý bol validovaný na
Slovensku ako patent pod č. E6570 chrániaci liečivo „apixabán“ a lieky obsahujúce „apixabán“ a jeho
určité medicínske použitie. Tieto skutočnosti sporné neboli a vyplývajú z výpisu registra DOO a z výpisu
z Patentového registra vedeného Úradom priemyselného vlastníctva SR. V konaní nebolo sporné ani
to, že žalovaný 1/ je držiteľom registrácie na produkt APIXABAN STADA obsahujúci 2,5 mg alebo 5 mg
apixabánu, ktorý bol registrovaný Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv dňa 21.05.2022. V konaní ďalej
nebolo sporné, že APIXABAN STADA bol zaradený rozhodnutím MZ SR zo dňa 15.07.2024 do Zoznamu
kategorizovaných liekov s účinnosťou od 01.10.2024. Sporné v konaní nebolo ani to, že žalovaný 1/
prostredníctvom žalovaného 2/ distribuuje uvedený liek na trh v Slovenskej republike. Sporné ďalej
nebolo, že uvedený generický liek APIXABAN STADA patrí do rozsahu ochrany SPC 115 a základného
patentu, čo preukazoval žalobca predloženým znaleckým posudkom č. 3/2004. Sporné nebolo, že Úrad
priemyselného vlastníctva SR na základe neprávoplatného rozhodnutia zrušil v prvom stupni patent EP
415 z dôvodu absencie jeho vynálezcovskej činnosti a žalovaný 1/ a 2/ predložili znalecký posudok Ing.
Grubera, ktorý dospel k rovnakému záveru o nedostatku vynálezcovskej činnosti.
49. V konaní ostala sporná otázka, či za situácie neprávoplatného zrušenia patentu, od ktorého sú
odvodené práva dodatkového ochranného osvedčenia a vzhľadom na predloženie znaleckého posudku
zo strany žalovaných namietajúceho absenciu vynálezcovskej činnosti, je dôvodné poskytnúť žalobcovi
ochranu vo forme neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal voči žalovaným zdržať sa úkonov
súvisiacich s uvádzaním, predajom a rozširovaním porušujúceho výrobku na trhu v Slovenskej republike
a oznámenia tejto skutočnosti ich distribútorom. Sporná v konaní bola aj otázka rozsahu neodkladného
opatrenia, keď okresný súd nevyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia
povinnosti žalovaným stiahnuť porušujúce výrobky z trhu. Spornou ostalo aj splnenie predpokladov
zloženia peňažnej zábezpeky vo vzťahu k žalobcovi. Okresný súd dospel k záveru o preukázaní
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, okrem povinnosti stiahnuť porušujúce výrobky z
trhu a zároveň nevidel dôvody na uloženie povinnosti zloženia peňažnej zábezpeky žalobcovi vo výške
1 milión Eur.
50. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
51. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
52. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
53. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.
54. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
55. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch (ďalej aj „ZP“) rozsah ochrany vyplývajúcej
z patentu je určený obsahom patentových nárokov. Na výklad patentových nárokov sa použije aj opis
vynálezu a výkresy.
56. Podľa § 14 ods. 1 ZP majiteľ patentu (§ 19) má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas
na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo.57. Podľa § 14 ods. 2 ZP účinky patentu nastávajú odo dňa oznámenia o udelení patentu vo vestníku.
58. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) ZP bez súhlasu majiteľa patentu nikto nesmie vyrábať, využívať, používať,
ponúkať alebo uvádzať na trh, alebo na tento účel skladovať či dovážať výrobok, ktorý je predmetom
patentu.
59. Podľa § 32 ods. 1 ZP pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv podľa § 15 sa môže majiteľ
patentu domáhať najmä, aby porušovanie práva alebo ohrozovanie práva bolo zakázané a následky
tohto zásahu boli odstránené.
60. Podľa čl. 5 Nariadenia č. 469/2009 ES o dodatkovom ochrannom osvedčení pre lieky (ďalej aj
„Nariadenie o SPC“ alebo „Nariadenie DOO“) s výhradou ustanovení článku 4 osvedčenie poskytuje
rovnaké práva ako základný patent a podlieha rovnakým obmedzeniam a záväzkom.
61. Podľa článku 28 ods. 1 písm. a) Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva
zverejneného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR č. 152/2000 Z. z. (ďalej „Dohoda TRIPS“)
patent bude poskytovať jeho majiteľovi tieto výlučné práva: v prípade, ak je predmetom patentu výrobok,
zabrániť tretím stranám, ktoré nemajú jeho súhlas v týchto činnostiach, vyrábať, používať, ponúkať na
predaj, predávať alebo dovážať na tieto účely tento výrobok.
62. Podľa článku 50 ods. 1 písm. a) Dohody TRIPS súdne orgány budú mať právomoc nariadiť
okamžité a účinné dočasné opatrenia s cieľom zabrániť, aby nedošlo k porušovaniu akéhokoľvek práva
duševného vlastníctva, a najmä zabrániť prepusteniu tovaru do obchodnej siete vrátane dovezeného
tovaru okamžite po preclení.
63. Podľa článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/48/ES z 29.04.2004 o
vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (ďalej aj „smernica č. 2004/48/ES“) členské štáty stanovia
opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy potrebné na zabezpečenie vymožiteľnosti práv
duševného vlastníctva, ktorých sa týka táto smernica. Tieto opatrenia, postupy a prostriedky právnej
nápravy musia byť spravodlivé a nestranné a nesmú byť zbytočne zložité alebo nákladné alebo mať za
následok príliš dlhé lehoty alebo neoprávnené prieťahy.
64. Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) smernice č. 2004/48/ES členské štáty zabezpečia, aby súdne orgány
na návrh navrhovateľa mohli vydať proti údajnému porušovateľovi príkaz na vykonanie predbežného
opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek bezprostrednému porušeniu práva duševného vlastníctva,
alebo zakázať a v prípade potreby s možnosťou uložiť opakovanú pokutu pri pokračovaní v údajnom
porušovaní tohto práva alebo podmieniť také pokračovanie zložením záruk určených na zabezpečenie
odškodnenia vlastníka práv; príkaz na vykonanie predbežného opatrenia tiež môže byť za tých istých
podmienok vydané proti sprostredkovateľovi, ktorého služby využíva tretia osoba na porušovanie práv
duševného vlastníctva; opatrenia vydané proti sprostredkovateľom, ktorých služby využíva tretia osoba
na porušovanie autorského práva alebo jemu príbuzných práv upravuje smernica 2001/29/ES.
65. Účelom neodkladného opatrenie je poskytnutie rýchlej a efektívnej procesnej ochrany subjektívnemu
právu žalobcu. Neodkladné opatrenie môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej, počas
takéhoto konania, ale i po jeho skončení. Zákon predpokladá dva dôvody nariadenia neodkladného
opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchle a efektívne poskytnutie ochrany
subjektívneho práva, vydaniu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený postup pri
rozhodovaní súdu o návrhu na jeho nariadenie. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha vydania neodkladného
opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, je povinnosťou súdu pred jeho nariadením zistiť,
či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 324 ods. 3 CSP. Pretože
predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia sú zdržovacie nároky a vzhľadom na jeho povahu
je vylúčené dosiahnutie sledovaného účelu vydaním zabezpečovacieho opatrenia.
66. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal ochrany práv vyplývajúcich
z dodatkového ochranného osvedčenia č. 115, ktoré chráni liečivo „apixabán“ s maximálnou dobou
ochrany do 20.05.2026, ktorý je založený na Európskom patente č. EP 1 427 415, ktorý bol na
Slovensku validovaný ako patent E6570 chrániaci liečivo „apixabán“ a lieky obsahujúce „apixabán“.Žalobca realizuje svoje právo z dodatkového ochranného označenia tým, že umožňuje svojim licenčným
partnerom uvádzať na trh produkt obsahujúci „apixabán“ s názvom Eliquis® s účinnou látkou 2,5 mg
alebo5mg„apixabánu“.Vzmyslečlánku5NariadeniaoSPCdodatočnéochrannéosvedčenieposkytuje
rovnaké práva ako základný patent a podlieha rovnakým obmedzeniam a záväzkom. Znamená to, že
na úrovni Slovenskej republiky, vzhľadom na osvedčenie zápisu dodatkového ochranného osvedčenia
v registri osvedčení vedeného ÚPV SR, je tomuto poskytovaná rovnaká ochrana ako ochrana patentu.
67. V konaní nebola sporná existencia a trvanie dodatkového ochranného osvedčenia a ani to, že
žalovanými 1/ a 2/ uvedený na trh generický liek APIXABAN STADA 2,5 mg alebo 5 mg spadá pod
rozsah ochrany dodatkového ochranného osvedčenia. Sporné nebolo ani jeho uvedenie na trh zo
strany žalovaného 1/ a 2/, čo žalobca preukazoval dokladmi o nákupe tohto lieku, ako aj výpisom z
internetových stránok príslušných predajcov.
68. Okresný súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný, ktorý spĺňa
predpoklady na jeho nariadenie, pričom mal osvedčené právo žalobcu, ktorému sa má poskytnúť
ochrana vyplývajúca z dodatkového ochranného označenia a mal preukázaný zásah do tohto práva
po uvedení generického lieku APIXABAN STADA žalovanými 1/ a 2/ na trh Slovenskej republiky, čím
dochádza k zásahu do práv žalobcu vyplývajúceho z dodatkového ochranného označenia, ktoré požíva
rovnakú ochranu ako patent.
69. Žalovaní poukazovali na to, že ÚPV SR zrušil z dôvodu nedostatku vynálezcovskej činnosti uvedený
patent EP 1 427 415, od ktorého je odvedený aj zápis dodatkového ochranného osvedčenia č. 115 do
príslušného registra. Žalovaní teda tvrdili, že z dôvodu neprávoplatného zrušenia základného patentu
nie je splnená podmienka osvedčenia nevyhnutnej potreby úpravy pomerov, keďže sa očakáva s
konečnou platnosťou zrušenie pôvodného patentu, od ktorého sú odvodené aj práva vyplývajúce
z DOO. Na podporu svojho tvrdenia žalovaní predložili aj znalecký posudok, ktorý tiež konštatoval
nedostatok vynálezcovskej činnosti podkladového patentu. Žalovaní v odvolaní vytýkali napadnutému
rozhodnutiu,žeokresnýsúdsadostatočnenevysporiadalstýmitotvrdeniami,t.j. prebiehajúcimkonaním
o zrušení základného patentu, ako aj nimi predloženým znaleckým posudkom a preto nesprávne posúdil
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil.
70. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa správne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal s existenciou
predpokladovnanariadenieneodkladnéhoopatreniaavovzťahuknamietanýmskutočnostiamozrušení
základného patentu prvostupňovým orgánom a oslabení tohto práva správne konštatoval, že ochrana
patentu, t.j. aj dodatkovému ochrannému osvedčeniu, je založená na formálnej ochrane, t.j. po dobu
jeho registrácie vznikajú majiteľovi dodatkového ochranného osvedčenia všetky práva ako majiteľovi
patentu, vrátane možnosti domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom do práv vyplývajúcich z
tohto práva duševného vlastníctva. Odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil.
71.Odvolacísúdnemaldôvododkloniťsaodsvojejzaužívanejrozhodovacejčinnosti opovaheochrany
patentu a na jeho úroveň poskytnutej ochrany dodatkovému ochrannému osvedčeniu vychádzajúcej
zo zápisu a evidencie týchto práv v príslušnej evidencii Úradu priemyselného vlastníctva SR, t.j.
z formálnej ochrany trvajúcej počas ich registrácie. Ako správne uviedol okresný súd, tvrdenie
žalovaných o existencii neprávoplatného prvostupňového rozhodnutia, ktorým ÚPV SR zrušil základný
patent na území SR, je vo vzťahu k poskytnutiu ochrany žalobcovi pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení irelevantné. Ako vyplýva z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, napr. v
rozhodnutí sp. zn. 43CoPv/3/2018 zo dňa 19.04.2018, sp. zn. 43CoPv/2/2019 zo dňa 19.03.20219,
sp. zn. 43CoPv/7/2020 zo dňa 01.07.2020, sp. zn. 43CoPv/7/2021 zo dňa 08.09.2021, sp. zn.
43CoPv/9/2021zodňa22.09.2021,sp.zn.43CoPv/13/2021zodňa13.01.2022,sp.zn.43CoPv/11/2023
zo dňa 27.07.2023, konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené konečným rozhodnutím ÚPV SR o
zrušení základného patentu nemá vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pri posudzovaní poskytnutia ochrany vyplývajúcej z platne
zapísaného dodatkového ochranného osvedčenia na území SR. Účelu neodkladného opatrenia,
ktorým je poskytnúť rýchlu a efektívnu ochranu porušovaným alebo ohrozeným právam, zodpovedá
aj úprava konania o vydaní neodkladného opatrenia. Konanie o vydanie neodkladného opatrenia,
vzhľadom na obmedzené možnosti vykonávania dokazovania, neumožňuje súdu zaoberať sa otázkou
platnosti alebo neplatnosti základného patentu v celej šírke tvrdení strán sporu, ale je potrebné
vychádzať z existujúceho platného právneho stavu, t.j. existujúceho zápisu dodatkového ochrannéhoosvedčenia v príslušnej evidencii a z neho vyplývajúcej ochrany pre jeho majiteľa, pričom súd nie
je oprávneným orgánom rozhodovať o zápise alebo o zrušení a následnom výmaze zapísaného
dodatkového ochranného označenia a pôvodného patentu v príslušnej evidencii.
72. Podľa odvolacieho súdu správnosť tohto záveru podporila aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, podľa
ktorej na európske patenty sa vzťahuje domnienka platnosti odo dňa uverejnenia ich udelenia. Od tohto
dátumu tak tieto patenty požívajú celý rozsah ochrany zaručenej, okrem iného smernicou č. 2004/48/
ES (napr. rozsudok zo dňa 30.01.2020 vo veci Generics (UK) a i., C-307/18, EÚ:C:2020:52, bod 48).
Podľa odvolacieho súdu posudzovanie oslabenia patentového nároku žalobcu a z neho odvodeného
dodatkového ochranného osvedčenia z dôvodu žalovanými tvrdeného nedostatku vynálezcovskej
činnosti a novosti nie je predmetom rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, pokiaľ je v
čase vydania napadnutého rozhodnutia okresného súdu dodatkové ochranné osvedčenie zapísané
v príslušnej evidencii ÚPV SR, nakoľko o splnení podmienok na jeho zápis, resp. o jeho zrušení
nerozhoduje súd, ale ÚPV SR, pričom ani povaha konania o nariadenie neodkladného opatrenia a
obmedzené možnosti dokazovania takýto postup súdu neumožňujú.
73. Na vydanie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je upravená skrátená lehota na vydanie
rozhodnutia, ktorá neumožňuje v celej šírke skutkových a právnych tvrdení zaoberať sa prípadným
nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podstatné je to, či je nárok žalobcu daný aspoň v
rovine osvedčenia, t.j. v rovine umožňujúcej prijať dôvodný záver o existencii práva, ktorému sa
má poskytnúť ochrana. Účelu osvedčenia tohto nároku svedčí preukázateľný zápis dodatkového
ochranného osvedčenia v príslušnej evidencii a nie je v právomoci súdu zaoberať sa platnosťou alebo
neplatnosťou základného patentu alebo prípadným možným hypotetickým zrušením jeho zápisu v
budúcnosti, keď ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia bolo dodatkové ochranné osvedčenie platne
zapísané v evidencii ÚPV SR.
74.Odvolacísúdpretovychádzalpriposkytnutíprávnejochranyvyplývajúcejzdodatkovéhoochranného
osvedčenia vo forme neodkladného opatrenia z platného a existujúceho právneho stavu vyplývajúceho
zo zápisu dodatkového ochranného osvedčenia v registri ÚPV SR. Odvolací súd nemal dôvod odchýliť
sa v tejto otázke od svojej predchádzajúcej ustálenej rozhodovacej činnosti a v súlade so zachovaním
právnej istoty sa jej pridržiaval. Uvedená rozhodovacia línia odvolacieho súdu je v súlade s ustanovením
§ 57 ods. 2 ZP, podľa ktorého údaje zapísané v registroch podľa ods. 1 sa považujú za platné, kým nie
je rozhodnutím príslušného orgánu určené inak. Žiadne právoplatné rozhodnutie o zrušení základného
patentu a dodatkového ochranného osvedčenia žalobcu na území SR predložené nebolo a odvolací
súd preto vychádzal z platného stavu o existencii dodatkového ochranného osvedčenia žalobcu v čase
vydania napadnutého rozhodnutia podľa § 329 ods. 2 CSP.
75. Žalovaní poukazovali nielen na prebiehajúce konanie o zrušenie patentu EP 1 427 415, z ktorého je
odvodené DOO č. 115 a ktoré má smerovať k oslabeniu patentových nárokov žalobcu, ale poukazovali
na oslabenie tohto práva a nesplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia aj odkazom
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoPv/11/2023 zo dňa 27.07.2023, v ktorom
odvolací súd konštatoval, že odporca v uvedenom konaní svoje tvrdenia o tom, že takmer s istotou
bude zrušený aj patent navrhovateľa 1/EP 873, žiadnym spôsobom neosvedčil a keďže odvolací súd
nemá dostatok odborných vedomostí, aby mohol vyhodnotiť, či je dôvodný predpoklad, že patent
navrhovateľa bude zrušený, pokiaľ chcel odporca túto skutočnosť na účely tohto konania osvedčiť,
bolo jeho povinnosťou predložiť vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, z ktorého by vyplývali ním
prezentovanézávery,avšakodporcatakétovyjadrenieodvolaciemusúdunepredložilanepodarilosamu
teda osvedčiť existenciu dôvodných pochybností, resp. neistotu ohľadne platnosti práv, ktorých ochrany
sa navrhovatelia domáhali.
76. Podľa žalovaných však v tomto konaní vedenom pred odvolacím súdom pod sp. zn. 43CoPV/3/2025
uvedené predpoklady splnené boli, pretože oslabenie patentového práva a tým aj spochybnenie a
neistota ohľadne platnosti práv, ktorým sa má poskytnúť ochrana, boli osvedčené nielen prebiehajúcim
konaním o zrušenie základného patentu, ale aj predložením vyjadrenia odborne spôsobilej osoby,
že základný patent EP 1 427 415 bude zrušený, keďže zo žalovanými predloženého znaleckého
posudku vyplýva nedostatok vynálezcovskej činnosti základného patentu, od ktorého sú odvodenépráva vyplývajúce z DOO. Odvolací súd sa s takýmto výkladom odôvodnenia rozhodnutia sp. zn.
43CoPv/11/2023 nestotožnil.
77. Odvolací súd konštatuje, že na viacerých miestach v rozhodnutí sp. zn. 43CoPv/11/2023 (bod 83.,
84. odôvodnenia) odvolací súd jednoznačne konštatoval, že tvrdeniam odporcu v uvedenom konaní o
predpoklade zrušenia patentu navrhovateľa 1/ EP 873 a o tom, že podal na ÚPV SR návrh na zrušenie
slovenskej časti patentu navrhovateľa 1/, nemohol v konaní o nariadení neodkladného opatrenia pripísať
žiadny význam, keďže až do úplného zrušenia európskeho patentu stále platí, že ako navrhovateľ
1/, tak aj navrhovateľ 2/ osvedčili existenciu nároku, ktorého ochrany sa domáhajú. Zdôraznil súlad
takéhoto záveru, t.j. poskytovania ochrany na základe zápisu príslušného patentu do evidencie, t.j.
osvedčenia existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, aj odkazom na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ. V bode 85. odôvodnenia tohto rozhodnutia (ktoré žalovaní citovali v odvolaní) odvolací súd
konštatoval, že odporca okrem tvrdenia o predpokladanom zrušení patentu a o tom, že bol podaný
návrh na jeho zrušenie svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčil, čo mohol urobiť vyjadrením
od odborne spôsobilej osoby, čo však neurobil. Teda, odporcovi sa v uvedenom konaní nepodarilo
osvedčiť existenciu dôvodných pochybností, resp. neistotu ohľadne platnosti práv, ktorých ochrany
sa navrhovatelia v konaní o nariadení neodkladného opatrenia domáhali. Odvolací súd konštatuje,
že z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 43CoPv/11/2023 nevyplýva záver, že predloženie vyjadrenia
odborne spôsobilej osoby, ktorým by odporca mienil osvedčiť tvrdenia o pochybnosti ohľadne platnosti
práv, ktorých ochrany sa navrhovatelia domáhali, má v konaní o nariadení neodkladného opatrenia
za následok prelomenie zásady poskytnutia ochrany na základe prezumpcie platnosti DOO založenej
na preukázanej existujúcej evidencii dodatkového ochranného osvedčenia v príslušnom registri. V
žiadnej časti odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 43CoPv/11/2023 odvolací súd neuviedol, že v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia predloženie vyjadrenia odborne spôsobilej osoby prelomí súdmi
poskytovanú ochranu práv z patentu, ktorého existencia bola osvedčená jeho registráciou v príslušnej
evidencii. V tomto rozhodnutí nebola konštatovaná zmena pri poskytovaní ochrany práv vyplývajúcich
z patentu, ktorá je podľa ustálenej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu poskytovaná a založená
na formálnej ochrane, t.j. po dobu jeho registrácie. Naopak, na viacerých miestach aj v citovanom
rozhodnutí (bod 83., 84., 86.) je zdôrazňovaná zásada poskytovania ochrany v konaniach o nariadenie
neodkladného opatrenia na základe osvedčenia nároku, ktorým je existujúci a platný zápis príslušného
práva v registri ÚPV SR. Žiaden iný záver z tohto rozhodnutia nevyplýva. Aj pokiaľ odvolací súd v
bode 85. citovaného rozhodnutia poukazoval na možnosť osvedčiť pochybnosť o platnosti patentu
predložením vyjadrenia oprávnenej osoby, z uvedeného odôvodnenia nevyplýva záver o tom, že by
takého osvedčenie pochybností viedlo k nemožnosti poskytnúť ochranu práv vyplývajúcich z patentu,
resp. z dodatkového ochranného osvedčenia, pokiaľ je patent, resp dodatkové ochranné osvedčenie
v čase rozhodovania okresného súdu o neodkladnom opatrení registrované v evidencii ÚPV SR.
Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že prezumpcia platnosti DOO môže byť podľa § 57 ods. 2
ZP vyvrátená rozhodnutím príslušného orgánu a nie znaleckým posudkom, ktorí predložili žalovaní.
Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení preto odvolací súd na posudok predložený žalovanými
neprihliadol, keďže tento nie je spôsobilý vyvrátiť prezumpciu platnosti DOO zapísaného v registri ÚPV
SR. Odvolací súd preto na túto výhradu žalovaných neprihliadol.
78. Žalovaní svojimi vyjadreniami o prebiehajúcom konaní o zrušenie základného patentu a predložením
znaleckého posudku mienili poukázať na takú mieru spochybnenia existencie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ktorá vylučuje splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.
Pokiaľ žalovaní poukázali na ďalšie dve rozhodnutia sp. zn. 43CoPv/4/2024 a sp. zn. 41CoPv/8/2023,
ktoré v prípade existencie dvoch znaleckých posudkov s odlišným záverom viedli súdy k záveru o
neposkytnutí ochrany z dôvodu nedostatočného osvedčenia práv, ktorým sa má poskytnúť ochrana
nariadením neodkladného opatrenia, uvedené rozhodnutia nie sú na prejednávanú veci aplikovateľné.
V obidvoch uvedených konaniach bola sporná otázka, či porušujúci výrobok žalovaných, ktorý mal
byť postihnutý neodkladným opatrením, spadá pod rozsah ochrany patentu. Pokiaľ boli predložené
protichodné znalecké posudky, potom bola v dostatočnej miere spochybnená skutková okolnosť, či
postihovaný výrobok spadá alebo nespadá pod patentovú ochranu, t.j. bola sporná okolnosť, či sa má
poskytnúť ochrana žalobcovi pred takýmto výrobkom, pri ktorom boli pochybnosti, či spadá pod rozsah
ochrany patentu. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde.
79. V prejednávanej veci nie je sporná otázka, že žalovanými uvádzaný výrobok na trh spadá pod
ochranu dodatkového ochranného osvedčenia a sporná nie je ani evidencia a platný zápis tohtopráva v príslušnom registri. Pokiaľ aj bolo nesporné prebiehajúce konanie o zrušení základného
patentu, z ktorého DOO vychádza a pokiaľ aj bol žalovanými predložený znalecký posudok, ktorý
konštatoval nedostatok vynálezcovskej činnosti základného patentu, oproti týmto skutočnostiam stojí
zápisdodatkovéhoochrannéhoosvedčeniavregistriÚPVSRaztohovyplývajúcinároknaochranutakto
registrovaného práva, t.j. pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení bola osvedčená existencia
práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podľa odvolacieho súdu ani žalovanými predložený znalecký
posudok nie je spôsobilý prelomiť ochranu poskytovanú právam vyplývajúcich zo zapísaného DOO,
keď podľa § 57 ods. 2 PZ sa predpokladá jeho platnosť, až pokým nie je preukázaný opak na základe
rozhodnutia príslušného orgánu. Podľa odvolacieho súdu až do jeho výmazu je poskytovaná ochrana
oprávnenej osobe vyplývajúca z registrovaného DOO.
80. Výhrady žalovaných voči záveru okresného súdu o účinkoch zániku patentu v prípade jeho možného
budúceho zrušenia, nemá pre rozhodnutie o odvolaní voči nariadeniu neodkladného opatrenia žiaden
vplyv, keďže pre neodkladné opatrenie je podľa § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ku ktorému okamihu bol DOO zapísaný v príslušnom registri.
81. Podľa odvolacieho súdu žalobca dostatočne pre účely rozhodnutia o nariadení neodkladného
opatrenia osvedčil svoje právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana z titulu jeho zápisu v príslušnom
registri v čase vydania napadnutého neodkladného opatrenia.
82. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávny záver okresného súdu o dopade na cenu a úhradu lieku
Eliquis® uvedením na trh výrobkov APIXABAN STADA. Podľa odvolacieho súdu sa jedná o irelevantné
námietkynemajúcevplyvnavecnúsprávnosťnapadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdkonštatuje,akoto
správne uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných, že pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia postačoval záver o osvedčení nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom bezodkladná
potreba úpravy pomerov vo forme zákazu uvádzania na trh, rozširovania a predaja na území SR,
vyplýva z preukázanej a nespornej skutočnosti o existencii lieku APIXABAN STADA a jeho uvádzaní
žalovanými na trh na území SR. Pokiaľ bol osvedčený žalobcom tvrdený nárok (práva vyplývajúce z
DOO) a pokiaľ nebolo sporné, že lieky distribuované žalovanými spadajú pod rozsah ochrany tohto
práva, potom samotná existencia týchto dvoch skutočností, t.j. osvedčenie nároku a osvedčenie,
že žalovanými uvádzaný liek spadá pod ochranu DOO, je dostatočným splnením predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nevyhnutnej potreby úpravy pomerov strán tak, aby sa
ďalšou činnosťou a úkonmi žalovaných 1/ a 2/ nezasahovalo do práv žalobcu chránených na základe
DOO. Rozsah ochrany majiteľa patentu, t.j. aj osoby oprávnenej z DOO, vyplýva z ustanovenia § 15 ods.
1 ZP, podľa ktorého bez súhlasu oprávnenej osoby okrem iného nikto nesmie vyrábať, využívať, požívať,
dovážať, dodávať, ponúkať na trh výrobky, ktoré spadajú pod patentovú ochranu. V prípade takéhoto
nepovoleného konania vzniká oprávnenej osobe právo domáhať sa svojej ochrany, t.j. aby porušovanie
jej práv bolo zakázané alebo odstránené.
83. Podľa odvolacieho súdu nesporná skutočnosť uvádzania, šírenia a ponúkania výrobkov spadajúcich
pod ochranu DOO bez súhlasu žalobcu žalovanými, oprávňuje v zmysle § 15 ods. 1 s použitím § 32 ods.
1 ZP žalobcu na ochranu svojich práv vo forme neodkladného opatrenia, pretože zásahu do týchto práv
alebo jeho ohrozeniu je možné predísť nariadením neodkladného opatrenia, a to bez toho, aby bolo
nevyhnutné sa ďalej zaoberať otázkou prípadnej majetkovej škody, pokiaľ je nepochybné, že dochádza
úkonmi žalovaných k zásahu do duševného vlastníctva vyplývajúceho z DOO. Odvolací súd sa preto z
dôvodu nadbytočnosti nezaoberal tými tvrdeniami žalovaných v odvolaní, ktorými namietali okresným
súdom konštatovaný vznik alebo hrozbu majetkovej ujmy z titulu predaja generických liekov žalovanými,
pretože pre účely neodkladného opatrenia z titulu poskytnutia ochrany práv duševného vlastníctva aj bez
posúdenia týchto majetkových dopadov na postavenie žalobcu boli splnené predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu osvedčenej existencie práva žalobcu a z dôvodu osvedčeného
zásahu konaním žalovaného 1/ a 2/ do týchto práv, čo umožňuje žalobcovi domáhať sa svojej ochrany
aj prostredníctvom neodkladného opatrenia.
84. Okresný súd preto správne v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na to,
že samotný neoprávnený zásah do práv duševného vlastníctva spôsobuje vznik nemajetkovej ujmy.
Podľa odvolacieho súdu predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené nielen vtedy,
ak dochádza k vzniku majetkovej ujmy, ale aj v prípade, pokiaľ dochádza k ohrozeniu alebo porušeniu
iných chránených práv, v danom prípade vyplývajúcich z práv duševného vlastníctva. Pokiaľ je majiteľovipráv duševného vlastníctva garantovaná jeho ochrana pred neoprávneným zásahom tretích osôb, t.j.
pred konkrétnymi úkonmi a činnosťami, ktoré bez jeho súhlasu (§ 15 ZP) nie je možné vykonávať,
potom podľa odvolacieho súdu akékoľvek konanie, ktoré neoprávnene zasahuje do takto priznaných
práv, odôvodňuje poskytnutie ochrany úpravou pomerov vo forme neodkladného opatrenia, ktorého
účelom je zamedziť takémuto správaniu tretích osôb bez súhlasu majiteľa práv duševného vlastníctva, v
danom prípade majiteľa DOO. Odvolací súd preto z dôvodu hospodárnosti a nadbytočnosti nepovažoval
za potrebné vyjadrovať sa k námietkam žalovaných voči záverom okresného súdu o dosahu na cenu
lieku Eliquis® uvedením na trh lieku žalovaných APIXABAN STADA.
85. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov bola v konaní splnená osvedčením existencie nároku
žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčením, že liek žalovaných spadá pod rozsah ochrany
DOO žalobcu a osvedčením o úkonoch žalovaných, ktoré smerujú k porušeniu a zásahu do týchto
práv uvádzaním a ponúkaním na trhu v SR lieku žalovaných APIXABAN STADA a preto bolo dôvodné
dočasne upraviť pomery tak, aby nedochádzalo k rozširovaniu zásahu do práv duševného vlastníctva
žalobcu nariadením neodkladného opatrenia, ako to urobil okresný súd.
86. Žalovaní všeobecne vytýkali výroku I. napadnutého rozhodnutia, že presahuje rozsah uplatnených
práv žalobcu a ukladá im povinnosť nad ich rámec. Žalovaný 1/ a 2/ žiadnym spôsobom toto svoje
všeobecné konštatovanie nekonkretizovali, pričom vo výroku I. sa nachádzajú tri odseku. V prvom a
druhom odseku výroku I. je žalovaným uložená povinnosť zdržať sa ponúkania alebo uvádzania na
trh v SR predmetných liekov APIXABAN STADA a v treťom odseku výroku I. je im uložená povinnosť
informovať distribútorov, že ich liek APIXABAN STADA nesmú ponúkať. Žalovaní žiadnu konkrétnu
neprimeranosť takto nariadeného neodkladného opatrenia neuviedli a teda neumožnili odvolaciemu
súdu prieskum ich všeobecného tvrdenia o neprimeranosti výroku I. napadnutého rozhodnutia, pričom
za obsahové vymedzenie odvolacích dôvodov zodpovedá odvolateľ (napr. uznesenie NS SR sp. zn.
1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023).
87. Žalovaní v odvolaní namietali neuvedenie časového obmedzenia nariadeného neodkladného
opatrenia.Odvolacísúdkonštatuje,žeustanovenie§330ods.1CSPčasovéobmedzenieneodkladného
opatrenia upravuje ako možnosť, t.j. výnimku. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže určiť,
že neodkladné opatrenie bude trvať po určený čas, t.j. základom právnej úpravy trvania neodkladného
opatrenia je jeho trvanie bez vopred určeného časového obmedzenia a len pokiaľ to súd zváži, môže
ho časovo obmedziť. Podľa odvolacieho súdu pokiaľ okresný súd neuviedol časové obmedzenie trvania
neodkladného opatrenia nedošlo tým k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaných.
V súlade s vyjadrením žalobcu odvolací súd konštatuje, že právne postavenie žalovaných vo vzťahu k
časovému trvaniu neodkladného opatrenia je garantované ustanovením § 334, t.j. povinnosťou súdu na
návrh zrušiť neodkladné opatrenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, v danom prípade napr.
uplynutím doby ochrany DOO alebo v prípade neúspechu žalobcu vo veci samej podľa § 335 ods. 1
CSP. Osobitne pri neodkladnom opatrení vo veciach práv duševného vlastníctva nariadené neodkladné
opatrenie zanikne v prípade nepodania žaloby vo veci samej v lehote určenej súdom (§ 341 ods. 2 CSP).
Ani v tejto časti preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaných za dôvodné.
88. Žalovaní podali odvolanie voči výroku III. napadnutého uznesenia, ktorým okresný súd zamietol
ich návrh uložiť žalobcovi povinnosť zložiť peňažnú zábezpeku podľa § 34 ods. 1 patentového zákona
vo výške 1 milión Eur. Namietali, že okresný súd nesprávne túto peňažnú zábezpeku označil ako
pokutu, pričom súd mal zohľadniť žalovanými tvrdené skutočnosti o patente, ktorý sa s najväčšou
pravdepodobnosťou zruší so spätnými účinkami a vo veci samej žalobca úspešný nebude, pričom práve
na tieto účely slúži zábezpeka. Odvolací súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil.
89. Odvolací súd konštatuje, že zloženie zábezpeky pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 34 ZP
je možnosťou, nie povinnosťou súdu, a teda je na jeho úvahe, či takémuto návrhu vyhovie. Kritériom je
prihliadnutie na rozsah škody alebo inej ujmy, ktorá môže protistrane vzniknúť. Odvolací súd sa stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia na základe ktorého okresný súd návrh na zloženie zábezpeky
zamietol. Okresný súd, ktorý mal osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana vzhľadom na
zápis DOO ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, pričom prihliadol aj na konanie žalovaných, ktorí
mali vedomosť, že pri uvádzaní generika na slovenský trh môžu vstúpiť do kolízie s právami žalobcu,
potom správne konštatoval absenciu dôvodov na uloženie povinnosti zložiť peňažnú zábezpeku, t.j.aby zaťažoval žalobcu, ktorému návrhu na nariadení neodkladného opatrenia vyhovel, práve z dôvodu
protiprávneho konania žalovaných.
90. Odvolanie voči zamietnutiu návrhu na zloženie pokuty žalovaní odôvodňovali prebiehajúcim
konaním o zrušenie patentu, t.j. jeho zoslabením a očakávaním jeho zrušenia. Odvolací súd
opätovne konštatuje, že uvedená skutočnosť v prejednávanej veci nemá vplyv na rozhodovanie o
neodkladnom opatrení. Odôvodnenie návrhu na zloženie peňažnej zábezpeky tvrdením o oslabení
patentu a očakávaním jeho zrušenia, pričom DOO z neho vyplývajúce v čase vydania neodkladného
opatrenia bolo registrované, nepovažoval odvolací súd za takú okolnosť, ktorá by mala za následok
nesprávne posúdenie okresného súdu o nenaplnení dôvodov na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť
peňažnú zábezpeku. Peňažná zábezpeka podľa § 34 ZP slúži na prípadné krytie nárokov žalovaných
na náhradu škody, ktorá im môže vzniknúť nariadením neodkladného opatrenia podľa § 340 CSP. V
zmysle § 340 CSP zodpovednosť navrhovateľa za nariadenie neodkladného opatrenia má objektívny
charakter, je daná bez ohľadu na zavinenie, nevyžaduje sa ani porušenie právnej povinnosti a je
viazaná len na zrušenie alebo zánik neodkladného opatrenia z dôvodu, ktorý nie je možné stotožniť s
procesným úspechom žalobcu vo veci samej alebo s uspokojením jeho nároku. Zo zloženej zábezpeky
podľa § 34 ods. 2 ZP sa má uspokojiť náhrada škody alebo inej ujmy podľa § 340 CSP. Odvolací súd
poukazuje na to, že samotní žalovaní zopakovali tvrdenia žalobcu, že na strane žalobcu sa jedná
o jednu z najväčších farmaceutických firiem vo svete. Zo žiadneho podania žalovaných nevyplýva,
že by konaním alebo postupom žalobcu malo dochádzať k úkonom smerujúcich k zmenšeniu jeho
majetku a následne k ohrozeniu prípadného nároku žalovaných na náhradu škody voči žalobcovi z
titulu nariadeného neodkladného opatrenia. Ak je žalobca navrhovateľom neodkladného opatrenia a
majiteľom dodatkového ochranného označenia, ktoré ho oprávňuje domáhať sa voči tretím osobám
zákazu konkrétneho konania a v konaní sa ani len netvrdí, že by úkonmi žalobcu malo dochádzať k
zmenšeniu jeho majetku, pri rešpektovaní právnej úpravy podľa § 34 patentového zákona, keď sa jedná
o fakultatívnu možnosť a nie povinnosť, potom podľa odvolacieho súdu okresný súd rozhodol správne,
pokiaľ za tohto stavu zamietol návrh žalovaných na zloženie peňažnej zábezpeky žalobcom. Odvolací
súd preto aj v tejto časti považoval napadnuté rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.
91. Odvolací súd preto na základe uvedeného považoval výrok I. a III. napadnutého rozhodnutia za
vecne správny.
92. Proti výroku II. napadnutého rozhodnutia, ktorým okresný súd zamietol návrh žalobcu uložiť
žalovaným povinnosť stiahnuť z trhu v Slovenskej republike lieky s názvom APIXABAN STADA 2,5 mg
alebo APIXABAN STADA 5 mg, podal odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd v napadnutom
rozhodnutí pri zamietnutí tejto časti návrhu postupoval v rozpore s právnou úpravou, a to § 33 ods.
2 písm. a) ZP ako aj článku 9 ods. 1 Smernice č. 2004/48/ES, keď nenariadil žalovanému stiahnutie
porušujúcich výrobkov z trhu, čím nezabezpečil dostatočnú ochranu, pretože práve zamietnutím žaloby
v tejto časti, keďže žalobca nemôže podať neodkladné opatrenie pred uvedením výrobkov na trh, musí
v zásade zniesť existujúci stav výrobkov umiestnených žalovanými na trhu. Zamietnutie žaloby v tejto
časti mu sťažuje aj vymáhanie neodkladného opatrenia, keďže nie je spôsobilý identifikovať, či výrobky
nachádzajúce sa na trhu sú z obdobia pred alebo po nariadení neodkladného opatrenia. S týmito
tvrdeniami sa odvolací súd nestotožnil.
93. Okresný súd zamietnutie návrhu v tejto časti odôvodnil jednak primeranosťou a postačujúcimi
účinkami nariadeného neodkladného opatrenia na stabilizáciu vzájomných práv (na základe ktorého
žalovaní už nebudú oprávnení lieky zasahujúce do práv majiteľa patentu ponúkať na predaj, dovážať,
skladovať, uvádzať na trh) ako aj spornou reálnou vykonateľnosťou nariadenia stiahnuť všetky lieky z
trhu, keďže žalovaný 1/ a 2/ už nemajú dosah na ďalší osud liekov, ktoré sú v dispozícii nových majiteľov
a neodkladným opatrením nebolo nariadené tretím osobám, aby lieky vydali a žalovaní by nemali akým
spôsobom zabezpečiť stiahnutie liekov z trhu, ktoré už boli predané tretím osobám. Odvolací súd sa s
týmito dôvodmi zamietnutia návrhu v tejto časti stotožnil.
94. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovi vyplýva nárok domáhať sa stiahnutia porušujúcich výrobkov
z obchodnej siete podľa § 33 ods. 2 písm. a) ZP. Podľa odvolacieho súdu však každá právna norma má
určitý zovšeobecňujúci charakter a prenesenie všeobecných formulácii právnej normy do individuálneho
rozhodnutia súdu nemusí zodpovedať požiadavkám jeho vykonateľnosti.95. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom citované rozhodnutia, ktorými mal byť potvrdený aj ním
požadovaný výrok stiahnutia výrobkov z trhu, a to rozhodnutia sp. zn. 43CoPv/11/2023-880 zo dňa
27.07.2023 a sp. zn. 41CoPv/11/2024-821 zo dňa 16.09.2024 sa v merite veci nezaoberali formuláciou
a požiadavkou na uloženie povinnosti stiahnutia konkrétnych výrobkov z trhu na území SR. Vzhľadom
na viazanosť odvolacími dôvodmi, kedy v odvolaní nebola odvolateľom táto skutočnosť namietaná,
pričom okresný súd aj v tejto časti návrhu vyhovel, odvolací súd nemal dôvod v uvedených konaniach
nad rámec odvolacích dôvodov zaoberať sa aj touto časťou takto formulovaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedávnu zmenu v rozhodovacej činnosti, kedy
už takto formulovaný petit odvolací súd nepovažoval za priechodný s odkazom na rozhodnutie sp. zn.
42CoPv/6/2024 zo dňa 07.08.2024 a sp. zn. 42CoPv/9/2024-1014 zo dňa 10.12.2024, nejedná sa o
odklon a prelomenie predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (pretože žiadna vzhľadom na absenciu
odvolacích dôvodov neexistovala), ale sa jedná o posúdenie uvedenej otázky v merite veci vzhľadom
na existenciu odvolacích dôvodov.
96. Podľa odvolacieho súdu okresný súd po zohľadnení primeranosti a proporcionality dospel k
správnemu záveru, že súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie zodpovedá dostatočnej
ochrane žalobcu, pokiaľ bola vo výroku I. uložená žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa ponúkania
a uvádzania na trh a dovážania predmetných liekov ako aj povinnosť informovať distribútorov o
zákaze ponúkať, uvádzať na trh, dovážať a skladovať tieto lieky. Žalovaným bola teda uložená
povinnosť zdržať sa konkrétneho konania zasahujúceho do práv žalobcu a zároveň došlo aj k
uloženiu povinnosti informovať distribútorov o zákaze umiestňovania liekov na trhu. Vzhľadom na účel
neodkladného opatrenia, vychádzajúc z osvedčenia tvrdených skutočností a nie z ich preukazovania
v celej šírke skutkových tvrdení strán sporu, považuje odvolací súd za správny záver okresného
súdu o dostatočnom poskytnutí ochrany chránenému právu žalobcu v rozsahu súdom prvej inštancie
nariadeného neodkladného opatrenia.
97. Zodpovedá zistenému skutkovému stavu aj záver okresného súdu o spornosti reálnej vykonateľnosti
navrhovaného neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti stiahnutia liekov z trhu. Okresný
súd správne poukázal na to, že v prípade už existujúceho predaja lieku tretím osobám, na základe
všeobecne formulovanej povinnosti uloženej žalovaným stiahnuť lieky z trhu, nemajú žalovaní zákonný
rámec dosiahnuť splnenie takto uloženej povinnosti vo vzťahu ku tretím osobám.
98. Na tvrdenie žalobcu v odvolaní, že takáto možnosť existuje prostredníctvom systému stiahnutia
liekov z trhu, odvolací súd neprihliadol a nepovažoval ju za adekvátnu. Ako uviedli žalovaní vo vyjadrení
k odvolaniu žalobcu, v prípade nariadenia neodkladného opatrenia sa nejedná o využitie systému
stiahnutia lieku z trhu, ktorý aplikuje ŠÚKL v prípade podozrenia, že humánny liek je falšovaný alebo
podozrenia o kvalitatívnych nedostatkoch humánneho lieku. Žalobca nekonkretizoval akýkoľvek legálny
nástroj, na základe ktorého by mohli žalovaní splniť všeobecne uloženú povinnosť stiahnutia liekov z trhu
v prípade už prevedeného vlastníckeho práva. Nie je zrejmé, na základe čoho mienil žalobca dosiahnuť
splnenie tejto povinnosti zo strany žalovaných, keď v prípade predaja predmetného lieku žalovanými v
prospechtretíchosôb,okremdobrovoľnéhoplnenianazákladevýzvyžalovaných,žiadeninýprostriedok
žalovaní voči tretím osobám k dispozícií nemajú. Ani samotný žalobca nešpecifikuje konkrétne, akým
spôsobom by mali žalovaní dosiahnuť splnenie tejto takto všeobecne uloženej povinnosti.
99. Odvolací súd ďalej dopĺňa, že znenie navrhovaného petitu „stiahnuť z trhu Slovenskej republiky“
neobsahuje žiadnu individualizáciu subjektov, voči ktorým by mali žalovaní takto uloženú povinnosť
realizovať. Z navrhovaného petitu, ktorý okresný súd v tejto časti správne zamietol, nevyplýva, či sa má
jednať o povinnosť voči distribútorom, sprostredkovateľom, predajcom, komisionárom, resp. konečným
užívateľom, t.j. pacientom, t.j. či len vo vzťahu ku niektorým z nich alebo voči všetkým. Nie je to súd,
ktorý navrhuje znenie neodkladného opatrenia, ale je to navrhovateľ, pričom odvolací súd zdôrazňuje,
že na odstraňovanie vád navrhovaného neodkladného opatrenia súd nevyzýva podľa § 327 CSP.
100. Právna úprava neodkladného opatrenia pri ochrane práv z duševného vlastníctva vždy vyžaduje
podanie žaloby vo veci samej (§ 341 ods. 2 CSP). Znamená to, že neodkladné opatrenie má v tomto
prípade dočasnú povahu. Podľa odvolacieho súdu vzhľadom na poskytnutie dočasnej ochrany, ako
aj po zohľadnení zásady proporcionality, je dostatočne dočasne zabezpečená úprava pomerov strán
sporu uložením povinností žalovaným vo výroku I. nariadeného neodkladného opatrenia, keď žalobcom
navrhované stiahnutie liekov z trhu okresný súd správne posúdil ako nezodpovedajúce požiadavkevykonateľnosti takto uloženej povinnosti v rozhodnutí súdu a to z dôvodu absencie nielen adresátov tejto
povinnosti, ale aj spôsobu, akým majú žalovaní naplnenie tejto povinnosti dosiahnuť.
101. Proti výroku V. o uložení povinnosti žalovaným nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %
podali odvolanie žalovaní. Hoci odvolanie smeruje aj voči tomuto výroku, žiadna odvolacia argumentácia
o nesprávnosti výroku o náhrade trov konania uvedená v odvolaní nebola. Vzhľadom k tomu, že za
obsahové vymedzenie odvolacích dôvodov, ako bolo uvedené vyššie, zodpovedá odvolateľ, pokiaľ
v odvolaní absentuje akékoľvek uvedenie vecnej nesprávnosti namietaného rozhodnutia (v danom
prípade vo výroku o trovách konania), potom absencia odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd
viazaný,znemožňuje odvolaciemusúduprieskumvecnejsprávnostinapadnutéhorozhodnutia,vdanom
prípade výroku V. o náhrade trov konania. Keďže chýba akákoľvek odvolacia argumentácia žalovaných
o nesprávnosti výroku o náhrade trov konania, odvolaciemu súdu neostalo nič iné, len považovať aj
tento výrok za vecne správny, keďže žiadna vecná nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v tejto časti
uvedená žalovanými 1/ a 2/ nebola.
102. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie vo výroku I., II., III., V. za vecne správne a
preto ho v tejto časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
103. Žalovaní podali odvolanie aj voči výroku IV., ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podať
žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Napadnutý výrok IV. ukladá
povinnosť žalobcovi, pričom podľa § 359 CSP odvolanie môže podať tá strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. V tejto časti napadnutého rozhodnutia nejde o povinnosť uloženú žalovaným
1/ a 2/ a nejedná sa ani o rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v ich neprospech, prípadne na ujmu ich
práv. To, že žaloba má byť podaná proti žalovaným, nie je možné z procesného hľadiska podľa § 359
CSP považovať za rozhodnutie vydané v ich neprospech. Naopak, pokiaľ by takáto povinnosť uložená
nebola, potom by výrok I. nahrádzal rozhodnutie vo veci samej a napadnuté rozhodnutie by malo povahu
konečného rozhodnutia. Odvolací súd preto odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti výroku IV. odmietol ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) CSP.
104. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením
§ 255 ods. 2 s použitím § 396 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 60 %. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sa domáhal voči žalovaným
nariadenia štyroch samostatných výrokov, z ktorých tri okresný súd uviedol vo výroku I. a štvrtý
navrhovaný výrok zamietol vo výroku II. napadnutého rozhodnutia. Každý z uvedených výrokov
mohol byť predmetom samostatného konania a preto predmet sporu vo vzťahu k trovám konania
vymedzil odvolací súd počtom žalobcom požadovaných výrokov. Predmetom konania bol však aj návrh
žalovaných na uloženie povinnosti žalobcovi zložiť peňažnú zábezpeku a preto celkovým predmetom
tohto konania bolo päť samostatných výrokov. Z týchto piatich výrokov bol žalobca úspešný v štyroch
(neúspešný bol len v jednom výroku o uložení povinnosti stiahnutia výrobkov z trhu), pričom bol
úspešný aj v časti, v ktorej bol návrh žalovaných na zloženie peňažnej zábezpeky zamietnutý. Pri určení
úspešnosti v odvolacom konaní odvolací súd postupoval tak, že každý jeden z piatich výrokov, ktorý bol
predmetom tohto konania, predstavuje jednu pätinu (1/5), t.j. 20 %. Keďže žalobca bol neúspešný len v
jednom zamietajúcom výroku, t.j. v rozsahu 20 %, potom jeho úspech predstavuje 80 % a pri odčítaní
20 % jeho neúspechu, potom predstavuje pomer úspešnosti žalobcu 60 %. Odvolací súd preto priznal
žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 60 %.
105. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.