Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624203000
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624203000.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a sudcov JUDr. Dušana Kucbela a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D. E., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Slosjárom, advokátom, so sídlom Stoličková
4, Banská Bystrica, proti žalovanému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. H. XX, I., právne zastúpeného
Kováč | Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47 253 975, so sídlom M. Bela 2,

Lučenec, o prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníkovi pozemku, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 18C/11/2024 - 110 zo dňa 20. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku rozsudku napadnutého odvolaním prikázal neoprávnené stavby
- garáže špecifikované vo výroku jeho rozsudku ( ďalej v texte len „garáže“ ), ktorých vlastníkom

bol žalovaný, do výlučného vlastníctva žalobcu. V druhom výroku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovanému titulom primeranej náhrady za prikázanie vlastníckeho práva k neoprávneným stavbám –
garážam sumu 1.000,- Eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v treťom výroku zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z nesporných skutočností

a po vykonanom dokazovaní ustálil, že garáže vo vlastníctve žalovaného boli postavené začiatkom
sedemdesiatych rokov na pozemkoch parcely EKN s parc. č. XXXX/X, XXXX/X zameraných
geometrickým zakreslením zo dňa 05.05.2024, ktoré sú od roku 2023 vo vlastníctve žalobcu. Obec
Polichno pridelila predmetným garážam súpisné čísla 171 a 173. Hoci garáže nie sú zapísané v katastri
nehnuteľností, nebolo v konaní sporné, že vlastníkom oboch garáží je žalovaný, nie je však a nikdy
nebol vlastníkom parcely registra „E“ s parcelným číslom 2474, na ktorej sú garáže postavené.

3. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. §-u 135c Občianskeho zákonníka a ustálil,
že oprávnenosť stavby (garáží) je potrebné posudzovať v režime právnych predpisov účinných v čase jej
vybudovania, avšak vyporiadanie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom stavby a pozemku, na ktorom
je stavba umiestnená, je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase rozhodovania.
Poukázal na rozdiel medzi nepovolenou a neoprávnenou stavbou, pričom za neoprávnenú stavbu sa

podľa súdu prvej inštancie považuje stavba, ktorú stavebník zriadil na cudzom pozemku bez toho, aby
mal k tomu právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu. Za cudzí pozemok považoval každý pozemok, ku
ktorému nemá vlastnícke právo zriaďovateľ stavby, prípadne právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
alebo obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre posúdenie garáží ako neoprávnených stavieb
pre súd prvej inštancie nebolo podstatné, či boli, neboli, prípadne, či v súčasnosti sú zapísané v
katastri nehnuteľností, respektíve, či boli alebo neboli realizované v čase výstavby v súlade s platnými

stavebnými predpismi, pretože to nemá vplyv na posúdenie oprávnenosti stavby. Pre posúdenie
stavby ako neoprávnenej dokonca nie je podľa súdu prvej inštancie ani rozhodujúce samotné vedomievlastníka pozemku, prípadne orgánu obce o stavbe. Za rozhodujúce v danom prípade súd prvej
inštancie považoval, či žalovaný disponuje nejakým právnym titulom, od ktorého by bolo možné odvodiť
oprávnenosť výstavby garáží na pozemku žalobcu. Túto skutočnosť nemal súd prvej inštancie zo strany

žalovanéhozapreukázanú.Hocižalovanýnapojednávanídňa20.01.2025navrholvykonaťdokazovanie
za účelom zistenia minulých vlastníkov pozemku, na ktorom sú sporné garáže postavené a tiež výsluch
svedkov, ktorí by potvrdili, že súhlas na stavbu garáži bol daný, súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú
koncentráciu konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku, a k vykonaniu uvedeného dokazovania
nepristúpil. Zároveň uviedol, že zistenie vlastníka pozemku v čase výstavby garáží a výsluch svedkov

nemôže nahradiť existenciu právneho titulu, ktorý by potvrdzoval oprávnenosť predmetných garáží na
cudzom pozemku. Uzavrel, že garáže sú neoprávnenou stavbou.

4. Následne dospel súd prvej inštancie k skutkovému a právnemu záveru, že s ohľadom na skutočnosť,
že žalobca a žalovaný nenavrhovali prvú možnosť vyporiadania podľa § 135c Občianskeho zákonníka
vo forme odstránenia stavby, je účelné prikázanie garáží žalobcovi ako vlastníkovi pozemku za náhradu,

čím sa zjednotí vlastník stavby a pozemku, na ktorom je stavba umiestnená a predíde sa tak ďalším
sporom do budúcna. Tento účel by nebol ale zachovaný pri zriadení vecného bremena, čo naopak
navrhoval žalovaný.

5. Pokiaľ ide o náhradu za prikázanie garáží do vlastníctva žalobcovi, v tomto smere súd prvej inštancie

vychádzal zo sumy navrhnutej žalobcom, nakoľko žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom
nepreukázal a ani netvrdil, že by predmetná náhrada mala byť neprimeraná. Zároveň vyplynulo z
vykonaného dokazovania, že žalovaný jednu z garáží kúpil v roku 2015 za sumu 120,- Eur. Súd prvej
inštancie nemal preto dôvod pochybovať o tom, že navrhovaná suma 1.000,- Eur za dve garáže by mala
byť neprimerane nízka, a žalobe aj v tomto rozsahu vyhovel.

6. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnej lehote odvolaním v celom rozsahu.
Podľa žalovaného súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
aj ako „CSP“) a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že mal dostatok času
na navrhnutie svedkov alebo predloženie dôkazov ohľadne zistenia minulých vlastníkov pozemku.
Namietal, že predloženie dôkazu o vlastníctve pozemku, respektíve dôkaz o prechode vlastníctva
predmetného pozemku z vlastníctva v čase stavby garáží na vlastníka v čase podania žaloby je možné
len dôkazom predloženým katastrom, ku ktorému možno dospieť len prostredníctvom súdu. Keďže

nie je vlastníkom pozemku, jeho žiadosť o predloženie listín o vlastníctve pozemku v čase výstavby
garáží bola katastrom odmietnutá. Poukázal aj na okolnosť vis maior, keď z dôvodu havárie údajov
katastra od konca decembra 2024 až do súčasnej doby neboli a ani ešte nie sú vydávané z katastra
nehnuteľností doklady pre vlastníkov. Ide o skutočnosť, ktorú nemohol ovplyvniť. Uviedol ďalej, že
prechodom vlastníctva pozemku, na ktorom je stavba postavená a táto bola postavená so súhlasom

vlastníka, sa oprávnená stavba nemení na neoprávnenú. Považoval za sporné, či je opodstatnené vydať
rozhodnutie podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka a prikázať tak stavbu do vlastníctva majiteľa
pozemku. Nesúhlasil s výškou primeranej náhrady v sume 1.000,-Eur, nakoľko táto suma bola určená
bez znaleckého posudku alebo akéhokoľvek odborného vyjadrenia. Tvrdí, že cena obdobnej garáže v
Lučenci sa pohybuje od 13.000,-Eur do 18.000,- Eur, určite nie nižšia ako 5.000,- Eur za jednu garáž.

Vzhľadom na nevykonané dôkazy je, podľa neho zistenie súdu, že sa jedná o neoprávnenú stavbu,
nesprávne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Skutočnosti tvrdené

v odvolaní poprel. Poukázal na to, že žalovaný navrhol dôkazy až na poslednom pojednávaní dňa
20.01.2025, hoci na to mal viac ako pol roka. Išlo pritom o dôkazy, ktoré mal k dispozícii už od začiatku
konania. Považoval preto postup súdu prvej inštancie za správny. Žalovaný po prvýkrát až vo svojom
odvolaní namietal spôsob určenia primeranej náhrady, aj výšku samotnej náhrady za prikázanie garáží
do jeho vlastníckeho práva. Bol to pritom sám žalovaný, ktorý do konania predložil kúpnu zmluvu, ktorou

preukazoval hodnotu sporných nehnuteľností. Namietal, že žalovaný vôbec nezohľadnil lokalitu, kde sa
nehnuteľnosť nachádza, ako ani to, že je postavená na cudzom pozemku. Nezohľadnil ani stav spornej
nehnuteľnosti, ako ani fakt, že cenu nehnuteľnosti preukazoval on sám. Žalovaný až do odvolanianenavrhol vykonať žiadny dôkaz na určenie inej ceny sporných nehnuteľností. Navrhol potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny.

8. Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 379 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu považoval za nesporné, že garáže, ktoré sú
predmetom sporu, sú vo vlastníctve žalovaného a sú postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu.
Vychádzajúc z odvolacej námietky žalovaného, podľa ktorej prechodom vlastníctva k pozemku sa
nemení charakter oprávnenej stavby na neoprávnenú, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
opomenul aplikovať § 151 ods. 1 CSP vo vzťahu k skutkovému tvrdeniu žalovaného (viď č. l. 44 spisu),
podľa ktorého „Stavbu sme stavali po rozhodnutí Miestneho národného výboru v Polichne a Jednotného

roľníckeho družstva v Polichne na pozemku, ktorý patril vtedajšiemu JRD. Predmetný pozemok pod
garážou bol ponúknutý ako alternatívny k pozemku v strede dediny, ktorý bol vo vlastníctve mojej
rodiny. Žiadosť o stavbu garáže na tomto našom pozemku bola vtedy zamietnutá a dnes na ňom stojí
bytovka. Druhou ponúknutou alternatívou zo strany MNV v tom období bol pozemok na opačnom konci
dediny v blízkosti domu rodiny Koporcovej nazývaných prímením J.. Vzhľadom na vzdialenosť k môjmu

rodinnému domu sme si z ponúknutých možností vybrali a začali stavbu na pozemku v EKN č. XXXX/X.
V tom čase sa na pôdoryse plánovanej garáže nachádzala iná murovaná technická stavba využívaná a
miestnym JRD ako sklad umelých hnojív. Stavba garáže bola podmienená rozobratím existujúcej stavby
(skladu) na naše náklady. Moja garáž bola prvou samostatne stojacou garážou na tomto pozemku.“
Citované skutkové tvrdenie žalovaného nebolo zo strany žalobcu a § 151 ods. 2 CSP v spore účinne

popreté. Ako vyplynulo z uvedeného skutkového tvrdenia, žalovaný stavbu garáže staval na pozemku
patriacemu (pravdepodobne užívanému) vtedajšiemu Jednotnému roľníckemu družstvu v Polichne.
Nasvedčuje to aj skutočnosť, že pri stavbe garáže sa nadviazalo na pôvodnú stavbu JRD slúžiacu
ako sklad umelých hnojív. Tým, že súd prvej inštancie nepodriadil toto skutkové tvrdenie žalovaného
pod nesporné skutočnosti podľa § 151 ods. 1 CSP, malo to za následok nesprávnu aplikáciu § 135c

Občianskeho zákonníka na danú vec.

10. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že oprávnenosť stavby garáží je potrebné posudzovať
v režime právnych predpisov účinných v čase jej vybudovania, avšak vyporiadanie vlastníckych vzťahov
medzi vlastníkom stavby a pozemku, na ktorom je stavba umiestnená je potrebné posudzovať podľa

právnych predpisov účinných v čase rozhodovania, teda podľa § 135c Občianskeho zákonníka
(pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31Cdo/606/2004 zo dňa 16.02.2005, publikovaného
v zbierke pod č. 23/2006). Odvolací súd k tomu dodáva, že právny vzťah vzniknutý stavbou zriadenou jej
vlastníkom na pozemku iného subjektu pred 01.01.1992 bez práva vlastníka stavby pozemok na tento
účel užívať treba posudzovať podľa § 489 a § 221 Občianskeho zákonníka, avšak od nadobudnutia

účinnosti zákona č. 511/1991 Zb. od 01.01.1992 je potrebné účinky vzniknuté z uvedeného vzťahu
posudzovať podľa § 135c Občianskeho zákonníka ( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky pod sp. zn. 22Cdo 1875/1998). To však neznamená, že pri vysporiadaní sa s otázkou, či ide o
stavbu oprávnenú alebo neoprávnenú, sa nemá prihliadať na právne predpisy, počas účinnosti ktorých
došlo k realizácii stavby na cudzom pozemku.

11. Pokiaľ išlo o stavby v socialistickom vlastníctve, judikatúra pôvodne zastávala názor, že o
neoprávnenú stavbu nemôže ísť vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. januárom 1992 tzv.
socialistickou organizáciou (§ 14 a nasl. Hospodárskeho zákonníka v znení platnom do 30. apríla 1990)
(Rc 13/2000). Táto rozhodovacia činnosť súdov bola sčasti prehodnotená rozsudkom veľkého senátu

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky. Podľa neho o neoprávnenú stavbu
môže ísť i vtedy, ak bola táto stavba zriadená pred 1. januárom 1992 tzv. socialistickou organizáciou.
Ak bol postup pri zriadení stavby na cudzom pozemku od začiatku neoprávnený, je potrebné vykonať
vyporiadanie stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka (Rc 23/2006; In: rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 25Co/3/2017 zo dňa 18.1.2018, dovolanie odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 7Cdo/173/2018).

12. K aplikácii § 135c Občianskeho zákonníka odvolací súd ďalej uvádza, že z občianskoprávneho
hľadiska nie je pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej významné či stavebník mal stavebné povolenie.Nie je rozhodujúce ani vedomie vlastníka pozemku, prípadne štátnych orgánov o stavbe, pričom
existencia týchto skutočností môže byť významná iba pri posudzovaní dobrej viery stavebníka.
Neoprávnená je taká stavba, ku ktorej stavebník nemal občianskoprávne oprávnenie. Musí ale ísť vždy

o vybudovanie neoprávnenej stavby od samého počiatku vzniku a nepostačuje ani prípadne dodatočné
odpadnutie skoršieho dovoleného titulu (pozri rozsudok Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 3Cdo 45/92,
Právní rozhledy č. 2/1993). Ako ďalej vyplýva z českej judikatúry, s ktorou sa odvolací súd stotožňuje, a
uvedený záver zastáva, o neoprávnenej stavbe je možné hovoriť iba tam, kde sa dôvody neoprávnenosti
nesú od počiatku, teda k okamihu vzniku stavby ako veci. Pokiaľ však stavba ako vec bola na pozemku

zriadená z hľadiska občianskeho práva oprávnene, potom už neprichádza do úvahy postup podľa §
221 Občianskeho zákonníka (§ 135c Občianskeho zákonníka - poznámka súdu) ani vtedy, ak dôvody
oprávnenosti už dokončenej stavby ako veci, dodatočne odpadli. Od tohto okamihu, keď už stavba ako
vec existuje, sú dodatočné zmeny či už v osobe stavebníka, ako aj v otázke následne odpadnutého
dôvodukzastavaniupozemkuprávnebezvýznamné(pozrirozsudokVrchníhosouduvPrahesp.zn.3Cz
57/92, Právní rozhledy č. 7/1995). Aplikácia § 135c Občianskeho zákonníka je možná len v prípade, ak

odpočiatkunebolodané občianskoprávneoprávneniekustavbeastavebníkstavalnacudzompozemku
omylom alebo vedome porušoval právo vlastníka pozemku (porovnaj Spáčil, J. Ochrana vlastníctví a
držby v Občanském zákonníku, druhé, doplnené vydanie . Praha : C. H. Beck, 2005, str. 189).

13. V prejednávanej veci tak súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho skutkového záveru o

tom, že žalovaný nepreukázal, že mal občianskoprávne povolenie na zriadenie stavby v čase jej
výstavby. Ako vyplynulo z jeho vyjadrenia, na zriadenie garáže mal súhlas Miestneho národného
výboru ako aj Jednotného roľníckeho družstva. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných
roľníckych družstvách účinného do 31.12.1975 (teda v čase zriadenia stavby), právo družstevného
užívania oprávňovalo družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by náležalo vlastníkovi;

družstvo nemohlo však pozemok zaťažiť ani scudziť. Družstvu najmä náležalo všetko čo na pozemku
vzschádzalo, maloprávomeniťjehopodstatuačerpaťznejaprevádzaťnaňomstavby.Právozriaďovať
stavby na združených pozemkoch vyplynulo aj družstvu v zákone č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom
družstevníctvev§37ods.3písmenac).Žalovanýmpopísanýskutkovýstavohľadnezriadeniastavbytak
môže zakladať odôvodnený záver, že stavbu zriadil so súhlasom JRD, ktoré vykonávalo na pozemkoch,

teraz vo vlastníctve žalobcu, právo družstevného užívania. Na základe toho je predčasný záver súdu
prvej inštancie, že stavby na pozemkoch žalobcu boli v čase ich zriadenia uskutočnené neoprávnene,
t.j. bez občianskoprávneho povolenia.

14. V nadväznosti na to v konaní pritom ťaží dôkazné bremeno žalobcu, aby preukázal, že stavby na jeho

pozemku boli v rozhodnom čase zriadené neoprávnené. Súd prvej inštancie tak nesprávne vyhodnotil
otázku dôkazného bremena. Dôkazné bremeno žalobcu, aby preukázal neoprávnenosť stavby v čase jej
zriadenia nedôvodne presunul na žalovaného, aby tento preukázal, že stavbu zriadil v rozhodnom čase
(podľa vtedy platného práva) oprávnene (k tomu porovnaj zhrnutie rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 25Co/3/2017 zo dňa 18.01.2018 v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/173/2018 zo

dňa 27.05.2020).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vec nesprávne právne
posúdil.Povrátenívecisúdprvejinštancieviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúduopätovneposúdi

skutkové tvrdenia strán sporu, a tieto vyhodnotí v zmysle § 151 CSP, vykoná navrhnuté dôkazy a upriami
pozornosť na to, či žalovaný mal v čase zriadenia stavby občianskoprávne povolenie, teda, či stavba
bolaalebonieoprávnenou.Ažnásledneposúdimožnosťaplikácie§135cObčianskehozákonníka,ktoré
ustanovenia použil súd prvej inštancie predčasne. Súd prvej inštancie má možnosť pri posudzovaní
žaloby využiť svoje dopytovacie oprávnenie v zmysle § 150 ods. 2 CSP tak, aby následné rozhodnutie

bolo nielen vecne správne, ale aj spravodlivé podľa čl. 2 ods. 1 CSP.

16. Odvolací súd zrušuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v treťom výroku o nároku na náhradu trov
konania z dôvodu, že ide o výrok závislý.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).