Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203154
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8722203154.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom A. XX, XXX XX A., zastúpenej: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka so sídlom AK
Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 50672720, proti žalovanému: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XX, XXX XX A., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Olejár, s.r.o., so sídlom Mnoheľova
839/10, 058 01 Poprad, IČO: 47 253 070, v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 19C/71/2022-138 zo dňa 3.4.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom (I.) zamietol žalobu
a (II.) žalovanému voči žalobkyni priznal nárok na 100% náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhala, aby súd určil, že do dedičstva
po poručiteľke A. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 8.1.2010, naposledy bytom A. XX (matke
žalobkyne), patria finančné prostriedky spolu vo výške 18.444,51 eur. Uznesením Okresného súdu

Poprad sp. zn. XX/XX/XXXX, G. XX/XXXX zo dňa 4.10.2010 vo veci prejednania dedičstva po nebohej
A. E. bolo konanie zastavené a nepatrný majetok zanechaný poručiteľkou pozostávajúci z vkladnej
knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenej v H. H., I.. Bratislava so zostatkom vo výške 7,01 eur s prísl.
bol vydaný žalovanému, ako synovi poručiteľky. Žalobkyňa tvrdila, že je univerzálnym dedičom po
poručiteľke rovnako ako žalovaný a domáha sa určenia, že ku dňu smrti poručiteľky patrilo poručiteľke
vlastnícke právo k finančným prostriedkom vo výške 230.747,50 SK (7.659,41 eur) a 324.911,- SK
(10.785,10 eur), spolu 18.444,51 eur. Na uvedené finančné prostriedky mala poručiteľka nárok z Kúpnej

zmluvy č. 463/2006 - Veľká zo dňa 10.5.2006. V zmysle tejto zmluvy kúpna cena vo výške 230.747,50
SK (7 659,41 eur) bola poukázaná na účet vedený vo J., I., a to na základe čestného vyhlásenia
poručiteľky zo dňa 10.5.2006. Poručiteľka však mala účet v H. H. a majiteľom tohto účtu, na ktorý
mali byť poukázané peňažné prostriedky z tejto zmluvy, je žalovaný. Napriek tomu, že tieto peniaze
mali patriť do dedičstva, ako to vyplýva aj z vyhlásenia poručiteľky zo dňa 12.3.2007 s osvedčením
pravosti jej podpisu na Notárskom úrade D. K. L., poručiteľka listinou vyhlásila, že za života jej manžela
darovali synovi - žalovanému rodinný dom, v ktorom trvalo bývali pod podmienkou, že svojich rodičov

dochová do smrti a zároveň žiadala, aby majetok poručiteľky a vkladná knižka vedená H. H., I., kde mala
poručiteľka úspory vo výške cca 320.000,- SK, boli rovnakým dielom rozdelené medzi deti poručiteľky -
žalobkyňu a žalovaného. Poručiteľka mala aj vkladnú knižku, na ktorej mala celoživotné úspory, ktoré jej
jednorazovým výberom dňa 2.10.2006 vybral žalovaný, avšak bez jej súhlasu. Naliehavý právny záujemna určení žalobkyňa dôvodila tým, že prichádza do úvahy ako dedič a právoplatný rozsudok sa stane
dostatočným podkladom pre účely dedičského konania o novoobjavenom majetku (§ 211 ods. 1 zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov), čím sa žalobkyňa môže

účinne domôcť ochrany svojho dedičského práva.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka strán sporu,
pani A. E., F. G. zomrela dňa X.X.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľke, p. A. E. bolo vedené
Okresným súdom Poprad po sp. zn. XX/XX/XXXX, G. XX/XXXX a uznesením zo dňa 4.10.2010 bolo

zastavené a nepatrný majetok (zostatok na vkladnej knižke vo výške 7,01 eur) bol vydaný synovi
poručiteľky, žalovanému v prebiehajúcom súdnom konaní.

4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„občianskyzákonník“)a§137písm.c)zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskorších

predpisov (ďalej len „CSP“).

5. V rámci právneho posúdenia veci uviedol, že žalobkyňa tvrdila, že žalobu podáva v zmysle
ustanovenia § 137 písm. c) CSP, nakoľko má na nej naliehavý právny záujem, keďže prichádza do
úvahy ako dedič a vyhovenie žalobe rozsudkom sa stane dostatočným podkladom pre účely dedičského

konania o novoobjavenom majetku. Tým mali byť v zmysle žaloby finančné prostriedky získané v zmysle
kúpnej zmluvy uzavretej poručiteľkou s národnou diaľničnou spoločnosťou vo výške 230.747,50 SK
t. j. 7.659,41 eur poukázané na účet žalovaného na základe čestného vyhlásenia poručiteľky zo dňa
10.5.2006, a finančné prostriedky na vkladnej knižke poručiteľky vedenej v H. H., I. vo výške 324.911,-
SK t. j. 10.785,10 eur. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 137 písm. c) CSP je z

hľadiska procesného, základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca
má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí
v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen
v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 CSP). Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby

sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti
uplatneného nároku). V zmysle Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.10.2017 sp.
zn. II.ÚS/590/2017, z ktorého vyplýva, že ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej
opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencií naliehavého právneho
záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. V zmysle

vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 137 písm. c) CSP bolo podľa
súdu prvej inštancie nesporné, že žalobkyňa nemala pri podávaní žaloby a v čase rozhodovania súdu
naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Finančné prostriedky, ktoré by v zmysle
žaloby mali patriť do dedičstva po nebohej A. E., boli nadobudnuté poručiteľkou roky pred jej smrťou,
poručiteľka mala právo s týmto svojim majetkom za života nakladať spôsobom, aký uznala za vhodný

a bolo len na nej, či prispeje na domácnosť, v ktorej bývala spolu so synom - žalovaným, ktorý sa
o ňu staral (vďaka za starostlivosť zo strany poručiteľky voči svojmu synovi je zrejmá aj z darovacej
zmluvy - č. l. 28 spisu), či ich daruje, či ich použije na svoje potreby, či dá synovi dispozičné právo
nakladať so svojím majetkom. V konaní žalobkyňa nepreukázala, že v čase smrti poručiteľky uvedené
finančné prostriedky skutočne existovali, či ich poručiteľka mala v takej výške, ako to v žalobe je

uvedené, a či neboli už za života poručiteľky spotrebované tak, ako to uvádzal žalovaný. V tomto
smere žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla. Súd prvej inštancie nevidel dôvod, ak by aj mali byť
tvrdenia žalobkyne ohľadom uvedených súm pravdivé, prečo už počas dedičského konania (keďže
nejde o žiaden novoobjavený majetok, ako to žalobkyňa tvrdí), neprihlásila žalobkyňa svoje nároky do
dedičského konania. Poručiteľka zomrela dňa X.X.XXXX, rozhodnutie o zastavení dedičského konania

bolo vydané dňa 4.10.2010, žaloba bola podaná až dňa 14.11.2022. Z vykonaného dokazovania, napr. aj
zUzneseniaKrajskejprokuratúryPrešovsp.zn.XM.XXX/XX/XXXX-Xzodňa1.2.2018vovecitrestného
stíhania za zločin krádeže vyplýva, pokiaľ ide o finančné prostriedky na vkladnej knižke poručiteľky,
že k nej mali dispozičné právo poručiteľka aj žalovaný v tomto súdnom konaní, že dňa 2.10.2006
došlo k hotovostnému výberu sumy 324.511,- Sk. Zo správy Národnej diaľničnej spoločnosti, ako sa v

tomto uznesení ďalej konštatuje vyplýva, že kúpna cena na základe kúpnej zmluvy s poručiteľkou bola
vyplatená na účet uvedený vo vyhlásení s úradne overeným podpisom nebohej. Zdravotná spôsobilosť
poručiteľky, hoci sa o to žalobkyňa opakovane snažila, spochybnená nebola, z rozhodnutí súdov, najmä
z rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/2/2010-248 zo dňa 17.6.2014 v spojení s UznesenímKrajského súdu v Prešove vyplýva, že nebolo dokázané, že by p. A. E. konala v omyle, v tiesni, či za
nápadne nevýhodných podmienok. A teda bolo len na jej vôli, ako bude so svojím majetkom, so svojimi
peniazmi nakladať. Okrem nedostatku naliehavého právneho záujmu na podaní predmetnej určovacej

žaloby, čo je prioritný dôvod pre jej zamietnutie, žalobkyňa ani neuniesla dôkazné bremeno o existencii
vecí, v tomto prípade peňazí, ktoré by podľa nej mali patriť do dedičstva po poručiteľke. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniam
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, teda úspešnému
žalovanému priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Tvrdila, že niektoré jej dôkazy neboli
súdom komplexne preskúmané, a to kópie dvoch výpovedí jej brata (žalovaného) pred vyšetrovateľom

dňa 23.5.2016 a dňa 6.9.2017. V týchto výpovediach sa žalovaný lživo usvedčil zo svojvoľného vybratia
maminých celoživotných úspor v sume 324 911 Sk dňa 2.10.2006, teda 4 dni pred prijatím mamy na
geriatriu. Taktiež 10.5.2006 podvodne previedol na svoj účet prostriedky v sume 230.000,- Sk, ktoré
mame patrili od Národnej diaľničnej spoločnosti. V čase dedičského konania teda už mal žalovaný
mamine úspory vo svojom vrecku. Peniaze investoval do stavby vodnej elektrárne pri N., nie na

zveľaďovanie rodičovského domu, v ktorom býval aj so svojou päťčlennou rodinou, vyberal mamine
úspory a bral jej dôchodok, ako aj otcov. Splnomocnenie na výber maminých peňazí bolo vynútené,
mam ho neoprávnila s peniazmi nakladať ako so svojimi. Vynútil si tiež darovanie rodičovského domu,
následne žalobkyni bránil v opatere matky. Po geriatrickej liečbe od 6.10.2006 do 27.10.2006 bola mama
prijatá na rehabilitáciu v sociálnom zariadení vo H., kde bola od 27.10.2006 do 9.5.2007. Počas tohto

pobytumamažalobkyniopakovaneuviedla,nechsiustrážipeniaze,ktorémádostaťzpredajapozemkov
a tiež nech skúsi zistiť, kam sa podela vkladná knižka. Súd prvej inštancie nezohľadnil ďalší listinný
dôkaz, mamino vyhlásenie podpísané v sociálnom zariadení vo H. zo dňa 6.3.2007 a jej vyhlásenie zo
dňa 12.3.2007, v ktorom mama uviedla, že má v úsporách najmenej 320.000,- SK s dlhodobými úrokmi.
Od 2.10.2006, teda už osem mesiacov pre týmito vyhláseniami s úsporami disponoval žalovaný. Okrem

prisvojenia si uvedených prostriedkov žalovaný podvodne prinútil rodičov, aby mu darovali rodičovský
dom a pozemky, lesy a polia zdedené mamou po jej otcovi. Pokútne tiež žalovaný vydržal stavebný
pozemok v obci E.. Ako boli spotrebované predmetné peniaze za života matky preukázala až policajná
vyšetrovateľka, a žalovaný to potvrdil. Žalobkyňa si nemohla svoj nárok uplatniť v dedičskom konaní,
keďže súdna komisárka ho realizovala bez jej prítomnosti.

8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Podľa názoru žalovaného okresný súd sa podrobne
zaoberal stavom veci, úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov došiel aj k správnym
skutkovým zisteniam a z výsledkov dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Okresný súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými

pre konanie podstatnými a rozhodujúcimi skutočnosťami, ako aj so všetkými vykonanými dôkazmi
jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, tieto správne vyhodnotil a preto nie je dôvod, pre
ktorý by došlo k zásahu do absolútneho práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces a k nesprávnemu
súdnemu rozhodnutiu. Napadnutý rozsudok okresného súdu považujeme za vecne správny, rozsudok
je dostatočne a presvedčivo, jasne a zrozumiteľne odôvodnený. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa

je, žiaľ, dlhodobo zacyklená v pocite krivdy a nespravodlivosti, má akýsi vlastný subjektívny pocit, že sa
jej z majetku po rodičoch nedostalo dosť, resp. že žalovanému sa určite dostalo viac, ako jej. Preto po
smrti rodičov neustále iniciuje rôzne súdne konania a trestné oznámenia. Finančné prostriedky, ktorých
sa žalobkyňa domáha, aby boli zahrnuté do dedičstva po mame - poručiteľke boli spotrebované ešte
za života mamy - poručiteľky. Uznesením Okresného súdu Poprad č.k. XX/XX/XXXX, G. XX/XXXX

zo dňa 4.10.2010 bolo konanie zastavené a nepatrný majetok - vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedená v H., I. s tam uvedeným zostatkom bola vydaná žalovanému. Uvedená vkladná knižka
s jej zostatkom bola teda predmetom dedičského konania. Zároveň sa v odôvodnení tohto uznesenia
konštatuje, že bolo vykonané šetrenie majetkových pomerov poručiteľky a uznesením bolo rozhodnuté
aj o odvolaní žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže majetok existujúci ku dňu smrti poručiteľky

A. E., F. G. bol predmetom riadneho právoplatne ukončeného dedičského konania č. k. XX/XX/XXXX
a iný majetok ku dňu smrti poručiteľky neexistoval, Okresný súd Poprad rozhodol správne, keď žalobu
žalobkynezamietol.Žalovanýsaplnestotožňujesozáveromokresnéhosúduoneexistenciinaliehavého
právneho záujmu na podaní predmetnej žaloby, resp., že naliehavý právny záujem žalobkyňa v konanínepreukázala. Rovnako sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno ohľadom merita veci. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Poprad č. k. 19C/71/2022-138 zo dňa 3.4.2024 ako vecne správny potvrdil a zaviazal

žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a

nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej
5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je pri svojom rozhodovaní viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), čo
znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody, vo vzťahu ku

ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími námietkami
a argumentmi žalobkyne, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009).

11. Žalobkyňa v odvolaní neoznačila konkrétny odvolací dôvod, z obsahu odvolania je však možné

ustáliť, že namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

12. Odvolací súd úvodom poznamenáva, že podľa stabilizovanej judikatúry predmetom dedičského
konania je výlučne majetok patriaci poručiteľovi ku dňu jeho smrti. Ak teda súd v sporovom konaní
rozhodne, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ipso facto i ipso iure tým rozhodne, že

toto určenie vlastníctva sa vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a je podkladom pre dedičské konanie.
Rozhodujúcou právnou skutočnosťou je teda okamih smrti poručiteľa, a preto tak ako dedičské konanie,
rovnako aj sporové konanie o určenie, či vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, posudzuje otázku
existencie majetku poručiteľa k okamihu jeho smrti. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 9Cdo/116/2022)

13. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu odvolací súd poukazuje na existujúcu judikatúru, napr.
R 22/2017, z ktorej vyplýva, že: Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) OSP [§ 137 písm. c)
CSP] nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie
konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva.

14. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení, že finančné prostriedky spolu v sume 18.444,51 eur patrili do dedičstva
po poručiteľke. Svoj záver oprel o to, že žalobkyňa žiada určiť vlastníctvo k peniazom, vo vzťahu ku
ktorým nebolo v konaní preukázané, že v čase smrti poručiteľky existovali, teda že by k danému okamihu
tvorili súčasť jej majetku. Z vykonaného dokazovania, ktoré je dostatočne podrobne zhrnuté v bode 2

napadnutého rozsudku, nevyplynulo, že by predmetné finančné prostriedky boli poručiteľkou zverené
synovi bez jej vôle, alebo že by si ich syn prisvojil v rozpore s dohodou s poručiteľkou. Dôkazy o
tom, že konal bez jej súhlasu alebo v čase, keď by už matka nebola schopná prejaviť platne vôľu,
neboli predložené a nevyplynuli ani z iných žalobkyňou iniciovaných a právoplatne skončených konaní
(najmä rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 21C/2/2010-248 zo dňa 17.6.2014 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/32/2015, uznesenia Krajskej prokuratúry Prešov sp. zn. XXXX/
XXX/XX/XXXX-X zo dňa 1.2.2018). Zároveň bolo preukázané, že žalobkyňa o daných skutočnostiach
vedela už v čase prebiehajúceho dedičského konania v roku 2010, a napriek tomu si v ňom tieto nároky
neuplatnila.

15. Odvolací súd konštatuje, že uvedené skutkové závery súdu prvej inštancie sú vecne správne a
vyplývajú z vykonaného dokazovania. Dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, nepreukazujú, že by
predmetné prostriedky existovali v čase smrti poručiteľky alebo že by poručiteľke voči synovi vznikla
pohľadávka na ich vydanie. Navyše, aj sama odvolateľka opakovane uvádza, že tieto prostriedky v čase
smrti poručiteľky neexistovali, keďže si ich privlastnil a spotreboval žalovaný, hoci tvrdí, že tak urobil

bez súhlasu poručiteľky, a teda jej skutkové tvrdenia nesmerujú k preukázaniu naliehavého právneho
záujmu na určení, že predmetné peňažné prostriedky boli v čase smrti vo vlastníctve poručiteľky a to
v takej sume, v akej sa tohto určenia domáha. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu
prvej inštancie, že ak predmet určovacej žaloby – konkrétna suma peňazí – v čase smrti poručiteľkyneexistoval, žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že tvoril súčasť dedičstva podľa
§ 137 písm. c) CSP. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by sa v danom
prípade nevedela domôcť ochrany svojho práva iným spôsobom, napríklad v dedičskom konaní.

16. Odvolací súd sa zaoberal aj procesným postupom súdu prvej inštancie, pričom konštatuje, že
súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie k okolnostiam výberu finančných prostriedkov, k
zdravotnému stavu poručiteľky, k jej vôli a k postupu žalovaného. Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na
obsah zápisníc z výsluchov žalovaného, ktorými sa podľa jej tvrdenia súd prvej inštancie dostatočne

nezaoberal, avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa tieto listinné dôkazy (č. l. 163 - 169), ale tiež
kúpna zmluva na č. l. 170 - 173, čestné vyhlásenie na č. l. 174 predložila súdu až v odvolacom konaní.
V rozsahu uvedených listín tiež odvolanie obsahuje nové skutkové tvrdenia. Ide o dokumenty z obdobia
rokov 2006 až 2017, ktoré žalobkyni boli nepochybne známe už v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie.

17. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ust. § 154 CSP, podľa ktorého
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Predmetné ustanovenie znamená, že konanie v prvej inštancii
a odvolacie konanie predstavuje jeden celok, pričom uvedenú zákonnú dikciu treba chápať tak, že
vyhlásenie uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie je moment, po ktorom už

(na účely ďalšieho – čiže odvolacieho – konania) nebudú (v zásade) nové prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia je totožná
s neúplnou apeláciou, čo znamená, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné
ustanovenie o koncentrácii konania dáva žalobkyni možnosť predkladať tvrdenia a dôkazy do momentu

vyhlásenia dokazovania vo veci samej za skončenie, nie však po tomto momente v rámci podaného
odvolania. Takéto nové tvrdenia (nový procesný útok) predstavujú zo strany žalobkyne aplikáciu tzv.
novôt v odvolacom konaní.

18. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19. Žalobkyňa v odvolaní netvrdila danosť žiadneho z dôvodov prípustnosti novôt v konaní podľa § 366
CSP, odvolací súd ani žiaden z takýchto dôvodov nezistil z obsahu súdneho spisu, preto na túto časť
odvolacej argumentácie neprihliadal a podrobnejšie sa ňou ďalej nezaoberal.

20. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a

rozsudok súdu prvej inštancie je vecne aj právne správny. Preto ho podľa § 381 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal trovy odvolacieho konania v celom rozsahu
voči žalobkyni.

22. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP a § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).