Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-5C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5423200586
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5423200586.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Mesto Dolný Kubín,

so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie 1651/2, IČO: 00314463, zastúpeného ALTER
IURIS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tolstého 9, IČO: 36708771, proti žalovanému: F.. Q. Š., J..
XX.XX.XXXX, G. O. H. - S., S. E. XXXX/X, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o., so
sídlom v Ružomberku, A. Bernoláka 1417/6, IČO: 52959601, v spore o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom (podiel 1/1) nehnuteľnosti - pozemku parc. KN-E č.
XXX/X - orná pôda o výmere 205 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec O. H. a k. ú. S..

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou k 17.05.2023, doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín 18.05.2023 elektronicky,
autorizovanou podľa osobitného predpisu, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči
žalovanému domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku s parc. č.
XXX/X (parcela registra „E“) o výmere 205 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaného na LV č. XXXX,
vedeného Okresným úradom O. H., okres: O. H., katastrálne územie: S., o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/1 k celku (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto

konania v plnej výške.

2. V jej odôvodnení uviedol, že:
2.1. Má naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný spôsobilosťou takejto žaloby byť
podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 179/2010 z 28.09.2010). Naliehavý
právny záujem žalobcu je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri (kataster nehnuteľností) vyplýva,

že tvrdené právo patrí žalovanému. O uvedenom svedčí aj jednotná rozhodovacia prax súdov (ZSP
48/2004: Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca
má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie
môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Takáto žaloba, ako
aj žaloba o vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu
svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi jej úspešnosti sú preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie

naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho
práva v katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je v tejto situácii
neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie
o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností,je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o
skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným
právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.

zn. 6Co/25/2015 z 11.03.2015).
2.2. Právnym titulom, na podklade ktorého bol žalovaný zapísaný ako výlučný vlastník predmetnej
nehnuteľnosti, predtým zapísanej na LV č. XXXX, bola Kúpna zmluva z 13.11.2019 uzavretá medzi ním
ako kupujúcim a S. N., V.. Š., J.. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou (sp. zn. V-XXXX/2019). Predmetom
prevodu bol prevod duplicitných vlastníckych práv.

2.3. Pred iniciovaním terajšieho konania viedli žalobca a žalovaný mimosúdne rokovania za
účelom uzavretia dohody o urovnaní o spornom vlastníckom práve žalovaného, ktoré vyústili do
vyhotovenia znaleckého posudku č. 1/2023, ktorého zadávateľom boli žalobca a žalovaný, za účelom
sumarizácie podkladov a znalecké posúdenie pre prípadné mimosúdne vyriešenie sporu - pôvodná
pozemkovoknižná parcela č. XXX k. ú. S., vyhotoveného znalcom F.. I. Z., znalec z odvetvia kataster
nehnuteľností, zo dňa 15.02.2023 (ďalej len „ZP“). Aj napriek záverom znalca v ZP, ktorý podľa žalobcu

potvrdil existenciu výlučného vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný toto
právo žalobcu naďalej popiera.
2.4. Úlohou znalca bolo posúdenie všetkých dostupných dokladov týkajúcich sa zmien pôvodného
pozemku PK parc. č. XXX, k. ú. S. v období od roku 1970 po súčasnosť, historického vývoja zápisu
a zákresu predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností v období od roku 1970 až po súčasnosť

a postupu príslušného katastra nehnuteľností, žalobcu, všetkých evidovaných vlastníkov PK parc. č.
XXX, k. ú. S. a komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim pri ROEP k. ú. S.,
predovšetkým vo vzťahu k zápisu informácií o predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.
2.5. Zo ZP a jednotlivých písomných podkladov vyplýva, že pôvodná pozemkovoknižná (ďalej len „PK“)
parc. č. XXX - roľa o výmere 2805 m2, je v pozemkovej knihe zapísaná vo vložke č. XX.

2.5.1. V roku 1972 bol vyhotovený geometrický plán (ďalej len „GP“) č. XXXX/0740-72 z 18.09.1972,
ktorým sa rozdeľovali EN parcely č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, a ním sa pôvodná parc. č. XXX
rozdeľuje na EN parc. č. XXX/X, EN parc. č. XXX/X, EN parc. č. XXX/X.
2.5.2. Dňa 11.07.1972 bola medzi Československým štátom zastúpeným MsNV v O. H. ako kupujúcim
a p. Z. N., J.. XX.XX.XXXX, ako predávajúcim uzavretá Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva k pozemku s parc. č. XXX o výmere 2805 m2, k. ú. S., zapísanej v PK vložke č. XX.
Na jej podklade a GP č. XXXX/0740-72 boli EN parc. č. XXX/X, EN parc. č. XXX/X, EN parc. č. XXX/X,
zapísané do LV č. X v prospech Československého štátu zastúpeného MsNV v O. H..
2.5.3. Pod položkou výkazu zmien č. XX/XX bol na základe žiadosti MsNV v O. H. z 08.01.1973 zapísaný
GP č. XXX/0760-72 a jeho zápisom sa EN parc. č. XXX/X rozdelila na EN parc. č. XXX/X a EN parc. č.

XXX/XvprospechČeskoslovenskéhoštátuzastúpenéhoMsNVvO.H.Í..Vroku1973pôvodnýpozemok
s parc. č. XXX - roľa o výmere 2805 m2, k. ú. S., zapísaný v PK vložke č. XX, G. zapísaný do LV č. X
bývalej EN (pred THM) nasledovne:
- ako EN parc. č. XXX/X - stav. pozemok o výmere 890 m2, zapísaná do LV č. XXX,
- ako EN parc. č. XXX/X - stav. pozemok o výmere 584 m2, zapísaná do LV č. XXX,

- ako EN parc. č. XXX/X - stav. pozemok o výmere 699 m2, zapísaná do LV č. XXX,
- ako EN parc. č. XXX/X - lúka o výmere 632 m2.
2.5.4. EN parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X boli na základe Dohôd o osobnom užívaní stavebných
pozemkov zapísané do príslušných LV č. XXX, XXX, XXX, k. ú. S.. EN parcela č. XXX/X ostala zapísaná
v LV č. X.

2.5.5. Zo strany MsNV v Dolnom Kubíne bol podaný v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí Návrh na zápis do evidencie nehnuteľností z 15.07.1991. Jeho predmetom bol návrh
na zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec v evidencii nehnuteľností aj pre k. ú. S.. Prílohou
tohto návrhu boli výpisy z LV č. X. Pozemok s parc. č. EN pred THM č. XXX/X (zapísaný v LV č. X)
nemal priradené parcelné číslo EN po THM, na základe čoho technicky nebolo možné uvedený pozemok

zapísať do LV č. XXXX s evidovaným vlastníkom Mesto O. H.. Napriek tomu, že nebol vykonaný zápis
aj k uvedenému pozemku, tak aj vo vzťahu k nemu je nutné aplikovať príslušné ustanovenia zákona
o majetku obcí, nakoľko k prechodu vlastníckeho práva dochádza ex lege, pričom akékoľvek zápisy
vlastníckeho práva majú výlučne deklaratórnu povahu. Preto na Mesto O. H. prešlo v zmysle § 2 ods. 1 a
7zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcízoštátuvlastníckeprávokjednotlivýmmenovanýmpozemkom.

2.5.6. V zmysle záverov ZP boli k predmetnej nehnuteľnosti evidované duplicitné vlastnícke práva.
Pozemok s parc. č. XXX/X bol pôvodne súčasťou pozemku PK parc. č. XXX, o výmere 2805 m2,
zapísaný v PK vložke č. XX, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve Československého štátu - MsNV O. H.
na základe Kúpnej zmluvy z 11.07.1972 uzavretej s Z. N., J.. XX.XX.XXXX.2.5.7. Predmetná nehnuteľnosť v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX bola časťou parcely EN pred THM
č. XXX/4, pôvodne zapísanej na LV č. X v prospech Československého štátu - MsNV O. H., ktorá bola
časťou pozemku PK parc. č. XXX, o výmere 2805 m2, zapísaného v PKN vložke č. XX.

2.5.8. Napriek výlučnému vlastníctvu žalobcu (Československého štátu - MsNV O. H.) k pôvodnému
pozemku PK parc. č. XXX, o výmere 2805 m2, zapísaného v PK vložke č. XX, bol tento aj predmetnom
dedičského konania po poručiteľovi Z. N., J.. XX.XX.XXXX (predávajúci v zmysle Kúpnej zmluvy z
11.07.1972) a v zmysle Rozhodnutia, sp. zn. D 293/88 z 18.04.1988 sa jeho dedičom spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 3/4 k celku stal Z. N., J.. XX.XX.XXXX, a bol zapísaný do LV č. XXXX.

2.5.9. V zmysle Rozhodnutia sp. zn. D 57/94, Dnot III 52/94 z 26.06.1995 sa dedičom spoluvlastníckeho
podielu o veľkosti 1/4 k celku pozemku PK parc. č. XXX zapísaného v pozemkovej knihe vo vložke č.
XX stal Z. N., J.. XX.XX.XXXX, a bol zapísaný do LV č. XX. Po nadobudnutí právoplatnosti Rozhodnutí
sp. zn. D 293/8 z 18.04.1988 a D 57/94, Dnot III 52/94 z 26.06.1995 bolo zapísané duplicitné vlastnícke
právo žalobcu a p. Z. N., J.. XX.XX.XXXX k pozemku PK parc. č. XXX, o výmere 2805 m2, zapísaného
v pozemkovej knihe v PK vložke č. XX.

2.5.10. Pod položkou výkazu zmien č. XX/13 bolo 03.12.2013 do katastra nehnuteľností zapísané
„Rozhodnutie o schválení ROEP, k. ú. S., obec O. H., okres O. H.“ z 25.10.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 26.11.2013. Po zápise diela ROEP, k. ú. S., boli časti pôvodnej PKN parcely č. XXX,
nezapísané v registri C-KN v LV v majetkovom podiele 1/1, evidované ako predmetná nehnuteľnosť (E-
KN XXX/X) a E-KN parcela č. XXX/2 - orná pôda o výmere 41 m2, zapísané do LV č. XXXX s evidovaným

vlastníkom - Z. N., J.. XX.XX.XXXX, v spoluvlastníckych podieloch pod B1 v 1/4 a pod B2 v 3/4 k celku.
2.5.11. Pod položkou výkazu zmien č. XX/18 bolo do katastra nehnuteľností zapísané Uznesenie o
dedičstvesp.zn.7D/163/2017,Dnot9/2018,svyznačenouprávoplatnosťou27.09.2018,vdedičskejveci
po poručiteľovi Z. N., J.. XX.XX.XXXX, a obe parcely E-KN č. XXX/X, XXX/X boli zapísané v prospech
S. N., V.. Š.Q., J.. XX.XX.XXXX. Uvedená zmena bola vykonaná v časti B - vlastníci LV č. XXXX -

predmetom tohto právneho úkonu bol prechod duplicitných vlastníckych práv.
2.5.12. Pani S. N., V.. Š. následne disponovala s pozemkom s parc. č. XXX/X a so žalovaným uzavrela
kúpnu zmluvu zo dňa 13.11.2019, ktorej predmetom bol prevod duplicitných vlastníckych práv na
žalovaného.
2.6. Z predložených dokumentov vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť bola vo výlučnom vlastníctve

najskôr Československého štátu - MsNV O. H. a neskôr zákonným spôsobom prešlo jej vlastníctvo na
žalobcu ako právneho nástupcu Československého štátu - MsNV O. H. a táto (v súčasnosti zapísaná
na LV č. XXXX) bola časťou parcely EN pred THM č. XXX/X, pôvodne zapísanej na LV č. X v prospech
Československého štátu - MsNV O. H., ktorá bola časťou pozemku PK parc. č. XXX, o výmere 2805 m2,
zapísaného v pozemkovej knihe v PK vložke č. XX. Táto nemala byť predmetom dedičského konania po

Z. N., J.. XX.XX.XXXX, a ani po Z. N., J.. XX.XX.XXXX, z dôvodu výlučného vlastníckeho práva žalobcu.
Na základe toho potom p. S. N., V.. Š., ktorá nikdy nebola jej vlastníkom, ju nemohla platne scudziť
žalovanému. Výlučné vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti svedčí žalobcovi ako právnemu
nástupcovi Československého štátu - MsNV O. H. s právnym titulom Kúpnej zmluvy z 11.07.1972. O
uvedenom svedčí aj to, že po zistení uvedených skutočností S. N., V.. Š. uzatvorila so žalobcom Dohodu

o urovnaní č. XXX/2022 z 01.12.2022 (sp. zn. V-XXXX/2022), na základe ktorej dobrovoľne uznala
vlastnícke právo žalobcu k pozemku E-KN č. XXX/X, ktorý má rovnakú právnu históriu ako predmetná
nehnuteľnosť (s výnimkou jeho posledného prevodu Kúpnou zmluvou z 13.11.2019 pod sp. zn. V-
XXXX/2019 na žalovaného).

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 14.06.2023 k žalobe podanom prostredníctvom jeho zástupcu
navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
3.1. Poprel v plnom rozsahu žalobcom uplatnený nárok s tým, že podľa neho je riadnym vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko ju nadobudol v dobrej viere ako jej dobromyseľný nadobúdateľ, keď

uzatvoril 13.11.2019 s jej pôvodným vlastníkom kúpnu zmluvu, ktorou ju nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva, riadne zaplatil aj kúpnu cenu, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol
povolený rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu v O. číslo V XXXX/2019 z 03.12.2019.
3.2. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného vlastníctva na základe uzatvorenej kúpnej
zmluvy s osobou, ktorá bola riadne zapísaná v príslušnom katastri nehnuteľností. Nadobudol ju v dobrej

viere od pôvodného vlastníka, ktorý ju nadobudol do svojho vlastníctva dedením (po svojom manželovi).
Z okolností uzatvorenia kúpnej zmluvy, ako aj z verejne dostupných informácií, ktoré boli, resp. mohli
byť žalovanému známe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a ktoré boli zapísané v katastri nehnuteľností,nemohol ani pri konaní s odbornou starostlivosťou zistiť skutočnosti, že žalobca ju nadobudol do
vlastníctva v roku 1972 na základe kúpnej zmluvy.
3.3. V uvedenom kontexte poukázal na právny názor obsiahnutý v Náleze Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo 16.03.2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, v zmysle ktorého pokiaľ treba prihliadnuť na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako
vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom

(katastrálnom) konaní.
3.4. V súlade s ním zdôraznil, že pôvodný vlastník nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od svojho
právneho predchodcu dedením, pričom podkladom na uskutočnené dedičské konanie bol vtedajší
zápis v katastri nehnuteľností, ktorému predchádzalo ukončenie procesu registra obnovenej evidencie
pozemkov (ďalej len „ROEP“) v príslušnom katastrálnom území. V rámci procesu ROEP bol predsedom
komisie zástupca žalobcu, pričom práve následkom ROEP-u došlo k zápisu vlastníckeho práva v

prospech právneho predchodcu právnej predchodkyne žalovaného, čo vyplýva zo ZP. Žalobca svojím
nedostatočným a nedôsledným prístupom v rámci procesov ROEP, ako aj v rámci nedostatočnej
odbornej starostlivosti o získaný majetok zapríčinil právny stav, následkom ktorého bol do katastra
nehnuteľnostíuskutočnenýprávoplatnýzápisvlastníckehoprávakpredmetnejnehnuteľnostivprospech
právneho predchodcu právnej predchodkyne žalovaného. Žalobca nepostupoval v súlade so zásadou

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ a aktívne sa nezaujímal o ochranu a
výkon svojich práv s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či
zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o
využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2011 z 08.11.2011).

4. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením jeho zástupcu z 11.07.2023 zotrval na podanej žalobe
v celom rozsahu.
4.1. K tvrdeniam žalovaného uviedol, že S. N., V.. Š. nikdy nebola vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti

z dôvodu jej výlučného vlastníctva zo strany žalobcu a nemohla ju platne scudziť žalovanému.
4.2. Podľa žalobcu žalovaný nebol a nie je dobromyseľným nadobúdateľom predmetnej nehnuteľnosti.
Žalovaný mal už v čase uzavretia kúpnej zmluvy s p. N. vedomosť, že vlastníctvo predmetnej
nehnuteľnosti je sporné, o čom svedčí už len to, že objednávka na vyhotovenie ZP bola vykonaná na
základe žiadosti oboch strán sporu. Je zrejmé, že si žalovaný nie je istý svojím vlastníctvom predmetnej

nehnuteľnosti.
4.3. Žalovaný je synom Q. Š., J.. XX.XX.XXXX a M. Š., V.. H., J.. XX.XX.XXXX. Pôvodná parc. č. XXX -
roľa o výmere 2805 m2, zapísaná v PK vložke č. XX bola v roku 1972 na základe GP č. XXXX/0740-72
z 18.09.1972 rozdelená na EN parc. č. XXX/X, EN parc. č. XXX/X, EN parc. č. XXX/X. Zo ZP (str. 8)
vyplýva: „pod PVZ č. 1/73 bola do EN zapísaná „Dohoda o osobnom užívaní stavebného pozemku“ z

18.12.1972 - kópia zapísanej položky viď príloha P7a. Uvedenou dohodu bolo zriadené právo osobného
užívania k pozemku v k. ú. S. EN parc. č. XXX/X o výmere 699 m2 v prospech Q. Š. (J.. X.X.XXXX) a
manž. M. V.. H., G. O. H. a parcela bola odpísaná z LV č. X a zapísaná do LV č. XXX - kópia originálu
LV č. XXX viď príloha P7b.“ Rodičia žalovaného nadobudli do osobného užívania pozemok parc. č.
XXX/X, ktorý bol pôvodne súčasťou parc. č. XXX - roľa o výmere 2805 m2, rovnako ako predmetná

nehnuteľnosť, ktorá bola časťou parcely EN pred THM č. XXX/X, pôvodne zapísanej na LV č. X v
prospech Československého štátu - MsNV O. H., a ktorá bola tiež časťou pozemku PK parc. č. XXX,
o výmere 2805 m2. Dňa 28.07.2004 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a rodičmi žalovaného
ako kupujúcimi uzavretá Kúpna zmluva č. 1/2004, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva zo
žalobcu na rodičov žalovaného k časti pozemku, diel č. 1 o výmere 257 m2 a diel č. 2 o výmere 41 m2

novovytvorenej CKN parc. č. XXX/X - zast. pl. - 298 m2. Z kúpnej zmluvy (čl. I.) vyplýva, že diel č. 1 a diel
č. 2 bol súčasťou parc. č. XXX, ktorá v zmysle kúpnej zmluvy mala byť celá vykúpená kúpnou zmluvou
zo dňa 11.07.1972 Československým štátom - MsNV O. H., a na základe delimitačného protokolu
uzatvoreného medzi SR - Krajským úradom v Žiline a žalobcom, ju má vlastniť žalobca. Poznámka
rovnakéhovýznamu,tedaotom,žePKparc.č.XXX,bolacelávykúpenánaČeskoslovenskýštát-MsNV

O. H. dňa 11.07.1972 kúpnou zmluvou založenou v zbierke listín k. ú. S. pod výkazom zmien XX/72,
je uvedená aj v GP č. XXXXXXXX-015-2003 - poznámka na konci výkazu výmer (viď príloha 18b ZP),
ktorý bol technickým podkladom a prílohou uvedenej Kúpnej zmluvy č. 1/2004 a ktorého objednávateľom
bol Q. Š. (nar. XX.XX.XXXX). Podľa žalobcu rodičom žalovaného museli byť zrejmé vlastnícke vzťahyk parc. č. XXX - roľa o výmere 2805 m2, ako aj jednotlivých častí tohto pozemku, ktorých vlastníctvo
svedčí žalobcovi.
4.4. Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Do

úvahy treba brať, či by držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu
konkrétneho prípadu možno po každom (spravodlivo) požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
či mu vec alebo právo patrí. Jednou zo skutočností, ktorá sa posudzuje pre naplnenie predpokladu
dobromyseľnej držby je to, či držiteľ mal alebo mohol mať pochybnosti, či mu vec alebo právo patrí.
V prejednávanej veci mal, resp. mohol mať žalovaný pochybnosť o tom, že predmetnú nehnuteľnosť

nadobúda od nevlastníka s ohľadom na úpravu vlastníckych vzťahov jeho rodičov, ktorí v roku 2004
uzavreli so žalobcom kúpnu zmluvu k pozemku, ktorý bol súčasťou pôvodnej parc. č. XXX, a v ktorej
je výslovne skonštatované výlučné vlastnícke právo žalobcu k pozemku s parc. č. XXX. Na strane
žalovaného existovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy z 13.11.2019 s p. N. pochybnosti o skutočnom
vlastníctve pozemku, a to aj z toho dôvodu, že predmetná nehnuteľnosť rovnako ako pozemok, ktorý
bol v osobnom užívaní rodičov žalovaného (parc. č. XXX/3), a tiež pozemok, ktorý rodičia žalovaného

nadobudliodžalobcunapodkladeKúpnejzmluvyč.X/2004(CKNparc.č.XXX/X)bolsúčasťoupôvodnej
parc. č. XXX, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve Československého štátu - MsNV O. H., neskôr žalobcu.
Podľa žalobcu mal žalovaný prinajmenšom pochybnosti o vlastníctve p. N., aj preto, že mu uvedené
vlastnícke vzťahy boli známe s ohľadom na vlastníctvo jeho rodičov. Uvedené odôvodňuje závery o
nedobromyseľnosti žalovaného pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti od p. N..

5. Žalovaný prostredníctvom zástupcu v duplike podaním zo 16.08.2023:
5.1. Zotrval na všetkých skutkových aj právnych tvrdeniach uvedených v jeho vyjadrení k žalobe.
Podľa neho v čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti nemal a ani nemohol mať vedomosť o
skutočnostiach týkajúcich sa jej nadobudnutia žalobcom v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.

Žalovaný sa o ňu od jej nadobudnutia riadne stará, pričom žalobcovi riadne a včas uhrádza aj daň z
nehnuteľnosti.
5.2. Vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že jeho rodičom museli byť zrejmé vlastnícke vzťahy k parcele
č. XXX - roľa o výmere 2805 m2, ako aj jednotlivých častí tohto pozemku, svedčiacich žalobcovi a
zdôraznil, že nadobudnutie inej nehnuteľnosti rodičmi žalovaného je právne irelevantné v konaní a s

vecou nijak nesúvisí. Nepopiera, že spolu so žalobcom si objednal vyhotovenie ZP, pričom aj uhradil
1 nákladov na jeho vyhotovenie. Žalovaný inicioval vykonanie znaleckého dokazovania za účelom
preskúmania všetkých prevodov týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti od roku 1972 do súčasnosti.
Zo záverov ZP zrejme vyplýva, že v čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalovaný nemal a
ani nemohol mať vedomosť o kúpnej zmluve z roku 1972 uzatvorenej medzi Z. N. a Československým

štátom - MsNV O. H.. Zo ZP vyplývajú skutočnosti, že žalobca ako predseda komisie ROEP a
spracovateľ ROEPu zásadným spôsobom pochybili v rámci procesu ROEP, keď umožnili vykonanie
zápisu vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti v prospech Z. N..
5.3. Práve nedostatočnou starostlivosťou žalobcu o vlastnený pozemok došlo k vykonaniu zápisu
do katastra nehnuteľností, ktorý svedčil v prospech právneho predchodcu pôvodného vlastníka

nehnuteľnosti. Žalobca mal dostatočnú vedomosť o svojom vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti a
neuskutočnil potrebné právne kroky na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Následne v rámci
procesuROEPnevykonalžiadnekrokysmerujúcekzápisuvlastníckehoprávapredmetnejnehnuteľnosti
vo svoj prospech. V rámci procesu ROEP žalobca súhlasil s vykonaním zápisu svedčiaceho v prospech
Z. N., čím legitimoval právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností. Žalovaný, dôverujúc v zapísaný

právny stav, odkúpil predmetnú nehnuteľnosť, netušiac o existencii vyššie uvedených skutočností.
5.4. Z delimitačného protokolu uvedeného v prílohách ZP pod číslom P18a, ako aj z príloh ZP
označených ako P6, P15 a P16, zrejme nevyplýva, že predmetná nehnuteľnosť v časti, v ktorej bola
predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovaným a S. N., skutočne prešla do vlastníctva žalobcu, a to z
dôvodu, že nefiguruje v zozname nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu zo štátu na žalobcu.

Uvedené má podľa názoru žalovaného zásadný vplyv jednak na aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní,
a jednak na skutočnosť, či žalobca v čase prechodu vlastníctva z Československého štátu na žalobcu
uskutočnil potrebné právne kroky k prevodu predmetnej nehnuteľnosti.
5.5. Pri skúmaní dobromyseľnosti nadobúdateľa nehnuteľnosti je potrebné skúmať stav v čase
nadobudnutia nehnuteľnosti, poukazujúc v uvedenom kontexte na Uznesenie NS SR z 31.10.2019,

sp. zn. 2Cdo/238/2018, podľa ktorého o dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri
vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu
požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné
pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri(evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí. (...). Platí, že vlastníkom veci sa stane ten, kto
legálne získal vec zapísanú v katastri nehnuteľností a bol vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej
viere v oprávnenie druhej zmluvnej strany vlastnícke právo previesť na základe riadneho titulu. Dobrá

viera tu nie je formulovaná ako výnimka zo základného pravidla, ale ako znak skutkovej podstaty
základnej normy (§ 123 Občianskeho zákonníka). Preto nadobúdateľ svoju dobrú vieru nebude musieť
preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 in fine Občianskeho
zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil, t. j. aby
podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí preukázať.

Obdobný právny názor sa nachádza aj v Uznesení NS SR z 29.05.2020, sp. zn. 4Obdo/69/2018, podľa
ktorého ak určitá osoba pri nadobudnutí nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti konala v
dobrej viere v správnosť údajov katastra o vlastníckom práve k danej nehnuteľnosti a túto nehnuteľnosť
nadobudla za odplatu, ktorá zjavne nebola v extrémnom nepomere k hodnote danej nehnuteľnosti, mala
by požívať ústavnú ochranu, aká sa priznáva vlastníkovi nehnuteľnosti. Fundamentálnou podmienkou
pre takéto nadobudnutie vlastníctva je práve konštatovanie existencie dobrej viery nadobúdateľa súdom.

K nadobudnutiu vlastníckeho práva od neoprávneného na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v
katastri nehnuteľností môže však dôjsť skutočne len v mimoriadnych situáciách, v ktorých dobromyseľný
nadobúdateľ nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je po ňom možné rozumne požadovať,
spoznať, že stav zapísaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti.
5.6. Navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného a štatutára žalobcu, vyžiadaním dokladov od

katastrálneho odboru Okresného úradu v O. týkajúcich sa zápisov a hlasovaní komisie v rámci procesu
ROEP týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti, vyžiadaním delimitačného protokolu od žalobcu, ktorý
preukazuje prechod spornej časti nehnuteľnosti z Československého štátu - MsNV O. H. do vlastníctva
žalobcu a výsluchom znalca F.. I. Z., Q. XXX/XX, Č., k záverom ZP.

6. Na predbežnom prejednaní sporu 27.09.2023:
6.1. Zástupca žalobcu uviedol, že s ohľadom na predbežné právne posúdenie veci nežiada vykonať nimi
navrhovaný výsluch ako svedka otca žalovaného a žiadal vykonať dokazovanie len listinami, ktoré už
pripojil k žalobe.
6.2. Zástupca žalovaného vo vzťahu k predbežnému právnemu posúdeniu veci uviedol, že

dobromyseľnosť žalovaného je potrebné skúmať ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy s S. N., tvrdiac, že k
tomuto dňu bol žalovaný dobromyseľný, nemal žiadne pochybnosti o vlastníckom práve predávajúceho,
v súvislosti s čím vychádzal z údajov zapísaných v katastri. Vo svojich vyjadreniach poukázali na závery
vyplývajúce z rozhodnutí Ústavného súdu ohľadne dobromyseľnosti, ktoré naposledy boli zhrnuté v
Justičnej revue 11/2021. Žalovaný ani svoju obranu nestavia na vydržaní a uplynutí vydržacej doby.

Nespochybňuje, že v súvislosti so ZP sa dozvedel tie skutočnosti, na ktoré súd poukázal.

7. Žalovaný prostredníctvom zástupcu podaním zo 16.10.2023 v nadväznosti na závery predbežného
prejednania sporu uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na všetkých svojich skutkových aj právnych
tvrdeniach a svojich návrhoch na vykonanie dokazovania, ktoré majú preukázať skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie vo veci samej, a to jednak skutočnosť, či na žalobcu z Československého štátu -
MsNV O. H. skutočne prešlo vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti a že žalobca zanedbajúc
svoje povinnosti zapríčinil existenciu zápisu v katastri nehnuteľností svedčiaceho v prospech právneho
predchodcu žalovaného, od ktorého žalovaný kúpil predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere.

8. Na pojednávaní 13.11.2023:
8.1. Zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na vykonané dôkazy, a to,
že v konaní preukázal aj existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pre prípad
úspechu žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
8.2. Žalobca prostredníctvom svojho povereného pracovníka uviedol, že o tom, čo bude predmetom

ROEP a aký bude konečný výsledok schváleného ROEP, nerozhoduje zriadená komisia, ale príslušný
kataster - v súčasnosti okresný úrad, odbor katastrálny. Úlohou komisie je rozhodovať o námietkach
voči ROEP, ak vzniknú nejaké sporné záležitosti. V čase spracovania ROEP žalobca nemal k dispozícii
kúpnu zmluvu a GP, na základe ktorých Československý štát v 70. rokoch nadobudol okrem iného
predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva. Tieto mal však k dispozícii spracovateľ ROEP aj vtedajšia

správa katastra. Žalobca totiž nebol účastníkom tej kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu nehnuteľnosti,
okrem iného aj zo strany p. N., na Československý štát. ZP si dali vypracovať za účelom ozrejmenia
skutkových okolností, ktoré predchádzali existujúcemu zápisu v katastri nehnuteľností a žiadna zo strán
ho nespochybňovala. Obe strany so znalcom komunikovali aj individuálne, aby v posudku boli zachytenéskutočnosti,oktorémalizáujem,resp.považovalizapotrebné.Potvrdil,žepracovníkžalobcubolčlenom
komisie ROEP, lebo vždy je zástupca obce jej členom. Nevedel uviesť, či bol aj predsedom komisie. V
danom čase nemala komisia ROEP odkiaľ vedieť, že tam má byť duplicitné vlastníctvo. Toto mal a mohol

vedieť spracovateľ ROEP. Neexistovali v danom čase dva listy vlastníctva, resp. dve nejaké verejné
listiny, ktoré by zneli na ten istý pozemok - parcelné číslo, aby to bolo zrejmé komukoľvek. Daná parcela
nebola súčasťou delimitačného protokolu a nebola ani nikde zapísaná, a tak ani žalobca nemal odkiaľ
vedieť, že nejakým spôsobom na nich zo štátu prešiel nejaký pozemok. Zistili to od geodetov, ktorí ich
informovali v súvislosti so zisteniami pri zameraní pozemkov suseda p. Š. H., keď geodeti povedali, že

sa dopátrali, že ten pozemok by nemal vlastniť žalovaný, ale žalobca ako právny nástupca štátu. To
sa mohlo udiať niekedy v r. 2021 - 2022, teda v čase, kedy začali s protistranou rokovať, lebo ihneď
po tom kontaktovali žalovaného. Vývoj rozdelenia PK parc. XXX je podrobne zdokumentovaný v ZP
a nevie sa vyjadriť k parc. XXXX, ktorú teraz označuje žalovaný, lebo o takejto parcele v ZP zmienka
nie je. Keď geodet vypracúva GP, tak si historicky porovná aj staršie GP z danej oblasti a pri tomto
historickom porovnaní v prílohe P17 na konci je zmienka o zmluve z r. 1972, takisto v prílohe P18b na

konci a tiež aj v prílohe P19 ZP. Takže z tohto ten geodet vydedukoval, že žalobca je právnym nástupcom
štátu a že tie pozemky, ktoré boli riešené, sú časti pozemku, ktoré mal pôvodne štát a ktoré majú patriť
žalobcovi. V súvislosti s tvrdením žalovaného ohľadne pozemku XXX/X o výmere 41 m2, že žalovanému
mal znalec podať informáciu, že tento pozemok ani nemal prejsť do vlastníctva žalobcu a že túto
informáciu znalec oznámil aj tu prítomnému poverenému pracovníkovi žalobcu, žalobca bezprostredne

toto skutkové tvrdenie poprel a uviedol, že preventívne popiera aj ostatné ním nepodložené tvrdenia.
8.3. Zástupca žalovaného zdôraznil, že žalovaný nemal odkiaľ vedieť, aké boli prevody tejto
nehnuteľnosti v 70. rokoch. Dal do pozornosti článok uvedený v Justičnej revue č. 11/2021 k zásade
nemo plus iuris. Zavinenie na tom, aký existoval zápis v katastri nehnuteľností v čase, kedy žalovaný
uzatváral s predávajúcim kúpnu zmluvu, nesie žalobca. V duplike uvádzané dôkazy navrhovali z toho

dôvodu, že nepoznali v tom čase, aké je stanovisko protistrany k tým skutočnostiam, ktoré majú nimi
navrhované dôkazy preukazovať. Prvýkrát sa stretli on a žalovaný na rokovaní so žalobcom v r. 2022
asi na jar. Nie sú však o tom nijaké zápisy. Práve z ich strany v súvislosti s tvrdenými vlastníckymi
oprávneniami žalobcu k predmetu sporu bol podnet na vypracovanie ZP, čo žalovaný navrhol z dôvodu,
že nemal prístup ku všetkým dokladom, ktoré považoval v danej veci za potrebné a tieto doklady mal

naopak k dispozícii znalec. Ešte predtým, ako im znalec oficiálne doručil ZP, zaslal im jeho predbežnú
verziu, či im to v takomto rozsahu bude postačovať. Žalovaný požadoval ešte doobjasniť niektoré
súvisiace okolnosti a aby znalec ohľadne nich dopracoval posudok, ale toto už znalec odmietol. Práve
v tejto súvislosti preto navrhli vypočuť znalca. Za jednu z rozhodujúcich skutočností pre prelomenie
zásady nemo plus iuris považuje to, či žalobca v pozícii člena komisie sa v čase spracovania ROEP

aktívne zaujímal o vlastníctvo k predmetu sporu, ak však netvrdí, že tomu tak bolo, tak potom skutočne
nemá význam robiť dôkaz zisťovaním činnosti pracovníka žalobcu v komisii ROEP, ak je tvrdené, že
už v danom čase malo existovať duplicitné vlastníctvo. Ak žalobca vedel, že mal nejaké nehnuteľnosti
nadobudnúť podľa zákona o majetku obcí, tak mal pri práci v komisii ROEP aktívne vystupovať v
tom zmysle, aby došlo k zosúladeniu zápisov v katastri nehnuteľností so skutočnosťami týkajúcimi

sa prevodu majetku, teda s existujúcim právnym stavom. Ak v čase spracovania ROEP žalobca mal
vedomosť, že vtedajšia parc. E-KN XXXX predstavuje časť bývalej parcely pk XXX, tak už v tom čase
musel vedieť o tom, že v rámci ROEP zvyšná časť parc. XXX bola zapísaná na iné osoby ako je
žalobca. Vzhľadom k tomu, ako sa na pojednávaní kvalifikovane vyjadroval poverený pracovník žalobcu,
nepovažuje za potrebné vykonať výsluch štatutára žalobcu. V súvislosti s ním navrhovaným výsluchom

žalovaného považuje za dostatočné, že žalovanému bolo umožnené predniesť k veci skutkové tvrdenia.
Podľa neho tie skutkové tvrdenia, ktoré žalujúca strana poprela, nemajú rozhodujúci význam pre
posúdenie veci. V záverečnom prednese žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť pridržiavajúc sa
svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení k veci. Pre prípad úspechu žalobcu žiada v rámci trov
konania zohľadniť účelnosť zastupovania žalobcu advokátskou kanceláriou, keďže žalobca disponuje

dostatočným personálnym vybavením - osobami s právnickým vzdelaním, aby v tomto spore mohol
konať sám.
8.4. Žalovaný uvádzal, že keď sa naposledy so žalobcom stretli, a to potom, ako bola doručená
predbežná verzia ZP, mal na neho nejaké otázky. Nesedela mu číselná výmera ohľadne parcely XXX/X,
ktorámalavýmeru632m2stým,akomalabyťnáslednetátoparcelarozdelenádoďalšíchnehnuteľností,

a to do parcely jeho rodičov vo výmere 257 m2, do predmetnej nehnuteľnosti o výmere 205 m2, pričom
zvyšok pozemku mal tvoriť súčasť pozemku suseda p. H., ale že to znalec nedokáže povedať, koľko
metrov to je. Zvyšok toho pozemku je označený č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 114 m2, vlastník S. O. H., titul nadobudnutia ROEP z r. 2013. Keďže pozemok označenýako E-KN XXXX následne žalobca previedol na seba, tak potom nemôže tvrdiť, že nevedel o pozemku
XXX, ktorý vznikol počas REOP. Z pôvodného pozemku EN XXX/X vznikol v 90. rokoch pozemok XXX
ohlušením. Tvrdí, že p. N. v čase predaja nemohla vedieť o tých skutočnostiach, ktoré vyplývajú zo ZP.

V prílohe P19 ZP je GP, ktorý si dal vypracovať p. S. A. a je tam zákres červenými čiarami, z ktorého
vyplýva, že označené časti 1 a 2, oni tam uvádzajú céčkové čísla, sú čísla, ktoré sa zhodujú s parcelou
XXX/X v časti. Na GP je zachytený pôdorys nehnuteľnosti p. A. parc. č. XXX/X a z GP vyplýva, že
pôdorys nehnuteľnosti p. A. zasahuje do parcely (XXX). Z GP v popise v jeho strednej časti vyplývajú
zmeny, že z parc. XXX sa dáva časť o výmere 39 m2 a z parc. XXX sa dáva časť o výmere 101 m2 do

parc. XXX/X. Žalujúca strana v podstate žiada o pozemok, na ktorom sa nachádza nehnuteľnosť - stavba
a iné zastavané časti a v popise geometrického plánu je to súčtová výmera 140 m2, druh pozemku
zastavaná plocha - dvor. Žalujúca strana nie je teda oprávnená žiadať si od Československého štátu -
miestny národný výbor prevod pozemku na seba, a to s poukazom na § 15c zákona č. 138/1991 Zb. On
predmetnú nehnuteľnosť kupoval z toho dôvodu, že jeho rodičia potrebovali vyriešiť príjazd do garáže,
na ktorú bolo schválené stavebné povolenie, preto po posúdení situácie zistil, že časť pozemku, taký

pás, vlastní p. N., tú oslovil, lebo tá časť mala byť súčasťou prístupu podľa kolaudačného rozhodnutia
na jeho pozemok. Tá mu vysvetlila pri ich komunikácii, že časť toho pozemku už ponúkla p. A., ale ten
to nechcel, tak sa s ňou dohodol, že zoberie celú predmetnú nehnuteľnosť a so susedmi sa vyrovnajú.
Prvé problémy v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou začali vznikať po tom, ako ho kúpil od p. N. a
až v čase, keď si dal vyhotoviť v geodetickej kancelárii O. GP na rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na

viacero ďalších nehnuteľností, aby následne mohlo dôjsť k ich prevodu na susedov. Toto zameranie robil
za uvedenú kanceláriu Z. M., ktorý si ho zavolal, že sú tam určité problémy, a potom sa na to bol pozrieť
aj tu prítomný pracovník žalobcu p. X.. Pritom táto geodetická kancelária bola aj spracovateľom ROEP.
Pokiaľ ide o pozemok XXX/X o výmere 41 m2, ktorý previedla p. N. na žalobcu dohodou o urovnaní, tak
ohľadne tohto pozemku znalec, ktorý spracovával ZP, mu podal informáciu, že tento pozemok ani nemal

prejsť do vlastníctva žalobcu a vie, že túto informáciu znalec oznámil aj tu prítomnému poverenému
pracovníkovi žalobcu.

9.Vprejednávanejvecižalobcavýstižnevosvojejžalobe(najmävčastiuvedenejpodbodom2.5.)zhrnul
zistenia vyplývajúce zo ZP, ohľadne „historického“ vývoja evidencie plochy zodpovedajúcej spornej

nehnuteľnosti, a to od 70. rokov 20. storočia až do súčasnosti. Z nich nesporne vyplýva, že sporná
nehnuteľnosť predstavuje časť pôvodnej PK parcely č. XXX - roľa o výmere 2805 m2 zapísanej v PK
vložke č. XX k. ú. S., ktorú vcelosti odkúpil od jej vtedajšieho výlučného vlastníka Z. N., J.. XX.XX.XXXX
(ten bol zapísaný ako jej pozemkovoknižný vlastník v podiele 3/4-ín pod B1 a v 1/4-ine - pod B2 bola
jeho pozemkovoknižnou vlastníčkou jeho sestra L. N., po ktorej podiel zdedil Z. N., ako to vyplýva z

dedičského rozhodnutia D 185/66 zo 07.01.1967) vtedajší Československý štát v zastúpení MsNV v O.
H. kúpnou zmluvou z 18.09.1972 (príloha P5a ZP). GP č. XXXX/0740-72 z 18.09.1972 bola uvedená PK
parcela rozdelená na EN parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Ďalším GP č. XXX/0760-72 bola EN parc. č.
XXX/X rozdelená na EN parc. č. XXX/X a EN parc. č. XXX/X. EN parc. č. XXX/X - lúka o výmere 632 m2
zostala zapísaná na LV č. X, na ktorom boli pôvodne zapísané aj ostatné novovytvorené EN parcely z

PK parcely č. XXX, keď sporná nehnuteľnosť predstavuje časť EN parcely XXX/X. Po účinnosti zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoMO“) nebola parc. EN XXX/X
zapísaná (ako ostatné nehnuteľnosti, ku ktorým došlo podľa ZoMO k prechodu vlastníctva zo štátu na
žalobcu), na LV č. XXXX, na ktorom sú evidované žalobcom vlastnené nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že
po Technicko-hospodárskom mapovaní (THM) v k. ú. S., ktoré prebiehalo v r. 1973 - 1974, po ktorom

parcelné čísla po prevedenom geodetickom šetrení a zameraní parciel, neboli zhodné s parcelnými
číslami EN pred THM a súčasne zameraný priebeh nového stavu nezodpovedal predchádzajúcemu
evidovanému stavu v EN pred THM. Pretože EN č. XXX/X nemala po THM priradené parcelné číslo
EN, nebolo ju možné zapísať do LV na jej vtedajšieho vlastníka (to by bolo možné len po zameraní EN
parcely č. XXX/X novým GP).

10. Napriek tomu, že došlo ku kúpe celej PK parc. č. XXX, bola uvedená nehnuteľnosť (v neidentickom
stave) „prejednaná“ v dedičskom konaní po poručiteľovi Z. N., J.. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX
a podľa rozhodnutí sp. zn. D 293/88 z 18.04.1988 (v tzv. základnom dedičskom konaní), a to v podiele
3/4-ín a sp. zn. D 57/94, Dnot III 52/94 z 26.06.1995 v podiele 1/4-iny a túto mal „zdediť“ Z. N., J..

XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní sp. zn. D 57/94 sa tak stalo napriek tomu, že v identifikácii parciel
tvoriacej podklad rozhodnutia je (v stave C-KN zápis „celá parcela vykup. KZ MsNV a gp. XXX-0740-72
pod IBV - vz76/72“.11. Predmetná nehnuteľnosť s jej geometrickým určením (zobrazením) na mape určeného operátu a
parcelným číslom s určenou výmerou a kultúrou (parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 205 m2)
bola v katastri zaevidovaná až na základe zápisu právoplatného rozhodnutia o schválení ROEP k. ú.

S. z 25.10.2013, právoplatného 26.11.2013 (spracovateľom ROEP bol O. N..V..Q.., O. H., G. XXXX/
XX) a spolu s parcelou KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 41 m2, boli zapísané do LV č. XXXX s
evidovaným vlastníkom - Z. N., J.. XX.XX.XXXX. Podľa uznesenia sp. zn. 7D/163/2017, Dnot 9/2018 po
poručiteľovi Z. N., J.. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, obe parcely E-KN č. XXX/X, XXX/X mala
„zdediť“ vcelosti S. N., V.. Š., J.. XX.XX.XXXX, ktorá následne kúpnou zmluvou z 13.11.2019, ku ktorej

bol vklad povolený 03.12.2019 pod č. V-XXXX/2019, spornú nehnuteľnosť previedla na žalovaného,
ktorý je zapísaný ako jej výlučný vlastník na LV č. XXXX k. ú. S..

12. Práve v dôsledku chybného „vyriešenia“ vlastníckych vzťahov ohľadne predmetnej nehnuteľnosti
pri spracovaní ROEP jeho zhotoviteľom, došlo k tomu, že ako jej vlastník bol v rozpore s existujúcim
právnym stavom zaevidovaný Z. N. titulom dedenia po jej bývalom vlastníkovi (vlastníkovi PK parcely,

z ktorej bola vytvorená), hoci tento ešte za svojho života celú PK parc. č. XXX odpredal, a teda ku dňu
svojej smrti už nebol vlastníkom akejkoľvek jej časti.

13. Zistenia znalca obsiahnuté v ZP vyhotovenom na základe spoločnej objednávky oboch strán sporu
ako jeho zadávateľov, žiadna zo strán sporu nerozporovala.

14. Sporným však bolo, či na existujúcej situácii mal mať nejaký podiel samotný žalobca, ktorého
žalovaná strana vinila z toho, že pri spracovaní ROEP nemal dôsledne chrániť svoje práva k
spornej nehnuteľnosti aj prostredníctvom svojho zástupcu v komisii ROEP, ktorý mal byť nečinným a
nenamietajúceho uvedenú chybu, voči čomu sa žalujúca strana bránila tým, že daný nesúlad žalobca

vtedy nemal ako zistiť, keďže nedisponoval kúpnou zmluvou z 11.07.1972, ktorej účastníkom nebol a
nedisponoval ani GP č. XXX-0740-72 z 02.09.1972, ktorým bola zameraná o. i. PK parc. č. XXX k. ú. S.,
ale všetkými týmito podkladmi disponoval zhotoviteľ ROEP-u a správa katastra, keď ani komisia ROEP
nemala v danom čase odkiaľ vedieť, že tam má byť duplicitné vlastníctvo, nakoľko vtedy neexistovali
dva listy vlastníctva, resp. nejaké dve verejné listiny znejúce na to isté parcelné číslo, aby to bolo

zrejmé komukoľvek. Naopak tvrdenie žalovaného, že on bol pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti v čase
jej kúpy dobromyseľný a nemal z čoho poznať, že predávajúca nebola jej vlastníkom, spochybňoval
žalobca, tvrdiac, že dôkazom pochybnosti žalovaného o vlastníctve kupovanej nehnuteľnosti má byť už
len to, že spoločne so žalobcom objednali u znalca vypracovanie ZP a poukazoval tiež na to, že rodičia
žalovaného dvoma kúpnymi zmluvami z rôznych časových období, ktorých súčasťami boli aj GP, vedeli,

že kupovali tiež časti býv. PK parcely č. XXX, keď zo zmluvy a aj z GP bolo zrejmé, že celá PK parc.
č. XXX bola odkúpená od jej pozemkovoknižného vlastníka. Zároveň žalovaný z dôvodu ním uvádzanej
svojej dobromyseľnosti pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti v čase jej kúpy tvrdil, že je jej vlastníkom,
poukazujúc na viaceré rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu, z ktorých má vyplynúť možnosť
prelomenia zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Zástupca žalovaného na

predbežnom prejednaní sporu, po tom ako súd poskytol predbežné právne posúdenie veci, tiež uviedol,
že žalovaný svoju obranu nestavia na vydržaní a uplynutí vydržacej doby.

15. Tunajší súd k otázke, či samotná dobrá viera kupujúceho o tom, že prevodca je oprávnený
takú nehnuteľnosť scudziť, existujúca v čase, kedy nadobúdal nehnuteľnosť zmluvou, ktorá bola

zavkladovaná do katastra, má za následok nadobudnutie vlastníctva, hoci predávajúci v skutočnosti
nebol jej vlastníkom, v súlade s uznesením Veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia NS SR z
27.04.2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 uvádza, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie
je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže

previesť na iného viac práv, ako sám má, nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností
ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od
vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených
prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne

upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.16. Hoci z vykonaného dokazovania napriek námietkam žalobcu nevyplynula (nebola preukázaná)
nedobromyseľnosť žalovaného v čase kúpy predmetnej nehnuteľnosti od S. N. (s poukazom na §
130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“ stanovujúceho vyvrátiteľnú právnu

domnienku oprávnenosti držby, bolo na žalobcovi preukázať, že žalovaný pri kúpe dobromyseľný nebol),
súd konštatuje, že táto skutočnosť a od nej sa odvíjajúca oprávnená držba sama o sebe nepredstavuje
spôsobilý právny dôvod (titul) pre nadobudnutie vlastníctva. K rozhodnutiam, na ktoré v danej súvislosti
poukazovala žalovaná strana, súd súhrnne uvádza, že existujúcu „rôznosť“ názorov na právny status
nadobúdateľa nehnuteľností od osoby zapísanej v katastri k takto kupovanej nehnuteľnosti, ku ktorej bol

aj povolený vklad vlastníctva, ktorý bol v čase jej kúpy dobromyseľný, hoci predávajúci v skutočnosti
jej vlastníkom nebol, posúdilo a zjednotilo od uvádzaného stanoviska, ktoré je prakticky v súlade aj
so staršou judikatúrou, práve vyššie uvádzané rozhodnutie Veľkého senátu, pričom rozhodnutia, na
ktoré poukazovala žalovaná strana, sú staršieho dáta, než dané zjednocujúce rozhodnutie. Dokonca
aj týmito rozhodnutiami „naznačovaná“ možnosť ochrany práv držiteľa, ktorý bol dobromyseľný v čase
kúpy nehnuteľnosti od nevlastníka, takéto situácie naznačovala len ako výnimočné, ak skutočne šlo

o prípad, kedy bol skutočný vlastník reálne „nedbalým“ o svoje práva, čomu tak v prejednávanej veci
nebolo s ohľadom na to, kedy a v akej súvislosti sa obe strany sporu dozvedeli o možnej chybe pri
spracovaní ROEP (obaja sa to dozvedeli od geodeta zameriavajúceho práve na žiadosť žalovaného
predmetnúnehnuteľnosťzaúčelomjejnáslednéhorozdeleniaGP).Vdanejsúvislostisúdtiežkonštatuje,
že aktuálne už žalovaný ani nemôže byť dobromyseľný, a to minimálne (najneskôr) od času, kedy sa mal

možnosť oboznámiť so zisteniami znalca obsiahnutými v ZP. S ohľadom na konkrétne skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania, teda, ak aj v čase kúpy bola dobromyseľná aj predávajúca a ešte
pred ňou aj jej manžel, po ktorom mala predmetnú nehnuteľnosť zdediť, bolo by možné započítať takúto
držbu (§ 134 ods. 3 OZ) len za obdobie, odkedy bol Z. N. zapísaný ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti
na LV s jej konkrétnym zobrazením na mape určeného operátu, k čomu došlo až zápisom diela ROEP do

katastra schváleného rozhodnutím právoplatným 26.11.2013. Aj v takom prípade by celková „oprávnená
držba“ nedosahovala zákonom stanovenú hranicu 10 rokov, keď by predstavovala maximálne cca 9
rokov, keď naviac už aj pred samotným vypracovaním ZP a jeho oficiálnym doručením stranám sporu
existovali konkrétne skutočnosti spôsobilé spochybniť dobromyseľnosť žalovaného, keďže ako už bolo
uvedené k zisteniu „chyby“ malo dôjsť v súvislosti so zisteniami geodeta pri zameriavaní pozemkov

pre vypracovanie GP objednaného žalovaným a vtedy geodet na to upozornil aj žalobcu, čo sa podľa
žalobcu udialo niekedy v r. 2021 - 2022, po čom začali strany sporu o danej záležitosti spolu rokovať
prinajmenšom od jari 2022. Aj žalovaný na pojednávaní potvrdil, že problémy súvisiace s predmetnou
nehnuteľnosťou začali vznikať až v čase, kedy si dal vyhotoviť u O. GP na rozdelenie predmetnej
nehnuteľnosti, ktoré zameranie robil Z. M., ktorý ho informoval, že sú tam určité problémy a potom sa

na to bol pozrieť aj pracovník žalobcu p. X..

17. Oprávnená držba je len jedným z predpokladov zloženej právnej skutočnosti vydržania, ktorá len v
prípade, ak sú súčasne naplnené aj ostatné jej zložky môže viesť k strate vlastníctva k veci za súčasného
vzniku vlastníctva k nej v prospech jej dovtedajšieho oprávneného držiteľa. Týmito ďalšími zložkami

sú s poukazom na § 134 ods. 1, 2 OZ uplynutie vydržacej doby, ktorá v prípade nehnuteľnosti je 10-
ročná, počas plynutia ktorej musí nepretržite oprávnená držba trvať a spôsobilý predmet vydržania. Sám
žalovaný si bol zrejme vedomý toho, že ani v prípade započítania času prípadnej oprávnenej držby
jeho predchodcov, by neuplynula potrebná vydržacia doba do času, kedy preukázateľne prestal byť
dobromyseľným, že mu predmetná nehnuteľnosť patrí a prestal byť dobromyseľným (jeho držba sa tak

stala neoprávnenou) práve preto, že zistil, že túto kupoval od nevlastníka.

18. Žalovaný fakticky tvrdil ako titul svojho vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti niečo, s čím platný
právny poriadok nespája účinky nadobudnutia vlastníctva. Ak by tomu malo byť tak, že samotná
oprávnená držba existujúca v čase uzatvorenia scudzovacieho úkonu, trvajúca následne hoc aj len

krátko, mala automaticky spôsobiť stratu vlastníctva skutočného vlastníka veci dotknutej takýmto
úkonom, takýto názor by súčasne viedol k obsolentnosti dlhodobo v našom právnom poriadku
existujúceho inštitútu vydržania ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva, vyžadujúceho
ako predpoklad nadobudnutia vlastníctva (aj) nepretržité trvanie oprávnenej držby po celú zákonom
stanovenú vydržaciu dobu. Súd v danej súvislosti nemá žalovanému možnosť poskytnúť akúkoľvek

ochranu, keďže tento aktuálne už má status neoprávneného držiteľa nehnuteľností. Naopak ochranu s
poukazom na § 126 ods. 1 OZ musí poskytnúť práve žalobcovi, ktorý svoje vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti, napriek existujúcemu stavu evidovania v katastri, nestratil, pričom jeho žaloba jespôsobilým prostriedkom pre zabezpečenie súladu zápisu v katastri s existujúcim právnym stavom,
nakoľko rozsudok na jej základe vydaný je záznamuschopnou listinou.

19. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného súvisiace s „delimitačným protokolom“, súd uvádza, že k
prechodu vlastníctva zo štátu na obce definovaného v § 2 ods. 1 ZoMO, s poukazom na § 2 ods. 7 ZoMO
došlo ex lege dňom účinnosti ZoMO (dňom 01.05.1991). Vplyv na uvedený prechod nemala skutočnosť,
či všetok majetok, ktorý takýmto spôsobom zo štátu prešiel do vlastníctva príslušnej obce, bol zahrnutý
v písomnom protokole (resp. tzv. delimitačnom protokole) spísanom s poukazom na § 14 ods. 1 ZoMO,

ktorý preto mal len deklaratívnu povahu a slúžil najmú pre účely zaevidovania tohto prechodu do katastra
nehnuteľností. Preto skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť nebola v delimitačnom protokole zahrnutá
(a ani nemohla byť zahrnutá z dôvodov vyplývajúcich zo zistení znalca) nemôže mať akýkoľvek vplyv
na to, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.

20. Žalovaný prvýkrát až na pojednávaní začal tvrdiť ako dôvod, pre ktorý žalujúca strana nie je

oprávnená žiadať prevod predmetnej nehnuteľnosti na seba s poukazom na § 15c ods. 1 ZoMO, to, že
táto má byť čiastočne zastavaná. V tej súvislosti poukázal iba na GP tvoriaci prílohu P19 ZP, v ktorom je
zákres červenými čiarami častí označených ako 1 a 2, predstavujúcich časť predmetnej nehnuteľnosti,
ktoré súčasne predstavujú zameranú parc. KN-C č. XXX/X o celkovej výmere 140 m2, ohľadne ktorej
je uvedená kultúra zastavaná plocha - dvor. Tvrdil, že na tejto ploche sa nachádza nehnuteľnosť -

stavba a iné zastavané časti. Súd k tomu uvádza, že z uvádzanej prílohy (č. l. 218 - 220) nevyplýva
žalovaným tvrdená skutočnosť, a to, že by ním uvádzané časti parc. KN-C č. XXX/X, predstavujúce časť
predmetnej nehnuteľnosti, mali skutočne byť (ako to len tvrdil) reálne zastavané nejakou stavbou. Je
tam síce uvádzaná kultúra - zastavaná plocha, ale hneď pod tým je v zátvorke konkretizované, že ide o
„dvor“, keď na rozdiel od parcely KN-C č. XXX/X ďalšia s ňou susediaca nehnuteľnosť - parc. KN-C č.

XXX/X taktiež s kultúrou zastavaná plocha má pod sebou v zátvorke uvedené dovysvetlenie, že ide o
dvor, dom. Z údajov uvádzaného GP teda nevyplýva, že daná nehnuteľnosť je skutočne v nejakej časti
zastavaná. Žalovaný toto svoje tvrdenie ničím iným, než danou prílohou ZP nepodložil, pričom zo strany
žalobcu súčasne došlo k popretiu všetkých žalovaným uvádzaných „nepodložených“ tvrdení.

21. Súd nepovažoval za potrebné v pre ustálenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie vykonať žalovaným navrhované dôkazy, a to tie, na ktorých žalovaná strana zotrvala, t. j.
od ktorých neupustila na pojednávaní (na pojednávaní upustila od navrhovaných výsluchov žalovaného
a štatutára žalobcu).
21.1. Pokiaľ ide o navrhované vyžiadanie si dokladov od katastrálneho odboru Okresného úradu O.

H. o hlasovaní komisie v rámci procesu ROEP týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti, z vyjadrenia
zástupcu žalovaného nie je pre súd jednoznačne zrejmé, či naďalej na takomto dôkaze zotrval, pričom
však v kontexte so skutkovým tvrdením povereného pracovníka žalobcu na pojednávaní je zrejmé, že
ak komisia podľa neho nemala odkiaľ vedieť o duplicite vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, z toho
logicky vyplýva, že nebol dôvod, pre ktorý by mal mať žalobcov zástupca v komisii v čase REOP dôvod

čokoľvek riešiť a komisia nejako hlasovať ohľadne predmetnej nehnuteľnosti.
21.2. Súdu nie je zrejmé, čo nové a potrebné pre rozhodnutie vo veci by malo ako niečo neznáme
alebo sporné objasniť navrhované vyžiadanie si delimitačného protokolu od žalobcu ako dokladu
preukazujúceho prechod spornej časti nehnuteľnosti z Československého štátu - MsNV O. H. do
vlastníctva žalobcu, ak už zo samotnej žaloby vyplýva, že v čase spisovania tohto protokolu predmetná

nehnuteľnosť nebola v katastri evidovaná, keďže po THM už nebola vo vtedajšej evidencii nehnuteľností
evidovaná dovtedajšia parcela EN č. XXX/X, ktorej časť predstavuje predmetnú nehnuteľnosť, a ktorej
parcelné číslo a geometrické určenie bolo stanovené až po zápise diela ROEP do katastra. Samotný
žalobca urobil nesporným to, že daná parcela a rovnako ani parc. EN č. XXX/X (z ním uvádzaných
dôvodov) nebola obsiahnutá v delimitačnom protokole spísanom s poukazom na § 14 ods. 1 ZoMO.

Naviac súd už vyššie uviedol, že samotný takýto protokol nepredstavuje nevyhnutný predpoklad pre
prechod ZoMO vymedzeného majetku štátu podľa § 2 ZoMO na žalobcu, keďže k tomuto prechodu
došlo ex lege účinnosťou ZoMO a jeho spísanie má len deklaratórnu povahu.
21.3. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch znalca, takýto dôkaz avšak bez bližšieho zdôvodnenia bol síce
prvýkrát navrhnutý už v duplike žalovaného (bod 5.6.), avšak bez toho, že by čímkoľvek zdôvodnil

potrebnosť jeho vykonania, čo sa nezmenilo ani na predbežnom prejednaní sporu a bez konkrétneho
zdôvodnenia vykonania práve takéhoto dôkazu to zostalo aj po poslednom vyjadrení žalovaného
prostredníctvom jeho zástupcu daného podaním zo 16.10.2023. Nespornými pritom zostali závery ZP
aj v tom smere, že predmetná nehnuteľnosť bola vytvorená z časti býv. PK parc. č. XXX zapísanej v PKvložke č. XX k. ú. S., konkrétne z jej časti, ktorá následne predstavovala vytvorenú parc. EN č. XXX/
X existujúcu do vykonania THM. Až na pojednávaní žalovaný (a aj jeho zástupca) začal uvádzať nové
skutočnosti, konkrétne, že žalovaný žiadal od znalca aj ďalšie odpovede po tom, ako mu bola ešte pred

oficiálnym doručením zaslaná znalcom predbežná verzia ZP a začal sa zmieňovať o (nejakej) parcele č.
XXXX. Hoci súd z týchto nových tvrdení nedokáže usúdiť, čo nové a súčasne významné pre rozhodnutie
veci by malo byť výsluchom znalca zisťované, čo je jeden z dôvodov, pre ktorý takýto dôkaz nevykonal,
keďževykonanietakéhodôkazubysinutnevyžiadaloodročeniepojednávania,súdspoukazomna§153
ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súčasne využil sudcovskú koncentráciu konania.

Bolo povinnosťou žalovanej strany nielen včas formálne navrhnúť príslušný dôkazný prostriedok, ale
súčasne uviesť aj rozhodné skutočnosti, ktoré takýmto spôsobom majú byť objasňované, aby súd mohol
včas posúdiť potrebnosť vykonania takého dôkazu. Súd opätovne zdôrazňuje, že správnosť záverov
ZP žalovaný nijakým spôsobom, tobôž nejakými konkrétnymi námietkami nespochybnil. To, že mal od
znalca žiadať objasnenie aj nejakých ďalších, než v posudku uvádzaných skutočností, začal žalovaný
prvýkrát tvrdiť až na pojednávaní. Včas teda žalovaný neoznačil takýto dôvod, pre ktorý na pojednávaní

navrhoval vypočuť znalca. Pre uvedené potom súd ani tento dôkaz nevykonal.

22. Nakoľko z dôvodov uvádzaných vyššie vykonané dokazovanie preukázalo existenciu vlastníctva
žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je aktuálne v katastri zapísaná na meno žalovaného, súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel deklarujúc toto výlučné vlastníctvo žalobcu k predmetu sporu, tak ako

je to zrejmé z výrokovej časti rozsudku

23. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto spore súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP
priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov tohto konania. V danej súvislosti návrh
žalovaného (žiadajúceho v rámci rozhodovania o trovách konania „zohľadniť“ účelnosť zastupovania

žalobcu advokátskou kanceláriou, nakoľko tento má disponovať dostatočným personálnym vybavením
- osobami s právnickým vzdelaním, aby v tomto spore mohol konať sám) nepovažoval za dôvodný.
Obdobná záležitosť bola už riešená vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/31/2020, v ktorej
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22.02.2023 č. k. 7Co/183/2022-647 judikoval, že trovy konania
vzniknuté v súvislosti so zastupovaním strany advokátom (vyjmúc celkom výnimočných situácií, najmä

v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom) je potrebné považovať zásadne za vynaložené
účelne na riadne uplatnenie, resp. bránenie práva na súde. V danej súvislosti poukázal na čl. 47 ods.
2, 3 Ústavy SR s tým, že právo na právnu pomoc sa priznáva každému, pričom orgány uvedené v
čl. 47 ods. 2 majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval
právnu pomoc, keď súčasťou tohto základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne

vynaložených trov konania, k čomu poukázal aj na nálezy ústavného súdu (sp. zn. IV. ÚS 84/2014 a
III. ÚS 457/2014). V dôsledku toho došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia, ktorým súd nepriznal
žalobcovi (ním bol dokonca práve terajší žalobca v spore vedenom voči fyzickej osobe - obyvateľovi O.
H.)náhradupomernejčastitrovkonaniapredstavujúcichtrovyprávnehozastúpenia(nepriznaniektorých
prvostupňový súd odôvodnil tým, že sa jedná o subjekt miestnej samosprávy disponujúci dostatočným

personálnym potenciálom potrebným na účelné uplatňovanie práva), a to tak, že priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto konania bude rozhodnuté s poukazom na
§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.