Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/171/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201192
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201192.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JeannetteHajdinovejačlenov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Alexandrou Para, advokátkou, SAK č. 8053, so sídlom
Gagarinova 10/A, 821 05 Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
KGRAVSU/INF/2020/185, č.z. 2020/97960 zo dňa 8. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca bol účastníkom konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017 a účastníkom konania o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vedenom na Okresnom
súde Bratislava V pod sp. zn. 18P/115/2017. V oboch uvedených konaniach bol do funkcie kolízneho
opatrovníka ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len úrad práce). Podaním

zo dňa 30.03.2020 žiadal žalobca úrad práce podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o slobode informácií) o sprístupnenie spisovej dokumentácie k maloletým
deťom žalobcu vedenej pod sp. zn.: 1SDD/49/2017.

2. Úrad práce rozhodnutím č. BA1/RÚ/INF/113-2020/105617 Hr z 08.04.2020 (prvostupňové
rozhodnutie) čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu v rozsahu záznamov taxatívne uvedených vo

výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií
a § 96b ods. 4 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnoprávnej ochrane
detí).

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že pokiaľ úrad práce
odmietol sprístupniť záznamy z administratívneho spisu z dôvodu, že tieto slúžia ako podklad do konania

pred súdom, vzhľadom na to, že ide o záznamy z roku 2018 a 2019 tieto už dávno mohli byť v konaní
pred súdom použité aj vzhľadom na to, že už bolo vydané meritórne rozhodnutie. Ďalej namietal, že
listina pod č. 141 a č. 213 sa nachádzajú v súdnom spise a niet dôvod ich nesprístupniť. Listina pod
č. 315-346 je email od právneho zástupcu matky, ktorým pravdepodobne právny zástupca zasielalvyjadrenie matky do konania na súde a ide pravdepodobne o formálne štylizovaný email, ktorý nie je
dôvod nesprístupniť. Listiny pod č. 259 a 262 sú z roku 2019 pred dátumom rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave o odvolaní a od roku 2019 mal úrad práce ako kolízny opatrovník možnosť aj povinnosť

tieto záznamy do svojho písomného či ústneho vyjadrenia zahrnúť. Je teda otázne, či úrad práce použije
do konania neaktuálne podania matky z roku 2019. V súvislosti s ochranou osobných údajov v zmysle
§ 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktorým úrad práce odôvodnil nesprístupnenie konkrétnych
záznamov, uviedol, že úrad práce je orgánom verejnej moci a v tejto pozícií vystupuje pred fyzickými
osobami, ktoré sa na neho obrátia. Pri komunikácií s úradom práce tak nejde o komunikáciu medzi

dvoma súkromnými osobami. V konkrétnom prípade mala dotknutá osoba – matka vedomosť, že je
v úradnom styku s orgánom verejnej moci, t.j. že nie je v styku so súkromnou osobou. Ochrana sa
nevzťahuje na písomnosti, k vzniku ktorých dochádza v rámci povolania, pri výkone verejnej činnosti
apod.Preposudzovaniepovahypísomnostísúrozhodujúcesamotnýobsahaurčenieadresáta.Žalobca
síce obsah nepozná, ale adresátom je orgán verejnej moci pri výkone jeho činností, preto komunikácia
s úradom práce či už písomná, alebo telefonická nie je prejavom osobnej povahy. Listina č. 27 je

komunikácia, ktorej účastníkom je sám žiadateľ. Listiny č. 106, 118, 272 obsahujú vyjadrenie matky
k priebehu súdneho konania, ktorého je žalobca účastníkom. Matka sama iniciovala konanie pred
okresnýmisúdmi,muselasibyťvedomá,žejejprejavybudúsprístupnenéostatnýmúčastníkomkonania,
a teda prejavila konkludentný súhlas so zverejňovaním jej prejavov. Analogicky žalobca prirovnal súdny
spis k spisu vedenom úradom práce.

4. Žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodnutím č.s. UPS/US1/KGRAVSU/INF/2020/185, č.z.
2020/97960 z 08.06.2020 (napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie úradu práce. V odôvodnení žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadal o nahliadnutie
do spisovej dokumentácie v zmysle zákona o slobode informácií, ktorý osobitne zakotvuje špeciálnu

úpravu pre ochranu osobnosti, a teda je potrebný predchádzajúci súhlas dotknutej osoby. Žalovaný
skonštatoval, že pri aplikácií inštitútu ochrany osobnosti má špeciálna právna úprava v zákone o slobode
informácií prednosť pred všeobecnou. Správny orgán sprístupnil záznamy, na ktorých sú zachytené
osobné prejavy matky, na základe ich predloženia súdu a nachádzajú sa v súdnom spise, ostatné
záznamy, ktoré nesprístupnil sa týkajú osobných prejavov matky a naďalej sú podkladom pre ústne,

či písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a slúžia pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka
v zmysle ust. § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Keďže úrad práce nedisponuje
súhlasom matky so sprístupnením informácií nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácií, postupoval
v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácii. Ďalej žalovaný poukázal na to, že Ústava
Slovenskej republiky garantuje právo na súkromný a rodinný život v čl. 16, čl. 19 a čl. 41. a toto

právo je súčasťou práva na ochranu osobnosti v súlade s § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník). Právo na ochranu súkromia je
právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť
skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným. Pokiaľ ide o žalobcovu domnienku, že postup
úradu práce nasvedčuje jedine tomu, že má s matkou dieťaťa vytvorený dôverný vzťah, ktorý nespĺňa

atribúty úradného vzťahu medzi orgánom verejnej moci a fyzickou osobou, ide len o ničím nepodložený
subjektívny názor oprávnenej osoby.

II. Žaloba

5. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, prípadne
uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť žalobcovi celú spisovú dokumentáciu úradu práce pod sp. zn.
1SDD 49/2017. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Podstatu vidí v tom, že žalobca je účastníkom súdneho konania, ktorého začatie

odôvodnilo založenie spisovej dokumentácie k maloletým deťom. Požadované informácie sa tak
bezprostredne týkajú konania, v ktorom jedným z účastníkov je práve žalobca a požadované informácie
sa týkajú žalobcu. Ak účastník či už súdneho, alebo správneho konania žiada o sprístupnenie spisovej
dokumentácie, táto by mala byť sprístupňovaná v celom rozsahu, bez akéhokoľvek obmedzenia.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 26/2017, podľa ktorého, ak účastník

konania požiada o nazretie do spisov, nie je možné jeho podanie považovať za žiadosť podľa zákona
oslobodeinformácií,avšakúčastníkovikonaniažiadnezákonnéustanovenienebráni,abyvyužilajprávo
na informácie podľa zákona o slobode informácií. Všeobecná úprava nahliadania do administratívnychspisov má svoj osobitný špecifický režim, ktorý nie je možné spájať s nemožnosťou sprístupnenia
informácií podľa ustanovení zákona o slobode informácií.

6. Žalobca je toho názoru, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 9 ods. 1 zákona o slobode
informácií, ak je dotknutou osobou matka maloletých detí a jeho manželka, a to najmä pokiaľ ide o jej
komunikáciu s úradom práce ako kolíznym opatrovníkom. Zopakoval námietku uvedenú v odvolaní,
že v prípade komunikácie s orgánom verejnej moci nejde o komunikáciu medzi dvoma súkromnými
osobami. Dotknutá osoba – matka v tomto prípade mala vedomosť, že je v úradnom styku, preto

sa na takúto komunikáciu vedenú s orgánom verejnej moci pri výkone činnosti nevzťahuje ochrana
podľa § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Analogicky žalobca prirovnal situáciu
k súdnemu konaniu, kedy sa komunikácia zakladá do súdneho spisu a je sprístupnená ostatným
účastníkomkonania.Záverompodotkol,žedotknutáosoba–matkasamainiciovalakonaniapredsúdom
a musela byť uzrozumená s tým, že jej prejavy budú sprístupnené ostatnému okruhu osôb účastných
na konaní. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/194/2015, podľa ktorého, ak

sa informácie týkali výlučne spisu vo veci starostlivosti o maloleté deti žalobcu, nemožno predpokladať,
že niektoré informácie o osobnosti a súkromí účastníkov tohto konania by žalobcovi neboli známe a ich
poskytnutím by bolo porušené ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.

7. Vo vzťahu k informáciám, ktoré úrad práce nesprístupnil podľa § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej

ochrane detí, žalobca uviedol, že ide o záznamy datované z roku 2018 a 2019, pričom v priebehu týchto
rokov bolo vedené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým na čas do rozvodu na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 3P/101/2017, následne odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 11Co/P/140/2019 a konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 18P/115/2017. Je zvláštne, že

kolízny opatrovník chce v roku 2020 použiť v konaní pred súdom záznamy z roku 2018 a 2019, ktoré
sú neaktuálne. Je takisto dôvodná otázka, prečo zo strany kolízneho opatrovníka ešte použité neboli.
Poukázal na to, že tieto záznamy už dávno mohli byť podkladom pre vyjadrenie a mali byť použité skôr
a že konanie na Okresnom súde Bratislava I už právoplatne skončilo.

8. Žalobca nesprístupnením určitej časti spisovej dokumentácie nemá vedomosť o tvrdeniach
poskytnutých matkou, resp. iným subjektom, ktoré sú spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť, či už procesné,
alebohmotnoprávnepostaveniežalobcuakoúčastníkakonania.Žalobcamáprávostýmitoinformáciami
sa oboznámiť, aby mohol vyvrátiť nepravdivé tvrdenia spôsobilé ovplyvniť výsledok konania. Poukázal
nasvojeprávonaobhajobu,ktorévyžaduje,abysamoholvyjadriťpredvydanímrozhodnutia.Zopakoval,

že niektoré listiny sa už v súdnom spise nachádzajú, a preto nie je dôvod ich nesprístupniť. Záverom
dodal, že zo strany žalovaného ide o účelový krok v prípade použitia ust. § 96b ods. 4 zákona
o sociálnoprávnej ochrane detí, lebo záznamy mohol už dávno v konaní použiť a je otázne, aké dlhé
obdobie je možné takéto záznamy nesprístupniť. Žalobca je účastníkom civilného konania, v spojení
s ktorým sa vedie spis kolízneho opatrovníka, a nie je dôvod na nesprístupnenie informácií vo vzťahu

ku konaniu pred súdom.

III. Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa ust. § 16 ods. 9 zákona o slobode informácií každý,

nie len účastník konania, môže do dokumentácie nahliadnuť, pričom žiadateľ nemusí preukazovať
dôvod alebo právny záujem. Pri sprístupňovaní informácií zo spisu je však potrebné vylúčiť informácie
vymenované v § 8 až 11 zákona o slobode informácií, čím sa zabezpečuje ochrana práv účastníkov
konania. Poukázal na ust. § 23 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), pri aplikácií ktorého správny

orgán rozhoduje o povolení nazrieť do spisu. Nie je možné však odmietnuť právo žiadateľa na
poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona o slobode informácií z dôvodu aplikácie § 23 ods. 2
správneho poriadku. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené
musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákony zo sprístupnenia vylučujú. Všetky
výnimky je pritom potrebné vykladať reštriktívne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3Szd/7/2009, v zmysle ktorého oprávnenie účastníka konania na nazeranie do
spisov je v pomere k špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1
zákona o slobode informácií a právne konzumuje všeobecné právo na poskytnutie informácií. Právo
účastníka správneho konania je širšie a za podmienok ustanovených právnym poriadkom zahŕňaprístup ku všetkým podkladom správneho rozhodnutia. Ak osobitný právny predpis (iný ako zákon
o slobode informácií) ustanovuje určitý spôsob, rozsah poskytovaných údajov, ako aj okruh osôb
oprávnených sa s nimi oboznamovať, neznamená to vo všeobecnosti zánik práva na informácie pre

osoby mimo okruhu osôb stanovených osobitným predpisom. I keď možno obmedzenia v zmysle ust.
§ 23 ods. 4 správneho poriadku sú v princípe totožné s niektorými obmedzeniami v zmysle zákona
o slobode informácií, predovšetkým prostredníctvom § 9 ods. 1 a § 11 zákona o slobode informácií
dochádza k podstatnému odlíšeniu v rozsahu poskytovaných údajov pre žiadateľov postupom podľa
zákona o slobode informácií v porovnaní so žiadateľom podľa osobitného predpisu. Všeobecná úprava

nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 správneho poriadku nebráni
sprístupňovaniu informácií zo spisov podľa ustanovení zákona o slobode informácií.

10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately umožní
sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa zákonným zástupcom dieťaťa na ich žiadosť,
ak sa vedie spisová dokumentácia v súvislosti s vykonávaním opatrení sociálnoprávnej ochrany detí

a sociálnej kurately, ako aj v prípadoch, kedy úrad práce vedie správne konanie. Úrad práce, ktorý
v zmysle ust. § 73 ods. 2 písm. e) bod 8 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vedie
spisovú dokumentáciu dieťaťa, plnoletej fyzickej osoby a rodiny, pre ktoré vykonáva opatrenia podľa
tohtozákona,aevidenciuspisovýchdokumentácií.Vspisovejdokumentáciidieťaťasanachádzajúúdaje
a informácie o maloletom dieťati a o jeho rodine. Rodičia ako účastníci súdneho konania môžu využiť

právonazeraťdospisuvedenomnapríslušnomsúde,ktorývediekonanie.Účastníkomsúdnehokonania
môžu byť informácie zo spisovej dokumentácie úradu práce sprístupnené súdom len v takom rozsahu,
v akom boli z tejto dokumentácie založené do súdneho spisu. Kolízny opatrovník pri žiadosti rodiča
o sprístupnenie informácií zo spisovej dokumentácie dieťaťa vedenej na úrade práce vždy poučí rodiča
o možnosti získania požadovaných informácií na príslušnom súde.

11. K použitiu ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií žalovaný uviedol, že žalobca opomenul, že
o nahliadnutie do spisovej dokumentácie žiadal v zmysle zákona o slobode informácií, ktorý osobitne
obsahuješpeciálnuúpravuochranyosobnosti,atedajepotrebnýpredchádzajúcisúhlasdotknutejosoby
so sprístupnením takýchto informácií. Občiansky zákonník, na ktorý žalobca poukazuje, je všeobecným

predpisom. Ak by sa tento aplikoval ako osobitný predpis v zmysle § 9 ods. 1 zákona o slobode
informácií, nebolo by nikdy potrebné skúmať, či dotknutá osoba dala súhlas so sprístupnením informácií.
Pri aplikácií inštitútu ochrany osobnosti žalovaný konštatuje, že špeciálna právna úprava má prednosť
pred všeobecnou.

12. Správny orgán prvého stupňa sprístupnil záznamy, na ktorých sú zachytené osobné prejavy matky,
na základe ich predloženia súdu, to znamená, že záznamy sa nachádzajú v súdnom spise a sú
sprístupnené účastníkom súdneho konania. Ostatné záznamy, ktoré úrad práce nesprístupnil a týkajú sa
osobných prejavov matky, sú naďalej podkladom pre ústne, či písomné vyjadrenie v konaní pred súdom
a pred orgánom činným v trestnom konaní a slúžia pre účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka

v zmysle ust. § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Úrad práce
zároveň nedisponuje písomným súhlasom matky ako dotknutej osoby, a preto postupoval v zmysle ust §
9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Argumentáciu žalobcu považuje žalovaný za účelovú a poukazuje
na to, že ak by zákonodarca chcel odlíšiť písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby od úradnej komunikácie, tak to vykoná

spôsobom ako v iných ustanoveniach § 11 ods. 1 zákona o slobode informácií.

13. K argumentu o konkludentnom súhlase účastníčky súdneho konania žalovaný poukázal na to, že
spisová dokumentácia sa nevedie v režime súdneho konania, t.j. obsah spisu kolízneho opatrovníka, tak
akosanachádzavdržbeúradupráce,niejeovládanýzásadouverejnosti.Úradprácesariadipravidlami,

ktoré regulujú jeho činnosť, a preto sa nespravuje pravidlami civilných procesných kódexov napríklad
o nahliadnutí do spisu. Úrad práce nemá povinnosť brať ohľad na hypotetické procesné situácie, ktoré
nastanú v konaní pred súdom.

14. Žalovaný poukázal na to, že úrad práce ako kolízny opatrovník je povinný postupovať v najlepšom

záujme dieťaťa. Pri nesprístupnení informácií tak konal v najlepšom záujme dieťaťa najmä podľa kritéria
v čl. 5 písm. g) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Zákon totiž zvýrazňuje, že je pre dieťa negatívna situácia, ak sa dostane do
konfliktu lojality a tento konflikt v ňom vyvolá pocit viny.15. Záverom žalovaný uviedol domnienku, že žalobcovi nejde o ochranu záujmu maloletých synov,
ale o kontrolu vedenia spisovej dokumentácie kolíznym opatrovníkom, čoho dôkazom sú opakované

podnety a sťažnosti žalobcu k vedeniu spisovej dokumentácie a neustále žiadosti o informácie zo
spisovej dokumentácie maloletých detí a taktiež o sprístupnenie a oboznámenie sa s dokumentmi, ktoré
matka maloletých zasiela. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Replika žalobcu

16. Žalobca zopakoval argumenty uvedené v správnej žalobe a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sži/16/2013, ktorého predmetom bolo nesprístupnenie spisovej
dokumentácie účastníčke civilného poručenského konania – matke úradom práce ako kolíznym
opatrovníkom, v ktorom súd odkázal na ust. § 23 správneho poriadku o nazeraní do administratívneho
spisu.

17. K obmedzeniu podľa § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí žalobca zdôraznil, že
konanievedenénaOkresnomsúdeBratislavaIpodsp.zn.3P/101/2017boloukončenéprávoplatnosťou
rozsudku sp. zn. 11Co/140/2019 z 19.11.2019, a konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 18P/115/2017 bolo vyhlásením rozsudku dňa 21.04.2022 ukončené na súde prvej inštancie.

Preto akékoľvek návrhy, podania, vyjadrenia a tvrdenia, o ktorých mal správny orgán ako kolízny
opatrovník vedomosť, bol povinný predložiť do vyhlásenia dokazovania za skončené na pojednávaní
dňa 21.04.2022.

18. Žalobca dodal, že z titulu svojej pozície ako zákonného zástupcu maloletého dieťaťa a účastníka

civilného konania je oprávnený sa oboznamovať so spisovou dokumentáciou správneho orgánu ako
kolízneho opatrovníka, a to v rozsahu a časových intervaloch podľa jeho úvahy.

19. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

20. Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

21. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

22. Podľa čl. 26 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukovézáznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá
osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie

sú dotknuté.

24. Podľa § 71 ods. 1 bod 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí
opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonávajú
orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

25. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí orgány sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately sú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.

26. Podľa § 73 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného predpisu.27. Podľa § 90 ods. 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak.

28. Podľa § 96b ods. 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí subjekt podľa § 71 ods. 1 písm. a) druhého
bodu a tretieho bodu a písm. b) až e) a zariadenie vedú spisovú dokumentáciu o dieťati a plnoletej
fyzickej osobe, pre ktoré sú vykonávané opatrenia podľa tohto zákona.

29.Podľa§96bods.2zákonaosociálnoprávnejochranedetíspisovádokumentáciaobsahujezáznamy,
ktoré vznikli z činnosti subjektov podľa odseku 1, a došlé záznamy, ktoré obsahujú najmä osobné údaje
dieťaťa, jeho rodiča, osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, ďalšej fyzickej osoby, ktorá má s dieťaťom
blízky vzťah, alebo inej fyzickej osoby, ktorá je pre vykonávanie opatrení pre dieťa alebo plnoletú fyzickú
osobu podstatná, údaje o výchovných pomeroch a sociálnych pomeroch dieťaťa a plnoletej fyzickej
osoby, záznamy o vykonávaní oprávnení podľa § 93b, kópie podania na súd, orgán činný v trestnom

konaní a inú právnickú osobu, písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu, orgánu činného v trestnom
konaní a správneho orgánu a iné podklady potrebné na vykonávanie opatrení podľa tohto zákona.

30. Podľa § 96b ods. 3 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí spisovú dokumentáciu tvoria najmä
záznamy na technických nosičoch dát, obrazové záznamy, obrazovo-zvukové záznamy, zvukové

záznamy, listiny alebo fotografie dokumentov a fotokópie originálov listín, ak vzhľadom na povahu veci
nie je potrebné uchovať originál listiny alebo úradne overenú kópiu listiny.

31. Podľa § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí sa nesprístupňuje časť spisovej
dokumentácie, ktorú tvorí

a) záznam ako podklad pre ústne vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom
konaní, pred týmto ústnym vyjadrením,
b) záznam ako podklad pre písomné vyjadrenie v konaní pred súdom a pred orgánom činným v trestnom
konaní a písomné vyjadrenie pre súd alebo orgán činný v trestnom konaní, pred doručením tohto
písomného vyjadrenia,

c) správa pre orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na účely výkonu funkcie kolízneho
opatrovníka, pred doručením tejto správy,
d) správa pre súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately na účely trestného konania, pred doručením tejto správy,
e) záznam z rozhovoru s dieťaťom, ak dieťa s jeho zverejnením nesúhlasí; nesúhlas dieťaťa so

zverejnením záznamu z rozhovoru musí byť v zázname uvedený.

32. Podľa § 96b ods. 5 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí odsek 4 sa nevzťahuje na sprístupnenie
spisovej dokumentácie, ak o jej sprístupnenie na plnenie svojich úloh požiada
a) súd,

b) orgán činný v trestnom konaní,
c) kontrolný orgán,
d) verejný ochranca práv,
e) komisár pre deti,
f) komisár pre osoby so zdravotným postihnutím.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

33. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z.z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.

(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
5S/171/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/171/2020.

34. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.
b) zákona č. 151/2022 Z.z., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom dňa 14.5.2025,
keďže žalobca ani žalovaný nežiadali nariadenie pojednávania.35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho

vydaniu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

VII. Právne posúdenie veci

36. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobcovi odmietol sprístupniť časť
spisovej dokumentácie kolízneho opatrovníka maloletých detí v konaní o úprave práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode.

37. Spornou v danom prípade medzi účastníkmi zostala otázka, či žalobca na základe žiadosti
o poskytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií je oprávnený na sprístupnenie celého

administratívneho spisu úradu práce, ktorý vedie v súvislosti s výkonom funkcie súdom ustanoveného
kolízneho opatrovníka.

38. Žalobca svoje právo na prístup k celej spisovej dokumentácií odvodzuje od svojho postavenia
účastníka konania v civilnom súdnom konaní a tvrdí, že požadované informácie sa priamo týkajú

žalobcu, a z tohto dôvodu má právo oboznámiť sa so všetkými podkladmi tvoriacimi spisovú
dokumentáciu kolízneho opatrovníka.

39. Žalobca vo svojej argumentácií kombinuje právo účastníka konania na nahliadnutie do
administratívneho (aj súdneho) spisu s právom na informácie podľa zákona o slobode informácií. Z tohto

dôvodu bolo potrebné posúdiť, či žiadosť žalobcu bol správny orgán povinný vybaviť v režime zákona
o slobode informácií, alebo na ňu mal nahliadať ako na žiadosť o nahliadnutie do administratívneho
spisu účastníka administratívneho konania.

40. Žalobca je v danom prípade účastníkom civilného súdneho konania, pričom z postavenia účastníka

v tomto konaní mu vyplýva právo oboznamovať sa s obsahom súdneho spisu (§ 97 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov). Úrad
práce ako prvostupňový orgán vedie spisovú dokumentáciu v súvislosti s výkonom funkcie súdom
ustanoveného opatrovníka. Spisovú dokumentáciu nevedie v tomto prípade ako správny orgán

vykonávajúciadministratívnekonanie.Žalobcatedaniejevtomtoprípadeúčastníkomadministratívneho
konania, v ktorom by procesným postupom správny orgán rozhodoval, či už deklaratórnym alebo
konštitutívnym spôsobom o právach a/alebo povinnostiach účastníka konania. V danom prípade je
vylúčené aj použite ust. § 23 správneho poriadku, ktoré upravuje nazeranie do spisov v administratívnom
konaní, a to s poukazom na ust. § 90 ods. 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, podľa ktorého sa

správny poriadok, pokiaľ tak zákon vyslovene neustanovuje, na úkony úradu práce v rámci opatrení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately neaplikuje.

41. Z tohto dôvodu je možné považovať postup prvostupňového orgánu za správny, keď žalobcovu
žiadosť posudzoval ako žiadosť o informácie podanú podľa zákona o slobode informácií a nie

ako žiadosť o nahliadnutie do administratívneho spisu účastníkom administratívneho konania podľa
správneho poriadku.

42. Vychádzajúc zo znenia preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný rozdelil svoju argumentáciu, na
základe ktorej odoprel žalobcovi prístup ku konkrétne vymenovaným listinám, do dvoch kategórií. Prvú

kategóriu listín nesprístupnil z dôvodu ochrany súkromia v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode
informácií. Druhú kategóriu listín nesprístupnil z dôvodu, že tvoria podklad pre vyjadrenie do súdneho
konania v zmysle ust. § 96b ods. 4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí.

43. Časť dokumentov nebola žalobcovi sprístupnená s poukazom na ochranu osobnosti matky

maloletých detí, ktorá nedala súhlas na sprístupnenie záznamov týkajúcich sa jej súkromia a listín
osobnej povahy. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že uvedené záznamy a listiny nie sú osobnej
povahy a nevzťahuje sa na nich ochrana súkromia z dôvodu, že tieto matka sama a dobrovoľne
vyhotovila a predložila správnemu orgánu v úradnom styku. Správny súd s touto argumentácioužalobcu nemôže súhlasiť. V prípade, ak by sa charakter informácie posudzoval iba podľa toho, či bola
adresovaná orgánu štátnej správy v úradnom styku, došlo by k situácií, kedy by akékoľvek informácie
v úradnom styku (a to napríklad aj informácie o zdravotnom stave, finančnej situácií, rodinnej situácií

a ďalšie informácie zo súkromnej sféry osôb) nepožívali ochranu a boli prístupné komukoľvek na základe
žiadosti o poskytnutie informácií. Je pritom zrejmé, že správne orgány sú povinné chrániť súkromie osôb
prichádzajúcich do styku s orgánmi štátnej správy pri výkone ich právomocí, a to práve s poukazom na
čl. 16 a čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií.

44. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že všetky informácie v administratívnom styku
sa týkajú jeho osoby a nemôžu obsahovať také informácie, ktoré by nevedel. Spisová dokumentácia
kolízneho opatrovníka sa vedie o dieťati prípadne plnoletej osobe, pre ktorú orgán vykonáva opatrenia
(§ 96b ods. 1 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí) a obsahuje rôzne záznamy, ktoré vznikli z činnosti
úradu práce, ako aj záznamy, ktoré obsahujú osobné údaje rodičov dieťaťa prípadne, osôb, ktoré sa
osobne starajú o dieťa a ďalších fyzických osôb, ktoré majú s dieťaťom blízky vzťah, alebo iných

fyzických osôb, ktoré sú pre vykonávanie opatrení pre dieťa alebo plnoletú fyzickú osobu podstatné. Je
zrejmé, že spisová dokumentácia môže obsahovať množstvo osobných údajov a údajov dotýkajúcich
sa súkromia rôznych osôb, ktorých ochrana koliduje s právom žalobcu na informácie.

45. Napriek tomu, že v čase konania boli žalobca a matka maloletých detí, ktorých sa spis kolízneho

opatrovníka týka, manželmi, podľa názoru správneho súdu nemožno matke maloletých detí uprieť právo
na ochranu súkromia. Postavenie manžela a rodiča spoločného dieťaťa nezbavujú druhého rodiča práva
na súkromie. O to viac, že v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom stoja
rodičia proti sebe a ich záujmy môžu byť, a v tomto prípade aj sú, v konflikte. Nemožno ani vylúčiť,
že spisová dokumentácia kolízneho opatrovníka, môže obsahovať aj také údaje zo súkromia rodiča,

o ktorých druhý rodič nemá vedomosť. Z označenia listín, ktoré úrad práce odmietol sprístupniť z dôvodu
ochrany súkromia, je zrejmé, že ide predovšetkým o emailovú korešpondenciu matky a úradné záznamy
z telefonického hovoru, pozorovania, rozhovoru matky s psychologičkou. V tomto prípade správny súd
považoval úvahu žalovaného, že takéto listiny obsahujú informácie zo súkromia matky a je možné ich
sprístupniť žiadateľovi o poskytnutie informácií len s jej súhlasom, za dôvodnú. Nebolo pritom sporné,

že matka ako dotknutá osoba so sprístupnením dokumentov vyslovene písomne nesúhlasila.

46. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a
osobné údaje fyzických osôb. Právo na súkromie zahŕňa aj právo na ochranu informácií a skutočností,
ktoré sa celkom nedajú kvalifikovať ako osobné údaje. Ide napríklad o písomnosti osobnej povahy,

podobizne, obrazové snímky. Právo na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy je tiež aj súčasťou
právanaochranuosobnostipodľa§11Občianskehozákonníka(rozsudokNSSRsp.zn.6Sžo250/2008
zo dňa 25. novembra 2009). Ustanovenie § 9 ods. 1 obsahuje viacero neurčitých pojmov, pričom je
potrebné rozhodnúť, či možno konkrétnu požadovanú informáciu podradiť pod tieto pojmy. Pri tomto
rozhodovaní treba vždy zohľadniť ústavné právo na informácie a vážiť na jednej strane právo verejnosti

na informácie a na druhej strane právo na ochranu osobnosti a súkromia. Prístup k informáciám, ktorými
povinná osoba disponuje, nie je absolútny a zákon stanovuje aj isté obmedzenia prístupu k informáciám,
a to v záujme ochrany práv iných osôb, ktoré môžu byť v protichodnom postavení k právu žiadateľa
na informácie.

47. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky, ktorý
v náleze sp. zn.: IV. ÚS 1378/16 zo 17.10.2017 riešil konflikt práva na súkromie a práva na informácie
v súvislosti so zverejnením výšky platov zamestnancov hradených z verejných prostriedkov. Ústavný
súd Českej republiky v uvedenom náleze konštatuje, že z formulácie čl. 17 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd (ďalej len Listina) je zrejmé, že na prvom mieste je zdôraznená sloboda prejavu, zatiaľ, čo

na druhom mieste je možnosť slobodne vyhľadávať informácie. Je zrejmé, že takto konštruované právo
na informácie nie je zakotvené ako právo na informácie ako také, ale primárne pre to, aby mohli byť
zároveň šírené v rámci slobody prejavu. Ide o práva komplementárne, avšak z hľadiska chronologického
je právo na slobodu prejavu primárne. Zároveň Ústavný súd Českej republiky nesúhlasil s tým, že právo
na informácie je zakotvené ako právo požadovať akékoľvek informácie o komkoľvek a čomkoľvek bez

ohľadu na to, či ide o informácie verejnej povahy, alebo informácie udržiavané mimo verejnosti v rámci
súkromného života jednotlivca.48. Ústavný súd Českej republiky v uvedenom náleze pripomína, že podstata testu proporcionality
spočíva vo všeobecnej rovine v posúdení toho, či je u oboch kolidujúcich práv, resp. z kolidujúceho práva
a určitého verejného záujmu zachované maximum možného. Bohužiaľ, legislatívna a judikatúrna prax

v niektorých prípadoch aplikuje test proporcionality s tým dôsledkom, že z jedného práva nezostane
zachované vôbec nič, zatiaľ čo druhé je presadené (v konkrétnom prípade) v plnom rozsahu.

49. Taktiež cituje nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 353/04, v ktorom ústavný súd
uvádza, že pri kolízií základných práv, tak ako je tomu v danom prípade, musia všeobecné súdy najprv

rozpoznať, ktoré základné práva jednotlivých účastníkov sporu sú v hre, a potom s prihliadnutím ku
všetkým rozhodujúcim okolnostiam daného prípadu musia súdy rozhodnúť tak, aby, pokiaľ je to možné,
zostalo zachované z oboch základných práv čo najviac, a pokiaľ to možné nie je, potom dať prednosť
tomu základnému právu, v ktorého prospech svedčí všeobecná idea spravodlivosti.

50. K ochrane súkromia Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn.: IV. ÚS 1378/16 z 17.10.2017

ďalej poukázal aj na účel právnej úpravy práva na informácie a uviedol, že Najvyšší správny súd (Českej
republiky – pozn. súdu) totiž vo svojej argumentácií v skutočnosti opomenul dôvod či účel, pre ktorý
by mal existovať legitímny záujem na informáciách o platových pomeroch, napriek tomu, že tento účel
veľakrát zmieňuje. Týmto účelom je kontrola verejnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Účelom
informačnej povinnosti teda nie je naplnenie práva na informácie ako takého, ale práve umožnenie

kontroly nad verejnými prostriedkami (ochrana takéhoto verejného záujmu). Otázkou potom je, či je
možné tento účel naplniť aj inak, ako úplným potlačením práva na súkromie...

...Takétobagatelizovanieprávanasúkromiemôželenťažkoobstáťvporovnanísvýznamom,ktorýprávu
na súkromie priznáva judikatúra Ústavného súdu. Významné sú predovšetkým závery formulované

Ústavným súdom v náleze sp. zn.: Pl. ÚS 3/14, z nich je možné vybrať predovšetkým nasledujúce
všeobecné tézy (je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že v tomto náleze nešlo o právo na informácie,
ale predovšetkým o slobodu vedeckého bádania, pretože sa jednalo o prístup k archívnym materiálom).
Ústredným ľudskoprávnym nárokom na autonómiu jednotlivca je požiadavka rešpektu k svojbytnému
usporiadaniu života, ktorého jednou z primárnych funkcií je – popri ochrane tradičnej priestorovej

dimenzie súkromia a nerušenej tvorby sociálnych vzťahov – aj záruka v podobe práva na ochranu
osobných údajov... Jadrom tejto úpravy je právo jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či,
prípadne v akom rozsahu, akým spôsobom a za akých podmienok, majú byť skutočnosti a informácie
z jeho osobného súkromia sprístupnené iným subjektom. Pokiaľ je autonómia ľudskej bytosti skutočne
ústrednou hodnotou súčasného usporiadania spoločnosti, a je nutné veriť, že tomu tak je, je ťažko

pochopiteľné, prečo Najvyšší správny súd tuto hodnotu úplne poprel.

Ďalej potom Ústavný súd uvádza, že prístup k relevantným informáciám je v demokratickej spoločnosti
všeobecným predpokladom realizácie každého práva na aktívnu účasť na verejnom živote na základe
rovnej participácie v zmysle čl. 1 Listiny... Pilierom demokratickej spoločnosti je otvorená diskusia

o výkone verejnej moci a jeho dopadoch na jednotlivca v minulosti, v súčasnosti aj v budúcnosti. Ideál
skutočnej demokracie stojí na spoločnosti, kde každý na seba samého nahliada ako na súčasť celku.
Je možné si položiť otázku, či je skutočne aktívna účasť na verejnom živote podmienená požiadavkou
na prístup k úplne konkrétnym a adresným informáciám presne odhaľujúcim časť súkromia človeka,
ktorým je jeho príjem...

...V prvom kroku je potrebné posúdiť, či obmedzenie práva na súkromie sleduje legitímny cieľ. Najvyšší
správny súd uvádza, že tomu tak je. Podľa názoru Ústavného súdu však táto úvaha, ako už bolo
povedané, vychádza z nesprávneho predpokladu. Bola by totiž správnou iba za predpokladu, že by
cieľom právnej úpravy bolo práve získanie informácií o súkromí inej osoby spočívajúce v údajoch o

jej príjmoch z pracovného pomeru. Najvyšší správny súd však uvádza, že účelom zákona je umožniť
kontrolunakladaniasverejnýmiprostriedkamizostranyverejnosti.Jezrejmé,žetentocieľnijaksprávom
na súkromie nesúvisí...

...Konečné štvrté kritérium je proporcionalita v užšom zmysle, teda hodnotenie miery relevancie

dotknutých hodnôt a záujmov. Na význam práva na ochranu súkromia, resp. na najvyšší stupeň
dôležitosti, ktorý je mu pripisovaný, už bolo poukázané vyššie, rovnako ako na bagatelizovanie tohto
práva zo strany Najvyššieho správneho súdu. Najvyšší správny súd k tomu uviedol, že zverejnenie
informácie o výške platu (mzdy) totiž za bežných okolností neznamená pre toho, kto je platenýz verejných prostriedkov, žiadnu podstatnú ujmu. Informáciu o výške platu (mzdy) alebo iného
peňažného plnenia zamestnanca plateného z verejných prostriedkov predovšetkým nie je možné
považovať za informáciu, ktorá by v prípade jej zverejnenia difamovala alebo inak znižovala ľudskú

dôstojnosť, pretože sama o sebe výška platu žiadny negatívny informačný obsah nemá...

Takéto hodnotenie je možné označiť za prejav etatizmu a sociálneho inžinierstva, resp. za uvedenie
tzv. teórie objektu (Günter Dürig) do praxe. Štát si prisvojuje právo rozhodovať o tom, čo sa môže
jednotlivca dotknúť a čo nie, čo je možné a čo nie je možné považovať za podstatu ľudskej dôstojnosti.

Za podstatu práva na ochranu súkromia je však nutné primárne považovať to, že je to práve jednotlivec,
ktorý sám vo vzťahu k svojej osobe určuje, čo má zostať súkromné a čo sa má stať verejným. Práve
z tohto dôvodu poskytuje právny poriadok nižší stupeň ochrany osobám, ktoré sa rozhodnú stať verejne
činnými a dobrovoľne odhaľujú informácie zo svojho súkromia. Paušalizované hodnotenie toho, aké
informácie sa môžu alebo nemôžu jednotlivca dotýkať, je však nemiestne a nerešpektujúce ľudskú
dôstojnosť. Ústavnej konformity je možné v tejto súvislosti dosiahnuť napr. práve získaním súhlasu

dotknutej osoby s poskytnutím informácií o platových pomeroch; odoprenie tohto súhlasu je však
dôkazomtoho,žetakétoinformáciepovažujejednotliveczasúkromné.Dôvodymôžubyťrôzne–nemusí
sa jednať zďaleka iba o obavu pred závisťou, ako jednostranne konštatuje Najvyšší správny súd, ale
napríklad o konkurencieschopnosť na trhu práce, možnosť vyjednať si lepšie podmienky pri prestupe do
súkromného sektoru, obavu z rozšírenia informácie o nedostatočnom ocenení práce atď.

51. Správny súd poukazuje na to, že rovnaká štruktúra právnej úpravy práva na súkromie a práva
na informácie je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky. Rovnako je postavenie práva na informácie
previazané na slobodu prejavu, z čoho možno odvodzovať jeho subsidiárny charakter. Zároveň je tiež na
mieste poukázať na to, že sloboda prejavu a právo na informácie sú politické práva, ktoré majú umožniť

občanom zúčastňovať sa na správe vecí verejných.

52. Žalobcova žiadosť o informácie v prejednávanom prípade podľa názoru správneho súdu nesleduje
účel právnej úpravy upravujúcej právo na prístup k informáciám obsiahnutej v zákone o slobode
informácií, ktorým je kontrola činnosti orgánu verejnej správy. K účelu právnej úpravy zákona o slobode

informácií sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5 Sži 1/2011 zo dňa 15.
decembra 2011: „Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a
rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26
ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona
o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 ústavy. Niet

pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp.
prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od
koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t. j.
jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení
otázkyprístupuverejnostik informáciámo činnostiverejnejsprávyvtomzmysle,žeterazmajúvzásade

všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom
a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci
je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej
zneužitiu.Ďalšímnepopierateľnýmvýznamomsubjektívneho,atýmajvynútiteľnéhoprávanainformácie
je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý

a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na
ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií
robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne
ovplyvniť správu vecí verejných.“

53. Účelom, ako vyššie spomína aj Ústavný súd Českej republiky, nie je informačná povinnosť –
naplnenie práva na poskytnutie informácií ako takých, ale práve umožnenie kontroly nad činnosťou
orgánu verejnej správy, ktorý je v tomto prípade kolíznym opatrovníkom maloletého. Žalobcova
žiadosť o poskytnutie celého spisu kolízneho opatrovníka a argumentácia ohľadom práva na obranu
v civilnom konaní však nenasvedčuje tomu, že jeho cieľom je kontrola činnosti kolízneho opatrovníka,

ale práve získanie a použitie citlivých informácií týkajúcich sa manželky a matky spoločných detí
v konaní o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom. Matka maloletých v súvislosti
snesprístupnenímlistíntýkajúcichsajejosobyvyslovenepísomnevyjadrilasvojnesúhlas.Podľanázoru
správneho súdu je potrebné toto jej rozhodnutie rešpektovať. Úrad práce aj žalovaný potom postupovalisprávne, ak žalobcovi tieto záznamy nesprístupnili s poukazom na to, že žalobca nedisponuje súhlasom
dotknutej osoby – matky v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií. Na veci nič nemení ani
skutočnosť, že k niektorým záznamom sa žalobca môže dostať iným spôsobom, na ktorý úrad práce

a žalovaný ako povinné osoby nemajú dosah.

54. V súvislosti s druhou kategóriou nesprístupnených listín, ktoré podľa žalovaného tvoria podklad
pre vyjadrenie do súdneho konania, správny súd poukazuje na právnu úpravu ustanovenia § 96b ods.
4 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí. Z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu vyplýva, že

zákonodarca nemal v úmysle sprístupňovať podklady pre úkony kolízneho opatrovníka iným osobám,
ako taxatívne vymenovaným v ods. 5 § 96b zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, a to ani rodičom ako
zákonným zástupcom dieťaťa. Napriek tomu, že dôvodová správa k zákonu nie je záväzným právnym
predpisom, je jedným zo zdrojov, ktorý napomáhajú interpretácií právnych noriem.

55. V dôvodovej správe k zákonu č. 61/2018 Z.z., ktorým sa do zákona o sociálnoprávnej ochrane

detí doplnili ustanovenia § 96b, predkladateľ uviedol.: „Podľa aktuálne platného zákona subjekty
vykonávajúce opatrenia podľa zákona vedú spisové dokumentácie o deťoch a tiež o plnoletých fyzických
osobách (napr. sociálna kuratela plnoletých), vzhľadom na povahu vykonávaných opatrení, úlohy a
oprávneniaorgánovsociálnoprávnejochranydetíasociálnejkuratelyaúlohyzariadeníainýchsubjektov
ustanovené zákonom je nevyhnutné upraviť, že na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej

kurately spisové dokumentácie obsahujú rôzne podklady, správy, hlásenia a doklady potrebné na výkon
opatrení, ochranu detí a pomoc plnoletým fyzickým osobám. Vzhľadom na rôznorodé možnosti tak
získavania podkladov, ako aj rôznorodé možnosti ich zdrojov a subjektov, ako aj vzhľadom na fakt, že
podklady sa spravidla viažu k súkromiu detí, ich rodín a zdrojom ich získavania sú okrem právnických
osôb aj osoby fyzické, je potrebné v právnej úprave aspoň zarámcovať povahu podkladov, listín a

samotných informácií, ktoré sú súčasťou spisových dokumentácií.

Na nazeranie do spisových dokumentácií sa vzťahuje tak právna úprava slobodného prístupu k
informáciám, ako aj právna úprava ochrany osobných údajov, v prípade ak je vedené správne konanie
(s výnimkami danými zákonom) aj Správny poriadok. V praxi pretrvávajú problémy v situáciách, keď

orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka (t.j. má
postavenie strany v konaní z titulu tejto funkcie, ktorú zastáva na základe rozhodnutia súdu), kedy sa
ostatné strany v konaní celkom prirodzene pokúšajú získať minimálne výhodu včasnej informácie ešte
v čase, keď sú zbierané podklady do konania, a výsledok nie je oznámený ani súdu. Všetky strany v
konaní majú možnosť vyjadrovať svoje názory, klásť otázky, navrhovať dôkazy a pod. priamo v konaní,

na pojednávaniach, je potrebné utvoriť podmienky aj kolíznemu opatrovníkovi aspoň na to, aby mohol
pozbierať doklady a sformulovať na základe nich správu alebo svoje vyjadrenie pre súd.“

56. V súvislosti s námietkami žalobcu, že niektoré listiny, ktoré mu neboli sprístupnené, sú datované
v rokoch 2018 a 2019, a teda mal ich úrad práce už dávno v konaní použiť aj vzhľadom na už skončené

konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu na Okresnom súde Bratislava
I (sp. zn. 3P/101/2017), správny súd uvádza, že z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že listiny úrad
práce nesprístupnil v súvislosti so súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. 18P/115/2017, ktoré aj podľa vyjadrenia žalobcu, v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia ešte
skončené nebolo a týka sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Správnemu

súdu neprináleží hodnotiť úkony kolízneho opatrovníka a ich včasnosť v civilnom konaní. Ktoré listiny
ešte môžu byť alebo budú podkladom pre písomné alebo ústne vyjadrenia v súdnom konaní, patrí do
posúdenia kolízneho opatrovníka v zmysle zákona o sociálnoprávnej ochrane detí.

57. Pokiaľ žalobca namieta, že nesprístupnenie niektorej časti administratívneho spisu prvostupňového

orgánu môže nepriaznivo ovplyvniť hmotnoprávne či procesné postavenie žalobcu v súdnom konaní,
správny súd uvádza, že súd v civilnom konaní rozhoduje na základe obsahu súdneho spisu, čiže iba
na základe toho, čo mu kolízny opatrovník do súdneho konania predloží. Ku všetkým týmto listinám
má žalobca ako účastník civilného konania prístup prostredníctvom práva na nahliadnutie do spisu
vedeného súdom v rámci konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode

a ku všetkým týmto listinám má právo sa v rámci súdneho konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť.
Správny súd preto dospel k záveru, že v tomto smere práva žalobcu na obhajobu („right to defense“)
v civilnom konaní nemôžu byť dotknuté nesprístupnením listín, ktoré do konania predložené neboli a súd
ich pri rozhodovaní nemá ako zohľadniť. Žalobca má vždy právo namietať tvrdenia a postup kolíznehoopatrovníkapriamovkonanípredsúdom,ktorýrozhodujeoúpraveprávapovinnostíkmaloletýmdeťom,
pričom uvedené je predmetom posudzovania súdu v danom civilnom konaní.

58. Žalobca svoje žalobné námietky podporuje poukazom na rozhodnutia krajského súdu (sp. zn.
1S/194/2015) a najvyššieho súdu (R 26/2017 a sp. zn.: 8Sži/16/2013). Preto je povinnosťou správneho
súdu vysporiadať sa s argumentáciou uvedenou v týchto rozhodnutiach súdov.

59. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/194/2015 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného,

ktorýmnevyhovelžiadateľoviosprístupnenieadministratívnehospisukolíznehoopatrovníka,týkajúceho
sa maloletého dieťaťa žiadateľa. Je potrebné poukázať na to, že v danej veci napriek takmer totožnej
situácií bolo preskúmavané rozhodnutie žalovaného zdôvodnené iným ustanovením zákona o slobode
informácií, a to ust. § 11 ods. 1 písm. d), pričom súd sa nestotožnil s použitím tohto ustanovenia na danú
vec, čím sa odlišuje od predmetnej právnej veci.

60. Súd sa v tomto konaní okrajovo zaoberal aj použitím ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií,
pričom iba stručne uviedol, že nemožno predpokladať, že niektoré informácie o osobnosti a súkromí
účastníkov tohto konania by žalobcovi ako otcovi maloletého dieťaťa neboli známe, a keďže otec
je zákonným zástupcom maloletého, nebolo potrebné žiadať o súhlas so sprístupnením informácie.
Správny súd, ako už bolo uvedené vyššie, s týmto názorom nesúhlasí a má za to, že právo na súkromie

matky nemôže byť zbavené ochrany z dôvodu, že žiadateľom je jej manžel a otec spoločných detí.
Otec ako zákonný zástupca nepochybne nemusí žiadať o súhlas pri informáciách zo súkromia svojho
maloletého dieťaťa, avšak iná situácia je pri informáciách zo súkromia matky.

61. V prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sži/16/2013 ide o rovnakú

situáciu, kedy bolo na zdôvodnenie odopretia prístupu k administratívnemu spisu kolízneho opatrovníka
použité iné zákonné ustanovenie [§11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií] a stručné
konštatovanie, že podmienky aplikácie ust. § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií splnené neboli,
keďže ide o zákonnú zástupkyňu maloletej, a nebolo preto potrebné žiadať o súhlas so sprístupnením
informácií.

62. K rozhodnutiu č. R 26/2017 správny súd uvádza, že práve v tomto prípade súdy dospeli k záveru, že
všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 správneho
poriadku nebráni sprístupňovaniu informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona o slobode
informácií. Teda aj napriek tomu, že žalobcovi nesvedčalo právo na nahliadnutie do spisu, bol správny

orgán povinný zaoberať sa jeho žiadosťou a vybaviť ju v režime zákona o slobode informácií.

63. Žalobca tiež poukázal na to, že niektoré z nesprístupnených listín sa už nachádzajú v súdnom spise
a má k nim prístup. Správny súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na to, že výkon práva nahliadnuť do
súdneho spisu má širší obsah ako právo na poskytnutie informácií v zmysle zákona o slobode informácií.

64. Záverom je potrebné dodať, že pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe argumentoval konaním
v najlepšom záujme dieťaťa, tento argument správny súd nemohol vziať do úvahy vzhľadom
na to, že nebol obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia prvostupňového
orgánu. Z rovnakého dôvodu neprihliadol ani na argument opakovaných totožných žiadostí žalobcu

o sprístupnenie informácií z administratívneho spisu kolízneho opatrovníka, ktorým úrad práce
naznačoval šikanózny výkon práva.

65. Nad rámec uvedeného však správny súd dopĺňa, že pokiaľ žiadateľ opakovane žiada o sprístupnenie
informácií,jenamiestepoukázaťnaprekážkuvecirozhodnutejvtejčastispisovejdokumentácie,oktorej

už správny orgán raz vydal meritórne právoplatné rozhodnutie. Vzhľadom na to, že žalovaný resp.
prvostupňový orgán o opakovanej žiadosti žalobcu rozhodol meritórnym rozhodnutím v celom rozsahu,
správny súd takéto rozhodnutie žalovaného bol povinný preskúmať, a to aj napriek existencií už skôr
vydaného rozhodnutia správneho orgánu týkajúceho sa totožnej veci.

66. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím, aj napriek svojmu pomerne stručnému zdôvodneniu (z ktorého však
vyplývajú dôvody rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov), boli vydané v súlade so zákonom.Námietky žalobcu v podanej žalobe nie sú dôvodné, a preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu
zamietol.

67. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak
súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť
žalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP.

68. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá má odkladný účinok
(§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2

SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.