Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318201402
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4318201402.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX/XX, t. č. Bratislava – Dúbravka, Nejedlého 3394/20, zastúpená:
h&h PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Košice, Mäsiarska 6, IČO: 44 323 760, proti žalovanému:
CS – SALVUS spol. s r. o., Levice, Bátovská cesta 6023/13, IČO: 36 547 786, zastúpený: Advokátska

kancelária GRIŠČIK & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Hviezdoslavovo nám. 25, IČO: 35 893 893,
onáhraduškodynazdravíanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,oodvolanížalovanejažalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 30. novembra 2023, č. k. 8C/19/2018-647, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti zaplatenia
súm 1 287 eur (škoda na zdraví) a 1 134 eur (náklady na operáciu) p o t v r d z u j e a v časti
priznaných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.11.2017 do zaplatenia zo súm 1 287 eur
(škodanazdraví) a1134eur(nákladynaoperáciu)a zaplatenianemajetkovejujmyvovýške18750eur

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II., ktorým súd žalobu
vo zvyšnej časti zamietol ako aj vo výroku III. o trovách konania z r u –
š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom po pripustení zmeny žalobného petitu uznesením zo dňa

02. 11. 2023 (č.l. 638 spisu) čiastočne vyhovel žalobe a uložil žalovanému vo výroku I. povinnosť zaplatiť
žalobkyni titulom škody na zdraví sumu 1 287 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 1 287 eur od 11.11.2017 do zaplatenia, úhradu nákladov za operáciu 1 134 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 134 eur od 11.11.2017 do zaplatenia, náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 18 750 eur a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania
tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 42,72 %. Svoje rozhodnutie

odôvodnil ust. §11, § 13 ods. 1 až 3, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 444, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2,
§ 559 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ust. § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b),
c), § 3 ods. 2, ods. 3, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 6, ods. 3, § 9, ods. 1,
ods. 3 veta prvá a druhá, ods. 5, ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 10 ods. 1, ods. 4, ods. 8 zákona č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z., § 251, § 252, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) a opatrením MZSR z 13. mája 2015 č. S02622-OL-2015 o ustanovení výšky
náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2015 ako aj zisteným
skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná a to včasti škody na zdraví v sume 1 287 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.11.2017
do zaplatenia, úhrady nákladov za operáciu vo výške 1 134 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 11.11.2017 do zaplatenia, uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

18 750 eur. Vo zvyšku ako nedôvodnú žalobu zamietol.
1.1. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na obsah žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 05.04.2018,
ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom škody
na zdraví sumu 3 532 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.10. 2017 do
zaplatenia, náklady spojené s absolvovaním operácie vo výške 1 134 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne od 21.10. 2017 do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške
25 000 eur. V žalobe uviedla, že žalovaný nesprávne postupoval (non lege artis) pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, v dôsledku ktorého došlo k závažnému sťaženiu života žalobkyne a poškodeniu
jej zdravia. Poukázala na to, že bola v zariadení žalovaného hospitalizovaná dňa 02.12.2015 až
03.12.2015, kde sa podrobila kombinovanej (funkčno-estetickej) operácii nosa, tzv. septorhinoplastike.
Na odporúčanie lekárov sa rozhodla podstúpiť u žalovaného operačný zákrok. Uviedla, že bola

vystavená neočakávaným situáciám, a to zámene operatéra F. G. za F. H. E. (občan Maďarskej
republiky), ktorý neovládal slovenský jazyk a nebol oboznámený so zdravotným stavom žalobkyne.
Následkom týchto skutočností došlo k neočakávaným problémom po operácii, a to, že v nosovej
priehradke sú 2 perforácie, nos nie je zahojený a je potrebná ďalšia operácia. Do dnešných dní má
s operovaným nosom problémy, krustovanie a hnisanie nosa stále pretrváva, zhoršila sa jej alergia

a koreň nosa je opuchnutý. Uviedla tiež, že v danej veci podala podnet na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, ktorý vyhodnotil, že metóda, ktorú použil operatér žalovaného a to Kilianovu
resekciu sa v odbornej obci považuje za zastaranú, obsolentnú chirurgickú techniku, ktorá nepatrí do
modernej rinochirurgie. Uviedol tiež, že využitím práve takejto techniky je častý a neželaný výsledok
perforácia nosovej priehradky. Na základe zisteného tak udelil žalovanému pokutu vo výške 1 000 eur,

ktoré rozhodnutie je právoplatné.
1.2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní bolo preukázané, že zdravotná
starostlivosť nebola žalobkyni poskytnutá zdravotníckym zariadením správne . Súd prvej inštancie tento
záver oprel o znalecký posudok č. 24/2019, v ktorom znalec jasne konštatoval non lege artis postup
operatéra v zdravotníckom zariadení žalovaného. Dôvod takéhoto záveru zo znaleckého posudku

pramení z použitia zastaranej a nesprávnej metódy, ktorú zvolil operatér. Súdny znalec uviedol, že
v popredí je už modernejšia a efektívnejšia metóda Cottleho, ktorou sa operuje v našej krajine bežne.
Postupoperatérabolzvolenýnesprávneapretojenamiestekonštatovaťpostupnímzvolenýzanonlege
artis. Žalobkyni už dvaja operatéri nos odmietli skorigovať, lebo podľa dostupných možností je takáto
náprava veľmi komplikovaná vzhľadom na aktuálny stav žalobkyne, avšak nie je nemožná. Operačný

zákrok nemal za následok zlepšenie jej zdravotného stavu, ale naopak zhoršenie. Ak by operatér
nezvolil Kilianovu metódu resekcie, ale zvolil by metódu Cottleho, tak by sa mohol vznik perforácii
eliminovať, resp. by nemuseli vzniknúť žiadne. Čiže nevhodne zvolenou operačnou metódou došlo
k dvom perforáciám a práve tie vznikli z postupu non lege artis. Protiprávny postup operatéra založil
príčinnú súvislosť medzi škodou a jeho postupom, keďže zvolil metódu, ktorá je považovaná v odbornej

obci za obsolentnú.
1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri bodovom hodnotení vychádzal zo
znaleckého posudku, kde znalec určil 25 bodov za zlomeninu nosovej priehradky s posunom (položka
13 b), 50 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia - perforáciu nosovej priehradky (položka 267),
čo spolu predstavuje 75 bodov x 17,16 eur = 1 287 eur. Čo sa týka nákladov spojených s uplatnením

náhrady škody vynaložených za operáciu, tie súd prvej inštancie priznal žalobkyni ako vecnú škodu
v plnej výške, teda 1 134 eur, keďže postup pri operácii bol označený ako non lege artis. Nemajetkovú
ujmu súd priznal vo výške 18 750 eur z dôvodu, že v časti postupu operatéra ako aj zdravotníckeho
zariadenia považoval návrh žalobkyne za plne úspešný. Podľa výsledkov znaleckého dokazovania
vykonaného psychiatrom nepriznal nárok žalobkyni na nemajetkovú ujmu v uplatnenom rozsahu, keďže

žalobkyňa netrpí duševnou poruchou . Zároveň súd zohľadnil aj skutočnosť, že u žalobkyni nepretrvali
také následky, ktoré možno označiť za trvalé, ba priam až invalidné a zároveň súd poukázal aj na
možnosť korekcie a reoperácie nesprávne vykonaného zákroku.
1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni
priznal ich náhradu v rozsahu 42,72 % podľa zásady úspechu v konaní.

2.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obe strany sporu . Žalobkyňa podala odvolanie do
zamietajúceho výroku ( výrok II.) a súvisiaceho výroku o trovách konania (výrok III.) rozsudku.
Namietala, že súd prvej inštancie podľa jej názoru dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.1. Vo vzťahu k zamietajúcemu výroku II. napadnutého rozhodnutia uviedla že, v zmysle zákona č.

437/2004 Z. z. uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví v sumárnej výške 3 532 eur, pričom výška
náhrady pozostávala z náhrady za: bolesť vo výške 1 766 eur – 50 bodov zvýšené o 100% na 100
bodov a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 766 eur (položka č. 267 zákona
– perforácia nosovej priehradky, 50 bodov zvýšené o 100% na 100 bodov). Namietala, že súd prvej
inštancie jej priznal len nárok na náhradu škody na zdraví vo výške 1 287 eur za 75 bodov a zvyšok

nepriznal. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na nesprávne závery znalca, ktorý ohodnotil trvalé
následky len vo výške 50 bodov – položka č. 267 perforácia nosovej priehrady, avšak žalobkyňa má
dve perforácie s ťažkými následkami a v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. hodnotí sa bolesť
za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Znalec tak mal ohodnotiť
trvalé následky minimálne počtom bodov 100 vzhľadom k tomu, že ide o dve zistené perforácie (t. j. za
každú perforáciu 50 bodov). Práve to, že sú perforácie dve a každá na inom mieste odborníci označili

za neriešiteľný problém a stav s trvalými následkami a súdny znalec aj napriek rovnakému zisteniu, túto
skutočnosť vôbec nezohľadnil.
2.2. Zdôraznila, že rovnakou optikou znalec postupoval aj pri bodovom hodnotení za bolestné, ktoré
stanovil na 25 bodov, akoby jedinou bolesťou bol iba posun s kosťou bez trvalých následkov. Žalobkyňa
vo svojom odvolaní poukázala nato, že od nešťastnej operácie sa obáva o svoj zdravotný stav s neistou

prognózou, nutnosťou ďalšej reoperácie, ktorá predstavuje ďalšiu novú bolesť, natrvalo trpí s novými,
pred operáciou nepoznanými symptómami, akými sú krustovanie a s tým spojený nepríjemný zápach,
recidivujúce infikovanie rany, pískanie v nose a krvácanie z nosa.
2.3. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme uviedla, že požadovala priznať nárok vo výške 25 000 eur,
avšak súd jej priznal len nárok vo výške 18 750 eur. Žalobkyňa v tejto časti odvolania poukázala na

nesprávny priebeh operačného zákroku, kedy jej bolo tvrdené, že v deň operácie je jediná na takýto
výkonaoperatérmádostatokčasusajejvenovať.OperatérF.E.komunikovalibapomaďarsky,prípadne
anglicky, pričom lekárska správa bola písaná v slovenčine. Poukázala, na to že boli zmenené dôvody
aúčeloperácie,ktorúžalobkyňaužalovanéhopodstúpila,dôkazomjelekárskasprávaz02.12.2015,kde
sa v textovej časti správy uvádzalo „Endonasálne-septum v podstate rovné, pacientka nemá ventilačné

problémy, požaduje len korekciu vonkajšieho nosa v kostnej časti nosa je hrb, nos je trocha dlhý
a požaduje celkové zmenšenie nosa vo všetkých parametroch“, čo u žalobkyne vzbudilo obrovské
pochybnosti o výsledku operácie nosovej priehradky. Neštandardný a zdĺhavý bol aj proces hojenia
a rekonvalescencie a žalobkyňa má vedomosť o tom, že po jej neúspešne vykonanej operácie bol F. E.
– operatér z kliniky žalovaného prepustený.

2.4. V závere poukázala aj na znalecký posudok z oblasti psychiatrie, v ktorom absentovali objektívne
dôkazy, ktoré by sa opierali o spoľahlivú batériu psychodiagnostických testov, ktorých vzájomnou
korelácioujemožnéexaktnepotvrdiť,alebovyvrátiťpsychickúporuchu.Odroku2020,kedysažalobkyni
k pôvodným pooperačným komplikáciám pridružil nový nepríjemný symptóm – krvácanie z nosa,
rozhodla sa vyhľadať odbornú pomoc a navštevuje klinického psychológa I. I. J., I.. Závery znaleckého

posudku žalobkyňa označila za neobjektívne.
2.5. Vo vzťahu k výroku III. žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na okolnosti prípadu jej súd mal priznať
náhradu trov konania vo výške 100%. Výška škody náhrady škody na zdraví je v celom rozsahu závislá
od posúdenia škody znalcom, alebo iným lekárom, ktorý vypracuje lekársky posudok a teda už len na
základe toho, že žalobkyňa bola úspešná len v časti žalovaného nároku, tak jej mala byť priznaná plná

suma trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný a to do vyhovujúceho výroku
I. , ktorý súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a tiež do súvisiaceho výroku o trovách konania .
Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie pred súdom prvej
inštancie má inú vadu. Poukázal na výsluch otorinolaryngológa, ktorý preukázal, že možnosť perforácie
nosovej priehradky je možný aj pri použití modernejších metód operačného zákroku. Žalobkyňa
podpísala informovaný súhlas, že bola oboznámená so všetkými rizikami a možnými následkami. Bránil
sa tým, že žalobkyňa v konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi použitou metódou operácie (v

ktorej má spočívať protiprávne konanie žalovaného) a vznikom perforácii nosovej priehradky. Zdôraznil,
že tvrdená škoda na zdraví žalobkyňou rozhodne presahuje škodu, ktorá bola skutočne preukázaná,
nakoľko v konaní neboli preukázané skutočnosti, že uvedené perforácie spôsobujú žalobkyni trvalé
následky tak, ako to tvrdí. Znalecký posudok uvádza len všeobecné a potenciálne negatívne následkyperforácii nosovej priehradky a otorinolaryngológ vo svojom posudku nepotvrdil, že by zistil u žalobkyne
aktuálne sa vyskytujúce akékoľvek negatívne zdravotné následky operačného zákroku. Znaleckým
posudkom neboli zistené iné trvalé (fyzické) následky operačného zákroku žalovaného na zdraví

žalobkyne než perforácie nosovej priehradky.
3.1.Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný poukázal na ust. § 13 Občianskeho zákonníka
a uviedol, že aj v prípade ak by medzi operačným zákrokom u žalobkyni a vznikom perforácii
nosovej priehradky existovala príčinná súvislosť, nie je tu žiadny dôvod, aby okrem náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia bola žalobkyni priznaná aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. V tejto

súvislosti žalovaný zdôrazňuje, že ak ani otorinolaryngológ, ani súd nezistil dôvody na zvýšenie náhrady
škody na zdraví v peniazoch podľa zákona č. 437/2004 Z. z., má žalovaný za nelogické, aby bol
žalovanej priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Namietal tiež, že súd prvej inštancie
nedostatočnepriznanýnároknanemateriáluujmuodôvodnila anivjednejčastirozsudkusatejto otázke
nevenoval. Len v jednom odseku (73) z celkom 22 stranového rozhodnutia sa zaoberal výškou priznanej
nemateriálnej ujmy, pričom dôvody v ňom uvedené si vzájomne odporujú. Uviedol tiež, že v tomto smere

je logika postupu súdu pri určovaní výšky náhrady škody v peniazoch neakceptovateľná. Súd totiž vzal
za základ uplatnený nárok žalobkyne, ktorý potom na základe ním určených kritérií znižoval. V závere
namietal priznanie úrokov z omeškania od 11.11.2017 z priznanej náhrady škody na zdraví, bez toho,
aby súd riadne odôvodnil, prečo považuje práve tento deň za začiatok omeškania žalovaného s týmto
plnením. S ohľadom na tieto dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil a žalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie nad priznanú sumu 1287
euro a 1134 euro zmenil a žalobu zamietol alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že odvolanie žalovaného

považuje v celom rozsahu za účelové a nepravdivé. Poukázala na to, že žalovaný sa vo svojom
vyjadrení snaží spochybniť existenciu príčinnej súvislosti medzi použitou metódou operácie a vznikom
perforácii jej nosovej priehradky, ako aj samotnú existenciu postupu non lege artis. Uviedla, že
znalecký posudok, závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a všetci ďalší ošetrujúci
lekári potvrdili v celom rozsahu jej tvrdenia v tom, že celé poskytovanie zdravotnej starostlivosti

prebehlo chaoticky, neprofesionálne a nesprávne a zdravotná dokumentácia bola vedená nedostatočne.
Zdôraznila, že potvrdené a zdokumentované boli dve perforácie, ale bodovo sa posúdili ako jedna.
Žiadala zohľadniť, že bývalý súdny znalec F. K. (osobne požiadal o výmaz zo zoznamu súdnych
znalcov dva roky pred výpoveďou) na súde na otázky týkajúce sa zdôvodnenia svojho bodového
hodnotenia odpovedal veľmi neisto a nevedel ho náležite zdôvodniť. Sám na súde spomenul iba

prípady z praxe, pri ktorých došlo k jednej perforácii, čo nie je prípad žalobkyne. V zmysle zákona
č. 437/2002 Z. z., poškodenému patrí bolestné za každé zistené poškodenie a tieto sa následne
spočítavajú. Takisto napriek zdravotnej dokumentácii žalobkyne, z ktorej vyplývalo, že mala komplikácie
pri hojení opakovane neuplatnil ustanovenie § 10, ods. 4 zákona č. 437/2002 Z. z. pri ktorom sa bodové
hodnotenie zvýši o 100%. Súdny znalec konštatoval, že do 3 maximálne 6 mesiacov by mali vymiznúť

všetky známky operácie, ale u žalobkyne sa nezahojili ani po roku. Taktiež opätovne poukázala na
znalecký psychiatrický posudok F. L., ktorý nemožno brať ako dôkaz, nakoľko je v ňom množstvo
faktických chýb, ktoré nesedia časovo ani chronologicky a neopiera sa o žiadne objektívne zistené
dôkazy a žalobkyňa pritom od augusta 2022 doposiaľ absolvuje psychoterapiu pre panické stavy, ktoré
sa u nej objavili pri krvácaní z nosa. Vo vzťahu k podpisu k údajnému informovanému súhlasu, ktorý mala

žalobkyňa podpísať, a na ktorý sa odvoláva žalovaný v bode 7. odvolania uvádza, že žalobkyňa nebola
poučená o žiadnych rizikách a následkoch, nakoľko žalobkyňa len podpisovala listinu označovanú ako
informovaný súhlas, avšak táto listina len obsahovala zákonnú definíciu informovaného súhlasu a nikde
v tejto listine nebolo popísané, aký zákrok sa ide robiť – jeho povaha a účel. V závere uviedla, že
k stanoveniu omeškania žalovaného je jasné a zrejmé že ide o deň, ktorý nasleduje po dni, ktorý

žalobkyňa určila vo svojej prvej výzve žalovanému dňa 02.11.2017 ako posledný deň (10.11.2017) na
úhradu pred podaním žaloby.

5.Žalovaný k vyjadreniu k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v konaní boli vykonané dva znalecké
posudky a to z oblasti otorinolaryngológie a psychiatrie. Žalobkyňa však so závermi znalcov nebola

spokojná, keďže nepodporili jej tvrdenia a preto tieto napáda vo svojom odvolaní, čo sa žalovanému javí
ako absurdné. Ide totiž o vysoko odborné otázky, ktoré nemôžu byť vyvrátené tvrdeniami žalobkyne.
Žalobkyňa pri odôvodňovaní výšky nemajetkovej ujmy, ktorá by jej mala byť priznaná neargumentuje
právnymi alebo racionálnymi argumentmi, ale uvádza len citové argumenty. Žalovaný zároveň považujetvrdenie žalobkyne vo vzťahu k trovám konania, že i napriek nepriznaniu celého ňou uplatňovaného
nároku mala jej byť priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu za absurdné. Ak by totiž túto logiku
súdy akceptovali, súdy by tak vytvorili priestor pre účelové a šikanózne žaloby.

5.1.Žalobkyňa v odvolacej replike poukázala na to, že dve samostatné a rôzne veľké perforácie na
nosovej priehradke súdny znalec nezohľadnil. Náhrada za bolesť je neprimeraná, nakoľko nedostatočne
zohľadňuje všetky objektívne zistené skutočnosti a klinický stav žalobkyne. Výška náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorú žalobkyňa požaduje, predstavuje približne 22-násobok sumy, akú žalobkyňa
zaplatila žalovanému za objednaný zákrok a reflektuje skôr nižšiu hodnotu súdom priznaných

nemajetkových, peňažných kompenzácií na Slovensku. Žalobkyňa ju vníma ako primeranú na čiastočné
zadosťučinenie za vážny zásah do jej dôstojnosti, cti, psychickej integrity, rodinných a sociálnych väzieb,
ktoré natrvalo zmenil jej život.

6.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez

nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci prijal záver, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutom vyhovujúcom výroku I. v časti zaplatenia súm 1 287 eur
(škoda na zdraví) a 1 134 eur (náklady na operáciu) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Vo vyhovujúcom výroku v časti priznaných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.11.2017
do zaplatenia zo súm 1 287 eur (škoda na zdraví) a 1 134 eur (náklady na operáciu) a zaplatenia

nemajetkovej ujmy vo výške 18 750 eur je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rovnako tak v napadnutom
výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako aj v súvisiacom výroku III. o trovách konania
je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.

7.Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba, ktorou si žalobkyňa uplatnila voči
žalovanému náhradu škody na zdraví v sume 3 532 eur s prílušenstvom, náklady na operáciu v sume
1 134 eur s príslušenstvom a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur. V konaní bolo
nesporným, že v dňoch 02.12.2015 až 03.12.2015 sa žalobkyňa podrobila funkčno-estetickej operácii

nosavzariadenížalovaného.Žalobkyňapodstúpilauvedenúoperáciuzdôvodudlhodobýchzdravotných
problémov. Žalobkyňa tvrdila, že operáciu realizoval F. H. E., ktorý v dôsledku zastaranej metódy, ktorú
využil pri operačnom zákroku spôsobil s pravdepodobnosťou hraničiacou k istote neskorší následok,
a to dvojitú perforáciu septa, ktorá nie je chirurgicky korigovateľná, čiže ide o trvalý následok operácie.
V konaní bol ustanovený znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie otorinolaryngológia F. F. K.,

I., ktorý v znaleckom posudku č. 24/2019 vyjadril záver o pochybení operatéra v dôsledku nevhodného
operačného postupu, ktorým bola Kilianova resekcia septa, na základe čoho zhodnotil daný úkon
ako non lege artis. Zo záverov druhého znaleckého posudku, ktoré bolo v konaní realizované a to
v odbore zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria vykonaným F. F. L. vyplynulo, že zdravotný stav
žalobkyne z hľadiska psychiatrického je ustálený a nevyžaduje si žiadnu psychiatrickú ani psychologickú

intervenciu.
7.1.Z obsahu odvolaní, ktoré strany sporu podali vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je
napadnutý v celom rozsahu. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že tento podaným odvolaním napáda
aj vo výroku I. priznanú škodu na zdraví t. j. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
1 287 eur (25 bodov bolestné a 50 bodov SSU), náhradu vecnej škody vo výške 1 134 eur (náklady

na operáciu) a tiež imateriálnu ujmu priznanú žalobkyni v sume 18 750 eur. Zamietajúcu časť rozsudku
odvolaním napadla žalobkyňa.
8.Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného do časti výroku I.,
ktorým súd priznal žalobkyni škodu na zdraví t. j. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 1 287 eur (25 bodov bolestné a 50 bodov SSU) a vecnú škodu v sume 1 134 (náklady na

operáciu) je nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. V tomto smere podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie prijal správny záver, že žalovaný zodpovedá za vznik
tejto škody, pretože v tejto veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti
žalovaného za vznik škody. Svoje rozhodnutie v tejto časti aj riadne a dostatočne odôvodnil v
bodoch 65. až 69. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Aj

podľa názoru odvolacieho súdu v konaní bolo preukázané a to znaleckým posudkom znalca F. F. K.
a Oznámením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa
13.11.2017,žebolizistenéužalovanéhonedostatkypriposkytovanízdravotnejstarostlivostiaporušenie
ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnoustarostlivosťou konštatoval, že dvojitá perforácia nosového septa, ktorá má nezanedbateľné klinické
dôsledky, je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou priamym následkom operácie - Kilianovej
resekcie chrupky nosovej priehradky počas septorinoplastiky. Navyše, dvojitá perforácia septa nie je

chirurgický korigovateľná, čiže ide o trvalý následok operácie.
9.V prejednávanej veci bolo nesporne preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vykonať
medicínsky úkon v zmysle princípu de lege artis medicinae. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
žalobkyni použil nevhodnú metódu a postupoval non de lege artis medicinae. V dôsledku porušenia
právnej povinnosti vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného žalobkyni škoda na zdraví, ale aj

vecná škoda zaplatením ceny operácie. Súd prvej inštancie prijal správny záver, že za takto vzniknutú
škodu zodpovedá žalovaný, pričom tieto závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Podľa názoru odvolacieho súdu ani dôvody uvedené žalovaným v priebehu konania
a v podanom odvolaní v tomto smere nie sú spôsobilé zmeniť tento jednoznačný záver. Iba subjektívne
tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa v konaní nepreukázala príčinnú súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti žalovaného a vznikom škody, a tiež, že každá operácia nosa je riziková s tým, že žalovaná

bola o rizikách operácie informovaná, pričom aj pri modernejších metódach operačného zákroku môže
dôjsť k perforácii nosovej priehradky nijako nespochybnili závery znaleckého dokazovania a závery
šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o pochybení žalovaného pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu odvolací na tieto námietky neprihliadol a rovnako ako
súd prvej inštancie prijal záver, že žalovaný zodpovedá žalobkyni za škodu, ktorá jej v súvislosti

snesprávnymposkytnutímzdravotnejstarostlivostivznikla. Vtejtosúvislostiodvolacísúdibapripomína,
že zodpovednosť žalovaného za škodu je daná za konanie – postup non lege artis v medicíne. V konaní
bolo preukázané, že došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok pre vznik škody. Protiprávny
úkon je treba chápať ako porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle princípu
de lege artis. Ďalšou podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu je existencia škody na zdraví,

ktorá žalobkyni vznikla a existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutým
škodlivým následkom (nexus causalis), a to bez ohľadu na to, či ide o subjektívnu občianskoprávnu
zodpovednosť alebo o objektívnu občianskoprávnu zodpovednosť. Napokon posledným predpokladom
vzniku všeobecnej subjektívnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zavineným
konanímzdravotníckehopracovníkajezavinenieakosubjektívnypredpokladvznikuzodpovednosti.Pod

pojmom zavinenie si treba predstaviť vnútorný psychický vzťah škodcu, t. j. subjektu zodpovednosti tak
k vlastnému protiprávnemu konaniu, ako aj k škode, ktorá je výsledkom tohto protiprávneho konania.
Uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá žalobkyni vznikla súd prvej
inštancie podrobne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.
10. Čo sa týka rozsahu a výšky škody odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že škoda na

zdraví vo výške 1 287 eur (25 bodov bolestné a 50 bodov SSU) a vecná škoda v sume 1 134
eur (náklady na operáciu), ktoré sumy zatiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobkyni
priznal sú správne vyčíslené a správne súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty bodu za rok 2015 vo
výške 17,16 eura, keďže zdravotnú starostlivosť žalovaný žalobkyni poskytol v roku 2015. Odvolací
súd považoval za preukázané, že najmenej v takejto výške 1 287 eur žalobkyni nepochybne škoda na

zdraví vznikla. Rovnako bolo v konaní nesporné, že žalobkyňa za poskytnutie zdravotnej starostlivosti
žalovanému zaplatila náklady na operáciu vo výške 1 134 euro a keďže žalovaný zdravotnú starostlivosť
poskytol nesprávne, nemá nárok na náhradu nákladov spojených s takto nesprávne poskytnutou
zdravotnou starostlivosťou, ktorá nielen že neviedla k zlepšeniu zdravotného stavu žalobkyne, ale
spôsobila jej škodu na zdraví. Z uvedených dôvodov odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11.Vo vzťahu k ďalším žalobkyňou uplatneným nárokom a to úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
od 11.11.2017 do zaplatenia zo súm 1287 euro (škoda na zdraví) a 1 134 eur (náklady na operáciu)
a nároku na náhradu škody na zdraví (bolestné a SSU)
nad priznanú sumu 1 287 eur a nemateriálnej ujmy odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené

podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, či už do jeho vyhovujúcej časti v úrokoch
z omeškania a priznania imateriálnej ujmy vo výške 18 750 eur alebo do zamietajúceho výroku v časti
nároku na náhradu škody na zdraví vo výške 2 245 eur (3532-1287) bolestné a SSU a imateriálnej
ujmy v sume 6 250 eur.
12.V časti priznaných úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od 11.11.2017 do zaplatenia zo súm

1 287 eur (škoda na zdraví) a 1 134 eur (náklady na operáciu) odvolací súd považoval rozsudok
súdu prvej inštancie na nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov, pretože súd prvej inštancie nijako
počiatok omeškania neodôvodnil, na čo oprávnene poukázal žalovaný v podanom odvolaní. V bode 74.
odôvodnenia rozsudku uviedol iba všeobecné dôvody a odkázal na žalobkyňou vyčíslené jednotlivésumy a predložené listiny bez toho, aby konkrétne viedol dátum, kedy sa žalovaný dostal so zaplatením
dlžnej sumy do omeškania. Keďže v tomto smere absentujú v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie
jasné a zrozumiteľné dôvody ako aj myšlienkové postupy, ktorými sa súd prvej inštancie riadil, odvolací

súdvtejtočastirozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.
13.Predmetom odvolacieho konania bola ďalej výrok II., ktorým súd prvej inštancie zamietol čas
žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví (bolestné a SSU) vo výške 2 245 eur, ktorá
suma predstavuje rozdiel medzi uplatneným nárokom žalobkyne v žalobe a súdom priznanou sumou
(3532-1287). Aj v tejto časti odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný

v dôsledku nepresností, ktoré súd prvej inštancie uviedol v jeho odôvodnení. Odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil tiež pre nedostatok dôvodov, keďže sa súd prvej inštancie nedostatočne
vyporiadal s námietkami žalobkyne vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu v tom smere, že v dôsledku
nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti utrpela dvojnásobnú perforáciu, čo však súd prvej
inštancie nezohľadnil.
14.Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa ňou domáhala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej

náhradu škody na zdraví vo výške spolu vo výške 3 532 eur, ktorá pozostáva z bolestného vo výške
1766 eur za -50 bodov zvýšených o 100 % na 100 bodov pri hodnote jedného bodu 17,66 eura. Ďalej
sa domáhala priznania sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1 766 eur za 50 bodov zvýšených
o 100 % na 100 bodov taktiež pri hodnote jedného bodu vo výške 17,66 eura.
15.Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyni priznal nárok na náhradu škody 1 287 eur,

čo predstavuje 75 bodov (bolestné 25 bodov + SSU 50 bodov) pri hodnote 1 bodu 17,16 eura a žalobu
v sume 2 245 eur zamieto1 (3532-1287). Náhrada škody vo výške 1 287 eur predstavuje bolestné za 25
bodov (zlomenina nosovej priehradky s posunom) pri hodnote 1 bodu 17,16 euro = 429 eur a sťaženie
spoločenského uplatnenia za 50 bodov (perforácia nosovej priehradky) pri hodnote 1 bodu 17,16
euro = 858 eura.

16.Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že sa ním domáha, aby jej súd priznal bolestné za ďalších
75 bodov a SSU za ďalších 50 bodov.
17. Súd prvej inštancie sa týmito nárokmi žalobkyne dôsledne nezoberal a v dôvodoch svojho
rozhodnutia nerozlišoval námietky žalobkyne na nesprávne určenie základného bodového ohodnotenia
bolestného na 25 bodov (podľa jej názoru správne malo byť určené na 50 bodov) a námietky žalobkyne

vo vzťahu k mimoriadnemu zvýšeniu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a tieto nároky
neodôvodnil osobitne, s ohľadom na konkrétne okolnosti a splnenie podmienok na ich priznanie.
Pretože ide o samostatné nároky je potrebné, aby ich súd aj samostatne posúdil a ich priznanie prípadne
zamietnutie odôvodnil. Nevyporiadal sa s jej tvrdením, že v danom prípade nešlo len o zlomeninu
nosovej priehradky s posunom ale zostali jej aj trvalé následky, čo v bodovom vyjadrení základného

bolestného nebolo zohľadnené. Žiadala preto, aby bolestné bolo ohodnotené na základných 50 bodov
a toto žiadala zvýšiť s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci o 100 % na 100 bodov. Súd prvej
inštancie sa preto mal najskôr zaoberať tým, či základné bodové ohodnotenie bolestného bolo správne
určené a následne sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadať s námietkami žalobkyne v tom, že jej patrí
nielen základné ohodnotenie bolestného na 50 bodov, ale že sú tu dané dôvody jeho zvýšenie o 100 %.

18.Rovnako tak v prípade čiastočného zamietnutia nároku žalobkyne na sťaženie spoločenského
uplatnenia je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť dôvodov.
Žalobkyňa sa domáhala jeho priznania za trvalé následky – perforáciu nosovej priehradky, ktoré
poškodenie utrpela pri operačnom zákroku dva krát. Tvrdila, že znalec mal hodnotiť trvalé následky
počtom bodov 100 (za každú perforáciu 50 bodov), prípadne mohol zvýšiť bodové ohodnotenie za trvalé

následky až na dvojnásobok. Súd prvej inštancie sa preto mal najskôr zaoberať tým, či základné bodové
ohodnoteniesťaženiespoločenského uplatneniajestanovenésprávne,prípadne,čisúsplnenézákonné
podmienky na jeho mimoriadne zvýšenie. Záverom odvolací súd uvádza, že žalobkyňa sa domáhala
100 % zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a nie 50 % ako nesprávne uvádza
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia.

19.Predmetom odvolacieho konania bola aj súdom prvej inštancie priznaná nemateriálna ujma vo výške
18 750 eur a tiež suma 6 250 eur, v ktorej časti nárok na náhradu nemateriálnej ujmy súd prvej inštancie
zamietol.
20. Predpokladom pre priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods.
2, 3 OZ je zistenie, že zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 sa nezdá postačujúce. Nemajetková ujma

sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto ujma sa teda
bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Zmyslom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu. Výška náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná základnými zákonnými kritériami. A to predovšetkýmzávažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú

rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom
mieste a čase (v tej istej situácii) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Primárne je preto potrebné
vychádzať z individuálnych okolností prípadu a stretu práv postihnutej osoby a osoby, ktorá spôsobila
neoprávnený zásah. Výška náhrady nemajetkovej ujmy zosobňuje hodnotu práva nemateriálnej povahy,
týkajúceho sa osobnej integrity človeka, vrátane ľudskej dôstojnosti. Výška náhrady nemajetkovej umy

v peniazoch nemá byť ocenením hodnoty ľudského zdravia prípadne ľudského života, pretože tieto
majú nevyčísliteľnú hodnotu, ale jej cieľom je len určitá satisfakcia za spôsobený zásah do práva
na zdravie a tým aj súkromného života. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu došlo
ku škode, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t. j. zodpovednosti za škodu
podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu.
Subjektívny prvok zavinenia má však význam pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy podľa §

13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rámci zohľadnenia okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy (§ 13 ods. 2 OZ) je, že sa priznanie
žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nezdá s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi, a
to bez ohľadu k tej skutočnosti, či si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila aj nárok na náhradu škody.
Teda ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem

morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť.
21.V danej veci súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal iba na ust. § 11 a 13 OZ avšak
s ohľadom na túto právnu úpravu nárok na imateriálnu neodôvodnil a jeho odvolanie je v tomto
smere nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie neuviedol aké chránené práva žalobkyne boli zásahom
žalovaného porušené. Nezaoberal sa tým, či išlo len o právo na zdravie, alebo zásahom žalovaného

boli porušené aj iné chránené práva žalobkyne v zmysle ust. § 11 OZ. Nezaoberal sa ani tým, či
bol žalobkyni poskytnutý nejaký satisfakčný prostriedok pôsobiaci na zmiernenie utrpeného zásahu do
osobnostnej sféry žalobkyne a či jej bolo poskytnuté zadosťučinenie, ktoré je postačujúce zmierniť
vzniknutú nemajetkovú ujmu. Odvolací súd preto prijal záver, že v tejto časti súd prvej inštancie vec
neprávne právne posúdil, keď sa pri rozhodovaní o nároku na priznanie nemateriálnej ujmy neriadil

príslušnou právnou úpravou uvedenou v ust. § 11 a § 13 OZ, ale rozhodnutie v tejto časti odôvodnil
rovnako ako nárok na náhradu škody.

22.S ohľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní najskôr bude zaoberať tým,
aké práva žalobkyne chránené ust. § 11 OZ boli porušené, ako k porušeniu došlo, aká je intenzita

porušenia týchto práv a či bolo dané žalobkyni primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 OZ) a aký
postoj k porušeniu osobnostných práv zaujal žalovaný. Bude sa zaoberať tým, či sú v danej veci
splnené podmienky podľa ust. § 13 ods. 2 OZ a či vzniklo žalobkyni právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Pri posudzovaní porušenia chránených práv žalobkyne bude súd prvej inštancie vychádzať
z toho predpokladu, že každá osoba, by takýto neoprávnený zásah objektívne mohla pociťovať ako

zásah do ochrany osobnostných práv. Satisfakčná žaloba a priznaná nemajetková ujma v peniazoch je
prostriedkom na zmiernenie týchto negatívnych následkov.

23.Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch odvolací súd po prejedaní veci dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je aj v tejto časti nepreskúmateľný a nie je možné zistiť akými

závermi a myšlienkovými postupmi sa súd prvej inštancie riadil a ako dospel k výške nemateriálnej
ujmy 18 750 eur. Pri určení výšky nemateriálnej ujmy je súd povinný vychádzať z iných kritérií ako
pri určení výšky náhrady škody. Súd prvej inštancie je pri určení výšky zadosťučinenia v peniazoch
povinný vychádzať z ust § 13 ods. 3 OZ, podľa ktorého, výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva

došlo. Výšku relutárnej náhrady súd určí na základe voľnej úvahy, pretože ide o nárok, ktorého výšku
nemožno zistiť inak. Prihliadne pri tom k okolnostiam konkrétneho prípadu s cieľom vyvážiť a zmierniť
nepriaznivý následok neoprávneného zásahu, t. j. nemajetkovú ujmu, ktorá na osobnosti fyzickej osoby
– žalobkyni vznikla. Ďalej prihliadne k intenzite, povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru
a rozsahu zasiahnutej hodnote osobnosti, k trvaniu a rozsahu vzniknutej nemajetkovej ujmy. Na podporu

svojich záverov je vhodné oboznámiť sa s rozhodnutiami súdov vyššej inštancie v obdobných veciach
a porovnať tak výšku priznanej nemateriálnej ujmy pri porušení osobnostných práv fyzickej osoby a jej
primeranosť.24.V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie opätovne bude zaoberať náhradou škody na zdraví
nad priznanú sumu 1 287 eur, úrokmi z omeškania (bolestné a SSU) a tiež nárokom na náhradu
nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 11 a 13 OZ vyššie uvedeným spôsobom. V prípade priznania

nemateriálnej ujmy žalovanej svoje rozhodnutie riadne odôvodní s ohľadom na vyššie uvedené kritéria
a tiež sa javí ako vhodné poukázať na judikatúru súdov v obdobných prípadoch. Svoje nové rozhodnutie
dostatočne a presvedčivo odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria ustanovené v § 220 CSP a aby bol z neho
zrejmé akými úvahami a myšlienkovými postupmi sa riadil. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
zároveň rozhodne aj o trovách konania celého konania vrátane tohto odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

25.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).