Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/66/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821200616
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7821200616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX,
zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Rožňava, Cyrila a Metoda 4, proti žalovanej E.
C., nar. X.X.XXXX, bytom F., G. XXX, zast. JUDr. Ivanou Surmánek, advokátkou, so sídlom Košice,
Floriánska 19, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 6C/15/2021 z 28.2.2024 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom určil, že do majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrili - nehnuteľnosti parcely registra „E“, parc. č. 1096/1,
orná pôda o výmere 101 m2, evidované na LV č. XXXX v k. ú. F., obec F., okres H., nehnuteľnosti parcely
registra„E“,parc.č.1097/1,ornápôdaovýmere39m2,evidovanénaLVč.XXXXvk.ú.F.,obecF.,okres
H. ako aj hnuteľné veci: spálňová zostava zn. Aurel nadobudnutá v roku 2018, benzínová kosačka zn.
Hecht, nadobudnutá v roku 2016, kuchynská linka nadobudnutá v roku 2016, motorová píla, zostatková
hodnota100€, suma6.640,00€akoinvestíciezBSMdovýlučnéhovlastníctvažalobcuasuma8.442,36

€ ako investície z BSM do výlučného vlastníctva žalovanej (I). Z vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctvastránsporudovýlučnéhovlastníctvažalovanejprikázal1/nehnuteľnostiparcelyregistra
„E“, parc. č. 1096/1, orná pôda o výmere 101 m2, evidované na LV č. XXXX v k. ú. F., obec F., okres
H., 2/ nehnuteľnosti parcely registra „E“, parc. č. 1097/1, orná pôda o výmere 39 m2, evidované na
LV č. XXXX v k. ú. F., obec F., okres H., v celkovej hodnote 1069,60 € (7,61 € za m2), hnuteľné veci:
spálňová zostava zn. Aurel nadobudnutá v roku 2018, zostatková hodnota 500 €, benzínová kosačka
zn. Hecht, nadobudnutá v roku 2016, zostatková hodnota 120 €, kuchynská linka nadobudnutá v roku

2016,zostatkováhodnota250€motorovápíla,zostatkováhodnota100€,celkovovzostatkovejhodnote
970,00 € (II.). Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania majetkových podielov sumu
2.822,16 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.). Žalobcovi a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok z predmetu konania každý v sume 483 €, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (IV.) a súd nepriznal stranám sporu náhradu trov konania (V.).

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorú žalobca skutkovo odôvodnil tým, že so žalovanou sú bývalými

manželmi, manželstvo uzavreli 8.2.2000, toto bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava
sp. zn. 7P/61/2020 z 30.6.2020, právoplatným 15.7.2020. So žalovanou sa nevedia dohodnúť na
vyporiadaní BSM mimosúdne, pretože žalobca má za to, že do BSM patrí aj nehnuteľnosť získaná počas
trvania manželstva zapísaná na Okresnom úrade Rožňava, katastrálny odbor Rožňava, okres H., obecF.,katastrálneúzemieF.,nalistevlastníctvač.XXX,parcelyregistra„C“evidovanénakatastrálnejmape,
parcela číslo 885/1 o výmere 132 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo 885/2 o výmere 27 m2
zastavaná plocha nádvorie, parcela číslo 885/3 o výmere 354 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela

číslo 885/4 o výmere 30 m2 zastavaná plocha nádvorie, parcela číslo 886/1 o výmere 121 m2 záhrada,
parcelačíslo886/3ovýmere9m2zastavanáplochanádvorie,stavby-domI.J.XXXnaparceleč.885/1,
nehnuteľnosťnazápisnánalistevlastníctvač. XXXparcelaregistra„C“evidovanénakatastrálnejmape,
parcela číslo 886/2 o výmere 792 m2, zastavaná plocha a nádvorie, nadobudnuté kúpnou zmluvou
uzavretou dňa 27.8.2014, V1937/14, N:649/2014, NZ:31621/2014. V predmetnej kúpnej zmluve je síce

ako kupujúca uvedená len žalovaná ale nehnuteľnosti kupovali spoločne počas trvania manželstva. Za
účelom vyplatenia kúpnej ceny dohodnutej na 40.000 €, čerpali hypotekárny úver č. XXXXXXXXXX v
SLSP a.s. vo výške 28.000 € a hypotekárny úver pre mladých č. 5061044843 v SLSP a.s. vo výške
12.000 €. Pre poskytnutie výhodného úveru pre mladých žalobca nespĺňal podmienku - vek do 35 rokov.
Túto podmienku spĺňala len žalovaná, preto hypotekárny úver pre mladých čerpala len ona. Z tohto
dôvodu kúpna zmluva bola uzavretá len na meno žalovanej a zároveň na základe požiadaviek SLSP

a.s., museli žalobca a žalovaná predložiť Dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorú uzavreli dňa 25.8.2014 na Notárskom úrade v Rožňave, N:642/2014, NZ:31304/2014. Žalobca
tvrdil, že predmetnú dohodu uzavrel len za účelom poskytnutia výhodného hypotekárneho úveru pre
mladých. V skutočnosti predmetné nehnuteľnosti nadobudli so žalovanou spoločne a spoločne počas
manželstva aj splácali hypotekárne úvery. Žalobca považuje vyššie uvedenú Dohodu o zúžení BSM za

absolútne neplatný právny úkon.

3. Žalovaná, ktorá užíva nehnuteľnosť a žalobcu odhlásila z trvalého pobytu v nich, naopak má za to, že
uvedená nehnuteľnosť patrí do jej výlučného vlastníctva, pretože došlo platnému zúženiu BSM, ktorým
tieto nehnuteľnosti boli vyňaté z masy BSM. Žalobca pri podpise dohody si bol plne vedomý právnych

následkov úkonu a súhlasil s nimi. Iba skutočnosť, že medzičasom došlo k rozvodu účastníkov konania
a žalobca si uvedený úkon „rozmyslel“ nemá za následok neplatnosť uvedeného úkonu. Podmienkou
čerpania úverov bolo aj zriadenie osobného účtu na jej meno č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého
dochádzalo k úhrade jednotlivých splátok úveru. Na tento účet žalovaná zasielala časť svojej mzdy a
hradila úvery.

4. Nebolo v konaní sporné, že manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené 15.7.2020
rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/61/2020 a že počas trvania manželstva notárskou
zápisnicou NZ: 31304/2014 z 25.8.2014 bola medzi stranami uzavretá dohoda o zúžení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov podľa § 143a OZ tak, že nehnuteľnosti v k. ú. F. na LV č. XXX a na LV č. XXX

nadobúda žalovaná do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcou C. C.
vo forme notárskej zápisnice NZ: 31621/2014 z 27.8.2014. Zúženie sa týkalo aj hypotekárneho úveru
pre mladých č. 5061044843 v I. I., K., ktorého účelom bolo financovanie predmetných nehnuteľností
a to tak, že peňažné prostriedky z úveru, práva a povinnosti z úverovej zmluvy, prostriedky určené na
splácanie pohľadávky banky z úveru budú patriť do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bude výlučne

zaviazaná aj zo záväzkov z tohto úveru. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o splátkovom úvere
č. 5061481680 a č. 5061044843 zo 2.9.2014 súd zistil, že bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalovanou ako dlžníčkou. Predmetom hypotekárneho úveru bola úverová suma 28.000 € a
predmetom splátkového úveru suma 12.000 €. Podľa bodu VII štátny príspevok pre mladých žalovaná
si uplatnila k hypotekárnemu úveru nárok na štátny príspevok pre mladých v zmysle ust. § 68 písm.

a/ - c/ a § 84 - § 88 zákona. Súčasťou predmetnej zmluvy bola aj dohoda o ručení uzavretá medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom vo vzťahu k obom úverom z 2.9.2014. Z potvrdenia Slovenskej
sporiteľne, a.s. z 2.9.2020 vyplynulo, že zostatok úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX ku dňu 30.6.2020
činí 24.712,78 € a zostatok úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX činí 10.492,51 €.

5.ZvýpisuzLVč.XXXz2.3.2021súdzistil,žežalovanábolakuvedenémudátumuvýlučnouvlastníčkou
nehnuteľností v k. ú. F., obec F., okres H., ako parcela registra „C“, parc. č. 886/2, záhrada o výmere 792
m2, v podiele 1/1, ktoré nadobudla do výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou V 1937/14, N: 649/2014,
NZ: 31621/2014. V časti „C“ ťarchy je zapísané Záložné právo č. V - 2145/2020 v prospech Slovenskej
sporiteľne, a.s. Podľa výpisu z LV č. XXX zo 7.7.2020 žalovaná bola k uvedenému dátumu výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. F., obec F., B. H., ako parcela registra „C“, parc. č. 885/1, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 132 m2, parc. č. 885/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, parc.
č. 885/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 354 m2, parc. č. 885/4, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 30 m2, parc. č. 886/1, záhrada o výmere 121 m2, parc. č. 886/3, zastavaná plocha a nádvorie ovýmere 9 m2 a stavby na parc. č. 885/1, súp. č. XXX - dom v podiele 1/1, ktoré nadobudla do výlučného
vlastníctva kúpnou zmluvou V 1937/14, N: 649/2014, NZ: 31621/2014. V časti „C“ ťarchy je zapísané
Záložné právo č. V - 1889/14 zo 16.9.2014 v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s..

6. Podľa výpisu z LV č. XXXX z 27.8.2021 žalobca a žalovaná boli k uvedenému dátumu výlučnými
vlastníkmi nehnuteľností v k. ú. F., obec F., okres H., ako parcela registra „E“, parc. č. 1096/1, orná pôda
o výmere 101 m2, v podiele 1/1 a podľa výpisu z LV č. XXXX z toho istého dňa, boli obaja výlučnými
vlastníkmi nehnuteľností v k. ú. F., obec F., okres H., ako parcela registra „E“, parc. č. 1097/1, orná pôda

o výmere 39 m2, v podiele 1/1. Predmetné nehnuteľnosti strany nadobudli do výlučného vlastníctva
kúpnou zmluvou V 1941/14, PKV XXX.

7. Ďalším dokazovaním vykonaným v konaní súd zistil, že dňa 9.4.2009 strany sporu ako dlžníci
uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. 0512668768 na sumu 13.280
€. Z predčasného splatenia úveru alebo jeho časti mimoriadnou splátkou zo dňa 11.3.2011 vyplynulo,

že strany k uvedenému dátumu požiadali o predčasné splatenie úveru a ku dňu 11.3.2011 ho splatili
mimoriadnou splátkou vo výške 11.862,09 €.

8. Z osvedčenia o evidencii časť II (technický preukaz) pre súd vyplynulo, že motorové vozidlo Citroen
C3, evidenčné číslo H. XXX F., je vedené na žalovanú s dátumom prvej evidencie 5.11.2010. Z

faktúry č. 656/2010 vystavenej spoločnosťou AutostopRV, s.r.o. pre odberateľa - žalovanú zistil, že
bolo fakturované motorové vozidlo Citroen C3 v hodnote 8.394,96 €, pričom DPH 20 % je uvedené
sumou 0,00 €. Následne bola predložená faktúra s rovnakými údajmi, kde je DPH 19 % uvedené sumou
1.595,04 € a k úhrade je uvedená suma 9.990 €. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 28.10.2010,
žalovaná uhradila faktúru č. 656/2010 v sume 9.990 € hotovosťou, čo oznámila spoločnosť AutostopRV,

s.r.o. dňa 21.9.2023. Podľa čestného prehlásenia z 27.8.2021 matky žalovanej D. C., nar. X.X.XXXX,
táto dňa 20.7.2010 svojej dcére vkladom na účet darovala sumu 14.000 € na kúpu motorového vozidla,
pričom uviedla, že išlo o dar výlučne pre jej dcéru. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie
od 1.7. do 31.7.2010 vyplynulo, že dňa 20.7.2010 D. C. na účet vložila hotovosti sumu 14.000 €.

9.Nazistenýskutkovýstavsúdaplikoval§143,§144,§145ods.1,2,§148ods.1,§149ods.1,3,§150
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Mal za nesporné, že BSM strán sporu zaniklo právoplatnosťou
rozsudku o rozvode ich manželstva, teda 15.7.2020. Žaloba na súd bola podaná 4.3.2021, teda včas,
v lehote troch rokov od zániku BSM. Ustálil, že aktíva patriace do BSM sú tvorené nehnuteľnosťami
zapísanými na LV č. XXXX K. J. XXXX v k.ú. F., obec F., okres H. v celkovej hodnote 1.069,60 € (7,61 €/

m2) a hnuteľné veci viď bod 1. tohto odôvodnenia. Konštatoval, že v priebehu konania sa strany zhodli
na tom, že na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX - rodinnom dome, bola počas trvania manželstva
realizovaná rekonštrukcia, ktorej hodnotu ustálili sumou 12.090 €. Žalobca pôvodne trval na tom, že táto
rekonštrukcia bola hradená z jeho výlučných prostriedkov, avšak napokon sa so žalovanou zhodli, že
bola realizovaná zo spoločných prostriedkov, ktoré patrili do ich BSM.

10. Podstata celého sporu spočívala najmä v tvrdení žalobcu, že nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXX,
k.ú. F. a LV č.XXX, k.ú. F. patria do zaniknutého BSM, lebo nehnuteľnosti kupovali strany sporu počas
trvania manželstva, spoločne pre oboch a pre rodinu, aj keď je v kúpnej zmluve ako kupujúca uvedená
len žalovaná. Za účelom vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny 40.000 €, žalobca a žalovaná čerpali

hypotekárny úver č.5061481680 v SLSP a.s. vo výške 28.000 € a splátkový úver č.5061044843 v
SLSP a.s. vo výške 12.000 €. Pre poskytnutie výhodného hypotekárneho úveru pre mladých žalobca
nespĺňal podmienku - vek do 35 rokov. Túto podmienku spĺňala len žalovaná, hypotekárny úver pre
mladých mohla čerpať len ona a z toho dôvodu kúpna zmluva bola uzavretá len na meno žalovanej
a zároveň na základe požiadaviek SLSP a.s., musel žalobca so žalovanou predložiť Dohodu o

zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú uzavreli dňa 25.8.2014 na Notárskom úrade
v Rožňave, N:642/2014, NZ:31304/2014. Žalobca tvrdil, že predmetnú dohodu uzavrel len v dôsledku
skutočností vyššie uvedených t.j. za účelom poskytnutia výhodného hypotekárneho úveru pre mladých.
V skutočnosti predmetné nehnuteľnosti nadobudli so žalovanou spoločne a spoločne počas manželstva
aj splácali úvery. Podľa žalobcu Dohoda o zúžení BSM je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom

odkázal na ust. § 37 ods.1 OZ a na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej právny úkon sa urobil slobodne,
ak k prejavu vôle účastník nebol prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu
nedošlo, čo v danom bolo naplnené, pretože nebyť toho, že strany sporu chceli získať poskytnutie
hypotekárneho úveru pre mladých, nebolo by došlo k uzavretiu dohody o zúžení BSM. Poukázal naznenie§88azákonač.483/2001Z.z.obankách,účinnéhood1.8.2014do31.12.2014,vzmyslektorého
úver čerpaný stranami sporu je úverom pre mladomanželov, a títo musia spĺňať zákonom predpokladané
podmienky. Jednou z týchto podmienok bola podmienka, že tento úver bude poskytnutý manželom a

ani jeden z manželov neprekročil 35 rokov veku. Keďže žalobca túto podmienku nespĺňal, mal vyšší
vek ako 35 rokov, a túto podmienku spĺňala len žalovaná, tak sa strany sporu na doporučenie rozhodli
postupovať tak, že obišli zákonné znenie zákona č. 483/2001 o bankách účinného od 1.8.2014 do
31.12.2014 a to uzatvorením Dohody o zúžení BSM. Táto dohoda je podľa názoru žalobcu v rozpore
s citovanými ustanoveniami zákona o bankách a tento zákon obchádza. Nepochybne mladomanželský

úver stranám sporu nemal byť poskytnutý, pretože nespĺňali podmienky požadované zákonom. Okrem
toho peňažné prostriedky z úveru pre mladomanželov v zmysle znenia zákona mali byť poskytnuté obom
stranám sporu ako manželom. Dlžníkom zo zmluvy o úvere mali byť strany sporu ako manželia v zmysle
citovaných ustanovení zákona o bankách. Podľa názoru žalobcu dohoda o zúžení BSM v bode 2/ je v
rozpore so zákonom o bankách, kde je citované, že peňažné prostriedky nadobudnuté z hypotekárneho
úveru pre mladých, práva a povinnosti z úverovej zmluvy, prostriedky určené na splácanie pohľadávky

banky z úveru budú patriť do výlučného vlastníctva žalovanej a zo záväzkov z tohto úveru bude výlučne
zaviazaná žalovaná. Dohoda o zúžení BSM bola uzavretá stranami sporu len formálne bez skutočnej
vôle zúžiť BSM a so skutočnou vôľou obísť zákon o bankách a zaobstarať si výhodný úver pre mladých
spolu so štátnym príspevkom od peňažného ústavu, ktorý by inak nezískali s prihliadnutím na citované
znenie zákona.

11.Vsúvislostisargumentácioužalobcusúdpoukázalnazneniezmluvyohypotekárnomúvereazmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2014 z ktorých je jednoznančné,
že boli uzavreté medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou ako dlžníčkou. Predmetom zmluvy
bolo jednak poskytnutie hypotekárneho úveru pre mladých vo výške 28.000 € za účelom kúpy domu,
ktorá nehnuteľnosť je špecifikovaná v bode III. zmluvy a splátkového úveru vo výške 12.000 €, pričom

účelom tohto úveru bola takisto kúpa domu (druh úveru – úver na bývanie). V bode VII zmluvy štátny
príspevok pre mladých je uvedené, že žalovaná si uplatňuje k hypotekárnemu úveru nárok na štátny
príspevok pre mladých v zmysle ust. § 68 písm. a/ - c) a § 84 - § 88 zákona. Súčasťou predmetnej
zmluvy je aj dohoda o ručení uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom vo vzťahu k
obom úverom zo dňa 2.9.2014. Ohľadom argumentácie žalobcu vo vzťahu k hypotekárnemu úveru

pre mladých č. 5061481680 poskytnutému výlučne žalovanej, súdu nebolo zrejmé, z akého dôvodu
žalobca považoval tento úver za úver uzavretý v zmysle ustanovenia § 88a zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách účinného od 1.8.2014 do 31.12.2014 za úver mladomanželský, keď zo samotného citovaného
ustanovenia jednoznačne vyplýva, že strany sporu nespĺňali podmienky pre poskytnutie tohto úveru,
nakoľko základným predpokladom pre poskytnutia tohto úveru bolo, aby manželstvo žiadateľov trvalo

najviac dva roky v čase podanie žiadosti o tento úver. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 8.1.2000,
jednoznačne v roku 2014 túto podmienku spĺňať nemohli. Nebola splnená ani podmienka veku manželov
do 35 rokov. Navyše z predloženej úverovej zmluvy vôbec nevyplýva, že by strany boli žiadali o
poskytnutie úveru pre mladomanželov, ale jednalo sa o úver pre mladých poskytnutý len žalovanej v
znení § 84-§ 88 zákona o bankách. Preto nie je možné stotožniť s argumentáciou žalobcu o obchádzaní

zákona, prípadne konaní v rozpore so zákonom. Žalobca a žalovaná spísali dňa 25.8.2014 Dohodu o
zúženíBSMpodľa§143aOZ voformenotárskejzápisnice,anáslednebolvýlučnežalovanejposkytnutý
hypotekárny úver pre mladých vo výške 28.000 € a zároveň splátkový úver na kúpu domu 12.000 €.

12. Po preskúmaní dôvodov žalobcom tvrdenej neplatnosti dohody o zúžení BSM tvoriacej obsah

notárskej zápisnice z 25.8.2014, dospel súd k právnemu záveru o tom, že táto dohoda je platnou,
lebo vyjadruje úmysel a vôľu strán sporu upraviť zmluvne vzájomné majetkové vzťahy odchylne od
zákonnej úpravy, tak ako to umožňuje ust. § 143a OZ. Výklad dohody o zúžení BSM v zmysle §
143a OZ zodpovedá pravidlám výkladu právnych úkonov (§ 35 ods. 2 OZ), podľa ktorého právne
úkony vyjadrené slovami je treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom. Uvedené
ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho
určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby
tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho
úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 OZ), podrobí skúmaniu i vôľu

(úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto
najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých
pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia
pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že včase uzatvárania predmetnej dohody, bola skutočná vôľa strán smerujúca k zúženiu BSM, tak ako je to
uvedené v Notárskej zápisnici. Z vykonaného dokazovania podľa súdu nevyplynulo, že by bol žalobca
prinútený k podpisu dohody o zúžení BSM, práve naopak, z dôkazov vykonaných pred súdom prvej

inštancie jednoznačne vyplynulo, že žalobca konal dobrovoľne, pričom neboli zistené žiadne znaky
násilia, či už fyzického alebo psychického pri uzatváraní predmetnej dohody. Aj z následného konania
strán sporu jednoznačne vyplýva, že predmetná dohoda nebola zo strany žalobcu uzavretá pod žiadnym
nátlakom. Súd uviedol, že skúmal sporný právny úkon v súlade s ust. § 37 ods. 1 OZ. V zmysle
citovaného ustanovenia § 37 OZ sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle, ktoré determinujú

platnosť právneho úkonu. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. existuje, ale v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. Za takýto prejav vôle, kde chýba
vážnosť vôle, sa považuje právny úkon urobený s vnútornou výhradou, simulovaný právny úkon, úkon
urobený pri hre alebo pri vyučovaní. Dôkazné bremeno pokiaľ ide o nedostatok vážnosti vôle zaťažuje
toho, kto tvrdí, že konal bez takejto vôle (dôkazné bremeno sa týka preukázania chýbajúcej vážnosti
vôle). Podľa právnej teórie právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojím prejavom

vôle vyvolať právne následky, ktoré inak v dôsledku jeho prejavu nastali (typicky zo žartu, pri hre a
podobne). Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej strane so zreteľom na
okolnosti prípadu nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany
dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy,
ak sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to

ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria okrem iných i vyššie spomínané simulované právne
úkony i úkony urobené s vnútornou výhradou. Na existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno
usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, teda či bol urobený spôsobom a za
okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľa privodiť právne účinky,
ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. Pri vzniku pochybností o vážnosti vôle je treba posudzovať

konkrétne okolnosti prípadu a na ich podklade z hľadiska všetkých vzájomných súvislostí potom urobiť
príslušný záver. Jedným z prípadov nevážnosti vôle je vykonanie právneho úkonu s tzv. vnútornou
výhradou (reservatio mentalis), keď ten, kto právny úkon robí, ho síce chcel urobiť, avšak nechcel
spôsobiť jeho následky, alebo niektoré z nich. Vykonanie právneho úkonu s touto mentálnou výhradou
nemá žiadne právne následky a nemôže spôsobiť neplatnosť daného právneho úkonu pre nedostatok

vážnosti vôle. K vnútornej výhrade pri posudzovaní právneho úkonu sa neprihliada. To, čo si strana
pri uzatváraní právneho úkonu myslí, je z právneho hľadiska úplne nerozhodné; k normotvornému
procesu patrí iba prejav vôle urobený navonok, ostatné je úplne irelevantné. Len to, čo obsahuje prejav
vôle je obsahom zmluvy. Súd uzavrel, že žalobca uvedenú dohodu podpísal dobrovoľne, bez použitia
násilia, konal v dobrej viere, táto dohoda je platná a úkon netrpí žiadnymi vadami vôle, ktoré by ho

robili absolútne neplatným. Vzhľadom na to, že Dohoda o zúžení BSM manželov z 25.8.2014 je platným
právnym úkonom, nemožno do masy BSM zahrnúť nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX K. J. XXX
ani Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX z 2.9.2014. Ohľadom zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX z 2.9.2014, ktorá bola uzavretá na jednej listine so zmluvou o hypotekárnom úvere
a zároveň s touto zmluvou o hypotekárnom úvere, ktorú uzavrela výlučne žalovaná, súd uviedol, že

ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je
zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný
záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu
k veriteľovi. Uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, ktorej účastníkom bol iba jeden z manželov vyvolalo
účinky iba voči jeho osobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019). Na

základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaná financovala kúpu nehnuteľností, ktoré boli predmetom
Dohody o zúžení BSM manželov z prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM, a teda z prostriedkov úverov,
ktoré boli poskytnuté výlučne jej, a preto niet pochybnosti o tom, že vyššie citované nehnuteľnosti
nemožno zaradiť do masy tvoriacej BSM. Pokiaľ ide o hypotekárny a splátkový úver čerpaný výlučne
žalovanou, ani tieto nemožno vyporiadavať v rámci pasív tvoriacich BSM, ale je nutné ich vyporiadať

ako investície z BSM do výlučného majetku jedného manžela.

13. Sporným medzi stranami bolo tiež, či motorové vozidlo značky Citroen C3 zakúpené v roku
2010, tvorí masu BSM, alebo nie. Žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že predmetné motorové
vozidlo bolo zakúpené v hodnote 9.900,00 €, pričom kúpna cena nebola celá hradená v hotovosti, ale

predajca na kúpnu cenu predmetného vozidla započítal ako protihodnotu sumu 2.400 € za motorové
vozidlo Volkswagen Golf, ktoré bolo vlastníctvom žalobcu a zvyšok kúpnej ceny bol zaplatený zo
spoločných prostriedkov. Na preukázanie svojich tvrdení poukazoval na dve verzie faktúry č. 656/2010
vystavenej spoločnosťou AutostopRV, s.r.o., pričom rozdielne sumy uvedené na faktúrach vysvetľovalpráve započítaním hodnoty motorového vozidla žalobcu ako protihodnoty. Naopak žalovaná tvrdila, že
zakúpené motorové vozidlo značky Citroen C3 nepatrí do BSM strán sporu, nakoľko bolo zakúpené z jej
výlučných prostriedkov. Svoje tvrdenia preukazovala jednak technickým preukazom, z ktorého vyplýva,

že motorové vozidlo Citroen C3, evidenčné číslo H. XXX F. je vedené na ňu s dátumom prvej evidencie
dňa 5.11.2010. Tiež poukazovala na faktúry č. 656/2010 vystavené spoločnosťou AutostopRV, s.r.o. pre
odberateľa – žalovanú, z ktorých vyplýva, že bolo fakturované motorové vozidlo Citroen C3 v hodnote
8.394,96 €, pričom DPH je uvedené sumou 0,00 €. Následne bola predložená faktúra s rovnakými
údajmi, na ktorej je DPH 19 % uvedená sumou 1.595,04 € a k úhrade je uvedená suma 9.990,00 €. Z

vyjadrenia spoločnosti AutostopRV, s.r.o. zo dňa 21.9.2023 vyplynulo, že prvá faktúra je uvedená bez
DPH, pričom v druhej faktúre je pripočítaná 19 % DPH. Žalovaná predmetnej spoločnosti zaplatila za
faktúru VS: 656/2010 sumu 9.990 € hotovosťou 28.10.2010. Žalovaná predložila aj príjmový pokladničný
doklad zo dňa 28.10.2010 preukazujúci, že uhradila faktúru č. 656/2010 v sume 9.990 € v hotovosti.
Súd odkázal aj na čestné prehlásenie matky žalovanej Márie Lukácsovej (viď podrobnejšie bod 5. tohto
odôvodnenia). Po vyhodnotení uvedených skutočností súd uzavrel, že predmetné motorové vozidlo

nadobudla žalovaná zo svojich výlučných prostriedkov a nepatrí tak do masy BSM. Žalobca svoje
tvrdenia nepreukázal, preto ostali len v rovine hypotetických tvrdení, navyše vyššie citované stanovisko
predajcu spoločnosti Autostop RV, s.r.o., jeho tvrdenia ohľadom dvoch súm na faktúrach z dôvodu
započítania jednoznačne vyvrátilo.

14. Predmetom vyporiadania bola aj počas trvania manželstva realizovaná rekonštrukcia rodinného
domu evidovaného na LV č. XXX, ktorej hodnotu strany ustálili sumou 12.090 € a to ako investícia z BSM
do výlučného vlastníctva žalovanej, s povinnosťou žalovanej uhradiť žalobcovi 1 z tejto sumy. Rovnako
súd vyporiadal aj prostriedky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 9.4.2009, ktorý čerpali
manželia spoločne vo výške 13.280 € a ktorá suma bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu v

Slavošovciach vo výlučnom vlastníctva žalobcu, čo medzi stranami nebolo sporné. Predmetný úver bol
splatený za trvania manželstva ku dňu 11.03.2011 mimoriadnou splátkou vo výške 11.862,09 €, preto
súd nevyporiadaval predmetný úver na strane pasív, ale ako investíciu z BSM do výlučného vlastníctva
žalobcu, s povinnosťou žalobcu uhradiť žalovanej 1 z čerpanej sumy, pričom námietku premlčania
vznesenú žalobcom považoval za nedôvodnú, čo odôvodnil v bode 72. svojho rozsudku. Rovnako súd

pristúpil aj k vyporiadaniu prostriedkov zo zmluvy o hypotekárnom úvere a zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX z 2.9.2014, ktoré čerpala výlučne žalovaná a ktoré prostriedky
použila na zaplatenie kúpnej ceny rodinného domu evidovaného na LV č. XXX, ktorý bol predmetom
Dohody o zúžení BSM manželov. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. z 2.9.2020 vyplynulo, že
zostatok úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX ku dňu 30.6.2020 činil 24.712,78 € a z potvrdenia Slovenskej

sporiteľne, a.s. z toho istého dňa vyplynulo, že zostatok úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX ku dňu
30.6.2020 činil 10.492,51 €. Na úver zo zmluvy č. XXXXXXX L. manželia zo spoločných prostriedkov
uhradili sumu 3.287,22 € a na úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uhradili sumu 1.507,49 €, ktoré súd tiež
vyporiadaval ako investíciu z BSM do výlučného vlastníctva žalovanej, s povinnosťou žalovanej uhradiť
žalobcovi 1 z uhradenej sumy.

15. Na základe uvedeného napokon súd uzavrel, že čistá masu BSM je v hodnote 32.204,31 €
(1.069,60€+ 970 €+ 12.090 €+ 13.280 €+ 3.287,22 € + 1.507,49 €), z ktorej pri rovnosti pripadá na podiel
žalobcu ako aj žalovanej suma 16.102,15 €. V rámci vyporiadania súd zohľadnil investície z BSM do
výlučného vlastníctva žalobcu ako aj žalovanej. U žalobcu sa jednalo o sumu 6.045 €, teda investícia

do rekonštrukcie rodinného domu žalovanej ako aj splátky úverov žalovanej v hodnote 1.643,61 € a
753,75 €. U žalovanej sa jednalo o sumu 6.640,00 € ako investícia do rekonštrukcie rodinného domu
v Slavošovciach hradená zo splátkového úveru. Podiel žalobcu tak predstavuje sumu 25.564,31 € a
podiel žalovanej predstavuje sumu 22.742,15 €. Na vyrovnanie podielov súd zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 2.822,16 €.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP vzhľadom na charakter konania, osobitné
postavenie strán sporu a z dôvodu, že súd nie je viazaný návrhmi strán sporu.

17. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.1
písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zrušilrozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca v podstatnom
namietal skutočnosť, že súd nezahrnul do masy BSM nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, J. XXX
k.ú. F., pričom argumentoval dôvodmi, ktoré uvádzal aj pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že peňažný

ústav im odporučil, že im môže byť poskytnutý úver pre mladých, ale je potrebné uzavrieť dohodu
o zúžení BSM, inak im nemôže byť poskytnutý tento úver. Preto došlo k uzavretiu Dohody o zúžení BSM
dňa25.8.2014,sp.zn.N:642/2014.Bezuzavretiatejtodohody,byimnebolposkytnutýúverpremladých.
Dohoda teda bola uzavretá účelovo, za účelom získania úveru a štátneho príspevku a nevyjadrovala ich
vážnu vôľu. Dohoda o zúžení BSM strany sporu urobili len formálne, tzn. bez skutočnej vôle zúžiť BSM.

O tom, že nehnuteľnosti nadobudli strany sporu spoločne svedčí aj tá skutočnosť, že úvery počas trvania
manželstva od nadobudnutia nehnuteľností až do rozvodu manželstva splácali spoločne a nie sama
žalovaná ako je uvedené v dohode. Aj žalovaná potvrdila, že dom bol zakúpený pre rodinu a nie pre
ňu. Okrem toho vykonali na rodinnom dome rekonštrukčné práce. Uvedené podľa odvolateľa potvrdila
aj žalovaná, keď uviedla, že dom zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F. bol zakúpený pre rodinu a nie pre
ňu. Zostalo bez povšimnutia, že predmetné nehnuteľnosti zakúpené aj zo splátkového úveru, ktorý

tvorí predmet BSM a nebol predmetom dohody o zúžení BSM, a preto prostriedky poskytnuté z tohto
úveru tvoria predmet BSM. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede žalovanej a jej právnej zástupkyne
na pojednávaní konanom dňa 3.11.2022, kde uviedli, že čo sa týka konečného vyporiadania BSM, tak
nehnuteľnosti na LV č. XXX a LV č. XXX, ako aj hypotekárny úver pre mladých nie sú súčasťou BSM
a čo sa týka druhého hypotekárneho úveru, ten by prevzala na seba žalovaná, ale s tým, že polovicu

by bol zaviazaný uhradiť žalobca. Odvolateľ mal za to, že uvedené potvrdzuje aj fakt, že kúpna cena
bola dohodnutá na sumu 40.000 €, pričom hypotekárny úver pre mladých bol poskytnutý SLSP, a.s.
vo výške 28.000 €, preto kúpna cena nemohla byť uhradená len z úveru pre mladých, tak ako je to
uvedené v kúpnej zmluve, a preto zvyšok kúpnej ceny vo výške 12.000 € bol zaplatený zo splátkového
úveru, teda zo spoločných prostriedkov strán sporu. Žalobca namietal, že motorové vozidlo značky

Citroen C3 zakúpené v roku 2010 súd nezahrnul do masy BSM. Žalobca pri kúpe motorového vozidla
previedol na spoločnosť AutostopRV, s.r.o. do protihodnoty motorové vozidlo Volkswagen Golf, ktoré
tvorilo jeho výlučné vlastníctvo a zvyšok kúpnej ceny bol zaplatený zo spoločných prostriedkov, t.j.
z prostriedkov, ktoré žalobca dostal vyplatené ako odstupné vo výške 5.000 € a jednorazovú ročnú
odmenu vo výške 4.700 € od svojho zamestnávateľa SHP Slavošovce, a.s.. Žalobca rozporoval tvrdenie

žalovanej, že motorové vozidlo bolo zakúpené z prostriedkov, ktoré jej darovala matka, a to vkladom
na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 14.000 €. Tieto prostriedky matka žalovanej nevložila za
účelom kúpy motorového vozidla, ale ich vložila z dôvodu, že v tom čase sa rozvádzala a potrebovala
účelovo použiť tieto finančné prostriedky, aby netvorili predmet jej zaniknutého BSM. V odseku 74. súd
prvej inštancie uviedol, že v rámci vyporiadania ako investíciu z BSM do výlučného vlastníctva žalobcu

zohľadnil polovicu sumy 13.280 € v prospech žalovanej. Suma 13.280 € predstavuje podľa odvolateľa,
prostriedky čerpané zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0512668768 zo dňa 9.4.2009, ktoré boli použité
na rekonštrukciu rodinného domu v Slavošovciach vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Predmetný úver
bol splatený za trvania manželstva ku dňu 11.3.2011 mimoriadnou splátkou vo výške 11.862,09 €. Súd
prvej inštancie sa náležite nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že rodinný dom v Slavošovciach tvoriaci

vlastníctvožalobcubolpočastrvaniamanželstvapredanýzakúpnucenu23.000€.Kúpnucenuzpredaja
rodinného domu v Slavošovciach žalobca vložil v dvoch splátkach na spoločný účet, o čom svedčí
výpis z účtu nachádzajúci sa v spise. Prostriedky, ktoré boli použité na zaplatenie úveru mimoriadnou
splátkou vo výške 11.862,09 € žalobca žalovanej nahradil zo svojich prostriedkov získaných z predaja
jeho rodinného domu v Slavošovciach, a to ešte počas trvania manželstva, a preto súd túto investíciu zo

spoločného majetku do výlučného vlastníctva žalobcu nemal vyporiadavať tak, ako to nesprávne urobil.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne i právne
správne a navrhla aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nesúhlasila s argumentáciou odvolateľa, že dohoda o

zúžení BSM je neplatný právny úkon, ide len o ničím nepodložené tvrdenie žalobcu. Žalobca bol
počas celého manželstva hazardný hráč, ktorá skutočnosť prispela k tomu, že chcela mať vlastnú
nehnuteľnosť. Navyše žalobca by ani nezískal úver na kúpu nehnuteľnosti, a preto sa žalovaná so
žalobcom dohodli, že rodinný dom v Betliari kúpi výlučne žalovaná. Z výpovede žalobcu vyplynulo,
že bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru na kúpu nehnuteľnosti, s uzatvorením Dohody

o zúžení BSM súhlasil a uzatváral ju nielenže vedomý si právnych následkov, ktoré s touto dohodou
súvisia, ale aj zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré sú s uzatvorením dohody spojené. K uzatvoreniu
dohody nič a nikto žalobu nenútil. Skutočnosť, že nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej
až do podania žaloby žalobca nikdy nerozporoval, o čom svedčí aj jeho návrh na uzatvorenie dohodyo vyporiadanie zaniknutého BSM zo 14.1.2021. Skutočnosť, že počas trvania manželstva boli úvery
poskytnuté žalovanej hradené z jej výplaty, a teda z masy BSM, nepreukazuje, že dohoda o zúžení BSM
mala byť uzatvorená iba formálne. Každý príjem manželov počas trvania manželstva patrí do masy BSM,

a preto žalovaná nemala ani inú možnosť iba predmetné úvery splácať zo spoločných prostriedkov.
Uvedeným žalobca nemôže byť stratový, nakoľko ide o investíciu zo spoločného majetku do výlučného
majetkužalovanej,atedamánároknanáhradu,čosúdvdanomprípadevprospechžalobcuajzohľadnil.
Uvedené platí aj o rekonštrukcii rodinného domu. V tomto smere žalovaná poukázala aj na to, že počas
manželstva sporových strán bol rekonštruovaný aj rodinný dom v I., a to napriek tomu, že tento bol

vo výlučnom vlastníctve iba žalobcu, pričom úver vybraný za účelom rekonštrukcie bol splatený zo
spoločných prostriedkov. Ani skutočnosť, že v rodinnom dome v F. žili spoločne so žalovanou žalobca
a ich deti, nepreukazuje, žeby dohoda o zúžení BSM bola zo strany žalobcu uzatvorená bez skutočnej
vôle. Pokiaľ žalobca poukazuje na všeobecne platné pravidlo, že ak manželia počas trvania manželstva
nadobudnú majetok, ktorý bol hoci aj len z časti hradený z prostriedkov patriacich do masy BSM, je
potrebné tento majetok zaradiť do masy BSM, uviedla, že žalobca opomenul, že aj takýto majetok je

možnévyňaťzmasyBSMatouzatvorenímdohodyozúženíBSM,nakoľkosamotnoupodstatouinštitútu
dohody o zúžení masy BSM je možnosť manželov dohodnúť sa na vyňatí určitej veci z masy BSM,
ktorá by inak tvorila spoločný majetok. Vzhľadom na vyššie uvedené mala žalovaná za to, že súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, keď nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX K. J. XXX, obe kat. úz.
F., do masy BSM nezaradil. K motorovému vozidlu značky Citroen C3 žalovaná uviedla, že toto bolo

zakúpené z jej výlučných finančných prostriedkov, ktoré jej boli darované jej matkou dňa 20.7.2010,
ktorú skutočnosť aj preukázala výpisom z účtu č. 00996108280900 za obdobie júl 2010 a čestným
prehlásením svojej matky. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že na kúpnu cenu vozidla Citroen C3 sa
započítavala protihodnota za motorové vozidlo Volkswagen Golf. Túto skutočnosť žalobca v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal. Je zrejmé, že sumu 14.000 € matka žalovanej nepreviedla na spoločný

účet sporových strán v snahe vyniesť tieto peniaze z masy BSM, ako to tvrdí žalobca, pretože v takom
prípade, by tieto peniaze sporové strany matke žalovanej vrátili, čo sa však nestalo. Práve naopak, tieto
peniaze žalovaná v zmysle dohody medzi ňou a jej matkou použila na kúpu motorového vozidla Citroen
C3preseba,abymalažalovanánačomvoziťdetidoškoly.Skutočnosť,žežalobcakúpnucenuzapredaj
rodinného domu v Slavošovciach použil na bežný chod domácnosti, je bez právneho významu, lebo

takto vynaložené výlučné prostriedky jedného z manželov sa nenahrádzajú, nakoľko nejde o investíciu
z výlučného majetku na spoločný.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365
ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP], s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania
v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol
verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.6.2025 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti

č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP
a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa strane
sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných jej v súdnom konaní za účelom ochrany
jej práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy,
keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky

kladené ustanovením § 220 ods. 2, 3 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich
uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a
štylistické hľadiská. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda vychádzať zo zisteného skutkového
stavu, pričom povinnosťou súdu je zistený skutkový stav podradiť pod príslušnú právnu normu a v

odôvodnení rozsudku vysvetliť, z akých dôvodov zistený právny vzťah (skutkový stav veci) podradil pod
dané zákonné ustanovenie, ako toto ustanovenie interpretoval a aplikoval na právny vzťah, ktorý je
predmetom konania. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej
procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svojerozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Zároveň treba uviesť, že o naplnenie odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pôjde len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa javí

byť nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania,
okrem iného tiež i z hľadiska následkov nesprávneho postupu a možností jeho zvrátenia. Zároveň platí,
že dôvodom na zrušenie rozhodnutia je len taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom
na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (porov. Števček, M. a kol.:
Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1239 a 1302).

21. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana
navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
stranami sporu. Nevykoná najmä dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva
nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným

spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Neúplné zistenie
skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže

byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

22. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na
závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

24.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudok,skutkovéaprávnezáveryiprocesnýpostupsúduprvej
inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a právnymi argumentmi uvedenými

v odvolaní a v písomnom vyjadrení k nemu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov, pričom
nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali
vykonaným dôkazom alebo, že by súd pri svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. V konaní neboli zistené ani

žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Súd prvej inštancie uviedol dostatočné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia, a to po skutkovej
ako aj právnej stránke, jasne a výstižne opísal nesporné skutkové tvrdenia strán a zistené rozhodujúce
skutočnosti, na ktorých svoje rozhodnutie založil, urobil výklad právnych noriem, ktoré na vec aplikoval
a právne závery, ktoré prijal primerane, vnútorne komplexne, logicky a zrozumiteľne vysvetlil, pri

dôslednom posúdení skutkových tvrdení strán a ich právnych argumentov a správnom skutkovom
vyhodnotení vykonaných dôkazov (ich pravdivosti, dôležitosti a hodnovernosti), pričom neopomenul
vyhodnotiť tiež rozpory v tvrdeniach strán a vykonaných dôkazoch a v rozhodnutí odkázal tiež na
ustálenú rozhodovaciu prax v súlade so zákonnými požiadavkami ust. § 220 ods. 2 CSP a zásadami
právnej praxe. Podľa posúdenia odvolacieho súdu preskúmavané rozhodnutie v žiadnom prípade

nemožno považovať za nepreskúmateľné, ani za extrémne nelogické so zreteľom na preukázané
skutkové a právne skutočnosti. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že odvolacie námietky
boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri
rozhodovaní v danej veci.25. Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

26. Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a
na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať
tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V cit. ust. § 150 OZ sú iba

príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní BSM prihliadnuť; uvedené ustanovenie
svojou všeobecnou formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu
na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade tohto ust. súd musí
vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby rozhodnutím, ktorým sa vyporiadáva BSM, upravil
v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy medzi manželmi čo najúčelnejšie.

27. Právny pojem vyporiadanie predstavuje vo svojej podstate usporiadanie majetkových vzťahov medzi
bývalými manželmi k majetku, ktorý tvoril predmet BSM v čase jeho zániku a týka sa celého ich
spoločného majetku, ktorý v deň zániku tvoril predmet majetkového spoločenstva manželov.

28. V konaní o vyporiadanie BSM súd vyporiada tie veci (ten majetok) patriace do tohto spoluvlastníctva,
ktoré strany urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy môže súd len pokiaľ ide o výšku (cenu)
a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z bývalých manželov ich
prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielov
druhému z bývalých manželov.

29. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním o vzťahu, ktorého spôsob vyporiadania je ustanovený
právnym predpisom. Ide teda o konanie, v ktorom súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť niečo
iné alebo viac než čoho sa domáhali. Podstatou celého procesu vyporiadania je určenie, ktoré veci z
BSM, ktorému z bývalých manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, pričom sa vychádza z úvahy

o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých
manželov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať veci, resp. ich časť do výlučného
vlastníctva iba jedného z bývalých manželov (spoluvlastníkov) s tým, že tomuto manželovi bude uložená
povinnosť zaplatiť druhému manželovi peňažnú sumu na vyrovnanie podielov. Pritom sa vychádza
zo zásady obsiahnutej v prvej vete § 150 OZ, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ nie

sú zistené podmienky pre stanovenie podielov v inom pomere s prihliadnutím na zásady uvedené
v § 150 OZ. Pre úvahu o (ne)rovnosti podielov je významné, ako sa každý z manželov v priebehu
manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil
o nadobudnutie či udržanie spoločných vecí. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa uplatňuje najmä

v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď
sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu,
ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie
spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere, a pod. Dôkazným bremenom v procesnej
rovine je zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú dané niektoré skutočnosti,

na ktoré treba pri vyporiadaní vziať zreteľ, majúce ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní
zásada rovnakých podielov bývalých manželov. Výnimočne teda prichádza do úvahy odklon od zásady
rovnosti podielov, avšak len vtedy, ak ide o také konanie (alebo nečinnosť) jedného z manželov, ktoré
významne ovplyvňuje manželské spolužitie a súčasne sa premieta do hospodárenia so spoločným
majetkom. Z výsledkov vo veci vykonaného dokazovania nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali odkloniť sa od vyporiadania na základe rovnakých podielov oboch strán na BSM, ako
správne uzavrel aj súd prvej inštancie.30. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je
zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať)
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje
rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a
súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo
strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho

vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

31. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu,
ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 157 a § 132

ods. 1 CSP, resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany sporu nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je nepriaznivé rozhodnutie

v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.
Dôkazné bremeno je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

32. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí. Súd vyhodnotiac výsledky dokazovania, t.j. ktorá strana ako uniesla svoje dôkazné
bremeno, dospel k správnemu záveru o platnosti Dohody o zúžení BSM, ktorá bola stranami sporu
uzavretá formou notárskej zápisnice NZ: 31304/2014 dňa 25.8.2014. Odvolací súd sa stotožňuje
s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie.

33. Na doplnenie odvolací súd dodáva:

34. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti Dohody o zúžení BSM pre nedostatok vážnosti svojej
vôle, lebo nemal skutočne vôľu zúžiť BSM. Jeho skutočnou vôľou bolo zaobstarať si výhodný úver pre

mladých od I., z ktorého bola financovaná kúpa rodinného domu.

35. Právnym úkonom sa vo všeobecnosti rozumie právne relevantný prejav vôle, t.j. taký prejav vôle,
ktorý smeruje k vzniku alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú (§ 34 OZ).

36. Neplatné sú právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou
neplatnosti. Z úpravy neplatnosti právnych úkonov v Občianskom zákonníku vyplýva zásada, že
neplatné právne úkony sú neplatné absolútne, pokiaľ ich nevyhlasuje za relatívne neplatné.

37. Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak
je neplatný.

38. Vo všeobecnosti platí, že úkony sú právne skutočnosti, ktoré spočívajú v určitom ľudskom správaní,
a to v správaní vedomom a vôľovom. V zmysle § 34 OZ má zo znakov definujúcich právny úkon zásadný

význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického
donútenia), neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval
prejav vôle. Vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je
nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. V súvislosti so zisťovaním existencie
vôle v určitom konkrétnom prípade, t.j. so zisťovaním, či pri určitom prejave vôle ten, kto vôľu prejavil,

ju aj skutočne mal, teda či skutočne chcel to, čo prejavil, že chce, treba uviesť, že spravidla prejav
zodpovedá vôli. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností,
teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Neprihliada sa však na vnútornú pohnútku (motív)
prejavenej vôle. Ak prejav posúdený podľa týchto zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeranýmprejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním je. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda
a vážnosť (tiež však absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda
vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo113/2008). Na

existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol
vykonaný a síce, či bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt
prejavujúci vôľu, zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto úkonom spája.

39. Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti

neexistuje, a ak by aj existovala, tak v inej kvalite, ako to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle
patria predovšetkým úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, zo žartu, z nadsádzky, na javisku a podobne).
Medzi takéto právne úkony patria (mimo iných) simulované úkony ako aj úkony urobené s tzv. vnútornou
výhradou. Simulovaný je právny úkon predstieraný. Ide o taký prejav, ktorý má pôsobiť ako úkon vážny,
ale v skutočnosti nie je vážne mienený, pretože nevyjadruje vôľu spôsobiť právne následky. Simulovaný
právny úkon je neplatný. Podobným simulácii je urobenie právneho úkonu s tzv. vnútornou výhradou

(mentálnou rezerváciou). Na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom ten, kto ho urobil, právny úkon
len predstieral, v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcel, v prípade vnútornej výhrady ten, kto právny
úkon urobil, ho urobiť chcel, ale nechcel spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich. Na
vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je
platný,akobyvnútornávýhradaneexistovala.Prespochybnenievážnostivôleúčastníkaprávnehoúkonu

nepostačuje subjektívne presvedčenie konajúceho subjektu, že sú tu okolnosti, z ktorých je zrejmé, že
jeho vôľa nebola vážna, ale existencia takých okolností, z ktorých druhá strana musela rozpoznať, že
vôľa konajúceho nie je vážna.

40. Dôkazné bremeno, ak ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto

predpokladu platnosti právneho úkonu. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej
okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát takéhoto úkonu aspoň mohol pochopiť, že chýba vážnosť ako
základná náležitosť prejavu vôle (rozhodnutie sp.zn. 3Obo164/2008). Právny úkon nie je urobený vážne
vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky,
ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o vážnosti

vôle, treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu; na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných
súvislostí potom urobiť príslušný záver. Usudzovať splnenie základných podmienok právneho úkonu,
vrátane jeho vážnosti, je možné len podľa okolností, za ktorých bol tento vykonaný.

41. V okolnostiach konkrétnej veci to znamená, že vôľu žalobcu s uzavretím Dohody o zúžení BSM je

potrebné skúmať v čase, kedy k jej uzavretiu došlo. Žalobca si nemôže vôľu, ktorá ho viedla k podpisu
dohody, resp. jej účinky a následky, prispôsobovať a vykladať tak, ako mu to neskôr, v čase vzájomných
rozporov so žalovanou, vyhovuje. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva záver, že v čase, kedy Dohodu
o zúžení BSM žalobca podpísal, vedel, čo podpisuje (mal reálnu predstavu o obsahu tohto úkonu),
s následkami vyplývajúcimi z tejto dohody bol uzrozumený, nemal k nej žiadne výhrady, k podpísaniu

dokumentu nebol žiadnym spôsobom nútený (fyzicky, psychicky, bezprávnou vyhrážkou) a ním tvrdený
motív, pre ktorý pristúpil k podpisu tejto dohody nie je v okolnostiach veci podstatný. Nemožno hovoriť
o neplatnosti právneho úkonu len z dôvodu, že sa neskôr zmenili okolnosti veci tak, že skôr uzavretý
právny úkon bol po uplynutí určitého času v neprospech žalobcu, ktorý bol dovtedy uzrozumený s jeho
následkami, lebo viedol k určitým finančným výhodám. Výsledky vykonaného dokazovania preukazujú,

že v čase podpísania Dohody o zúžení BSM konal žalobca slobodne a vážne, bez nátlaku žalovanej
alebo tretej osoby a nebol ani v tiesni.

42. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že pri posudzovaní vážnosti vôle treba vychádzať predovšetkým z
princípuprávnejistotyaprincípuochranydobrejvieryúčastníkazmluvnéhovzťahu.Princípprávnejistoty

vyžaduje, aby sa pochybnosti o vážnosti vôle konajúceho, ktorý konal len na ,,oko" teda úkon nemienil
vážne, pričítali na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu. Princíp ochrany dobrej viery adresáta
právneho úkonu potom poskytuje ochranu druhého účastníka právneho úkonu, za predpokladu, že mu
nemohlo byť subjektívne alebo z objektívnych okolností, za ktorých bol úkon urobený, známe, že právny
úkon nie je mienený vážne.

43. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k právnemu
záveru, že Dohoda o zúžení BSM medzi stranami je platná, bolo toto právne posúdenie veci správnea nehnuteľnosti zapísané na LV č. č. 913 a LV č. XXX nie sú súčasťou masy BSM, ktorú je potrebné
v tomto konaní vysporiadať, lebo sú výlučným vlastníctvom žalovanej.

44. V nadväznosti na to, je správny aj názor súdu vyjadrený v bode 68. jeho odôvodnenia, že úver
poskytnutý na zakúpenie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá bola predmetom
Dohody o zúžení BSM (viď notárska zápisnica Nz: 31621/2014) čerpala výlučne žalovaná, prostriedky
poskytnutétýmtoúverom(hypotekárnymajspotrebnýmúver)nepatrilidoBSM, alenonabolazaviazaná
z tohto úveru. I., ktorá bola na úver (hypotekárny aj spotrebný) zaplatená počas trvania manželstva, teda

z prostriedkov patriacich do BSM, súd správne vyporiadal ako investície z BSM do výlučného majetku
žalovanej. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie.

45. Argumentácia žalobcu o použití peňazí za predaj jeho rodinného domu v Slavošovciach za 23.000
€ vložením tejto sumy na spoločný účet so žalovanou, čím mal žalobca žalovanej nahradiť prostriedky
vynaložené na jeho výlučný majetok, je irelevantná. V rámci vyporiadania BSM nemožno vykonať

vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov, preto pri vyporiadaní sa nemožno
domáhať napr. náhrady nákladov vynaložených na nákup vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe iba jedného
z manželov alebo na úhradu jeho bežných povinností, príp. na úhradu povinností, ktoré vyplývajú zo
zákona (napr. plnenie vyživovacej povinnosti voči deťom), vynaložených na potreby rodiny, nákladov
spojených s užívaním alebo udržiavaním spoločného majetku. Podľa judikatúry ak sú peniaze výlučne

patriace jednému manželovi vynaložené na bežnú spotrebu (napr. na potraviny, dovolenku a pod.),
nemožno za takýto vnos do spoločného hospodárenia požadovať náhradu. Nemožno teda prihliadať na
sumy, ktoré boli za trvania manželstva spotrebované, pokiaľ nešlo o prostriedky vynaložené na osobný
majetok jedného z manželov alebo o prostriedky, s ktorými sa nakladalo v rozpore s ust. § 145 ods.1
OZ (bez súhlasu oboch manželov).

46. Námietky žalobcu týkajúce sa motorového vozidla značky Citroen C3, ktoré súd takisto nezahrnul do
masy BSM, sú v okolnostiach konkrétnej veci nedôvodné. Súd pri tomto svojom rozhodnutí odkázal na
výsledky dokazovania, kedy uveril tvrdeniam žalovanej, ktoré boli podporené stanoviskom spoločnosti
AutostopRV, čestným prehlásením matky žalovanej a výpisom z účtu (viď bod 13. tohto odôvodnenia).

47. Žalobca v odvolaní spochybňuje a vytýka spôsob vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie.
Namietazáveryvyplývajúcezjednotlivýchbodovodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancie,naznačuje
vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania na ktorom založil svoj názor na právne posúdenie sporu
smerujúce k jeho úspechu v spore a tvrdí, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo nesprávnym

vyhodnotením dokazovania, nesprávnym zistením skutkového stavu a tým, že súd prvej inštancie nevzal
do úvahy ním namietané skutočnosti. Treba si však uvedomiť, že sporové konanie je konaním, v ktorom
vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve
v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)preukázanosti tvrdení tej ktorej
strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť

vždytouneúspešnou.Podstataodvolaniaajehodôvodovnemôžebyťzaloženánasamotnejskutočnosti
neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé
a relevantné.
48. Pokiaľ ide o spôsob hodnotenia dôkazov vo veci, s ktorým odvolateľ polemizuje, odvolací súd
odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 204/2009 zo 14.9.2011,

podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení
dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z

hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto
dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo

účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade
nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237
O.s.p. (viď R 42/1993). O tom, ktoré z označených dôkazov vykoná, rozhodne súd, ktorý nie je viazanýnávrhmistránnavykonaniedokazovaniaaniejepovinnývykonaťvšetkynavrhovanédôkazy.Posúdenie
návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané,
je vždy vecou súdu a nie strán sporu“( napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.

5. 2009 sp. zn. 3Co5/2009, 3Cdo 80/2009).
49. Hodnotením dôkazov sa teda rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú pre zistenie skutkového stavu upotrebiteľné). Dôkazmi, ktoré sú pre rozhodnutie
bezvýznamné sa ďalej nezaoberá. Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti súd skúma, či

dôkazy boli získané (zadovážené) a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto
smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné alebo nezákonné). K dôkazom, ktoré boli získané
(zadovážené)alebovykonanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,súdneprihliadne.
Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti potom súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti,
o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za
pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pre hodnotenie dôkazov z hľadiska ich pravdivosti (vierohodnosti)

zákon nepredpisuje formálny postup a ani neurčuje váhu jednotlivých dôkazov tým, že by niektorým
dôkazompriznávalvyššiupravdivostnúhodnotualebonaopak,určitýmdôkaznýmprostriedkomdôkaznú
silu úplne alebo sčasti odopieral. Ustanovenie § 191 CSP ponecháva postup pri hodnotení dôkazov
úvahe súdu. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti jednotlivým dôkazom sa deje ich zhodnotením jednotlivo
aj v ich vzájomnej súvislosti. Myšlienkové závery o pravdivosti či nepravdivosti dôkazov, ku ktorým súd

dospel,pretonepredstavujúaktľubovôlesúdu,aniesúanivecoupúhehoosobnéhodojmučivšeobecnej
úvahy. Vnútorné presvedčenie o ne/pravdivosti (ne/vieryhodnosti) účastníckej, svedeckej výpovede je
výsledkom logického myšlienkového postupu, vychádzajúceho z posúdenia objektívnych skutočností
vonkajšieho sveta (skutkových okolností), zistených v konkrétne prejednávanej veci, ako napríklad z
rozporov vo výpovedi strany sporu, svedka, ako aj z rozporov medzi výpoveďou svedka (jej obsahom)

a inými vykonanými dôkazmi, zo spôsobu jeho výpovede, z jeho osobného (nie však z všeobecne
postulovaného) vzťahu k veci alebo k osobám zúčastneným na konaní a pod.

50. Odvolací súd má za to, že úvaha súdu prvej inštancie, ktorou hodnotil výpovede strán, listín
založených do spisu, nebola svojvoľná, či neprimeraná, ale mala racionálny podklad vychádzajúci z

predmetu sporu. Nespokojnosť žalobcu, keď sa súd priklonil k argumentácii žalobkyne, pramení len
z jeho subjektívneho pocitu nespravodlivosti, že rodinný dom a ani motorové vozidlo Citroen C3 nebolo
zahrnuté do masy BSM, tak ako to žiadal žalobca.

51. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní, nič nemenia na vecnej správnosti

napadnutého rozsudku, lebo nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových záverov (skutkových
zistení), ku ktorým dospel súd prvej inštancie, ním vykonaného hodnotenia vykonaných dôkazov a ani
právnych záverov, na ktorých je preskúmavané rozhodnutie založené a neumožňujú prijať rozhodnutie
v danom spore v prospech žalovaného. Žalobca v podstate len zopakoval skutočnosti, ktoré uvádzal už
v konaní na súde prvej inštancie a ktoré tento pri svojom rozhodovaní zohľadnil.

52. Záverom odvolací súd zároveň poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/2003).

53. Odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava
obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,
v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd
v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými

sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods.
2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.54. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola
v odvolacom konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnejobrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).