Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201540
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1725201540.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobkyne: P. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. R. XXXX/X, F., zastúpená JUDr. Katarínou Juričkovou, advokátkou so
sídlom Drieňová 14, Bratislava a JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M, advokátkou so sídlom Račianska
13152/69B, Bratislava, proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. XXXX/XX, B., o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Pezinok, č.k. 52C/19/2025-19, zo dňa 16.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 52C/19/2025-19 zo dňa 16.05.2025 p o t v r
d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Pezinok (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č.k. 52C/19/2025-19, zo dňa
16.05.2025 zamietol návrh žalobkyne/navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I).
Súdprvejinštanciežalovanému/odporcovinepriznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobkyni(výrok
II).

2. Žalobkyňa sa predmetným návrhom žiadala uloženie zákazu žalovanému vstupovať do rodinného
domusúp.č.XXXX,stojacehonapozemkureg.„C“parc.č.XX/XXanapriľahlýpozemokreg.„C“parc.č.
XX/XX, na ulici Ľ. v F., zapísané na LV č. XXX k. ú. F. a tiež zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch, a to až do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok, sp.zn. 44P/115/2025. Návrh na nariadenie

neodkladnéhoopatreniazdôvodnilatým,ženávrhomzodňa25.04.2025požiadalaOkresnýsúdPezinok
o rozvod manželstva ako aj o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletej dcére I. B.. Toto konanie
je vedené pod spisovou značkou 44P/115/2025. Od tohto momentu sa žalovaný začal voči žalobkyni
správať agresívne a útočne, vulgárne jej nadáva pred jej rodinnými známymi a priateľmi, ako aj pred
maloletou dcérou. Násilne sa jej v nočných hodinách dobíja do spálne a vyhráža sa jej. Vyhráža sa, že
ju zničí, zabije a že jej podsunie drogy a zoberie maloleté dieťa. Žalobkyňu a dcéru týral aj snahou utratiť

ich psa, či vyhrážkami o samovražde. Žalobkyňa sa obáva o zdravie maloletej dcéry a má obavu o jej
únos zo strany žalovaného. Žalovaný podľa žalobkyne svoje konanie, ktoré sa prejavuje agresívnym a
psychicky nezvládnuteľným spôsobom nielen k žalobkyni, ale aj k dcére a k ľuďom blízkym žalobkyni
nezvládal, čo vyústilo do podania trestného oznámenia za vyhrážanie sa a psychické týranie blízkej a
zverenej osoby voči osobe žalovaného. Dňa 14.05.2025 sa žalobkyňa rozhodla zbaliť veci žalovaného
a nevpustiť ho do domu, pričom vymenila zámky na svojom dome a v ten istý deň žalovaný podal na

žalobkyňu trestné oznámenie za únos ich dieťaťa. Žalobkyňa má za to, že skutočnosti agresívneho a
ohrozujúceho správania zo strany žalovaného sú takého charakteru, ktoré odôvodňujú dôvodnú obavužalobkyne o jej život a zdravie, obavu, že žalovaný bude opakovať svoje konanie a teda je na mieste
neodkladným opatrením uložiť povinnému zákaz priblížiť sa k žalobkyni a zakázať mu akokoľvek ju
kontaktovať s cieľom predísť ohrozeniu jej fyzickej alebo duševnej integrity v dôsledku jeho konania.

3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a popisu
skutkových udalostí ustálil, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že
žalovaný ako jej manžel, s ktorým žije v nehnuteľnosti, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve, sa vo vzťahu k
nej má dopúšťať psychického násilia, z ktorého dôvodu sa domáha ochrany nariadením neodkladného

opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) Civilného súdneho poriadku (ďalej aj CSP).

4. Súd prvej inštancie posúdil návrh žalobkyne v spojitosti s ňou predloženými listinnými dôkazmi a
dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a to s ohľadom na
neosvedčenie skutočností tvrdených žalobkyňou v podanom návrhu. Uviedol, že žalobkyňa neosvedčila
bezodkladnosť úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným. Samotné potvrdenia o podaní trestného

oznámenia voči žalovanému, resp. oznámenie žalobkyne o spáchaní priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, samé o sebe nepredstavovali osvedčenie tvrdení žalobkyne uvádzané v podanom
návrhu. Z predložených listín nevyplývalo, že by napriek podanému trestnému oznámeniu bol žalovaný
vykázaný policajným orgánom z obydlia, resp. že by mu bolo vznesené obvinenie, či bolo vo veci
začaté trestné stíhanie. Rovnako nemal súd prvej inštancie osvedčenú ani skutočnosť, či sa žalovaný

naďalej zdržiava v nehnuteľnosti patriacej výlučne žalobkyni, a to aj po výmene zámkov na dome.
Súd prvej inštancie pritom reflektoval na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala dočasného zákazu
vstupu žalovaného do nehnuteľnosti, ktorej výlučným vlastníkom je práve ona. Bolo teda zrejmé, že
žalovanému nesvedčí žiadny právny titul na užívanie predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že je
doposiaľ manželom žalobkyne. Na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala

nariadenia neodkladného opatrenia (aj) v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP v 24-hodinovej lehote, hoci
podľa doložených listín podávala trestné oznámenie na manžela už dňa 19.04.2025.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote
žalobkyňa odvolanie, z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam a následnému nesprávnemu záveru ohľadne nenariadenia
neodkladného opatrenia. Bola toho názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne zhodnotil dôvodnosť
obavy žalobkyne pred žalovaným. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie nezohľadnil, že zo strachu
opustila svoj dom a ukrýva sa pred žalovaným na iných miestach. Opísala pri tom každodenné, násilné,
nebezpečné správanie žalovaného, jej psychickú ujmu, strach a obavu z toho, že žalovaný svoje

vyhrážky naplní. Vyjadrila svoju obavu o psychické zdravie a spôsob konania žalovaného voči jej osobe,
pričom podotkla, že žalovaný ju sledoval, napadol jej kamaráta a neúnosne kontaktoval všetkých jej
rodinnýchpríslušníkovakamarátovzaúčelomabyjunašiel.Ďalejzotrvalananázore,žeužuskutočnené
konania zo strany žalovaného sú dostatočným dôvodom na poskytnutie ochrany žalobkyni. Uviedla,
že ak by mala predkladať súdu dôkazy ako lekárske správy o tom, že bola napadnutá žalovaným, tak

potom v takomto prípade by inštitút neodkladného opatrenia nenapĺňal účel poskytnutia preventívnej
ochrany pred možným následkom, ako predbežným ochranným prostriedkom, ale naopak ako inštitútom
poskytovania následnej ochrany. Poukázala na prípustnosť navrhovaného neodkladného opatrenia ako
účinného prostriedku preventívneho riešenia problematiky násilia, keď pred jeho nariadením postačuje,
akjeosvedčenédôvodnépodozrenieznásiliaalebomožnosťohrozeniatelesnejaleboduševnejintegrity

osoby. Bola názoru, že predložené listiny dostatočne osvedčujú tvrdenie žalobkyne o nebezpečenstve
bezprostredne hroziacej ujmy, pričom predložené dôkazy napĺňali hypotézy uvedené v § 325 ods. 2
písm. c/ a h/ CSP, teda že žalovaný svojím konaním je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z
násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne a preto bolo na mieste
neodkladným opatrením uložiť žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni a zakázať mu akokoľvek ju

kontaktovať.

6. Podľa vyjadrenia žalovaného k odvolaniu bol predmetný návrh žalobkyne podaný nedôvodné,
predčasne a účelovo s cieľom poškodiť jeho práva, jeho osobu, obmedziť jeho rodičovské práva k
maloletej dcére I. a zakázať mu vstup do domu v F. na Ľ. ul. XXXX/X v ktorom býva, ktorý postavil z

vlastných finančných prostriedkov. Žalovaný nepoprel, že vzťahy so žalobkyňou sú napäté, podľa jeho
tvrdenia najmä po tom, ako si našla nového priateľa, ktorý má veľký a negatívny vplyv na žalobkyňu,
čo sa má prejavovať v ich rodinnom a manželskom spolunažívaní. Uviedol, že z toho dôvodu podala
žalobkyňa návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti k maloletej dcére, čo vzal na vedomies tým, že ide o jej rozhodnutie, ktoré nevie zmeniť. Opakovanie dochádza medzi nami k výmene názorov,
nakoľko s rozvodom nesúhlasí. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa niekoľko krát účelovo s cieľom, vyhnať ho
z rodinného domu v F. sa obrátila na políciu s úmyslom zabezpečiť si dôvod alebo dôkaz na zamedzenie

jeho bývania v rodinnom dome, čo bolo orgánmi polície odmietnuté. Žalovaný uviedol, že s vedomím
všetkých dôsledkov trvá na tom, že svoju manželku má rád, jej a ani svojej dcére nikdy fyzicky neublížil,
a ani v budúcnosti, čo vie potvrdiť aj okolie jeho rodiny, priatelia a známi, ktorí poznajú pomery v ich
rodine. Tvrdenie žalobkyne o bezprostredne hroziacej ujmy na živote a zdraví sú podľa žalovaného
nepodloženými a neopodstatnenými výmyslami s cieľom dosiahnuť svoj cieľ. Žalobkyňa nepredložila

žiadenhodnovernýdôkazosvedčujúcijejtvrdenieohroziacomnebezpečenstvebezprostrednehroziacej
ujme na živote a zdraví a že existuje dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia jej telesnej
alebo duševnej integrity. Žalobkyňa v podanom odvolaní a aj jeho dodatku zo dňa 09.06.2025 obviňuje
organy polície zo zaujatosti a neobjektívneho prístupu k jej podaniam, čo môže v konečnom dôsledku
byť len dôsledkom jej nespokojnosti s výsledkom šetrenia príslušníkov polície a ilustrácie z výsledkov
jej snaženia zabezpečiť si dôkazy proti mne.

7. Žalobkyňa následne prostredníctvom novo ustanovenej (z hľadiska procesného postavenia ďalšej)
právnej zástupkyne doplnila v rámci odvolacieho konania svoju odvolaciu argumentáciu, uviedla ďalšie
dôvody, rozšírila opis skutkového stavu a predložila nové dôkazy.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

9. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi (sporovými

stranami) a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti
poskytnutie predbežnej ochrany práv strane sporu za podmienky osvedčenia potreby dočasnej úpravy
pomerov už pred rozhodnutím vo veci samej. Záverom ustálenej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry)
vo veciach neodkladných opatrení, od ktorého ani v tejto konkrétnej veci nebol dôvod ustupovať je
potom to, že takáto (z povahy veci len dočasná) úprava pomerov zásadne prichádza do úvahy len v

tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav bezprostredne hroziacich zásahov do práv či oprávnených
záujmov strany sporu domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, alebo je tu iná závažná príčina,
pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

10. Z neodkladného charakteru tohto inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť

všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia strany
nemusia byť vypočuté. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnuté, aby v návrhu na jeho
nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, treba uviesť opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K návrhu musia byť navyše pripojené
všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované
konkrétnymi okolnosťami prípadu.

11. Neodkladným opatrením možno uložiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu,
v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 odsek 2, písmeno
e/ CSP), ako aj aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k
osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (§ 325 odsek

2 písmeno h/ CSP). Ide o opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ktorého účelom je
zabránenie akejkoľvek forme nátlaku na fyzickú osobu. Chránenej osobe má byť v odôvodnených
prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Zásah do telesnej a duševnej integrity je
prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode a dôstojnosti
človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka nemusí mať intenzitu podozrenia potrebného na

začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek akt, ktorý negatívne človeka
poškodzuje.12. Pri nedovolených zásahov do psychickej a telesnej integrity je dôležité minimalizovať kontakt
osoby, od ktorej tento zásah vychádza, s osobou, ktorá je účinkom takého správania vystavená. Účelom
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno h/ CSP je poskytnúť oprávnenej

strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že
skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia preto postačuje, ak
je ohrozenie telesnej a duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia konaním osoby, proti
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje osvedčené.

13. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

14. Na základe vyššie definovaných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a pojmu
zásahu do telesnej a duševnej integrity dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru,

že z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete nedovoleného správania zo strany
žalovaného, nebola dôvodnosť bezodkladnej úpravy potreby naliehavej úpravy pomerov medzi stranami
tohto konania dostatočne osvedčená. Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia tým, že po tom, ako sa žalovaný dozvedel o jej úmysle podať návrh na rozvod ich manželstva
a o podaní tohoto návrhu začal voči nej prejavovať agresívne správanie. Podľa tvrdení žalobkyne došlo

k opakovaniu vyhrážok, používania vulgárnych výrazov a to aj pred známymi a rodinnými príslušníkmi.
Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalovaný mal za pomoci svojho šéfa fyzicky napadnúť jej kamaráta, násilím
otvoriť dvere spálne a elektronickými prostriedkami sledovať jej pohyb v rodinnom dome. Okrem toho
sa jej mal opakovane vyhrážať jej zničením, usmrtením, a aj utratením psa. Tieto incidenty viedli k
podaniu viacerých trestných oznámení, ktorými sa žalobkyňa snažila preukázať opodstatnenosť návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Označené situácie, respektíve aktuálny manželský a rodičovský vzťah a ich príčinu žalobkyňa aj
žalovaný opisujú rozdielne. Nepochybné je však to, že manželská a rodičovská situácia žalobkyne a
žalovanéhojevspojenísrozvodovýmkonanímakonanímostarostlivostioichmaloletúdcéruvyhrotená.

Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsahom je zákaz vstupu do obydlia a zákaz priblíženia
sa k osobe, predstavuje závažný zásah do základných (ľudských) práv osoby, ktorej sa zákaz týka.
Z tohto dôvodu takéto opatrenie nemožno založiť výlučne na subjektívnych tvrdeniach a výpovediach
údajne ohrozenej osoby, pokiaľ tieto nie sú podložené objektívne overiteľnými skutočnosťami, ktoré by
mohli súdu poskytnúť dôvodný podklad pre uloženie uvedených zákazov. Zákaz vstupu do obydlia a

zákaz priblíženia je závažným zásahom do života a právnej sféry zákazom postihnutej osoby, preto ho
nemôže založiť subjektívne podanie informácie a výpoveď ohrozenej osoby, pokiaľ nie sú podložené
objektívnymi skutočnosťami, teda takými skutočnosťami, ktoré môžu slúžiť ako rozumný podklad
pre uloženie povinnosti zákazu priblíženia k osobe, alebo zákazu vstupu do obydlia. Požadované
neodkladné opatrenie má primárne chrániť telesnú a psychickú integritu a tým v širšom ponímaní chrániť

život, zdravie, slobodu a dôstojnosť tej osoby, ktorá je v ambivalentnom vzťahu v slabšom postavení.
V okolnostiach danej veci odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pre
takýto záver dostatočne objektívny podklad neposkytla (neosvedčila). Nie je možné prehliadnuť to,
že podanie oznámenia alebo podanie vysvetlenia príslušnému orgánu verejnej správy (policajnému
orgánu) neznamená, že by oznamovaný skutok zodpovedal oznámenému tvrdenému skutkovému deju,

svedčí len o subjektívnom vnímaní situácie. Skutočnosť, že žalobkyňa podala trestné oznámenia, sama
osebe nepreukazuje objektívnu pravdivosť tvrdeného skutkového stavu. Tieto kroky môžu byť výrazom
jej subjektívneho vnímania konfliktu, nie však objektívnym dôkazom existencie závažného ohrozenia.
Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že medzi účastníkmi existuje vážny spor,
ktorý sa dotýka jednak ukončenia ich manželského spolužitia, jednak usporiadania práv k maloletému

dieťaťu. Pravdepodobnosť tvrdení žalobkyne o neznesiteľnosti spoločného bývania so žalovaným, a
to z dôvodu v trestných oznámeniach primárne označeného duševného násilia alebo pocitu hrozby
fyzického násilia, však ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie o požadovanom neodkladnom opatrení
nie je podložená žiadnym priamym vyjadrením (priamym dôkazom) rodinných príslušníkov, priateľov
a známych, napríklad i I. X., O. J., V. Š. (č. l. spisu 11), ktorí mali byť podľa žalobkyne priamymi

pozorovateľmi negatívneho pôsobenia správania sa žalovaného a svedkami žalobkyňou tvrdeného
stavu, žechovaniežalovanéhoužniejemožnévnímaťakobežnýkonfliktsúvisiacisriešenímukončenia
manželského spolužitia a s ním spojeného výkonu rodičovských práva a povinností. Odvolací súd sije vedomý náročnosti preukazovania domáceho násilia, najmä jeho psychickej formy, avšak žalobkyňa
vzhľadom na prezentovaný vzťah k uvedeným osobám mala možnosť tieto dôkazy zabezpečiť.

16. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd podľa § 329 ods. 2 Civilného
sporového poriadku povinný vychádzať zo skutkového stavu, ktorý má k dispozícii a je preukázaný v
čase vydania rozhodnutia. V čase rozhodovania však žalobkyňa nepredložila žiadne objektívne dôkazy,
ktoré by dostatočne vierohodne preukazovali existenciu násilia zo strany žalovaného v takej miere, ktorá
by si vyžadovala okamžitý zásah súdu. Odvolací súd preto nemohol prihliadnuť na dôkazy a námietky,

ktoré boli doplnené až v priebehu odvolacieho konania. Zároveň poukazuje na to, že práva maloletého
dieťaťa subjektov tohto konania sú chránené osobitným režimom podľa Civilného mimosporového
poriadku. Na základe vlastného preverenia odvolací súd zistil, že príslušný Okresný súd v Pezinku už v
tejto veci koná, a to aj na základe podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu
práv maloletého dieťaťa.

17. Súd prvej inštancie zároveň správne, k času vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení, poukázal
na dôležitý skutkový moment, kedy žalobkyňa podala návrh na zákaz vstupu žalovaného do rodinného
domu až po tom, ako vymenila zámky na dverách tohto domu, ktorý je zároveň v jej výlučnom vlastníctve.
V návrhu pritom absentovali konkrétne tvrdenia alebo dôkazy o tom, že by žalovaný mal v čase podania
návrhu reálny alebo potenciálny prístup do nehnuteľnosti, prípadne že by sa o takýto vstup pokúsil.

Neuviedla ani, akým spôsobom by tento prístup, po výmene zámkov, mohol v reálnom čase ohrozovať
jej zdravie alebo život, čo oslabuje vierohodnosť obavy, na ktorej návrh na nariadenie zákazu vstupu
spočíva.

18. Za takéhoto stavu súd nemohol dospieť k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre

nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebolo objektívne osvedčené, že by išlo o situáciu, ktorá
by bezprostredne a vážne ohrozovala práva alebo právom chránené záujmy žalobkyne. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 odsek 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 v spojení s § 255
odsek 1 a § 262 odsek 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa obsahu súdneho spisu žalovanému v
odvolacom konaní však nevznikli žiadne preukázateľné trovy. V takom prípade je v súlade s článkom
17 základných zásad CSP, ktorý vyjadruje princíp procesnej ekonómie potrebné rozhodnúť priamo tak,

že sa úspešnej strane náhrada trov konania nepriznáva. Tento postup korešponduje aj s ustálenou
judikatúrou, napr. uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/14/2018.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).