Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoR/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117200240
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6117200240.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov
senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v B., C. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o,
so sídlom v Žiline, Sládkovičova 13, IČO: 47 253 339 proti žalovanému: UNIMED, spol. s r.o., so sídlom
v Bratislave, Oriešková 11, IČO: 17 312 752, právne zastúpenému: Právny dom - advokáti, s.r.o., so

sídlom v Banskej Bystrici, Dlhá 2, IČO: 36 857 793, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cr/1/2017-340 zo dňa 20.02.2023,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cr/1/2017-340 zo dňa 20.02.2023 z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný
súd“) výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.
1.1 V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podanou žalobou zo dňa 04.01.2017 domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku
sp. zn. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009 vydaného Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom

zriadeným spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica v konaní pred
jediným rozhodcom JUDr. Jakubom Kajbom, a to v časti týkajúcej sa žalobkyne. Ďalším podaním
doručeným súdu dňa 27.01.2017 sa žalobkyňa domáhala odkladu vykonateľnosti žalobou napadnutého
rozhodcovského rozsudku, ktorému návrhu súd uznesením zo dňa 24.02.2017 vyhovel.
1.2 V ďalšom obsahu odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval obsah podanej žaloby žalobkyne,
jednotlivé vyjadrenia sporových strán a ich prednesy, vykonané dokazovanie a závery z neho

vyplývajúce. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/155/2010 súd zistil, že
žalobkyňasažaloboudoručenousúdu08.11.2010domáhalavočižalovanémuzrušeniarozhodcovského
rozsudkusp.zn.OS29/2009 zodňa10.12.2009,tedatotožnéhoakovprejednávanejveci,ktorékonanie
bolo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou uznesením č. k. 13C/199/2010-232 zo dňa 18.10.2012
zastavené. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12.06.2013.
1.3 Súd prvej inštancie taktiež poukázal na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.10.2020

znalkyne D. D. E. F., z ktorého súd zistil, že „originál podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená
skúmaná fotokópia podpisu, na listine označenej ako „Doručenka do vlastných rúk“ od odosielateľa
Obchodný súd zriadený pri Obchodný súd s.r.o., Námestie SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, určená
adresátovi A. A., G. XXXX/X, XXX XX B., s dennou pečiatkou dodacej pošty XXX XX B., s dátumom na
pečiatke 30.11.09, ktorým bol potvrdený príjem uvedenej písomnosti dňa 30.11.2009, nebol vyhotovený
pisateľom A. A., nar. XX.XX.XXXX, v súčasnosti trvale bytom C. XXXX/XX, B.“.

1.4 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa bola
účastníkom rozhodcovského konania sp. zn. OS 29/2009 v procesnom postavení žalovanej 2/,s ktorou rozhodcovský súd konal. Z pripojenej neúplnej fotokópie rozhodcovského spisu Obchodného
súdu sp. zn. OS 29/2009 mal súd preukázané, že právomoc konať a rozhodovať spor pred týmto
rozhodcovským súdom bola založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou formou rozhodcovskej

doložky ako súčasť článku V. Uznania záväzku zo dňa 22.07.2009 uzavretej medzi žalobcom (v
tomto konaní žalovaným) a žalovaným 1/, súčasťou ktorého bol aj ručiteľský záväzok žalovanej
2/ (v tomto konaní žalobkyne). S otázkou, ako aj s otázkou platnosti rozhodcovskej doložky sa
rozhodca riadne a zrozumiteľne vysporiadal na strane 4 v odseku 2. odôvodnenia rozsudku sp.
zn. OS 29/2009 zo dňa 10.12.2009. Z pripojeného rozhodcovského spisu súd ďalej zistil, žalobkyňa

(v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovanej 2/) nebola v rozhodcovskom konaní aktívna, aj keď
v čase rozhodcovského konania listinné dokumenty z rozhodcovského súdu podľa doručenky založenej
v rozhodcovskom spise dňa 30.11.2009 prevzala. Až v predmetnom súdnom konaní (po nariadení
znaleckého dokazovania) vyšlo najavo, že podpis na doručenke zo dňa 30.11.2009 nebol vyhotovený
pisateľom – žalobkyňou. Rozhodcovský súd, ktorý nemal o tejto skutočnosti vedomosť dňa 10.12.2009
vydalRozhodcovskýrozsudoksp.zn.OS29/2009,ktorýbolžalobkynidoručenýnajskôrdňa06.12.2016,

vychádzajúc pritom z listiny predloženej žalobkyňou spolu so žalobou ako aj z výpovede právneho
zástupcu žalobkyne na pojednávaní a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola tamojšiemu
súdu doručená dňa 05.01.2017, teda v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote v zmysle ustanovenia §
41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinnom do 31.12.2014.
1.5 Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala v súdnom konaní

dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vymedzené v ustanovení § 40 ods. 1
písm. a), c) a d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 a na
základe takto uplatnených právnych dôvodov nemohol súd žalobe žalobkyne vyhovieť. K jednotlivým
dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uvádzaným žalobkyňou súd prvej inštancie uviedol,
že žalobkyňa tieto uviedla v zmysle § 40 ods. 1 písm. h) a písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa prostredníctvom súčasného právneho zástupcu na dôvode
podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní v priebehu súdneho konania už netrvala,
súd sa týmto dôvodom už nezaoberal. Žalobkyňa v žalobe „odôvodnila svoju žalobu ustanovením
§ 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, pretože napadnutý rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania vzhľadom k tomu, že

žalobkyňa nikdy neuzatvorila rozhodcovskú zmluvu, a preto rozhodcovský súd nemohol a nemal vo
vzťahu k žalobkyni vydať rozhodcovský rozsudok“. Takéto vymedzenie dôvodu zrušenia napadnutého
rozsudku podľa názoru súdu prvej inštancie, korešponduje s ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) –
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.
Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní vymedzuje spory, ktoré nemožno rozhodovať

v rozhodcovskom konaní, avšak spor, ktorý bol v rozhodcovskom konaní rozhodnutý, nespadal ani
pod jeden – zákonom predpokladaný prípad, t.j. nejednalo sa ani o vznik, zmenu alebo o zánik
vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, ani o osobný stav, ani o spor súvisiaci
s núteným výkonom rozhodnutí a ani o spor vzniknutý v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Preto súd považoval takto žalobkyňou uplatnený dôvod za nepreukázaný, teda právne irelevantný.

Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že pod tento právny dôvod je možné subsumovať
skutočnosť, že nikdy nebola uzavretá platná rozhodcovská zmluva alebo doložka vo vzťahu k žalobkyni,
a teda rozhodcovský súd konať nemohol a táto vec nemohla byť predmetom rozhodcovského konania,
pretože ani z gramatického, ale ani z logického výkladu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) zákona
o rozhodcovskom konaní takýto výklad žalobkyne nevyplýva a súd nemôže nahrádzať, resp. rozširovať

výklad zákona prijatého zákonodarcom.
1.6 Vo vzťahu k ďalšiemu žalobkyňou uplatnenému dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom konaní súd uviedol, že tento dôvod žalobkyňa uplatnila prvýkrát dňa 08.10.2018, ktorý
ponechala na úvahu súdu a uplatnila ho aj z opatrnosti, pričom súd dospel k záveru, že ho uplatnila
po uplynutí 30-dňovej lehoty, teda oneskorene. Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne,

že tento právny dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní bol skutkovo
vymedzený už v podanej žalobe doručenej súdu dňa 05.01.2017, teda v zákonnej lehote. Podľa
tohto zákonného ustanovenia môže sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len „ak jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy“, žalobkyňa však v žalobe
platnosť rozhodcovskej zmluvy pri ňou uplatnenom dôvode nepopierala, urobila tak až v priebehu

súdneho konania, teda po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty na uplatnenie tohto dôvodu. Preto súd už
nemohol na takto uplatnený právny dôvod prihliadať.
1.7 Vo vzťahu k poslednému žalobkyňou uplatnenému dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. d) zákona
o rozhodcovskom konaní bol súd toho názoru, že tento dôvod žalobkyňa uplatnila prvýkrát napojednávaní vo veci samej dňa 23.04.2019 potvrdenej v písomnom vyjadrení zo dňa 22.05.2019
tvrdiac, že skutok už bol vymedzený v žalobe zo dňa 05.01.2017. Súd prvej inštancie bol však toho
názoru, že ani tento právny dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. d) zákona o rozhodcovskom konaní

nebol skutkovo vymedzený v žalobe a pokiaľ ho žalobkyňa v priebehu súdneho konania objasňovala,
zdôvodňovala, urobila tak až po uplynutí 30-dňovej lehoty na uplatnenie tohto dôvodu, a preto súd
už nemohol na takto uplatnený právny dôvod prihliadať. Pokiaľ by žalobkyňa uplatnila tento právny
dôvod včas, teda pri podaní žaloby, súd by sa mohol zaoberať a preskúmať, či došlo k naplneniu
dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. d) zákona o rozhodcovskom

konaní. Avšak súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobkyne, že skutok podľa § 40 ods. 1 písm.
d) zákona o rozhodcovskom konaní bol vymedzený a zdôvodnený v žalobe. Súd prvej inštancie
zvýraznil, že dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia
§ 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31.12.2014 musia byť presne
vymedzenéašpecifikovanéprivčasnompodávanížalobytak,abytietobolijednoznačné,nezameniteľné
a nepripúšťajúce rôzny výklad. V predmetnom prípade bola žalobkyňa v čase podania žaloby právne

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý podal žalobu včas, v zákonnej 30-dňovej lehote, a
ktorý vymedzil a odôvodnil právne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Súd bol
toho názoru, že skutkové vymedzenie dôvodu uplatneného v žalobe nebolo relevantné – postačujúce na
to, aby súd mohol takéto skutkové vymedzenie subsumovať aj pod dôvody upravené v § 40 ods. 1 písm.
c) a d) zákona o rozhodcovskom konaní, keďže tieto dôvody neboli uplatnené včas pri podaní žaloby.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu zvoleného po rozhodnutí vo veci samej súdom prvej inštancie.
Uviedla, že na predmetnú právnu vec je potrebné aplikovať zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení účinnom do 31.12.2014 a na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku aplikovať

ustanovenie § 40, ktoré taxatívnym spôsobom vymenúva dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku
tak, ako k tomuto záveru dospel aj súd prvej inštancie. Žalobkyňa ako podstatné dôvody, pre ktoré
sa domáha výroku súdneho rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku
poukázala na to, že rozhodcovský súd nemal právomoc na vedenie rozhodcovského konania voči
žalobkyni a následné vydanie rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobkyni ako fyzickej osobe.

Poukázala opätovne na znenie listiny označenej ako „uznanie záväzku“ zo dňa 22.07.2009, podľa
ktoré žalobkyňa ako fyzická osoba pripojila svoj podpis, avšak iba pod ustanovenie článku IV. uznania
záväzkuavžiadnomprípadeneuzatvorilaakofyzickáosobarozhodcovskúdoložku,ktorábolasúčasťou
článku V. riešenie sporov uznania záväzku. Uvedené je podporené a preukázané aj samotným
znením a grafickým vyhotovením textu uznania záväzku, kde je priamo v texte uznania záväzku pod

článkom IV. vložená medzera, a kde sa umiestnený priestor na podpis žalobkyne A. A.. Žalobkyňa
ostatné ustanovenia uznania záväzku ako fyzická osoba nepodpísala, najmä nepodpísala článok V.
riešenie sporov, a preto jej z týchto ďalších ustanovení uznania záväzku nemohli platne vzniknúť
žiadne povinnosti ani záväzky a týmito ďalšími ustanoveniami nemôže byť žalobkyňa viazaná a tieto
ustanovenia nemohli ani založiť právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k osobe žalobkyne.

Žalobkyňa ako fyzická osoba predmetnú rozhodcovskú doložku neuzatvorila, a teda nemala byť
ani účastníčkou predmetného rozhodcovského konania. Rozhodcovská doložka medzi žalobkyňou
a žalovaným nikdy nevznikla, teda ide o ničotný, resp. nulitný právny úkon, t. j. paakt, z ktorého
nemôžu platne vzniknúť žiadne práva a povinnosti konkrétnej osobe. Rozhodcovská doložka bola
dojednaná v rámci uznania záväzku len na spory vzniknuté medzi veriteľom a dlžníkom. Vzhľadom na

túto skutočnosť má žalobkyňa za to, že rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať výlučne dohodou
určené spory medzi veriteľom a dlžníkom a nemal právomoc konať o ručiteľskom záväzku žalobkyne.
Pokiaľ sa však rozhodcovský súd uvedeným pravidlom neriadil a so žalobkyňou konal ako s účastníčkou
konania, žalobkyňa má právo domáhať sa zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 40 zákona
o rozhodcovskom konaní. Nakoľko rozhodcovská doložka predstavuje vo vzťahu k žalobkyni nulitný

právny úkon, žalobkyňa má za to, že v danom prípade by sa mal rozhodcovský rozsudok zrušiť v zmysle
§ 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovský súd nemohol v predmetnej
veci vôbec konať o ručiteľskom záväzku žalobkyne a zaviazať ju rozhodcovským rozsudkom na plnenie
povinnosti popri dlžníkovi spoločnosti STA – LESTS, s.r.o. ako žalovanom 1/, a teda rozhodcovský súd
konal v rozsahu žalobkyni v konkrétnej veci, ktorá nemohla byť predmetom rozhodcovského konania.

Keďže uvedený dôvod v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 nie
je výslovne uvedený, žalobkyňa tento dôvod vo svojej žalobe subsumovala pod § 40 ods. 1 písm. a)
zákonaorozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.12.2014,ato,žerozhodcovskýrozsudokbolvydanývo
veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Následne žalobkyňa v priebehu súdnehokonania navrhovala, aby súd sám zo svojej úradnej povinnosti kvalifikoval a subsumoval tento dôvod,
ktorýv§40ods.1zákonaorozhodcovskomkonaníúčinnéhodo31.12.2014výslovneuvedenýniejepod
iné ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/, a teda súd by mohol zrušiť rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť,

resp. neexistenciu rozhodcovskej doložky, prípadne by do úvahy pripadala i aplikácia ustanovenia
§ 40 ods. 1 písm. d/ zákona o rozhodcovskom konaní, pokiaľ by súd dospel k záveru, že rozhodlo
o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala. Žalobkyňa túto skutočnosť v rozhodcovskom
konaní nenamietala, avšak výlučne z dôvodu, že o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní nemala
vedomosť, a teda objektívne túto námietku v rozhodcovskom konaní ani nemohla uplatniť. Uvedené

skutočnosti boli preukázané v súdnom konaní vykonaním dôkazov – znaleckým posudkom č. XX/XXXX.
Žalobkyňa tak z objektívnych dôvodov nemohla ani hypoteticky využiť svoje právo namietať nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu. Žalobkyňa uviedla, že samotný dôvod podania žaloby na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol uvedený už v pôvodne podanej žalobe na strane 4. predposledný
odsek, a to ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002, pričom však skutkovo a obsahovo
vymedzila dôvod podania žaloby a dôvod, pre ktorý by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený,

a to bola skutočnosť, že žalobkyňa nikdy neuzatvorila rozhodcovskú zmluvu, a preto rozhodcovský
súd nemohol a nemal vo vzťahu k žalobkyni vydať rozhodcovský rozsudok, nakoľko nemal žiadnu
právomocvočižalobkynikonaťvrámcirozhodcovskéhokonania.Taktovymedzenýdôvodsaodpodania
žaloby nemenil a v podaniach alebo vyjadreniach právneho zástupcu žalobkyne sa len na vysvetlenie
a objasnenie právnych názorov alebo výkladu zákona uvádzali jednotlivé písmená § 40 ods. 1 zákona

č. 244/2002 účinné do 31.12.2014. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s ostatným obsahom odôvodnenia
rozhodnutiasúduprvejinštancieozamietnutížalobyazotrvalananázore,žezvykonanéhodokazovania
je zrejmé, že žalobkyňa vymedzila dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku už v podanej žalobe
a to spôsobom, že žiadna rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzavretá nebola a rozhodcovský
súd nemal založenú právomoc rozhodovať v predmetnej veci, teda rozhodcovským rozsudkom sa

rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Takýto dôvod v § 40 ods. 1 zákona
č. 244/2002 v znení účinnom do 31.12.2002 výslovne uvedený nie je, avšak je nepochybné, že
sa jedná o dôvod, pre ktorý musí byť rozhodcovský rozsudok zrušený ako nezákonný. Žalobkyňa
má za to, že súd pri posudzovaní tejto veci postupoval neprimerane formalisticky a arbitrárne, keď
tento principiálny dôvod neposúdil ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, kedy vyslovene

formalisticky uviedol, že tento dôvod nemožno subsumovať pod § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002
Z. z. Ďalej žalobkyňa poukázala, že samotný zákon o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31.12.2012 v § 21 rozlišuje medzi neexistenciou a neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy, kedy v tomto
ustanovení uvádza, že účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy môže tak

urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Z tohto ustanovenia je zrejmé,
že právomoc rozhodcovského súdu nie je daná v prípade neexistencie, resp. neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy, pričom je zrejmé, že uvedené sú dve rozdielne veci a situácie. V danom prípade žalobkyňa
namieta samotnú neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, čo však ako dôvod zrušenia rozhodcovského
rozsudku v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014 uvedené výslovne nie je.

Žalobkyňa tiež poukázala na to, že sám zákonodarca následne novelou zákona precizoval dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku novelou č. 336/2014, ktorým sa zmenil § 40 ods. 1 a dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa novej právnej úpravy účinnej od 01.01.2015 sú koncipované
širšie, pričom dôvodom je i situácia, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý
nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva a súd v danej veci dospel k záveru, že v danom prípade

nemôže nahrádzať, resp. rozširovať výklad zákona prijatého zákonodarcom, tento záver súdu považuje
žalobkyňa za nesprávny a v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 341/2007 z 01.07.2008 bol
súd povinný sa od doslovného znenia právneho textu odchýliť v danom prípade, keďže to zo závažných
dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkonu
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobkyňa preto navrhla, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovie a rozhodne,
že rozhodcovský rozsudok v časti týkajúcej sa žalobkyne A. A. sa zrušuje.

3.Odvolaniežalobkynebolodoručenéžalovanémuprostredníctvomprávneho zástupcudňa08.08.2023
s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril podaním zo dňa 31.08.2023. Uviedol, že rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za vecne správny a s podaným odvolaním nesúhlasí. Okresný súd posúdil
vec po právnej a skutkovej stránke správne, keď žalobu zamietol. Rozhodcovskú doložku dojednanúv článku V. uznania záväzku zo dňa 22.07.2009 považoval za existujúcu vo vzťahu k žalobkyni, nakoľko
v texte daného článku sa výslovne hovorí, že rozhodcovská doložka sa vzťahuje aj na spory s osobami
uvedenými v článku IV. uznania. Článok IV. pritom obsahuje ručiteľské vyhlásenie žalobcu učinené

podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Rozhodcovská doložka tak bola zjavne uzavretá aj so
žalobkyňou. Žalovaný poukázal na to, že všetky uvedené dôvody sa týkali skutočnosti, že rozhodcovský
súd nie je oprávnený vec riešiť, avšak žalobkyňa však opomenula skutočnosť, že v článku V. uznania,
ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku sa táto vzťahuje aj na žalobkyňu. Ďalej sa v obsahu vyjadrenia
žalovaný venoval výkladu dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.

a/, písm. c/, písm. d/ Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom uviedol, že ustanovenie § 40 ods. 1
písm. a/ sa netýka ani jedného z konaní a na daný prípad nie je možné aplikovať dôvod zrušenia
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona. Pokiaľ sa týka dôvodu podľa §
40 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ Zákona o rozhodcovskom konaní, súd správne vyhodnotil, že tieto dôvody
boli žalobkyňou označené až dodatočne po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Aplikovanie obidvoch dôvodov si navyše odporuje, nakoľko písm. c/ rieši

neplatnosť rozhodcovskej doložky (na to, aby doložka mohla byť neplatná, musí existovať) a písm. d/
rieši okrem iného aj neexistenciu rozhodcovskej doložky, a teda prípad, kedy rozhodcovská doložka
vôbecnevznikla.Niejemožnéposudzovaťplatnosťniečoho,čoeštenevzniklo.Žalobkyňapodalažalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku a túto odôvodnila dôvodom podľa § 40 ods. 1 písm. a/ a až h)
dodatočne po uplynutí zákonnej lehoty žalobu rozšírila aj o ďalšie dôvod (§ 40 ods. 1 písm. c/ a d/ zákona

č. 244/2002) a dôvod uvedený v písm. a/ skutkovo presnejšie vymedzila. Vzhľadom na to, že konanie
o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní účinného do konca
roka 2014 pomerne formalizované a že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú vo svojej
podstate procesného charakteru a nemajú byť bránou na meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku,
pričom súd je v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku formálne viazaný dôvodmi uvedenými

v žalobe a tieto dôvody nemôže rozširovať, je v záujme žalobcu, aby dôvody o zrušenie rozhodcovského
rozsudku špecifikoval v žalobe jednoznačne a zrozumiteľne. Zároveň žalovaný namietol, že samotný
zákonodarcaobmedzillehotu,doktorejmôžeúčastníkkonaniavrozhodcovskomkonanípodaťnámietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, a to z dôvodu efektívnosti rozhodcovského konania
a nižšej miery zaťaženia súdov, ktoré budú rozhodovať o zrušení rozhodcovských rozsudkov. Žalobkyňa

tak mala byť aktívna v rozhodcovskom konaní. Ďalej žalovaný poukázal na zmenu adries bydliska
a pobytu žalobkyne a spôsoby doručovania listín z rozhodcovského súdu a zvýraznil, že je veľmi
neštandardné, aby zásielku adresovanú doporučene do vlastných rúk doručila pošta inej osobe ako tej,
ktorej je určená. K takémuto konaniu zrejme nemôže dôjsť bez súhlasu adresáta, a preto je žalovaný
toho názoru, že doručovanie listín z rozhodcovského súdu bolo účelovo zmarené samotnou žalobkyňou,

a preto takémuto konaniu žalobkyne nemôže byť priznaná právna ochrana. Žalovaný preto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

5. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo doručené žalobkyni dňa 16.09.2023 s možnosťou
k uvedenému sa vyjadriť.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

7. V dôsledku podaného odvolania žalobkyne krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením §

379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 a 3
CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

9. V ustanovení § 389 ods. 1 CSP v spojení s § 365 ods. 1 CSP sú zákonom definované dôvody, pre ktoré
je nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady,

ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces. Za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie je treba považovať predovšetkým nesprávny procesný postup súdu, ktorý má
zanásledokznemožnenieniektorejzostránsporuzákonnýmspôsobomkonaťpredsúdom,zúčastňovať
sasúdnehoprocesu,uskutočňovaťjemunáležiaceprocesnépráva,resp.využívaťprostriedkyprocesnejobrany. Pokiaľ sa v konaní vyskytne takáto vada spočívajúca v nesprávnom postupe súdu preto, aby
bolo možné strane zúčastňovať sa konania pred súdom, vždy ide o zásadný a závažný nedostatok,
nakoľko sa tým stranám sporu odníma možnosť riadne konať pred nestranným a spravodlivým súdom.

Takouto vadou je postihnutý aj odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie.

10. V prejednávanej veci súd žalobu žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. OS
29/2009 zo dňa 10.12.2009 vydaného Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, v časti týkajúcej sa

žalobkyne, zamietol.
10.1 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v konaní uplatnila zákonné dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31.12.2014 (ďalej aj len „Zákon o rozhodcovskom konaní“),
avšak dospel k záveru, že žalobkyňa existenciu danosti dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
v žiadnej časti nepreukázala, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd pôvodne uplatnenú žalobu

a dôvody v nej uvedené posúdil i podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Zákona o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31.12.2014, avšak nestotožnil sa s právnym názorom žalobkyne prezentovaným
v konaní, že pod takto vymedzený zákonný dôvod je možné subsumovať skutočnosť, že nikdy nebola
uzavretá platná rozhodcovská zmluva alebo doložka vo vzťahu k žalobkyni, a teda rozhodcovský súd
konať nemohol a takáto vec nemohla byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko ako súd prvej

inštancie uviedol, ani z gramatického, ani z logického výkladu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ Zákona
o rozhodcovskom konaní takýto výklad žalobkyne nevyplýva a súd nemôže nahrádzať, resp. rozširovať
výklad prijatého zákonného ustanovenia.
10.2 Pokiaľ sa týka dôvodu v zmysle § 40 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní súd uviedol,
že tento dôvod žalobkyňa uplatnila prvýkrát až 08.10.2018, a teda súd dospel k záveru, že ho uplatnila až

po uplynutí 30 dňovej lehoty, teda oneskorene. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že tento právny
dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. c/ bol skutkovo vymedzený už v podanej žalobe dňa 05.01.2017, a teda
v zákonnej lehote a uviedol, že žalobkyňa v žalobe platnosť rozhodcovskej zmluvy pri ňou uplatnenom
dôvode nepopierala,. urobila tak až v priebehu súdneho konania, teda po uplynutí zákonnej 30 dňovej
lehoty na uplatnenie tohto dôvodu, a preto súd na takto uplatnený dôvod neprihliadal.

10.3 Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. d/ Zákona o rozhodcovskom konaní,
tu bol súd opätovne toho názoru, že žalobkyňa uplatnila tento dôvod prvýkrát na pojednávaní vo veci
samej dňa 23.04.2019, potvrdený v písomnom vyjadrení zo dňa 22.05.2019 tvrdiac pritom, že skutok už
bol vymedzený v žalobe doručenej súdu dňa 05.01.2017. Podľa názoru súdu prvej inštancie ani tento
právny dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. d/ Zákona o rozhodcovskom konaní nebol skutkovo vymedzený

v žalobe a pokiaľ ho žalobkyňa v priebehu súdneho konania objasňovala a zdôvodňovala, urobila tak
opätovne po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty na uplatnenie tohto dôvodu. Na takýto dôvod potom
súd neprihliadal.
10.4 Pokiaľ sa týka dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, v zmysle ustanovenia § 244 písm. h/
Zákona o rozhodcovskom konaní, súd prvej inštancie uviedol, že existenciu daného dôvodu neskúmal,

týmto sa nezaoberal, nakoľko žalobkyňa v priebehu súdneho konania na tomto už netrvala.

11. Odvolací súd uvádza, že v súdenej veci súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, pričom uvedeným právnym
posúdením sa priklonil k návrhu právneho zástupcu žalovaného predneseného pred súdom prvej

inštancie.

12. Zo spisového materiálu ako i z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
13C/199/2010 je zistiteľné, žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 05.01.2017, ktorej veci bola pridelená sp. zn. 9Csr/1/2017. Následne však na

základe pokynu predsedu Okresného súdu Banská Bystrica bola vec prevedená do súdneho registra
Cr a bola jej pridelená sp. zn. 60Cr/1/2017 (prejednávaná vec). Žalobkyňa sa predmetnou žalobou,
v poradí už druhýkrát v súdnom konaní, domáhala zrušenia totožného rozhodcovského rozsudku
Obchodného súdu sp. zn. 29/2009 zo dňa 10.12.2009, keď z pripojeného spisu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 13C/199/2010 vyplýva, že žalobkyňa tak už konala a totožný rozhodcovský

rozsudok navrhovala zrušiť na rovnakom skutkovom i právnom základe, keď žaloba uplatnená v súdenej
veci je takmer totožná a obsahovo zhodná so žalobou v prv začatej veci vedenej Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/199/2010. Uvedené konanie Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 13C/199/2010 neskončilo právoplatným meritórnym rozhodnutím o veci, keď po predchádzajúcomzrušení a vrátení prvotne vydaného rozsudku Okresným súdom Banská Bystrica č. k. 13C/199/2010
– 170 dňa 03.11.2010, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici súdom v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/29/2012 zo dňa 28.03.2012, bolo konanie vo veci v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené

a o návrhu (žalobe) na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak nebolo vecne rozhodnuté.

13. Na uvedené odvolací súd poukazuje i z dôvodu totožnosti obsahu žaloby žalobkyne
v predchádzajúcom konaní sp. zn. 13C/199/2010 a v prejednávanej veci vedenej pod sp. zn.
60Cr/1/2017, pričom však v súdenej veci došlo k podstatnej a zásadnej zmene, keď bolo znaleckým

dokazovaním zistené, že podpis na doručenke do vlastných rúk od odosielateľa Obchodný súd, zriadený
pri Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, určená adresátovi A. A. s dátumom na pečiatke
30.11.2009, ktorým bol potvrdený príjem písomnosti zo dňa 30.11.2009, nebol vyhotovený pisateľom
A. A.. V dôsledku uvedeného, tak rozhodcovský rozsudok obchodného súdu sp. zn. OS 29/2009
zo dňa 10.12.2009 nadobudol účinky právoplatnosti až na základe neskôr vykonaného dodatočného
doručovania listín zasielaných obchodným súdom a to až dňom 06.12.2016. V uvedenej veci tak

rozhodcovskýrozsudokrozhodcovskéhosúdubolvydaný10.12.2009, účinkyprávoplatnostinadobudol
dňa 06.12.2016, pričom žaloba žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola okresnému súdu
doručená 05.01.2017.

14. Za uvedené obdobie došlo k zmene znenia zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,

ktorá zmena sa týka i ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. , ktorý vymedzuje dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Možno tak konštatovať, že v uvedenom období došlo k stretu znenia právnej
normy účinnej v čase, kedy bol rozhodcovský rozsudok vydaný oproti času, keď rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť, resp. keď bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku na
všeobecnom súde.

15. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia aplikoval na vec ustanovenia zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, pričom dôvod svojho
právneho posúdenia nijako neodôvodnil a neoznačil a nevysporiadal sa s prechodnými ustanoveniami
Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorých postupoval. V dôsledku uvedenej vady je napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné z dôvodu absencie odôvodnenia použitia právnej
normy v znení aplikovanom súdom prvej inštancie, ktoré už nebolo účinné v čase vedeného súdneho
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedená vada zároveň zakladá dôvod pre zrušenie
rozsudku súdu prvej inštancie a pre vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

16. S uvedeným postupom súdu prvej inštancie a právnym posúdením úzko súvisí i subsumovanie
jednotlivých žalobkyňou označených dôvodov v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku doručenej
okresnému súdu dňa 05.01.2017, nakoľko jednotlivé skutkové podstaty dôvodov pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku sú vymedzené odlišne v Zákone o rozhodcovskom konaní v znení účinnom

v čase vydania rozsudku rozhodcovským súdom a v čase konania všeobecného súdu o žalobe
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v neskôr účinnom znení došlo k zmene vymedzenia
dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a tiež i ku kumulácii jednotlivých skutkových podstát
dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku pod ust. § 40 ods. 1 písm. a) Zákona o rozhodcovskom
konaní (v znení účinnom v čase konania všeobecného súdu o žalobe o zrušenie rozhodcovského

rozsudku).

17. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014,
ktoré vo veci aplikoval súd prvej inštancie, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak:

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.
17.1 Naproti tomu, podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom v čase podania žaloby na súd, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušenýpríslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému
účastníkovi rozhodcovského konania, ak:
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že

1) nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade
s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť alebo že takáto dohoda nebol uzavretá podľa Právneho poriadku Slovenskej republiky,
2) nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu po rozhodcovskom konaní, alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,

3) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi, alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od časti rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku

aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

18. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v súdenej veci de facto vyplýva, že súd prvej inštancie
k vecnému posúdeniu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku ani nepristúpil, nakoľko pri
posúdení dôvodov podľa ustanovenia § 40 písm. c/ a d/ Zákona o rozhodcovskom konaní, konštatoval,

že uvedené dôvody boli síce žalobkyňou uplatnené v konaní, avšak až po uplynutí zákonom určenej
lehoty 30 dní, a preto sa s nimi súd prvej inštancie vecne nezaoberal.
18.1 Rovnako sa súd nezaoberal posúdením žalobkyňou uvádzaného dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm.
h/ Zákona o rozhodcovskom konaní, keď uviedol, že na uvedené nemal dôvod, keďže žalobkyňa na
uplatnení tohto dôvodu v priebehu konania už netrvala.

19.Osobitnesúdprvejinštancieodôvodnilžalobkyňouprávnevymedzenýdôvodpodľa§40ods.1písm.
a/ Zákona o rozhodcovskom konaní, keď v odôvodnení (odsek 41.) uviedol, že sa nestotožnil s právnym
názorom žalobkyne, že pod tento právny dôvod (§ 40 ods. 1 písm. a/) je možné subsumovať skutočnosť,
že nikdy nebola uzavretá platná rozhodcovská zmluva alebo doložka vo vzťahu k žalobkyni, a teda

rozhodcovský súd konať nemohol a táto vec nemohla byť predmetom rozhodcovského konania, pretože
ani z gramatického, ani z logického výkladu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a/ Zákona o rozhodcovskom
konaní, takýto výklad žalobkyne nevyplýva a súd nemôže nahrádzať, resp. rozširovať výklad zákona
prijatého zákonodarcom.

20. Zo žaloby žalobkyne v prejednávanej veci je však zistiteľné, že táto skutkovo popísala a odôvodnila
dôvody pre zrušenie ňou označeného rozhodcovského rozsudku, pričom čiastočne učinila i právne
vymedzenie dôvodov podľa § 40 Zákona č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, keď
v žalobe expressis verbis uviedla dôvody podľa ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a/ a písm. h/ Zákona
o rozhodcovskom konaní. Iné právne vymedzenie dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

v konaní síce neuviedla (neoznačila), avšak ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedla
i tú okolnosť, že ona, ako fyzická osoba, rozhodcovskú doložku platne neuzatvorila, rozhodcovská
doložka, resp. rozhodcovská zmluva sa na žalobkyňu, ako fyzickú osobu nevzťahuje, a preto rozhodca
obchodného súdu prekročil právomoc rozhodnúť spor a rozhodol spor, pre ktorý rozhodcovská doložka
nebola uzatvorená. Žalobkyňa tak skutkovo v žalobe namietala existenciu rozhodcovskej doložky, resp.

zmluvy, ktorá by sa vzťahovala na ňu, ako na fyzickú osobu. Takto skutkovo vymedzený dôvod však
žalobkyňa v žalobe nesubsumovala pod konkrétny resp. správny dôvod v zmysle § 40 ods. 1 Zákona
o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014. Odvolací súd však uvádza, že zo žaloby
zjavne vyplýva skutkové vymedzenie dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu popretia
existencie, resp. platnosti rozhodcovskej zmluvy, hoc tento dôvod resp. dôvody neboli žalobkyňou

označené priradením konkrétneho ustanovenia § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, ako zákonom
vymedzenéhodôvoduprezrušenierozhodcovskéhorozsudku. Uvedenévšakniejeprekážkoučivadou
žaloby a nemôže byť na ťarchu účastníka konania, hoc tento je i právne zastúpený právnym zástupcom.
Právne posúdenie, teda i subsumpcia konkrétneho skutkového stavu pod správnu právnu normu, resp.
jej časť, je vždy vecou súdu.

21. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že rozhodcovská doložka sa na ňu ako fyzickú osobu nevzťahovala,
resp. že ako fyzická osoba neuzatvorila platne rozhodcovskú doložku, bolo na mieste, aby súd
prvej inštancie sám vykonal podradenie popísaného skutkového dôvodu pod konkrétne ustanovenie(písmeno) ustanovenia § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní a pristúpil i k prieskumu dôvodov
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm. c/ a d/ Zákona o rozhodcovskom konaní,
pokiaľ tento aplikoval v znení účinnom k 31.12.2014. Dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

pre nedostatok dojednanej rozhodcovskej doložky v žalobe skutkovo tvrdený a vymedzený bol, tento
však nebol (vôbec alebo správne) vymedzený právne konkrétnym ustanovením (písm.) § 40 Zákona
o rozhodcovskom konaní, preto v rámci právneho posúdenia, ktoré prináleží výlučne konajúcemu súdu,
mal konajúci súd pristúpiť i k vecnému preskúmaniu dôvodnosti takto označeného a tvrdeného dôvodu
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

22. Na strane druhej však odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý
nesubsumoval takto žalobkyňou vymedzený dôvod spočívajúci v namietaní rozhodcovskej doložky pod
ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a/, ktoré samotné znenie odkazuje (uvádza v zátvorke) na § 1 ods. 3
zákona č. 244/2002 Z.z v znení účinnom do 31. 12. 2014.

23. Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a/ zákona č. 244/2002 Z.z., že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, je
nutné vykladať v súvislosti s ustanovením § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002, keď zákonodarca v ustanovení
§40ods.1písm.a/vzátvorkeuvádzapráveustanovenie§1ods.3zákonač.244/2002Z.z.Ustanovenie
§ 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. taxatívne uvádza štyri druhy konaní, o ktorých nemožno rozhodovať

spory v rozhodcovskom konaní, pričom v danom prípade nešlo ani o jedno takéto konanie, teda v danom
prípade nešlo o vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
nešlo ani o spor o osobnom stave, ani o spor súvisiaci s núteným výkonom rozhodnutia alebo o spor,
ktorý by vznikol v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. V súdenej veci sa tak nejedná o spor,
ktorý by bol vylúčený z rozhodcovského konania s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 244

Z.z.. V tejto čiastkovej otázke bol záver súdu prvej inštancie vecne správny.

24. S poukazom však na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie,
z dôvodu absencie náležitého odôvodnenia aplikácie právnej normy (Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní) v účinnom znení, ako nedostatočne odôvodnený zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. V tomto súd prvej inštancie ustáli a v odôvodnení náležite odôvodní aplikáciu
právnej normy v účinnom znení, odôvodní, či pre právne posúdenie účinného znenia právnej normy
bola rozhodujúca právna skutočnosť vydania rozhodcovského rozsudku, nadobudnutie právoplatnosti
rozhodcovskéhorozsudkualebopodaniežalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudkunasúd. Následne
pri vecnom posúdení sa bude zaoberať dôvodmi uplatnenými žalobkyňou v žalobe a v zákonnej lehote

upravenej § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní v aktuálnom znení (v trvaní podľa aplikovaného
účinného znenia zákona), pričom sám vykoná právne posúdenie žalobkyňou skutkovo vymedzených
dôvodov s prihliadnutím, že žalobkyňa v žalobe nepochybne uplatnila dôvod spočívajúci v nedostatku
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, ktorá by sa vzťahovala na ňu, ako fyzickú osobu. Pri
skúmaní dôvodu, či žalobkyňa namietala (uplatnila) túto okolnosť v rozhodcovskom konaní, konajúci

prvoinštančný súd prihliadne i na osobité okolnosti prípadu, keď v konaní bolo preukázané, že žalobkyni
nebolilistinyzodňa30.11.2011riadnedoručované,atedasasúdvysporiadaisokolnosťou,čižalobkyňa
(v danom konaní), ako žalovaná v rozhodcovskom konaní, objektívne mohla namietať v rozhodcovskom
konaní tú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva sa na ňu nevzťahuje, prípadne od akého momentu, resp.
od akej skutočnosti tak žalobkyňa v rámci rozhodcovského konania mohla učiniť. Súd prvej inštancie

teda v ďalšom konaní pristúpi k vecnému posúdeniu dôvodnosti žaloby i z dôvodu spočívajúceho
v námietke nedostatku rozhodcovskej doložky. Následne svoje rozhodnutie dostatočne, zrozumiteľne,
jasne odôvodní tak, aby jeho závery, ich správnosť bolo možné preskúmať.

25. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.

1 písm. c/ CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom vo veci vyslovil právny názor
a zároveň uviedol súdu prvej inštancie intencie, v akých má ďalej postupovať.

26. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu v jeho meritórnej časti a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, teda nebol dôvod rozhodovať o trovách konania. O trovách

konania rozhodne súd prvej inštancie opätovne v novom rozhodnutí; v zmysle § 262 ods. 2 CSP
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).