Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122431384
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6122431384.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15 29Cpr/15/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: MILK-AGRO, spol. s.r.o.,
so sídlom Čapajevova 36, 080 46 Prešov, IČO: 17 147 786, práv. zást.: JUDr. Branislav Kahanec, so
sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX
D., E. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 1 033,17 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

15 29Cpr/15/2023
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.033,17 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne
od 05.01.2021 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

14 29Cpr/15/2023
1. Žalobca žalobou pôvodne doručenou v upomínacom konaní 30.09.2022 pod sp. zn. 38Up/1318/2022

žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 1 033,17 EUR s 5 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2021
do zaplatenia titulom neuhradenej náhrady za schodok.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je fyzickou osobou a v rozhodnom období pracovala pre
žalobcu na základe pracovnej zmluvy, uzatvorenej dňa 26.11.2019 s dňom nástupu 01.12.2019, pričom
uzatvorilasožalobcomajdohoduohmotnejzodpovednostisúčinnosťouod01.12.2019.Dňa25.09.2020
žalobca poveril žalovanú vedením maloobchodnej predajne Poprad Slovenka a dňa 06.12.2020 vykonal

inventúru hospodárskych prostriedkov na uvedenej prevádzke, na základe ktorej sa zistilo manko 2
648,16 EUR a finančné manko 168,88 EUR. Celkovo tak manko v súvislosti s inventúrou predstavovalo
sumu 2 817,04 EUR. Výška manka bola rozpočítaná na jednotlivých zamestnancov podľa podielu
spoločne hmotne zodpovedných pracujúcich. Pomerná časť manka určená na žalovanú za inventúru
zo dňa 06.12.2020 predstavuje sumu 1 033,17 EUR s tým, že manko predstavuje sumu 999,39 EUR
a finančné manko 33,78 EUR. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu výzvou zo dňa 21.12.2020, ktorú
prevzala 28.12.2020.

3. Vo veci bol dňa 07.10.2022 vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor
sodôvodnením,žeinventúrabolavykonanánapredajnivčase jejneprítomnosti,keďžesiod01.12.2020
čerpala riadnu dovolenku, pričom podľa vnútorných predpisov vykonaná nemala byť. V zmysle vyššieuvedeného považuje výsledok za pochybný. Uviedla, že z dôvodu takéhoto postupu zamestnávateľa s
ním po rokoch rozviazala pracovný pomer a tiež preto, že práca u neho nebola možná bez nadčasov.

4. Žalobca súdu ani nepredložil protokol o inventúre, či jeho záveroch, teda, kto ju a kedy vykonal. Tento
schodok súčasne s ňou neprerokoval. Inventúra nebola vykonaná v deň 06.12.2020, ale 04.12.2020.
Nepopiera, že mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti, ale iba ako predavačka. So žalobcom
mala uzatvorenú pracovnú zmluvu iba na túto pracovnú pozíciu. K zmene pracovnej zmluvy nikdy
písomne, ani inak nedošlo, ani nedošlo k preradeniu na inú prácu. Žalobca ju len poveril vedením

predajnedňa25.09.2020bezzmenyapísomnejpracovnejzmluvy,pretopovažujetakýtopostupžalobcu
za nezákonný a neplatný nulitný akt v rozpore so Zákonníkom práce.

5. Pritom, ak by sa mala stať riadne vedúcou, žalobca mal zo zákona povinnosť vykonať v tomto prípade
k tomuto dňu riadnu inventúru, to ale nevykonal. Dôležitou súčasťou dohody o hmotnej zodpovednosti
je totiž aj tzv. inventarizácia. Povinnosť ex lege vykonať inventarizáciu nariaďuje Zákonník práce pri jej

uzatvorení, zániku hmotnej zodpovednosti, preradení zamestnanca na inú prácu, pracovisko, preložení
a pri skončení pracovného pomeru.

6. Tiež má za to, že sú aj iné dôvody, ktoré bránia uznať nárok žalobcu a ktoré ju zbavujú viny za
škodu, lebo nasvedčujú, že schodok, ak vznikol vôbec na veciach, ktoré prevzala a nevyúčtovala,

vznikol bez jej zavinenia celkom alebo sčasti. Ide o nevykonanie inventarizácie v zmysle zákona a v
jej neprítomnosti, keďže za ten čas predmetnými hodnotami manipulovali cudzie osoby, zároveň bol
nedostatočnýpočetzamestnancovvpredajni,mohlodôjsťkodcudzeniuzverenejhodnotytreťouosobou
protiprávnym konaním, aj nevytvorením podmienok zamestnávateľom, tak aby ku krádežiam nedošlo,
hoci na to poukazovala.

7. Žalobca v reakcii na odpor proti platobnému rozkazu uviedol, že skutočnosť, že žalovaná bola v čase
vykonania inventúry na dovolenke, nie je pre priznanie žalobou uplatneného nároku rozhodujúca. V tejto
súvislosti žalobca popiera aj tú skutočnosť, že by nemohol pre neprítomnosť žalovanej ako vedúcej
predajne vykonať predmetnú inventúru. Povinnosť vykonania inventúry je pritom daná aj s poukazom

na ust. § 184 ods. 2 Zákonníka práce. Súdu predložil inventarizačný zápis zo dňa 06.12.2020, ako aj
záznam o vykonanej inventúre. K priebehu vykonania inventúry a zistenému manku navrhol aj výsluch
predsedu inventúrnej komisie. Tvrdenie žalovanej o tom, že pri jej poverení na vedúcu predajne nebola
vykonaná inventúra, nie je pravdivé a v tejto súvislosti súdu predložil dôkazy, že so zmenou osoby
vedúcej predajne bola dňa 26.09.2020 vykonaná inventúra, ktorej sa žalovaná aj osobne zúčastnila.

Žalovaná vtedy uzatvorila aj dohodu o uznaní záväzku a zrážkach zo mzdy. Nie je pravdou tvrdenie
žalovanej, že žalobca náhradu neprejednal so žalovanou. Vzniknuté manko, ako aj podiel prislúchajúci
na žalovanú, bol so žalovanou prerokovaný dňa 11.12.2020. Námietka žalovanej, že z dôvodu poverenia
na vedúcu predajne malo dôjsť k zmene pracovnej zmluvy nie je dôvodná. Zákonník práce v ust. § 9
ods. 2 umožňuje poverenie zamestnanca zamestnávateľom na ďalšie úlohy.

8. Žalovaná v duplike opätovne poukázala na rovnaké skutočnosti ako v odpore proti platobnému
rozkazu, teda, že predmetná inventúra bola vykonaná v čase, kedy čerpala dovolenku. Podľa vnútorných
predpisov v tom čase inventúra vykonaná byť nemala a preto je výsledok inventúry, ako aj jej závery sú
pochybné. Záver žalobcu o schodku a škode bol pre ňu neznámy a nevie sa k nemu vyjadriť, pretože

žalobca vykonal inventúru bez jej účasti. Nevidí dôvod, prečo nemohla byť inventúra vykonaná za jej
prítomnosti, ale práve vtedy, keď nebola v práci pre chorobu prítomná. Schodok, resp. výšku nároku
žalobca s ňou vôbec neprerokoval ako ukladá ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce; prerokovanie predsa
nemôže spočívať len v tom, že sa niekedy neskôr dodatočne oznámi jednou vetou výška zisteného
schodku, bez možnosti sa k protokolu o inventúre a jej zisteniam akokoľvek vyjadriť.

9. Nie je jej zrejmé ako škodu žalobca určil a podľa akého kľúča škoda bola rozpočítaná na
ostatných zamestnancov prevádzky. Zdôrazňuje, inventúra nebola vykonaná v deň ako sa uvádza
v inventarizačnom zázname. Žalobca ju len ústne poveril vedením predajne, bez akejkoľvek zmeny
pracovnej zmluvy a vôbec nie písomnej, čo je nutné považovať za nezákonný postup a neplatný a nulitný

akt. Ak sa mala stať riadnou vedúcou, mal zo zákona žalobca povinnosť vykonať túto inventúru. Síce
žalobca vykonal inventarizáciu dňa 26.09.2020, ale z iných dôvodov ako tých, že sa má stať vedúcou.10. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony
vpracovno-právnychvzťahochvjehomene.Vpísomnompoverenímusíbyťuvedenýrozsahoprávnenia
povereného zamestnanca. Aj právny analfabet vie, že toto ustanovenie nemožno vzťahovať na zmenu

pracovnej pozície.

11. Uviedla, že schodok vznikol bez jej zavinenia celkom alebo sčasti. Ide o nevykonanie inventarizácie
v zmysle zákona v jej neprítomnosti; keďže za ten čas predmetnými hodnotami manipulovali cudzie
osoby, napriek upozorneniam na nedostatočný počet zamestnancov v predajni, odcudzenia zverenej

hodnoty treťou osobou, aj nevytvorením podmienok zamestnávateľom. Zamestnávateľ nevytvoril
vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. V prípade krádeže je zverená hodnota
mu odcudzená, v takomto prípade predsa páchateľ spôsobil, že hmotne zodpovedný zamestnanec
nemá možnosť so zverenou hodnotou riadne hospodáriť a starať sa o ňu. Zamestnávateľ musí počítať s
takýmito konaniami. Zamestnávateľ neurobil ani iné kádrové či technické opatrenia podľa zistení, napr.
predchádzajúceho vyššieho schodku a podobne.

12. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanej,
pracovnou zmluvou, dohodou o hmotnej zodpovednosti, poverením zamestnanca, výzvou zo dňa
21.12.2020 s doručenkou, predpisom zúčtovaného manka a finančného manka, inventarizačnými
zápismi a záznamami o vykonanej inventúre 26.09.2020, s dohodou o uznaní záväzku zo dňa

05.10.2020 a inventarizačným zápisom zo dňa 06.12.2020, výsluchmi svedkov A. F. a G. C., ako aj
ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

13. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 26.11.2019 pracovnú zmluvu s dátumom nástupu do práce
01.12.2019 na pracovnú pozíciu predavačky pre prevádzku MILK-AGRA v Poprade. Obsahom zmluvy

bola aj stručná charakteristika s tým, že zodpovedá za prijímanie a vydávanie tovaru zo skladových
priestorov predajne, bezchybnosť hotovosti v pokladni, je zaradená na výkon práce v pokladni, stará
sa o poriadok a čistotu v celej prevádzke a pred prevádzkou, dôsledne vykonáva práce spojené s
hmotnou zodpovednosťou, riadi sa pokynmi zamestnanca povereného riadením MOP, zúčastňuje sa
na inventúrach.

14. Zároveň uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej zodpovedá za zverené hodnoty v
hotovosti, tovar, ceniny a zásoby materiálov, ktoré sa spíšu podľa preberacej inventarizačnej zápisnice,
ako aj za hodnoty, ktoré počas svojho pôsobenia vo funkcii predavačky kedykoľvek neskoršie prevezme.
Ak hore uvedený zamestnanec bude na pracovisku pracovať s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili

dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedá s nimi za schodok spoločne.

15. Zamestnanec sa zaväzuje, že všetky hodnoty riadne a priebežne vyúčtuje, bude odvádzať presne
a pravidelne denné tržby a robiť všetko, aby nevznikli škody na zverených hodnotách. Pri hospodárení
sa zaväzuje postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa pokynov a smerníc MILK-

AGRAs.r.o..Zamestnanecjepovinnýupozorniťbezmeškaniasvojhonadriadenéhonanedostatky,ktoré
ohrozujú riadne hospodárenie so zverenými hodnotami, alebo plnenie úloh a to vo forme doporučeného
listu adresovaného riaditeľovi podniku. Zamestnávateľ sa zaväzuje odstrániť nedostatky, na ktoré je
zamestnancom upozornený.

16. Dňa 25.09.20200 bolo stranami sporu podpísané poverenie zamestnanca zamestnávateľom v
zmysle ust. § 9 ods. 2 Zákonníka práce, ktorým bola žalovaná poverená vedením maloobchodnej
predajne Poprad Slovenka s uvedením rozsahu oprávnení, teda že riadi zverenú predajňu, efektívne
riadi a organizuje prácu zamestnancov, vypracováva rozvrh pracovných zmien, kontroluje evidenciu
pracovného času zamestnancov, hlási neprítomnosť zamestnancov, vedie administratívnu činnosť,

vykonáva nábor a zaškoľovanie nových zamestnancov, riadi a vedie tím pre spolupracovníkov na
predajni, zodpovedá za objednávku tovaru a optimalizáciu zásob, za dodržiavanie pracovného poriadku,
za zaškoľovanie a dodržiavanie hygienických predpisov; vykonáva, motivuje a hodnotí pracovníkov,
vykonáva dozor nad kvalitou poskytovaného tovaru, prijíma sťažnosti zákazníkov, v prípade porušenia
pracovnej disciplíny informuje svojho nadriadeného, v prípade kontroly predajne štátnymi orgánmi

informuje svojho nadriadeného a zodpovedá za preberanie dennej tržby a zabezpečuje jej riadne
odvádzanie a vykonáva riadnu, priebežnú, ako aj mimoriadnu inventarizáciu zásob.17. Žalobca podaním zo dňa 21.12.2020 oznámil, že inventúrou bolo zistené manko vo výške 1 033,17
EUR, ktorá bola prerokované 11.12.2020, kedy spoločnosť žalobcu jej umožnila, aby časť manka
uhradila splátkach a za tým účelom jej predložili k podpisu dohody o splátkach. Túto odmietla dňa

11.12.2020 podpísať s tým, že porozmýšľa, či ju podpíše. Za týmto účelom jej v prílohe zasiela návrh
dohody o splátkach v dvoch vyhotoveniach s tým, že ak s uvedeným znením súhlasí, obe verzie podpíše
a zašle ich k podpisu. Žalovaná uvedenú výzvu prevzala 28.12.2020.

18. Žalobca súdu predložil záznam o vykonanej inventúre s inventarizačným zápisom zo dňa

26.09.2020, z ktorej vyplýva, že okrem iných zamestnancov sa uvedenej inventúry zúčastnila samotná
žalovaná s uvedením druhu inventúry - preberajúca. Z prehlásenia zo dňa 26.09.2020 podpísaného
žalovanou vyplýva, že fyzická inventúra v predajni potravín MILK-AGRO zo dňa 26.09.2020 bola
prevedená za jej účasti a žiadny tovar nezatajila. Súčasne prehlásila, že tovary a ostatné hospodárske
prostriedky sú v jej opatere a za tieto má podpísanú hmotnú zodpovednosť a zároveň pre účely úhrady
náhrady za schodok podpísala dohodu o uznaní záväzku a zrážkach zo mzdy.

19. Ďalej súdu bol predložený záznam o vykonanej inventúre s inventarizačným zápisom zo dňa
06.12.2020 s tým, že išlo o ročnú inventúru, ktorej sa zúčastnil predseda A. E., zástupca vedúcej
predajne G. H., I. A., A. J. a K. L., spolu s A. M.. Z uvedeného inventarizačného zápisu vyplýva, že
bolo zistené manko vo výške 2 648,16 EUR s tým, že podiel žalovanej na zistenom schodku je 999,39

EUR. Súčasne bolo zistené finančné manko vo výške 168,88 EUR, ktoré bolo rozpočítané v rovnakej
výške na všetkých zamestnancov predajne. Súčasťou inventarizačného zápisu bol aj výpočet podielu za
schodok na jednotlivých zamestnancov na č. l. 55 s uvedením výšky priemerných mesačných zárobkov
za obdobie 9-11/2020, ktorý bol v zmysle ust. § 189 ods. 2 Zákonníka práce u žalovanej a G. H. ako
zástupcu vedúceho započítaný dvojnásobne, teda bol zistený súčet priemerných mesačných zárobkov

vo výške 14 172,59 EUR pri zistenom schodku 2 648,16 EUR. Následne bol vypočítaný podiel schodku
k výške priemerných mesačných zárobkov s uvedením koeficientu 0,18685081555 a potom podiel
každého zamestnanca so spoločnou hmotnou zodpovednosťou bol zistený ako násobok koeficientu s
výškou príjmu za rozhodné obdobie.

20. Žalovaná uviedla, že do spoločnosti žalobcu nastúpila v roku 2019 niekedy v decembri ako
zástupkyňa vedúcej. Po odchode vedúcej jej bolo oznámené, že bude vedúcu predajne vykonávať aj
bez toho, aby došlo k zmene pracovnej zmluvy. Upozornila na nevhodné pracovné podmienky, hlavne
počas korony, kedy mali pracovať v dvoch smenách z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zástupcu
vedúceho, teda pracovali na predajni štyri a mali sa rozdeliť do dvoch smien, čo bolo neúnosné.

Chodievala do práce na šiestu, odchádzala o 15-tej hodine, napriek tomu, že mala pracovať iba do 13-
tej. Na túto skutočnosť upozorňovala priamu nadriadenú, pani C., bolo to ústne. Povedala jej, aby to
ešte nejaký čas vydržali. Často sa potom napriek odchodu z práce musela vracať do predajne o 16-
tej alebo 17-tej hodine z dôvodu vykonania účtovnej závierky, čo bolo veľmi vyčerpávajúce, nakoľko
to trvalo po dobu štyroch mesiacov. Prvú dovolenku po roku čerpala práve v čase, kedy sa konala

inventúra 06.12.2020. Zo strany zamestnávateľa jej bolo oznámené v piatok večer, že má byť v sobotu
ráno inventúra, na čo oznámila, že čerpá prvú dovolenku po roku a inventúry sa zúčastniť nemôže.
Inventúra prebehla opakovane, bolo jej oznamované, že sa bude konať inventúra, pre ktorú musela
zrušiť program na víkend, napriek tomu k inventúre nedošlo. Z jej strany žiadne písomné upozornenie
na nevytvorenie vhodných pracovných pomerov v súvislosti s plnením dohody o hmotnej zodpovednosti

podanénebolo.SúdI.inštancievyzvalžalobkyňu,abyupresnilasvojerozpornéskutkovétvrdenia,keďže
v jednom písomnom vyjadrení uvádzala, že v čase konania inventúry bola na dovolenke, neskôr už
uvádzala, že bola práceneschopná. Svoje tvrdenia upresnila, že v čase konania predmetnej inventúry
čerpala dovolenku.

21. Zároveň uviedla, že napriek tomu, že vo svojich vyjadreniach poukazovala na existenciu vnútorných
predpisov spoločnosti žalobcu, podľa ktorých inventúra nemohla byť vykonaná v jej neprítomnosti,
uviedla, že o žiadnom takomto vnútornom predpise informovaná nebola a podľa žalobcu spoločnosť ani
takýto vnútorný predpis vydaný nemá.

22. Z výpovede svedkyne A. F. vyplynulo, že uvedenej inventúry sa nezúčastnila ani jedna predavačka,
bolo im iba oznámené, že majú zaplatiť manko. Inventúra bola asi 05.12., pred dvoma rokmi
pravdepodobne v sobotu. Po inventúre jej prišli papiere, ktoré im odovzdala nejaká pani, so splátkaminesúhlasila, nakoľko nemala finančné prostriedky pre chorobu manžela s tým, že u žalobcu nepracuje
2 alebo 3 roky. Dohodu o uznaní dlhu po inventúre v roku 2020 podpísala z dôvodu, aby mala pokoj.

23. Žalobca súdu predložil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom v Banskej Bystrici zo dňa
22.11.2022 pod sp. zn. 8Up/1116/2022, ktorým bola uvedená svedkyňa zaviazaná na úhradu náhrady
za schodok zistený inventúrou zo dňa 06.12.2020, voči ktorému dotknutá svedkyňa nepodala odpor,
teda platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, ako aj vykonateľnosť.

24. Svedkyňa G. C. uviedla, že bola nadriadenou žalovanej v rozhodnom období a mala na starosti
asi 22 maloobchodných prevádzok spoločnosti žalobcu. Nepamätala si, že by ju žalovaná osobne
upozorňovala na nevhodné pracovné podmienky. Podľa jej názoru všetky maloobchodné prevádzky,
za ktoré zodpovedala, mali rovnaké materiálno-technické vybavenie, a teda všetci zamestnanci mali
vytvorené vhodné pracovné podmienky.

25. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka, práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na
právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník

prejaviť.

27. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

28. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú
podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

29. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi
poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú
oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich

funkcií určených organizačnými predpismi.

30. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich
zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom
poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

31. Podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce, vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí
sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným
zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im
na ten účel záväzné pokyny.

32. Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce, právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich
práv, je neplatný.

33. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný

orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

34. Podľa § 17 ods. 3 Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na
ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu
škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.35. Podľa § 33 ods. 1 Zákonníka práce, nárok je potrebné uspokojiť na mieste ustanovenom týmto
zákonom alebo dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo
toho, čí nárok sa má uspokojiť.

36. Podľa § 33 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa uspokojuje nárok doručovaním poštovým podnikom,
je nárok uspokojený okamihom doručenia plnenia. Ak sa nárok uspokojuje prostredníctvom banky
alebo pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike, je nárok uspokojený pripísaním peňažných
prostriedkov na účet oprávneného.

37. Podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym
predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich
dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

38. Podľa § 33 ods. 4 Zákonníka práce, nárok možno uspokojiť aj zložením do úradnej úschovy.

39. Podľa § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa
zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej
zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi.

40. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej

zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

41. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne,
inak je neplatná.

42. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak

preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

43. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach
zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý

zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky
odstrániť bez zbytočného odkladu.

44. Podľa § 183 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak

zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí
oznámiť zamestnávateľovi písomne.

45. Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

46.Podľa§184ods.1Zákonníkapráce,inventarizáciasamusívykonaťpriuzatvorenídohodyohmotnej

zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.

47. Podľa § 184 ods. 2 Zákonníka práce, na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so
spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej

zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

48. Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo
bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

49. Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.

50. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu

predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

51. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

52. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

53. Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý
zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho
zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými
podľa odsekov 2 a 3.

54. Podľa § 191 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu
škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

55. Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so

zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

56.Podľa§191ods.3Zákonníkapráce,akzamestnanecuznázáväzoknahradiťškoduvurčenejsumea
ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne,

inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

57. Podľa § 191 ods. 4 Zákonníka práce, požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej
úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov.

58. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa
26.11.2019 s účinnosťou od 01.12.2019 bola zamestnancom žalobcu na pracovnej pozícii predavačka
a súčasne mala uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zároveň z bodu 1 dohody o hmotnej
zodpovednosti vyplýva, že ak bude na pracovisku pracovať s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili
dohodu o hmotnej zodpovednosti zodpovedá s nimi za schodok spoločne.

59. Žalobkyňa však spochybňovala platnosť právneho úkonu, konkrétne poverenia zo dňa 25.09.2020,
na základe ktorého mala vykonávať s účinnosťou od 26.09.2020 pracovnú pozíciu vedúcej
maloobchodnej predajne s tým, že nebola uzatvorená písomná dohoda o zmene pracovnej zmluvy.
Podľa žalobcu uvedený úkon má charakter poverenia podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce.

60. Ustanovenie § 9 ods. 2 Zákonníka práce predpokladá, že zamestnávateľ môže písomne poveriť
ďalšíchsvojichzamestnancov,abyrobiliurčitéprávneúkonyvpracovnoprávnychvzťahochvjehomene,
pričom v tomto písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.Títo zamestnanci nemusia mať status vedúceho zamestnanca, v aplikačnej praxi často ide o radových
zamestnancov, pričom oprávnenie v mene zamestnávateľa robiť právne úkony za zamestnávateľa nie
je na rozdiel od pozície štatutárnych orgánov komplexné, ale skôr jednorazové, napr. obmedzené len

na jeden právny úkon.

61. V zmysle ust. § 35 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa názoru súdu I. inštancie, uvedené poverenie spĺňa

náležitosti dohody o zmene pracovnej zmluvy žalovanej, ktorá bola podpísaná oboma stranami, teda
zamestnávateľom, ako aj zamestnancom.

62. Zákonník práce v § 54 zakotvuje písomnú formu zmeny pracovnej zmluvy, ale jej nedodržanie
nespája so sankciou neplatnosti. Z tohto dôvodu sa teda počíta aj so situáciami, že k zmene obsahu
pracovnej zmluvy v aplikačnej praxi dôjde aj ústnou formou, resp. konkludentne. Zamestnávateľ je však

povinný vydať zamestnancovi písomné oznámenie o zmene pracovnej zmluvy, čo v danom prípade
dodržané bolo.

63.Zvyššieuvedenéhodôvodu,potomneobstojíargumentáciažalovanejoneplatnostiprávnehoúkonu,
konkrétne poverenia zo dňa 25.09.2020.

64. Z ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce totižto vyplýva, že právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný
súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov,právnyúkon,ktorýnebolvopredprerokovanýsozástupcamizamestnancovaleboprávny
úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje

tento zákon alebo osobitný právny predpis. Z uvedeného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že
pokiaľ § 54 Zákonníka práce neuvádza, že nedodržanie písomnej formy zmeny pracovnej zmluvy
má za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu, potom je akákoľvek argumentácia žalovanej
o neplatnosti, resp. nulite poverenia nedôvodná. Okrem iného, samotná žalovaná nepopierala, že
pracovala na pozícii vedúcej maloobchodnej predajne, čo bolo nesporne preukázané aj výpoveďou ňou

navrhnutej svedkyne A. F., ktorá v uvedenej prevádzke pracovala ako predavačka.

65.Ďalejmedzistranaminebolospornéuzatvoreniedohodyohmotnejzodpovednostizodňa26.11.2019
s účinnosťou od 01.12.2019. Žalovaná namietala, že dohodu o hmotnej zodpovednosti uzatvorila ako
predavačka a v súvislosti so zmenou jej pracovnej pozície nedošlo k zmene tejto dohody.

66. Dohodou o hmotnej zodpovednosti preberá zamestnanec zodpovednosť za schodok na
ktoromkoľvek pracovisku, v ktorejkoľvek funkcii spojenej s touto zodpovednosťou a v akomkoľvek
kolektíve spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, kde bude kedykoľvek neskôr preradený,
zaradený alebo preložený. Preto pri preradení na inú prácu a pri preložení nie je potrebné uzatvárať

so zamestnancom novú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zodpovednosť za schodok na zverených
hodnotách na základe dohody o hmotnej zodpovednosti má zamestnanec pri každej zmene pracovného
pomeru i naďalej. Táto zodpovednosť trvá zásadne od uzavretia takejto dohody až do skončenia
pracovného pomeru, pokiaľ nedôjde k odstúpeniu od dohody. Podľa pôvodnej dohody teda nebude
zodpovedaťvtedy,keďoddohodyohmotnejzodpovednostizamestnanecodstúpi.Podmienkouplatnosti

dohody o hmotnej zodpovednosti však nie je vykonanie inventarizácie hodnôt, za ktoré má zamestnanec
zodpovedať (V 2/1967, R 12/1976, 3Cdo/121/2000).

67. Konštrukcia zodpovednosti za schodok je založená na tom, že zamestnanec, s ktorým bola
uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti nevyúčtoval hodnoty zverené mu na základe tejto dohody,

hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to zodpovednosť za predpokladané zavinenie,
spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené hodnoty. Základnou právnou
charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, chýbajú.
Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzatvorili platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti,
sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182 Zákonníka práce.

Táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, teda na
hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide napríklad o veci,
ktoré má zamestnanec v sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne (Najvyšší súd SR
5Cdo/248/2009).68. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí sú potom akékoľvek námietky žalovanej, že pri každej
zmene pracovnej pozície na danom pracovisku malo dôjsť aj k zmene dohody o hmotnej zodpovednosti

nedôvodné. Je nepochybné, že žalobkyňa na pracovisku maloobchodnej predajne žalobcu Poprad
Slovenka pracovala s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, teda
došlo k vzniku spoločnej hmotnej zodpovednosti.

69. Žalovaná ďalej namietala, že žalobca pri preradení na pracovnú pozíciu vedúcej predajne

nepostupoval v súlade s ust. § 184 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý upravuje prípady, kedy je
zamestnávateľ povinný inventarizáciu vykonať.

70. Opätovne uvedená námietka žalovanej je nedôvodná, keďže žalobca nepochybne preukázal, že
v súvislosti s prebratím maloobchodnej predajne Poprad Slovenka dňa 26.09.2020 vykonal inventúru,
ktorej sa žalovaná aj osobne zúčastnila, o čom podpísala nielen čestné prehlásenie, ale aj dohodu o

uznaní záväzku zo zisteného schodku dňa 05.10.2020. Zo samotného inventarizačného zápisu zároveň
vyplýva označenie druhu inventarizácie – preberajúca, teda žalobca si splnil povinnosť predpokladanú
ust. § 184 ods. 2 Zákonníka práce.

71. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovanej, že predmetná inventúra, ktorá sa konala dňa

06.12.2020 nemohla byť vykonaná v jej neprítomnosti, pokiaľ si od 01.12.2020 čerpala dovolenku.
Žalovaná nepreukázala existenciu akéhokoľvek vnútorného predpisu žalobcu, v zmysle ktorého
inventúra mohla byť vykonaná len za jej prítomnosti. Uvedená povinnosť nevyplýva ani zo Zákonníka
práce a podľa žalobcu tento nevydal žiadnu smernicu alebo vnútorný predpis, z ktorého by to vyplývalo.
Samotná žalovaná uviedla že o takomto vnútornom predpise žalobcu nevie.

72. Podľa žalobkyne je žaloba nedôvodná, nakoľko nemala vytvorené vhodné pracovné podmienky,
aby si mohla riadne plniť svoje povinnosti na základe dohody o hmotnej zodpovednosti. Mala o týchto
nevhodných pracovných podmienkach informovať svoju nadriadenú, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa
v konaní, konkrétne G. C.. Samotná žalovaná uviedla, že túto upozorňovala iba ústne, avšak žiadne

písomné upozornenie žalobcovi nedoručovala.

73. Svedkyňa vo svojej výpovedi nepotvrdila, že by žalovaná ju ústnym spôsobom upozorňovala na
nevhodné pracovné podmienky na pracovisku maloobchodnej prevádzky Poprad Slovenka s tým, že
všetky prevádzky majú rovnaké materiálno-technické vybavenie a teda rovnaké pracovné podmienky

pre plnenie si povinností v súvislosti s dohodami o hmotnej zodpovednosti.

74. Samotný bod 3 dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej žalovanou zakotvuje povinnosť
zamestnanca upozorniť bez meškania svojho nadriadeného na nedostatky, ktoré ohrozujú riadne
hospodárenie so zverenými hodnotami vo forme doporučeného listu adresovaného riaditeľovi podniku.

Aj ust. § 183 Zákonníka práce zakotvuje právo zamestnanca od dohody o hmotnej zodpovednosti
odstúpiť, okrem iného aj z dôvodu, ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal
písomné upozornenie zamestnanca, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia
riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.

75. V zmysle ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce sa zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo
sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

76. Ako prípad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách sa uvádza napr.
prípad, keď zamestnanci nemali vytvorené riadne pracovné podmienky a nebolo v ich možnostiach

chrániť zverený majetok, pretože skladovacie priestory boli nevyhovujúce a do skladu mali prístup aj iné
osoby. Za dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca považujú súdy
nevykonanie inventarizácie v sklade pri práceneschopnosti zamestnankyne, pričom s materiálom, za
ktorý hmotne zodpovedala manipulovali tretie osoby, umiestnenie predajne či skladu v nevyhovujúcich
miestnostiach a priestoroch, nedostatočný počet zamestnancov, resp. nedostatočný dozor. Ak tretia

osoba odcudzí zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zavinenie tretej osoby samo
o sebe nemá za následok zánik hmotnej zodpovednosti zamestnanca, ibaže by zamestnanec preukázal,
že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. V prípade stretu zodpovednosti neznámeho
páchateľa za protiprávny zásah do majetkových práv zamestnávateľa a zodpovednosti zamestnanca zaschodok na zverených hodnotách treba skúmať najmä to, či zamestnanec konanie páchateľa neumožnil
porušením svojej pracovnej povinnosti, napr. tým, že zverené hodnoty riadne nezabezpečil, či sa o
ne riadne nestaral. Zamestnanec sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak nesplnením svojich povinností

riadne hospodáriť s jemu zverenými prostriedkami a počínať si tak, aby nedochádzalo k poškodeniu
majetku zamestnávateľa alebo k jeho zničeniu, vznik schodku umožnil (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR R 55/1984, 8Cdo/206/2019).

77. Ak žalovaná ako zamestnanec, ktorá uzatvorila spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti

nepreukázala, že sa zamestnávateľovi sťažovala na pracovné podmienky, žeby upozorňovala
zamestnávateľa na nedostatky organizácie práce, žeby žiadala zamestnávateľa, aby vykonal opatrenie
k zlepšeniu pracovných podmienok alebo, že škoda bola spôsobená úmyselným konaním inými
pracovníkmi alebo treťou osobou, sú splnené podmienky, aby tejto bola uložená povinnosť na zaplatenie
schodku, ktorý bol zistený inventarizáciou konanom dňa 06.12.2020 a bol rozpočítaný medzi všetkých
zamestnancov, ktorí mali uzatvorenú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti.

78. V zmysle vyššie uvedeného, je potom nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody za schodok voči
žalovanej zistený inventúrou dňa 06.12.2020 dôvodný. Pokiaľ ide o samotné finančné manko zistené
na základe inventúry zo dňa 06.12.2020 vo výške 168,88 EUR, toto bolo rozpočítané voči všetkým
zamestnancom na uvedenej maloobchodnej prevádzke Poprad Slovenka rovnakým podielom a to vo

vzťahu k žalovanej v sume 33,78 EUR.

79. Pokiaľ ide o výšku náhrady vo forme schodku, podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce pri spoločnej
zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich
priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej

sume. Podľa odseku 3 podiel náhrady s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu nesmú presiahnuť sumu
rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi
neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru ich priemerných
zárobkov.

80. Žalobca podiel každého zo zamestnancov na základe dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti na
zistenom schodku inventúrou zo dňa 06.12.2020 určil v súlade s ust. § 189 ods. 2 Zákonníka práce, čo
nespornevyplývazlistinynač.l.55.Vychádzalzpriemernýchzárobkovzarozhodnéobdobieseptember
- november roku 2020, so započítaním priemerných zárobkov všetkých zamestnancov s tým, že u
žalovanej ako vedúcej a zamestnancovi G. H. ako zástupcovi vedúceho ich priemerné zárobky započítal

dvojnásobne. Pri výpočte podielu za schodok teda vychádzal zo súčtu priemerných zárobkov 14 172,50
EUR a schodku 2 648,16 EUR. Potom výšku podielu každého zo zamestnancov na zistenom schodku
určil ako násobok priemerného zárobku a koeficientu určeného ako podiel sumy zisteného schodku vo
výške 2 648,16 EUR a sumy priemerných mesačných zárobkov vo výške 14 172,59 EUR, teda výsledná
suma koeficientu je 0,18685081555. Na základe vyššie uvedeného bol potom podiel žalovanej na vyššie

uvedenom schodku v sume 999,39 EUR (priemerný zárobok – 2x 2674,31 EUR x 0,18685081555)

81. Na základe uvedeného, preto súd vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie 1 033,17 EUR.

82. V danom prípade je nedôvodná námietka žalovanej, že žalobca s ňou výšku zisteného schodku

neprerokoval tak, ako to predpokladá ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce. Pokiaľ Zákonník práce
neupravuje formu prerokovania nároku na náhradu škody za schodok s dotknutým zamestnancom a
samotnážalovanánepoprelaskutkovétvrdeniežalobcu,žedošlokjehoprerokovaniu11.12.2020,potom
si žalobca zákonnú povinnosť predpokladanú ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce splnil.

83. Pokiaľ pri spoločnosti žalobcu nepôsobia zástupcovia zamestnancov, potom žalobca nebol povinný
uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanej v zmysle ust. § 191 ods. 4 Zákonníka práce s nimi
prerokovať.

84. Zo znenia ust. § 191 ods. 2 až 4 Zákonníka práce, ani z ich účelu a zmyslu nemožno

vyvodiť, že prerokovanie náhrady škody so zamestnancom a s odborovým orgánom (teraz zástupcami
zamestnancov) má charakter procesnoprávnej podmienky, ktorej nedostatok by bránil uplatneniu nároku
v súdnom konaní. Ak zamestnávateľ uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorej výšku určil po prerokovaní
so zamestnancom a s príslušným odborovým orgánom a zamestnancovi výšku požadovanej škodyvôbec neoznámil, ide o nárok, ktorého splatnosť zmysle Zákonníka práce ešte nenastala. V tomto
prípade sa požadovaná náhrada škody stáva splatnou do 3 dní odo dňa, keď bol návrh na začatie
súdneho konania zamestnancovi doručený a dôsledky omeškania nastanú až uplynutím tejto lehoty

(rozhodnutie V 2/1967) .

85. V zmysle ust. § 33 ods. 3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym
predpisom, alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo
dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

86. Je nepochybné, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu uplatneného nároku na náhradu škody
za schodok písomným podaním zo dňa 21.12.2020, ktoré prevzala 28.12.2020, potom lehota na jeho
úhradu v zmysle ust. § 33 Zákonníka práce uplynula 04.01.2021 a preto do omeškania sa s jeho úhradou
žalovaná dostala až počnúc dňom 05.01.2021. Na základe uvedeného, preto súd I. inštancie priznal
žalobcovi uplatnený úrok z omeškania určený v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

od 05.01.2021 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu v uplatnenom nároku na úrok z omeškania
zamietol.

87. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

88. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

89. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca bol

neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania, tomuto bol priznaný
nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %.

90. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

Poučenie:

2 29Cpr/15/2023
Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.