Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dana Molitorys
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218010015
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2218010015.24
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Molitorys a
prísediacich Eduarda Zalku a Márie Kázmerovej, v trestnej veci obžalovanej:
C.. R. M., E.. W., O.. XX.XX.XXXX X. X., Z. V. X. XXX, D. Y. F., pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1,
odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 07. júna 2024 v Dunajskej Strede,
takto
r o z h o d o l :
obžalovaná C.. R. M., E.. W., O.. XX.XX.XXXX X. X., Z. V. X. XXX, D. Y. F.
sa uznáva za vinnú, že
na začiatku apríla v roku 2012 na presne nezistenom mieste v okrese Dunajská Streda obvinená C.. R.
M. P. C. V. bez toho, aby ho informovala o svojom skutočnom zámere získať späť neuhradené finančné
prostriedky D. U. T.orovej z predchádzajúceho obchodného vzťahu, aby ponúkol obilie pani U.E. T., O..
XX.XX.XXXX X. Y., U., Z. V. E., B. H. X, U., F. Č. C. V. súhlasil a telefonicky kontaktoval Máriu Gregorovú,
ponúkol jej obilie a následne si dohodli stretnutie s tým, že na stretnutí po zaplatení kúpnej ceny za
obilie / repku ihneď dodajú do obce R., U., resp. nákladné motorové vozidlá po zaplatení kúpnej ceny už
budú pripravené na uvedenom mieste na vykládku, a aby obvinená C.. R. M. nevzbudila podozrenie,
že dohodnutý tovar nedodá, tak dňa 10.04.2012 zavolala L. M., O.. XX.XX.XXXX X. Y. F., Z. V. U. Y.,
M. H. XXX/X, ktorý sa zaoberá medzinárodnou cestnou dopravou, a uviedla mu, že 11.04.2012 sa má
dostaviť do obce R., U. nakladať repku, a v Dunajskej Strede, dňa 11.04.2012 v čase okolo 13:00 hod.
v pobočke banky ČSOB a. s., M. V. V. Č.. X C. V. prevzal od zástupcu spoločnosti REKUNA 2011
kft. so sídlom F., P. M. X, U., Á.Y. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U., Z. H. XX, U., sumu 51.900,- Eur v
domnienke, že finančné prostriedky poskytla U. T. na zaplatenie 100,78 ton obilia/repky, pričom uvedené
finančné prostriedky po predchádzajúcej dohode s obvinenou C.. R. M. vložil na bankový účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, patriaci spoločnosti SK Commercium s.r.o., ktorej konateľkou je obvinená, avšak
zaplatený tovar, a to 100,78 ton obilia/repky,obvinená nedodala, takto získané finančné prostriedky
použila na vlastnú potrebu, čím spôsobila E. XXXX M.. so sídlom naposledy vedený na adrese XXXX
F., P. M. X, U. E.epublika, spôsobila škodu vo výške 51.900 eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku značnú škodu,
č í m s p á c h a l a
zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.Za to jej ukladá
Podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 6
(šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanej podmienečne
odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanej skúšobnú dobu
1 (jeden) rok.
o d ô v o d n e n i e :
Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 05.01.2018 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. 2 Pv 47/17/2201-32 zo dňa 04.01.2018 na obvinenú R. M., E.. W., O..
XX.XX.XXXX X. X. (ďalej len „obvinená“ alebo „obžalovaná“) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom
skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
S poukazom na to, že s účinnosťou od 01.12.2022 došlo v zmysle Dodatku č. 11 k Rozvrhu práce
Okresného súdu Dunajská Streda na rok 2022 k zmene v zložení senátu v prejednávanej trestnej veci,
obžalovaná na výzvu predsedníčky senátu podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku vyslovila požiadavku
na vykonanie hlavného pojednávania odznova.
Konajúcisúdvykonalvprejednávanejtrestnejvecihlavnépojednávanie,naktoromvykonaldokazovanie
výsluchom obžalovanej a prečítaním jej výpovede z prípravného konania zo dňa 26.06.2012, výsluchom
svedkyne U.E. T. a prečítaním jej výpovede z prípravného konania zo dňa 12.09.2017, prečítaním
výpovedí ďalších svedkov z predchádzajúcich hlavných pojednávaní postupom podľa § 277a ods. 3
Trestného poriadku, a to svedkov L. M. a jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 11.04.2012,
L. U. a jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 08.04.2015, C.. I. O. a jeho výpovede z
prípravného konania zo dňa 25.04.2016, C. V. a jeho výpovede z prípravného konania zo dňa
05.12.2014 a 13.02.2013, Á. F., M. F. F. - P. a jej výpovede z prípravného konania zo dňa 24.08.2015;
oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise postupom podľa § 269 Trestného
poriadku ich prečítaním - správa Československej obchodnej banky a.s. zo dňa 19.04.2012, potvrdenie
Československejobchodnejbankya.s.zodňa07.06.2012, trestnéoznámeniezodňa13.02.2012,listiny
súkromnej detektívnej spoločnosti Expol, dodacie listy o vážení zo dňa 11.04.2012, lekárske správy zo
dňa 11.04.2022, preklad z čl. 624-678, vklad na bankový účet, rozhodnutie maďarskej polície, správa
na spoločnosť E. XXXX M.., preklad emailovej komunikácie s Ministerstvom spravodlivosti Maďarska,
medzinárodné nákladné listy, faktúry, výpisy z účtov, príjmový doklad, relácie na obžalovanú ako aj
aktuálne relácie na obžalovanú, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaná R.V. M. na hlavnom pojednávaní dňa 03.02.2023 uviedla, že nesúhlasí s obžalobou. Má
za to, že opis skutku v obžalobe nie je pravdivý. Podľa nej základom obchodovania je poznať svojho
partnera - ten kto vykonáva obchodnú činnosť, musí spĺňať zákonné podmienky. Ak svedkovia tvrdia, že
zatajila nejaké informácie, nie je to pravda. Oni si mali overiť obchodné informácie. Obžalovaná ponúkala
tovar v zmysle medzinárodného dohovoru o kúpe tovaru. Dala ponuku určitej osobe a na určitý tovar -
T. R. U. R. O. F. R. F. E.. Szabó sám priznal, že dostal ponuku od T.. Szabó nebol jej obchodný partner,
nakoľko mu žiadnu ponuku nedala. Osoba znalá doručovania tovaru do zahraničia má poznať všetky
povinnosti vyplývajúce z dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave.
Dodacie listy obsiahnuté vo vyšetrovacom spise nemajú základné náležitosti. V medzinárodnej doprave
sa využívajú medzinárodné nákladné listy známe ako CMR, ktoré majú min. 3 rovnopisy, musia byť
3-krát vyplnené. Podstatnou náležitosťou je odosielateľ, príjemca tovaru, miesto vykladania tovaru,
miesto a dátum nakladania tovaru, označenie tovaru, množstvo, pečiatka a podpis odosielateľa, podpis
a pečiatka dopravcu. CMR sa vypisuje predtým ako sa tovar odošle do zahraničia. V kolónke 23
dopravca potvrdí prevzatie tovaru a od tohto momentu zodpovedá za tovar, ktorý má naložený. Namieste dodania musí byť dopravcom odovzdaný rovnopis CMR príjemcovi a od tohto momentu má
príjemca dispozičné oprávnenie tovaru. Obžalovaná ďalej uviedla, že nikdy nefalšovala dodacie listy.
Na to upozornila políciu už 09.12.2014. Od roku 1993 predávala, kupovala poľnohospodárske produkty.
Venovalasaobchodu,veľkoobchodu.Kupovalaželeznúrudu,hliníkapod.apredávalaichdozahraničia.
Máajteoretickévedomosti,nakoľkoštudovalaobchod.Vroku2012podnikalaakokonateľkaspoločnosti
SK Commercium, s.r.o. Spoločníkom bol jej syn a ona bola jedinou konateľkou spoločnosti. Spoločnosť
sa venovala nákupu poľnohospodárskej produkcie. U. T. R. P. U. poznala od decembra 2011. Chceli
od nej kúpiť repku. Mali zaplatiť vopred alebo pri nakládke. Najprv prišiel za obžalovanou pán M. -
sprostredkovateľ, následne však už konala s nimi. Vystupovali v mene spoločnosti IKO Trading Mníchov,
Nemecko, ale tovar dovážali do Maďarska. Viackrát s nimi uzavrela obchod - cca 5krát v decembri
a 2krát v januári. Všetky obchody prebehli v poriadku až do 13.01.2012. Pri poslednom neúspešnom
obchode nebola dôsledná. Dôverovala pánovi O. a jeho dcére F. O., s ktorými sa dohodla, že kamióny
neodídu, kým tovar nebude zaplatený. Ona bola vtedy na dovolenke, preto sa nezúčastnila nakládky
osobne. Telefonicky ju T. ubezpečovala, že všetko bude v poriadku, že zaplatí. Platba však neprišla.
Volala O. R. F. O., ktorí povedali, že kamióny už odišli. T. ju ubezpečila, že U. prevedie peniaze. To sa
tiež nestalo. Ubezpečili ju aj cez sms. Povedali, že iba pani U. má údaje k účtu. Po týždni však prestali jej
zdvíhať telefón, prestali s ňou komunikovať. Išlo o kukuricu v hodnote cca 34.000 eur. Hľadala na nich
kontakt, požiadala aj súkromnú detektívnu spoločnosť v Maďarsku, podala na nich trestné oznámenie
v Budapešti. Bola aj s vyšetrovateľom polície v R., kde sa nachádzala kukurica, ktorú následne predali
spoločnosti Glenpor. Tá spoločnosť uviedla, že tovar kupovali v dobrej viere. Boli ochotní vydať tovar, ale
žiadali zaplatiť aspoň to, čo zaplatili oni. Pohľadávku neskúšala vymôcť súdnou cestou, nakoľko polícia
do roku 2015 nevedela vypátrať podozrivé osoby. Vypovedala, že nikdy neobchodovala s pánom F. ani
so spoločnosťou E.. Nikdy o nich nepočula. Pána F. videla prvýkrát na súde v roku 2019. C. V. pozná.
Mal dopravnú spoločnosť. Občas jej priviezol tovar, preto ho požiadala, aby zavolal T. R. U., ponúkol
im tovar a vybavil s nimi stretnutie. Išlo o skutočný tovar, ktorý existoval. Išlo o repku olejnú. V. jej volal
09.04.2012, že T. prejavila záujem. Ona sa následne informovala, kto konkrétne kupuje tovar. Išlo o
spoločnosť Ruschwill Praha, ktorá bola riadne registrovaná, mali IČ pre DPH na rozdiel od spoločnosti
p. Szaba Rekuna Kft., ktorá v apríli nemala IČ pre DPH pre EÚ. V tom čase, keď oslovila V., obžalovaná
nebola vlastníčkou repky olejnej. Niečo síce mala, ale mala oprávnenie disponovať s repkou olejnou.
Vedela, že najväčšie množstvo bolo v Novom Meste nad X.B., U., X. Š. R. X. X. U.. Neverila však,
že T. niečo zaplatí. M. poslala na nakládku do Maďarska a povedala mu, aby tam počkal a v prípade
že T. nezaplatí, aby naložil inú repku, aby nešli naspäť prázdni. Mala v úmysle dodať im repku, ale až
potom, čo kompenzovali svoju pohľadávku. Dopredu ich o tom neinformovala. Až potom ich informovala,
keď jej došli peniaze od p. V.. Volala Szabóovi, na koho mala telefónne číslo od V., že pokiaľ nebude
kompenzovaná kukurica, nedôjde k obchodu s repkou. V. nevedel o jej pláne. Iba ho požiadala, nech
osloví T. R. U. a v prípade záujmu nech dojedná stretnutie. Ona nevedela kde sa nachádzali keď ich
oslovil p. V., pretože sa s nimi už dlhšiu dobu nevedela skontaktovať. Nedvíhali jej telefón, nereagovali
na sms. Obžalovaná ich nenútila, aby jej zaplatili. V. mal ponúknuť obchod v mene obžalovanej. Nemal
dôvod zatajiť jej meno. T. R. F. mali povinnosť zistiť si od koho tovar kupujú. V. vložil na jej účet sumu
51.900,00 eur a ona predpokladala, že išlo o peniaze od T., M. V. nemal dôvod vkladať na jej účet
peniaze. V. P. T., aby ju počkali, už bola na ceste k nim. Nestalo sa tak. Faktúru za repku olejovú na sumu
51.900,00 eur nevystavila, nakoľko neverila, že niekto príde na Slovensko a aj zaplatí. Jej skutočným
zámerom bolo, aby sa stretli a vyriešili kukuricu. Dúfala, že T. F. U. podpíšu aspoň splátkový kalendár.
Nič sa neriešilo, nakoľko sa hneď obrátili na políciu.
Nahlavnompojednávanídňa31.03.2023obžalovanávypovedala,žeokremobchodnéhovzťahunemala
nič spoločné s U. T.. Spoznala ju v decembri 2011 cez pani U., keď kupovali od nej repku olejnú. Obe
vyzerali ako seriózne obchodné partnerky. Vždy kupovali 2-3 autá a zaplatili v hotovosti, nakoľko ona
žiadala platbu pri nakládke na účet alebo vopred v hotovosti. V januári mali 2 obchody, kedy ostali dlžné
1000 eur, ale prisľúbili že to doplatia. Vo februári 2012 podala na nich trestné oznámenie v Budapešti,
pretožesazamlčali.Najalaajdetektívnufirmu,cezktorúzistila,kdejekukuricaakomujupredali.Policajti
ich však nevedeli nájsť do roku 2015. V roku 2015 bola pozvaná na konfrontáciu, na ktorú prišla len
pani U.. P. T. odmietla vypovedať z dôvodu, že mala úraz a stratila pamäť. Vec bola ukončená, pretože
nezabezpečila dostatok dôkazov, najmä prítomnosť pána O. a jeho dcéry. Túto skutočnosť sa dozvedela
v roku 2019, spis však nevidela. Pôvodne to nechcela riešiť formou trestného oznámenia alebo cez súd.
Chcela sa s nimi iba stretnúť a dohodnúť sa na splátkovom kalendári. Vedela, že chodia na Slovensko
a naďalej kupujú kukuricu. Preto sa pokúsila dať im ponuku na tovar, ktorý existoval a to vo svojom
mene. Vzhľadom na to, že jej nebrali telefón, oslovila pána V., aby im ponúkol tovar on ale v jej mene.
Nikdy mu nepovedala, aby zatajoval jej meno, ani ho nepoverila, aby pri jednaní vystupoval pod inýmmenom. Dňa 10.04.2012 zistila, že p. T. plánuje prísť na Slovensko na druhý deň ráno okolo 10.00
hod. Ona v tom čase mala byť na Daňovom úrade v Bratislave. U. R. T. mali vedieť, že ona predáva
tovar, pretože povinnosťou každého obchodníka je preveriť si obchodného partnera. Síce neprebehla
medzi nimi priama komunikácia , mohli sa však opýtať p. V.G.. Jej nikdy nebrali telefón. V. oslovila
preto, aby nakontaktoval svedkyne, ktoré pravdepodobne nepoznal a ponúkol im tovar a zabezpečil s
nimi stretnutie. V. následne dojednal ponuku. Prijatie ponuky mali potvrdiť osobne na stretnutí. Nakoľko
obžalovaná vedela, že U. a T. robia pre viaceré firmy, chcela dopredu zistiť, ktorá firma chce kúpiť tovar.
V. v smske jej oznámil, že ide o firmu Rushwile Praha. Táto spoločnosť mala všetky povolenia na nákup
tovaru v EÚ. V. potvrdil stretnutie na 11.04.2012. Ona nemohla doobeda, tak sa dohodli s V., že doobeda
vyplatia tovar a poobede sa stretnú. Keď odchádzala z daňového úradu, zistila, že došli jej peniaze od
V.. Volala hneď T., tá však nezdvíhala. Chcela jej povedať, že skôr, ako budú riešiť tovar, musia vyriešiť
kukuricu. Potom nechala jej správu cez V., aby ju počkali, avšak T. odišla. Nechcela im hneď vydať tovar,
najprv chcela vyriešiť problém, ktorý mali. Nikdy nepovedala, že k predaju nedôjde, najprv však chcela
vyriešiť kukuricu. Obžalovaná má za to, že takú podmienku bola oprávnená dať.
Na hlavnom pojednávaní sa prečítala aj výpoveď obžalovanej z prípravného konania zo dňa 26.06.2012,
keď uviedla, že V. nechcela informovať o svojom pláne. V. nevedel o tom, ako ju svedkyne okradli o
kukuricu. V. U. D. U. T. R. M. U., ponúknuť im tovar - kukuricu alebo repku a dohodnúť s nimi stretnutie.
U. T. mala záujem o tovar o repku, preto obžalovaná povedala V., nech jej všetko sľúbi, nech dohodne
stretnutie. Stretnutie bolo dohodnuté na 11.04.2012. Za tovar museli zaplatiť dopredu, to bolo prikázané
V.. Po zaplatení tovaru mal zavolať obžalovanej. Okolo 13:30 hod. sa ozval obžalovanej, že vložil na
jej účet, resp. na účet jej spoločnosti 51.900,00 eur. Vtedy obžalovaná povedala V., nech odkáže T., že
odteraz majú jednať s ňou. Neskôr jej opätovne volal V., že osoby, ktoré zaplatili tovar, sú nervózne.
Obžalovaná na to zavolala pánovi, ktorý vystupoval ako spoločník U. T. a vysvetlila mu, že dve ženy
ju okradli, ona sa cíti byť poškodenou. Ona neponúkla tovar žiadnej spoločnosti Rekuna Kft. ani osobe
Á. F., kupujúcou mala byť U. T..
Svedkyňa U. T. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 31.03.2023 uviedla, že nie je v žiadnom
pomere s obžalovanou. Bola sprostredkovateľkou obchodu. Na vec sa už nepamätala, stala sa veľmi
dávno. Len toľko vedela, že s mladým pánom išli na políciu podať trestné oznámenie a ju vypočúvali
ako svedkyňu. Tam všetko podrobne opísala, čo zodpovedalo skutočnosti. Preto sa pridržiavala tejto
výpovede. Boli v Dunajskej Strede, kde chcel mladý pán kupovať obilie, ktoré chcel zobrať do R.. S
obžalovanou bola v obchodnom vzťahu. Mladý pán zaplatil za obilie, ale tovar nedostal. Ten pán sa
volal Á., meno firmy už nevedela. V tom čase pracovala ako sprostredkovateľka, bola v styku s viacerými
firmami, sprostredkovala repku, kukuricu, pšenicu. V tejto veci, kde bol kupujúcim mladý pán, došli spolu
do Dunajskej Stredy autom, pričom kolegovia ostali v Maďarsku a čakali na tovar. Sedeli v aute pri banke
v Dunajskej Strede a cez telefón dostal informáciu, že autá idú na určené miesto vyložiť tovar. Keď
dostali správu, že tovar vykladajú, pán išiel do banky zaplatiť tovar. Dohoda bola, že keď prídu autá na
vykládku, tovar sa zaplatí. Preto keď Á.Á. dostal informáciu, že autá prišli na miesto určenia, hneď išiel
do banky zaplatiť tovar. Následne sa vybrali domov. Á. však dostal telefonát od toho istého kolegu, že
k vykládke nedošlo. Otočili sa a vrátili sa do Dunajskej Stredy. Á. vošiel do banky a skúšal stornovať
platbu, ale nepodarilo sa mu to. Preto išli na políciu. Ostali v Dunajskej Strede do večera. Vypočúvali aj ju
ako svedkyňu. Na políciu prišiel aj šofér. Á. hľadal tovar, preto on vybavoval obchod. Ju len poprosil, aby
obvolala partnerov, sprostredkovateľa, šoféra. Niekto jej zavolal, koho číslo následne posunula Á., aby
sa dohodli na podrobnostiach a takto sa jej úloha skončila. Svedkyňa sa už nepamätala s kým si volala.
Aninaobžalovanúsinepamätala.Onapracovalalensfirmami.Vurčitomobdobíobchodovalaajsfirmou
na Slovensku. Á. pomáhala, lebo sa poznali od detstva, bývali v jednej dedine, nesprostredkovala však
mu tovar. Párkrát jej zavolal a vtedy mu pomohla. V tom čase bola v styku s obchodnými partnermi, ktorí
predávali semená. Á. to vedel, preto jej volal, keď niečo hľadal a ona ich následne dala dokopy. Oficiálne
nebola sprostredkovateľka. Nedostala žiadne peniaze, lebo sa obchod neuskutočnil. Kontakty v telefóne
mala uložené s poznámkou napr. kukurica, aby vedela komu zavolať, keď potrebovala. Nepreverila
osobu/firmu, ktorá jej dala ponuku. Telefónne číslo hneď posunula Á.. To bola jeho úloha.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď svedkyne z prípravného konania zo dňa 12.09.2017
(čl. 328-342). V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že Á. F. poznala z jedného obchodného vzťahu.
Bol majiteľom alebo konateľom spoločnosti Rekuna 2011 Kft. S tou obchodnou spoločnosťou nemala
svedkyňa nič spoločné. Á. F. hľadal semená, plodiny. Mal jej telefónne číslo, preto sa jej ozval, či nevie
o nejakej ponuke. Ona sa poinformovala. Nejaký muž jej zavolal, dal ponuku, ktorú ona posunula Á.,
aby sa o podrobnostiach už dohodli oni. Mali sa stretnúť v Dunajskej Strede. Á. nepoznal Dunajskú
Stredu, preto s ním išla svedkyňa. S tým človekom sa mali stretnúť pri nejakej banke. Aj počas cestysi volali. Zaparkovali pri banke, svedkyňa ostala v aute. Keď spolupracovník, ktorý ostal v R., sa ozval,
že vozidlá s papiermi sú v R., Á. vošiel do banky zaplatiť tovar. Peniaze vyložil na pult a pracovníčka
banky si pýtala doklady. Ten muž, ktorý s ním bol v banke, odovzdal zamestnankyni banky svoje doklady
a tak vložili peniaze na účet. Potom sa chceli vrátiť do Maďarska. Už boli na ceste späť, keď sa ozval
spolupracovník z R., že je problém, lebo žiadny tovar nevyložili. Á.Y. zavolal tomu mužovi, s ktorým bol
v banke. Nahlas sa hádali. Potom sa otočili a vrátili sa do banky. Svedkyňa išla s Á. do banky, chceli
požiadať o vrátenie peňazí, ale nevedeli stornovať vklad, nakoľko nemali papier o zaplatení. Úhrada
totiž bola vykonaná s dokladmi druhého muža. Preto išli na políciu podať trestné oznámenie. Vypočúvali
aj ju ako svedkyňu. Neskôr sa našli aj šoféri, aj ich vypočúvali. Podľa jej vedomia autá boli prázdne.
Meno L. T. si svedkyňa nepamätala.
Na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2023 sa prečítala zápisnica o výsluchu svedka L. M. z hlavného
pojednávania zo dňa 10.05.2019. Svedok vtedy vypovedal, že mal dopravnú firmu. Dostali objednávku
od obžalovanej na prepravu tovaru a mali ísť do Maďarska nakladať obilniny. Tam čakali na nakládku.
Potom tam došla jedna pani, čo mala niečo vybavovať. Boli zrejme tak informovaní, že doviezli tovar a
majú niečo vysypať. Oni však išli prázdni, tam mali nakladať tovar. Keď to vyšlo najavo, tak ich napadli.
Došli tam nejakí páni, rozbili im na aute sklá. Ich vinili. Museli odtiaľ utiecť. Už sa nepamätal, či pani
M.á objednala prepravu. Tej žene, ktorá k nim prišla, neodovzdali žiadny CMR doklad, nakoľko nemali
tovar ani taký doklad.
Na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2023 sa prečítala zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa
10.05.2019 o výsluchu svedka L. U.. Svedok uviedol, že obžalovanú pozná, robil pre ňu prepravy
do Rakúska. Nie je jej rodinným príslušníkom. V roku 2012 mali spoločnú prepravu s pánom M. do
Maďarska. Nevedel, či boli alebo neboli vtedy naložení. Keby boli naložení, museli by mať vypísané
CMR. Všetko riadil p. M.. C. na nejaké miesto, kde sa malo nakladať alebo vykladať. Potom zavolal,
že sa to zrušilo a idú domov. Svedok išiel druhý po M.. M. kamión však zastavili a stal sa tam nejaký
konflikt. On sa do toho nemiešal, nevedel o čo sa jednalo.
Na hlavnom pojednávaní sa prečítala tiež výpoveď daného svedka z prípravného konania zo dňa
08.04.2015, kedy uviedol, že mali ísť do Maďarska nakladať repku alebo kukuricu. Išli dvoma autami.
On so Scaniou, jeho šéf L. M. F. C.. Mali čakať na nejakom parkovisku, ktoré bolo blízko miesta, kde
mali nakladať tovar. Potom išli do nejakého dvora, kde bola váha. Chvíľu tam stáli, keď mu šéf povedal,
že nakládka sa ruší. Všetko išlo cez M., s ním nikto nič neriešil. Keď odišli, tak ich zastavilo nejaké auto.
Dvaja alebo traja chlapci sa rozprávali so šéfom na ceste. Potom začali búchať po aute, on však cez
kamión veľa nevidel. Aj za ním išiel jeden a začal sa mu vyhrážať. Mal v ruke niečo, asi palicu a začal
búchať po kabíne. On sa zamkol v kabíne a naštartoval kamión. Potom videl ako naštartoval aj šéf a
odišli odtiaľ. Nevidel ako šéfovi rozbili čelné a bočné sklo. Ohľadom tej prepravy on nič nevybavoval.
Nevedel žiadne mená, on tam išiel ako druhý vodič.
Na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2023 bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Ing. I. O. z
hlavného pojednávania zo dňa 10.05.2019, ktorý vypovedal, že obžalovanú pozná z dediny, nie je jej
rodinným príslušníkom. Zoznámili sa cez jej matku, ktorá pracovala s jeho manželkou. Tá ju pozná
od mladosti. Kedysi mali lepšie vzťahy. Od 16.01.2012 mu však dlhuje viac ako štyridsaťtisíc eur. On
jej dal kukuricu a ona mu nezaplatila. Má aj právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré dal na exekúciu.
Svedok považuje obžalovanú za podvodníčku. Predala aj vlastný dom, ale len formálne, nakoľko v tom
dome stále býva. Svedok sa snažil získať svoje peniaze naspäť. Blokovali jej účet exekúciou, lebo sa
dozvedeli, že zaplatili jej z Budapešti okolo 51.000 eur. Svedok predložil súdu rozsudok Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 3Cob/141/2014 zo dňa 26.03.2014, právoplatný dňa 18.01.2016, podľa ktorého je
spoločnosť obžalovanej povinná zaplatiť mu žalovanú čiastku. Keď sa stal skutok v Maďarsku, svedok
chcel vypovedať, čakal na polícii. Polícia ho však poslala preč, lebo bolo už neskoro. Policajti mu vtedy
povedali, že obžalovaná obdržala 51.000 eur, ale poslala šoférov naprázdno. Svedok v prítomnosti
policajta poprosil obžalovanú, aby mu previedla tú sumu. Obžalovaná však na to povedala, že radšej
to vráti Maďarom. Od policajta mal informáciu, že pokiaľ sa prípad neskončí, bude mať obžalovaná
blokovaný účet. Na polícii videl, že tí istí ľudia tam boli, ktorí u nich vybavovali kukuricu. Tá pani sa volala
T. U.. Meno druhej však nevedel uviesť.
Na hlavnom pojednávaní sa čítala aj výpoveď svedka z prípravného konania z 25.04.2016, kedy uviedol,
že v roku 2012 sa dohodli so spoločnosťou SK Commercium s.r.o. ohľadne nákupu kukurice. V mene
spoločnosti SK Commercium s.r.o. vystupovala pani M.. Pri naložení tovaru na nákladné vozidlá bol
prítomný aj svedok. Tovar objednala pani M.. Vozidlá mali maďarské poznávacie značky. Pri naloženítovaru bol prítomný aj syn obžalovanej. On mal pečiatku spoločnosti, aj súhlasil s odchodom nákladných
vozidiel. Vystavenú faktúru za tovar vo výške 38.797,80 eur obžalovaná následne neuhradila. Svedok
potom skoro každý deň volal obžalovanej, aby uhradila faktúru, tá však vždy povedala, že nevie zaplatiť,
kým jej maďarská spoločnosť neuhradí. Vtedy ešte pomáhal obžalovanej. Našli v Maďarsku súkromnú
detektívnu spoločnosť, ktorá za dva dni vypátrala, kam odniesli tú kukuricu a kto by mal zaplatiť.
Obžalovaná podala aj trestné oznámenie v Budapešti. Následne mu obžalovaná volala, aby išiel na
políciu vypovedať. Bola tam tá žena, ktorá nezaplatila za kukuricu a ktorá bola prítomná pri naložení
kukurice. S obžalovanou sa stretli na parkovisku pri polícii, kde mu obžalovaná uviedla, že podali na
ňu trestné oznámenie. Chcela od neho, aby svedčil v tom smere, že ide o tú istú ženu, ktorej predala
od neho kúpenú kukuricu. Svedok vtedy žiadal od obžalovanej úhradu dlžnej sumy, načo obžalovaná
povedala, že tie peniaze radšej vráti Maďarom. Istý čas čakal na parkovisku, potom za ním išiel policajt,
že môže ísť domov.
Na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2023 sa čítala zápisnica o výsluchu svedka C. V.G. zo skoršieho
hlavného pojednávania zo dňa 19.06.2019. Vtedy svedok vypovedal, že obžalovanú pozná dávnejšie,
nie je však s ňou v príbuzenskom pomere. Pridržiaval sa svojej výpovede z prípravného konania. Už sa
nepamätal na vec, preto na návrh obžalovanej sa čítali výpovede svedka z prípravného konania.
V prípravnom konaní (zápisnica zo dňa 05.12.2014 a 13.02.2013) svedok uviedol, že obžalovaná ho
poprosila, aby jej sprostredkoval obchod s pani T. R. P. U., lebo nereagujú na jej telefonáty a nevie s nimi
nadviazať kontakt. Mal im ponúknuť repku. Keď zavolal T., predstavil sa ako C. V.. Povedal, že dostal
číslo od spoločnosti AEDK Trade s.r.o. a počul, že majú záujem na Slovensku kúpiť obilie. Ponúkol
repku. Po troch až štyroch dňoch sa T. ozvala, že majú záujem o kúpu repky. Svedok jej povedal, že
predávajúcou stranou bude AEDK Trade s.r.o. a kúpnu cenu žiadajú vložiť vopred na účet spoločnosti.
Následne dohodli stretnutie na 11.04.2012 v Dunajskej Strede. Všetko ostatné riadila pani M.. On o
spore obžalovanej a T. nevedel. Peniaze, ktoré mu dal Á. F. na kúpu repky, vložil na účet spoločnosti
SK Commercium. Následne zavolal obžalovanej, ktorá mu povedala, že môže ísť domov, žiadne ďalšie
stretnutie nebude, ona je v Bratislave. Zároveň mu povedala, že majú s T. nezrovnalosti, ktoré si však
vyriešia medzi sebou. Obžalovaná potom zavolala T., tá však jej nezdvíhala telefón, preto opätovne
zavolala svedkovi, aby dal telefónne číslo na Á. F.. Svedok potom už nepočul o čom sa bavia, nakoľko
odišiel domov.
Na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2023 sa čítala zápisnica o výsluchu svedka Á. F. z hlavného
pojednávania zo dňa 19.06.2019. Svedok vtedy uviedol, že cez kamaráta sa zoznámil s U. T.. V tom
čase sa zaoberal kúpou a predajom obilnín. Predtým zo Slovenska nekupoval nič. U. T. mu ponúkla, že
má známosti na Slovensku. Na Slovensko prišiel s ňou. Povedala, že mu vie pomôcť, lebo má styky.
Vyjadrila sa, že všetko vybaví, takže dobromyseľne išiel do toho. Papiere sa mali vypisovať až potom ako
sa kamióny vypravia. Nevedel, či slovenská spoločnosť súhlasila s predajom. Nikdy nevložil v hotovosti
peniaze na Slovensku, vždy platil prevodom. Preto poprosil Máriu, aby išla s ním na Slovensko, aby
videl, ako sa to robí, keď sa nerobí za hotovosť. U. telefonovala s niekým a potom ich usmernili k jednej
banke. Povedali, že musia zaplatiť na účet až následne vybavia papiere. Bol tam mladý človek, meno
nepozná. Zaplatil 15 miliónov forintov na účet. V Maďarsku ostalo jedno známe dievča, ktoré vypisovalo
prepravné listy. Tie kamióny stáli na parkovisku. Potom mu dievča zavolalo, že kamióny odchádzajú.
U. začala telefonovať, vrátili sa do banky a poprosil ich, aby zablokovali vklad. Nevedel uviesť, prečo
neoznačil ten vklad. V. už nikdy viac nevidel. U. T. bola tá, ktorá jednala s každým. Ona mu ponúkla
pomoc, dôveroval jej. Bola družka jeho kamaráta. Nikdy ho nenapadlo, že sa dostane do takejto veci.
Na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2023 sa čítala zápisnica o výsluchu svedkyne M. F. F. - P. z hlavného
pojednávania zo dňa 02.02.2022. Svedkyňa vtedy vypovedala, že obžalovanú nepozná.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa už nepamätala na vec, čítala sa jej výpoveď z prípravného konania
zo dňa 24.08.2015. Vtedy uviedla, že je na materskej dovolenke, od roku 2010-2011 nemá oficiálne
zamestnanie. Jej posledné oficiálne zamestnanie bolo v E.. Pracovala tam v kaviarni. Spoločnosť
Rekuna 2011 Kft. poznala. Kým firma existovala, jej konateľom bol Á. F.. Firmu potom predal. Á. F. pozná
asi od roku 2010. Spoznala ho v tej kaviarni, kde pracovala. Á. tam chodil ako zákazník. Iný styk s ním
nemala. Spoločnosť SK Commercium s.r.o. ani obžalovanú R. M. nepozná. U. T. pozná, občas ju stretla.
Počula ako sa o nej hovorí aj Á. F.. Viackrát sa objavila v tej kaviarni, kde pracovala. Tam sa bavili aj
o kukurici a pod.Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy v rozsahu a spôsobom, ako to vyplýva zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Zo správy Československej obchodnej banky a.s. zo dňa 19.04.2012 vyplýva, že samostatnými
disponentmi od zriadenia účtu č. 4002266177/7500 F. C.. R.V. M. R. Y. M.. K svojmu podpisu vždy
pripoja pečiatku. V zmysle výpisu zo dňa 12.04.2012 zostatok na účte bol 51.900,00 eur. Pohyb na účte
za obdobie od 11.04.2012 do 11.04.2012: 1/ vklad hotovosti v sume 51.900,00 eur, 2/ splátka úveru
spoločnosti AEDK Trade s.r.o. - 22.464,25 eur a 3/ platba kartou v sume - 48,90 eur. Banka zaslala aj
potvrdenie o transakcii vkladu v hotovosti v pobočke Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 9, v prospech
účtu 4002266177/7500, názov účtu SK Commercium s.r.o., dňa 11.04.2012 o 13:28 hod. s poznámkami
správa: V.-vklad, pôvod prostriedkov: mzda zo zamestnaneckého pomeru, spolu s podpismi klienta a
zamestnanca banky.
Z potvrdenia Československej obchodnej banky a.s. zo dňa 07.06.2012 vyplýva vklad prostriedkov
vo výške 51.900,00 eur na účet klienta SK COMMERCIUM s.r.o. Banka súčasne oznámila, že týmito
prostriedkami nebolo disponované ku dňu zablokovania účtu 13.04.2012, kedy banka obdržala od
Okresnej prokuratúry príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov č. I PO-V-15-1/2012-2.
Z trestného oznámenia, ktoré podávala spoločnosť SK Commercium s.r.o. prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne dňa 13.02.2012 v Budapešti na Policajnom Kapitanáte obvodu XVII v Budapešti
vyplýva, že poškodená spoločnosť uzavrela s M. C. U. dohodu o kúpe a preprave kukurice. Tovar mala
prepraviť špeditérska spoločnosť MÁTRIX TRANS Kft pre IKO-Trading GmbH v množstve 211,12 tony.
Kontakt udržiavali s dvoma osobami - s M. C. U. R. F. U. T.. Prepravu tovaru spoločnosťou MÁTRIX
TRANS Kft. organizovala U. T.. Po dodaní kukurice nebola kúpna cena objednanej kukurice v sume
33.776,00 eur zaplatená zo strany kupujúcej. Od tej doba sa nevedia spojiť s M. C. U. R. F. U. T.. Sídlo
spoločnosti IKO-Trading GmbH, ktorá bola kupujúcou stranou, je v Mníchove. Uvedená spoločnosť dňa
13.10.2003 založila v Maďarsku pobočku pod názvom Iko-Trading GmbH. Magyarországi Fióktelepe.
Z listín súkromnej detektívnej spoločnosti Expol vyplýva, že zadávateľom bola spoločnosť Commercium
s.r.o. a úlohou detektívnej spoločnosti bolo vypátrať dlžníčky, zistiť ich adresy, rodinné vzťahy,
spoludlžníkov, vypracovať správu ohľadne spôsobu ich života, rodinných vzťahov, podnikateľských
vzťahov. Detektívnej spoločnosti sa však nepodarilo skontaktovať sa s dlžníčkou, zistili však miesto, kde
sa nachádzala ukradnutá kukurica a spoločnosť, ktorá ju mala v dispozícii.
Z lekárskych správ zo dňa 11.04.2012 vyplýva, že L. M. utrpel úraz hlavy s pomliaždením ľavej čelovej
oblasti, ľavej okoloočnicovej oblasti, ľavej strany nosa, hornej pery, ľavého líca a ľavej strany krku a
pomliaždenie pravej ruky. Predbežná doba liečenia do 7 dní.
Z výpisu z obchodného registra príslušného registrového súdu Maďarska vyplýva, že spoločnosť E. 2011
Kft. bola ku dňu 16.09.2015 zrušená ex offo.
Z prekladu emailovej komunikácie, z oznámenia Ministerstva spravodlivosti Maďarska vyplýva, že
účtovná závierka podnikateľského subjektu E. 2011 Kft.za hospodársky rok 2012 nebola doručená
službe pre firemné informácie.
Z oznámenia súdu mesta F., obchodný register zo dňa 13.01.2022 vyplýva, že v rámci nútenej likvidácie
spoločnosti E. 2011 Kft. nebol evidovaný nárok spoločnosti voči spoločnosti SK Commercium s.r.o.
V medzinárodnom nákladnom liste na čl. 597 bol uvedený ako odosielateľ spoločnosť SK Commercium
s.r.o., príjemcom bola spoločnosť IKO-TRADING GMBH a dopravcom MÁTRIX-TRANS KFT, bol
vystavený dňa 16.01.2012 na tovar kukurica s miestom nakladania tovaru Vydrany a s miestom
vykladania tovaru R.. Predmetný dokument nebol podpísaný, len opečiatkovaný.
Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX O. Č.. XXX-XXX za obdobie 01.04.2012 do 30.04.2012 vyplýva
začiatočný stav 0,00 eur a konečný stav 51.900,00 eur, a zároveň je v ňom uvedený vklad hotovosti dňa
11.04.2012 s poznámkou „V.-X.“ vo výške 51.900,00 eur.Z výpisu účtu č. 4012352677/7500 na čl. 600, názov účtu AEDK Trade, s.r.o. za obdobie 01.04.2012 do
30.04.2012, vyplýva začiatočný stav -22.002,86 eu a konečný stav -24.551,35 eur.
Faktúra na čl. 748 bola vystavená dňa 16.01.2012 spoločnosťou SK Commercium s.r.o. na sumu
33.776,00 eur kupujúcemu IKO-Trading GmbH za tovar „kukurica kŕmna 211,1t“.
CMR na čl. 749-756 boli vystavené dňa 16.01.2012, odosielateľom bola spoločnosť SK Commercium
s.r.o., príjemcom bola spoločnosť IKO-TRADING GMBH a dopravcom MÁTRIX-TRANS KFT, na tovar
kukurica s miestom nakladania tovaru Vydrany a s miestom vykladania tovaru R.. Predmetné dokumenty
neboli podpísané, len opečiatkované.
Faktúra na čl. 757 bola vystavená dňa 13.01.2012 spoločnosťou SK Commercium s.r.o. na sumu
17.011,20 eur kupujúcemu IKO-Trading GmbH za tovar „kukurica kŕmna 106,32t“.
CMR na čl. 758-761 boli vystavené dňa 13.01.2012, odosielateľom bola spoločnosť SK Commercium
s.r.o., príjemcom bola spoločnosť IKO-TRADING GMBH a dopravcom MÁTRIX-TRANS KFT, na tovar
kukurica s miestom nakladania tovaru Čiližská Radvaň a s miestom vykladania tovaru R.. Predmetné
dokumenty boli riadne podpísané aj opečiatkované.
Z výpisu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX O. Č.. XXX-XXX za obdobie 01.01.2012 do 31.01.2012, vyplýva
začiatočný stav 0,00 eur a konečný stav 0,00 eur, vklad hotovosti dňa 13.01.2012 s poznámkou „Aftrag
IKO-Trading 100t kukorica“ vo výške 16.000,00 eur.
Faktúra na čl. 766 bola vystavená dňa 15.12.2011 spoločnosťou SK Commercium s.r.o. na sumu
23.756,04 eur kupujúcemu IKO-Trading GmbH za tovar „repka olejná 51,42t“.
CMR na čl. 767-768 boli vystavené dňa 15.12.2011, odosielateľom bola spoločnosť SK Commercium
s.r.o.,príjemcombolaspoločnosťIKO-TRADINGGMBHadopravcomSZALAYKÁLMÁNE.V.resp.VASI
BEKKA, na tovar repka olejná s miestom nakladania tovaru Čiližská Radvaň a s miestom vykladania
tovaru Győr. Predmetné dokumenty boli riadne podpísané aj opečiatkované.
Z príjmového doklad na čl. 769 vyplýva, že dňa 15.12.2011 spoločnosť Commercium s.r.o. prevzala
sumu 23.042,00 eur od spoločnosti IKO-TRADING GMBH.
Relácie na obžalovanú na čl.162-172: Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 31.05.2012 vyplýva,
že obžalovaná podniká pod obchodným menom C.. R. M. s miestom podnikania X. V., V. - O.É. U. od
09.11.1992. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zo dňa 30.05.2012 vyplýva, že
obžalovaná dávky v nezamestnanosti nepoberá ani nepoberala. Zo správy ÚPSVaR v Dunajskej Strede
zo dňa 31.05.2012 vyplýva, že obžalovaná nie je a ani nebola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a
príspevkov k dávke, a ani nepodala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Z oznámenia ÚPSVaR v Dunajskej
Strede zo dňa 19.06.2012 vyplýva, že obžalovaná nie je a ani nebola vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. V zmysle správy obce Vydrany zo dňa 01.06.2012 obžalovaná je rozvedená, so svojim
synom Y. majú trvalý pobyt v obci Vydrany pod súp. č. 165, nie sú vlastníkmi nehnuteľností na uvedenej
adrese. Pred komisiu verejného poriadku nebola menovaná predvolaná.
Relácie na obžalovanú na čl. 384-390: V zmysle správy ÚPSVaR v Dunajskej Strede zo dňa 12.10.2017
obžalovaná nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Oznámenie Sociálnej poisťovne, pobočka
Dunajská Streda zo dňa 02.10.2017, že obžalovaná sa nenachádza v evidencii poistencov ako SZČO
ani ako zamestnanec. Nepoberá dávku v nezamestnanosti. Od 01.12.2007 poberá starobný dôchodok
vo výške 299,70 eur. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 28.09.2017 vyplýva, že obžalovaná
podnikápodobchodnýmmenomC..R.V.M.smiestompodnikaniaX.XX,V.-NovéMestood09.11.1992.
Zo správy obce Vydrany zo dňa 02.10.2017 vyplýva, že obžalovaná je rozvedená, so svojim synom
Davidom majú trvalý pobyt v obci Vydrany pod súp. č. 165, nie sú vlastníkmi nehnuteľností na uvedenej
adrese. V mieste bydliska sa správa slušne. Nemajú vedomosť o tom, že požíva alkoholické nápoje.
Pred komisiu verejného poriadku nebola predvolaná. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR
vyplývajú 3 priestupky na úseku dopravy z 21.11.2012, 27.01.2013 a 27.07.2016, za ktoré boli uložené
blokové pokuty vo výške 20 a 30 eur. V odpise z RT nemala záznam.Relácie k obžalovanej na čl. 609, 612, 615, 616: Správa obce Vydrany zo dňa 28.11.2022, že obžalovaná
má trvalý pobyt v obci Vydrany pod súp. č. 165, nebola od 08.04.2003 riešená za spáchanie priestupku
ani Obcou Vydrany ani komisiami zriadenými obecným zastupiteľstvom Obce Vydrany. Na menovanú
nebola podaná žiadna sťažnosť. Oznámenie ÚPSVaR v DS zo dňa 30.11.2022, že obžalovaná nie
je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Oznámenie ÚPSVaR v DS zo dňa 01.12.2022, že
menovaná nie je ani nebola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi.
Lustráciou v registri Generálnej prokuratúry súd zistil, že proti obžalovanej sa aktuálne nevedie žiadne
iné trestné konanie.
Podľa výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaná má evidovaný jeden priestupok na úseku dopravy zo dňa
15.01.2020, za ktorý dostala bloková pokutu 10,00 eur.
V lustrácii v Sociálnej poisťovni je uvedené, že je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 437 eur.
Z odpisu z Registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná.
Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 221 Trestného zákona je zrejmé, že trestný čin podvodu je
dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. Subjekt je pri trestnom čine podvodu všeobecný, môže
ním byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba alebo právnická osoba. Subjektívna stránka
vyžaduje úmyselné zavinenie. Objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok (bez ohľadu na druh
a formu vlastníctva), ochrana vlastníctva a zásady právnej istoty, že zmluvy a záväzky sa majú plniť
(pacta sunt servanda). Cudzím majetkom sú nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré
nepatria páchateľovi alebo nepatria výlučne jemu. Objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v
spôsobení škody a vo využití omylu alebo uvedenia do omylu osoby, pričom môže ísť aj o tretiu osobu,
odlišnúodpoškodeného.Škodounacudzommajetkujeujmamajetkovejpovahy.Idenielenozmenšenie
majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo
opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie
majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak
boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Omyl je
nezhoda predstavy človeka so skutočným stavom, rozpor medzi predstavou a skutočnosťou, ktorý sa
môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase,
keď dochádza k jeho obohateniu. Pojem "využitie niečieho omylu" je možné definovať tak, že páchateľ
sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v priamom vzťahu k nemu konal tak, aby
na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil. Vzhľadom na subjektívnu stránku tohto trestného
činu si páchateľ musí byť vedomý existencie omylu. Pojem "uvedenie niekoho do omylu" znamená
aktívne vedomé predstieranie faktov alebo skutočností, ktoré sú rozporné s realitou. Môže ísť o konanie,
opomenutie aj konkludentné konanie (porovnaj R 57/1978). Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale
môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Môže tak konať nielen vo vzťahu priamo k poškodenému, ale aj
k iným osobám.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom
základné zásady Trestného poriadku a dospel k celkom jednoznačnému záveru, že vina obžalovanej
bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, a to predovšetkým s poukazom na výpoveď samotnej
obžalovanej, pričom vina obžalovanej bola preukázaná aj výpoveďami svedkov, taktiež na hlavnom
pojednávaní oboznámenými listinnými dôkazmi.
Konanie obžalovanej súd posúdil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona,
nakoľko obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, a to hlavne s ohľadom na konanie obžalovanej.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchala obžalovaná a táto svojim konaním naplnila
všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného
zákona, a to po stránke subjektívnej aj objektívnej. Je tomu tak preto, že obžalovaná v apríli v roku 2012
v okrese Dunajská Streda cez tretiu osobu, ktorá o skutočnom úmysle obžalovanej nevedela, ponúklainému na predaj tovar s tým, že po zaplatení dohodnutej ceny bude tovar dodaný, hoci obžalovaná
nemala od začiatku úmysel sľúbený tovar skutočne dodať, ale len vylákať od iného peňažné plnenie
s cieľom kompenzovať neuhradené finančné prostriedky z predchádzajúceho obchodu, čím na škodu
cudzieho majetku seba obohatila tým, že iného uviedla do omylu, pričom týmto jej konaním spôsobila
značnú škodu na cudzom majetku.
Súd považoval za dôležitú predovšetkým tú skutočnosť, že obžalovaná nepoprela spáchanie skutku,
keďže uznala že cez osobu C. V. D. U. T., ktorej prostredníctvom C. V.C.Z. ponúkla tovar, ktorý však po
zaplatení dohodnutej ceny nedodala, vyslovila však nesúhlas s trestnoprávnym rozmerom jej konania,
keďže podľa názoru obžalovanej si len takýmto spôsobom chcela od U. T. vymôcť peniaze, ktoré jej táto
dlžila z predchádzajúceho obchodu. K tomu považuje konajúci súd za dôležité uviesť, že predmetná
skutočnosť nebola v konaní sporná a bola potvrdená oboznámenými listinami (medzinárodný nákladná
list na č. l. 597, 749-756, 758-761, 767-768, faktúra na č. l. 748, 757,766 výpis účtu na č. l. 762-765,
príjmový doklad na č. l. 769) z ktorých vyplynulo, že M. U. R. U. T. neuhradili v celosti obžalovanej
faktúryvsume35.501,24eurazatovar(kukuricuarepkuolejnú)dodanývdňoch15.12.2011,13.01.2012
a 16.01.2012 spoločnosťou SK Commercium spoločnosti IKO - Trading GmbH. Rovnako mal súd za
preukázané tvrdenia obžalovanej, že sa snažila nadviazať kontakt s U. T. za účelom úhrady dodaného
tovaru, na čo využila služby súkromnej detektívnej spoločnosti Expol, ktorá však nebola schopná
vypátrať dlžníčky, vypátrala však miesto uskladnenia nezaplatenej kukurice a získala informácie o
spoločnosti, ktorá mala kukuricu v dispozícii. Rovnako mal súd za preukázané, že obžalovaná sa
obrátila aj na policajné zložky v Maďarsku. Z výpovede obžalovanej a z trestného oznámenia, ktoré
podala spoločnosť SK Commercium s.r.o. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 13.02.2012 v
Budapešti na Policajnom Kapitanáte obvodu XVII v Budapešti na M. C. U. R. U. T. pre súd vyplynulo,
že spoločnosť SK Commercium s.r.o. ako poškodená spoločnosť uzavrela s M. C.O. U. dohodu o
kúpe a preprave kukurice s tým, že prepravu tovaru organizovala U. T., avšak po dodaní kukurice
nebola kúpna cena objednanej kukurice v sume 33.776,00 eur zaplatená zo strany kupujúcej, rovnako
sa od tej doby nevedela poškodená spoločnosť spojiť s Klárou Irén Monostori, ani s Máriou Gregor.
Uvedené skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka Ing. Ferenca Nagyho, ktorý potvrdil, že v roku
2012 sa dohodli so spoločnosťou SK Commercium s.r.o. ohľadne nákupu kukurice. V mene spoločnosti
SK Commercium s.r.o. vystupovala obžalovaná, svedok bol prítomný pri naložení tovaru na nákladné
vozidlá, ktoré mali maďarské poznávacie značky, s tým, že tovar objednala obžalovaná, ale vystavenú
faktúru za tovar vo výške 38.797,80 eur obžalovaná neuhradila s odôvodnením, že nevie zaplatiť, kým
jej maďarská spoločnosť neuhradí. Svedok dodal, že vtedy pomáhal obžalovanej, našli v Maďarsku
súkromnú detektívnu spoločnosť, ktorá vypátrala, kam odniesli tú kukuricu a kto by mal zaplatiť. Na
polícii videl, že tí istí ľudia tam boli, ktorí u nich vybavovali kukuricu - žena, ktorá nezaplatila za kukuricu
a ktorá bola prítomná pri naložení kukurice, pani sa volala Mária Gregor, meno druhej však nevedel
uviesť. Svedok mal vedomosť aj o tom, že obžalovaná na Gregorovú podala trestné oznámenie.
Obžalovaná ďalej sama vypovedala, že pohľadávku neskúšala vymôcť súdnou cestou, nakoľko polícia
do roku 2015 nevedela vypátrať podozrivé osoby. Obžalovaná vypovedala, že nikdy neobchodovala s
pánom F. ani so spoločnosťou Rekuna 2011 Kft. a C. V. požiadala, aby zavolal T. R. U., ponúkol im tovar
a vybavil s nimi stretnutie, lebo s ňou prestali dané osoby komunikovať. Zdôraznila, že išlo o skutočný
tovar, ktorý existoval (repka olejná), obžalovaná v tom čase nebola vlastníčkou ponúkaného tovaru, ale
mala oprávnenie s ním disponovať. Obžalovaná vypovedala, že mala v úmysle dodať im repku, ale až
potom, čo bude kompenzovať svoju pohľadávku, o čom ich dopredu neinformovala. Informovala ich
až potom, keď jej došli peniaze od C. V.. Teda, že pokiaľ nebude kompenzovaná kukurica, nedôjde k
obchodu s repkou. Zároveň obžalovaná potvrdila, že C. V. o jej pláne nevedel. Obžalovaná zdôraznila,
že jej skutočným zámerom bolo, aby sa stretli a vyriešili kukuricu, dúfala, že T. F. U. podpíšu aspoň
splátkový kalendár.
Svedok C. V. potvrdil, že obžalovaná ho poprosila, aby jej sprostredkoval obchod s pani T. R. P. U., lebo
nereagujú na jej telefonáty a nevie s nimi nadviazať kontakt. Mal im ponúknuť repku. Keď zavolal T.,
predstavil sa ako C. V. a ponúkol jej repku. Po troch až štyroch dňoch sa T. ozvala, že majú záujem
o kúpu repky. Následne dohodli stretnutie na 11.04.2012 v Dunajskej Strede. Všetko ostatné riadila
obžalovaná. On o spore obžalovanej a T. nevedel. Peniaze, ktoré mu dal Á. F. na kúpu repky, vložil
na účet spoločnosti SK Commercium. Následne zavolal obžalovanej, ktorá mu povedala, že môže ísť
domov, žiadne ďalšie stretnutie nebude, ona je v Bratislave. Zároveň mu povedala, že majú s Gregor
nezrovnalosti, ktoré si však vyriešia medzi sebou.Súd mal preukázané, že peniaze, ktoré odovzdal Á. F. C. V. na kúpu repky (51.900,00 eur), C. V.C.Z.
vložil na účet spoločnosti SK Commercium, ktorá skutočnosť vyplynula jednak z výpovede Á. F., U.
T. a C. V., ale vyplýva aj z výpisu účtu č. 4002266177/7500 za obdobie 01.04.2012 do 30.04.2012,
z ktorého je zrejmý začiatočný stav 0,00 eur a konečný stav 51.900,00 eur, a zároveň je v ňom
uvedený vklad hotovosti dňa 11.04.2012 s poznámkou „V.-X.“ vo výške 51.900,00 eur, daná skutočnosť
vyplýva aj z potvrdenia Československej obchodnej banky a.s. o transakcii vkladu v hotovosti v
pobočke Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 9, v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX, názov účtu
SK Commercium s.r.o., dňa 11.04.2012 o 13:28 hod. s poznámkami správa: V.-X., pôvod prostriedkov:
mzda zo zamestnaneckého pomeru, spolu s podpismi klienta a zamestnanca banky.
Vina obžalovanej je preukázaná nepriamo aj výpoveďou svedkov U. T. a Á. F., ktorý zhodne uviedli, že
sa spoločne dopravili do Dunajskej Stredy za účelom kúpy tovaru. Obaja vypovedala, že keď dostali
informáciuovykládketovaruvMaďarsku,Á.F.išieldobankyzaplatiťtovar-muž,ktorýsnímbolvbanke,
odovzdalzamestnankynibankysvojedokladyatakvložilipeniazenaúčet.Zhodnesvedkoviavypovedali
aj o tom, že počas cesty späť obdržali informáciu, že nedošlo k vykládke tovaru, že kamióny odchádzajú,
preto sa vrátili do banky, chceli požiadať o vrátenie peňazí, ale nevedeli stornovať vklad, nakoľko nemali
papier o zaplatení. Svedkovia rozdielne vypovedali len v otázke toho, kto dojednal podrobnosti obchodu.
Hoci svedkyňa T. vypovedala, že ona Á. F. posunula len kontakt a všetko si už dohodol on sám, súd
v tomto smere mal za preukázané (vychádzajúc z výpovede obžalovanej, svedka C. V. R. F. Á. F.), že
C. V. telefonicky nakontaktoval svedkyňu U. T., ktorej ponúkol tovar na predaj a s ktorou sa následne
dohodol na termíne stretnutia.
Z výpovedi svedkov U. T. R. Á.Y. F. zároveň vyplynulo, že dohoda medzi stranami obchodu bola taká,
že tovar zaplatia, keď prídu autá na vykládku. Sama obžalovaná vypovedala, že C. V. prikázala, že
tovar sa musí zaplatiť vopred, keďže obžalovaná do obedu nemohla, dohodla sa s V.G., že do obedu sa
vyplatí tovar a poobede sa stretnú s tým, že po zaplatení jej mal V. zavolať. Svedok Á. F. v tejto súvislosti
vypovedal, že keď dostal informáciu o tom, že autá prišli na miesto určenia, išiel do banky zaplatiť tovar.
Obžalovaná k tejto skutočnosti uviedla, že neverila, že by U. T. niečo zaplatila, preto poslala M. na
nakládku do Maďarska a povedala mu, aby tam počkal a v prípade, že T. nezaplatí, aby naložili inú
repku, aby nešli na prázdno. Svedok L. M. vypovedal, že obžalovaná si ho objednala na prepravu tovaru
a mali ísť do Maďarska nakladať obilniny. Tam čakali na nakládku. Potom tam prišla jedna pani, ktorá
bola zrejme tak informovaná, že doviezli tovar a majú niečo vysypať. Oni však išli prázdni, tam mali
nakladať tovar. Keď to vyšlo najavo, tak boli napadnutí. Výpoveď svedka M. je potvrdená výpoveďou
svedka L. U., ktorý šiel ako druhý vodič s M. do Maďarska nakladať kukuricu alebo repku, dodal však,
že ohľadom dopravy on nič nevybavoval. Potvrdil však tvrdenia M. o konflikte, ktorý nastal po odchode
z miesta nakládky, ako aj o tom, že došlo k ich napadnutiu. Napadnutie vodiča L. M.G. vyplynulo aj z
lekárskych správ zo dňa 11.04.2012, v zmysle ktorých svedok utrpel úraz hlavy s pomliaždením ľavej
čelovej oblasti, ľavej okoloočnicovej oblasti, ľavej strany nosa, hornej pery, ľavého líca a ľavej strany
krku a pomliaždenie pravej ruky.
Svedkyňa M. F. F. - P. sa k skutku nevedela vyjadriť.
Vzhľadom na zhodné výpovede obžalovanej a vodičov o účele ich cesty do Maďarska, (náklad tovaru),
vzhľadom na miesto údajnej nakládky (ktoré sa zhodovalo s miestom, na ktorom malo podľa dohody
dôjsť k vykládke tovaru), vzhľadom na objednaný dátum prepravy (ktorý sa zhodoval s dňom stretnutia
s kupcom tovaru v Dunajskej Strede), vzhľadom na dohodnuté platobné podmienky (platba za tovar
vopred), neuveril konajúci súd obrane obžalovanej, ktorá tvrdila, že autá poslala do Maďarska, aby v
prípade, že T. nezaplatí, naložili inú repku, aby nešli na prázdno. Z okolnosti prípadu, konania obvinenej
ako aj dohodnutých podmienok obchodu je zrejmý úmysel obžalovanej, a to vyvolať dojem, že dodá
dohodnutý tovar, že obchod prebehne podľa dohody, a tým zakryť jej skutočný úmysel nedodať tovar
po zaplatení dohodnutej ceny, ale zaplatené finančné prostriedky započítať na úhradu dlžnej sumy
z predchádzajúceho obchodu a až následne jednať ohľadne ďalších obchodov, a to bez toho, aby
druhá strana nadobudla akékoľvek podozrenie, že tovar nedodá. Tým, že obžalovaná zaslala autá do
Maďarska na miesto, ktoré bolo stranami dojednané, ako miesto vykládky (čo okrem výpovede svedkov
T. R. F. vyplýva aj z výpovede vodiča M., ktorý uviedol, že na mieste, kde stáli s vozidlami boli ľudia,
ktorý boli informovaný o tom, že dôjde k vykládke tovaru a nie k nakládke) potvrdila svoju účasť na
dojednanom obchode a súčasne tak vytvorila falošné očakávanie druhej strany, že tovar bude dodaný,čím zakryla svoj skutočný úmysel. Uvedený krok obžalovanej mal z pohľadu súdu za cieľ udržať druhú
stranu v mylnom presvedčení, že obchod je v poriadku.
Zo všetkých vyššie uvedených skutočnosti mal súd za preukázané, že zaslanie áut do Maďarska bolo
zo strany obžalovanej taktickým ťahom slúžiacim na zakrytie jej skutočného úmyslu, a to podvodným
konaním vylákať finančné prostriedky od druhej strany za účelom kompenzácie z predchádzajúceho
obchodu, na čo mala obžalovaná, podľa jej udania, zákonný nárok.
Súd dáva do pozornosti, že takáto obrana obžalovanej - ňou tvrdené legitímne konanie na získanie
dlžných finančných prostriedkov neobstojí, pretože svojim podvodným konaním sa snažila vytvoriť
vzájomné pohľadávky, pri ktorých by bolo možné aplikovať inštitút započítanie, no vopred mala úmysel
protiplnenie neposkytnúť. Úmysel obžalovanej vyplýva priamo z jej výpovede, keď opakovane uviedla,
že bola pripravená tovar dodať, najprv však chcela kompenzovať kukurica, teda finančné prostriedky,
ktoré tretia osoba poskytla za účelom úhrady tovaru mala obžalovaná v pláne ponechať si ako
kompenzáciu za nezaplatené faktúry a následne bola ochotná rokovať o ďalšom obchode. Obžalovaná
do istej miery konala v skutkovom omyle, keď sa nazdávala, že do omylu uvádza U. T., ale do omylu
uviedla a aj sa obohatila na škodu spoločnosti E. XXXX M.. Tvrdenia obžalovanej o tom, že každý
podnikateľ si musí overiť svojich obchodných partnerov resp., že ona nikdy so spoločnosťou E. XXXX M..
nerokovala ju nezbavuje trestnej zodpovednosti za jej podvodné konanie, pretože konanie v skutkovom
omyle nemá v jej prípade vplyv na právne posúdenie veci a jej trestnoprávny rozmer.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že obžalovaná sa dopustila skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnila
všetky zákonné znaky zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná sa obohatila na škodu cudzieho majetku
tým, že iného uviedla do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú škodu.
Súd dáva do pozornosti, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné
pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia spočíva
vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i
utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Spravodlivé a včasné
uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je
protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe
tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v
zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i
na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenieprognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Súd ďalej vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú
faktickyvyjadrenímznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinu,atoobjektívnejstránky(spôsobspáchania
činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Súd pri ukladaní trestu u obžalovanej prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že obžalovaná pred
spáchaním stíhaného trestného činu viedla riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Žiadnu
priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (1:0) súd
pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej v osobitnej časti Trestného zákona o 1 tretinu s tým, že základná trestná sadzba, z ktorej
súd vychádzal bola podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona 3 až 10 rokov, po úprave v zmysle § 38 ods.
3 Trestného zákona 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.
Súd mal vzhľadom na pomery obžalovanej ako aj na okolnosti prípadu a pri prevahe poľahčujúcich
okolností za to, že použitie trestnej sadzby a uloženie trestu aj na samej dolnej hranici takto upravenej
trestnej sadzby by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania, preto podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona a § 39 odsek 3 písmeno
e) Trestného zákona uložil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Súd poukazuje na okolnosti prípadu v tom smere, že sa jednalo o konanie obžalovanej, ktoré síce je
právne kvalifikované ako zločin, avšak je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaná uvedené
konanie mala ako ojedinelé vybočenie z dovtedy riadneho života, ktorý viedla a ktorý vyplýva i zo
skutočnosti, že doposiaľ nebola súdne trestaná. Taktiež je potrebné poukázať i na skutočnosť, že
konanie obžalovanej podľa názoru súdu vyvrcholilo práve z dôvodu, že táto nevidela možnosť legálnym
spôsobom získať neuhradené finančné prostriedky z predchádzajúceho obchodu, pričom v jej prípade
sa nejednalo o patologický vzorec správania, ale iba ojedinelý exces, a preto je súd názoru, že
uloženie trestu aj pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby bude dostatočné na nápravu
obžalovanej ako i na ochranu spoločnosti. Súd poukazuje i na právo obžalovanej na prejednanie veci
v primeranej lehote, ako aj na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Súd v tomto smere dáva do
pozornosti, že žalovaného skutku sa obžalovaná dopustila v roku 2012 s tým, že obžaloba vo veci
bola podaná dňa 05.01.2018 a súd prvého stupňa vo veci po prvý krát rozhodol dňa 07.06.2024, teda
po viac ako 6 rokoch od podania obžaloby a viac ako 12 rokov po spáchaní skutku k čomu obvinená
svojim konaním nijako neprispela. Vzhľadom na existenciu mimoriadnych okolností odôvodňujúcich
mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil
súd obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý spĺňa všetky predpoklady uvedené
v § 34 Trestného zákona. Takto uložený trest považuje súd za primeraný vzhľadom na generálnu aj
individuálnu prevenciu.
Zhľadiskaosobnýchpomerovamožnostinápravyobžalovanejsúdzistil,žeobžalovanádoposiaľnebola
odsúdená a iba raz bola priestupkovo riešená, pred spáchaním trestného činu viedla usporiadaný život a
riadnepracovala,pretosprihliadnutímnauvedené asozreteľomnavýsledkydokazovaniapovažujesúd
uložený podmienečný trest vo výmere šiestich mesiacov, za primeraný. Vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu a pomery obžalovanej, ktorá nebola pred spáchaným stíhaného skutku súdne trestaná dospel
súdkzáveru,ženepodmienečnýtrestodňatiaslobodybybolpreobžalovanúneprimeraneprísny,apreto
využil ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody. Trest bol uložený vo výmere
šiestich mesiacov prihliadajúc na postoj obžalovanej k súdenej trestnej činnosti, okolnosti spáchania
skutku, spôsobený následok a dĺžku trvania trestného konania. Všetky vyššie uvedené skutočnosti z
hľadiska posúdenia osoby obžalovanej a možnosti jej nápravy svedčia pre záver, že uložený trest je
zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel.Súd mal vo svetle uvedeného za zrejmé, že obžalovaná nemá sklony k protiprávnej činnosti, pričom
uložený podmienečný trest odňatia slobody pozitívne ovplyvní obžalovanú v ďalšom spôsobe jej života.
Súd dospel k záveru, že hlavne vzhľadom na doterajší život obžalovanej nie je na mieste na jej
prevýchovu pôsobiť nepodmienečný trestom odňatia slobody. Súd mal za to, že takto uložený
podmienečný trest odňatia slobody bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovanej a
splní aj svoj prevýchovný účel. Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam
prípadu i osobe páchateľa, je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti a zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,
vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest
odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez
zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).
Podľa názoru súdu takto uložený trest obžalovanej teda plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako
aj funkciu individuálne a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne
vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto
pomenované dôvody, považuje tento uložený trest obžalovanej za adekvátny, spravodlivý a primeraný
spáchanému skutku.
Vzhľadom k tomu, že došlo k podmienečnému odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd obžalovanej
určil skúšobnú dobu vo výmere jedného roka, ktorú považuje za primeranú a spravodlivú vzhľadom na
závažnosť spáchaného trestného činu a spôsobených následkov.
Súd v konaní nerozhodoval o náhrade škody, keďže poškodená spoločnosť E. XXXX Kft. zanikla bez
právneho nástupcu zrušením ex offo ku dňu 16.09.2015.
S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
DS. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti osoby, ktorej treba rozsudok doručiť, oznámením je až doručenie
rozsudku. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V odvolaní
treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.