Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117200240
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6117200240.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci

žalobcu A. A., B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX/XX, E., právne zastúpená Advokátska kancelária
JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 253 339 proti žalovanému
UNIMED, spol. s r.o., so sídlom Oriešková 11, Bratislava, IČO: 17 312 752, právne zastúpený Právny
dom – advokáti, s.r.o., so sídlom Dlhá 2, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok č. k. OS 29/2009 z 10. 12. 2009 vydaný Obchodným
súdom, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01

Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 v konaní pred jediným rozhodcom JUDr. Jakubom Kajbom v časti,
v ktorej žalobkyňa A. A. je

1/ povinná spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.664,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 15.664,82 Eur od 03. 08. 2009 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 %
denne zo sumy 16.264,82 Eur od 15. 01. 2009 až do úplného zaplatenia žalovanej sumy 15.664,82 Eur,
a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

2/ povinná spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcu spočívajúce v zaplatenom súdnom
poplatku vo výške 1.102,- Eur žalobcovi a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.379,36 Eur na účet
právneho zástupcu žalobcu Právny dom – advokáti, s.r.o., so sídlom Kynceľová 77, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 857 793, vedený v F. D. G. H., č účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko v lehote troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

3/ povinná spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet zriaďovateľa rozhodcovského súdu – obchodnej
spoločnosti Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, vedený
v F. D. G. H., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, sumu 160,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 04. 01. 2017,
doručenou tunajšiemu súdu dňa 05. 01. 2017 (na č. l. 1 – 6 p. v.) domáhala voči žalovanému zrušenia
rozhodcovského rozsudku sp. zn. OS 29/2009 zo dňa 10. 12. 2009 vydaného Obchodným súdom,stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 v konaní pred jediným rozhodcom JUDr. Jakubom Kajbom, a to v časti
týkajúcej sa žalobkyne.

2) Ďalším podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 01. 2017 (na č. l. 27 – 29 p. v.) sa žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala odkladu vykonateľnosti žalobou napadnutého
rozhodcovského rozsudku, ktorému návrhu súd uznesením č. k. 60Cr/1/2017-51 zo dňa 24. 02. 2017
vyhovel a rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu, stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Nám. SNP 15, IČO: 36 858 102 sp. zn. OS 29/2009 zo dňa 10. 12. 2009, ktorý vydal rozhodca JUDr.
Jakub Kajba, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 60Cr/1/2017. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 22. 03. 2017
a vykonateľnosť dňom 06. 03. 2017.

3) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe
doručenom tunajšiemu súdu dňa 12. 09. 2018 (na č. l. 99 - 101 p. v.) žiadal žalobu zamietnuť a priznať
žalovanému plnú náhradu trov konania.

4) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán, znaleckým

dokazovaním a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 13C/199/2010, súčasťou ktorého je pripojený spis Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. OS 29/2009 zistil tento skutkový stav:

5) Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe zo dňa 04. 01. 2017 (na č. l. 1 – 6 p. v.), Obchodný súd, stály

rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO:
36 858 102 (ďalej len „OS“), v konaní pred jediným rozhodcom JUDr. Jakubom Kajbom rozhodcovským
rozsudkom č. k. OS 29/2009 z 10. 12. 2009 (ďalej len „rozsudok“) v právnej veci žalobcu UNIMED, spol.
s r.o., so sídlom Oriešková 11, Bratislava, IČO: 17 312 752, právne zastúpeného Právny dom – advokáti,
s.r.o., so sídlom Kynceľová 77, Banská Bystrica, IČO: 36 229 245 proti žalovanému 1/ STA – LESTS,

s.r.o.,sosídlomTrenčianska53,Bratislava,IČO:36229245ažalovanej2/A.A.,I.X/XX,E.,ozaplatenie
sumy 15.664,82 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou rozhodol tak, že „I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 15.664,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 15.664,82 Eur od 03. 08. 2009 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 %
denne zo sumy 16.264,82 Eur od 15. 01. 2009 až do úplného zaplatenia žalovanej sumy 15.664,82 Eur,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. II. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcu spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške
1.102,- Eur žalobcovi a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.379,36 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného žalovaného

zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. III. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet zriaďovateľa rozhodcovského súdu – obchodnej spoločnosti
Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 sumu 160,- Eur, v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného žalovaného zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného“. Podľa tvrdenia žalobkyne, rozsudok bol žalobkyni doručený v decembri

2016.

6) Ďalej podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe, právomoc rozhodcovského súdu je založená pri splnení
podmienky stanovenej § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZRK“),podľaktoréhorozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnými

stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Rozhodca právomoc rozhodcovského súdu na vykonanie rozhodcovského konania odôvodnil na strane
4 druhý odsek rozhodcovského súdu takto: „Podľa čl. V. Uznania záväzku medzi žalobcom a žalovaným

1/, ktorého súčasťou je ručiteľský záväzok žalovaného 2/, sa žalobca i obaja žalovaní podľa § 3
ZRK dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s (i) faktúrami a ich
zaplatením, (ii) pôvodným záväzkom, (iii) záväzkom, alebo (iv) Uznaním (vrátane sporov o platnosť
a výklad právnych úkonov, vrátane sporov s osobami uvedenými v čl. V.), predložia na rozhodnutieObchodnému súdu – stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd s.r.o.,
IČO: 36 858 102 (ďalej len „OS“). Strany vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK
a dohodli sa, že OS bude konať nasledovne: (i) podľa slovenského právneho poriadku, (ii) podľa zásad

spravodlivosti, (iii) podľa rokovacieho poriadku a štatútu zverejneného v čase konania na J., (iv) konanie
budepísomné,(v)rozhodcu(senát)vymenujeOS“.Podľažalobkyne,označenétvrdeniejezavádzajúce,
priamo nepravdivé a rozhodca si vedome nesprávnou citáciou príslušného článku založil právomoc
vykonať rozhodcovské konanie, čím prekročil rozsah svojej právomoci. Text článku V. Riešenie sporov
v písomnosti označenej ako „Uznanie záväzku“ uzatvorené ako dohoda (ďalej iba ako „Uznanie“) podľa

§ 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „ObZ“) dňa 22. 07. 2009 je nasledovný: „Veriteľ a dlžník
sa podľa § 3 ZRK dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s (i)
Faktúramiaichzaplatením,(ii)Pôvodnýmzáväzkom,(iii)Záväzkom,alebo(iv)Uznaním(vrátanesporov
o platnosť a výklad právnych úkonov vrátane sporov s osobami uvedenými v článku IV.), predložia
na rozhodnutie OS. Strany vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK a dohodli sa, že
OS bude konať nasledovne: (i) podľa slovenského právneho poriadku, (ii) podľa zásad spravodlivosti,

(iii) podľa rokovacieho poriadku a štatútu, zverejneného v čase začatia konania na J., (iv) konanie
bude písomné, (v) rozhodcu (senát) vymenuje OS. Strany sa dohodli, že dlžník sa bude snažiť zo
svojho majetku uspokojiť prednostne záväzok voči veriteľovi. Ak dlžník po podpise Uznania prevedie
mimo bežného obchodného styku (predaj dlžníkových tovarov a služieb) akýkoľvek svoj majetok (aj
odplatne, aj za obvyklú cenu) na tretiu osobu bez toho, aby riadne splniť Záväzok, takéto konanie

dlžníka bude stranami a súdom posudzované ako zbavovanie sa majetku v úmysle znemožniť veriteľovi
uspokojenie jeho pohľadávky“. Z prvej strany Uznania vyplýva, že veriteľom je UNIMED spol. s r.o.,
Oriešková 11, Bratislava, IČO: 17 312 752 a dlžníkom je STA – LESTS, s.r.o., Vlárska 12, Trnava, IČO:
36 229 245. Podľa žalobkyne, z článku V. Uznania jednoznačne vyplýva, že rozhodcovská zmluva je
uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom, pričom žalobkyňa nemá vo vzťahu medzi žalovanou a jej dlžníkom

postaveniedlžníka.Žalobkyňaneuzatvorilarozhodcovskúzmluvuakofyzickáosobaapretonemohlabyť
účastníčkou rozhodcovského konania, pretože nekonala ani v zmysle § 3 ods. ZRK. Je nepochybné, že
žalovanej bol známy obsah listiny Uznania záväzku čl. V., napriek tomu podala žalobu rozhodcovskému
súdu.

7) Žalobkyňa poukázala v žalobe na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. h) ZRK, podľa ktorého, účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovskéhorozsudku,lenaksúdôvody,prektorémožnožiadaťoobnovukonaniapodľaosobitného
zákona. Osobitným zákonom je v danom prípade zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
– Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). Podľa § 228 ods. 1 písm. a), b) O. s. p., právoplatný

rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia
alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Novým dôkazom, ktorý žalobkyňa
bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní a ktorý sa nemohol vykonať v pôvodnom konaní, je

listinnýdôkazoznačenýakoUznanie.Tentodôkazmôžeprivodiťprežalobkyňupriaznivejšierozhodnutie
vo veci. Žalobkyňa je osoba neznalá práva a trpí duševnou chorobou, v dôsledku ktorej je na invalidnom
dôchodku. S listinným dôkazom označeným ako Uznanie sa žalobkyňa prvýkrát stretla dňa 14. 10. 2010,
keď poskytla informácie právnej zástupkyni pre spracovanie žaloby na určenie neplatnosti právneho
úkonu. V tento deň jej bol aj vysvetlený obsah listiny a jeho právne následky. Žalobkyňa nepopiera, že

na listine sa nachádza jej podpis, ale listinu jej dal v kritický deň podpísať s viacerými dokumentmi K.
C. C., ktorý de facto riadil spoločnosť STA – LESTS, s.r.o. spolu s ďalšími dokumentmi bez toho, aby
sa s listinou mohla oboznámiť. Listina Uznanie je dôkazom, že rozhodcovský súd nemal právo konať
v rozhodcovskom konaní s účastníkom v rade 2/, a to so žalobkyňou.

8) Pri právnej argumentácii žalobkyňa vychádza z obsahu žalobou napadnutého rozhodcovského
rozsudku z poučenia, ktoré tento rozhodcovský rozsudok vydaný v roku 2009 obsahuje. Z tohto dôvodu
sú v žalobe citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa naviac odôvodňuje
svoju žalobu ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo
veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nikdy

neuzatvorila rozhodcovskú zmluvu a preto rozhodcovský súd nemohol a nemal vo vzťahu k žalobkyni
vydať rozhodcovský rozsudok. Žalobkyňa tiež poukazuje na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 13C/199/2010-170 z 03. 11. 2011 bol zrušený rozhodcovský rozsudok č. k. OS
29/2009 zo dňa 10. 12. 2009, pričom z dôvodov tohto rozsudku je nesporné, že žalobkyňa rozhodcovskúzmluvu ako fyzická osoba neuzatvorila. Nič na týchto záveroch nemení ani skutočnosť, že Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/29/2012-198 z 28. 03. 2012 rozsudok okresného súdu
zrušil, pričom v dôvodoch tohto rozhodnutia nespochybnil fakt, že žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu

nepodpísala.

9) Na základe týchto skutočností potom žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodcovský rozsudok sp. zn.
OS 29/2009 zo dňa 10. 12. 2009 vydaný Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 v konaní

pred jediným rozhodcom JUDr. Jakubom Kajbom, a to v časti týkajúcej sa žalobkyne, zrušil a priznal
žalobkyni náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %.

10) K podanej žalobe pripojila žalobkyňa tieto listinné dôkazy: Rozhodcovský rozsudok Obchodného
súdu sp. zn. 0S 29/2009 zo dňa 10. 12. 2009 (na č. l. 8 – 15 p. v.), Zaslanie rozhodcovského rozsudku
žalobkyni zo dňa 06. 12. 2016 (na č. l. 16 p. v.), Žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o doručenie

rozhodcovskéhorozsudkuzodňa25.05.2011(nač.l.17p.v.)aOpakovanážiadosťprávnejzástupkyne
žalobkyne o doručenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 20. 06. 2011 (na č. l. 18 – 19 p. v.).

11) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe
doručenom súdu dňa 12. 09. 2018 (na č. l. 99 - 101 p. v.) uviedol, že s návrhom na zrušenie

rozhodcovského rozsudku nesúhlasí, má za to, že tu nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku
a preto žiada žalobu zamietnuť. V prvom rade žalovaný poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný ešte v roku 2009, preto by sa podľa názoru žalovaného mali dôvody jeho zrušenia posudzovať
podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorý bol platný a účinný do 30. 12.
2016. Podľa tohto zákona bola uzavretá rozhodcovská doložka medzi účastníkmi sporu a rovnako bolo

podľa tohto zákona uvedené rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok.
V čase účinnosti zákona boli dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v § 40 zákona taxatívne
vymenované,pričomjednýmzdôvodovnapodaniežalobypodľatohtoustanoveniabolajdôvoduvedený
v písm. h), od ktorého žalobca odôvodňuje svoju žalobu. Na tomto mieste žalovaný poukazuje na to,
že z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v listine Uznanie záväzku zo dňa 22. 07. 2009 (ďalej ako

„Uznanie“), od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc, vyplýva, že účastníci sporu vylúčili
ako dôvod podania žaloby práve § 40 ods. 1 písm. h) zákona. Vylúčenie tohto dôvodu
bolo podľa dovtedy účinného zákona v súlade so zákonom (§ 42 zákona). Podľa názoru žalovaného,
dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý uvádza žalobca vo svojej žalobe a ktorým
je dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona, nemôže byť v tomto konaní preskúmavaný a to z dôvodu,

že jeho preskúmanie vylúčila rozhodcovská doložka obsiahnutá v Uznaní. Vo vzťahu k Uznaniu uvádza
žalobca skutočnosti, ktorými v podstate Uznanie spochybňuje. Vo vzťahu k Uznaniu však žalovaný
poukazuje na to, že v samostatnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II a neskôr
na Krajskom súde Bratislava bolo určené, že toto Uznanie je platné. Vyslovenia neplatnosti sa v konaní
domáhal žalobca, avšak súd jeho žalobe nevyhovel. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo

dňa 08. 06. 2011 sp. zn. 21C/157/2010 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 05. 06. 2012 sp. zn. 8Co/338/2011 a obe rozhodnutia sú právoplatné. Z uvedeného
vyplýva, že v tomto konaní súd nie je oprávnený posudzovať otázku platnosti, resp. neplatnosti uznania
záväzku, nakoľko tá je už právoplatne vyriešená. Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa žalobca domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko žalobca

namieta rozhodcovskú doložku obsiahnutú v Uznaní, tu žalovaný dáva do pozornosti súdu skutočnosť,
že rozhodcovské konanie prebiehalo v čase platnosti a účinnosti zákona a ten v § 21 riešil otázku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu tak, že samotnému účastníkovi rozhodcovského konania
uložil povinnosť nedostatok právomoci rozhodcovského súdu namietať ešte v rozhodcovskom konaní,
a teda účastníka konania zaviazal na to, aby bol v rozhodcovskom konaní aktívny. V opačnom

prípade pasívny účastník rozhodcovského konania stráca možnosť namietať nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu neskôr, a teda aj v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Aj napriek tomu,
že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola rozhodcovským súdom žalobcovi riadne doručená
a zo strany žalobcu prevzatá, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a existencie
doručenky o prevzatí žaloby, žalobca zostal v konaní pasívny a nedostatok právomoci rozhodcovského

súdu v rozhodcovskom konaní nenamietol. Prvýkrát ju namietol až v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Aj napriek tomu, že žalobca si žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku riadne prevzal,
v rozhodcovskom konaní sa nevyjadril a zostal pasívny, v dôsledku čoho ani nepodal námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 zákona. Tým sa vlastnou vinou vzdal právatúto námietku vzniesť neskôr. Žalovaný uvedené ustanovenie § 21 zákona vykladá v spojení s § 40 ods.
1 písm. c) a písm. d) zákona, ktoré obe súvisia s nedostatkom právomoci rozhodcovského rozsudku.
Ako zo znenia § 40 ods. 1 písm. c) a písm. d) zákona vyplýva, ustanovenie v písm. c) nerieši následky

nevznesenia námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní, v písm.
d) je vznesenie tejto námietky dôvodom na namietanie nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Aj
napriek odlišnostiam v oboch ustanoveniach je potrebné tieto ustanovenia vykladať v celom kontexte
zákona o rozhodcovskom konaní a ustanovenia § 21 zákona, ktorý vyžaduje vznesenie námietky vždy,
ak účastník konania namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a to bez ohľadu na konkrétny

dôvod tohto nedostatku uvedený pod písm. c) eventuálne d) § 40 zákona. Žalovaný dal do pozornosti
súdu, že argumentácii žalovaného zodpovedá aj judikatúra súdov SR, menovite dáva žalovaný do
pozornosti iné konanie vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cb/194/2011,
v ktorom sa súd presne vyššie uvedenému výkladu § 21 zákona venoval a jeho závery boli potvrdené aj
Krajským súdom Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 41Cob/143/2012 a Najvyšším súdom
SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3MObdo/5/2013. Z uvedeného podľa žalovaného teda vyplýva, že

súd by sa nemal zaoberať nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu a to z dôvodu, že námietka
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nebola zo strany žalobcu vznesená v rozhodcovskom
konaní. Žalovaný ďalej poukazuje na predchádzajúce konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na
ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe, konkrétne na konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn.
13C/199/2010 a v súvislosti s ktorým žalobca opomenul spomenúť fakt, že toto konanie bolo právoplatne

ukončené z dôvodu, že samotný žalobca zobral svoju žalobu späť. Ale na pravde sa zakladá skutočnosť,
že prvostupňový súd rozhodcovský rozsudok pôvodne zrušil, avšak jeho rozhodnutie bolo zrušené
odvolacím súdom z dôvodu nesprávneho postupu prvostupňového súdu v niektorých skutkových
aprávnychotázkach,ktorénamietalžalovanývodvolaní. Porozhodnutíkrajskéhosúdudošlozostrany
žalobcu k späťvzatiu žaloby. Žalovaný práve v súvislosti s týmto konaním uvádza, že sa v ňom riešilo

doručeniežalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudkužalobcoviaževtomtokonanímalsúdkdispozícii
doručenku o prevzatí tejto žaloby. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že v súvislosti s doručenkou platí,
že údaje na nej uvedené sa považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalovaný má preto za
to, že žalobcovi bola žaloba riadne doručená, mohol sa k nej vyjadriť, čo neurobil, nevzniesol námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorej sa tak nemôže dovolávať v tomto konaní. Pre

celkovýobrazakomplexnosťprípadumedzižalobcomažalovanýmdávažalovanýdopozornostisúduaj
priebeh exekučného konania, ktoré bolo zo strany žalovaného iniciované na podklade rozhodcovského
rozsudku ešte v roku 2010 a zo strany exekučného súdu bolo právoplatne ukončené z dôvodu
nedoručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Ide o konanie vedené Okresným súdom Bratislava II,
ktorý uznesením zo dňa 23. 07. 2014 sp. zn. 53Er/121/2010 exekučné konanie zastavil a rozhodnutie

bolopotvrdenéuznesenímKrajskéhosúduvBratislavezodňa23.04.2014sp.zn.22CoE/6/2014.Práve
toto konanie bolo dôvodom na to, aby bol rozhodcovský rozsudok doručený žalobcovi opakovane a to
v decembri 2016. Dôvod, prečo rozhodcovský súd doručoval rozhodcovský rozsudok priamo žalovanej
a nie jej údajnej právnej zástupkyni je ten, že o opätovné doručenie iba žalobcovi ho požiadal
žalovaný. Ten vychádzal z tvrdení právnej zástupkyne žalobcu, ktorá v prvom konaní týkajúcom sa

zrušenia rozhodcovského konania, ktoré viedol tunajší súd pod sp. zn. 13C/199/2010, uvádzala, že jej
plná moc, ktorú odovzdala rozhodcovskému súdu sa týkala len nahliadnutia do rozhodcovského spisu.
Vyššie uvedené rozhodnutia exekučného konania pritom v konaní vytkli, že rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul nebol doručený žalobcovi ako povinnému, preto aj z tohto dôvodu
žalovaný požiadal rozhodcovský súd o opätovné doručenie rozhodcovského rozsudku priamo žalobcovi

na adresu, ktorá bola žalovanému známa z iného súdneho konania (v ktorom žalovaný podal žalobu
o určenie neplatnosti eventuálne neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanej a ktoré bolo ukončené
rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 13Cb/45/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 15Cob/100/2017). Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol správne
doručený žalobcovi ako neskoršiemu povinnému v exekučnom konaní. Za nedoručenie rozhodcovského

rozsudku sa podľa názoru žalobcu nemôže považovať skutočnosť, že existuje právny zástupca žalobcu,
ktorý je oprávnený aj na prevzatie listín (v danom prípade však takáto plná moc neexistuje, nakoľko ju
vminulostispochybnilsamotnýprávnyzástupcažalobcu).Zpovahyplnejmocivyplýva,žesplnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na úkony, ktoré je oprávnený aj naďalej vykonávať samotný
splnomocniteľ. Udelením splnomocnenia sa splnomocniteľ práva vykonávať tieto úkony nezbavuje,

naopak, iba na ich vykonávanie oprávňuje aj iné osoby. Preto aj prípadná existencia splnomocnenia
týkajúceho sa prevzatia listín na inú osobu, nie je a nemôže byť prekážkou toho, aby samotnú listinu
prevzala aj osoba, ktorá je určená. Opačný výklad je absurdný. V závere svojho vyjadrenia dal žalovaný
súdu do pozornosti aj ustanovenie § 41 zákona, z ktorého vyplýva, že predpokladom podaniažaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je jeho doručenie účastníkovi rozhodcovského konania.
Pokiaľ žalobca podal takúto žalobu, logicky sa predpokladá a podaním žaloby to žalobca potvrdzuje,
že rozhodcovský rozsudok mu bol riadne doručený. Žalovaný žiada, aby sa súd s touto skutočnosťou

vysporiadal a v prípade, že bude mať za to, že rozhodcovský rozsudok bol riadne doručený, nemal
by sa námietkou o nedoručení ďalej zaoberať. Ak súd naopak uzná, že rozhodcovský rozsudok nebol
riadne doručený, mal by žalobu zamietnuť, nakoľko bola podaná predčasne a v rozpore s § 41 zákona.
Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému plnú
náhradu trov konania.

12) Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení zo dňa 08. 10. 2018
(na č. l. 113 – 115 p. v.) v reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného uviedla, že súhlasí s tvrdením
žalovaného, že v konaní o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku OS 29/2009, ktorý bol
vydaný dňa 10. 12. 2009 by sa mal aplikovať zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov v znení platnom a účinnom ku dňu vydania rozsudku, ktorý bol účinný až

do 31. 12. 2014. Vzhľadom na túto skutočnosť by sa malo na konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku aplikovať ustanovenie § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý taxatívnym spôsobom
vymenúva dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovský
súd nemal právomoc na vedenie rozhodcovského konania voči žalobkyni a na následné vydanie
napadnutého rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobkyni ako fyzickej osobe. Uznanie záväzku

zo dňa 22. 07. 2009 bolo uzatvorené medzi dvomi obchodnými spoločnosťami a to žalovaným ako
veriteľom a spoločnosťou STA-LESTS, s.r.o. ako dlžníkom, pričom za dlžníka v tom čase konala
ako štatutárny orgán konateľ spoločnosti žalobkyňa. V článku IV. Ubezpečenie veriteľa citovaného
Uznania záväzku žalobkyňa podpísala ako fyzická osoba ustanovenie, ktorým vyhlásila, že za
dlžníka riadne a včas splní povinnosti vyplývajúce z Uznania záväzku v prípade, že by tak neurobila

obchodná spoločnosť – dlžník. Žalobkyňa ako fyzická osoba podpísala, teda pripojila svoj podpis
za seba ako fyzickú osobu iba pod ustanovenie článku IV. Uznania záväzku a v žiadnom prípade
neuzatvorila ako fyzická osoba rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou článku V. Riešenie sporov.
Podľa žalobkyne z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako fyzická osoba podpísala len
článok IV. Ubezpečenie veriteľa a len z tohto článku Uznania záväzku jej vyplývajú nejaké povinnosti

a záväzky. Ostatné ustanovenia Uznania záväzku žalobkyňa ako fyzická osoba nepodpísala, najmä
nepodpísala článok V. Riešenie sporov a preto jej z týchto ďalších ustanovení Uznania záväzku
nemohli platne vzniknúť žiadne povinnosti ani záväzky a týmito ďalšími ustanoveniami nemôže byť
žalobkyňa viazaná a tieto ustanovenia nemohli ani založiť právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu
k osobe žalobkyne. Už zo samotného znenia článku V. Riešenie sporov Uznania záväzku vyplýva, že

rozhodcovská doložka bola uzatvorená medzi veriteľom, t. j. žalovaným a dlžníkom, t. j. spoločnosťou
STA-LESTS, s.r.o., a teda že žalobkyňa ako fyzická osoba predmetnú rozhodcovskú doložku
neuzatvorila a teda nemala byť ani účastníčkou predmetného rozhodcovského konania. Z daného
vyplýva, že rozhodcovská doložka medzi žalobkyňou a žalovaným nikdy nevznikla, a teda ide
o ničotný, resp. nulitný právny úkon, t. j. paakt, z ktorého nemôžu platne vzniknúť žiadne práva

a povinnosti konkrétnej osobe. Právomoc rozhodcovského súdu prejednať spor v rozhodcovskom
konaní je daná výlučne vtedy, ak medzi účastníkmi právneho vzťahu existuje platná rozhodcovská
zmluva alebo rozhodcovská doložka. V danom prípade bola rozhodcovská doložka dojednaná v rámci
Uznania záväzku len na spory vzniknuté medzi veriteľom a dlžníkom. Vzhľadom na túto skutočnosť
má žalobkyňa za to, že rozhodcovský súd mal právomoc rozhodovať výlučne dohodou určené spory

medzi veriteľom a dlžníkom, pričom nemal právomoc konať o ručiteľskom záväzku žalobkyne. Pokiaľ sa
však rozhodcovský súd uvedeným pravidlom neriadil a so žalobkyňou konal ako s účastníčkou konania,
žalobkyňa má právo domáhať sa zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 40 ZRK. K rovnakému
právnemu názoru dospel tunajší súd aj vo svojom rozhodnutí 13C/199/2010-170, pričom Krajský súd
v Banskej Bystrici sa vo svojom rozhodnutí 15Co/29/2012 s predmetným názorom tunajšieho súdu

stotožnil. Je však pravdou, že predmetné súdne konanie bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že
žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť, avšak ku späťvzatiu žaloby došlo výlučne z dôvodu, že bolo
preukázané, že rozhodcovský rozsudok v tom čase nebol platne doručený žalobkyni, a teda nemohol ani
platne nadobudnúť právoplatnosť, čím odpadol dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko
zrušiťmožnolenrozhodcovskýrozsudok,ktorý jeprávoplatný.Žalobkyňazároveňpoukázalanaznenie

ustanovenia § 40 ZRK, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak: a)
rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
a po c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľanázoru žalobkyne, nakoľko rozhodcovská doložka predstavuje vo vzťahu k žalobkyni nulitný právny
úkon, t. j. predmetný právny úkon nikdy nevznikol, žalobkyňa má za to, že v danom prípade by sa
mal rozhodcovský rozsudok zrušiť v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, nakoľko rozhodcovský súd

nemohol v predmetnej veci vôbec konať o ručiteľskom záväzku žalobkyne a zaviazať ju rozhodcovským
rozsudkom na plnenie povinnosti popri dlžníkovi, spoločnosti STA-LESTS, s.r.o. ako žalovanom 1/,
a teda rozhodcovský súd konal vo vzťahu k žalobkyni v konkrétnej veci, ktorá nemohla byť predmetom
rozhodcovského konania. Žalobkyňa však necháva na úvahe súdu, aby zvážil, či sa dá na daný prípad
aplikovať aj ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, a teda zrušiť rozhodcovský rozsudok pre neplatnosť

rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa má za to, že je potrebné rozlišovať, či rozhodcovská doložka
predstavuje neplatný právny úkon, t. j. prejav vôle, ktorému chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon
vyžaduje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu alebo či predmetná rozhodcovská doložka vo
vzťahu k žalobkyni neexistuje, a teda predstavuje nulitný právny úkon (paakt)tak ako je tomu v tomto
prípade. Žalobkyňa je však presvedčená s poukazom na vyššie vymedzené klasifikovanie neplatného
anulitnéhoprávnehoúkonu,ževdanomprípadepredstavujerozhodcovskádoložkanulitnýprávnyúkon,

ktorý nikdy neexistoval, a teda nie je možné hovoriť o neplatnom právnom úkone, t. j. takom úkone,
ktorý by vykazoval právne vady, ktoré by spôsobovali jeho neplatnosť. Z tohto dôvodu sa žalobkyňa
domnieva, že rozhodcovský rozsudok by mal byť zrušený v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) ZRK. Avšak
aplikáciu konkrétneho ustanovenia príslušného zákona na daný skutkový stav ponecháva žalobkyňa na
posúdenie a rozhodnutie tunajšiemu súdu. Ďalej podľa žalobkyne, v prípade, ak by sa súd nestotožnil

s jej právnym názorom a dospel by k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok by mal byť zrušený
v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, žalobkyňa uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného,
podľa ktorého účastník rozhodcovského konania, ktorý nenamieta počas rozhodcovského konania
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 21 zákona o rozhodcovskom konaní, stráca
možnosťnamietaťnedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduneskôr,atedaajvkonanívedenompred

všeobecným súdom o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ZRK. Žalobkyňa ďalej má
za to, že nevznesenie námietky nedostatku právomoci podľa § 21 ZRK je sankcionované zamietnutím
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy od účinnosti novely č.
336/2014 Z. z., ktorou bolo zmenené ustanovenie § 40, ktoré taktiež upravuje dôvody na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde bol okrem iného doplnený odsek 4, ktorý výslovne hovorí, že

predmetný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku musel byť v rozhodcovskom konaní namietaný,
inak na ne všeobecný súd pri rozhodovaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neprihliadne. Žalovaný,
ako aj žalobkyňa sa však domnievajú, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný dňa 10. 12. 2009 aplikuje sa na daný prípad zákon o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
k 31. 12. 2014, t. j. v znení, ktoré bolo účinné ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa

tiež tvrdila, že časové obmedzenie na podanie námietky podľa § 21 ods. 2 ZRK sa vzťahuje na celý
priebeh rozhodcovského konania, ktoré je upravené v piatej časti a preto má žalobkyňa za to, že
nepodanie predmetnej námietky v rozhodcovskom konaní nemôže mať právne účinky na samostatné
konaniepredvšeobecnýmisúdmivkonaníozrušenierozhodcovskéhorozsudku.Kebymalzákonodarca
takýto zámer, vyporiadal by sa s predmetným dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku rovnako

ako v § 40 ods. 1 písm. d) ZRK, kde je výslovne uvedené, že účastník rozhodcovského konania
musí túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietať. V prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom
žalovaného, nastala by tu situácia, nakoľko žalobkyňa námietku v zmysle § 21 ZRK v rozhodcovskom
konaní nepodala, že by rozhodnutie rozhodcovského súdu OS 29/2009 zo dňa 10. 12. 2009 bolo
nepreskúmateľné a všeobecným súdom nezrušiteľné, hoci je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská

doložka medzi žalobkyňou a žalovaným neexistovala, čím vo vzťahu k žalobkyni nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu a aj napriek tejto skutočnosti rozhodcovský súd so žalobkyňou konal ako
s účastníčkou rozhodcovského konania a vydal rozsudok, ktorým žalobkyňu ako žalovanú 2/ zaviazal
na plnenie.

13) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa
07. 11. 2018 (na č. l. 125 – 128 p. v.) nesúhlasil so skutočnosťami tvrdenými žalobcom v písomnom
vyjadrení zo dňa 08. 10. 2018. Podľa jeho názoru, je potrebné v konaní jednoznačne ustáliť, na
základe akého dôvodu sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca totiž na jednej
strane uvádza, že rozhodcovská doložka nebola so žalobcom uzavretá, nakoľko sa táto mala týkať

len veriteľa (žalovaného) a dlžníka (spoločnosti, za ktorú prevzal ručenie žalobca) a teda uvádza,
že rozhodcovská doložka neexistuje, na druhej strane žalobca uvádza, že rozhodcovský rozsudok
bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, prípadne na niektorých
miestach hovorí o neplatnosti rozhodcovskej doložky. V nadväznosti na uvedené skutočnosti zákonorozhodcovskomkonaníúčinnýdo31.12.2014rozlišovaltridôvodyzrušeniarozhodcovskéhorozsudku
uvedenév§40ods.1:písm.a)rozhodcovskýrozsudokbolvydanývoveci,ktoránemôžebyťpredmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3); písm. c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera

platnosť rozhodcovskej zmluvy a písm. d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva
nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.
Podľa žalovaného, vo vzťahu k dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
a) ZRK, toto ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia § 1 ods. 3 ZRK, čo vyplýva aj
zo zákonného znenia citovaného ustanovenia, pričom ustanovenie § 1 ods. 3 ZRK vymenúva 4 typy

konaní, ktoré sú z rozhodovania v rozhodcovskom konaní vylúčené, a to konkrétne konania
týkajúce sa vlastníckeho práva, osobného stavu, konkurzu a núteného výkonu rozhodnutia. Vzhľadom
na to, že konanie vedené rozhodcovským súdom (v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok, zrušenia
ktorého sa žalobca domáha) sa netýka ani jedného z uvedených konaní, je zrejmé, že na daný prípad
nie je možné aplikovať dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZRK. Podľa
jeho názoru, rozhodcovský rozsudok nie je možné z uvedeného dôvodu zrušiť. Vo vzťahu k dôvodom

uvedeným v § 40 ods. 1 písm. c) a d) ZRK žalovaný uvádza, že aplikovanie obidvoch
dôvodov si odporuje, nakoľko písm. c) rieši neplatnosť rozhodcovskej doložky (na to, aby doložka mohla
byť neplatná, musí existovať) a písm. d) rieši okrem iného aj neexistenciu rozhodcovskej doložky a teda
prípad, kedy rozhodcovská doložka vôbec nevznikla. Hoci žalobca vo svojom podaní na viacerých
miestach uvádza, že rozhodcovská doložka sa na žalobcu nevzťahuje, tento dôvod ako dôvod zrušenia

rozhodcovskéhorozsudkuvosvojompodaníneuvádzaaargumentujelendôvodmiuvedenýmipodpísm.
a)ac).Takakožalovanýužuviedol,písm.a)niejemožnévdanomprípadeaplikovať,nakoľkospor,ktorý
rozhodoval rozhodcovský súd, sa netýka žiadneho z prípadov uvedených v § 1 ods. 3 ZRK a čo sa týka
dôvodu uvedeného v písm. c) tu sa žalovaný domnieva, že nie je možné namietať súčasne neplatnosť aj
neexistenciu rozhodcovskej doložky, nakoľko jedno automaticky vylučuje druhé. Bez ohľadu na uvedené

všakžalovanýpoukazujena§21ZRK,zktoréhovyplýva,žežalobcamusíneplatnosťaleboneexistenciu
rozhodcovskej doložky namietnuť najskôr v samotnom rozhodcovskom konaní. Tu žalovaný
opätovnepoukazujena§40ods.1písm.c)ad)ZRK,kdevpísm.d) jenakoncivetydôvetokotom,že
tútoskutočnosťmusížalobcanamietnuťvrozhodcovskomkonaní.Jepravda,žetentodôvetokvpísm.c)
chýba, avšak táto skutočnosť neznamená, že sa § 21 nevzťahuje aj na dôvod zrušenia rozhodcovského

rozsudku podľa písm. c). Žalovaný je toho názoru, že § 40 ods. 1 písm. c) je potrebné vykladať
v kontexte celého zákona o rozhodcovskom konaní, jeho účelu a zmyslu, ktorý je vyjadrený v dôvodovej
správe k tomuto zákonu. Podľa názoru žalovaného, žalobca mal byť aktívny v rozhodcovskom konaní
a priamo v ňom mal uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v kontexte § 21
ZRK. Skutočnosť, že žalobca toto neurobil, neznamená, že rozsudok rozhodcovského súdu je potrebné

považovať za nepreskúmateľný a nezrušiteľný a to aj v prípade, ak by rozhodcovská doložka
medzi účastníkmi neexistovala. Rozhodcovský súd konal so žalobcom ako účastníkom rozhodcovského
konania a riadne mu doručil žalobu, ku ktorej mal žalobca možnosť sa vyjadriť a skutočnosti, ktoré
namieta v tomto konaní, namietať v samotnom rozhodcovskom konaní. Podľa žalovaného, by mal súd
žalobu zamietnuť a to z dôvodu, že žalobca nepodal námietku nedostatku právomoci rozhodcovského

súdu v samotnom rozhodcovskom konaní v zmysle § 21 ZRK, hoci tak s prihliadnutím na účel
a zmysel úpravy rozhodcovského konania urobiť mal a mohol, keďže o rozhodcovskom konaní mal
vedomosť. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené považuje argumentáciu žalobcu o aplikácii §
21 za nepodstatnú. A čo sa týka skoršieho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré sa týkalo
rovnakých účastníkov a bolo tunajším súdom vedené pod sp. zn. 13C/199/2010, žalovaný opätovne

poukazuje na to, že toto konanie nebolo právoplatne skončené. Dokonca zo strany Krajského súdu
v Banskej Bystrici boli okresnému súdu vytknuté mnohé vady, pre ktoré bol rozsudok zrušený a vrátený
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. To, čo následne viedlo žalobcu k späťvzatiu žaloby, je pre
toto konanie už nepodstatné, nakoľko konanie bolo zastavené bez toho, aby bolo právoplatne
rozhodnuté vo veci samej.

14) Právny zástupca žalobkyne v konaní pred súdom uviedol, že žalobkyňa netrvá na uplatnenom
dôvode zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK v znení účinnom k 31. 12.
2014. Podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, podstatnou a najdôležitejšou okolnosťou v tomto
konaní je tá skutočnosť, že žalobkyňa nebola účastníkom rozhodcovskej zmluvy,

resp. rozhodcovskej doložky ako to tvrdí žalovaný a ako aj rozhodcovský súd so žalobkyňou konal
ako s účastníkom rozhodcovského konania, nakoľko skutočnosť, že žalobkyňa, teda v rozhodcovskom
konaní ako žalovaná 2/, má byť účastníkom rozhodcovského konania, a teda rozhodcovský súd má
právomoc konať voči nej, teda v danom súdnom konaní žalobkyni ako účastníkovi rozhodcovskéhokonania, tak táto skutočnosť jednoducho nenastala, neexistovala právomoc, nebola daná právomoc
rozhodcovského súdu v danej veci voči žalobkyni v tomto súdnom konaní, teda voči osobe A. A. nebola
daná právomoc konať. Túto skutočnosť konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici aj Okresný súd

Banská Bystrica v pripojenom súdnom spise, kedy konštatovali, že osoba – fyzická osoba menom A.
A., ktorá je v tomto súdnom konaní ako žalobkyňa, jednoducho nepodpísala rozhodcovskú doložku
alebo rozhodcovskú zmluvu, nakoľko v listine označenej ako Uznanie záväzku podpísala len článok
4, kde bol vlastne prevzatý ručiteľský záväzok, za ktorým nasledoval aj podpis žalobkyne ako fyzickej
osoby a táto osoba nebola ani v Uznaní záväzku označená ako zmluvná strana, nakoľko ako zmluvné

stranybolioznačenéveriteľ,spoločnosťUNIMEDs.r.o.adlžníkspoločnosťSTA-LESTSs.r.o.anásledne
za článkom 4, pod ktorým nasledoval podpis fyzickej osoby pani A. A. ako ručiteľky nasledoval
ďalší text Uznania záväzku aj s medzerou a až v tomto ďalšom texte bola dohodnutá rozhodcovská
doložka medzi účastníkmi, medzi zmluvnými stranami, ktoré boli označené ako veriteľ a dlžník, a teda
vžiadnomprípadeúčastníkomtejtorozhodcovskejzmluvyaleborozhodcovskejdoložkynebolauvedená
fyzická osoba menom A. A.. Túto skutočnosť konštatoval aj krajský súd vo svojom uznesení č. k.

15Co/29/2012-198 zo dňa 28. marca 2012, kde uvádza, že zároveň odporca, to znamená v konaní
to bola spoločnosť UNIMED s.r.o., nepreukázal existenciu inej rozhodcovskej zmluvy, ktorá by mohla
právomoc rozhodcovského súdu voči navrhovateľke, t. j. A. A. založiť, a preto má rozhodcovský súd
právomoc rozhodovať výlučne dohodou určené spory medzi veriteľom a dlžníkom, pričom zároveň
nemal právomoc konať o ručiteľskom záväzku navrhovateľky. Pokiaľ sa však rozhodcovský súd

uvedeným pravidlom neriadil a s navrhovateľkou konal ako s účastníčkou rozhodcovského konania,
menovaná má právo domáhať sa zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona
o rozhodcovskom konaní. Za najdôležitejšiu skutkovú aj právnu okolnosť považoval právny zástupca
žalobkyne to, že žalobkyňa nebola účastníkom rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, to
znamená rozhodcovský súd nemal dostatok právomoci konať voči žalobkyni – fyzickej osobe a takéto

rozhodnutie voči nej považuje za jednoducho akt, ktorý vznikol na základe porušenia práva alebo teda
vznikol z nepráva a následne žalobkyňa by mala možnosť sa voči takémuto aktu alebo paaktu mohla
brániť, tak podľa názoru právneho zástupcu žalobkyne, súd by mal pripustiť možnosť, aby vôbec mohol
konať a rozhodovať o zrušení takéhoto rozhodcovského rozsudku, či to už bude podľa § 40 ods. 1
písm. a) ZRK, avšak žalobkyňa sa domnieva, že by mohlo byť účelom zákona a výkladom zákona

tak, aby bola naplnená aj ochrana práv účastníka alebo teda osoby, ktorá sa stala účastníkom
rozhodcovského konania napriek tomu, že nebola tam založená právomoc rozhodcovského súdu konať
voči tejto osobe. To znamená, pokiaľ by súd nepriznal možnosť vykladať ustanovenie § 40 ods. 1 písm.
a) ZRK, že teda bol tento rozsudok vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania, teda aby výklad bol širší, že sa pod tieto prípady naozaj vzťahuje aj skutočnosť, kedy bolo

rozhodcovské konanie vedené voči osoba, ktorá jednoducho nemala byť absolútne účastníkom tohto
konania a rozhodcovský súd nemal voči takejto osobe konať. Aby tu nedošlo k porušeniu žalobkyne
na práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá je garantovaná v § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
alebo aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je garantované v článku 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Ďalej podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobkyne, pokiaľ by

sme chápali uznanie záväzku ako listinu ako celok, kde žalobkyňa prevzala ručiteľský záväzok, a teda
v tejto časti listiny bola ako keby účastníkom tej listiny, ale nie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskej
doložky a keby sme ten výklad smerovali k tomu, že voči nej by mala byť tá rozhodcovská zmluva
alebo doložka neplatná, tak žalobkyňa z opatrnosti uviedla aj ako dôvod upravený v § 40
ods. 1 písm. c) ZRK v znení účinnom k 31. 12. 2014, kde keďže bola zo strany rozhodcovského

súdu žalobkyňa považovaná za účastníka rozhodcovského konania alebo ten rozhodcovský súd s ňou
ako s účastníkom konal, hoci žalobkyňa tvrdí, že tak nemal urobiť alebo teda pokiaľ tak
konal, tak porušil alebo konal v rozpore so zákonom, tak žalobkyňa potom namieta aj
platnosť tej rozhodcovskej zmluvy, ale nie ako celku, pretože tá rozhodcovská zmluva vo vzťahu
k účastníkom zmluvy alebo zmluvnými stranami medzi spoločnosťami UNIMED s.r.o. a STA-LESTS

s.r.o. bola platná, ale tú platnosť žalobkyňa namieta vo vzťahu voči žalobkyni ako fyzickej osobe pani
A. A. a tu si dovolí žalobkyňa argumentovať aj tým, že nepovažuje za nutnosť, aby mohol
byť pripustený takýto dôvod preskúmania alebo teda dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku tú
skutočnosť, že by musela v rámci rozhodcovského konania osoba alebo žalobkyňa podať námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko ona v tom rozhodcovskom konaní bola absolútne

nečinná, jednoducho absolútne sa nepovažovala za účastníka konania ona ako fyzická osoba. Tu je
potom potrebné rozlišovať, či takáto osoba, s ktorou ten rozhodcovský súd konal ako s účastníkom,
či bola absolútne nečinná, neurobila žiaden úkon, a teda keďže neurobila ani žiaden, ani prvý úkon,
s ktorým by mohla spojiť podanie námietky nedostatku právomoci, tak jednoducho toto právo jej ostalozachované v rámci podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nakoľko v § 40 ods. 1
písm. c) na rozdiel od písm. d) ZRK nie je uvedená tá podmienka ako je to v písm. d), že pokiaľ
účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, tak žalobkyňa je

toho názoru, že zákonodarca tu dal možnosť alebo znenie tohto zákona dovoľuje ten výklad,
že domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že teda účastník popiera
platnosť rozhodcovskej zmluvy nie je nevyhnutnou podmienkou takéhoto postupu podania námietky
nedostatku právomoci v rozhodcovskom konaní. Keďže rozhodovanie alebo zrušenie rozhodcovského
rozsudku je uvedené v siedmej časti ZRK, teda v samostatnej časti, ktorá je odlišná od samotného

rozhodcovského konania, tak žalobkyňa je toho názoru, že tu už ide o osobitné konanie, ktoré sa
odohráva alebo teda je príslušný o tomto konaní rozhodovať všeobecný súd a taktiež je toho názoru,
že v takomto konaní a v takto podanej žalobe môže namietať podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK ten
nedostatokprávomocitohorozhodcovskéhosúduajúčastníktohorozhodcovskéhokonania,ktorýtakúto
námietku v rozhodcovskom konaní nenamietal alebo teda ju neuplatnil. Právny zástupca žalobkyne bol
tiež toho názoru, že pokiaľ by súd absolútne striktne a reštriktívne vykladal ten zákon alebo § 40

ZRK, tak v tomto konkrétnom prípade došlo potom k porušeniu práv žalobkyne na súdnu
a inú právnu ochranu alebo na spravodlivé súdne konanie. Žalobkyňa v čase rozhodcovského konania
si absolútne nebola vedomá, že by mohla byť účastníkom rozhodcovského konania, nakoľko si nebola
vedomá, že by uzavrela rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku, preto bola nečinná, bola
pasívna, neurobila žiaden úkon. Žalobkyňa bola stále v tom, že jednoducho ona neuzavrela žiadnu

rozhodcovskú zmluvu, a preto ani nemal ten rozhodcovský súd konať. Preto tvrdí, že by súd mal dať,
priznať jej právo na túto súdnu ochranu a rozhodcovský rozsudok zrušiť ako nezákonný, ako vydaný
rozhodcovským súdom, ktorý nemal voči žalobkyni právomoc v takomto prípade konať. Žalobkyňa trvá
na tom, že pokiaľ v § 40 ods. 1 písm. c) ZRK nie je uvedená ako podmienka na podanie
žaloby, že musel takúto skutočnosť namietať účastník v rozhodcovskom konaní, tak je toho

názoru, že pokiaľ to zákonodarca explicitne nevyjadril v texte zákona, tak jednoducho táto podmienka
neplatí alebo neexistuje a nie je teda podmienkou na to, aby účastník rozhodcovského konania, ktorý
ani účastníkom nemal byť, ale bol voči nemu vydaný rozhodcovský rozsudok, sa mohol brániť a mohol
podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

15) Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že ručiteľské vyhlásenie žalobkyne,
ktoré bolo obsiahnuté v listine nazvanej Uznanie záväzku je pre tento spor kľúčové. Uviedol pritom, že
po ľudskej stránke žalovaný aktivity žalobkyne chápe, avšak tým, že žalobkyňa v čase, keď podpísala
uznaniezáväzku,bolakonateľkouaakokonateľkamalakonaťsodbornoustarostlivosťouatátoodborná
starostlivosť zahŕňa aj to, že listiny, ktoré podpisuje pred tým, ako ich podpíše, si riadne prečíta. Podľa

názoru právneho zástupcu žalovaného, žalobkyňa mala byť aktívna v čase, keď podpisovala
Uznanie záväzku a následne mala byť aktívna a mala sa správať zodpovedne v čase, keď jej prišli
listiny z rozhodcovského súdu, v rámci ktorých jednou z takýchto listín bola určite aj výzva na vyjadrenie
sa k žalobe. Žalobkyňa o tejto žalobe vedela, nakoľko jej táto žaloba bola riadne doručená, ona si ju
prevzala, existuje o tom doručenka a skutočnosť, že žalobkyňa sa k nej nevyjadrila nemôže byť braná

na ťarchu žalovaného, ale si za ňu musí niesť plnú zodpovednosť žalobkyňa, nakoľko ona mala byť
v rozhodcovskom konaní aktívna a ak by sa správala zodpovedne a s odbornou starostlivosťou, ako sa
od konateľa vyžaduje, tak si mala tú žalobu aj s výzvou rozhodcovského súdu poriadne preštudovať
a v prípade nejakých pochybností sa mala hneď obrátiť na advokáta a mala ďalší priebeh sporu riešiť
s ním. Tvrdenie, že žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že sa nejaká rozhodcovská doložka vzťahuje

iba na spoločnosť, a nie na ňu, nie je podľa názoru právneho zástupcu žalovaného pre toto konanie
podstatné. Podstatné pre toto konanie je, že žalobkyňa mala v rozhodcovskom konaní vzniesť námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a to bez ohľadu na to, či si ona bola alebo nebola vedomá
toho, či sa na ňu nejaká rozhodcovská doložka vzťahuje. Práve naopak, tým, že si bola vedomá, že sa na
ňu nejaká rozhodcovská doložka nevzťahuje, tak práve preto mala byť v rozhodcovskom konaní aktívna

a mala to riešiť. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach
a na argumentácii v nich uvedených a mal za to, že z podanej žaloby nevyplýva, z ktorého dôvodu
je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak ako má na mysli zákon o rozhodcovskom
konaní. Žalovaný stále nie si je istý, čo je dôvodom podania žaloby, či platnosť alebo skutočnosť, že
sa rozhodcovská zmluva na niečo nevzťahuje, sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská

zmluva nevzťahovala, to nemusí byť len vec, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahuje, ale aj
účastník, na ktorého sa v podstate rozhodcovská zmluva nevzťahuje. Žalovaný sa domnieva, že
právny zástupca žalobkyne uplatnil ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 písm. c) ZRK preto, lebo sa chcel vyhnúť práve tomu dodatku alebo dôvetku, ktorý je uvedenýv písm. d). Právny zástupca žalovaného poukázal na to, aby súd pri posudzovaní jednotlivých dôvodov
dôsledne rozlišoval medzi dôvodmi uvedenými v žalobe a dôvodmi uvedenými v jednotlivých písomných
vyjadreniach právneho zástupcu žalobkyne a to z toho dôvodu, že podanie žaloby je limitované 30

dňovou lehotou, preto sa mohlo stať, že po tejto lehote mohlo dôjsť aj k rozšíreniu dôvodov na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Právny zástupca žalovaného bol tiež toho názoru, že
predchádzajúce konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré prebiehalo na tomto súde, nebolo
právoplatne skončené vo veci samej, zo strany žalobkyne došlo k späťvzatiu žaloby, to znamená, že
rozhodnutia súdov pod sp. zn. 13C/199/2010, ako aj pod značkou odvolacieho súdu, by pre tento súd

nemali byť záväzné. Právny zástupca žalovaného tiež zdôraznil, že to, že si žalobkyňa nejakú listinu
neprečítala a podpísala sa pod ňu a neskôr tvrdila, že v konaní nebola aktívna preto, lebo si nebola
vedomá toho, že tú doložku podpísala, tak to sa nemôže chápať ako porušenie jej práva na súdnu
ochranu.

16) Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 22. 05. 2019 (na č. l. 166 –

167 p. v.) dodatočne doplnila svoje vyjadrenie na základe pojednávania zo dňa 23. 04. 2019 s tým, že
právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 23. 04. 2019 nemal v úmysle vylúčiť ustanovenie § 40
ods. 1 písm. d) ZRK z eventuálnych dôvodov, pre ktoré by mohol súd zrušiť napadnutý rozhodcovský
rozsudok. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že v danom prípade išlo o situáciu, kedy rozhodcovský súd
rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a to z dôvodu, že rozhodcovský

súd konal a rozhodol vo veci proti žalobkyni, ktorá nebola účastníkom rozhodcovskej zmluvy, resp.
rozhodcovskej doložky, a teda rozhodcovský súd nemal dostatok právomoci vo vzťahu k žalobkyni,
bude ďalej na posúdení súdu, ako sa s daným skutkovým stavom a právnou kvalifikáciou vysporiada.
Podľa názoru žalobkyne, uvedené ustanovenie citovaného predpisu sa má vzťahovať najmä na prípady,
kedy síce rozhodcovská zmluvu medzi účastníkmi rozhodcovského konania bola platne uzavretá (čo

sa v danom prípade vo vzťahu k žalobkyni nestalo), avšak rozhodcovská zmluva sa týkala z pohľadu
hmotného práva inej veci, ako tej, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania. Žalobkyňa ďalej
zotrváva na svojom tvrdení, že jej nebol v rozhodcovskom konaní doručený žalobný návrh s výzvou na
vyjadrenie z rozhodcovského súdu a teda nemala vedomosť o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní
v danom čase, ale o nejakom rozhodcovskom konaní a rozsudku sa dozvedela až o niekoľko mesiacov

neskôr po začatí exekučného konania voči jej osobe v roku 2010, a teda žalobkyňa nemohla v rámci
rozhodcovského konania podať námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. námietku
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože o rozhodcovskom konaní nevedela. Skutočnosti, že zásielku
z rozhodcovského súdu, ktorá bola zrejme prevzatá od poštového doručovateľa neznámou osobou dňa
30. 11. 2009, ako to vyplýva z poštovej doručenky, neprevzala žalobkyňa a teda jej táto zásielka nebola

doručená, boli preukázané v predchádzajúcom súdnom konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
(sp. zn. 13C/199/2010). Žalobkyňa preto navrhla vykonať dôkaz posúdenia pravosti podpisu žalobkyne
na doručenke zo dňa 30. 11. 2009 grafologickým posudkom. K tomuto písomnému vyjadreniu pripojila
žalobkyňa listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú na č. l. 168 – 174 p. v.

17) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13C/155/2010 súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu dňa 08. 11. 2010 domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.
zn. OS 29/2009 zo dňa 10. 12. 2009, teda ako v tomto súdnom konaní (sp. zn. 60Cr/1/2017), ktoré
konanie bolo z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou uznesením č. k. 13C/199/2010-232 zo dňa 18. 10.
2012 zastavené. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 06. 2013.

18) Z fotokópie neúplného rozhodcovského spisu sp. zn. OS 29/2009 , ktorý bol pripojený k spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 13C/199/2010, súd zistil, že žalobca (v tomto súdnom konaní žalovaný) sa
žalobou podanou na Obchodnom súde, stálom rozhodcovskom súde v Banskej Bystrici dňa 26. 10. 2009
domáhal voči žalovanému 1/ (STA – LESTS, s.r.o.) a žalovanej 2/ (v tomto súdnom konaní žalobkyni)

zaplatenia sumy 15.664,82 Eur s prísl. a zmluvnou pokutou. Vec bola pridelená rozhodcovi JUDr.
Jakubovi Kajbovi. Obchodný súd zaslal žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede a listiny žalovanému 1/
výzvou zo dňa 27. 10. 2009, ktorá zásielka sa Obchodnému súdu vrátila dňa 19. 11. 2009 s reláciou
poštového doručovateľa „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Žalovanej 2/ (v tomto súdnom
konaní žalobkyni) Obchodný súd doručoval na adresu: I. X/XX, E., z ktorej adresy sa zásielka vrátila

s tým, že „adresát je neznámy“. Obchodný súd opätovne výzvou zo dňa 27. 11. 2009 doručoval
písomnosti žalovanej 2/ na adresu: C. XXXX/X, E., ktorú zásielku podľa poštovej doručenky prevzal
adresát dňa 30. 11. 2009. Na túto adresu jej doručoval na základe Potvrdenia o pobyte z Registra
obyvateľov zo dňa 25. 11. 2009. Následne dňa 10. 12. 2009 vydal Obchodný súd Rozhodcovskýrozsudok, na základe ktorého žalobcovi (v tomto súdnom konaní žalovanému) v celom rozsahu vyhovel
a ktorý doručoval žalovanému 1/ (STA – LESTS, s.r.o.), od ktorého sa vrátil s tým, že „adresát zásielku
neprevzal v odbernej lehote“ a žalovanej 2/ na adresu: C. XXXX/X, E., od ktorej sa takisto vrátil s tým,

že „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Citovaný rozhodcovský rozsudok má vo fotokópii
neúplného rozhodcovského spisu vyznačenú právoplatnosť dňom 12. 01. 2010 a vykonateľnosť dňom
16. 01. 2010. Originál rozhodcovského spisu sa tunajšiemu súdu nepodarilo zadovážiť, vzhľadom na to,
že rozhodcovský súd ku dňu 31. 12. 2016 zanikol (na č. l. 190 - 191 p. v.).

19) Zo záverov Znaleckého posudku č. 32/2020 zo dňa 29. 10. 2020 znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky
Strakovej, ktoré znalecké dokazovanie nariadil súd na základe návrhu žalobkyne, súd zistil, že „originál
podpisu, z ktorého bola následne vyhotovená skúmaná fotokópia podpisu, na listine označenej ako
„Doručenka do vlastných rúk“ od odosielateľa Obchodný súd zriadený pri Obchodný súd s.r.o., Námestie
SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36858102, DIČ: XXXXXXXXXX, určená adresátovi A. A., C.
XXXX/X, XXX XX E., s dennou pečiatkou dodacej pošty 010 01 Žilina, s dátumom na pečiatke 30. 11.

09, ktorým bol potvrdený príjem uvedenej písomnosti dňa 30. 11. 2009, nebol vyhotovený pisateľom A.
A., nar. XX. XX. XXXX, v súčasnosti trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E.“. Z poskytnutej informácie
Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 23. 11. 2021 (na č. l. 264 p. v.) súd zistil, že Slovenská pošta, a.s. v zmysle
bodu7.1.1.Poštovýchpodmienokuchovávadokladyaúdajeozásielketrirokyododňapodaniazásielky,
ak ide o podacie doklady alebo tri roky odo dňa dodania, ak ide o dodacie doklady. V prípade dodania

zásielky dňa 30. 11. 2009 z uvedeného dôvodu nie je možné poskytnúť informáciu o tom, kto a kedy
zásielku prevzal.

20) Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 10. 12. 2020 (na č. l. 244 p. v.) sa so závermi znaleckého
posudku stotožnila. Uviedla pritom, že znalecký posudok tak predstavuje dôkaz o skutočnosti, že

žalobkyni neboli doručené dokumenty od odosielateľa Obchodný súd a teda nebola jej doručená žaloba
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k prebiehajúcemu rozhodcovskému konaniu, pričom žalobkyňa tak
o rozhodcovskom konaní nevedela a nemohla sa tak predmetného súdneho konania aktívne zúčastniť,
ani robiť iné potrebné procesné úkony, okrem iného nemohla objektívne ani namietať právomoc
rozhodcovského súdu v danom konaní.

21) Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 03. 2021 k Znaleckému posudku (na č. l. 251 – 252 p.
v.) považoval závery Znaleckého posudku za prekvapivé, a to z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný pred viac ako 10 rokmi a žalobkyňa až v tomto konaní namietla, že podpis na doručenke nie je
jej a navrhla v tejto súvislosti znalecké dokazovanie.

22) Právny zástupca žalobkyne v konaní pred súdom tvrdil, že samotný dôvod podania žaloby na
zrušenie rozhodcovského rozsudku bol uvedený v už pôvodne podanej žalobe, kde sa uvádza, síce
predchádzajúca právna zástupkyňa žalobkyne uviedla ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, avšak
skutkovo vymedzila dôvod podania žaloby a dôvod, pre ktorý by mal byť rozhodcovský rozsudok

zrušený, skutočnosť, že žalobkyňa nikdy neuzatvorila rozhodcovskú zmluvu, a preto rozhodcovský súd
nemohol a nemal vo vzťahu k žalobkyni vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vymedzený dôvod sa od
podania žaloby nemenil a v podaniach alebo vyjadreniach súčasného právneho zástupcu žalobkyne sa
len na vysvetlenie svojich právnych názorov alebo výkladu zákona uvádzali jednotlivé písmená § 40 ods.
1 ZRK, kde samotná podstata, z ktorej sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodcovského rozsudku

spočívala v tom, že nikdy neuzatvorila ako účastník platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej by bol rozhodcovský súd oprávnený konať a mal by založenú právomoc práve
vo vzťahu k žalobkyni. Nakoľko bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
medzi účastníkmi Uznania záväzku zo dňa 22. 07. 2009 ako sú označení na prvej strane a to veriteľ
a dlžník a žalobkyňa uvádza, že došlo k platne alebo došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej

zmluvy, avšak medzi subjektom UNIMED spol. s r.o. a subjektom STA – LESTS, s. r. o. a účastníkom
takejto zmluvy podľa názoru žalobkyne nebola žalobkyňa A. A.. Z tohto záveru alebo z tejto skutkovej
okolnosti vychádzala aj predchádzajúca právna zástupkyňa žalobkyne pri spisovaní a podaní žaloby
a z tejto skutočnosti alebo skutkovej okolnosti vychádza aj súčasný právny zástupca žalobkyne, ktorý
stále tvrdí, že nebola uzavretá platná rozhodcovská zmluva, a preto otázka posúdenia, či sa v danom

konaní má zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu ako je vymedzený v § 40 ods. 1 písm. a) ZRK,
a teda, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania vzhľadom ku skutočnosti, že nikdy nebola uzavretá platná rozhodcovská zmluva alebo doložka
vo vzťahu k žalobkyni, a teda rozhodcovský súd konať nemohol a táto vec nemohla byť predmetomrozhodcovského konania. Alebo bude táto vec posúdená podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, kde jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, hoci v danom prípade
žalobkyňa tvrdí, že zmluva nikdy vo vzťahu k nej nebola uzavretá, nevznikla, a teda nedošlo

k platnému uzavretiu takejto zmluvy, a teda otázka, či môže byť opieraná platnosť alebo samotná
existencia,atedačitentodôvodmábyťchápanýakodôvoduvedenývpísm.c),budetakistovkonečnom
dôsledku na výklade súdu. Tento skutkový dôvod, že rozhodcovský súd rozhodol vo vzťahu k žalobkyni
bez toho, aby bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, možno vzťahovať na dôvod uvedený v § 40
ods. 1 písm. d) ZRK, teda, že sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, bude

taktiež v konečnom dôsledku na rozhodnutí súdu, avšak žalobkyňa tvrdí, že nemenila skutkový dôvod,
z ktorého podala žalobu, a preto aj námietka právneho zástupcu žalovaného, že by sa rozširovali
alebo menili dôvody uvedené v podanej žalobe a z tohto dôvodu by teda táto zmena žaloby alebo zmena
dôvodov bola uvedená po lehote na podanie žaloby, považuje žalobkyňa na základe tohto vysvetlenia
za irelevantné. V danom prípade rozhodcovský súd rozhodol vo vzťahu k subjektu, ktorý nebol
účastníkom platnej zmluvy, teda rozhodol vo vzťahu k žalobkyni bez platnej rozhodcovskej

zmluvy, a teda nie vo veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala.

23) Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom zdôraznil, že dňa 27. 10. 2009 Obchodný súd
odoslalžalobkynivýzvunavyjadreniesakžalobespolusprílohamiatútovýzvusižalobkyňaneprevzala,
nakoľko bol adresát neznámy. Táto výzva bola doručovaná na adresu žalobkyne v Želiezovciach, ktorú

v tom čase mala žalobkyňa v registri obyvateľov uvedenú ako že to je adresa trvalého pobytu. Potom
dňa 27. 11. 2009 Obchodný súd opätovne žalobkyni odoslal výzvu na vyjadrenie sa na adresu
na Tajovského ulici v Žiline a dňa 14. 12. 2009 bol žalobkyni už odosielaný rozhodcovský rozsudok,
ktorý neskôr sa vrátil ako neprevzatý v odbernej lehote, tiež z adresy Tajovského ulica v Žiline.
V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že toto, čo sa stalo, tak to nie

je v dôsledku nejakého pochybenia zo strany Obchodného súdu a nebol toho názoru, že v tomto prípade
rozhodcovský súd so žalobkyňou riadne nekonal, aj on sa jej dvakrát pokúsil doručiť žalobu na adresy,
ktoré mala žalobkyňa riadne zaevidované v registri obyvateľov. Takže bez ohľadu na záver znaleckého
posudku právny zástupca žalovaného tvrdil, že v tomto prípade nešlo o pochybenie rozhodcovského
súdu a už vonkoncom nie o pochybenie žalovaného, považoval za nešťastné toto vlastne sa

dozvedieť po 12 rokoch a mal za to, že sú tu objektívne dôvody, ktoré podľa jeho názoru boli
spôsobené účelovým konaním žalobkyne, ktorá od októbra až po december 2009 v podstate nebola
fyzicky zastihnutá, takže ten rozhodcovský súd v tom čase nemal kam inam doručovať. Právny zástupca
žalovaného teda trval na svojich doterajších podaniach a mal za to, že tie okolnosti, ktoré nastali, boli
spôsobené úmyselne konaním žalobkyne. Ďalej mal právny zástupca žalovaného za to, že v žalobe bol

dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku špecifikovaný nedostatočne a po zákonom stanovenej lehote
došlo k rozšíreniu dôvodov o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal hlavne na to, že v žalobe bol
uvedený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, ktorý je ale podľa
jeho názoru potrebné vykladať v kontexte § 1 ods. 3 toho času platného ZRK, ktorý v podstate riešil len
nejakéštyritypykonaní,vktorýchjevylúčenérozhodovanievecivrozhodcovskomkonaníadôvodpodľa

§ 40 ods. 1 písm. c) ZRK bol doplnený k žalobe dodatočne po zákonom stanovenej lehote. Právny
zástupca žalovaného objasnil, že podľa jeho názoru konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je
konanie, v ktorom ide o prísne formalizované konanie a je to konanie, ktoré sa skôr zameriava na
právne ako skutkové okolnosti. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola zastúpená právnym zástupcom,
kvalifikovaným právnym zástupcom, žalovaný má za to, že ide o typ konania, kde je veľmi dôležité

a kľúčové rozlišovať jednotlivé dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku a tieto je potrebné formálne
aj v tej žalobe špecifikovať. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku na ten dôvod, ktorý reálne bol
predmetom tohto konania, podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK bola podaná po zákonom stanovenej lehote.
Právny zástupca žalovaného mal ďalej za to, že podľa 40 ods. 1 písm. a) ZRK nie je potrebné skúmať,
či žalobkyňa bola, nebola účastníkom, či doložka je alebo nie je platná a toto písm. a) rieši

ako keby nejakú arbitralitu alebo arbitrárnosť, to znamená právna úprava upravená v písm. a) rieši, čo
je možné riešiť v rozhodcovskom konaní a čo nie je možné riešiť v rozhodcovskom konaní bez ohľadu
na to, či žalobkyňa podpísala alebo nepodpísala rozhodcovskú doložku. A práve dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK bol rozšírený až dodatočne. Čo sa týka
dôvodu uplatneného podľa § 40 ods. 1 písm. d), právny zástupca žalovaného uviedol, že je rozdiel

aj platnosť a je rozdiel aj existencia, resp. neexistencia, pretože z podanej žaloby nebolo úplne
zrejmé, ako to bolo myslené, či teda rozhodcovská doložka je neplatná alebo neexistuje, pretože
podľa názoru právneho zástupcu žalovaného neplatná rozhodcovská doložka automaticky neexistuje,
ale keď sa tá doložka na žalobkyňu nemala vzťahovať, tak to ešte neznamená, že doložka jeneplatná a právny zástupca žalovaného sa domnieval, že toto mala predchádzajúca právna
zástupkyňa žalobkyne v tejto žalobe jednoznačne uviesť.

24) Právny zástupca žalobkyne v písomnej záverečnej reči zo dňa 10. 01. 2023 (na č. l. 307 – 309
p. v.) podrobne zhrnul vykonané dokazovanie aj právnu stránku veci. Uviedol pritom, že nakoľko
rozhodcovská doložka predstavuje vo vzťahu ku žalobkyni nulitný – neexistujúci právny úkon, t. j.
predmetný právny úkon, ktorý nikdy nevznikol, žalobkyňa má za to, že v danom prípade by sa
mal rozhodcovský rozsudok zrušiť v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, nakoľko rozhodcovský súd

nemohol v predmetnej veci vôbec konať o ručiteľskom záväzku žalobkyne a zaviazať ju rozhodcovským
rozsudkom na plnenie povinnosti popri dlžníkovi, a teda rozhodcovský súd konal vo vzťahu k žalobkyni
v konkrétnej veci, ktorá nemohla byť predmetom rozhodcovského konania. Prípadne by sa mohlo na
daný prípad aplikovať aj ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK, a teda súd by mohol zrušiť rozhodcovský
rozsudok pre neplatnosť, resp. neexistenciu rozhodcovskej doložky. Eventuálne by do úvahy mohla
pripadať aj aplikácia ustanovenia § 40 ods. 1 písm. d) ZRK, pokiaľ by súd dospel pri výklade skutkových

okolnostíkzáveru,žesarozhodlooveci, naktorúsarozhodcovskázmluvanevzťahovala.Žalobkyňa
túto skutočnosť v rozhodcovskom konaní nenamietala, avšak výlučne z dôvodu, že o prebiehajúcom
rozhodcovskom konaní nemala vedomosť, a teda objektívne túto námietku v rozhodcovskom konaní
nemohla uplatniť. Uvedené skutočnosti boli preukázané v súdnom konaní vykonaním dôkazov, a to
Znaleckým posudkom č. 32/2020, ktorý bol vyhotovený súdnym znalcom z odboru Písmoznalectva,

odvetvie Ručné písmo (identifikácia pisateľa), L. L. M. G., a teda osobou odborne spôsobilou v danej
oblasti. Pokiaľ ide o vymedzenie dôvodu podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
žalobkyňa sa pridržiava toho, ako bol tento dôvod popísaný alebo uvedený v podanej žalobe, ďalej
tak ako bol uvedený, či už v písomných podaniach právneho zástupcu žalobkyne alebo
uvedený na pojednávaniach do zápisnice, pričom žalobkyňa uvádza, že samotný dôvod podania

žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol uvedený už v pôvodne podanej žalobe, a to na strane
4, predposledný odsek, kde uvádza, ako to uviedla predchádzajúca právna zástupkyňa žalobkyne, a to
ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, pričom však skutkovo vymedzila dôvod podania žaloby a dôvod,
pre ktorý by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený, a to bola jednoznačne skutočnosť, že
žalobkyňa nikdy neuzatvorila rozhodcovskú zmluvu, a preto rozhodcovský súd nemohol a nemal vo

vzťahukžalobkynivydaťrozhodcovskýrozsudok.Taktovymedzenýdôvodsaodpodaniažalobynemenil
a v podaniach alebo vyjadreniach právneho zástupcu žalobkyne sa len na vysvetlenie a objasnenie
právnych názorov alebo výkladu zákona uvádzali jednotlivé písmená § 40 ods. 1 ZRK, kde samotná
podstata, z ktorej sa domáha žalobkyňa zrušenia rozhodcovského rozsudku spočívala v tom, že nikdy
neuzatvorila ako účastník platnú rozhodcovskú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa ďalej

uvádza, že rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka bola uzatvorená medzi účastníkmi
Uznania záväzku zo dňa 22. 07. 2009, ako sú označení na prvej strane, a to veriteľ a dlžník, a teda
žalobkyňa uvádza, že došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, avšak medzi subjektom
žalovaného a subjektom STA – LESTS, s. r. o. a účastníkom takejto zmluvy nikdy nebola žalobkyňa.
Z tejto skutkovej okolnosti vychádza žalobkyňa doteraz, kedy stále tvrdí, že nebola uzavretá platná

rozhodcovskázmluva,apretootázkaposúdenia,čisavdanomkonanímázrušiťrozhodcovskýrozsudok
z dôvodu ako je vymedzený v § 40 ods. 1 písm. a) ZRK alebo bude táto vec posúdená podľa § 40 ods.
1písm.c)ZRK,kdejedenzúčastníkovrozhodcovskéhokonaniapopieraplatnosťrozhodcovskejzmluvy,
hoci v danom prípade žalobkyňa tvrdí, že zmluva nikdy vo vzťahu k nej uzavretá nebola, nevznikla,
a teda nedošlo k platnému uzavretiu takejto zmluvy a teda, či môže byť opieraná platnosť alebo samotná

existencia a teda, či tento dôvod má byť chápaný ako dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. c) ZRK bude
takisto v konečnom dôsledku na výklade súdu. V neposlednom rade stále tento skutkový dôvod, že
rozhodcovský súd rozhodol vo vzťahu k žalobkyni bez toho, aby bola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, možno vzťahovať na dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. d) ZRK, teda že sa rozhodlo o veci,
na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala. Žalobkyňa stále tvrdí, že nemenila skutkový dôvod, na

základe ktorého podala žalobu, a preto aj námietka právneho zástupcu žalovaného, že by sa rozširovali
alebo menili dôvody uvedené v podanej žalobe a z tohto dôvodu by teda táto zmena žaloby alebo zmena
dôvodov bola uvedená po lehote na podanie žaloby, považuje žalobkyňa na základe tohto vysvetlenia za
irelevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalobkyňa žiada, aby súd jej žalobnému návrhu
v celom rozsahu vyhovel a pre prípad úspechu v konaní jej priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému vo výške 100 %.

25) Právny zástupca žalovaného v písomnej záverečnej reči zo dňa 16. 01. 2023 (na č. l. 314 p. v.)
uviedol, že žalovaný je na základe vykonaného dokazovania toho názoru, že tu je dôvod na to,aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Ako dôvody
zamietnutia žaloby vidí žalovaný v nasledovných skutočnostiach: Žalobkyňa sa domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodov, ktoré v žalobe označila až po uplynutí 60 dňovej lehoty podľa

§ 41 zákona č. 244/2002 Z. z., preto by súd na tieto dôvody prihliadať nemal;
žalobkyňa sa síce domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že o rozhodcovskom konaní
nemala vedomosť a samotnú výzvu na vyjadrenie sa k žalobe z rozhodcovského súdu si neprevzala,
nakoľko podpis na doručenke nepatrí žalobkyni, čo potvrdil aj záver znaleckého posudku. Žalovaný
však poukazuje na to, že žalobkyňa svojím účelovým konaním pred a počas rozhodcovského konania

zmarila doručovanie listín doručovaných rozhodcovským súdom, keď zámerne menila miesta svojho
pobytu a tým ona sama znemožnila doručenie listín z rozhodcovského súdu. Takéto konanie by však
nemalo mať právnu ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha cestou zrušenia rozhodcovského rozsudku.
V súvislosti s účelovým konaním žalobkyne pred a počas rozhodcovského konania poukazuje žalovaný
na nasledovné skutočnosti: Listina Uznanie záväzku bola podpísaná dňa 22. 07. 2009, t. j. v čase,
keď mala žalobkyňa trvalý pobyt v Želiezovciach; od 21. 07. 2009 si žalobkyňa nahlásila na Register

obyvateľovprechodnýpobytatonauliciTajovskéhovŽiline.SamotnémupodpisuUznaniapredchádzala
komunikácia so žalobkyňou, nakoľko žalobkyňa už nejaký čas pred podpisom Uznania požadovala
dohodu o uznaní a splátkovom kalendári, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu
BratislavaIIsp.zn.21C/157/2010zodňa08.06.2011,nakoľkovdanomkonanísažalobkyňaneúspešne
domáhala určenia neplatnosti Uznania záväzku. Už tu vidí žalovaný účelové správanie žalobkyne, ktorá

v čase mimosúdneho vymáhania pohľadávky zmenila svoj pobyt; žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie
doručoval rozhodcovský súd žalobkyni najskôr na adresu trvalého pobytu v Želiezovciach, avšak
pokus o doručenie bol neúspešný; rozhodcovský súd opakovane doručil žalobkyni žalobu s výzvou
na vyjadrenie na adresu prechodného pobytu na ulici Tajovského v Žiline, odkiaľ sa súdu
vrátila podpísaná doručenka, ktorá v tom čase bola dôkazom doručenia žaloby žalobkyni; žalobkyňa

sa k žalobe nevyjadrila, preto rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok; dňa 14. 12. 2009 bol
rozhodcovský rozsudok odoslaný rozhodcovským súdom na prechodný pobyt žalobkyne evidovaný na
ulici Tajovského v Žiline; dňa 15. 12. 2009 bol zo strany pošty vykonaný prvý neúspešný pokus
o doručenie predmetného rozhodcovského rozsudku, keďže žalobkyňa nebola zastihnutá; dňa 16.
12. 2009 bol vykonaný zo strany pošty druhý pokus na doručenie rozhodcovského rozsudku, žalobkyňa

nebola opätovne zastihnutá, zásielka sa rozhodcovskému súdu vrátila s poznámkou
neprevzaté v odbernej lehote; dňa 17. 12. 2009 si žalobkyňa zmenila adresu trvalého pobytu
na ulicu Borová v Žiline. V závere svojej písomnej záverečnej reči žalovaný poukázal aj na skutočnosť,
že je veľmi neštandardné, aby zásielku adresovanú doporučene do vlastných rúk doručila pošta inej
osobe ako tej, ktorej je určená. Z logických súvislostí všetkých uvedených skutočností je žalovaný toho

názoru,žedoručovanielistínzrozhodcovskéhosúduboloúčelovozmarenésamotnoužalobkyňou,preto
žalovaný žiada žalobu zamietnuť, nakoľko takémuto konaniu nemôže byť priznaná právna ochrana.

26) Na základe takto zisteného skutkového stavu tunajší súd žalobu voči žalovanému zamietol v zmysle
rozsudku tunajšieho súdu pod sp. zn. 60Cr/1/2017 zo dňa 20. 02. 2023. Proti rozhodnutiu

súdu podala žalobkyňa odvolanie. Poukázala, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať zákon č.
244/2002 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu vydania rozsudku, ktorý bol účinný až do 31. 12.
2014. Podľa jeho názoru sa preto na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku musí aplikovať
ustanovenie § 40 tohto zákona, ktorý taxatívnym spôsobom vymenúva dôvody na
zrušenierozhodcovskéhorozsudkutak,akoktomudospelisúdprvejinštancie.Tvrdila,žerozhodcovský

súd nemal právomoc na vedenie rozhodcovského konania voči žalobkyni a na následné vydanie
napadnutého rozhodcovského rozsudku vo vzťahu k žalobkyni ako fyzickej osobe. Uznanie
záväzku zo dňa 22. 07. 2009 bolo uzatvorené medzi dvoma obchodnými spoločnosťami, a to žalovaným
ako veriteľom a spoločnosťou STA-LESTS, s.r.o. ako dlžníkom, pričom za dlžníka v tom čase konala
ako štatutárny orgán žalobkyňa ,ako konateľ spoločnosti. V článku IV Ubezpečenie veriteľa citovaného

uznania záväzku, je na konci článku podpis žalobkyne ako fyzickej osoby, v ktorom je obsiahnuté
vyhlásenie, že za dlžníka riadne a včas splní povinnosti vyplývajúce z uznania záväzku v prípade, že
by tak neurobila obchodná spoločnosť – dlžník. Žalobkyňa ako fyzická osoba podpísala, teda pripojila
svoj podpis za seba ako fyzickú osobu iba pod ustanovenie článku IV uznania záväzku a v žiadnom
prípade neuzatvorila ako fyzická osoba rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou článku V. Uvedené

je podporené a preukázané aj samotným znením a grafickým vyhotovením textu uznania záväzku, kde
je priamo v texte pod článkom IV vložená medzera, kde je umiestnený priestor na podpis žalobkyne
s textom bez pečiatky a kde aj žalobkyňa ako fyzická osoba pripojila svoj podpis. Ostatné ustanovenia
uznania záväzku žalobkyňa ako fyzická osoba nepodpísala, t. j. ani článok V. Z tohto dôvodu žalobkyňaneuzatvorila rozhodcovskú doložku a nemala byť účastníčkou predmetného rozhodcovského konania.
Potom právomoc rozhodcovského súdu prejednať spor v rozhodcovskom konaní je daná výlučne
vtedy, ak medzi účastníkmi právneho vzťahu existuje platná rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská

doložka. Vo vzťahu k žalobkyni rozhodcovská doložka predstavuje neexistujúci právny úkon, preto
žiadala v odvolaní, aby bol rozhodcovský rozsudok zrušený. Tento dôvod žalobkyňa odvodzovala
v žalobe od § 40 ods. 1 rozhodcovského zákona účinného do 31. 12. 2014 a keďže sa rozhodol
rozhodcovským rozsudkom spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, subsumovala
tento dôvod pod § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014, t.

j., že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského
konania. Rovnako poukázala i na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) tohto zákona účinného do 31. 12.
2014, resp. písm. d). Dôvodila to i vykonaním dôkazov, a to Znaleckým posudkom č. 32/2020, ktorý bol
vyhotovený súdnym znalcom v danej veci z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo, L. L. M. G.,
a teda osobou odborne spôsobilou v danej oblasti, kde zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že
nalistineoznačenejako„Doručenka dovlastnýchrúk“ododosielateľaObchodnýsúd,zriadenýpri

Obchodný súd s.r.o., Námestie SNP 15, Banská Bystrica, určená adresátovi, ktorým mala byť žalobkyňa
A. A., nebol vyhotovený pisateľom A. A.. Dôkaz svedčí o skutočnosti, že žalobkyni neboli doručené
dokumenty od odosielateľa Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený pri Obchodný súd s.r.o.,
Námestie SNP 15, Banská Bystrica, a teda jej nebola doručená žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie
sakprebiehajúcehorozhodcovskémukonaniuvedenémunaObchodnomsúdepod č.k.OS29/2009,

a preto žalobkyňa o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní nevedela a nemohla sa tak predmetného
súdneho konania aktívne zúčastniť, ani robiť iné potrebné procesné úkony a to vrátane toho, že nemohla
objektívne ani namietať právomoc rozhodcovského súdu v danom konaní. Z objektívnych dôvodov teda
nemohla ani hypoteticky využiť svoje právo namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, čo
je podstatná okolnosť pri posudzovaní skutočností, že uvedenú námietku nepodala, keďže

ju objektívne ani podať nemohla.

27) Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne tvrdil opak a považoval rozsudok za vecne
správny. Poukazoval, že žalobkyňa v roku 2010 neúspešne sa domáhala určenia neplatnosti uznania
ako celku vrátane rozhodcovskej doložky a ručiteľského vyhlásenia, avšak bola neúspešná, čo vyplýva

z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C/157/2010 zo dňa 08. 06. 2011, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/338/2011 zo dňa 05. 06. 2012. Článok
V uznania, ktorý obsahuje rozhodcovskú doložku, sa podľa žalovaného vzťahoval aj na žalobkyňu.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že pre platnosť právneho úkonu je rozhodujúci taký podpis
podpisujúceho, ktorý sa nachádza na konci textu, s ktorým má podpisujúci vyjadriť súhlas, keďže táto

skutočnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Žiadal žalobu zamietnuť.
28) Odvolací súd uznesením pod sp. zn. 14CoR/1/2023-419 zo dňa 10. 01. 2024 rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 20. 02. 2023 pod sp. zn. 60Cr/1/2017-340 zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení bodu 12. krajský súd poukázal, že
žalobkyňa sa predmetnou žalobou, v poradí už druhýkrát v súdnom konaní, domáhala zrušenia

totožného rozhodcovského rozsudku Obchodného súdu sp. zn. 29/2009 zo dňa 10. 12. 2009, keď z
pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/199/2010 vyplýva, že žalobkyňa tak už
konala a totožný rozhodcovský rozsudok navrhovala zrušiť na rovnakom skutkovom i právnom základe,
keď žaloba uplatnená v súdenej veci je takmer totožná a obsahovo zhodná so žalobou v prv začatej veci
vedenej Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13C/199/2010. Uvedené konanie Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/199/2010 neskončilo právoplatným meritórnym rozhodnutím o veci,
keď po predchádzajúcom zrušení a vrátení prvotne vydaného rozsudku Okresným súdom Banská
Bystrica č. k. 13C/199/2010–170 dňa 03. 11. 2010, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 15Co/29/2012 zo dňa 28. 03. 2012 bolo konanie vo veci v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené a
o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak nebolo vecne rozhodnuté. V bode 13. uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici tento súd konštatoval, že v prejednávanej veci vedenej pod sp. zn.
60Cr/1/2017 došlo v súdenej veci k podstatnej a zásadnej zmene, keď bolo znaleckým dokazovaním
zistené, že podpis na doručenke do vlastných rúk od odosielateľa Obchodný súd, zriadený pri Obchodný
súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, určená adresátovi A. A. , s dátumom na
pečiatke 30. 11. 2009, ktorým bol potvrdený príjem písomnosti zo dňa 30. 11. 2009, nebol vyhotovený

pisateľom A. A.. V dôsledku toho rozhodcovský rozsudok Obchodného súdu sp. zn. OS 29/2009 zo
dňa 10. 12. 2009 nadobudol účinky právoplatnosti až na základe neskôr vykonaného dodatočného
doručovania listín zasielaných Obchodným súdom, a to až dňom 06. 12. 2016. V uvedenej
veci preto rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu bol vydaný dňom 10. 12. 2009, avšak účinkyprávoplatnosti nadobudol až dňom 06. 12. 2016, pričom žaloba žalobkyne o zrušenie rozhodcovského
rozsudku bola okresnému súdu doručená 05. 01. 2017. V bode 14. Krajský súd v Banskej Bystrici
poukázal, že za uvedené obdobie došlo k zmene znenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní,ktorásatýkalaiustanovenia§40zákonač.244/2002Z.z.,ktorývymedzujedôvodyprezrušenie
rozhodcovskéhorozsudku.Vuvedenomobdobídošlokstretuzneniaprávnejnormyúčinnejvčase,kedy
bol rozhodcovský rozsudok vydaný, oproti času, keď rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť,
resp. keď bola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde. V bode
15. krajský súd odôvodňoval vadu napadnutého rozhodnutia, pre ktorú je rozhodnutie nepreskúmateľné

a to z dôvodu absencie odôvodnenia použitia právnej normy v znení aplikovanom súdom prvej inštancie,
ktoré už nebolo účinné v čase vedeného súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Uvedená vada preto založila dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a pre vrátenie veci
tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S uvedeným súvisí i subsumovanie jednotlivých
žalobkyňou označených dôvodov v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku doručenej okresnému
súdu dňa 05. 01. 2017, keďže jednotlivé skutkové podstaty dôvodov pre zrušenie rozhodcovského

rozsudku sú vymedzené odlišne a v neskôr účinnom znení došlo k zmene vymedzenia dôvodov
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku a ku kumulácii jednotlivých skutkových podstát dôvodov pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku pod ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) zákona o
rozhodcovskom konaní. V bode 21. uznesenia krajského súdu krajský súd poukázal, že ak žalobkyňa
namietala, že rozhodcovská doložka sa na ňu ako fyzickú osobu nevzťahovala, resp. ju neuzatvorila

platne, bolo na mieste, aby súd prvej inštancie sám vykonal podradenie popísaného skutkového dôvodu
pod konkrétne ustanovenie § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a pristúpil i k prieskumu dôvodov
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm. c/ a d/ zákona o rozhodcovskom konaní, pokiaľ
tento súd aplikoval v znení účinnom k 31. 12. 2014. Dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
pre nedostatok dojednanej rozhodcovskej doložky v žalobe skutkovo tvrdený a vymedzený bol, tento

však nebol vymedzený právne konkrétnym ustanovením § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, preto
v rámci právneho posúdenia, ktoré prináleží súdu, mal konajúci súd pristúpiť i k vecnému preskúmaniu
dôvodnosti takto označeného a tvrdeného dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvod na
zrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľa§40ods.1písm.a)zákonač.244/2002Z.z.,žerozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, je nutné vykladať

v súvislosti s ustanovením § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002, keď predmetné ustanovenie taxatívne
uvádza štyri druhy konaní, o ktorých nemožno rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní. V danom
prípade nešlo ani o jedno také konanie a v tejto čiastkovej otázke bol záver súdu prvej inštancie vecne
správny. V bode 24. rozhodnutia krajského súdu mal súd prvej inštancie ďalej ustáliť a v odôvodnení
náležite odôvodniť aplikáciu právnej normy v účinnom znení, odôvodniť, či pre právne posúdenie

účinnéhozneniaprávnejnormybolarozhodujúcaprávnaskutočnosťvydaniarozhodcovskéhorozsudku,
nadobudnutie právoplatnosti rozhodcovského rozsudku alebo podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku na súd. Následne sa bude zaoberať dôvodmi uplatnenými žalobkyňou v
žalobe a v zákonnej lehote upravenej v § 41 zákona o rozhodcovskom konaní v aktuálnom znení,
pričom sám vykoná právne posúdenie žalobkyňou skutkovo vymedzených dôvodov s prihliadnutím,

že žalobkyňa v žalobe nepochybne uplatnila dôvod spočívajúci v nedostatku rozhodcovskej zmluvy,
resp.doložky,ktorábysavzťahovalanaňuakofyzickúosobu.Konajúciprvoinštančnýsúdprihliadneina
osobité okolnosti prípadu, keď v konaní bolo preukázané, že žalobkyni neboli listiny zo dňa 30. 11. 2009
riadnedoručované,atedasasúdvysporiadaisokolnosťou,čižalobkyňaakožalovanávrozhodcovskom
konaní objektívne mohla namietať v rozhodcovskom konaní tú skutočnosť, že rozhodcovská zmluva

sa na ňu nevzťahuje, prípadne od akého momentu, resp. od akej skutočnosti tak žalobkyňa v rámci
rozhodcovského konania mohla učiniť. V ďalšom konaní pristúpi k vecnému posúdeniu dôvodnosti
žaloby i z dôvodu spočívajúceho v námietke nedostatku rozhodcovskej doložky.

29) Na pojednávaní vo veci samej, po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, strany zotrvali

na pôvodných vyjadreniach vo veci, pričom žalovaná strana zotrvala na námietke,
že žalobkyňa nenamietala nedostatok právomoci rozhodcovského súdu včas, a preto sa na uvedenú
námietku nemá prihliadať. Žalobkyňa sa s uvedeným právnym názorom žalovaného nestotožnila. Súd
preto po vykonanom dokazovaní v danej veci vydal rozhodnutie v znení tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

30) Podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31.
12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhaťzrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3).
31) Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31.

12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

32) Podľa § 40 ods. 1 písm. d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31.

12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní
namietal.

33) Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31. 12. 2014,

v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho
práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom
rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.

34) Podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31.

12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu
konania podľa osobitného zákona.

35) Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31. 12.

2014, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

36) Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom k 31. 12.

2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

37) Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený
príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému
účastníkovi rozhodcovského konania, ak a)
účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu,
rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe

dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá,
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu,
o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní;
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,
alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti; 4. rozhodcovský
súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi
rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu

alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti
mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté
uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto
zákona.

38) Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).39) Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z., ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

40) Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom
v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.

41) Podľa § 41 zákona č. 244/2022 Z. z., žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

42) Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobkyne je dôvodná, a preto jej
vyhovel v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

43) Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bol súd toho názoru, že účastník
rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku

len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku
je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa
svojich práv na rozhodcovskom súde, to znamená, že všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému
konaniu kontrolnú funkciu. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný
súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci

rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Aj
zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského
konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.

44) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa bola účastníkom rozhodcovského

konania sp. zn. OS 29/2009 v procesnom postavení žalovanej 2/, s ktorou rozhodcovský súd konal.
Z pripojenej neúplnej fotokópie rozhodcovského spisu Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Nám. SNP 15, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 sp.
zn. OS 29/2009 mal súd preukázané, že právomoc konať a rozhodovať spor pred týmto rozhodcovským
súdom bola založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou formou rozhodcovskej doložky ako súčasť

článku V. Uznania záväzku zo dňa 22. 07. 2009 uzavretej medzi žalobcom (v tomto konaní žalovaným)
a žalovaným 1/, súčasťou ktorého bol aj ručiteľský záväzok žalovanej 2/ (v tomto konaní žalobkyne).
S touto otázkou, ako aj s otázkou platnosti rozhodcovskej doložky sa rozhodca vysporiadal na str.
4 v odseku 2 odôvodnenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. OS 29/2009 zo dňa 10. 12. 2009. Ako
z tohto pripojeného rozhodcovského spisu súd ďalej zistil, žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní v pozícii

žalovanej 2/) nebola v rozhodcovskom konaní aktívna, aj keď v čase rozhodcovského konania listinné
dokumenty z rozhodcovského súdu podľa doručenky založenej v rozhodcovskom spise dňa 30. 11.
2009 prevzala. Až v tomto súdnom konaní (po nariadení znaleckého dokazovania) – s odstupom
času - vyšlo najavo, že podpis na doručenke zo dňa 30. 11. 2009 nebol vyhotovený pisateľom –
žalobkyňou. Rozhodcovský súd, ktorý nemal o tejto skutočnosti vedomosť, dňa 10. 12. 2009 vydal

Rozhodcovský rozsudok sp. zn. OS 29/2009, ktorý bol žalobkyni doručený najskôr dňa 06. 12. 2016,
vychádzajúc pritom z listiny predloženej žalobkyňou spolu so žalobou (na č. l. 16 p. v.), ako aj z výpovede
právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 11. 06. 2019 (na č. l. 187 p. v.) a žaloba o zrušenie
rozhodcovského rozsudku bola tunajšiemu súdu doručená dňa 05. 01. 2017, teda v zákonom stanovenej
lehote v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení

účinnom do 31. 12. 2014 aj v súčasnom znení.

45) Súd síce na návrh žalobkyne rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského
rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, ktorý odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter a trvá iba po dobu, kým

súd nerozhodne o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak v čase rozhodovania súdu dňa
24. 02. 2017 (uznesenie č. k. 60Cr/1/2017-51), teda v danom procesnom štádiu konania nebolo možné
prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Súd považoval návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku za dôvodný za stavu, keď postavenie sporových strán bolo neisté. To však neznamená, žeby súd rozhodnutím o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku prejudikovalo
rozhodnutie vo veci samej.

46) K jednotlivým dôvodom zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku uplatnených žalobkyňou
podľa § 40 ods. 1 písm. a), c) a d) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
k 31. 12. 2014 zaujíma súd nasledovný právny názor:

47) Žalobkyňa si prostredníctvom svojej predchádzajúcej právnej zástupkyne podanou žalobou zo dňa

04. 01. 2017, doručenou súdu dňa 05. 01. 2017 (na č. l. 1 – 6 p. v.) uplatnila ako dôvody na zrušenie
napadnutého rozhodcovského rozsudku – dôvody upravené v § 40 ods. 1 písm. h) a písm. a) ZRK.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa prostredníctvom súčasného právneho zástupcu na dôvode
podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK v priebehu súdneho konania už netrvala, súd sa týmto dôvodom už
nezaoberalatoajpreto,žepodľasúčasnejúpravytentodôvodvZRKniejeuvedený.Žalobkyňavžalobe
„odôvodnila svoju žalobu ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) ZRK, pretože napadnutý rozhodcovský

rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania vzhľadom k tomu,
že žalobkyňa nikdy neuzatvorila rozhodcovskú zmluvu a preto rozhodcovský súd nemohol a nemal vo
vzťahu k žalobkyni vydať rozhodcovský rozsudok“. Takéto vymedzenie dôvodu zrušenia napadnutého
rozsudku, podľa názoru súdu, korešponduje s ustanovením § 40 ods. 1 písm. a) ZRK – „rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3)“.

Ustanovenie § 1 ods. 3 ZRK vymedzuje spory, ktoré nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní,
avšak spor, ktorý bol v rozhodcovskom konaní rozhodnutý, nespadal ani pod jeden – zákonom
predpokladaný prípad, t.j. nejednalo sa ani o vznik, zmenu alebo o zánik vlastníckeho práva a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam, ani o osobný stav, ani o spor súvisiaci s núteným výkonom rozhodnutí
a ani o spor vzniknutý v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania. Preto súd považoval takto

žalobkyňou uplatnený dôvod za nepreukázaný, teda právne irelevantný. Súd sa nestotožnil s právnym
názorom žalobkyne prezentovaným počas celého súdneho konania, že pod tento právny dôvod je
možné subsumovať skutočnosť, že nikdy nebola uzavretá platná rozhodcovská zmluva alebo doložka
vo vzťahu k žalobkyni, a teda rozhodcovský súd konať nemohol a táto vec nemohla byť predmetom
rozhodcovského konania, pretože ani z gramatického, ale ani z logického výkladu ustanovenia § 40

ods. 1 písm. a) ZRK takýto výklad žalobkyne nevyplýva a súd nemôže nahrádzať, resp. rozširovať
výklad zákona prijatého zákonodarcom. Uvedenému zodpovedá i bod 23. uznesenia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoR/1/2023 zo dňa 10. 01. 2024. V bode 15. tohto uznesenia krajského
súdu je poukázané, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia v pôvodnom rozhodnutí
aplikoval na vec ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, pričom

dôvod svojho právneho posúdenia nijako neodôvodnil a neoznačil a nevysporiadal sa s prechodnými
ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorých postupoval. Podľa ustanovenia § 54b
(1) rozhodcovského zákona v znení účinnom po 01. 01. 2015, ustanovenia tohto zákona sa použijú aj
na konania začaté pred 1. januárom 2015.

48) Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku už druhýkrát, pričom predchádzajúce konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
13C/199/2010 bolo zastavené, a teda nebolo v merite veci rozhodnuté. Žalobkyňa podala ďalšiu žalobu
dňa 05. 01. 2017, ktorá sa v súčasnosti vedie pod sp. zn. 60Cr/1/2017. Z bodu
13. uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že rozhodnutie rozhodcovského súdu vo

veci sp. zn. OS 29/2009, ktoré bolo vydané dňa 10. 12. 2009 nadobudlo právoplatnosť až na
základe neskôr vykonaného dodatočného doručenia listín zasielaných Obchodným súdom dňa 06. 12.
2016, keďže bolo v konaní 60Cr/1/2017 na základe znaleckého dokazovania preukázané, že podpis na
doručenke do vlastných rúk od odosielateľa Obchodný súd, zriadený pri Obchodný súd, s.r.o., Banská
Bystrica určená adresátovi A. A. s dátumom na pečiatke 30. 11. 2009, ktorou bol potvrdený príjem

písomnosti zo dňa 30. 11. 2009, nebol vyhotovený pisateľom A. A.. V čase od vydania rozhodnutia
rozhodcovským súdom do dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia došlo i k zmene znenia
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorá zmena sa týkala i ustanovenia § 40 tohto
zákona , ktorý vymedzuje dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd teda
rozhodoval o nároku žalovaného v zmysle ním podanej žaloby na rozhodcovský súd podľa ustanovení

rozhodcovského zákona účinného do 31. 12. 2014, avšak vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie
Krajského súdu v Banskej Bystrici o doručení žaloby a všetkých listín vrátane rozsudku, ktoré nastalo až
dňom 06. 12. 2016, dôvody a lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa má
spravovať ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní účinnými po 1. januári 2015 (§ 40 a§ 41). Žalobkyňa mohla v danom prípade podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku do 60
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Keďže podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici na základe vykonaného dokazovania v danej veci bolo rozhodnuté o doručení rozsudku dňa

06. 12. 2016, pričom žaloba žalobkyňou bola podaná dňa 05. 01. 2017, mal súd za preukázané, že
žalobkyňa lehotu 60 dní dodržala, a teda podala žalobu včas. Splnenie tohto predpokladu oprávňovalo
tunajší súd vykonať dokazovanie a posúdiť dôvodnosť podanej žaloby žalobkyňou.

49)Zvykonanéhodokazovaniamalsúd zapreukázané,žežalobkyňavčasepodaniažalobynazrušenie

rozhodcovského rozsudku odôvodňovala dôvody žaloby podľa zákona o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom do 31. 12. 2014. Tieto subsumovala pod ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) a písm. h) zákona
a v priebehu konania dňa 08. 10. 2018 rozšírila dôvody aj na ustanovenia § 40 ods. 1
písm. c) a dňa 23. 04. 2019 o písm. d) § 40 ods. 1 rozhodcovského zákona tak ,ako to súd už uviedol
v pôvodnom rozhodnutí v danej veci. Žalobkyňa však v konaní namietala, že dôvod podania žaloby,
ktorý vymedzila ako § 40 ods. 1 písm. c) rozhodcovského zákona, uviedla už v žalobe v jej obsahu,

keď namietala právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť danú vec, keďže neuzatvorila rozhodcovskú
zmluvu, a preto rozhodcovský súd nemohol a nemal vo vzťahu k žalobkyni vydať rozhodcovský rozsudok
(strana 4 žaloby). Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení súdu uložil, že
tunajší súd má vykonať právne posúdenie žalobkyňou skutkovo vymedzených dôvodov s prihliadnutím,
že žalobkyňa v žalobe nepochybne uplatnila dôvod spočívajúci v nedostatku rozhodcovskej zmluvy,

resp. doložky, ktorá by sa vzťahovala na ňu ako fyzickú osobu. Z tohto dôvodu súd po vykonanom
dokazovaní v danej veci konštatuje, že v čase podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
žalobkyňou a rozhodovania súdu o nej platilo už novelizované znenie ustanovenia § 40 zákona č.
244/2002 Z. z. účinné od 01. 01. 2015. Z tohto dôvodu žalobkyňou označené a skutkovo opísané dôvody
subsumoval pod ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 rozhodcovského zákona účinného od 01. 01.

2015, keďže žalobkyňa už v samotnej žalobe doručenej súdu dňa 05. 01. 2017 uviedla priamo v žalobe,
že so žalovaným neuzatvorila rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku. Súd preto vykonával dokazovanie
v danej veci ohľadne takto určeného dôvodu súdom po novelizácii zákona o rozhodcovskom konaní
účinnom od 01. 01. 2015. Znenie ustanovenia § 40 po novelizácii sa už k dnešnému dňu
nezmenilo.

50) Neuzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky žalobkyne so žalovaným žalobkyňa odôvodňovala
od listinného dôkazu uznania záväzku medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorého súčasťou je jeho
ručiteľský záväzok uvedený v článku IV. tohto listinného dôkazu. V uvedenom článku podpísaný
štatutárny orgán alebo spoločník dlžníka ako fyzická osoba veriteľovi vo vlastnom mene vyhlásil, že

ak dlžník riadne a včas nesplní ktorúkoľvek svoju povinnosť vyplývajúcu z uznania v zmysle § 303
Obchodného zákonníka ,v plnej výške uspokojí tento veriteľov nárok. Ak sú tu podpísané viaceré
osoby, sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Ďalej sa podpisom udeľuje súhlas so
spracovaním osobných údajov uvedených v uznaní, v informačnom systéme spoločnosti Exekučná
s.r.o. a veriteľa. Za uvedeným ustanovením článku IV. nasledoval podpis A. A. bez uvedenia pečiatky

spoločnosti. Až následne v článku V. označeného ako Riešenie sporov sa veriteľ a dlžník podľa § 3
zákona č. 244/2002 Z. z. dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti
s faktúrami a ich zaplatením, pôvodným záväzkom, záväzkom alebo uznaním (vrátane sporov o platnosť
a výklad právnych úkonov vrátane sporov s osobami uvedenými v článku IV.) predložia na rozhodnutie
Obchodnému súdu - stálemu rozhodcovskému súdu, zriadenému spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o.,

IČO: 36 858 102. Strany vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) ZRK a dohodli sa,
že OS bude konať nasledovne - podľa slovenského právneho poriadku, podľa zásad spravodlivosti,
podľa rokovacieho poriadku a štatútu, zverejneného v čase začatia konania na J., konanie bude
písomné, rozhodcu vymenuje OS. Strany sa dohodli, že dlžník sa bude snažiť zo svojho majetku
uspokojiť prednostne záväzok voči veriteľovi. Ak dlžník po podpise uznania prevedie mimo bežného

obchodného styku akýkoľvek svoj majetok na tretiu osobu bez toho, aby riadne splnil
záväzok, takéto konanie dlžníka bude stranami a súdom posudzované ako zbavovanie sa majetku
vúmysleznemožniťveriteľoviuspokojeniejehopohľadávky.Nasledovalinásledne.článokVI.Záverečné
ustanovenia, v ktorom sa konštatuje, že uznanie predstavuje prejav slobodnej a vážnej vôle, strany ho
nepodpisujú v tiesni alebo za nevýhodných podmienok. Osoba podpisujúca za dlžníka vyhlasuje, že je

na účely uznania oprávnená neobmedzene konať v jeho mene podľa § 13 ObZ a že údaje o dlžníkovi
uvedené v uznaní sú úplné, aktuálne a totožné s údajmi uvedenými v Obchodnom registri SR, resp.
živnostenskom registri. Vzťahy medzi stranami sa bez ohľadu na povahu strán spravujú slovenským
právnym poriadkom a v zmysle dohody podľa § 262 ods. 1 ObZ ustanoveniami Obchodného zákonníka.Strany si uznanie prečítali a jeho obsahu vrátane odkazom na právne normy porozumeli. Termínom v
deň podpisu používaným v uznaní sa vždy rozumie deň, ktorý je na uznaní uvedený ako dátum podpisu
uznania zo strany veriteľa. V článku VII. uznania si strany dohodli zaslanie uznania poštou. Následne

za týmito ustanoveniami nasledoval dátum a podpis za veriteľa a za dlžníka . Žalobca sa v konaní
bránil, že vzhľadom k podpísaniu a potvrdeniu svojím podpisom ako fyzickej osoby uzatvoril len dohodu
o ručení so žalovaným bez toho, aby zároveň s ním uzatvoril i rozhodcovskú zmluvu. Túto podľa názoru
žalobkyne uzatvorili len dlžník a veriteľ, tak ako sú uvedení v záhlaví uvedeného listinného dokumentu
uznania záväzku. Žalobkyňa teda tvrdila, že rozhodcovskú zmluvu neuzatvorila so žalovaným, a preto

sa voči nej rozhodol rozhodcovským rozsudkom spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská
zmluva. Žalobu preto považovala za dôvodnú v celom rozsahu, keďže v rozhodcovskom konaní
rozhodcovský súd nemohol v predmetnej veci konať o ručiteľskom záväzku žalobcu a zaviazať ju
na plnenie rozhodcovským rozsudkom. Aj keď žalobkyňa túto skutočnosť v rozhodcovskom konaní
nenamietala, bolo to z dôvodu, že o prebiehajúcom rozhodcovskom konaní nemala vedomosť, a teda
objektívne túto námietku v rozhodcovskom konaní ani nemohla uplatniť tak, ako námietku nedostatku

právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť predmetný spor. Uvedené namietal žalovaný v konaní
a to, že v zmysle § 21 ods. 1, 2 rozhodcovského zákona účastník, ktorý chce uplatniť námietku
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
musí tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, čo podľa názoru
žalovaného žalobkyňa nedodržala. Aj Rozhodcovský súd v rozsudku OS 29/2009 zo dňa 10. 12.

2009 na strane 4 ods. 2 poukázal, že podľa článku V uznania záväzku uzavretej medzi žalobcom
a žalovaným 1/, ktorého súčasťou je aj ručiteľský záväzok žalovaného 2/ sa žalobca a obaja žalovaní
podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov dohodli
na rozhodcovskej doložke. Rozhodca pritom vychádzal z doručenky, ktorou rozhodcovský súd zasielal
žalobu s prílohami a žiadosť o zaslanie žalobnej odpovede A. A., C. XXXX/X, E., z ktorej vyplýva,

že dňa 30. 11. 2009 uvedenú zásielku adresát vyzdvihol. Následne vychádzal z tej skutočnosti,
že žalovaní sa k veci nevyjadrili. Až v konaní pred tunajším súdom o podanej žalobe o zrušenie
rozhodcovského konania sa vykonalo znalecké dokazovanie ohľadne podpisu na doručenke, ktorou
mala podľa názoru žalovaného a rozhodcovského súdu žalobkyňa potvrdiť prevzatie zásielky – žaloby
a príloh , ktorý znalec - PhDr. PaedDr. Erika Straková v znaleckom posudku v danej veci potvrdila,

že príjem uvedenej písomnosti dňa 30. 11. 2009 nebol vyhotovený pisateľom A. A., nar. XX. XX.
XXXX. Aj Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu pri rozhodovaní, aby pri
skúmaní dôvodu, či žalobkyňa namietala (uplatnila) okolnosť nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu, resp. neuzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s jej osobou v rozhodcovskom konaní prihliadať i na
osobitné okolnosti prípadu, keď v konaní bolo preukázané, že žalobkyni neboli listiny zo dňa 30. 11.

2009 riadne doručované a súd sa má vysporiadať s okolnosťou, či žalobkyňa v danom konaní, ako
žalovaná v rozhodcovskom konaní, objektívne mohla namietať v rozhodcovskom konaní tú skutočnosť,
že rozhodcovská zmluva sa na ňu nevzťahuje, prípadne od akého momentu, resp. od akej skutočnosti
tak žalobkyňa v rámci rozhodcovského konania mohla učiniť.

51) V zmysle súčasného znenia ustanovenia § 40 rozhodcovského zákona bod 4, na
dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods. 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník
nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného
odkladu. Pri vyhodnocovaní dôkazu, a to doručenky žalobcu v tomto konaní ohľadne prevzatia zásielky
rozhodcovského súdu jej adresovanej a podľa údajov na doručenke ňou prevzatej dňa 30. 11. 2009 súd

uvádza, že vzhľadom na znalecké dokazovanie v konaní 60Cr/1/2017 bolo preukázané, že
žalobkyňa v tomto konaní a ako žalovaná 2/ v rozhodcovskom konaní uvedenú zásielku neprevzala, t.
j. nenastali voči nej účinky doručenia žaloby s prílohami, ako aj výzvy rozhodcovského súdu na podanie
žalobnej odpovede v zmysle podania Obchodného súdu zo dňa 27. 11. 2009 a tieto účinky doručenia
žaloby, príloh a všetkých písomností vrátane rozhodcovského rozsudku nastali až dňom 06. 12. 2016

tak, ako je to i konštatované Krajským súdom v Banskej Bystrici v zrušujúcom rozhodnutí na strane
č. 9 bod 13. zrušujúceho uznesenia zo dňa 10. 01. 2024. V danom prípade žalobca uvedenú námietku
v súlade s ustanovením § 21 rozhodcovského zákona nemohol do vydania rozhodnutia rozhodcom dňa
10. 12. 2009 z objektívnych dôvodov uplatniť, túto námietku mohla žalobbkyňa uplatniť až od 06. 12.
2016, kedy prevzala a potvrdila prevzatie všetkých listín z rozhodcovského konania. Prvým úkonom,

ktorý žalobkyňa v tomto konaní učinila, bol úkon podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku
doručenej súdu dňa 05. 01. 2017, ktorú tak, ako už súd konštatoval, podala žalobkyňa včas. Súd má za
to, že podaním žaloby na tunajší súd bol naplnený predpoklad ustanovený v § 21 ako i v §
40 bod 4 zákona o rozhodcovskom konaní, keď tak urobila pri prvom úkone a bez zbytočného odkladu.Keďže súd má za preukázané, že žalobkyňa uplatnila daný dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 3
rozhodcovského zákona v súčasnom znení včas, súd následne posudzoval tvrdenia žalobkyne o tom,
či rozhodcovskú doložku ako ručiteľ v danom listinnom dôkaze Uznaní záväzku zo dňa 22. 07. 2009

uzavrela alebo nie vzhľadom na námietky žalovaného v konaní, ktorý mal za to, že ustanovenie
článku V. uvedeného dokumentu sa vzťahovalo i na ručiteľa dlžníka, ktorým sa stala žalobkyňa podľa
článku IV. uvedeného listinného dokumentu.

52) Z vykonaného dokazovania týkajúceho sa listiny Uznania záväzku zo dňa 22. 07. 2009 vyplýva,

že Uznanie záväzku bolo podpísané medzi veriteľom a dlžníkom, v ktorom strany tohto právneho úkonu
uvedené v záhlaví vyčíslili výšku záväzku dlžníka z faktúr a dohodli si tú skutočnosť, že pôvodný záväzok
sa nahrádza novým záväzkom dlžníka, ktorý má rovnakú výšku ako pôvodný záväzok ku dňu podpisu,
avšak si strany dohodli dátumy splátok splatenia tohto dlhu. Rovnako si dohodli i v prípade omeškania
dlžníka s úhradou ktorejkoľvek splátky viac ako o 3 kalendárne dni tú skutočnosť, že dlh sa stáva
následne splatným a zároveň je dlžník povinný uhradiť i zmluvnú pokutu. Uvedené si strany tohto

právneho úkonu, teda veriteľ a dlžník, dohodli v článku I, v článku II. a v článku III. Za uvedeným článkom
nasledoval článok IV, kde sa štatutárny orgán alebo spoločník dlžníka ako fyzická osoba zaviazal
k povinnosti uspokojenia veriteľa v plnej výške, ak dlžník riadne a včas nesplní ktorúkoľvek povinnosť. Za
ním nasleduje podpis ručiteľa a až následne v článku V. sa veriteľ a dlžník podľa § 3 zákona č. 244/2002
Z. z. dohodli o riešení sporov rozhodcovským súdom tak, ako je tam ďalej konštatované .Za Článkom

V. , článkom VI. Záverečné ustanovenie a článkom VII. Zaslanie uznania poštou, nasleduje podpis strán
tohto právneho úkonu , kde je uvedené, že tento úkon podpisuje dlžník pani A. ako konateľ STA-LESTS,
s.r.o. Z uvedeného členenia tohto právneho úkonu uvedeného v danom listinnom dôkaze je zrejmé,
že článok I, II, III, V, VI, VII uzavrel a potvrdil svojím podpisom veriteľ a dlžník a len článok IV svojím
podpisom potvrdil konateľ alebo spoločník dlžníka, ako fyzická osoba veriteľovi, v ktorom vyhlásil svoj

ručiteľský záväzok za dlžníka. Zo žiadnych následných článkov nasledujúcich pod podpisom článku IV.
žalobcom sa v obsahu článkov neuvádza, že tieto potvrdil i ručiteľ, z ktorého dôvodu má súd za to, že
k uzavretiu dohody o rozhodcovskej zmluve, resp. doložke v uvedenom právnom úkone došlo len medzi
veriteľom a dlžníkom -spoločnosťou STA-LESTS, s.r.o., Trnava, a nie aj medzi veriteľom a ručiteľom,
z ktorého dôvodu potom veriteľ ako žalobca v rozhodcovskom konaní, nemohol uplatniť svoju splatnú

pohľadávku voči dlžníkovi aj voči žalobcovi v tomto konaní ako ručiteľovi v rozhodcovskom konaní. Súd
preto námietky žalovaného ohľadne tejto skutočnosti považoval za právne irelevantné a to i v spojitosti
s nemožnosťou žalobcu uplatniť uvedenú námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu voči
žalobcovi rozhodnúť spor, resp. neuzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a ručiteľom, keďže
ručiteľ ako i dlžník veriteľa prevzali zásielku rozhodcovského súdu až dňa 06. 12. 2016 tak, ako to

vyšlo najavo v tomto konaní v zmysle znaleckého dokazovania, po vydaní rozhodnutia v rozhodcovskom
konaní.

53) Keďže žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodu pre podanie
žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku, vydaného pod sp. zn. OS 29/2009 zo dňa 10. 12.

2009, súd žalobe vyhovel tak, ako to uviedol v petite tohto rozhodnutia.

54) O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100
% (vrátane trov odvolacieho konania). O ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo
vyhotovení dvojmo, alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné

podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnej
skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.