Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Slavomír Cimerman

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené, Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7Csp/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618202985
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6618202985.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom v spore žalobcu: V. Š., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom J.Š. XX, XXX XX J., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený:
JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s . r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516 v mene ktorej je oprávnená konať ako konateľka a advokátka, o zaplatenie 1.975,45 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Žalovanému sa neukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec dňa 02. 07. 2018 sa žalobca
domáhal proti žalovanému splnenia povinnosti, zaplatiť mu sumu 1 975,45 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 1 975,45 Eur odo dňa doručenia žaloby, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Tiež sa domáhal náhrady trov konania, ktoré mu v spojitosti s účelným
uplatňovaním práva v spore vzniknú.

2. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 15. 02. 2023 bola uložená
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 975,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
p. a. zo sumy 1 975,45 Eur od 30. 06. 2022 a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V zostatku
súdžalobuzamietol.Žalovanéhozaviazalkpovinnostinahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť vo
výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol.

3. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici v sp. zn. 13CoCsp/19/2023 zo dňa
10. 04. 2024 bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o uložení povinnosti zaplatiť istinu s
príslušenstvom a o trovách konania zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po zmene sudcu, voči ktorej strany sporu nevzniesli námietky, súd na pojednávaní
dňa 13. 06. 2024 vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a vo veci opätovne
rozhodol.5. Žalovaný a jeho právny zástupca sa z neúčasti na pojednávaní riadne ospravedlnili
a požiadali o konanie v ich neprítomnosti.

6. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že v spore sa domáhajú
vydania bezdôvodného obohatenia. Zmluvu na základe ktorej došlo k plneniu považujú za neplatnú,
nakoľko návrh zmluvy, ktorý podpisoval žalobca dňa 03. 01. 2006 v Holiši nie je totožný s finálnou verziou
textu zmluvy. Z uvedených dôvodov sa domáhal, aby bolo žalobe vyhovené a to, aby bol žalovaný
zaviazaný k povinnosti zaplatiť sumu 1 975,45 Eur a v prípade úspechu aj k povinnosti nahradiť trovy

konania v plnej výške.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

8. Spotrebiteľské právo sa vyznačuje prevahou kogentných noriem a predstavuje
určitú odchýlku od všeobecnej koncepcie súkromného práva, vychádzajúcej zo zásady zmluvnej
autonómie. Spotrebiteľské právo túto zásadu modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho
účastníka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým je spotrebiteľ. Spotrebiteľská zmluva

nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ, ide skôr o rovnorodý typ civilnoprávnych zmlúv,
prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým účastníkom
zmluvy je spotrebiteľ. Ochranu spotrebiteľov v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje celý komplex
správnych noriem. Ochrana spotrebiteľa je objektom úpravy tak verejného práva, ako aj súkromného
práva. Verejnoprávnu ochranu spotrebiteľov garantuje najmä zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Súkromnoprávna ochrana spotrebiteľov náleží občianskemu
zákonníku a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v nadväznosti na niektoré smernice Európskej
únie (zákon č. 150/2004 Z. z.), ktorý premietol do zákonníka viaceré smernice Európskej únie ako
aj Smernicu jej Rady č. 93/19 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/EHS o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností a

Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/EHS o určitých aspektoch predaja spotrebného
tovaru a súvisiacich zárukách.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť
úroky.

11. Podľa § 290 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej: CSP),
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiace so spotrebiteľkou zmluvou.

12. Podľa § 298 ods. 1 Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa

týka spotrebiteľského sporu aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná
dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľkou zmluvou je neprijateľná.

13. Súd sa v sporovej veci riadil citovanými ustanoveniami zákonov, ktoré aplikoval

na dokazovaním zistený skutkový stav veci. Spor strán súd vyhodnotil ako spotrebiteľský spor.
Predmetom sporu bolo uplatnenie si peňažného nároku dlžníkom zo Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 04. 06. 2006, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1
693, 28 Eur (51 012,- Sk). Žalobca súdu predložil rovnopis tejto zmluvy, ktorej autentita stranami
spochybnená nebola. Dlžník zmluvu podpísal dňa 03. 01. 2006 a veriteľ dňa 04. 01. 2006, ktorým dňom

došlo k uzavretiu zmluvy, keďže žalovaný akceptoval návrh oferenta. Žalobca, ako dlžník v súdnom
konaní nepoprel uzavretie tejto zmluvy. Z jej obsahu sa potvrdzuje, že bola vyhotovená na pretlači
poskytovateľa úveru, avšak sa jedná o štandardnú zmluvu daného typu, ktorá svojimi znakmi nevykazuje
neprijateľné podmienky, preto nebol dôvod vysloviť takýto záver v prejednávavnej veci. V bode 6. jejtextu sú uvádzané údaje o rámcovej schválenej výške úveru, údaje o poskytnutom úvere, jeho splatnosti
a výške mesačných splátok, vrátane výšky poplatku za uzatvorenie zmluvy. Tieto údaje korešpondujú s
údajmi uvádzanými v bode 5. textu zmluvy(údaje o požadovanom revolvingovom úvere), teda zmluvné

strany sa dohodli na všetkých zmluvných podmienkach. Je nepochybné to, že plnenie, ktoré žalobca
žalovanému poskytol bol plnením vyplývajúcim z dohodnutých podmienok zmluvy, teda žalovaný sa na
úkor žalobcu ničím neobohatil.

14. Žalobca v žalobe, ako dôvod pre uloženie povinnosti žalovanému súdom uvádza,

že úver bol dohodnutý v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko RPMN ( ročná priemerná miera nákladov )
mala činiť 62,14 %. Žalobca tvrdil, že takýto postup naplnil znaky bezdôvodného obohatenia sa
žalovaným (§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka), teda je povinnosťou žalovaného, ktorý sa takto na
úkor žalobcu obohatil toto bezdôvodné obohatenia vydať. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči
na pojednávaní dňa 13. 06. 2024 už ale uvádzal iný dôvod, pre ktorý si žalobca uplatnil právo v spore
a to, že uzavrel iný text zmluvy, ako bol uvádzaný v jej oferte. Vychádzajúc z právnej argumentácie

odvolacieho súdu v uznesení č. k. 13CoCsp/19/2023 - 285 zo dňa 10. 04. 2024 (strana 4. bod. 13) sa
potvrdzuje, že v čase uzatvorenia zmluvy t. j. 04. 01. 2006 nebola ešte účinná Príloha č. 1 k zákonu č.
258/2001 Z. z., ktorá upravovala zmenu spôsobu výpočtu RPMN. Z uvedeného dôvodu preto nebolo
možné si osvojiť výpočet dohodnutej RPMN, ako uvádzal žalobca, čím táto výška mala činiť 67,52 % Z
obsahu spisu preukázateľne vyplýva aj to, že stanovisko Národnej banky Slovenska k výpočtu RPMN

bolo žalovanému doručené dňa 09. 11. 2022, teda mal možnosť sa ku nemu vyjadriť.

15. Žalobca prvotne v žalobe dôvodil, že v texte zmluvy žalovaný nesprávne uviedol
RPMN vo výške 26,61 %, keď v skutočnosti podľa realizovaných splátok úveru tieto zodpovedali RPMN
vo výške 62,14 %, ktorú výšku považoval za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Keďže

žalobca žalovanému uhradil celkovú sumu 3 668,73 Eur, uhradil tak nad rámec poskytnutej istiny 1
693,28 Eur sumu 1 975,45 Eur. Žalobca mal za to, že úver, ktorý mu žalovaný poskytol bol bezúročný
a bez poplatkov, preto v dôsledku prijatia plnenia vo výške 1 975,45 Eur žalovaným sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, čím mu vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať žalobcovi. Žalobca
svoje právo na zaplatenie istiny 1 975,45 Eur odvodil od nesprávnosti výpočtu RPMN aké boli uvádzané

v zmluve o úvere. Zákon č. 264/2006 Z. z. ktorým sa okrem iného mení aj Príloha č. 1 k zákonu č.
258/2001 a upravuje sa nový spôsob výpočtu RPMN nadobudol účinnosť dňa 01. 07. 2006, pričom
zmluva bola uzavretá 04. 01. 2006, teda na výpočet RPMN mohol byť použitý len predpis účinný ku
dňu uzavretia zmluvy. Žiadny predpis v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
neurčoval, akú výšku ročnej percentuálnej sadzby mohli strany v zmluve určiť.

16. Súd si osvojil správnosť výpočtu RPMN aplikovaného v zmluve, nakoľko sa
opiera o stanovisko Slovenskej obchodnej inšpekcie k postupu pri výpočte RPMN podľa zákona č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2006, čo je aj obsahom listu SOI zo dňa 10. 10. 2002.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcovi nevznikol žiadny nárok voči žalovanému

titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa žalovaný na úkor žalobcu nijak neobohatil. Z uvedeného
dôvodu súd žalobu v celosti zamietol.

17. Podľa § 262 ods. 1 Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 218 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, vo výroku súd rozhodne tiež
o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

19. Podľa § 257 Zákon č. 160/2015 Z. z. CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Aj keď úspešnou stranou sporu sa stal žalovaný, súd mu náhradu trov konania
nepriznal. Takto učinil preto, lebo predmetom sporu boli uplatňované nároky spotrebiteľom zo
spotrebiteľskej zmluvy. Z vykonaného dokazovania sa potvrdzuje, že žalobca ako dlžník nebol zo zmluvy

o revolvingovom úvere nečinný. Žalovanému ako veriteľovi celkovo uhradil sumu 3 668,73 Eur. Zmluvný
záväzok vznikol dňa 04. 01. 2006, teda pred viac ako dvanástimi rokmi pred uplatnením si práva
žalobcom. Sporným z pohľadu predmetu sporu sa stala výška ročnej priemernej miery nákladov, akú si
uplatnil žalovaný oproti tým, ktoré si vypočítal žalobca. Z pohľadu postavenia žalobcu, ako spotrebiteľavoči žalovanému ako poskytovateľovi úveru mal súd za to, že sú tu dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre ktoré žalovanému ako úspešnej strany sporu súd náhradu trov konania nepriznal.

21. V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis
z registra trestov v jeho platnom znení, jeho ustanovenia § 4 ods. 2 písm. v) je osobne oslobodený od
súdneho poplatku spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Žalobca
v danom spore si takýto nárok uplatnil, preto bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu
na začatie konania ( zo žaloby). V zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona v takomto prípade poplatková povinnosť

prechádza na žalovaného, ak nie je tiež od poplatku oslobodený, alebo ak súd tak rozhodne. Keďže
žalovaný sa stal úspešnou stranou sporu, súd rozhodol tak, že mu neuložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok z návrhu na začatie konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na

Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.