Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16C/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123342818
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Kucbel

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu Železničná spoločnosť

Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 35 914 939, proti
žalovanému NOPOL s.r.o., so sídlom 9. Mája 479/40, 987 01 Poltár, IČO: 36 635 171, v zastúpení
splnomocneným zástupcom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D. a zákonným
zástupcom Urbariát, pozemkové spoločenstvo, so sídlom České Brezovo 89, 985 03 České Brezovo,
IČO: 42 006 996, v konaní o zaplatenie 318,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody v sume 318,50 Eur, ktorá mu vznikla zrážkou
osobného vlaku Os 6623 ZSSK s prevísajúcimi konármi stromu v priechodovom priereze koľaje dňa
11.06.2021. Vyšetrovací orgán – Železnice Slovenskej republiky, ÚS ŽSR – stredisko bezpečností
a inšpekcie Zvolen v správe zo dňa 21.09.2021 uzatvoril ostatnú udalosť (zrážku vlaku) na vlastníka
parcely č. 1121/3, k. ú. E. A., okres Poltár, zapísanej na LV č. XXX. Konár stromu bol pod vplyvom
váhy dažďovej vody naklonený v priechodovom priereze, pričom koreňový systém rástol na pravej
strane v smere jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje v km 26,200. Prieme kmeňa vo výške

1,2 m bol 0,10 m, výška stromu bola 10 m. Na parcele 1121/3 boli vykonané pravidelné prehliadky,
kontroly a údržby v zmysle platných právnych predpisov ŽSR. Žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej
parcely a tiež je zapísaný na LV ako jej nájomca. Žalovaný bol určený ako vinník škodovej udalosti
príslušným vyšetrovacím orgánom. Žalobca v dôsledku uvedenej udalosti vykonal dňa 16.06.2021
opravu koľajového vozidla po nanútenom poškodení, kde vyčíslil náklady v sume 318,50 Eur. Nárok
na náhradu škody odvodzoval z § 6 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Prevenčnú povinnosť
nespôsobovať škodu na trati nepatrí žalobcovi alebo ŽSR, ale vlastníkovi nehnuteľnosti. V zmysle písm.

E vyšetrovacej správy žalobca a ani ŽSR neporušili žiadnu právnu povinnosť. Udržiavať zeleň má
žalovaný, nie žalobca. Po predbežnom prejednaní sporu ( a poskytnutom predbežnom právnom názore
súdu) žalobca doplnil označenie žalovaného o zástupcu – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České
Brezovo 89, IČO: 42 006 996.

2. Žalovaný v spore poprel, že by bol zodpovedný za škodovú udalosť. Predmetná nehnuteľnosť je
spoločnounehnuteľnosťoupodľazákonač.97/2013Z.z.zapísanávregistripozemkovýchspoločenstiev

v pozemkovom spoločenstve – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO: 42 006 996.
Za škodu tak zodpovedá urbariát. S ním má žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu na predmetnú parcelu
len v časti o výmere 3038 m2. Ide o časť parcely, ktorá sa užíva na poľnohospodárske účely. Časť
parcely pozdĺž železničnej trate je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. Mal za to, že ŽSRsi nesplnili svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o dráhach, pretože nekontrolovali trať. Žalovaný
nemohol prechádzať trať 24 hodín denne a kontrolovať, či strom je premočený a či nezasahuje do trate.
To mali robiť ŽSR a mali ho prípadne vyzvať na odstránenie nedostatkov, prípadne padnutých stromov.

Ak by to urobili, tak by z ich strany došlo odstráneniu závad. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

3.Na predbežnom prejednaní sporu nebolo podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP
sporné, že že dňa 11.06.2021 o 15:54 hod. došlo medzi stanicami NŽST Poltár - Výh. Zlatno nz., v km
26,200 k udalosti kategórie OU 1 – zrážka vlaku Os 6623 ZSSK do konárov stromov zasahujúcich do

priechodového prierezu traťovej koľaje. Predmetný vlak bol vezený MV 95 56 7 812 053-1 a MJ 95 56
7 813 020-9/96 56 4 913 020-4. Na komisionálnej prehliadke poškodeného motorového vozidla MJ 95
56 7 812 053-1 v RD Fiľakovo bolo dňa 16.06.2021 zistené poškodenie dvoch kusov spätných zrkadiel
na pravej prednej strane. Nebolo sporné, že príčinou vzniku ostatnej udalosti bol náraz predmetného
vlaku do nahnutého konára stromu, o čom bola vypracovaná správa príslušným vyšetrovacím orgánom,
a to Železnicami Slovenskej republiky, ÚS ŽSR – Stredisko bezpečnosti a inšpekcie Zvolen., ktorá bola

uzatvorená na vlastníka parcely 1 121/3, vedenej na LD č. XXX pre Kú České Brezovo. Ako príčinou
poškodenia vlaku bolo podľa správy konár stromu bol pod vplyvom váhy dažďovej vody naklonený
v PP, koreňový systém stromu rástol na pravej strane v smere jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od
osi koľaje v km 26,2, priemer kmeňa vo výške 1,2 m bol 0,10 m a výška stromu bola 10 m, pozemok,
na ktorom rástol strom sa nachádza v katastrálnom území E. A. na parcele č. 1121/3, pričom boli

vykonané pravidelné prehliadky, kontroly a údržby v zmysle platných právnych predpisov ŽSR. Žalovaný
je spoluvlastníkom uvedenej parcely v podiele 18533/100000 v pomere k celku, a tiež je na uvedenom
LV zapísaný ako nájomca. V konaní tiež nebola sporná výška opravy na poškodenom vozidle v sume
318,50 Eur.

4. Súd z obsahu čiastočného LV č. XXX, okres Poltár, k. ú. E. A. (č. l. 17) zistil, že nehnuteľnosť
je spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,
ktorej spoluvlastníkom je okrem žalovaného ďalší počet fyzických a právnických osôb, pričom táto
nehnuteľnosť je spravovaná subjektom – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO:
42 006 996.

5. Súd nepripustil v spore dôkazy predložené žalovaným až na pojednávaní s poukazom na zásadu
sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP. Žalovaný mal stanovenú lehotu na uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany v rámci predbežného prejednaniu sporu, ktorú nesplnil. Zároveň súd včas
nepožiadal o predĺženie lehoty na predkladanie dôkazov, ak ich nevedel zabezpečiť v stanovenej lehote.

Nekonal tak hospodárne so starostlivosťou o výsledok sporu.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobca bol dňa 11.06.2021
dopravcom vlaku označeného ako Os 6623 ZSSK vedeného MV 95 56 7 812 053-1, MJ 95 56
7 813 020-9/96 56 4 913 020-4, pričom v čase o 15:54 hod. došlo medzi stanicami Poltár – výh.

Zlatno v km 26,2 k zrážke tohto vlaku do konárov stromov zasahujúcich do priechodového prierezu
koľaje. ŽSR ako príslušný orgán pre vyšetrovanie tejto udalosti zistil, že konáre stromu boli v čase tejto
udalosti premočené dažďovou vodou, koreňový systém bol vo vzdialenosti 6,2 m od osi kolaje, priemer
kmeňa stromu vo výške 1,2 m bol 0,10 m a výška stromu 10m. Na danom mieste trate boli pravidelne
vykonávané prehliadky, kontroly a údržby prevádzkovateľom trate ŽSR. Strom rástol na nehnuteľnosti,

ktorej je žalobca spoluvlastníkom. Nehnuteľnosť je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom.
Oprava na poškodenom vozidle žalobcu v podobe dvoch kusov spätných zrkadiel na pravej prednej
strane vozidla MJ 95 56 7 812 053-1 v RD Fiľakovo predstavovala sumu 318,50 Eur.

7. Meritom posúdenia sporu bola otázka subsumpcie zisteného skutkového stavu pod ustanovenie § 6

ods. 2 zákona o dráhach a tomu nadväzujúcej úpravy náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dráhach upravuje tzv. prevenčnú povinnosť (predchádzať
škodám na dráhe a ohrozovať jej prevádzku). Vlastníci a užívatelia nehnuteľností v ochrannom pásme
dráhysúvzmysledanejprevenciepovinníudržiavaťpozemky,stromyakry(ainé)vtakomstaveaužívať
ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, neobmedzili bezpečnosť a plynulosť

dopravy na dráhe. Možnosť vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre majú
v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasť dráhy.8. Súd predtým, ako pristúpil k vecnej aplikácii § 6 ods. 2 zákona o dráhach musel zistiť, či si
žalobca uplatňuje svoj nárok voči vlastníkovi alebo užívateľovi predmetnej nehnuteľnosti, čo malo
vplyv pre správne označenie žalovaného. Predmetná nehnuteľnosť je spoločnou nehnuteľnosťou

podľa § 8 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách a žalovaný (ako podielový spoluvlastník
spoločnej nehnuteľnosti) tak je členom pozemkového spoločenstva podľa § 9 ods. 1 uvedeného
zákona. Žalobca po predbežnom prejednaní sporu a poskytnutom predbežnom právnom názore
súdu doplnil označenie žalovaného o zástupcu – pozemkové spoločenstvo. Súd z toho vyvodil, že
žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému ako (spolu)vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je aj nájomcom

konkrétnej časti nehnuteľnosti. Pre procesný postup súdu to malo vplyv v tom, že žalobca (teda
žalujúc jedného zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti) správne označil ako zástupcu žalovaného,
ktorým bolo v tomto spore pozemkové spoločenstvo, za ktoré koná výbor podľa § 16 ods. 2 zákona
o pozemkových spoločenstvách. Predmetný spor sa týkal spoločného užívania spoločnej nehnuteľnosti,
pretože jej užívaním (či už priamo alebo prostredníctvom nájmu), mala vzniknúť žalobcovi škoda.
Podľa názoru súdu, z jazykového výkladu § 16 ods. 2 písm. a) vyplýva, že ide o zákonné zastúpenie

členov spoločenstva, tak ako to bolo uvedené v zrušenom uznesení Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/110/2021 nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2023 zo dňa 08.02.2024 (z
procesných dôvodov). Veci uvedené v § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách sú vecami
jednotlivých podielnikov, avšak v záujme zreálnenia výkonu ich vlastníckeho práva sa konštruuje
zákonné zastúpenie. To však z jazykového vyjadrenia § 16 ods. 2 nemožno obmedziť len na prípady, ak

vystupujú členovia spoločenstva na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. Inak by to zákonodarca
jasne definoval. Zároveň zákonné zastúpenie nebráni tomu, aby sa člen spoločenstva dal sám priamo
zastúpiť na základe plnej moci, ako tomu bolo v danej veci (podporne porovnaj článok Maslák, M.
Postavenie pozemkového spoločenstva v súdnom konaní, Bulletin SAK 1 – 2/2019). Súd na pojednávaní
však nepripustil uznesením, aby žalovaného na základe splnomocnenia podľa § 89 ods. 1 CSP

zastupovali dve fyzické osoby, ktoré nie sú advokátom. Z výkladu ustanovenia § 110 ods. 2 CSP vyplýva,
že stranu sporu môžu zastupovať na základe plnej moci viacerí zástupcovia iba v prípade, ak sú súčasne
advokátom. Preto súd ďalej v spore konal len s jedným splnomocneným zástupcom žalovaného (po ich
dohode na pojednávaní).

9. Súd dáva do pozornosti, že žalobca napriek uvedenému doplneniu označenia žalovaného
o zákonného zástupcu v spore ďalej argumentoval tým, že si uplatňuje žalobu voči žalovanému ako
(spolu)vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je aj jeho nájomcom. Hoci to na prvý pohľad evokovalo, že si
uplatnil nárok voči vlastníkovi, ako aj užívateľovi podľa § 6 ods. 2 zákona o dráhach, čo v nadväznosti
na § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné,

nebolotoprevýsledoksporurozhodujúce.Napriektomuzdoplnenéhooznačeniažalovanéhoozákonné
zastúpenie pozemkovým spoločenstvom však žalobca podľa názoru súdu deklaroval, že si nárok
uplatňuje len voči žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti, čím reagoval na predbežný právny názor
súdu a nadväzujúcu výzvu na doplnenie skutkových tvrdení (viď zápisnicu z predbežného prejednania
sporu). Ak by mal žalobca záujem na tom, aby žaloval žalovaného aj ako vlastníka a aj ako užívateľa

nehnuteľnosti (nájomcu), musel by navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu (hoci totožného) do konania,
avšak bez zákonného zastúpenia podľa § 79 CSP, čo však neurobil. Len tak by potom mohol súd
rozhodnúť výrokom aprobujúcim ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dráhach v spojení s § 511 ods. 1 a §
438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že by z hľadiska právnej subjektivity a procesnej
spôsobilosti išlo o de facto a de iure totožný subjekt. Logicky zo všeobecnej úpravy vlastníctva podľa §

123 Občianskeho zákonníka oproti nájmu podľa § 663 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník veci
nemôže byť súčasnej jej nájomcom a ak sa nájomca stane vlastníkom, nájom splynutím subjektov nájmu
zaniká. To však neplatí pri osobitnej úprave zákona o pozemkových spoločenstvách, resp. pri nájme
spoločnej veci, keďže podľa § 9 ods. 15 zákona môže byť celá nehnuteľnosť alebo jej časť prenajatá
aj jednému zo spoluvlastníkov (dokonca aj pozemkovému spoločenstvu). Potom spoluvlastník môže

v spore s poukazom na § 6 ods. 2 zákona o dráhach vystupovať aj ako nájomca aj ako „vlastník“,
avšak musí byť procesne odlíšený v akom postavení sa nachádza, a to jedine prostredníctvom hraníc
procesnej úpravy podľa § 75 ods. 1 CSP. Význam to má jednak pre ich vzájomný regresný nárok
v prípade neúspechu vo veci podľa § 511 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ale v danom prípade aj pre
prípadný regresný nárok jedného zo spoluvlastníkov voči ostatným podľa § 139 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Ak by v spore pri aplikovaní § 6 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo špecifickej veci akou je
táto, nebolo odlíšené, či súd uložil povinnosť nahradiť škodu vlastníkovi a/alebo len nájomcovi, bolo by
uplatnenie regresného nároku voči spoluvlastníkom spoločnej veci (ktorí nevystupovali v spore) zjavne
sťažené. Zároveň potreba vyššie uvedeného odlišovania v spore vlastníka od nájomcu má vplyv natom, že nemusia byť vždy splnené podmienky úspechu žalobcu voči obom týmto subjektom – hoci
ide o totožnú stranu sporu. Z toho dôvodu je preto v spore významné, že pokiaľ žalobca nenavrhol
pristúpeniežalovanéhobezzákonnéhozastúpeniadosporupodľa§79CSP,smerovalzjavnežalobulen

voči žalovanému ako spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, čo mu dovoľuje právna úprava v zmysle
§ 139 ods. 1 v spojení s § 511 Občianskeho zákonníka.

10. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné
charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Predpokladmi

zodpovednosti škodcu za škodu je kumulatívne: a) porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v konaní
alebo opomenutí škodcu, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou, d) zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané.

11. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobcovi (v skutkovej časti) zistenou škodou udalosťou vznikla
ujma na majetku. Išlo o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a bola vyjadriteľná peniazmi –

spojenými s vynaložením nákladov na opravu vozidla do stavu, ako pred škodovou udalosťou, resp. do
prevádzky schopného stavu. Výška škody na strane žalobcu nebola sporná.

12. Súd ďalej skúmal, či žalovaný porušil právnu povinnosť uloženú mu zákonom alebo zmluvou. Zistil,
že strom o výške 10 m, rastúci na nehnuteľnosti žalovaného , ktorého konáre prevísali do prierezového

priestoru koľaje (po búrke), mal koreňový systém vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje. Rástol teda
v ochrannom pásme dráhy podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dráhach. Bolo preto povinnosťou
žalovaného (ako aj ostatných spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti) v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dráhach
udržiavať stromy a kry na svojom pozemku v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili
prevádzku dráhy a jej súčastí, neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Dokonca pestovať

stromy s výškou presahujúcou tri metre možno len vtedy, ak bude zabezpečené, že pri páde nemôžu
poškodiť súčasti dráhy. Z opisu škodovej udalosti vyplynulo, že žalovaný tak porušil podľa názoru súdu
svoju osobitnú prevenčnú povinnosť udržiavať stromy na svojom pozemku v takom stave, aby neohrozili
prevádzku a bezpečnosť trate, najmä, ak strom rastúci v ochrannom pásme dráhy presahoval výšku 3
m. Žalovaný tak nekonal spôsobom, akým konať mal.

13. Následne sa súd zaoberal, či medzi nekonaním žalovaného pri plnení jeho prevenčnej povinnosti
a vzniknutou škodou na strane žalobcu je daná príčinná súvislosť. Teda, či hlavnou príčinou vzniku škody
bolo porušenie právnej povinnosti žalovaným. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze
všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť

za škodu. Súd konkrétne zisťuje – so zreteľom na konkrétnu škodu – či niektorá z týchto skutočností
bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. V každom konkrétnom prípade je preto nutné
skúmať, či medzi skutočnosťami, ktoré môžu predstavovať predchádzajúcu príčinu vzniku škody, je
možné identifikovať aj protiprávny úkon. Posúdenie, ktorá z príčin je hlavnou a ktorá je vedľajšou, je
vecou hodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu.

14. Otázku, ktorú si preto súd v spore položil bola, či porušenie povinnosti žalovaným bolo hlavnou
príčinou vzniku škodu na majetku žalobcu, s ktorou právna úprava vytvára zodpovednostný vzťah medzi
sporovými stranami. Je všeobecne známou skutočnosťou známej aj z poznania súdu podľa § 186 ods.
1 CSP, že žalobca nie je prevádzkovateľom dráhy, ale dopravcom na dráhe. Prevádzkovateľom dráhy

v mieste škodovej udalosti, prípadne jej vlastníkom sú Železnice Slovenskej republiky (vyplýva to aj
z toho, že správu vypracoval práve tento subjekt). Podľa § 27 ods. 1 zákona o dráhach prevádzkovaním
dráhy je okrem iného aj zabezpečenie dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na
dráhe. Prevádzkovateľom dráhy podľa § 27 ods. 4 zákona o dráhach je fyzická alebo právnická osoba,
ktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník, alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom. Vlastník dráhy je

okrem iného podľa § 28 ods. 2 zákona o dráhach povinný udržiavať dráhu v prevádzky schopnom stave,
staraťsaoúdržbudráhy.Prevádzkovateľdráhyjepodľa§30ods.1písm.b)povinnýprevádzkovaťdráhu
s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona a podľa písm. i) a l) predmetného ustanovenia
dbaťoprevenciuvznikuškôd,dbaťnazaisteniebezpečnostiprevádzkovaniadráhyaobezpečnúplynulú
dopravu na dráhe v súlade s technickým pokrokom a bezpečnostnými predpismi.

15. Uvedené povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa znamenajú, že je to vlastník a prevádzkovateľ
dráhy, kto je povinný zabezpečovať schodnosť dráhy, jej bezpečnosť a plynulú prevádzku (vrátane
prevencie vzniku nehôd) pre uskutočnenie jej cieľa, ktorým je primárne doprava na dráhe. Hlavnýmsubjektom, kto je zodpovedný za dráhu, je teda podľa názoru súdu jej vlastník, resp. prevádzkovateľ
dráhy. Aby vlastník a prevádzkovateľ dráhy mohol splniť svoje povinnosti, zákon o dráhach ukladá
povinnosti aj iným osobám, v konkrétnom prípade vlastníkovi pozemku (žalovanému) v ochrannom

pásme dráhy podľa § 6 ods. 2, prípadne v § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach. Za tým účelom preto
zákonodarca vytvoril pojmy ako ochranné pásmo dráhy (§ 5) a obvod dráhy (§ 3). Cieľom právnej normy
§ 6 ods. 2 zákona o dráhach (od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok), obdobne ako v § 4 zákona, tak
je len zabezpečiť možnosť pre splnenie povinností prevádzkovateľa trate (v tomto prípade ŽSR) voči
subjektom, ktoré prevádzkujú vlakovú (dráhovú) dopravu na nej. Zo systematického výkladu § 6 zákona

o dráhach súd dospel k záveru, že v ods. 2 tohto zákona je uložená konkrétna prevenčná povinnosť
vlastníkovi a užívateľovi pozemkov v ochrannom pásme dráhy. Ak prevádzkovateľ dráhy pri plnení
svojich vyššie uvedených povinností zistí, že vlastník a užívateľ dráhy si svoju prevenčnú povinnosť
nesplnil, je oprávnený ho vyzvať na splnenie prevenčnej povinnosti (ods. 3) a následne môže požiadať
o uloženie tejto povinnosti špeciálnym stavebným úradom (ods. 4). Ak je ohrozená bezprostredne
prevádzkadráhy,jeprevádzkovateľdráhypoupovedomenívlastníkaoprávnenývstúpiťnanehnuteľnosť

a vykonať nevyhnutné úpravy stromov a krov na jeho náklady (ods. 6). Obdobne je to aj v prípade § 4
ods. 3 zákona o dráhach, podľa ktorého prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod
dráhy a priechodový prierez dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe
a predchádzať ohrozeniu prevádzky dráhy. Za tým účelom je oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa
nehnuteľnosti na nápravu. V danom prípade je tiež potrebné si uvedomiť, že ovísajúce konáre stromu

sa už aj podľa vypracovanej správy nachádzali v priechodovom priereze dráhy, tak ako to predpokladá
§ 4 ods. 3 zákona o dráhach, za ktorý je zodpovedný prevádzkovateľ dráhy.

16. Účelom právnej normy vyjadrenej v § 6 ods. 2, prípadne § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach bolo
poskytnúťochranuprevádzkovateľovitrate,abymoholzabezpečiťplneniesvojichzákonnýchpovinností,

a to aj voči dopravcom na dráhe. Nebolo jej primárnym cieľom poskytnúť ochranu dopravcovi voči
vlastníkovi a užívateľovi pozemku v ochrannom pásme dráhy (§ 6 ods. 2) a v priechodovom priereze
dráhy (§ 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach). Takúto povinnosť totiž žalovaný ako vlastník pozemku nemal
voči všetkým (nešlo o všeobecnú prevenčnú povinnosť), ale len voči prevádzkovateľovi trate. Právna
norma, ktorá bola porušená žalovaným ako škodcom tak nebola určená na ochranu právneho statku

žalobcu, ale na ochranu právneho statku prevádzkovateľa dráhy. Aby prevádzkovateľ dráhy si mohol
reálne plniť svoje (vyššie definované) zákonné povinnosti pri prevádzkovaní dráhy, aj voči dopravcom
na dráhe. Medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a škodou na strane žalobcu tak nebol vzťah
príčiny a následku.

17. Súd uvedeným výkladom aplikoval pri posudzovaní príčinnej súvislosti teóriu tzv. ochranného účelu
právnej normy. Teoretickým základom tohto právneho názoru je nemecký koncept ochranného účelu
právnej normy (Schutzzweck der Norm). Ide o jeden z faktorov, ktoré obmedzujú rozsah škodlivých
následkov, ktoré sú pričítané škodcovi, a to druh a účel právnej normy, ktorú škodca porušil. Za otca
doktríny sa považuje Ernst Rabel, ktorý ju prvotne navrhol pre zmluvnú zodpovednosť. Jeho teória

sa ale rozšírila najmä v oblasti deliktuálnej zodpovednosti. Učenie o ochrannom účele právnej normy
preniklo do judikatúry v slávnom rozhodnutí Spolkového súdneho dvora z 22. 4. 1958 BGHZ 27, 137. V
uvedenom prípade Súdny dvor aplikoval - teóriu aj v rámci deliktu podľa § 823 ods. 1 BGB, keď uviedol,
že „... najprv sa musí skúmať, či uplatňovaný nárok na náhradu škody (škoda) spadá pod ochranný
účel predmetnej normy; inými slovami, či sa jedná o následky, ktoré spadajú do oblasti tých rizík, pre

ktoré bola právna norma ustanovená“. Podľa teórie ochranného účelu právnej normy sa nemusí nahradiť
tá škoda, ktorá by síce pri správaní sa v súlade s právom nevznikla, ale nebolo účelom porušenej
právnej normy chrániť pred vznikom takejto škody konkrétneho poškodeného (pozri k tomu uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 zo dňa 09.05.2017). Podstatou učenia o ochrannom účele
normy je myšlienka, že zodpovedať za škodu sa má vtedy, ak bolo porušené pravidlo, ktorého účelom

bolo chrániť poškodeného pred touto škodou. Ochrana poškodeného nemá byť len reflexiou právnej
úpravy, teda vedľajším efektom, ale jej chceným účelom. Účelom normy by mala byť ochrana jednotlivca
minimálne vtedy, ak mu garantuje subjektívne právo, resp. nárok požadovať danú kvalitu správania sa
od dotknutého subjektu (pozri aj Glosa k uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 zo
dňa 09.05.2017 (ochranný účel normy a zodpovednosť bankový dohľad) od doc. JUDr. Kristián Csacha,

PhD. In: Súkromné právo, publikované dňa 01.11.2017). To v danej veci nebolo splnené.

18. Žalobca bol vo vzťahu k uvedenému (do úvahy prichádzajúcemu) právnemu posúdeniu veci ďalej
v spore pasívny, hoci súd na predbežnom prejednaní sporu ho s možnosťou takéhoto riešenia oboznámil(viď zápisnicu z predbežného prejednania sporu). Pokiaľ žalobca právne kvalifikoval svoj nárok vo
svojej argumentácii podľa § 415 Občianskeho zákonníka (všeobecná prevenčná povinnosť), tú súd
nepovažoval za správnu. Aj v zmysle právnej doktríny je všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415

Občianskeho zákonníka možné aplikovať len vtedy, ak nie je k dispozícii právna úprava, vzťahujúca sa
na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.
Občanský zákonník I. § 1 – 459, Komentář. 1. vydaní. Praha : C. H. Beck, 2008, § 415). S judikatúrou,
ktorou argumentoval v spore žalobca sa súd nestotožnil, pričom nejde o judikatúru najvyšších súdnych
autorít, prípadne ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP. Najmä predmetná judikatúra

sa parciálne nezaoberala otázkou výkladu ochranného účelu právnej normy ako to urobil súd v danom
prípade.

19.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPpodľapomeruúspechuvoveci.Žalovanýbol
v spore úspešný v celom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol. Z dôvodu, že súd na strane žalovaného
nezistil v čase vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania, rozhodol tak, že žalovanému nárok na

náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch

rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.