Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Rovňánková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-21Csp/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119276762
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Rovňánková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6119276762.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

B1-21Csp/43/2019

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, C. - C., proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.
s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, o zaplatenie 1.847,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

B1-21Csp/43/2019

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

B1-21Csp/43/2019

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.04.2019, postúpenou
Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.08.2019, proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške
1.847,36 eur s príslušenstvom.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že počas pobytu v Turecku si žalobca zapožičal vozidlo Dacia na obdobie
od 29.05.2018 do 10.06.2018. Zaplatil za poistku v hotovosti 60,- eur, pričom podpísal ďalší formulár
„MAIL ORDER TALEP FORMU”, kde uviedol aj číslo platobnej karty vydanej E. F., s jej číslom. Žalobca
poukázal na to, že z prekladu uvedeného formulára, v rozmedzí dátumov, na ktoré si požičal vozidlo,
súhlasil s platbou poplatkov za pôžičku, rozdiely v hladine benzínu, dopravné pokuty, za poškodenia,
ktoré nie sú pokryté poistením (šoférovanie pod vplyvom alkoholu, poškodenie bez úradnej správy o
škodách atď.) jeho kreditnou kartou, uvedenou nižšie BANKA: VÚB BANKA a číslo kreditnej karty:

4595 9800 1549 9433. Žalobca pri podpise poistky bol vyzvaný na zaplatenie sumy vo výške 60,- eur
platobnou kartou, tak sa to pokúšal cez uvedenú kreditnú kartu VÚB, neskôr cez jeho ďalšiu platobnú
kartu OTP Banky, no bezvýsledne, preto to uhradil v hotovosti. Takto však získal turecký zapožičiavateľ
vozidla čísla oboch platobných kariet žalobcu, hoci pre prípadné riziká uviedol iba číslo jednej platobnej
karty E. F.. Na prekvapenie žalobcu žalovaný dňa 05.07.2018, čiže po uvedenom období, čo mal žalobca
vozidlo zapožičané, zaúčtoval obchodníkovi v Turecku 4x platbu po 461,84 eur, spolu vo výške 1.847,36
eur neoprávnene z môjho účtu a to bez mojej autorizácie. Žalobca mal za to, že nie je podstatné, či

vozidlo bolo poškodené, alebo sa uviedol iný dôvod zo strany obchodníka z Turecka, krytie žalobcu na
krytie nárokov obchodníka bolo iba na obdobie od 29.05.2018 do 10.06.2018 a iba cez kreditnú kartu vo
VÚB BANKA. Žalobca trval na tom, že nikdy neudal inú kreditnú kartu, nepodpísal ani to, aby žalovaný
mohol bez jeho súhlasu a autorizovania urobiť platbu hocikomu, ako to bezdôvodne tento urobil a takmu spôsobil škodu. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu žalovanej sumy, tento mu však nič neuhradil.
Nárok žalobcu má vyplývať z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka.
3.OkresnýsúdBanskáBystricavydalvoveciplatobnýrozkazsp.zn.25Up/527/2019zodňa20.05.2019.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dňa
27.01.2009 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o G. Konte č. XXXXXXXX/XXXX v
zmysle zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a v súlade so Všeobecnými obchodnými
podmienkami vedenia konta a termínovaného vkladu v EUR a bežného účtu a termínovaného vkladu
v cudzej mene fyzickým osobám občanom v OTP Banka Slovensko, a. s., ktorou sa žalobca zaviazal

zriadiť a viesť G. Konto pre žalobcu v mene EUR. V prípade vydania platobnej karty k G. Kontu
je predmetom tejto zmluvy vydanie aj používanie platobnej karty k predmetnému G. Kontu. Dňa
02.05.2012 žalobca požiadal o vydanie platobnej karty k predmetnému G. Kontu a zároveň vyhlásil,
že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami vedenia konta a termínovaného vkladu
v EUR a bežného účtu a termínovaného vkladu v cudzej mene fyzickým osobám - občanom v OTP
Banka Slovensko, a. s.. Dňa 13.03.2018 si žalobca prevzal obnovenú platobnú kartu č. XXXX XXXX

XXXX XXXX k predmetnému OTP Kontu, čo potvrdil svojím podpisom na tlačive Potvrdenie o prevzatí
PK. Dňa 10.08.2018 podal žalobca reklamáciu štyroch transakcií realizovaných Kartou v sume 461,84
eur zo dňa 05.07.2018 a to vyplneným tlačiva Protokol o reklamáciu transakcií s PK, ako aj jeho
príloh. V rámci tohto Protokolu o reklamáciu transakcií s PK žalobca len stručne uviedol, že mu boli
neoprávnene odúčtované platby a prenájom vozidla bol platený s platobnou kartou VUB. Žalobca však

bližšie nezdôvodnil prečo, resp. na základe akého nároku by mohol obchodník dané platby od neho
požadovať. Žalovaný až počas prešetrovania reklamovaných transakcií zistil od obchodníka, že žalobca
si počas pobytu v Turecku na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a obchodníkom dňa
29.05.2018 prenajal od tohto obchodníka automobil a to v čase od 29.05.2018 do 10.06.2018, s ktorým
dňa 08.06.2018 spôsobil dopravnú nehodu. Z dôvodu poškodenia automobilu si obchodník túto škodu

nad rámec poistného krytia uplatnil voči žalobcovi a to na základe danej nájomnej zmluvy a tlačiva
MAIL ORDER REQUEST FORM, ktoré bolo žalovanému predložené obchodníkom. Žalobca na tlačive
MAIL ORDER REQUEST FORM výslovne udelil obchodníkovi súhlas na platby s predmetnou Kartou,
okrem iného, aj pre prípady ním spôsobených škôd, ktoré vzniknú obchodníkovi a nie sú kryté poistením.
Z tohto dôvodu aj poskytol na tomto tlačive všetky autorizačné údaje (číslo platobnej karty, doba

platnosti platobnej karty, CVC kód) ku svojej Karte, ktoré sú potrebné na úspešné zrealizovanie platobnej
operácie, čo potvrdil svojím podpisom na predmetnom tlačive. Vzhľadom na vyššie uvedené boli
platobné operácie tvoriace predmet sporu (t. j. 4 krát suma 461,84 eur) realizované korektne po zadaní
všetkých požadovaných autorizačných údajov z Karty žalobcu. V prípade korektne zadanej transakcie
bol žalovaný povinný platby zúčtovať. Žalobca bol o výsledku reklamačného konania informovaný

listom zo dňa 07.11.2018 - Stanovisko k reklamačnému konaniu č. 7186/2018, v ktorom žalovaný
uviedol, že reklamácia žalobcu nebola opodstatnená. Žalovaný opätovne zdôraznil, že mu bolo v rámci
reklamačného konania predložené iné tlačivo MAIL ORDER REQUEST FORM a to nie žalobcom, ale
obchodníkom. Keďže podklady k sporným platobným operáciám získal žalovaný nie od žalobcu, ale
od obchodníka, nakoľko žalobca v Protokole o reklamácii s PK bližšie nezdôvodnil prečo, resp. na

základe akého nároku by mohol obchodník dané platby od neho požadovať a taktiež ani nedoložil tlačivo
MAIL ORDER REQUEST FORM. Žalobca až neskôr v rámci alternatívneho riešenia sporu, vedeného
Slovenskou bankovou asociáciou ako subjektom alternatívneho riešenia sporu (ďalej len „Inštitút ARS")
pod sp. zn. ARS/34/2018, ktoré bolo iniciované zo strany žalobcu, spochybnil hodnovernosť tlačiva
MAIL ORDER REQUEST FORM, ktoré bolo predložené žalovanému obchodníkom. Žalovaný odkázal

na zdôvodnenie Inštitútu ARS, ako aj s jeho záver, v zmysle ktorého bolo konštatované, že platobné
operácie tvoriace predmet sporu (t. j. 4 krát suma 461,84 eur) boli autorizované v dohodnutej forme a
podobe, t. j. nejde o neautorizované platobné operácie, a preto bol návrh v zmysle ustanovenia § 19
ods. 1) písm. e) zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov odložený. Žalovaný ďalej dodal, že nemožno súhlasiť ani s tvrdením

žalobcu, že v čase odúčtovania platieb už nebolo tlačivo MAIL ORDER REQUEST FORM platné ani
pre operácie vo VÚB banke, na ktorú bolo vystavené, keďže dátum prenájmu doložený zmluvou o
prenájme bol 29.05.2018 až 10.06.2018. V danom prípade ide o nárok obchodníka na náhradu škody.
ktorá bola obchodníkovi spôsobená navrhovateľom pri dopravnej nehode a to dňa 08.06.2018, t. j. v
čase prenájmu automobilu. Ďalej žalovaný zdôraznil, že žalobca svoj nárok opiera o ustanovenie § 420

OZ, pričom však vôbec neodôvodňuje základné predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti
v zmysle § 420 OZ, t. j. akú právnu povinnosť mal žalovaný porušiť, či porušením práve tejto
povinnosti mal žalovaný žalobcovi spôsobiť škodu a či spôsobenie škody žalobcovi je v príčinnej
súvislosť s protiprávnym konaním (porušením povinnosti) žalovaného. Ide o základne podmienky vznikuvšeobecnejzodpovednostizaškodu,bezsplneniaktorýchnemôžebyťžalobcovipriznanýnímuplatnený
nárok. Žalobca zdôraznil, že svojím konaním, t. j. vykonaním autorizovaných platobných operácií
tvoriacich predmet sporu, neporušil žiadne platné právne predpisy, resp. nekonal protiprávne, čím nie

je naplnený základný predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 OZ. Navrhol
žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.
5. Na návrh žalobcu na pokračovanie na príslušnom súde postúpil Okresný súd Banská Bystrica
predmetnú vec Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.08.2019.

6. Žalobca vo svojom návrhu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde zo dňa 19.08.2019
ku skutočnostiam tvrdeným žalovaným v odpore uviedol, že stanovisko žalovaného neuznáva a trvá
v celom rozsahu na svojej žalobe. Žalovaný v odpore neuviedol iné skutočnosti, ako tie, ktorými sa bráni
od počiatku s tým, že nárok žalobcu vo výške 1.847,36 eur s príslušenstvom neuznáva.
7. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo a na výzvu súdu podľa § 167 ods. 4 CSP nepredložil žiadne
ďalšie prostriedky procesnej obrany.

8. Uznesením zo dňa 06.03.2025 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom
žalovaného: Československá obchodná banka, a. s., IČO : 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava.
9. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na dňa 04.04.2025, na ktorom sa zúčastnila len
poverená zástupkyňa žalovaného. Predvolanie na pojednávanie žalobcu súd doručil k rukám právneho
zástupcu žalobcu dňa 10.03.2025. Právny zástupca žalobcu oznámil súdu listom zo dňa 11.03.2025

svoje ospravedlnenie z neúčasti na predmetnom pojednávaní z dôvodu, že žalobcu v konaní už
nezastupuje, zároveň uviedol, že predvolanie a uznesenie súdu zaslal žalobcovi. Súd považoval
predvolanie žalobcu na pojednávanie žalobcovi za riadne doručené v zmysle ustanovenia § 92
ods. 3 CSP. Pred začatím pojednávania súd zisťoval nahliadnutím do elektronického súdneho spisu,
v podateľni súdu, ako aj spisovej kancelárii ospravedlnenie žalobcu z pojednávania s negatívnym

výsledkom. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný predniesol podstatné skutočnosti
uvádzané v odpore k platobnému rozkazu, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
10. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj predložených
listinných dôkazov, na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Z formuláru objednávky vybavenej cez mail (do konania predložené žalobcom) vyplýva, že žalobca

svojím podpisom vyjadril súhlas, že v rozmedzí dátumov, na ktorý si zapožičal auto cez RUZGARIM
TURIZM TASIMACILIK LTD. STL, s platbou poplatkov za pôžičku, rozdiely v hladine benzínu, dopravnej
pokuty, za poškodenia, ktoré nie sú pokryté poistením (šoférovanie pod vplyvom alkoholu, poškodenie
bez úradnej správy o škodách atď.) jeho kreditnou kartou: banka: VÚB Banka, H. XXXX XXXX XXXX
XXXX, dátum platnosti: 02/21, bezpečnostný kód I.: XXX, vedená na meno žalobcu. (č.l. 18)

12. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval právneho predchodcu žalovaného
na zaplatenie sumy vo výške 1.847,36 eur. Nesúhlasil so závermi šetrenia Inštitútu alternatívneho
riešenia sporu pod spisovou značkou ARS/34/2018, predmetom ktorého bolo šetrenie ohľadne
vykonaných splátok 4 x 461,84 eur dňa 05.07.2017, vykonané bez súhlasu žalobcu z jeho účtu
a preplatené obchodníkovi do Turecka. Z potvrdenia MAIL ORDER REQUEST FORM má vyplývať,

že v prípade porušenia bolo možné krytie z VÚB banky a nie banky OTP, pričom bolo uvedené, že krytie
savzťahovalolennaobdobiepožičaniaauta.Zabezpredmetnéžalobcaoznačil,čivozidlomalospôsobiť
nejakú nehodu, keď evidentne bol doklad, ktorý sa mohol použiť na platenie prípadných iných škôd
tam uvedených iba v predmetnej lehote a iba z VÚB banky. Doručenie predmetného podania žalobca
preukázal podacím lístkom. (č.l. 20)

13. Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla mal súd za preukázané, že žalobca ako nájomca si
zapožičal od spoločnosti RUZGARIM TURIZM TASIMACILIK LTD. STL, sídliacej v Ankare, Turecko,
motorové vozidlo DACIA LODGY Diesel, J.: XXXXXXXX od 29.05.2018 do 10.06.2018. (č.l. 23)
14. Zo zmluvy o OTP KONTE mal súd za preukázané, že právny predchodca žalovaného a žalobca
uzatvorili dňa 27.01.2009 zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie OTP konta, zároveň

predmetomboloajvydanieapoužívanieplatobnejkartykpredmetnémuOTPkontu. (č.l.44)Nazáklade
žiadosti žalobcu bola žalobcovi vydaná platobná karta č. XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 02.05.2012 (č.l.
45). Dňa 13.03.2018 bola žalobcovi odovzdaná nová platobná karta č. XXXX XXXX XXXX XXXX.
15. Žalobca si u právneho predchodcu žalovaného uplatnil dňa 10.08.2018 reklamáciu (č.l. 88), ktorá
bola vybavená oznámením o ukončení alternatívneho riešenia sporu zo dňa 17.01.2019 Inštitútom

alternatívneho riešenia sporov (č.l. 97). Z oznámenia vyplýva, že vo vzťahu ku tvrdeniu Navrhovateľa
(v prejednávanom spore v postavení žalobcu“): „Odúčtoval ho z karty G., ku ktorému legálne nemal
prístup, lebo poplatok za prenájom som hradil z karty VÚB. Na priloženom dokumente je vidieť, že
kartu VÚB prenajímateľ dodatočne nahradil kartou G. a to opäť bez môjho vedomia. Číslo G. kartymohol získať iba pri nepodarenom pokuse o úhradu vyššie spomenutých 60,- eur a to asi elektronickým
vyčítaním údajov po uvedenom pokuse o úhradu. Zdôvodnenie prenajímateľa, ktorý uvádza G. teda
neobstojí, lebo išlo o platbu neautorizovanú a neodsúhlasenú majiteľom karty (ku ktorej nemali legálne

prístup) a účtu.“ Inštitút ARS uviedol, že to nie je možné. Obchodník nemohol v žiadnom prípade
získať' autorizačné údaje ku platobnej karte pri neúspešnej transakcii cez POS terminál, nakoľko
komunikácia medzi POS terminálom a Bankou/Kartovou spoločnosťou je šifrovaná v zmysle noriem
PCI DSS. Obchodník nemá k týmto údajom z platobných kariet žiadny prístup. V prípade neúspešnej
transakcie je vytlačená potvrdenka z POS terminálu, na ktorej je uvedené číslo platobnej karty v

maskovanom tvare, takže obchodník nemá ako získať údaje o platobnej karte (číslo platobnej karty,
dátum exspirácie, CV). Vzhľadom na skutočnosť, že platobná karta je neprenosná a môže ju používať
len Držiteľ platobnej karty, ktorého meno a priezvisko je fyzicky na platobnej karte uvedené, existuje
dôvodný predpoklad, že tieto údaje museli byt' obchodníkovi poskytnuté samotným Navrhovateľom.
Obchodník nemal ako získať autorizačné údaje k predmetnej platobnej karte, z ktorej boli sporné
platobné transakcie realizované, samozrejme okrem prípadu, ak by Navrhovateľ v postavení Držiteľa

platobnej karty porušil svoje povinnosti jemu vyplývajúce zo zmluvných dojednaní a nezabránil by
zneužitiu platobnej karty prezradením údajov o platobnej karte a tým umožnil obchodníkovi tieto údaje
získať. Navrhovateľ v konaní namietal hodnovernosť samotného tlačiva konštatujúc: „Po reklamácii
v banke mi došlo po viac ako 3 mesiacoch vyrozumenie, že suma mi bola odúčtovaná korektne na
základe tlačiva MAIL ORDER REQUEST FORM. Toto je zjavne sfalšované ako je doložené mojou

kópiou.“ Inštitút ARS uviedol, že toto tvrdenie navrhovateľa pravdepodobne vychádza zo skutkového
stavu existencie dvoch verzií tlačiva mail order talep formu, ktoré nie sú svojím obsahom identické.
Jednu verziu v rámci reklamačného procesu predložil obchodník, ktorá verzia obsahuje údaje k dvom
platobnýmkartámNavrhovateľa.DruhúverziunazákladevýzvyInštitútuARSSBApredložilNavrhovateľ
a táto obsahuje údaje iba k jednej platobnej karte navrhovateľa vydanej inou Bankou. Zo skutkového

stavu však nijako nevyplýva, že by Navrhovateľ namietal existenciu samotného tlačiva MAIL ORDER
REQUEST FORMU a zároveň popieral skutočnosť, že pristúpil k jeho platnému uzavretiu, ktorý úkon
potvrdil svojím podpisom. Navrhovateľ v konaní namietal, že údaje na tlačive MAIL ORDER REQUEST
FORM predloženom práve obchodníkom mal tento získať nelegálnym spôsobom „pri nepodarenom
pokuse o úhradu vyššie spomenutých 60,- eur a to asi elektronickým vyčítaním údajov po uvedenom

pokuse o úhradu“, ktorá skutočnosť bola v konaní vyvrátená. V tejto súvislosti Inštitút ARS dodal, že
predmetnú skutočnosť „Toto je zjavne sfalšované ako je doložené mojou kópiou.“ je oprávnený prešetriť
výlučne orgán činný v trestnom konaní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a najmä skutočnosť,
že tlačivo MAIL ORDER REQUEST FORM obsahuje všetky autorizačné údaje (číslo platobnej karty,
doba platnosti platobnej karty, CVC kód) k platobnej karte resp. platobným kartám Navrhovateľa, ktoré

sú potrebné na úspešné zrealizovanie platobnej operácie a známe výlučne Držiteľovi platobnej karty
(Navrhovateľovi) a ku ktorým údajom sa obchodník nemal ako dostať: samozrejme okrem prípadu,
ak by sám Držiteľ platobnej karty (platobných kariet) t. j. Navrhovateľ' porušil svoje povinnosti jemu
vyplývajúce z OP a nezabránil by zneužitiu platobnej karty a tým umožnil obchodníkovi tieto údaje
získať a taktiež skutočnosť, že Navrhovateľ udelil súhlas obchodníkovi na platby o. i. aj pre prípady ním

spôsobených škôd, ktoré vzniknú obchodníkovi a nie sú kryté poistením ako aj fakt, že dňa 08.06.2018
bola obchodníkovi preukázateľne spôsobená škoda, ktorú skutočnosť Navrhovateľ nijako nepopiera,
ale naopak potvrdzuje, bola Banka povinná na základe korektne zadaných transakcií platbu zúčtovať.
Vychádzajúc z tvrdení strán sporu, zhromaždených podkladov v konaní, po ich právnom posúdení,
Inštitút ARS uzatvoril, že platobné operácie boli autorizované v dohodnutej forme a podobe. Návrh bol

tak podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. e) ZoARSS odložený.
16. Z listu žalovaného označený ako Odpoveď na výzvu zo dňa 28.03.2019 (č.l. 104) vyplýva: „OTP
Banka zotrváva na svojich predchádzajúcich stanoviskách, uvedených či už v rámci reklamačného
konania, ako aj následného alternatívneho riešenia sporu, a to že predmetné štyri transakcie,
každá v sume 461,84 eur, spolu celkovo v sume 1.847,36 eur, boli realizované korektne po zadaní

všetkých požadovaných autorizačných údajov z platobnej karty klienta, vydanej k účtu klienta, a boli
klientom riadne autorizované prostredníctvom tlačiva MAIL ORDER REQUEST FORM predloženého
obchodníkom, t. j. nejde o neautorizované platby.“
17. Z MAIL ORDER REQUEST FORM - Formulár objednávky vybavenej cez mail (do konania
predložené žalovaným) mal súd za preukázané, že okrem údajov uvedených v bode 11. rozsudku, sa

na tomto tlačive nachádza č. karty: XXXX XXXX XXXX XXXX, exspirácia: 03/21, bezpečnostný kód:
XXX, pričom údaje týkajúce sa platobnej karty vydanej VÚB banka a. s. sú prečiarknutá (č. l. 90)
18. Žalovaný do konania predložil ďalšie listiny, ktoré v rámci šetrenia a konania pred inštitútom
alternatívneho riešenia sporov získal od obchodníka z Turecka, z ktorých okrem iného vyplýva,na prenajatom motorovom vozidle v priebehu v dobe prenájmu bola žalobcom spôsobená škoda, ktorá
nebola krytá poistením. Výška škody, ktorá na motorovom vozidle vznikla bola 79.555,- TL, poisťovňa
Allianz poskytla poistné krytie vo výške 52 000,- TL a zvyšnú sumu si taliansky obchodník zúčtoval dňa

05.07.2018 o 12:23:44 pod autorizačným kódom 705508, o 12:24:25 pod autorizačným kódom 427648,
o 12:25:21 pod autorizačným kódom 132773, o 12:26:12 pod autorizačným kódom 510252, každá vo
výške 461,84 € (4 x 2.500,- TL) (č.l. 89, 91, 92 -96)
19. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o platobných službách“), ak platiteľ

udelil súhlas na vykonanie platobnej operácie, platobná operácia sa považuje za autorizovanú; platiteľ
môže udeliť súhlas na vykonanie platobnej operácie aj prostredníctvom príjemcu alebo prostredníctvom
poskytovateľa platobných iniciačných služieb. Platiteľ môže autorizovať platobnú operáciu pred jej
vykonaním alebo, ak sa na tom platiteľ a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po vykonaní
platobnej operácie.
Podľa § 8 ods. 2 zákona o platobných službách, súhlas na vykonanie platobnej operácie alebo viacerých

platobných operácií sa udeľuje vo forme a podobe dohodnutej v zmluve o poskytnutí jednorazovej
platobnej služby alebo v rámcovej zmluve medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb.
Ak takýto súhlas chýba, platobná operácia sa považuje za neautorizovanú.
Podľa § 8 ods. 4 zákona o platobných službách, postup udelenia súhlasu na vykonanie platobnej
operácie sa dohodne v zmluve o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve

medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb alebo medzi platiteľom a poskytovateľom
platobných iniciačných služieb.
Podľa § 12 ods. 2 zákona o platobných službách, platiteľ znáša všetky straty súvisiace s
neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným
nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých

povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje
ustanovenie odseku 1.
Podľa § 26 zákona o platobných službách, používateľ platobných služieb pri používaní platobného
prostriedku je povinný
a) používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto

platobného prostriedku,
b) bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej
poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie
platobného prostriedku,
c) po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie

ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.
Podľa ČI. 1 Obchodných podmienok vedenia depozitných produktov a služieb v OTP Banka Slovensko,
a. s. (ďalej len „OP“):
autentifikačný údaj je údaj, ktorý sa používa na overenie totožnosti Klienta, napr. PIN, podpis, kontrolný
kód CVC, CV\/ (pre transakcie uskutočňované PK), Heslo (pre IB, 113-C). Autentifikačný kód (pre IB, IB-

C a CC), PIN kód (pre iSMS, ako vstupný kód do mobilného telefónu, banka správnosť kódu neoveruje);
kontrolný kód (CW alebo CVC) je 3 miestny bezpečnostný kód vytlačený za podpisovým prúžkom na
zadnej strane PK, ktorým Držiteľ PK potvrdzuje Transakciu pri platbe PK cez internet;
autorizácia je proces automatického alebo hlasového overenia transakcie PK v AC, pri Autorizácii sa
overuje platnosť PK, limity PK, zostatok na účte a bezpečnostné prvky zadané Držiteľom PK (PIN,

podpis, kontrolný kód CVC/CV\4, výsledkom Autorizácie je schválenie alebo odmietnutie Transakcie,
Autorizácia je neodvolateľná. Pri vklade prostredníctvom Vkladového bankomatu sa v rámci Autorizácie
overuje platnosť PK a PIN;
platobná operácia je vklad finančných prostriedkov, výber finančných prostriedkov, alebo prevod
finančných prostriedkov na pokyn Platiteľa alebo v jeho mene alebo na pokyn Príjemcu Poskytovateľovi

platobných služieb;
Podľa článku IX.1.10 bodu 452 OP, disponent autorizuje Platobnú operáciu svojím podpisom na
Platobnom príkaze, Autentifikačným kódom v EB, Autentifikačným údajom pri uskutočňovaní operácie
prostredníctvom PK, alebo udelením písomného súhlasu s inkasom.
Podľa článku IX.1.10 bodu 317 OP, pri transakciách uskutočnených PK cez internet, ďalej

prostredníctvom telefónu alebo písomnej objednávky, Držiteľ PK zadáva číslo PK, dobu platnosti PK a
kontrolný kód CVC resp. CVV nachádzajúci sa na zadnej strane PK.
Podľa článku VIII.2 bodu 301 OP, prevzatím PK vzniká Držiteľovi PK právo na jej používanie po dobu
platnostiPKazároveňmáodokamihuprevzatiaPKzodpovednosťzaTransakcieuskutočnenétoutoPK.Podľa článku VIII.2 bodu 304 OP, povinnosťou držiteľa PK je uschovávať PK na bezpečnom mieste,
ktoré nie je voľne prístupné tretím osobám a ktoré je zabezpečené pred neoprávneným vstupom tretích
osôb. Zároveň je povinnosťou Držiteľa PK prijať také individuálne bezpečnostné opatrenia, aby zabránil

zneužitiu, poškodeniu, strate alebo krádeži PK (napr. uschovávať PK oddelene od svojich ostatných
osobných dokladov, najmä od informácie o PIN, nezveriť ju tretím osobám, nedovoliť Obchodníkovi
vzdialiť sa s jeho PK a ľubovoľne s PK manipulovať, chrániť PK pred vplyvom magnetického poľa a
pod.).
Podľa článku VIII.2 bodu 307 OP, nedodržanie povinností uvedených v bodoch 304.- 306. týchto

Podmienok zo strany Držiteľa PK sa považuje za hrubú nedbanlivosť a závažné porušenie týchto
Podmienok."
Podľa článku VIII.2 bodu 308 OP, banka nezodpovedá Majiteľovi účtu za škodu spôsobenú Držiteľom PK
podvodným konaním, úmyselným opomenutím, konaním s hrubou nedbanlivosťou alebo nesplnením
jednej alebo viacerých povinností uvedených v Zákone o platobných službách.
Podľa článku VIII.3 bodu 318 OP, držiteľ PK je povinný zabrániť prezradeniu údajov o PK. Pri

transakciách uskutočnených cez internet môže držiteľ PK využiť len také internetové stránky, ktoré sú
označené ochranným logom MasterCard Secure Code alebo Verified by VISA. V prípade, že Držiteľ PK
realizuje Transakciu na web stránke neoznačenej ochranným logom, údaje o jeho PK môžu byť zneužité.
Nesplnenie tejto povinnosti Držiteľom PK, bez ohľadu na to, či išlo o úmyselné konanie alebo konanie
z nedbanlivosti je považované za hrubé porušenie týchto Podmienok.

Podľa článku IX. 6.1 bodu 610 OP, používateľ Platobných služieb je pri používaní Platobného prostriedku
povinný
a) používať Platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto
Platobného prostriedku,
b) oznámiť Poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej Poskytovateľom platobných

služieb bez zbytočného odkladu stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie Platobného
prostriedku,
c) vykonať po získaní alebo prevzatí Platobného prostriedku všetky primerané úkony na zabezpečenie
ochrany Personalizovaných bezpečnostných prvkov Platobného prostriedku.
Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za

škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola

škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

20. Žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal nároku na náhradu škody vo výške 1.847,36 eur,
ktorá mu mala byť spôsobená žalovaným odúčtovaním štyroch platieb z účtu žalobcu vedený v OTP
bankabezautorizáciežalobcunaúčettureckéhoobchodníka,sktorýmžalobcauzatvorilzmluvuonájme

motorového vozidla.
21. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, a tieto skutočnosti zároveň neboli
medzi sporovými stranami sporné, že žalobca uzatvoril dňa 27.01.2009 s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o zriadení a vedení OTP konta, predmetom ktorej bolo okrem iného, aj vydanie
a používanie platobnej karty. Žalobca uzatvoril dňa 29.05.2018 so spoločnosťou RUZGARIM TURIZM

TASIMACILIK LTD. STL, sídliacej v Ankare, Turecko (ďalej aj ako „turecký obchodník“), zmluvu
o prenájme motorového vozidla DACIA LODGY Diesel, EČV: 35GL9348 na obdobie od 29.05.2018
do 10.06.2018. V čase prenájmu žalobca spôsobil na predmetnom motorovom vozidle škodu, ktorú si
turecký obchodník zúčtoval dňa 05.07.2018 štyrmi transakciami, každá vo výške 461,84 eur.
22. Za škodu žalobca v tomto konaní označil sumu vo výške 1.847,36 eur tvrdiac, že právny predchodca

žalobcu vykonal predmetné platby bez autorizácie žalobcu. Žalovaný s uplatneným návrhom nesúhlasil.
23. Škodu možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou

a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu
(pokiaľ nie je vylúčené).
24. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu, vznik škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, a zavinenie.25. Súd posúdil postup žalovaného v danom prípade podľa zákonných ustanovení zákona o platobných
službách, vychádzajúc pritom z výsledkov dokazovania vykonaných Inštitútom alternatívneho riešenia
sporu, Slovenská banková asociácia, Mýtna 48, Bratislava, ako aj z tvrdenia žalovaného, a dospel

k záveru, že v postupe žalovaného nevzhliadol žiadne pochybenie, keď tento vykonal odúčtovanie
peňažných prostriedkov z účtu žalobcu na základe transakcií realizovaných tureckým obchodníkom
po zadaní všetkých požadovaných autorizačných údajov z platobnej karty žalobcu.
26. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,

ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020)
27. Žalobca ako dominus litis v prejednávanom spore opomenul predložiť svoje tvrdenie ohľadne
porušenia právnej povinnosti na strane žalovaného ako jedného zo základných predpokladov
na priznanie nároku na náhradu škody.

28. Pre prejednávaný spor nie je relevantné (vzhľadom na označenie subjektu na strane žalovaného)
tvrdenie žalobcu, že zo strany tureckého obchodníka malo dôjsť k sfalšovaniu dokumentu MAIL ORDER
REQUEST FORM, keď je nepochybné, že pokiaľ by žalobca tureckému obchodníkovi nepredložil svoju
platobnú kartu vedenú v OTP Banka, tento by požadované údaje pre uskutočnenie transakcií nemohol
inak získať. Bolo povinnosťou žalobcu ako držiteľa platobnej karty tak v zmysle zákona o platobných

službách, ako aj obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o OTP konte uzatvorenej
medzi žalobcom ako spotrebiteľom a právnym predchodcom žalovaného v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, chrániť platobnú kartu pred jej zneužitím. Pokiaľ žalobca opomenul svoju povinnosť (hoci aj len
z nedbanlivosti) a v príčinnej súvislosti s touto skutočnosťou mu vznikla škoda, v takom prípade v zmysle
§ 441 OZ je povinný ju znášať sám. Žalobca v konaní neprodukoval žiadne prostriedky procesného

útoku, ktorými by preukázal, že vo vzťahu k tureckému obchodníkovi podal trestné oznámenie orgánom
činným v trestnom konaní za trestný čin podvodu. V takom prípade by sa žalobca mohol nároku
na náhradu škody domáhať však len voči tureckému obchodníkovi. Z dokazovania vyplynulo, a žalobca
zároveň túto skutočnosť nepoprel, že tureckému obchodníkovi spôsobil škodu na motorovom vozidle
v čase prenájmu motorového vozidla, z čoho možno vyvodiť, že s poukazom na uzatvorenú zmluvu

o nájme a žalobcom podpísaný súhlas s vykonaním úhrady škody z jeho účtu v prípade, ak táto nebude
krytá poistným plnením, postupoval turecký obchodník súlade s predmetnými dokumentmi.
29. Nakoľko súd nemal v konaní za preukázaný už prvý z predpokladov na priznanie nároku na náhradu
škody (existencia porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného), ďalšie predpoklady už neskúmal.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne

a preto ju v celom rozsahu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262
ods.1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcovi, ktorý bol v spore
neúspešný, náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením v zákonnej lehote.

Poučenie:

B1-21Csp/43/2019

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Mestskom

súde Bratislava IV v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohamimohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.