Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122206437
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6122206437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: FORNIX Recykling,
s. r. o., Trnavská 181, 900 27 Bernolákovo, IČO: 46 104 232, zastúpený JUDr. Karolom Spišákom,
advokátom, Bajkalská 5/C, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: AB&B, s. r.
o., Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 44 946 031, zastúpený Mgr. Alicou
Mendlovou, advokátkou, Riečna 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, v konaní o zaplatenie
4.829,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k.
B5-59Cb/47/2022 - 74 zo dňa 3.10.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-59Cb/47/2022 - 74 zo dňa
3.10.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B5-59Cb/47/2022 - 74 zo dňa 3.10.2023 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.829,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
54.829,- Eur od 30. januára 2018 do 18. januára 2019, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
4.829,- Eur od 19. januára 2019 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 5.1.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 4.829,- Eur s príslušenstvom, žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u neho na základe objednávky
a zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2016 objednal vybudovanie Energokanála, ktoré vyúčtoval niekoľkými
faktúrami, medzi nimi aj faktúrou č. 1701111 z 30.11.2017 na sumu 54.829,- Eur splatnú 29.01.2018.
Žalovaný faktúru čiastočne uhradil 18.01.2019 vo výške 50.000,- Eur. Zostatok vo výške 4.829,- Eur

neuhradil napriek výzve žalobcu zo dňa 05.09.2019.

2.OkresnýsúdBanskáBystricavydalplatobnýrozkazsp.zn.20Up/13/2022zodňa21.1.2022.Žalovaný
v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že so žalobcom uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, objednávka
bola vystavená na dielo za cenu 861.000,- Eur, pričom celá suma bola žalobcovi vyplatená. Je pravdou,
že boli dohodnuté aj niektoré práce navyše, ústne samostatnou objednávkou, ktoré boli uhradené
v zmysle rozpisu prác a tých, ktoré boli vzájomne uznané. Je pravdou, že žalobca vyzval výzvou

žalovaného na úhradu viacerých vystavených faktúr, avšak na uvedenú výzvu žalovaný reagoval a
uvedené faktúry rozporoval ako neoprávnené. Mal za to, že všetky oprávnené nároky boli žalobcovi
uhradené. Ostatné práce neboli vykonané a fakturácia je v tejto časti neoprávnená a bola rozporovaná.
Uvedené práce, predstavujúce časť nezaplatenej faktúry neboli nikdy žalobcom vykonané.3. Žalobca v replike zopakoval, že objednávkou zo dňa 4.11.2016 si žalovaný objednal u žalobcu
vybudovanie Energokanála, v zmysle cenovej ponuky bola cena stanovená na sumu 861.564,17 Eur

bez DPH. Žalobca postupne vystavoval za dielo žalovanému faktúry, medzi nimi i faktúru č. 1701111,
ktorá bola žalovanému riadne doručená, nerozporoval rozsah vykonaných prác ani výšku vystavenej
faktúry, tú dokonca 18.1.2019 čiastočne uhradil. Tvrdenie žalovaného, že bola žalobcovi uhradená celá
suma, nie je pravdivé a tvrdenie, že žalovaný reagoval na žalobcov pokus o zmier a vystavenú faktúru
rozporoval ako neoprávnenú, je zavádzajúce. Odpoveď žalovaného je na výzvu z 31.8.2020, pričom

faktúra č. 1701111 bola vystavená 30.11.2017, v čase vyhotovenia ani v čase splatnosti žalovaný faktúru
nespochybnil a dokonca ju čiastočne uhradil, čím ju uznal. Žalobca obranu žalovaného hodnotí ako
obštrukčné konanie s cieľom vyhnúť sa úhrade dlžnej sumy.

4. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 323 ods. 2, § 407 ods. 3, § 536, § 546 ods. 1 a §
548 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“). Ustálil, že medzi žalobcom

ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola na základe objednávky zo dňa 14.11.2019
uzatvorená zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vybudovanie Energokanála za cenu 861.564,17
Eur bez DPH. Žalobca vystavil 30.11.2017 žalovanému faktúru č. 1701111 na sumu 54.829,- Eur
bez DPH, s dátumom splatnosti 29.1.2018, ktorú žalovaný žalobcovi čiastočne uhradil platbou zo
dňa 18.1.2019 vo výške 50.000,- Eur, ako variabilný symbol platby uviedol 1701111. Žalobca zaslal

5.9.2019 prostredníctvom svojho zástupcu žalovanému výzvu na zaplatenie pohľadávky v celkovej
výške 156.574,81 Eur, vyplývajúcu z neuhradených faktúr, na čo žalovaný reagoval listom „odpoveď na
pokus o zmier zo dňa 13.7.2020“ zo dňa 31.8.2020, kde uviedol, že „naša spoločnosť AB&B, s.r.o.. so
sídlom Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava obdržala Vaše podanie - Pokus o zmier. V uvedenom podaní,
ktoré skôr pripomína výzvu na plnenie ako pokus o zmier, vyzývate nás na úhradu 12 faktúr. Vaše

podanie však neobsahuje žiadne prílohy, nám nie je zrejmé, z akého právneho titulu mali byť uvedené
faktúry vystavené, aké údajné plnenie sme mali za ne dostať, na základe akého právneho titulu bolo
poskytované plnenie (zmluva, objednávka). Neevidujeme neuhradené plnenia voči Vašej spoločnosti,
ktoré boli predmetom objednávky. Vami uvedené faktúry týmto rozporujeme.“ Žalovaný faktúru čiastočne
uhradil platbou na účet žalobcu zo dňa 18.1.2019 vo výške 50.000,- Eur s variabilným symbolom

platby 1701111, teda číslom faktúry vystavenej žalobcom. Zvyšnú sumu 4.829,- Eur žalovaný neuhradil.
Obrana žalovaného v spore spočívala v tvrdeniach, že cenu za dielo, ako aj všetky oprávnené nároky
žalobcu v celom rozsahu uhradil a že všetky žalobcom vystavené faktúry rozporoval ako neoprávnené.
Zároveň tvrdil, že ostatné práce neboli vykonané a fakturácia v tejto časti je neoprávnená a bola
rozporovaná, pričom uvedené práce predstavujúce časť nezaplatenej faktúry, neboli nikdy žalobcom

vykonané. Súd prvej inštancie v prejednávanom spore dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
dôvodná, keď považoval za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k platnému uznaniu celého
záväzku čiastočným plnením vo výške 50.000,- Eur, teda že žalovaný čiastočnou úhradou faktúry č.
1701111 z 18.1.2019 vo výške 50.000,- Eur uznal svoj záväzok voči žalobcovi aj pokiaľ ide o zvyšných
4.829,- Eur.

5. Súd prvej inštancie dôvodil, že zohľadňoval, že predmetná faktúra bola žalovanému nepochybne
doručená a bola splatná 29.1.2018. Žalovaný vykonal čiastočnú úhradu faktúry 18.1.2019, pričom na
jej zaplatenie bol žalobcom vyzvaný listom z 5.9.2019. Rozporovanie časti pohľadávky sa žalovaný
snažil preukazovať predložením listu s názvom „odpoveď na pokus o zmier zo dňa 13.07.2020“, ktoré

je datované 31.8.2020. Súd prvej inštancie uviedol, že odhliadnuc od toho, že žalovaný listom zjavne
reagoval na iný list žalobcu, ako výzvu z 5.9.2019, ani nepreukázal jej doručenie žalobcovi. Táto listina
nepreukazuje, že by žalobca v čase od splatnosti faktúry do uskutočnenia čiastočného plnenia, resp.
bezprostredne po ňom, pohľadávku žalobcu akýmkoľvek spôsobom spochybnil. Keďže pre posúdenie,
či čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu sú rozhodujúce okolnosti v čase uskutočnenia

čiastočného plnenia a listina bola vyhotovená po viac ako jeden a pol roku od čiastočného plnenia, súd
prvej inštancie konštatoval, že jej predložením žalovaný nepreukázal, že by čiastočným plnením neuznal
aj zvyšnú časť svojho záväzku. Z uvedeného nevyplýva, že by pred čiastočným plnením záväzku,
resp. bezprostredne po ňom došlo zo strany žalovaného k takým úkonom, z ktorých by bolo možné
usudzovať, že žalovaný neuznáva záväzok tak, ako mu ho vyfakturoval žalobca a žalobe vyhovel. Súd

prvej inštancie uviedol, že nevykonal ďalšie navrhované dôkazy (výsluch žalobcu a výsluch žalovaného),
keď mal skutkový stav pre rozhodnutie spoľahlivo zistený predloženými listinnými dôkazmi a vzhľadom k
obsahu predložených dôkazov by výsluch strán ani nemohol prispieť k lepšiemu objasneniu skutkovéhostavu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

6. Proti tomuto rozsudku podal cestou právneho zástupcu odvolanie žalovaný, navrhuje, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania
prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie (bez právnej kvalifikácie
odvolacích dôvodov), že sa súd prvej inštancie vecou dostatočne nezaoberal, nevykonal dokazovanie,
nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru.

Žalovaný uviedol, že žalobca ho vyzval na úhradu viacerých vystavených faktúr, avšak na výzvu
žalovaný reagoval a faktúry rozporoval ako neoprávnené. Žalobca v predmetných faktúrach fakturuje
na základe objednávky a na základe zmluvy o dielo, ale neuvádza súpis prác, ktorý nie je ani prílohou
faktúry, tieto nepredložil ani v konaní a nie je zrejmé, o aké práce sa má jednať a či sa fakturácia
vôbec týkala prác dohodnutých v zmluve. Uvedené preto žalovaný považuje za neunesenie dôkazného
bremena.

7. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie rozhodol bez vykonania ďalšieho dokazovania a neprihliadol
na skutkové tvrdenia a doložené dôkazy žalovaným. Žalovaný namieta nevykonanie ním navrhovaných
dôkazov, najmä výsluchu strán sporu, čím súd prvej inštancie odňal žalovanému možnosť konať pred
súdom.

8. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie bez dokazovania vyhodnotil, že čiastočnou úhradou
uznal celý dlh, čo považuje za neakceptovateľné a dodáva, že všetky oprávnené nároky voči žalobcovi
boli žalovaným uhradené. Podľa žalovaného čiastočné plnenie faktúry neznamená, že faktúru uznal,
ale predstavovalo plnenie za práce uznané v rozpise. Ostatné práce, ktoré neuhradil, neboli vykonané,

neboli súčasťou dohodnutých prác a fakturácia v tejto časti je neoprávnená a bola rozporovaná.
Podľa žalovaného za uznanie faktúry by mohlo znamenať iba plnenie za dohodnuté práce, pri ktorých
existovala sporná kvalita, určite nie, za práce nevykonané a neobjednané vôbec. Nie je preto podľa
žalovaného možné, aby žalovaný čiastočnou úhradou faktúry za vykonané a dohodnuté práce súčasne
uznal aj nedlh. Žalovaný má zato, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy druhú časť vety

ustanovenia § 407 ods. 3 ObZ „...ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok
záväzku...“, keď z konania žalovaného a z jeho vyjadrení v konaní bolo jednoznačne zrejmé, že zvyšok
dlhu neuznáva, že zvyšok dlhu predstavuje cenu za nevykonané a neobjednané práce. Súd prvej
inštancie v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a nevyporiadal sa s kľúčovými skutočnosťami,
ako absenciou súpisu prác k fakturácii, rozporovaním prác, absenciou odovzdávajúceho protokolu,

nezisťoval, aké práce boli dohodnuté a aké mali byť predmetom fakturácie, a to napriek dopytom
zo strany žalovaného. Žalovaný uvádza, že medzi stranami sporu prebieha na súde prvej inštancie
5 konaní, v ktorých si žalobca uplatňuje nároky z iných faktúr a uvádza, že v konaniach sp. zn.
B5-23Cb/119/2021 a sp. zn. B5-23Cb/73/2022 bola žaloba zamietnutá.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, uviedol, že na základe objednávky prebiehala medzi
stranami dlhodobá spolupráca pri vybudovaní Energokanála Čulenova, celková cena objednávky
bola stanovená na sumu 861.546,17 Eur bez DPH. Žalobca vystavil žalovanému niekoľko faktúr,
medzi nimi aj faktúru č. 1701111, ktorá je predmetom konania. Faktúra bola vystavená s predmetom
fakturácie:,,FakturujemeVámnazákladeZoDaobjednávkyč.4915012253projekt-Čulenova“.Žalobca

tvrdenie žalovaného, že celá suma za práce v zmysle objednávky bola žalobcovi vyplatená, hodnotí
ako absolútne nepravdivé, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným prebieha niekoľko súdnych konaní,
predmetom ktorých sú neuhradené faktúry na základe objednávky. Žalobca tiež uvádza, že ,,Odpoveď
na pokus o zmier zo dňa 13.07.2020“, ktorou mal žalovaný reagovať na výzvu žalobcu, mu nikdy nebola
doručená, žalovaný ani nepreukázal, že by predmetnú odpoveď vôbec zasielal (podací lístok, potvrdenie

o doručení). Naopak, žalobca preukázateľne zasielal žalovanému poslednú výzvu na zaplatenie (Pokus
o zmier zo dňa 15.10.2018) dňa 23.10.2018, žalovaný na výzvu nereagoval, ani faktúru nerozporoval.
Žalobca má za to, že reakcia žalovaného nebola skutočne nikdy odoslaná, je datovaná až 31.8.2020,
teda 2,5 roka po vystavení faktúry a 1,5 roka po čiastočnej úhrade. K námietke žalovaného, že žalobca
nepredložil súpis prác a nie je zrejmé, či sa fakturácia týka dohodnutých prác, žalobca uvádza, že z

označenia faktúry je zrejmé, čo bolo predmetom fakturácie. Ak by mal žalovaný pochybnosti, faktúru by
žalobcovi obratom vrátil a žiadal jej prepracovanie, čo však nielenže neurobil, ale ju čiastočne uhradil.
Žalobca považuje za absurdné tvrdenie žalovaného, že hoci nevedel, za čo je faktúra vystavená, uhradil
50.000,- Eur z celkovej fakturovanej sumy 54.829,- Eur.10. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy a na ich základe dospel k správnemu
právnemu záveru a nie je mu zrejmé, aké ďalšie dokazovanie mal vykonať, nakoľko sa riadne oboznámil

s listinnými dôkazmi aj ústnym prejavom právnych zástupcov priamo na pojednávaní. K námietke
žalovaného, že čiastočné plnenie faktúry neznamená, že faktúru uznal, žalovaný uvádza, že je v
priamomrozpores§407ods.3ObZ.Kneprávoplatnýmrozhodnutiamvinýchkonaniachmedzistranami
žalobca uvádza, že nejde o rovnaký skutkový stav ako v prejednávanej veci a naviac žalovaným
uvádzané rozhodnutia nie sú právoplatné.

11.Kvyjadreniužalobcudoručilžalovanýodvolaciurepliku.Odvolacísúdkonštatuje,že obsahodvolacej
repliky je totožný s obsahom odvolania žalovaného. Žalovaný okrem argumentácie v zhode s odvolaním
doplnil, že čiastočná úhrada sa v tomto prípade nedá považovať za uznanie celého dlhu, nakoľko
predmetom fakturácie sú práce vyplývajúce zo zmluvy o dielo, z objednávky a na základe súpisu
vykonaných prác. Žalobca doposiaľ súpis vykonaných prác žalovanému k odsúhlaseniu nepredložil,

neučinil tak ani v súdnom konaní. Žalovaný uhradil práce, tak ako sa ústne dohodol a ktoré nepovažoval
za sporné, ktoré uznáva, že boli predmetom objednávky a ktoré boli reálne vykonané. Naďalej zastáva
názor, že mu bola súdom prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom nevykonaním dôkazov,
naopak u žalobcu napriek neuneseniu dôkazného bremena a nedoloženia súpisu prác, rozhodol v jeho
prospech napriek povinnosti žalobcu priložiť k žalobe na podporu svojich tvrdení kompletné dôkazy.

Žalobca súpisy prác nedoložil, napriek tomu, že súpis prác je označený ako súčasť faktúry, čo je
neunesenie dôkazného bremena na jeho strane. Žalobca sa účelovo snaží previesť dôkaznú povinnosť
na žalovaného. Komunikácia medzi stranami sporu prebiehala ústne (čo v konaní potvrdil aj žalobca
a dôkazom čoho je aj ústna zmluva o dielo) a tak aj žalobca uviedol, ktoré práce uhradí, teda tie,
ktoré reálne odkontroloval ako vykonané. Žalovaný zastáva názor, že z jeho konania preukázaného

aj z vyjadrení v konaní bolo zrejmé, že zvyšok dlhu neuznáva a že zvyšok dlhu predstavuje cenu za
nevykonané a neobjednané práce.

12. K odvolacej replike doručil žalobca odvolaciu dupliku, žalobca odkazuje na svoje vyjadrenie k
odvolaniu a uvádza, že žalovaný v replike len parafrázuje svoje predchádzajúce vyjadrenia v konaní.

Žalobca zopakoval, že je absolútne nepravdivé tvrdenie žalovaného, že celá suma v zmysle objednávky
bola vyplatená, medzi žalobcom a žalovaným prebieha niekoľko súdnych konaní, predmetom ktorých sú
práve neuhradené faktúry, týkajúce sa predmetnej objednávky. Žalovaný faktúry rozporoval až v súdnom
konaní. Žalobca za nedôvodnú považuje aj námietku, že na faktúre neuvádza súpis vykonaných prác.
Predmet faktúry ,,Fakturujeme Vám na základe ZoD a objednávky č. 4915012253 projekt - Čulenova“,

je dostatočne určitý a zrejmý a jednoznačne vychádza z objednávky. Absolútne zavádzajúce je aj
tvrdeniežalovaného,že,,uhradilpráce,takakosaústnedohodolaktorénepovažovalzasporné“,žiadna
takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nebola, vykonané práce boli aj vyfakturované
a čiastočnou úhradou žalovaný uznal všetky práce, ktoré boli predmetom fakturácie. Žalobcovi nie
je zrejmé, na základe čoho žalovaný usudzuje, že ,,žalobca súpisy prác nedoložil, napriek tomu, že

súpis prác je označený ako súčasť faktúry“, nakoľko toto tvrdenie je preukázateľne nepravdivé. Žalobca
má za to, že súd prvej inštancie sa v konaní správne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi,
žiadnej strane nebola odňatá možnosť konať pred súdom a žalobca riadne a dostatočne preukázal
svoje tvrdenia. K tvrdeniu žalovaného, že ,,čiastočné plnenie faktúry neznamená, že faktúru uznal, ale
čiastočné plnenie predstavovalo plnenie za práce uznané v rozpise“ žalobca opätovne poukazuje na §

407 ods. 3 ObZ a uvádza, že nie je zrejmé, čo žalovaný myslí tvrdením „práce uznané v rozpise“.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na

webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením,
dňa 10.6.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací
súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného,
vyjadrením žalobcu k odvolaniu, odvolacou replikou a duplikou dospel odvolací súd k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd
nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu

rozsudku. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací
súd nasledovné:

17. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolaciemu súdu vyplýva, že predmetom
konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.829,- Eur spolu s príslušenstvom, ktorá predstavuje

neuhradený zostatok faktúry č. 1701111 z 30.11.2017, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému na základe
ZoD a objednávky č. 4915012253 projekt - Čulenova záverečnou fakturáciou sumu 54.829,- Eur splatnú
29.01.2018, čiastočne uhradenej žalovaným v sume 50.000,- Eur dňa 18.1.2019. Súd prvej inštancie
právne posúdil úhradu žalovaného ako čiastočné plnenie dlhu vo výške 50.000,- Eur, ktorým nastali
účinky uznania zvyšku dlhu podľa § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka.

Súd prvej inštancie pri posúdení splnenia zákonnej podmienky vyžadovanej v § 407 ods. 3 ObZ pre to,
aby nastala právna domnienka uznania zvyšku dlhu, t.j posúdení, či možno usudzovať, že dlžník plnením
uznáva aj zvyšnú časť záväzku vychádzal z toho, že žalovaný nepreukázal, že by v čase od splatnosti
faktúry do uskutočnenia čiastočného plnenia, resp. bezprostredne po ňom, pohľadávku akýmkoľvek
spôsobom spochybnil, že by robil také úkony, z ktorých by bolo zrejmé, že neuznáva záväzok tak, ako

mu ho vyfakturoval žalobca.

18. Vo vzťahu k právnej argumentácii súdu prvej inštancie v ods. 17 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia odvolací súd naviac dodáva, že z ustálenej rozhodovacej činnosti súdnych autorít vyplýva,
že ustanovenie § 407 ods. 3 ObZ spája s čiastočným plnením záväzku (poskytnutým za takých

okolností, že možno v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj
zvyšok záväzku) vznik vyvrátiteľnej domnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania (ak nešlo
o záväzok premlčaný). Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania záväzku. Uznanie nastáva
konkludentným spôsobom (§ 407 ods. 3 ObZ), nie je potrebný výslovný písomný prejav dlžníka, stačí,
ak splní veriteľovi časť záväzku. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania záväzku len vtedy, ak

možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolacia
argumentácia žalovaného nemá žiaden vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie o účinkoch
čiastočného plnenia žalovaného v sume 50.000,- Eur ako uznania zvyšku záväzku s poukazom na
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že faktúry (teda aj faktúru č. 1701111,
ktorá je predmetom konania) rozporoval ako neoprávnené, toto tvrdenie ničím nepreukázal. Za dôkaz

preukazujúci skutkové tvrdenie žalovaného nie je možné považovať listinu ,,Odpoveď na pokus o zmier
zo dňa 13.07.2020“, nakoľko žalobca namietal, že táto písomnosť nebola skutočne nikdy odoslaná a
nebola mu nikdy doručená, čo žalovaný v konaní skutočne ničím nepreukázal.

19.Súdprvejinštancieskutkovýstavsprávneposúdilavyvodilsprávnyprávnyzáverajvčasovomslede,

keďže pre posúdenie, či čiastočným plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, sú rozhodujúce okolnosti v
čase uskutočnenia čiastočného plnenia a žalovaný ničím nepreukázal, že by pred čiastočným plnením
záväzku, resp. bezprostredne po ňom, došlo z jeho strany k takým úkonom, z ktorých by objektívne bolo
možné usudzovať, že žalovaný neuznáva záväzok tak, ako mu ho vyfakturoval žalobca, potom nastali
čiastočným plnením účinky uznania zvyšku dlhu.

20.Odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancieskutkovétvrdeniaadoloženédôkazyžalovaným
vyhodnotil správne. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
skutkový stav veci, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nie je dôvodná (obsah
odvolania v tejto časti odvolací súd subsumoval pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365
ods. 1 písm. h) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci).21. Pokiaľ žalovaný namieta postup súdu prvej inštancie, ktorým mu mal odňať možnosť konať
pred súdom a ktorý mal spočívať v tom, že napriek neuneseniu dôkazného bremena žalobcom
(neuvedenie súpisov prác na faktúre, resp. nepredloženie súpisov prác v konaní) bez vykonania

dokazovania rozhodol v neprospech žalovaného, tieto námietky nie sú dôvodné. Odvolací súd uvádza,
že v civilnom sporovom konaní všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/2/2016). Z tohto pravidla síce existuje výnimka, tzv.
negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany spravodlivo žiadať, aby

preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/81/2010), avšak podľa § 192 CSP súčasne tiež platí, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone
ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo
opak. Inštitút domnienky upravený v § 192 CSP reflektuje na tzv. vyvrátiteľné právne domnienky,
upravené v predpisoch hmotného práva. Vyvrátiteľná právna domnienka platí aj pri uznaní záväzku
podľa ustanovení obchodného práva, podľa § 323 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, keď sa

predpokladá, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Ide o právnu fikciu, kedy je
určitá skutočnosť (v tomto prípade existencia zvyšku dlhu) považovaná za preukázanú, pokiaľ nie je
dokázaný opak. Dôsledok vyvrátiteľnosti tejto domnienky je, že dlžník má aj naďalej možnosť dokázať,
že uznaný záväzok v čase uznania v skutočnosti neexistoval. Procesným dôsledkom uznania záväzku
je presun dôkaznej povinnosti (dôkazného bremena) z veriteľa na dlžníka, t.j.na žalovaného. Odvolací

súd dôkazné prostriedky produkované žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie hodnotí ako
nespôsobilé preukázať procesnú obranu žalovaného. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným nie
je možné dospieť k ním tvrdenému záveru, že všetky oprávnené nároky voči žalobcovi boli uhradené
a že čiastočné plnenie 50.000,- Eur malo predstavovať plnenie za „práce uznané v rozpise“. Žalovaný
žiadny takýto „rozpis“ súdu nepredložil a ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo

možné vyvodiť, čo má byť predmetom sporu a predmetom dokazovania, ktoré práce z (nepredloženého)
rozpisu teda uznal a zaplatil a ktoré neuznal a z akého dôvodu. Navyše, odvolací súd zastáva názor,
že takýmto rozpisom prác disponoval nielen žalobca, ale aj žalovaný, preto bol povinný ho na podporu
svojich tvrdení v konaní predložiť, nakoľko je to práve žalovaný, ktorý mal byť v spore stranou, ktorá
vyvráti tvrdenia žalobcu a taktiež jednoznačne vyvráti domnienku o existencii záväzku v zmysle § 323

ods. 1 ObZ. Pokiaľ za tohto stavu súd prvej inštancie vyhodnotil čiastočné plnenie ako uznanie zvyšku
dlhu a následne vyžadoval unesenie dôkazného bremena od žalovaného, nemožno postupu a záverom
súdu prvej inštancie nič vytknúť. Odvolací súd preto odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP aj v otázke preukázania procesnej obrany žalovaného o neexistenciu
žalovaného dlhu posúdil ako neopodstatnené, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne vec posúdil.

22. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, keď žalovaný namieta
nevykonanie dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného, súd prvej inštancie odôvodnil svoj postup
tým, že mal skutkový stav pre rozhodnutie spoľahlivo zistený predloženými listinnými dôkazmi a takéto

výsluchy by boli nadbytočné a neprispeli by k lepšiemu objasneniu skutkového stavu. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019, z ktorého
vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý
ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Odvolaciemu súdu nie je
ani z odvolania, ani z procesnej obrany žalovaného pred súdom prvej inštancie zrejmé, aké konkrétne

skutkové okolnosti mali byť predmetom dokazovania výsluchom žalobcu a žalovaného, z ktorých by mal
súd prvej inštancie ktorú spornú otázku vyhodnotiť inak. Vo vyjadrení zo dňa 19.12.2022 síce žalovaný
navrholvykonaniedokazovaniavýsluchomžalobcuažalovaného,avšakbezakéhokoľvekodôvodnenia.
Ustanovenie § 195 ods. 1 CSP neupravuje povinnosť súdu nariadiť výsluch strany, ale možnosť súdu
na návrh nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za

podmienky, ak ich nemožno preukázať inak. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že vzhľadom na výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi by vykonanie dokazovania
výsluchom strán sporu bolo nadbytočné. Odvolací súd námietku nevykonania navrhnutého dôkazu preto
vyhodnotil ako nedôvodnú.

23. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie v merite, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Dôkazný
stav zistený súdom prvého stupňa poskytol spoľahlivý a nepochybný záver pre podstatné a rozhodnéskutočnosti v danej sporovej právnej veci. Preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania

podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).