Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 23C/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825200543
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3825200543.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX,
XXX XX E., zast.: Peter Janík, advokát, so sídlom Košovská cesta 1, 9710 1 Prievidza, proti žalovaným:
1/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. D. XXXX, XXX XX G. D., 2/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. D. XXXX, XXX XX G. D., o zaplatenie 6900,- eur s príslušenstvom a iné, o zabezpečovacom
opatrení, takto

r o z h o d o l :

I. Nariaďuje zabezpečovacie opatrenie:

Súd za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ vo výške 6900,- eur, ktorú
si žalobca uplatňuje voči žalovaným 1/ a 2/ v konaní na Okresnom súde Prievidza vedenom pod
spisovou značkou 23C/4/2025 zriaďuje v prospech žalobcu záložné právo k pohľadávke žalovaného
1/ voči súdnemu exekútorovi JUDr. Július Rosina, so sídlom exekútorského úradu Stummerova

1553, Topoľčany, ktorá vznikne nadobudnutím právoplatnosti Uznesenia Okresného súdu Prievidza
č.k. PE-2Er/196/2017-340 zo dňa 04.12.2024, a to k časti pohľadávky na vyplatenie zvyšku výťažku
z predaja nehnuteľnosti po vyplatení pohľadávok všetkých oprávnených podľa rozvrhu výťažku, ktorý
zostavil JUDr. Július Rosina, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, Topoľčany dňa
17.05.2024 a ktorý rozvrh výťažku Okresný súd Prievidza schválil uznesením PE-2Er/196/2017-340 zo

dňa 04.12.2024, a to do výšky 6900,- eur.
II. Vo zvyšnej časti návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zamieta,
III. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.
IV. Súd strany poučuje o tom, že zabezpečovacie opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší
v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 6900,- eur s odôvodnením,
že Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. PE-2Er/196/2017-182, (právoplatným dňa 9.2.2024) bol
schválený príklep, ktorý udelil súdny exekútor JUDr. Július Rosina žalobcovi ako vydražiteľovi na dražbe
nehnuteľností, ktorá sa konala dňa 18.01.2023 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Partizánske, odbor katastrálny na LV č. XXX, v k.ú. G.
D., obec G. D., okres E. a to: parcela CKN č. XXXX/X – záhrada o výmere 269 m2, parcela CKN

č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2 a na LV č. XXXX, v k.ú. G. D., obec G.
D., okres E. a to: stavba – rekreačný domček súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa na parcele CKN
č. XXXX/X. Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
účinnom do 31.3.2017; ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva
sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. Keďže žalobca najvyššie podanie

riadne doplatil, stal sa vlastníkom nehnuteľností, predmetu dražby spätne ku dňu 18.1.2023. Počnúc
týmto dňom možno konštatovať, že žalovaní užívajú nehnuteľnosť patriacu žalobcovi bez právnehodôvodu. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žalovaných 1/ a 2/ vyzval na vypratanie
a odovzdanie nehnuteľnosti a na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote 14 dní od doručenia
výzvy. Žalovaní výzvu prevzali obaja zhodne dňa 10.1.2025; žalobcom poskytnutá lehota však márne

uplynula. Žalovaní na doručenú výzvu nijako nereagovali a nič žalobcovi nezaplatili. Žalovaní aj napriek
doručenej výzve na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti žalobcovi, túto i naďalej užívajú, za užívanie
nehnuteľnosti žalobcovi nič neplatia a neuhrádzajú ani náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Na
základe uvedených vecných a právnych skutočností je možné konštatovať, že žalovaní nehnuteľnosť
vo výlučnom vlastníctve žalobcu užívajú bez právneho dôvodu, túto nevypratali a neodovzdali ani

na výzvu žalobcu. Žalobca nielenže nehnuteľnosti nemôže užívať, ale napriek tomu musí uhrádzať
platby súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti ako je daň z nehnuteľnosti a jej poistenie. Žalovaní za
užívanie nehnuteľnosti žalobcovi nič neplatia a k nehnuteľnosti nemajú ani žiadne užívacie právo.
Žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, v zmysle vyššie uvedeného, uplatňuje
touto žalobou vo výške 300,- eur mesačne za obdobie od februára 2023 (vrátane) až do januára
2025 (vrátane) t.j. spolu za 23 mesiacov do podania tejto žaloby, čo spolu predstavuje sumu 6900,-

eur (suma slovom šesťtisícdeväťsto). Minimálne o túto sumu a doposiaľ minimálne za toto obdobie
sa žalovaní obohatili (mesačne obohacovali) na úkor žalobcu v dôsledku ušetreného obvyklého
nájomného v súvislosti s vyššie uvedeným užívaním nehnuteľnosti žalobcu, a preto túto sumu žalobca
žiada vydať titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca si svoj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatňuje touto žalobou ďalej aj čo do nárokov, ktoré mu z rovnakého právneho dôvodu

voči žalovaným vzniknú v budúcnosti po podaní tejto žaloby, a to v rozsahu 300,- eur mesačne za
každý ďalší celý kalendárny mesiac bezdôvodného užívania Nehnuteľnosti žalovanými v období počnúc
februárom 2025 a končiac kalendárnym mesiacom predchádzajúcim mesiacu, kedy dôjde zo strany
žalovaných k vyprataniu a riadnemu odovzdaniu nehnuteľnosti žalobcovi resp. kalendárnym mesiacom
predchádzajúcim mesiacu, kedy dôjde k rozhodnutiu okresného súdu o priznanom nároku (podľa toho,

ktorý okamih nastane skôr). Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania, pozostávajúci zo
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V žalobe označil a k žalobe pripojil listinné
dôkazy.
2. V podanej žalobe sa žalobca súčasne domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým
žiada, aby súd zriadil v jeho prospech záložné právo k pohľadávke žalovaného 1/, ktorá vznikne

nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. PE-2Er/196/2017-340, ECLI:
SK: OSPD:2024:3617201708.6 zo dňa 04.12.2024, na vyplatenie sumy 14940,30 eur od súdneho
exekútora JUDr. Júliusa Rosinu ako výťažku predaja nehnuteľnosti prevyšujúceho všetky prihlásené
pohľadávky veriteľov podľa rozvrhu výťažku, ktorý zostavil tento súdny exekútor dňa 17.05.2024, a ktorý
Okresný súd Prievidza schválil uznesením č.k. PE-2Er/196/2017-340 zo dňa 04.12.2024. Pohľadávka

žalobcu, ktorá sa zabezpečuje zriadením záložného práva, predstavuje nárok žalobcu uplatnený proti
žalovaným 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6900,- eur od februára 2023 do januára
2025.
3. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že súdny exekútor JUDr.
Július Rosina v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. Ex 780/20 dňa 17.05.2024 zostavil rozvrh

výťažku predaja nehnuteľnosti, ktorá patrila žalovaným 1/ a 2/, podľa ktorého vyplatí povinnému, ktorým
je žalovaný 1/ sumu 14940,30 eur, čo predstavuje výťažok predaja nehnuteľnosti, prevyšujúci všetky
v rozvrhu uplatnené pohľadávky, čo je postup v súlade s ust. §157 ods. 4 Exekučného poriadku (tzv.
hyperocha). Žalobca ďalej uviedol, že exekútorom zostavený rozvrh Okresný súd Prievidza uznesením
č.k. PE-2Er/196/2017-340 zo dňa 04.12.2024 schválil, predmetné uznesenie však zatiaľ nenadobudlo

právoplatnosť. Argumentoval, že takto žalovanému 1/ vzniká majetkové právo (pohľadávka), ktoré ho
oprávňuje nárokovať si vyplatenie sumy 14940,30 eur od súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu z
rozvrhu výťažku predaja nehnuteľnosti, ktorý zostavil tento súdny exekútor v rámci exekúcie vedenej
pod sp.zn. Ex 780/20 a ktorý Okresný súd Prievidza schválil. Žalobca zastáva názor, že majetkové právo
žalovaného 1/ na vyplatenie hyperochy je pohľadávkou, ktorej vznik závisí od splnenia podmienky,

ktorou je podmienka, že uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. PE-2Er/196/2017-340 zo dňa
04.12.2024 nadobudne právoplatnosť.

4. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, listinnými dôkazmi
pripojenými k návrhu: Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. PE-2Er/196/2017-182 zo dňa

19.01.2024 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k.
PE-2Er/196/2017-340 zo dňa 04.12.2024, výpis z Centrálneho registra exekúcií, Potvrdenie spoločnosti
Vaša Realitná, s.r.o. zo dňa 20.1.2025.5. Z listín predložených žalobcom mal súd za osvedčené:

6. Uznesením Okresného súdu Prievidza PE-2Er/196/2017-182 zo dňa 19.01.2024 súd schválil príklep

udelený dňa 18.1.2023 súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, so sídlom exekútorského úradu
v Topoľčanoch, Stummerova 1553, pri dražbe nehnuteľností vo vlastníctve povinného, zapísaných
Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres E., obec G. D.,
katastrálne územie G. D., parcely registra „C“ evidované na mape určeného operátu: pozemok parc.
č. XXXX/X záhrada o výmere 269 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57

m2, na LV č. XXXX pre okres E., obec G. D., katastrálne územie G. D., parcely registra „C“ evidované
na mape určeného operátu: rekreačný domček s.č. XXXX na parc. č. XXXX/XX vydražiteľovi A. B.,
nar. XX.XXXXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom E., C. XXXX/XX (žalobcovi). Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 09.02.2024.
7. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. PE-2Er/196/2017-340 zo dňa 04.12.2024 súd schválil
rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností vedených v k.ú. G. D. na LV č. XXX, záhradu na parcele č. XXXX/

X vo výmere 269 m2, zastavanú plochu a nádvorie na parcele č. XXXX/X vo výmere 57 m2, ktoré sú
vo vlastníctve povinného v podiele 1/1 a z dražby nehnuteľnosti vedenej v k.ú. G. D. na LV č. XXXX,
rekreačný domček na parcele č. XXXX/X, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a H.
F. tak, že z podstaty tvorenej výťažkom z dražby nehnuteľností vo výške 24000,- eur boli uspokojené
pohľadávky:

A/ pohľadávka podľa § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku: trovy súdneho konania 14,75 eur,
trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní 616,01 eur, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50
eur, trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, so sídlom exekútorského
úradu Topoľčany, Stummerova 1553, pod sp. zn. EX 780/2020 v sume 1506,74 eur,

B/ pohľadávka podľa § 157 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku:

· pohľadávka zabezpečená záložným právom zriadeným na vydražené nehnuteľnosti v prospech
oprávnenéhoEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,vymáhaná

súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, so sídlom v Bratislave - Hrad, Zámocká 30, pod sp.
zn. EX 28362/23, vo výške 1.139,16 eur,

· pohľadávka zabezpečená záložným právom zriadeným na vydražené nehnuteľnosti v prospech
oprávneného WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, IČO:

34 127 798, vymáhaná súdnym exekútorom JUDr. Júliusom Rosinom, so sídlom exekútorského úradu
Topoľčany, Stummerova 1553, pod sp. zn. EX 780/20, vo výške 2.453,56 eur,

· pohľadávka zabezpečená záložným právom zriadeným na vydražené nehnuteľnosti v prospech
oprávneného AB 4 B.V., so sídlom Strawinskylaan 933, WTC Twr A, 107 7 Amsterdam, IČO: 34 186

049, vymáhaná súdnym exekútorom JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, so sídlom exekútorského úradu
Prešov, Slovenská 52, pod sp. zn. EX 796/17, vo výške 436,25 eur,

· pohľadávka zabezpečená záložným právom zriadeným na vydražené nehnuteľnosti v prospech
oprávneného KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,

Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, vymáhaná súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, so sídlom
exekútorského úradu Levice, Ku Bratke 3, pod sp. zn. EX XXXX/XX-X, vo výške 580,92 eur,

· pohľadávka zabezpečená záložným právom zriadeným na vydražené nehnuteľnosti v prospech
oprávnenéhoEOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnska5,IČO:35724803,vymáhaná

súdnym exekútorom JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom v Kostolec 36/9, pod sp. zn. 91EX 111/21, vo
výške 2.295,81 eur.
8. Z výpisu z Centrálneho registra exekúcií mal súd za osvedčené, že voči žalovanému 1/ je vedených
5 exekúcii.
9. Spoločnosť Vaša Realitná, s.r.o., Bojnická cesta 4, 95701 Prievidza v listine zo dňa 20.1.2025 uvádza,

že poskytuje služby – sprostredkovanie predaja a prenájmu nehnuteľností v katastrálnom území E.
a okolie, po oboznámení sa s nehnuteľnosťou – rekreačný domček v k,ú. G. D. s.č. XXXX spolu s
pozemkom o celkovej výmere 326 m2 zapísané na LV č. XXXX uvádza, že odplata za ich prenájom sa
trhovo pohybuje vo výške minimálne 300,- eur za mesiac + energie.10. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
11. Podľa § 151c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v

budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
12. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt
a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí,
práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
13.Podľa§151mbods.3Občianskehozákonníka,akbolvznikzáložnéhoprávapoddlžníkovioznámený
alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo

inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi.
14. Podľa ust. § 150 ods.1,2 Exekučného poriadku (1) Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby
vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. (2) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a
súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

15. Podľa ust. § 157 ods. 4 Exekučného poriadku, ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky
podľa odsekov 1 a 2, vyplatí exekútor po úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku
povinnému.
16. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17.Podľaust. § 488 ObčianskehozákonníkaZáväzkovýmvzťahomjeprávnyvzťah,zktoréhoveriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa
ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len Civilný sporový
poriadok) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
20. Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až potom,

ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
21. Podľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú
primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
22. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane

uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
26. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
27. Podľa § 328 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30dníod doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od
doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
28. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

29. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
30. Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
31. Súd vydá zabezpečovacie opatrenie, ak je to naliehavé a ak nemá závažnejšie pochybnosti o

samotnomnárokužalobcu.Mieruosvedčeniaskúmavovzťahukukonkrétnejveci,aosvedčenietvrdenej
skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Je evidentné, že pred vydaním zabezpečovacieho
opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia,
je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že

existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, a aby nebolo
vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia
zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje
takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera o

svedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je
potrebné takto rozhodnúť. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie slúži však
len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný
výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym

rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až
zápisom do príslušného registra. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom
na naplnenie jeho účelu a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo
výkone jeho práv nad nevyhnutnú mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie
od povinnej osoby spravodlivo požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak

primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv
dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia
pred podaním žaloby vo veci samej navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov(zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových

pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto
prípade rešpektovať požiadavku proporcionality. Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenie
najmä nasledujúcich základných hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce danosť práva a obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), 2/ právne účinky

opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality).
32. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli

osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,
musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonomexekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery.
33. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže

vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento
peňažný nárok trvá a je dôvodný, ako aj uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia
bude ohrozená.
34. Predmet, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením je stanovený čo najširšie a

koliduje vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v ust. § 118 ods.1
a ust. § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež
označuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva iné majetkové hodnoty. Z dikcie ust. § 151d ods.1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného
práva, je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je totiž založený výkon záložného práva-
speňaženie zálohu. Vzhľadom k tomu, že peňažná pohľadávka je prevoditeľná, súd má za to, že

je možné zriadiť sudcovské záložné právo aj na zvyšok výťažku z dražby, ktorý má byť vyplatený
žalovanému 1/ a teda, že sa jedná o spôsobilý predmet záložného práva. Pohľadávka nemusí byť v čase
vydania zabezpečovacieho opatrenia vykonateľná, ani zažalovaná, avšak, k výkonu tohto záložného
práva možno pristúpiť až po tom, čo bola zabezpečená pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

35. Medzi žalobcom a žalovaným 1/ a 2/ sa vedie konanie vo veci samej o zaplatenie sumy 6900,- eur
s príslušenstvom, a tým sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
a to existencia návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku.
36. Predmetné konanie nie je v čase vydania tohto rozhodnutia právoplatne skončené. Existenciu

pohľadávky v tomto konaní žalobca osvedčuje právami a povinnosťami žalobcu a žalovaných
upravenými zásadami bezdôvodného obohatenia titulom užívania nehnuteľností žalovanými potom ako
tieto žalobca nadobudol núteným výkonom, exekúciou. Taktiež žalobca osvedčil uznesením o udelení
príklepu, že žaloba je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré žalovaný 1/ a 2/ od
nadobudnutia vlastníctva žalovaným a aj v súčasnosti užívajú bez právneho dôvodu. Žalobca osvedčil,

že žalovaný 1/ má majetok, ktorý je spôsobilým predmetom záložného práva – pohľadávku na plnenie,
na vyplatenia finančných prostriedkov.
37. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil všetky podmienky
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobca osvedčil skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti jeho nároku a taktiež osvedčil aj obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie.

38. Súd má zato, že žalobca predložil dostatočne konkrétne dôkazy, ktoré vzbudzujú obavu reálneho
zmarenia výkonu rozhodnutia. O tom, že môže dôjsť k sťaženiu vymáhateľnosti pohľadávok svedčí
aj platobná disciplína žalovaného 1/ vo vzťahu k exekučným konaniam, súd má osvedčené že voči
žalovanému 1/ sa toho času vedia viacero exekúcií.
39. Základnou funkciou zabezpečovacieho opatrenia je prevencia, ktorá má slúžiť zmierneniu obavy

veriteľa doposiaľ nezabezpečenej pohľadávky, že k uspokojeniu jeho nárokov v prípade výkonu
rozhodnutia nedôjde. Zásadnou je preto včasnosť podaného návrhu. Inak povedané, zriadenie
záložného práva má zmysel len vtedy, pokiaľ ešte existuje majetok, ktorý je možné zabezpečovať. Na
tomto mieste súd zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov.

40. Z obsahu žaloby, pripojených príloh je zrejmé, že nie je vylúčená existencia pohľadávky žalobcu
voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/, i s uplatneným príslušenstvom. Čo sa týka ďalšej kumulatívnej
podmienky pre vyhovenie návrhu, súd konštatuje, že žalobca rovnako osvedčil aj to, že bez nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému 1/ ohrozená. Žalobca
listinnými dôkazmi taktiež preukázal relevantnú skutočnosť, že ekonomická situácia žalovaného 1/ je

toho času nepriaznivá (je voči nemu vedených viacero exekúcií), čo by mohlo mať v prípade, ak by
žalobca svoj nárok neuplatnil včas, v priebehu výkonu rozhodnutia negatívne dôsledky na uspokojenie a
na výšku uspokojenia jeho pohľadávky do výšky ktorej ju navrhuje zabezpečiť. Zároveň má súd za to, že
z hľadiska rozsahu zabezpečenia nevzniká ani zjavný nepomer v takom rozsahu, žeby to súd považoval
za zjavne neproporcionálny a neprimeraný zásah do majetkových pomerov dlžníka – žalovaného 1/.

41. Samotná výška pohľadávky je v čase rozhodovania súdu o zabezpečovacom opatrení 8504,72
eur (pohľadávka žalobcu 6900,- a budúca pohľadávka (príslušenstvo) náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 1604,72 eur (nárok žalobcu na náhradu trov konania)), ktorú však žalobca navrhujezabezpečiť len do výšky 6900,- eur a zálohom je peňažná pohľadávka žalovaného 1/ vo výške
14940,30 eur. Súd z dôvodu, že je viazaný návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
( čo znamená že nepriznáva žalobcovi viac práv ako si uplatňuje), v časti do navrhovanej výšky

zabezpečenia 6900,- eur vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol, pretože žalobca navrhol zabezpečiť
pohľadávku vo väčšom rozsahu (až vo výške 14940,30 eur), a keďže ide v prípade peňažnej pohľadávky
o deliteľné plnenie, mohol takto rozhodnúť.
42. Súd tiež uvádza, že možno prisvedčiť argumentácii žalobcu, že nebude môcť žiadať o súdnu
ochranu nariadením zabezpečovacieho opatrenia až po tom, čo uznesenie, ktorým exekučný súd

schválil rozvrh výťažku, nadobudne právoplatnosť, keďže je vysoko pravdepodobné, že po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia dôjde k bezodkladnému vyplateniu zostatku výťažku predaja žalovanému
1/ (§ 157 Exekučného poriadku), pričom vyplatením hyperochy žalovanému 1/ v plnej výške by už
zabezpečovacie opatrenie nemuselo byť vykonateľné (žalovaný 1/ by bezprostredne plnenie ako jeho
vlastník napr. spotreboval, alebo bu s ním inak nakladal), a nespĺňalo by tak požiadavku efektívnosti.
Zhrnúc vyššie uvedené, keďže boli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd

návrhu žalobcu na jeho nariadenie v časti (keďže je viazaný návrhom) vyhovel.

43.Zároveňsúduvádza,žepodľaust.§343ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkuvýkonzáložnéhopráva
môže nastať až po tom, ako bude zabezpečená pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
44. Zároveň súd poukazuje, že ak sú žalovaní názoru, že dôvody pre nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia pominuli, môžu podať na súd voči žalobcovi návrh na zrušenie zabezpečovacieho oparenia,
o ktorej okolnosti súd žalovaných poučil. Toto zabezpečovacie opatrenie môže byť zrušené postupom
v súlade s § 344 a § 334 Civilného sporového poriadku p., podľa ktorého súd na návrh neodkladné
opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
45.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, súd o nároku na náhradu
trov konania vzhľadom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku nerozhoduje a rozhodne podľa
zásad upravených v ust. § 255 a nasl. Civilného sporového poriadku v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí, t.j. v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prievidza (§ 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V Bánovciach nad Bebravou, dňa 3. marca 2025
JUDr. Monika Sitáriková

sudkyňa