Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/211/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200946
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte v zložení: JUDr. Andrea Daráková (predsedníčka senátu), Mgr.

Roman Die (člen senátu - sudca spravodajca), JUDr. Pavol Tkáč (člen senátu), v právnej veci žalobcu:
Eustream, a.s., so sídlom: Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 712, právne zastúpeného:
JUDr.MichalTreščákml.,advokátsosídlomkancelárieŠtúrova17,04001Košice,IČO:35555823,proti
žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, za
účasti ďalšieho účastníka konania: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2020/046917 KOV zo dňa 23.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odboru opravných prostriedkov č.

OU-KE-OOP4-2020/046917 KOV zo dňa 23.11.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa správnou žalobou podanou pôvodne na Krajskom súde v Košiciach domáhal súdneho
prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. č. OU-KE-OOP4-2020/046917 KOV zo dňa 23.11.2020
(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) vydaného Okresným úradom Košice, odbor opravných
prostriedkov (ďalej aj ako „žalovaný“) s tým, že zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho

súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,
v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023
vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci
stal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

II. Administratívne konanie

3. Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj ako „Okresný úrad HE“) rozhodnutím č.
OU-HE-PLO-2018/000605-5 zo dňa 24.05.2018 (právoplatné dňa 22.06.2018) okrem iného rozhodol,
že v tomto rozhodnutí bližšie konkretizované lesné pozemky dočasne vyníma na dobu 4 rokovod právoplatnosti rozhodnutia z plnenia funkcií lesov, a to za účelom realizácie pracovného pruhu
stavby „Prepojovací VTL plynovod Poľsko-Slovensko“. Obmedzenie vo využívaní uvedených pozemkov
spočívalo v tom, že po stanovenú dobu budú bez lesných porastov. Medzi konkretizovanými pozemkami

boli aj parcely registra „C“ č. 767/10, 767/17 a 767/18, k.ú. Oreské, zapísané na LV č. XXX v dielci 125a
lesného celku (ďalej aj ako „dotknuté lesné pozemky“) vo vlastníctve p. A. B. (ďalej aj ako „ďalší účastník
konania“). V čl. III. bodoch 1. až 8 tohto rozhodnutia Okresný úrad Humenné zároveň uložil žalobcovi
povinnosti:
- uhradiť odvod za stratu mimoprodukčných funkcií lesa vo výške 20.484,57 € a preukázať jeho úhradu

(body 1. až 4.),
- vykonávať práce mimo obdobia intenzívnych prác v lese, mimo obdobia osobitne významného
z hľadiska funkcií lesa, najmä jarného zalesňovania, rozmnožovania živočíchov a zvýšeného
nebezpečenstva vzniku požiarov, pri realizácii nesmú byť poškodené okolité lesné pozemky a porasty
(bod 5.),
- dodržať podmienky, ktorými sa zabezpečí ochrana lesných pozemkov a podmienky, ktoré vyplývajú

z vyjadrení dotknutých orgánov verejnej správy, vlastníkov, správcov alebo obhospodarovateľov
predmetných pozemkov (bod 6.),
- v teréne vyznačiť hranice odlesnenia, začiatok, priebeh a ukončenie odlesňovacích prác vzájomne
koordinovať s obhospodarovateľmi lesných pozemkov a príslušnými lesnými hospodármi (bod 7.),
- zaevidovať ťažbu vykonanú podľa tohto rozhodnutia v lesnej hospodárskej evidencii ako mimoriadnu

ťažbu podľa § 22 ods. 2 písm. b) Zákona o lesoch (bod 8.).

4. Oznámením zo dňa 17.05.2019 Okresný úrad Michalovce, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj ako
„Okresný úrad MI“) oznámil žalobcovi začatie správneho konania o inom správnom delikte pre porušenie
§ 22 ods. 2 písm. c/ a § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch (ďalej aj ako „Zákon o lesoch“),

ktorého sa mal dopustiť žalobca vykonaním neoprávnenej ťažby v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018 na
lesných pozemkoch zapísaných na LV č. XXX v k. ú. Oreské, na parcele registra C 761/10, ktorých
vlastníkom je ďalší účastník konania. Dňa 29.05.2019 sa v tejto veci uskutočnilo ústne prerokovanie,
na ktorom bol zástupca žalobcu oboznámený o obvinení zo spáchania priestupku na úseku lesného
hospodárstva podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch tým, že v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018

bolo bez povolenia vyrúbaných 80 až 100 kusov dreviny dub čím bola spôsobená škoda ďalšiemu
účastníkovi konania a došlo k porušeniu § 22 a 23 Zákona o lesoch. Zástupca žalobcu uviedol,
že výrub bol vykonávaný na podklade rozhodnutia Okresného úradu HE, prebiehala komunikácia
s ďalším účastníkom konania, odbornému lesnému hospodárovi (ďalej aj ako „OLH“) D. E. bolo zaslané
písomné oznámenie o začatí odlesňovania č. 6973/2018 zo dňa 05.12.2018. Uviedol tiež, že z dôvodu

nedostatočnej komunikácie žalobca zaslal D. E. výzvu na koordináciu odlesňovacích prác č. 1155/2019
zo dňa 20.02.2019, na ktorú tento reagoval listom doručeným žalobcovi dňa 06.03.2019, v ktorom
uviedol, že: „Ako OLH príslušný v danej veci budem súčinný v právomociach, ktoré mi zo zákona
a príslušných predpisov prislúchajú. Ak mi budú doručené príslušné rozhodnutia, zabezpečím lesnícko-
evidenčnénáležitosti,terénnenáležitostiapovyzvanívlastníkomvystavímpovolenienaťažbu,prípadne

budem spolupracovať pri meraní a ohodnocovaní dreva.“ Zástupca žalobcu mal za to, že ďalší účastník
konania zamlčal OLH existenciu povolenia na výrub a zámerne spôsobil opomenutie splnenia povinností
OLH. Následne bol správnym orgánom prijatý záver o upustení od sankcie za porušenie zákona.

5. Dňa 26.06.2019 Okresný úrad MI vydal Oboznámenie s podkladmi a návrhom rozhodnutia, v ktorom

uviedol čo bude tvoriť podklad ním vydaného rozhodnutia s tým, že navrhol pokutu na spodnej hranici
sadzby vo výške 165 €. K uvedenému sa vyjadril ďalší účastník konania, ktorý mal za to, že v danom
prípade ide o trestný čin, nesúhlasil s výškou pokuty a navrhol uložiť pokutu v hornej hranici sadzby.
Vyjadril sa tiež žalobca, ktorý opísal komplikované vzťahy s ďalším účastníkom konania s tým, že
prebieha už aj súdne konanie, mal za to, že sa v danom prípade jednalo o povolený výrub, trestné

konanie iniciované ďalším účastníkom konania bolo zastavené a jeho argumentáciu označil za účelovú.

6. Dňa 21.08.2019 Okresný úrad MI vydal rozhodnutie č. OÚ-MI-PLO-2019/006620-Ziv (ďalej aj ako
„Rozhodnutie 2“), ktorým podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,00
€ za neplnenie povinností pri ťažbe tým, že ťažil drevnú hmotu bez písomného súhlasu a vyznačenia

ťažby OLH, čím porušil ust. § 23 ods. 1 Zákona o lesoch. Po zhrnutí skutkového stavu Okresný
úrad MI konštatoval, že základným predpokladom pre uloženie sankcie bola skutočnosť, že poškodenie
alebo ohrozenie zákonom chráneného záujmu nastalo prevádzkovou činnosťou právnickej osoby,
ktorá nevyužila všetky možnosti a nevyvinula väčšie úsilie na odvrátenie porušenia právnej povinnostizískaním písomného súhlasu na ťažbu. Pri určovaní výšky sankcie správny orgán prehodnotil všetky
vyjadrenia a známe skutočnosti, prihliadal na objektívnu výpoveď zástupcov žalobcu, ktorú bral ako
poľahčujúcu okolnosť a uložil sankciu v sume, ktorá je pre toto porušenie podľa správneho orgánu

adekvátna. Žalobca voči Rozhodnutiu 1 podal odvolanie, v ktorom argumentoval obdobne ako v rámci
ústneho prerokovania dňa 29.05.2019 s tým, že ďalej namietal konanie ďalšieho účastníka konania a D.
E. a postup správneho orgánu, ktorý najprv navrhol upustiť od sankcie, potom navrhol pokutu vo výške
165 € a Rozhodnutím 1 uložil pokutu 500 €. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
OU-KE-OOP4-2020/009238 KOV zo dňa 31.01.2020 a napriek tomu, že dospel k záveru o naplnení

skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch, zrušil Rozhodnutie 1
zdôvodunepreskúmateľnostispočívajúcejnajmävnedostatočnomopiseskutku,ktoréhosamalžalobca
dopustiť.

7. Dňa 27.03.2020 Okresný úrad MI vydal opätovne Oboznámenie s podkladmi a návrhom rozhodnutia
a následne vydal rozhodnutie č. OÚ-MI-PLO-2020/001496-016 zo dňa 14.04.2020 (ďalej aj ako

„Rozhodnutie 2“), ktorým podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,00
€ za neplnenie povinností pri ťažbe tým, že ťažil drevnú hmotu bez písomného súhlasu a vyznačenia
ťažby OLH v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018 v k. ú. Oreské na parcelách registra „C“ č. 767/10, 767/17
a 767/18 vedených na LV XXX v dielci 125a, Lesnom celku Lesy Strážske v množstve 136,15 m3 na
ploche holiny 0,32 ha, čím porušil ust. § 23 ods. 1 Zákona o lesoch. Rozhodnutie 2 Okresný úrad

MI odôvodnil v zásade totožným spôsobom ako Rozhodnutie 1. Voči Rozhodnutiu 2 podal žalobca
opätovne odvolanie, v ktorom namietal účastníctvo ďalšieho účastníka konania, nepreskúmateľnosť
Rozhodnutia 2 z dôvodu absencie odôvodnenia k zásadným skutočnostiam a samotnej výške pokuty,
rozpor s princípom právnej istoty a predčasnosť vydania rozhodnutia keď toto rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené deň predtým než mu bolo doručené Oboznámenie s podkladmi a návrhom

rozhodnutia. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP4-2020/029447 KOV
zo dňa 17.07.2020, ktorým zrušil Rozhodnutie 2 z dôvodu neodôvodnenia výšky pokuty a procesného
pochybenia spočívajúceho v neumožnení žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

8. Následne Okresný úrad MI vydal v poradí už tretie rozhodnutie č. OÚ-MI-PLO-2020/001496/1-

Ziv zo dňa 04.09.2020 (ďalej aj ako „Rozhodnutie 3“), ktorým podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch
uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,00 € za neplnenie povinností pri ťažbe tým, že ťažil drevnú
hmotu bez písomného súhlasu a vyznačenia ťažby OLH v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018 v k. ú.
Oreské na parcelách registra „C“ č. 767/10, 767/17 a 767/18 vedených na LV XXX v dielci 125a,
Lesnom celku Lesy Strážske v množstve 136,15 m3 na ploche holiny 0,32 ha, čím porušil ust. §

23 ods. 1 Zákona o lesoch. Aj voči Rozhodnutiu 3 podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na
obsah predchádzajúceho odvolania a namietal celkovú nepreskúmateľnosť Rozhodnutia 3 z dôvodu, že
správny orgán sa nezaoberal a nevyhodnotil vecné argumenty žalobcu a opätovne vytkol správnemu
orgánu nedodržanie § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny
poriadok“).

III. Napadnuté rozhodnutie

9. O v poradí treťom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým odvolanie
žalobcu zamietol a Rozhodnutie 3 potvrdil. V napadnutom rozhodnutí žalovaný v krátkosti zhrnul

skutkový stav, odvolacie námietky žalobcu, citoval prislúchajúce zákonné ustanovenia a v záverečnej
časti sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu. Mal za to, že výrok Rozhodnutia 3 je
jednoznačný a že ďalšiemu účastníkovi konania svedčí účastníctvo v administratívnom konaní, keďže
je vlastníkom lesných pozemkov, na ktorých bola vykonaná ťažba v rozpore so zákonom. Žalovaný
mal tiež za to, že Okresný úrad MI už v Oboznámení s podkladmi a návrhom rozhodnutia vysvetlil

akými úvahami bol vedený, keď zmenil svoj návrh o upustení od sankcie, konštatoval, že skutok sa stal
a tak nebolo možné upustiť od sankcie, ani zastaviť konanie. Mimoriadna ťažba bola síce vykonaná
na základe rozhodnutia Okresného úradu HE ale v rozpore so zákonom bez písomného súhlasu OLH.
Podľa žalovaného Okresný úrad MI vyhodnotil všetky známe skutočnosti a výšku pokuty vo vzťahu
k nim aj odôvodnil. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia žalovaný v krátkosti zhrnul svoj rozhodovací

proces ako aj rozhodovací proces Okresného úradu MI s tým, že počas tohto rozhodovacieho procesu
bolo ustálené, že žalobca naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 64 písm. b/
Zákona o lesoch keď vykonal ťažbu dreva bez písomného súhlasu OLH a ním vydanými zrušujúcimi
rozhodnutiami sa len odstraňovali menšie nedostatky v rozhodnutiach Okresného úradu MI. Vo vzťahuk námietke ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že žalobca bol ešte
pred Rozhodnutím 1 oboznámený s podkladmi a návrhom rozhodnutia, naprieč celým konaním však
neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil nové dôkazy ktoré by mali vplyv na vecnú správnosť

rozhodnutia Okresného úradu MI.

IV. Správna žaloba

10. Žalobca po doručení napadnutého rozhodnutia inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia

podaním správnej žaloby, v rámci ktorej úvodom zhrnul skutkový stav a uviedol, že počas konania
namietal, že po celú dobu konal v zmysle vydaného právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Okresného úradu HE, ktoré ako jediné ukladalo podmienky pre výrub. Mal za to, že splnil všetky svoje
povinnosti, ktoré mu vyplývali z čl. III., bodov 1. až 8 rozhodnutia Okresného úradu HE. Nakoľko žalobca
neporušil a ani neopomenul žiadnu z týchto povinností, nemôže byť ako osoba konajúca podľa vydaných
rozhodnutí a v dobrej viere nijako sankcionovaná. Mal tiež za to, že nad rámec povinností uložených

mu rozhodnutím Okresného úradu HE preukázateľne písomne upozornil OLH na začatie výrubu a tým
na nutnosť plnenia jeho povinností, ktoré má podľa § 48 ods. 2 Zákona o lesoch. Žalobca pravidelne
komunikoval aj s ďalším účastníkom konania a informoval ho o pripravovaných krokoch. Poukázal
tiež na to, že v čase kedy rozhodnutie Okresného úradu HE nadobudlo právoplatnosť boli vlastníkom
Lesných pozemkov „Lesy Strážske“ a ich obhospodarovateľom „LS Strážske.“ Až v čase pred samotnou

realizáciou výrubu žalobca zistil, že v katastri nehnuteľností je zapísaný nový vlastník týchto pozemkov
p. B. (ďalší účastník konania). Po oznámení, že OLH je D. E., žalobca ihneď po zistení kontaktu na
OLH listom z 05.12.2018 oznámil OLH, že pristupuje k odlesneniu lesných pozemkov na podklade
rozhodnutí, ktoré citoval v tomto oznámení. Žalobca teda konal nad rámec svojich povinností uložených
mu rozhodnutím Okresného úradu HE, keďže rozsah výrubu bol určený práve týmto rozhodnutím a

preto D. E. ako zodpovedný OLH nemal právo rozhodovať o výrube, ale jeho jedinou povinnosťou bolo
zaevidovať drevnú hmotu po výrube. Preto sa žalobcovi postup OÚ Michalovce a jeho rozhodnutia javili
ako nesprávne, keďže na naplnenie skutkovej podstaty priestupku chýbal prvok protiprávneho konania.

11. Žalobca namietal rozpornosť konania Okresného úradu MI, ktorý mal najprv za to, že ťažba

nebola nelegálna a následne svoj záver zmenil. Poukázal na svoje odvolania, v ktorých namietal
nepreskúmateľnosť Rozhodnutia 1, neodôvodnenie výšky pokuty v Rozhodnutí 2 a taktiež jeho
nedostatočné odôvodnenie ako celku a porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca mal za to, že
Okresný úrad MI v Rozhodnutí 3 neodstránil pochybenie pri porušení § 33 ods. 2 Správneho poriadku,
nevyjadril sa k námietkam žalobcu ohľadne absencie jeho zavinenia, neodôvodnil výšku uloženej pokuty

a nevyhodnotil ani námietku žalobcu, že Okresný úrad MI konal v rozpore s princípom právnej istoty.

12. Žalobca napadnuté rozhodnutie označil za nepreskúmateľné a v súvislosti s dôvodmi podania
správnej žaloby poukázal na ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/, d/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok. Z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobcu zrejmé, aké

úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania a pri právnom posudzovaní veci a ako
sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so
skutkovými tvrdeniami, ktoré žalobca uviedol už vo svojom odvolaní proti Rozhodnutiu 1, a teda, že
žalobca pri výrube lesných drevín postupoval v súlade s rozhodnutím Okresného úradu HE, ktoré presne
určovalo povinnosti žalobcu pri výrube a povinnosť, za porušenie ktorej bola žalobcovi uložená pokuta v

tomto konaní v ňom nebola žalobcovi uložená. Preto sa žalobca nemohol dopustiť spáchania správneho
deliktu. Žalovaný sa v žiadnom zo svojich rozhodnutí nevysporiadal s podstatnou skutočnosťou, ktorou
boli špecifiká pri výrube uskutočnenom žalobcom. Žalobca totiž vykonal výruby lesných drevín z dôvodu
výstavby prepojovacieho VTL plynovodu medzi Poľskom a Slovenskom, ktorý má celoeurópsky význam.
Pre realizáciu tak náročného finančného a časového projektu, akým je výstavba nového plynovodu

žalobcom v dĺžke 110 km, je žalobca viazaný prísnymi pravidlami a lehotami na vykonanie všetkých prác,
vrátane presného harmonogramu kedy má dôjsť k výrubu lesných drevín, ktoré sú presne špecifikované
v rozhodnutí Okresného úradu HE. Podľa žalobcu je evidentné, že vykonal všetko, čo mu ukladalo
uvedenérozhodnutie.Podľanázoružalobcužalovanýnesprávneskutkovoaprávneposúdilvec,pretože
zo skutkových zistení vyvodil nesprávne závery.

13. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný podľa žalobcu nevysporiadal ani s námietkou žalobcu,
že žalovaný vo svojom zrušovacom rozhodnutí konštatoval, že sa stotožňuje s námietkou žalobcu,
že rozporné konanie Okresného úradu MI v úvode konania je v rozpore s princípom právnej istoty.Žalobca tiež uviedol, že na uloženie pokuty neboli splnené zákonné podmienky a v tomto prípade chýba
napadnutému rozhodnutiu právny základ, čo žalobca považuje za závažné pochybenie a hrubý zásah do
jeho práv a právom chránených záujmov. Napadnuté rozhodnutie trpí vadami a nedostatkami, a to najmä

nedostatočným odôvodnením a postupom v rozpore so zákonom. Žalovaný sa tiež podľa žalobcu počas
celého konania nevysporiadal s námietkou žalobcu, že pre uloženie pokuty chýba protiprávne konanie
žalobcu. Nevydanie písomného súhlasu OLH na ťažbu videl žalobca v konaní ďalšieho účastníka
konania, za ktoré nemôže byť sankcionovaný žalobca.

14. V záverečnej časti správnej žaloby žalobca poukázal na procesné pochybenie spočívajúce
v nedodržaní § 33 ods. 2 Správneho poriadku, teda že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Povinnosť správneho orgánu oboznámiť účastníka konania
pred vydaním rozhodnutia je podľa žalovaného obligatórnou náležitosťou správneho procesného
postupu a opomenutie splnenia tejto povinnosti nie je možné ospravedlniť. Znenie ust. § 33 ods. 2
Správneho poriadku ukladá správnym orgánom obligatórnu povinnosť, aby pred vydaním rozhodnutia

umožnili účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a
tým možno predísť odvolaniu a rozhodovaniu v druhostupňovom konaní. Táto obligatórna povinnosť
musí byť splnená pri každej prejednávanej veci v správnom konaní, bez ohľadu na to, že vec
bola vrátená žalovaným na nové prejednanie a rozhodnutie. V tomto konaní však Okresný úrad
MI túto povinnosť porušil a túto vadu nenapravil ani žalovaný. Žalobca nemá vedomosť o všetkých

zisteniach vykonaných dôkazoch, ktoré boli podkladom pre jednotlivé rozhodnutia. Navyše počas celého
konania nebol oboznamovaný s podaniami ďalšieho účastníka konania. Tým, že žalobca nebol pred
jednotlivými rozhodnutiami oboznamovaný s podkladmi pre rozhodnutie a tým sa k nim nemohol ani
žiadnym spôsobom vyjadriť, došlo k porušenie jednej zo základných zásad správneho konania, zásady
súčinnosti. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie podľa žalobcu trpí neodstrániteľnou vadou konania.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne vety z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010 a 3Sž/20/2008 zo dňa 18.09.2008.

V. Vyjadrenia účastníkov konania

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe v krátkosti zhrnul skutkový stav a uviedol,
že žalobné body sú v podstate totožné s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný vysporiadal
v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný mal za to,, že Okresný úrad MI zistil presne a úplne skutkový stav
veci, zohľadnil korešpondenciu žalobcu s OLH, čo vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť a z podkladov
rozhodnutia bolo jednoznačne preukázané, že žalobca ťažil drevnú hmotu v k. ú. Oreské na pozemkoch

vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania bez vyznačenia ťažby OLH a bez jeho písomného súhlasu,
čím žalobca porušil ust. § 23 ods. 1 Zákona o lesoch a naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu
podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch. Záverom žalovaný navrhol predmetnú správnu žalobu zamietnuť.

16. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním (replika) vyjadril žalobca, ktorý v tomto písomnom

podaní uviedol, že žalovaný v rozpore s § 121 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
neuviedol dôkazy na podporu svojich tvrdení a opomenul tiež povinnosť podľa § 150 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce
sa predmetného konania. V ďalšom texte uvedeného písomného podania žalobca v zásade zopakoval
svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe.

17. K replike žalobcu sa žalovaný po výzve krajského súdu duplikou nevyjadril.

18. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo
veci senát správneho súdu 6S.

19. Ďalší účastník konania, ktorý bol do konania pribratý uznesením správneho súdu sp. zn.
KE-7S/211/2020 zo dňa 20.01.2025 (právoplatné dňa 22.02.2025) sa k správnej žalobe po výzve
správneho súdu nevyjadril.

VI. Pojednávanie a vyhlásenie rozsudku

20. Správny súd po vykonaní prvotných procesných úkonov v danej veci nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na 31.03.2025 o 10:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalovaný, právny zástupcažalobcuaďalšíúčastníkkonaniazazachovanialehotynaprípravupojednávaniapodľa§108ods.3SSP.
Žalovaný sa pojednávania dňa 31.03.2025 nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadnym
spôsobom neospravedlnil. Ďalší účastník konania sa rovnako pojednávania nezúčastnil avšak svoju

neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným správnemu súdu dňa 19.03.2025 s tým, že súhlasí
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa teda zúčastnil len právny zástupca žalobcu.

21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zopakoval svoju žalobnú argumentáciu smerujúcu
voči procesnému pochybeniu orgánov verejnej správy (nesplnenie povinnosti podľa § 33 ods. 2

Správneho poriadku) a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia majúcom za následok
jeho nepreskúmateľnosť. Argumentoval tiež zložitosťou celého ním vykonávaného projektu, časovou
tiesňou a účelovým konaním ďalšieho účastníka konania, v ktorom videl jeho osobný finančný záujem
na veci. Záverom navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu MI.

22. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe vo veciach

správneho trestania (§ 194 SSP a nasl.), zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc zo
zisteného skutkového stavu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na základe
čoho na pojednávaní dňa 31.03.2025 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP
zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému, žalobcovi priznal

voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a ďalšiemu účastníkovi
konania nepriznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

VII. Právne východiská

23. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom napadnutého
rozhodnutia a predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje
na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1,
§ 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. SSP.

24. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Podľa § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023

(ďalejlenako„SSP“),správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávyalebo
opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

26. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

27. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

28. Podľa § 195 SSP, Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

29. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

30. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

31. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

32. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
ťažba na účely tohto zákona je proces zahrňujúci vyznačovanie stromov určených na výrub (ďalej
len „vyznačenie ťažby“), technologickú prípravu pracoviska, výrub stromov a sústreďovanie dreva na
odvozné miesto.

33. Podľa § 22 ods. 2 Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
ťažba je
a) úmyselná; podľa programu starostlivosti o lesy, a to pri výchove lesa ako výchovná ťažba a pri obnove
lesa ako obnovná ťažba,

b) mimoriadna; pri vyňatí alebo obmedzení využívania na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy
lesného hospodárstva podľa § 7 ods. 1, záväzného stanoviska podľa § 7a a § 8 ods. 6, pri zmene využitia
podľa § 7 ods. 4, pri lesníckotechnických melioráciách podľa § 26, pri uplatňovaní výnimiek podľa § 31
ods. 3 a 6 alebo pri opatreniach vykonaných podľa § 32 a 33,
c) náhodná; ako súčasť opatrení na ochranu lesa podľa § 28 ods. 1 písm. a) až c) a i) alebo opatrení

spojených s odstraňovaním následkov pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch.

34. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ťažba
samôževykonaťlenpovyznačeníťažbyanazákladepísomnéhosúhlasuhospodára.Vyznačenieťažby
sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa

nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o
lesy. Ťažba na lesnom pozemku podľa § 39 ods. 1 písm. e) sa môže vykonať len na základe rozhodnutia
podľa § 28 ods. 7 alebo na základe písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva;
na vydanie súhlasu sa nevzťahuje správny poriadok.

35. Podľa § 48 ods. 1 Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
hospodár organizuje a usmerňuje hospodárenie v lese. Pri tejto činnosti je zodpovedný za plnenie
povinností podľa odseku 2 alebo vyplývajúcich z osobitného predpisu.

34. Podľa § 48 ods. 2 Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,

hospodár je povinný
e) viesť lesnú hospodársku evidenciu a evidenciu podľa osobitných predpisov,
k) zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby.36. Podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 165 eur do 99 580 eur právnickej osobe
alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho

uskladňovaní (§ 24) alebo pri sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25).

37. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pri
ukladaní pokuty a určení jej výšky podľa § 64 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania
a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých

fyzických osôb-podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam.

38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

39. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa

považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.

40. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

41. Podľa 46 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

42. Podľa 47 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

43. Podľa 47 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia,

výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

44. Podľa 47 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, v
odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VIII. Právne posúdenie a závery správneho súdu

45. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým
tento potvrdil Rozhodnutie 3 Okresného úradu MI, ktorým tento podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch

uložil žalobcovi pokutu vo výške 500,00 € za neplnenie povinností pri ťažbe tým, že ťažil drevnú hmotu
bez písomného súhlasu a vyznačenia ťažby OLH v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018 v k. ú. Oreské
na parcelách registra „C“ č. 767/10, 767/17 a 767/18 vedených na LV XXX v dielci 125a, Lesnom
celku Lesy Strážske v množstve 136,15 m3 na ploche holiny 0,32 ha, čím porušil ust. § 23 ods. 1Zákona o lesoch. Úvodom správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v danom prípade v rámci
súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
vychádzal len z obsahu podanej správnej žaloby, keďže v zmysle § 134 ods. 1 SSP je jej rozsahom

a dôvodmi viazaný a zároveň v predmetnom prípade nemal za preukázané splnenie podmienok podľa §
195 SSP, za splnenia, ktorých by súdny prieskum v predmetnej veci siahal nad rámec obsahu správnej
žaloby. Žalobca síce uviedol, že správnu žalobu podáva z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/,
f/ a g/ SSP, teda z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným (§ 191 ods. 1 písm.
c/ SSP), nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1

písm. d/ SSP), rozporom skutkového stavu s administratívnymi spismi (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a
podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP),
avšak dôvody a argumentáciu ohľadne rozporu skutkového stavu s administratívnymi spismi žiadnym
spôsobom nerozvinul, preto správny súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.

46. Pokiaľ ide o žalobný dôvod podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré malo spočívať v porušení § 33 ods. 2 Správneho poriadku a to tým, že orgán verejnej
správy si nesplnil povinnosť dať žalobcovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k
jeho podkladu, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, správny súd tento žalobný
bodrovnakovyhodnotilakonedôvodný.Účelomazmyslomustanovenia§33ods.2Správnehoporiadku
je nepochybne zabezpečiť informovanosť účastníkov konania o základných rámcoch vykonaného

správneho konania smerujúceho k vydaniu rozhodnutia, o charaktere tohto rozhodnutia, aby nebolo
orgánom verejnej správy vydané rozhodnutie, ktoré bude pre účastníka prekvapivé. Zmyslom a účelom
uvedeného ustanovenia je podľa správneho súdu tiež poskytnúť účastníkom konania možnosť ešte
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa, prípadne predniesť vlastné doplňujúce návrhy smerujúce napr.
aj k objasneniu skutočností, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na konečné rozhodnutie orgánu

verejnej správy. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že táto možnosť bola žalobcovi počas
celého správneho konania poskytnutá de facto dvakrát, oznámeniami doručenými žalobcovi v dňoch
28.06.2019 a 21.04.2020. V danom prípade mal správny súd za to, že bolo potrebné zohľadniť
špecifickosť predmetného správneho konania, v ktorom boli rozhodnutia Okresného úradu MI ako
prvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyrozhodnutiamižalovanéhodvakrátzrušenéapredRozhodnutím

3 nedošlo k žiadnym ďalším úkonom orgánu verejnej správy, ktoré by mali čo i len nepatrný dopad na
samotnéRozhodnutie3ajehoobsah,keďžedôvodyzrušeniaRozhodnutia2bolivzásadečistoformálne
a spočívali v odôvodnení výšky sankcie a zohľadnení vyjadrenia žalobcu viažuceho sa k Oznámeniu
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku doručeného žalobcovi dňa 21.04.2020. Celková argumentácia
žalobcu, či už obsiahnutá vo vyjadreniach v rámci správneho konania, v odvolaniach, a v správnej žalobe

je podľa správneho súdu po obsahovej stránke v zásade veľmi podobná. Žalobca v rámci uvedených
písomnýchpodaníneprišieltakpovediacsničím„novým“avspojenístým,žeanivrámcisprávnejžaloby
vo vzťahu k namietanému porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku neuviedol o akých konkrétnych
podkladoch Rozhodnutia 3 nebol oboznámený a čím mohlo byť Rozhodnutie 3 pre neho prekvapivé,
nemožno v tomto konkrétnom prípade, aj s ohľadom na priebeh celého správneho konania, označiť

nevyhotovenie a nedoručenie oznámenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalobcovi za podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia. Uvedené pochybenie tak podľa správneho súdu nebolo spôsobilé privodiť
zrušenie napadnutého rozhodnutia.

47. V súvislosti so žalobným bodom nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným správny súd
uvádza, že ani v tomto prípade dôvody uvádzané žalobcom nevyhodnotil ako opodstatnené. Žalobca
sa počas celého správneho konania ako aj v konaní pred správnym súdom bránil tým, že konal len
na základe a v súlade s rozhodnutím Okresného úradu HE, nekonal teda protiprávne a písomný
súhlas na ťažbu od OLH nemal z dôvodu účelového konania ďalšieho účastníka konania. Zákon

o lesoch v trinástom diely označenom ako „Zodpovednosť za porušenie povinností“ upravuje v § 63
priestupky a v § 64 a § 65 upravuje iné správnej delikty a ukladanie pokút. V tejto súvislosti správny
súd uvádza, že v zmysle prislúchajúcich ustanovení Zákona o lesoch vykonanie ťažby (§ 22 ods. 1
Zákona o lesoch) podlieha splneniu viacerých povinností zo strany osoby vykonávajúcej ťažbu. Medzi
tieto povinnosti v zmysle ust. § 23 ods. 1 Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia patrí povinnosť osoby vykonávajúcej ťažbu pred ťažbou zabezpečiť vyznačenie ťažby
a disponovať písomným súhlasom s ťažbou od OLH. S nedodržaním tejto povinnosti právnickou osobou
alebo fyzickou osobou-podnikateľom § 64 písm. b/ Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, spája vznik deliktuálnej zodpovednosti takejto osoby za iný správny delikta nevyhnutnosť uloženia sankcie takejto osobe v podobe pokuty od 165 eur do 99 580 eur. Ako už
bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, žalobcovi bola Rozhodnutím 3 uložená pokuta podľa
§ 64 písm. b/ Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia z dôvodu

nesplnenia povinností pri ťažbe podľa § 23 ods. 1 tohto zákona, konkrétne nesplnenia povinnosti, že
predťažboumusíbyťťažbavyznačenáaosobavykonávajúcaťažbu,musímaťpísomnýsúhlassťažbou
od OLH. Žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval, že by vykonal ťažbu tak ako je to opísané vo
výrokovej časti Rozhodnutia 3, teda že vykonal ťažbu drevnej hmoty v dňoch 06.12.2018 a 07.12.2018
v k. ú. Oreské na parcelách registra „C“ č. 767/10, 767/17 a 767/18 vedených na LV XXX v dielci 125a,

Lesnom celku Lesy Strážske v množstve 136,15 m3 na ploche holiny 0,32 ha, a to bez vyznačenia
ťažby a bez písomného súhlasu OLH. Keďže uvedené žalobca nerozporoval je zrejmé, že v konaní ani
nepreukázal, že by si splnil svoje povinnosti zabezpečiť vyznačenie ťažby a písomný súhlas s ťažbou od
OLH. Pokiaľ žalobca vo svojom konaní nevidel protiprávnosť, správny súd na tomto mieste uvádza, že
ak žalobcovi Zákon o lesoch ukladal nejakú povinnosť, s porušením ktorej je spojený vznik deliktuálnej
zodpovednosti za iný správny delikt a následné uloženie sankcie a žalobca túto povinnosť nesplnil,

nemožno konštatovať nič iné, ako to, že sa dopustil protiprávneho konania. Nič na tom nemení ani
skutočnosť, že žalobca konal v súlade s rozhodnutím Okresného úradu HE. Zákon o lesoch v znení
účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia vo svojom § 22 ods. 2 upravuje druhy ťažby ako
ťažbu úmyselnú, mimoriadnu a náhodnú. Mimoriadnou ťažbou je ťažba pri vyňatí alebo obmedzení
využívania na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 7 ods. 1.

O takúto mimoriadnu ťažbu šlo aj v prípade žalobcu, keďže Okresný úrad HE predmetným rozhodnutím
zo dňa 24.05.2018 práve podľa § 7 ods. 1 Zákona o lesoch v prospech žalobcu dočasne vyňal na dobu
4 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dotknuté lesné pozemky z plnenia funkcií lesov.
Správny súd mal za to, že na základe uvedeného rozhodnutia Okresného úradu HE, bez ohľadu na to,
či bolo po právnej stránke perfektné, bol žalobca oprávnený na ťažbu (v danom prípade mimoriadnu

ťažbu podľa § 22 ods. 2 písm. b/ Zákona o lesoch), avšak táto skutočnosť ho nezbavovala plnenia
ďalších povinností uvedených v Zákone o lesoch, medzi inými aj povinnosti pred ťažbou zabezpečiť
vyznačenieťažbyapísomnýsúhlasOLH.Pokiaľžalobcaargumentovalšpecifickousituáciou,čikonaním
iných osôb, tieto skutočnosti nebolo možné zohľadniť vo vzťahu k jeho vlastnej zodpovednosti za iný
správny delikt, ale až v rámci rozhodovania o výške sankcie. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho konanie

nebolo konaním úmyselne zavineným, správny súd k tomu poznamenáva, že žalobca je nepochybne
deliktuálne spôsobilou právnickou osobou, a keďže zavinenie je stav vedomia a vôle a možno o ňom
hovoriť len u fyzickej osoby, zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Na
základeuvedenéhodospelsprávnysúdkzáveru,žeprávneposúdeniepredmetnejveciorgánmiverejnej
správy, ktoré konanie, resp. nesplnenie povinností žalobcu vyhodnotili tak, že sa žalobca dopustil iného

správneho deliktu a Rozhodnutím 3 uložili žalobcovi pokutu podľa § 64 písm. b/ Zákona o lesoch v znení
účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, resp. potvrdili rozhodnutie o uložení pokuty, bolo
správne a súladné so zákonnom.

48. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal tiež nedostatočné odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia a jeho nepreskúmateľnosť. Správny súd na tomto mieste uvádza, že vo vzťahu k záverom
o zodpovednosti žalobcu za iný správny delikt, za ktorý žalobcovi v predmetnej veci bola uložená
pokuta, považoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj Rozhodnutia 3 za dostatočné,
nenapĺňajúce znaky nepreskúmateľnosti. K uvedenému záveru dospel správny súd aj s ohľadom na
skutočnosť, že žalobca, ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, žiadnym spôsobom

nerozporoval samotné nesplnenie povinnosti, na základe čoho ani nároky na rozsah a podrobnosť
odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy v tejto časti nemohli byť zásadne vysoké. Žalobca
argumentoval najmä svojou špecifickou situáciou, vlastným konaním smerujúcim k splneniu povinností
podľa rozhodnutia Okresného úradu HE, snahou o komunikáciu s ďalším účastníkom konania a OLH,
ako aj účelovým konaním ďalšieho účastníka konania. Tieto skutočnosti však podľa správneho súdu

mohli mať relevanciu len vo vzťahu k výške ukladanej pokuty.

49. Správny súd však v rámci vyhodnotenia žalobného bodu ohľadne odôvodnenia a preskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia nevyhnutne vyhodnocoval aj časť odôvodnenia vo vzťahu k uloženej sankcii
a v tejto časti vyhodnotil žalobný bod žalobcu ako dôvodný. Okresný úrad MI v Rozhodnutí 3

v rámci odôvodnenia výšky uloženej pokuty uviedol, že: „Pri určovaní výšky sankcie prehodnotil všetky
vyjadrenia a známe skutočnosti, prihliadal predovšetkým na objektívnu výpoveď zástupcov spoločnosti,
čo možno brať ako poľahčujúcu okolnosť, preto uložil sankciu v sume, ktorá je vzhľadom na zákonnú
možnosť uloženia výšky pokuty (od 165 € do 99 580 €) pre toto porušenie adekvátna a rozhodol tak akoje to uvedené vo výroku rozhodnutia.“ Žalobca v rámci odvolania proti Rozhodnutiu 3 preskúmateľnosť
takéhoto odôvodnenia namietal a žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia k tejto námietke žalobcu
uviedol, že: „Prvostupňový správny orgán zdôvodnil výšku udelenej sankcie. Vyhodnotil všetky známe

skutočnosti a o jej výške rozhodol na základe výpovede zástupcov odvolateľa uvedenej v zápisnici
z ústneho prerokovania iného správneho deliktu dňa 29.05.2019. Prihliadal na ich korešpondenciu s p.
E. (OLH), čo vyhodnotil ako „poľahčujúcu okolnosť“ a preto udelil pokutu na spodnej hranici rozpätia
(165 € – 99 580 €). Odvolací orgán preto považuje námietky odvolateľa o nepreskúmateľnosti vecného
odôvodnenia udelenia pokuty a o tom, že konanie prvostupňového správneho orgánu malo byť v rozpore

s princípom istoty, za nedôvodné a účelové.“

50. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na citované ust. § 65 ods. 1 Zákona o lesoch v znení
účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého pri ukladaní pokuty a určení jej
výšky podľa § 64 orgán verejnej správy prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné
následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických

osôb-podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. Na základe obsahu odôvodnenia
Rozhodnutia 3 a napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia
orgánov verejnej správy vo vzťahu k odôvodneniu výšky pokuty sú strohé, nedostatočné, nespĺňajúce
náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Správny súd má z vlastnej činnosti za to, že orgány
verejnej správy v rámci správneho trestania venujú v správnom konaní a následnom rozhodnutí náležitú

pozornosť časti rozhodnutia o zodpovednosti osoby za správny delikt, či delikty, avšak časti ohľadne
uloženia samotnej sankcie a jej konkrétnej výšky už zo strany orgánov verejnej správy nie je venovaná
adekvátna pozornosť, napriek tomu, že je integrálnou súčasťou rozhodnutí v oblasti správneho trestania.
Takýto nedostatok identifikoval správny súd aj v napadnutom rozhodnutí a Rozhodnutí 3. Pokiaľ bol
v úvode správneho konania načrtnutý možný záver tohto konania s tým, že bude upustené od sankcie,

následne v Oboznámení zo dňa 26.06.2019 bol žalobca informovaný o navrhovanej sankcii vo výške
165 € a následne bola Rozhodnutím 3 uložená pokuta vo výške 500 €, bez akéhokoľvek bližšieho
zdôvodnenia, javí sa takýto postup pomerne svojvoľný. Správny súd mal za to, že s ohľadom na právnu
istotu účastníkov konania a ich právo na adekvátne odôvodnenie z akých konkrétnych dôvodov bola
žalobcovi uložená sankcia v konkrétnej výške a najmä s ohľadom na naznačený priebeh, v rámci ktorého

dochádzalokzmenezamýšľanejvýškyudelenejsankcie,maliorgányverejnejsprávyvenovaťpodstatne
väčšiu pozornosť vyhodnoteniu a odôvodneniu uloženej výšky sankcie, a to aplikujúc ustanovenie §
65 ods. 1 Zákona o lesoch v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z obsahu
administratívneho spisu, ako aj z výroku Rozhodnutia 3 je nepochybné, že porušenie trvalo nejaký čas,
že bol vyťažený nejaký objem drevnej hmoty, že žalobca nejakým spôsobom konal pred vykonaním

ťažby, ako aj po nej. Všetky tieto skutočnosti je pre potreby stanovenia výšky sankcie a jej zdôvodnenia
nevyhnutnévkonkrétnostiachnáležitevyhodnotiťaodôvodniť,atovoväzbenasadzbupokutyupravenú
Zákonom o lesoch. Správny súd mal za to, že jednoduché konštatovanie, že orgán verejnej správy
zohľadnil „všetko“, bez toho aby konkretizoval čo a akým spôsobom zohľadnil, resp. len všeobecný
odkaz na nejaké vyjadrenia nie je dostatočné na to, aby bolo možné konštatovať, že rozhodnutie orgánu

verejnej správy po právnej a kvalitatívnej stránke spĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku
a že je dostatočne odôvodnené a zároveň spôsobilé súdneho prieskumu.

51. Správny súd teda dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ku konečnému záveru, že
správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je v časti ohľadne uloženia

pokuty nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, na základe čoho správny súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, že
zrušiť prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 3 SSP môže len na návrh žalobcu, ktorý však takýto
návrhneuviedolvsprávnejžalobe,aleažnapojednávaní,nazákladečohosprávnysúdtakémutonávrhu

s ohľadom na § 183 SSP nemohol vyhovieť a tak zrušil len napadnuté rozhodnutie žalovaného.

52. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného postupovať podľa záverov správneho súdu
prezentovaných v tomto rozhodnutí a podľa žalovaným zvoleného procesného postupu v konaní
zabezpečiť vydanie rozhodnutia spĺňajúceho požiadavky náležitého odôvodnenia a preskúmateľnosti

uvedené v ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku.53.Onáhradetrovkonaniažalobcusprávnysúdvzhľadomnacelkovýúspechžalobcuvkonanírozhodol
v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania voči žalovanému.

54. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka konania správny súd rozhodol podľa § 169 SSP tak,
že ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal, keďže z obsahu
súdneho spisu dospel k záveru, že ďalšiemu účastníkovi konania v predmetnom konaní nevznikli žiadne
trovy, ktoré by ďalšiemu účastníkovi vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených mu správnym

súdom.

55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať
na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie

uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do

uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.