Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-26C/48/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222211555
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7222211555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice samosudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XX, D.. právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Žižkova 19, IČO: 51 417 685, proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej
koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom v Košiciach, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.900 € v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 32.300 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi a tiež na náhradu trov
konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že Uznesením vyšetrovateľa ORPZ Košice zo dňa 14.10.2018,
ČVS: ORP-1771/6-VYS-KE-2017, bolo poškodenému vznesené podľa ust. § 206 ods. 1. Zákona č.
301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“)

obvinenie z účasti na trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21 ods.
1, písm. d) k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon).
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú však príslušná prokurátorka
Okresnej prokuratúry Košice I uznesením zo dňa 12.11.2018, č.k. 1Pv 382/17/8802 ako nedôvodnú
odmietla.
Uznesením vyšetrovateľa E. D. zo dňa 16.1.2019, ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017, bolo žalobcovi

vznesené podľa ust. § 206 Trestného poriadku obvinenie z účasti na trestnom čine legalizácie príjmu
z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21 ods. 1, písm. d) 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú však príslušná prokurátorka
Okresnej prokuratúry Košice I uznesením zo dňa 11.2.2019, č.k. 4Pv 130/17/8802-26 ako nedôvodnú
zamietla.
Žalobca dňa 8.2.2019 podal Návrh v zmysle ust. § 363 a nasl. Trestného poriadku na zrušenie

právoplatných uznesení vyšetrovateľa ORPZ Košice zo dňa 14.10.2018, ČVS: ORP-1771/6-VYS-
KE-2018 a uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 12.11.2018, č.k. 1Pv 382/17/880. Generálna
prokuratúra SR rozhodnutím zo dňa 6.5.2019, č.k. IV PZ/43/19/1000-8 návrh žalobcu ako nedôvodný
odložila.Uznesením vyšetrovateľa E. D. zo dňa 28.2.2019, ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017 došlo k spojeniu
trestných vecí vedených pod ČVS: ORP-1771/6-VYS-KE-2017 a ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017 do
spoločného konania vedeného pod ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017.

Uznesením vyšetrovateľa E. D. zo dňa 25.6.2018, ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017 došlo k ďalšiemu
spojeniu trestných vecí vedených s trestnou vecou t.č. spoluobvineného F. C., ktorého konanie sa viedlo
pod ČVS: ORP-1834/6-VYS-KE-2018 do spoločného konania vedeného pod ČVS: ORP-150/6-VYS-
KE-2017.
Dňa 20.9.2019 pri výsluchu žalobcu v pozícii obvineného bol žalobca upovedomený, že došlo k zmene

právnej kvalifikácie skutku za ktorý bol obvinený na zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Žalobca dňa
06.02.2020 pri záverečnom preštudovaní spisu navrhol zastaviť trestné stíhanie v zmysle ust. § 215
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vzhľadom k tomu, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu nespáchal.
Príslušnáprokurátorkatentonávrhnazastavenietrestnéhostíhanianepovažovalazadôvodnýažalobca
bol podaním z 28.2.2020, č.k. 4Pv 130/17/8802-60 upovedomený, že naňho bola podaná obžaloba za

zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Z dôvodov sporov o miestnu príslušnosť bola nakoniec trestná
vec vedená voči žalobcovi pridelená na rozhodnutie zákonnému sudcovi Okresného súdu Rožňava,
ktorý Rozsudkom zo dňa 13.10.2021, sp. zn. 2T/35/2020 žalobcu spod obžaloby oslobodil z dôvodu,
že skutok nie je trestným činom.

Proti rozsudku podala príslušná prokurátorka odvolanie v ktorom žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť, pretože podľa názoru prokurátorky, bolo dostatočne preukázané, že všetci traja obžalovaní sa
dopustili trestných činov tak, ako je uvedené v obžalobe. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 29.3.2022, sp. zn. 8To/83/2021 bolo odvolanie prokurátorky zamietnuté a žalobca bol oslobodený
spod obžaloby.

2. Nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcovi začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa
neskončilo právoplatným uznesením vyplýva zo Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných

právjednotlivca.Žalobcaprávnynárokodôvodňujeust.§6ods.1,§17ods.1,2,3,4Zákonač.514/2003
Z.z., § 13 Zákona č. 274/2017 Z.z. a § 8 Zákona č. 663/2007 Z.z.. V zmysle citovaných zákonných
ustanovení si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 32.300 €. Žalobca
ako bezúhonná osoba, ktorá nikdy nemala problém so zákonom, musel dlhé roky pociťovať následky
nezákonnéhotrestnéhokonania,keďbolstíhanýzato,žesivykonávalprácutechnikakontrolyoriginality,

pričom mu hrozil 5 ročný nepodmienečný trest. Nielen samotné trestné konanie bolo neúmerne dlhé
(od spáchania skutku po právoplatné oslobodenie 7 rokov), ale žalobca musel pociťovať neustále
tlak trestného konania, aj keď nič protizákonne nespáchal a tlak, že sa môže dostať na päťročné
obdobie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Takýto psychický tlak, pohľady okolia, keď ho
ľudia začali brať ako kriminálnika, malo neblahý vplyv na život žalobcu. Žalobca zaslal žalovanému

dňa 12.7.2022 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vyjadrenie žalovaného mu
bolo doručené 31.10.2022, v ktorom žalovaný čiastočne uznal nárok žalobcu keď uvádza „V zmysle
ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky je nutné za nezákonné rozhodnutie podľa § 5 ods. 1
Zákona č. 514/2003 Z.z. považovať uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru zo 16.1.2019 ČVS:
ORP-150/6-VYS-KE-2017 o vznesení obvinenia a uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru zo dňa

14.10.2018 ČVS: ORP-1771/6-VYS-KE-2017, vydaním ktorých došlo k porušeniu práva... V žiadosti
o náhradu škody ste však nepreukázali vznik nemajetkovej ujmy... Vzhľadom na uvedené nepreukázanie
vzniku nemajetkovej ujmy v zmysle zákonných požiadaviek považujeme za dostatočné zadosťučinenia
konštatovanie práva A. B. v zmysle § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z.“ Žalobca v žalobe tiež
argumentuje rozhodovacou praxou súdov SR a napr. Nález Ústavného súdu SR II. US 2007 167/16 zo

dňa 7.8.2018, Najvyšší súd SR sp. zn. 4Cdo 183/2009, Nález Ústavného súdu SR I. US 320/2016 a pod.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom 24.2.2023 uviedol, že k opodstatnenosti žalobcom
uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a k jej výške nie sú splnené zákonné podmienky
na priznanie, resp. žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej

ujmy a už vôbec nie jej požadovanú výšku 32.300€, rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
nezákonnými rozhodnutiami a vznikom nemajetkovej ujmy. Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej
ujmy je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené 3 základné predpoklady, ktorými sú nezákonné
rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmya kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy, v prípade nemajetkovej ujmy musí
byť navyše zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce (napr. Uznesenie

Ústavného súdu ČR sp. zn. III. US 712/06). Žalobca tiež dĺžku trestného stíhania nesprávne vymedzil
obdobím, od kedy malo dôjsť ku spáchaniu skutkov až po právoplatné oslobodenie, čím nesprávne
určil celkovú dĺžku trestného stíhania na dobu 7 rokov. Žalobcovi však bolo prvé obvinenie vznesené
dňa 14.10.2018 a teda trestné stíhania do právoplatného skončenia vo veci trvalo 3 roky a 5 mesiacov.
Žalobcovi ako netrestanej osobe vzhľadom na zákonnú trestnú sadzbu nehrozil nepodmienečný trest

odňatia slobody ako to nesprávne žalobca uvádza, bolo mu navrhované uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody. Súčasne voči nemu neboli vykonávané úkony zasahujúce do jeho ľudských
práv (väzba, domová prehliadka, použitie informačno-technických prostriedkov, atď.). Žalovaný tiež
nepovažuje tvrdenia žalobcu o neustálom pociťovaní tlaku trestného konania, tvrdenia o pohľadoch
okolia, kedy ho ľudia mali brať ako kriminálnika snažiaceho sa zarábať nezákonným spôsobom, sú
iba v rovine subjektívnych ničím nepodložených tvrdení. V tejto súvislosti žalobca neuviedol konkrétne

skutočnosti preukazujúce vznik nemajetkovej ujmy či ujmy, ktorá mohla nastať v jeho súkromnom živote.
Trestná vec žalobcu nebola medializovaná, o jeho trestnom stíhaní sa mohli dozvedieť max. tie osoby,
ktorýmtožalobcapovedal.Prepriznanienáhradynemajetkovejujmyvpeniazochsavyžadujevýznamná
ujma, ktorou nemôže byť samotné vedenie trestného konania. To znamená, že je možná iba výnimočne
tak, ako to má na mysli § 17 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. V záujme fungovania spoločnosti je trestné

stíhanie vedené v medziach zákona a je nevyhnutnou súčasťou výkonu verejných právomoci, pričom
od každého jednotlivca je dôvodné požadovať, aby sa mu v prípade potreby podrobil. Miera vnímania
negatívneho dopadu trestného stíhania je vecou vysoko individuálnou, pričom tieto subjektívne rozdiely
nezakladajú výnimočnosť odôvodňujúcu náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Mimoriadny význam
má v tomto smere prezumpcia neviny a ak napriek tomu je obvinený vnímaný okolím negatívne, je to

významnou mierou chybou tohto okolia, ktorému nie je princíp prezumpcie neviny dostatočne vlastný.
Nepriaznivé následky rozhodnutia o vznesení obvinenia je potrebné preukázať v zmysle zákonných
kritérií a žalovaný vyslovuje presvedčenie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k okolnostiam
zakladajúcim výnimočnosť jeho konkrétnej situácie až do takej miery, že samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučineným. K výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy

žalovaný poukázal na ust. § 17 ods. 4 Zák. č 514/2003 Z.z. a jej limitáciu výškou náhrady poskytovanej
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 274/2017
Z.z., ktorý v § 12 ods. 2 limituje výšku nemajetkovej ujmy na max. 25-násobok minimálnej mzdy platenej
za obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. V tomto prípade boli skutky,
pre ktoré bolo vedené trestné stíhanie, spáchané v roku 2015, kedy bola min. mzda vo výške 380€

(žalobca vychádzal z min. mzdy vo výške 646 €). Pri zohľadnení uvedeného nesmie nemajetková ujma
prekročiť sumu 9.500 €. Ďalej dal žalovaný do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 1Co/265/2018, z ktorého vyplýva „výška nemajetkovej ujmy žalobcu nemôže byť postavená na
roveň odškodnenia obetí násilných trestných činov, ktorým bola spôsobená smrť. Nemajetková ujma
vzniknutá hoc aj nezákonným vedením trestného stíhania, pri ktorom nedošlo k úmrtiu nemôže byť

odškodňovaná v rovnakej výške ako úmrtie spôsobené trestným činom, nakoľko sa jedná o diametrálne
odlišné ujmy poškodených“. V rozpore s dobrými mravmi by bolo aj priznanie náhrady, ktorá by
presahovala možné vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu napr. obetí trestných činov
sexuálneho charakteru. Z ust. § 12 ods. 3 Zák. č. 274/2017 Z.z. pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi,
znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok aj na

vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške 10-násobku sumy mesačnej min.
mzdy taktiež za obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. V roku 2015
bola min. mzda 380 €, pričom by išlo o nárok vo výške 3.800 €. V kontexte vyššie uvedeného navrhol
žalovaný žalobu zamietnuť.

4. Žalobca v replike doručenej súdu 23.3.2023 zotrval na žalobe v plnom rozsahu. Argumentačne
odkázalajnajudikatúru ESĽPvzmyslečohojenárokžalobcupreukázateľnedôvodný. Bližšiejudikatúru
ESĽP nekonkretizoval. Argumentoval však rozhodnutím NS SR sp. zn. 4Cdo 66/2018, Nálezom ÚS SR
sp. zn. II. US 754/2016, ÚS SR I. US 583/2015 atď. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku vychádzajúc
z ust. § 17 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z. v spojení s ust. § 12 ods. 2 zák. č. 274/2017 Z.z. okrem

prvej vety kde výška odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu je 25-násobok sumy mesačnej min.
mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu však žalobca
vychádzal z druhej vety citovaného zákonného ust., ktorá znie „ak bola trestným činom spôsobená smrť
a je jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomrelého, mánárok na vyplatenie odškodnenia vo výške 50-násobku sumy mesačnej min. mzdy platnej za obdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo ku spáchaniu trestného činu.“ V zmysle uvedeného zákon priznáva
najvyššiu možnú náhradu vo výške 50-násobku min. mesačnej mzdy a žalobcom uplatnený nárok bol

v súlade s ust. § 17 ods. 4 Zák. č. 514/2003 Z.z. K vyjadreniu žalovaného, že suma min mesačnej
mzdy vyplýva z toho, že skutok sa stal v roku 2015 a má byť vo výške 380 € žalobca však uvádza, že
nezákonné trestné stíhanie bolo zastavené oslobodením spod obžaloby rozhodnutím Krajského súdu
v Košiciach dňa 29.3.2022, kedy bola mesačná min. mzda vo výške 646 €. Navrhol žalobe v plnom
rozsahu vyhovieť.

5. Žalovaný doručil súdu dňa 9.5.2023 dupliku v zmysle ktorej zotrval na argumentácii uvedenej
vo vyjadrení zo dňa 24.2.2023. Opätovne zdôraznil, že pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch sa vyžaduje významná ujma nielen samotné vedenie trestného konania a jej priznanie je
možné len vo výnimočných prípadoch. Zopakoval argumentáciu aj vo vzťahu k výške min. mzdy, ktorá
sa vzťahuje na skutky pre ktoré bolo vedené trestné stíhanie v roku 2015. Dátum vydania uznesenia

Krajského súdu v Košiciach a teda sumu min. mzdy v roku 2022 považuje žalovaný za nezodpovedajúci
citovanej právnej úprave. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi v spisovom materiáli súdu.

7. Súd zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že:
Uznesením vyšetrovateľa ORPZ Košice zo dňa 14.10.2018, ČVS: ORP-1771/6-VYS-KE-2017, bolo
poškodenému vznesené podľa ust. § 206 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“) obvinenie z účasti na trestnom čine

legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21 ods. 1, písm. d) k § 233 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „Trestný zákon“). Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť,
ktorú však príslušná prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I uznesením zo dňa 12.11.2018, č.k.
1Pv 382/17/8802 ako nedôvodnú zamietla. Uznesením vyšetrovateľa E. D. zo dňa 16.1.2019, ČVS:

ORP-150/6-VYS-KE-2017, bolo žalobcovi vznesené podľa ust. § 206 Trestného obvinenie z účasti na
trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou pomoci podľa § 21 ods. 1, písm. d) k § 233
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej
lehote sťažnosť, ktorú však príslušná prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice I uznesením zo dňa
11.2.2019, č.k. 4Pv 130/17/8802-26 ako nedôvodnú zamietla. Žalobca dňa 8.2.2019 podal Návrh v

zmysle ust. § 363 a nasl. Trestného poriadku na zrušenie právoplatných uznesení vyšetrovateľa ORPZ
Košice zo dňa 14.10.2018, ČVS: ORP-1771/6-VYS-KE-2018 a uznesenia Okresnej prokuratúry Košice
I zo dňa 12.11.2018, č.k. 1Pv 382/17/880. Generálna prokuratúra SR rozhodnutím zo dňa 6.5.2019,
č.k. IV PZ/43/19/1000-8 návrh žalobcu ako nedôvodný odložila. Uznesením vyšetrovateľa E. D. zo
dňa 28.2.2019, ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017 došlo k spojeniu trestných vecí vedených pod ČVS:

ORP-1771/6-VYS-KE-2017 a ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017 do spoločného konania vedeného pod
ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017. Uznesením vyšetrovateľa E. D. zo dňa 25.6.2019, ČVS: ORP-150/6-
VYS-KE-2017 došlo k ďalšiemu spojeniu trestných vecí vedených s trestnou vecou t.č. spoluobvineného
F. C., ktorého konanie sa viedlo pod ČVS: ORP-1834/6-VYS-KE-2018 do spoločného konania vedeného
pod ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017. Dňa 20.9.2019 pri výsluchu žalobcu v pozícii obvineného bol

žalobca upovedomený, že došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku za ktorý bol obvinený na zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Žalobca dňa 06.02.2020 pri záverečnom preštudovaní spisu navrhol
zastaviť trestné stíhanie v zmysle ust. § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, vzhľadom k tomu, že
skutok,ktorýsamukládolzavinunespáchal.Príslušnáprokurátorkatentonávrhnazastavenietrestného

stíhania nepovažovala za dôvodný a žalobca bol podaním z 28.2.2020, č.k. 4Pv 130/17/8802-60
upovedomený, že naňho bola podaná obžaloba za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Z dôvodov
sporov o miestnu príslušnosť bola nakoniec trestná vec vedená voči žalobcovi pridelená na rozhodnutie
zákonnémusudcoviOkresnéhosúduRožňava,ktorýRozsudkomzodňa13.10.2021,sp.zn.2T/35/2020

žalobcuspodobžalobyoslobodilzdôvodu,žeskutokniejetrestnýmčinom.Protirozsudkubolapríslušná
prokurátorka odvolanie v ktorom žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť, pretože podľa názoru
prokurátorky,bolodostatočnepreukázané,ževšetcitrajaobžalovanísadopustilitrestnýchčinovtak,akoje uvedené v obžalobe. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.3.2022, sp. zn. 8To/83/2021
bolo odvolanie prokurátorky zamietnuté a žalobca bol oslobodený spod obžaloby.

8. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca predložil žalovanému žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobca si na základe identických
skutkových tvrdení ako v žalobe uplatnil nárok na náhradu škody za ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, ktorým došlo k porušeniu práv žalobcu vo výške

32.300€.
Rovnako tak nebolo sporné, že k uspokojeniu nároku zo strany žalovaného v prospech žalobcu nedošlo.

9. Žalobca bol v konaní vypočutý, vo výpovedi uviedol, že je len obyčajný človek, ktorý si robil svoju
robotu. Bol však obvinený za skutok, ktorý nespravil. Ťahal sa po súdoch 5 rokov. Susedia na neho
pozerali, ako na nejakého vraha alebo výtržníka. Stálo ho to kopu peňazí, ktoré si musel požičať, lebo

toľko ich nemal. Musel zmeniť zamestnanie, už to nechcel robiť, aby nemusel čakať, či sa niečo nestalo.
V dôsledku uvedeného išiel dole s platom. Jeho syn pracoval na súde a v súvislosti s týmito okolnosťami
dal výpoveď. Rodina sa pýtala, čo to vlastne urobil, musel to počúvať. Ako to spomínal, peniaze si musel
požičiavať a tiež potreboval splácať hypotéku. Uviedol „človek v noci nespí, myslí na to, zvlášť keď nič
neurobil.“ Keď si to nejaký vyšetrovateľ na neho a jeho kolegu vymyslel. Na súd cestovali do Rožňavy,

čo ho tiež niečo stálo. Na položené otázky žalobca odpovedal, že zamestnanie musel zmeniť, lebo bol
odsúdený.Obávalsa,žeopäťniektoprídeazniečohohoobviní.Pracovalakotechnikkontrolyoriginality.
Aj v súčasnosti pracuje s autami, no je to práca iného charakteru. Aj zarába menej. Jeho konanie
ovplyvnilo aj bývalého zamestnávateľa, to čo robil už nefunguje, tá kontrola originality. Na otázku, či
trestnéstíhanieovplyvnilojehosúkromnýživotuviedol,žesamozrejme,susediasazaujímaliprečochodí

popolícií,posúdoch.VblokubývaajsusedapracujúcanaOkresnomúrade,sktorýmspolupracovaljeho
bývalý zamestnávateľ, resp. bol úzko prepojený. Tam sa to riešilo, že je obvinený aj keď on vysvetľoval,
že je v tom nevinne. Na otázky žalovanej strany žalobca odpovedal, že spoločnosť v ktorej pracoval na
kontrole originality nebola jeho spoločnosťou, bol len zamestnanec. V pracovnom pomere mu nebola
daná výpoveď, výpoveď dal on. Na otázku vo vzťahu k výpovedi žalobcu, že pracovný pomer ukončil

z dôvodu jeho odsúdenia, napriek tomu, že odsúdený nebol žalobca uviedol, že sa vyjadril nesprávne.
Potvrdil, že pracovný pomer ukončil dobrovoľne. Poprel, že by navštevoval nejakú odbornú ambulanciu,
napr. psychologickú, nie nenavštevoval.

10. Podľa ust. § 3 Zák. č. 514/2003 Z.z., Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 5 ods. 1 Zák. č. 514/2003, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003, Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa § 15 ods. 1 Zák. č. 514/2003, Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.14. Podľa § 16 ods. 1 Zák. č. 514/2003, Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

15. Podľa § 17 ods. 1 Zák. č. 514/2003,
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak,
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa
osobitného predpisu.

16. Podľa §12 ods. 3 Zák. č. 274/2017, Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine
znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia alebo trestnom čine sexuálneho zneužívania má obeť
násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume
desaťnásobku minimálnej mzdy.

17. Podľa § 13 Zák. č. 274/2017, Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie
presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

18. Vo všeobecnosti štát (žalovaná) zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri
výkone verejnej moci (§ 1 písm. a) Zák. č. 514/2003 Z.z.), pričom pod výkonom verejnej moci sa

rozumie rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a) Zák. č. 514/2003 Z.z.) a za orgán
verejnej moci sa považuje aj štátny orgán (§2 písm. b) bod 1 Zák. č. 514/2003 Z.z.). Štát za podmienok
stanovených zákonom zodpovedá za škodu spôsobenú, okrem iného aj orgánmi činnými v trestnom
konaní a súdom, vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením obvineného

a na vznik zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnuté súčasne splnenie zákonných predpokladov,
ktorými sú zastavenie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby alebo skončenie trestného
stíhania postúpením veci inému orgánu. Súd prvej inštancie primárne skúmal základne predpoklady
na vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu, resp. za nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím.Predpokladomvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím

je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore
s objektívnym právom, ďalej existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi
škodou resp. nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená
využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto
zodpovednosti tiež predpokladá, aby sa nezákonné rozhodnutie zbavilo právoplatnosti. Žalobca svoj

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odvodzuje z uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré považuje za
nezákonné, skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu, sa nedopustil, preto bolo trestné stíhanie voči nemu
ukončené právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom. Toto uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené
v prípravnom konaní, napriek tomu, že žalobca pre takýto postup opakovane inicioval kroky tak, ako sú
vodôvodnenížalobypopísané.Podľanázorusúduzuvedenéhojednoznačnevyplýva,žeten,protikomu

bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení zákonných
predpokladov právo na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Uvedené právo nemá ten, kto si obvinenie zavinil sám, alebo bolo proti nemu trestné stíhanie
zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo mu bola udelená milosť, alebobol za trestný čin amnestovaný. V konaní nemal súd preukázané skutočnosti, ktoré by zodpovednosť
štátu vylučovali. Za nezákonné rozhodnutia, ktoré žalobca označil, boli uznesenie vyšetrovateľa ORPZ
Košice zo dňa 14.10.2018 ČVS: ORP-1771/6-VYS-KE-2017 a uznesenie vyšetrovateľa ORPZ Košice

zo dňa 16.1.2019, ČVS: ORP-150/6-VYS-KE-2017. Obe podľa ust. § 21 ods. 1 písm. d) k § 233 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení neskorších predpisov za trestný čin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti formou pomoci. Skutočnosť, že uvedené rozhodnutia sa ukázali ako nezákonné
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 15.10.2021 sp. zn. 2T/35/2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.3.2022 sp. zn. 8To/83/2021, ktorým bol žalobca spod

obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok nie je trestným činnom a odvolanie prokurátora voči rozsudku
bolo zamietnuté. Tým sú podľa názoru súdu splnené predpoklady na vyvodenie zodpovednosti štátu
za vznik nemajetkovej ujmy u žalobcu. Ďalej bolo potrebné, aby žalobca preukázal aj ďalší predpoklad
– existenciu nemajetkovej ujmy spôsobenej uvedeným nezákonným rozhodnutím. Uvedené žalobca
preukazoval svojou výpoveďou v ktorej uviedol, že ako bezúhonná osoba nikdy nemal problém so
zákonom, napriek tomu musel dlhé roky pociťovať následky nezákonného trestného konania, keď bol

stíhaný za to, že si len vykonával svoju prácu technika kontroly originality, pričom hrozil mu 5 ročný
nepodmienečnýtrest.Samotnétrestnékonanietrvaloneúmernédlho(podľavyjadreniažalobcu7rokov),
pričom žalobca neustále pociťoval tlak trestného konania napriek tomu, že nič protizákonné nespáchal.
Bolobvinenýzaskutok,ktorýnespravil,susediananehopozeraliakonanejakéhovrahaalebovýtržníka.
Konanie ho stálo kopu peňazí, ktoré si musel požičať, lebo toľko ich nemal. Musel zmeniť zamestnanie,

keď to pôvodné už robiť nechcel, aby nemusel čakať, či sa niečo nestalo. Po opustení zamestnania išiel
s platom dole. Čelil nielen otázkam od rodiny ale aj záujmu susedov, prečo chodí po polícií, po súdoch.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že trestné stíhanie nepochybne predstavovalo
citeľný zásah do práva žalobcu na osobnú česť, ľudskú dôstojnosť, zásah bol dostatočne intenzívny

a mal pre žalobcu nepriaznivé dôsledky, predovšetkým čo sa týka postavenia žalobcu v rodine
a v spoločnosti. Žalobca preukázal spôsobilosť narušenia súkromného života, čím došlo k nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu spôsobenej ujmy a následkov so zohľadnením osoby žalobcu,
ktorýbolpredzačatímtrestnéhostíhaniaosoboubezúhonnou.Trestnéstíhaniepredstavujevážnyzásah
do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva i ďalšie negatívne dopady na osobný život a životný osud.

Zasahuje nielen do súkromného života jednotlivca, jeho cti a dobrej povesti, čím je spôsobilé obmedziť,
porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej
cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky v článku 19 ods. 1 a 2. Je
teda nepochybné, že trestné stíhanie pokiaľ sa ukázalo ako nedôvodné, je spôsobilé vyvolať vedľa
vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére súkromného života a spoločenského

uplatnenia. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú aj príčinu súvislosť ako podstatný prvok
zodpovednostného vzťahu. Žalobcovi priamo vznikla nemajetková ujmy práve na základe namietaného
rozhodnutia a v jeho priamej príčinnej súvislosti. Táto ujma mu spôsobila dlhoročný diskomfort tak
v súkromnej ako aj v pracovnej sfére, a táto ujma je priamym následkom konkrétneho nezákonného
rozhodnutia, bez ktorého by k nemajetkovej ujme nedošlo. Súd mal za preukázané, že trestným

stíhaním v dĺžke 3 roky a 5 mesiacov (od 14.10.2018 do 29.3.2022, teda nie 7 rokov ako to tvrdil
žalobca) nepochybne malo negatívny dopad na duševný komfort žalobcu, významne ovplyvnilo jeho
predchádzajúci život a prostredie v ktorom žil a pracoval.

20. V nadväznosti na námietky žalovanej strany je potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax, ktorej

zodpovedá, že štát nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odcudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená
vo viacerých rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobené štátnym orgánom. Rozhodovanie
súdov sa ustálilo na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
oslobodený spod obžaloby, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

Je nepochybné, že vo vzťahu k žalobcovi bol vykonaný nesprávny zásah štátu, ktorý musí byť odčinený,
keďže za takýto zásah v súlade s vyššie uvedeným zodpovedá štát. Žalobca si uplatnil nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy za trestné stíhanie trvajúce 3 roky, 5 mesiacov, skončené oslobodením spod
obžaloby. Argument žalovanej strany, že vnímanie trestného stíhanie je vysoko individuálne neobstojí,
nedá sa však uprieť, že rozhodne sa nemôže jednať o príjemné pocity. Aj keď žalovaný spochybňoval

nepriaznivé následky rozhodnutia o vznesení obvinenia s tým, že žalobca ich náležite nepreukázal
a neuniesol dôkazné bremeno, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Súd si uvedomuje, že pocity,
ktoré musí zažívať neoprávnene obvinená osoba sú nepredstaviteľné. Aj keď žalovaný nepovažoval
tvrdenia žalobcu o neustálom pociťovaný tlaku trestného konania za preukázané, ako aj tvrdeniao pohľadoch okolia a vnímaní žalobcu okolím ako kriminálnika, súd týmto tvrdeniam uveril. Osoba
žalobcu nebola patologickým kriminálnikom, naopak, jednalo sa o osobu bezúhonnú, ktorá v minulosti
nečelila žiadnemu podozreniu zo spáchania protiprávneho skutku, a ktorá navyše nespáchala ani ten, za

ktorý bola trestné stíhaná, je teda vysoko pravdepodobné, že musela čeliť skúmavým pohľadom okolia
a rôznym podozreniam. Až absurdne vyznieva argumentácia žalovanej strany, aký mimoriadny význam
máprezumpcianevinyaaknapriektomujeobvinenývnímanýokolímnegatívne,jetovýznamnoumierou
chybou tohto okolia, ktorému nie je princíp prezumpcie neviny dostatočne vlastný. Takáto argumentácia
nemá pre žalobcu žiaden praktický význam. Zvlášť, keď bol neželanému záujmu okolia nútený čeliť.

21. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje zo zreteľom na intenzitu, rozsah a na jej
ohlas, ako aj na dĺžku jej trvania. Pri určovaní konečnej výšky peňažného zadosťučinenia je tak možné,
v rámci sudcovskej úvahy a princípov spravodlivosti dospieť k záveru, aby bola naplnená požiadavka
primeranosti zadosťučinenia, a aby táto požiadavka nebola zneužívaná na neprípustné obohacovanie
sa. Trestné stíhanie žalobcu trvalo 3 roky a 5 mesiacov, pričom nepochybne predstavovalo zásah do

jeho subjektívnych práv predtým bezúhonného človeka. Podľa názoru súdu, iba samotné konštatovanie
porušenia práva žalobcu na odstránenie následkov neúmerne trvajúceho zásahu voči jeho osobe sa
nejaví byť postačujúce. Preto je tu daný nárok na priznanie primeranej náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

22. Podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva náhrada nemajetkovej ujmy musí byť rozumne
primeraná utrpenej ujme na povesti (napr. Tolstoy Miloslavský verzus spojené kráľovstvo). Európsky
súd pre ľudské práva tiež konštatoval, že pri určovaní výšky náhrady ujmy treba vychádzať z dôkazov
preukazujúcich výšku ujmy (napr. Flux verzus Moldavsko, Steel a Morris verzus Spojené kráľovstvo).
Okrem toho Európsky súd pre ľudské práva vyjadril názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom

prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich
sa poškodenia dobrej povesti (napr. Publico – Comunicacáo Social, S.A. verzus Portugalsko). Napokon
Európskysúdpreľudsképrávazdôraznil,žepriurčovanívýškynáhradyzaporušenieosobnostnýchpráv
musí byť zohľadnená výška náhrady, ktorá je priznávaná za telesné zranenia, alebo ktorá je priznávaná
obetiam násilných činov, pričom náhrada za porušovanie iných osobnostných práv by nemala bez

existencie závažných a dostatočných dôvodov prevyšovať max. výšku náhrady priznávanú za telesné
zranenia, alebo násilné činy (napr. Iltalehti a Karhuraara verzus Fínsko).

23. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy za vedené trestné stíhanie nie je možné určiť nejaký
konkrétny spôsob výpočtu náhrady, pretože na jej zhodnotenie má vplyv súbor mnohých okolností toho –

ktorého prípadu. Stabilizovaná judikatúra konštatovala, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho
štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty, ktorý spočíva okrem iného v tom, že
všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II US 10/99, II US
234/03, IV US 92/09) a taktiež, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I US 87/93, PL US 16/95, II US 80/99). Rešpektovanie
princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti
normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá
dôvera občanov, ako aj iných fyzických a právnických osôb orgánov verejnej moci. Vychádzajúc
z rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo 44/2017 z 21.6.2018 sa konštatuje: „V prípade nemajetkovej ujmy

spôsobenej trestným stíhaním, ktoré skončilo oslobodením spod obžaloby bude potrebné popri povahe
a dĺžke trestného konania prihliadnuť najmä na závažnosť ujmy ako aj okolnosti, za ktorých k nej
došlo a na závažnosť následkov spôsobených trestným stíhaním v osobnostnej sfére poškodeného.
Posúdenie okolnosti, za ktorých k ujme došlo, zahrňuje aj správanie sa samotného poškodeného...
Pri určovaní primeranosti formy zadosťučinenia, závažnosť ujmy správne skúmali predovšetkým vo

vzťahu k tým osobnostným sféram, ktoré žalobca v konaní uplatnil (morálnej sfére, vo sfére súkromnej
a pracovného uplatnenia).“

24. Pri priznávaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy treba vychádzať z ust. § 17 ods. 4 Zák. č. 514/2003
Z.z., ktorý limituje výšku nemajetkovej ujmy na 25-násobok min, mzdy platnej za obdobie kalendárneho

roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Tu je potrebné dať za pravdu žalovanej strane, že
skutky, pre ktoré bolo vedené trestné stíhanie boli spáchané v roku 2015, kedy bola min. mzda vo výške
380 € (Nariadenie vlády č. 279/2015 Z.z.), nie 646 €, čo je min. mzda z ktorej vychádzal žalobca. Pri
zohľadnení uvedeného nesmie nemajetková ujma prekročiť sumu 9.500 €. Pokiaľ žalobca požadovalnemajetkovú ujmu vychádzajúc z ust. § 13 Zák. č. 274/2017, podľa ktorého celková suma odškodnenia
poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť 50-násobok min. mzdy, tu je potrebné uviesť, že
žalobca takéto mimoriadne okolnosti nepreukázal. V danom individuálnom prípade nemajetková ujma

žalobcu nastala v jeho spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote spôsobené nezákonným trestným
stíhaním tým, že utrpela jeho povesť, stíhanie malo nepriaznivý dopad na jeho psychickú, životnú
a rodinnú pohodu, z dôvodu tlaku spôsobeného trestným stíhaním sa rozhodol ukončiť pracovný pomer
v práci, kde dosahoval vyšší príjem a odísť na horšie platené miesto, pričom doba celkového diskomfortu
trvala 3 roky a 5 mesiacov. Pomerovaním vyššie uvedených okolností prípadu (dĺžka trestného stíhania,

poškodenie dobrého mena, dopad na rodinný a pracovný život) podľa názoru súdu odôvodňuje priznanie
nemajetkovej ujmy vo výške 1.900 € (5x 380 €) so zohľadnením, že žalobcovi bolo navrhované uloženie
podmienečného trestu odňatia slobody, súčasne voči nemu neboli vykonávané úkony zasahujúce do
jeho ľudských práv (väzba, domová prehliadka, použitie informačno-technických prostriedkov atď.).
Priznanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.900 € súd považuje za primeranú s prihliadnutím na
okolnostikonkrétnehoprípadu.Trestnéstíhanievprípadežalobcunezanechalotrvaléanereparovateľné

následky v jeho živote. V prevyšujúcej časti žalobe vyhovené nebolo a bola zamietnutá.

25. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

25. Podľa § 255 CSP,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 251 a 255 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný a v kontexte s charakterom konania, kde výška nemajetkovej

ujmy závisela od posúdenia súdu, priznal plnú náhradu trov konania od neúspešného žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v platnom znení).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).