Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-14Csp/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203789
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Mikuš
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1520203789.8

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava IV, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., IČO: 44 483 767,
so sídlom: Mlynská 31, 042 91 Košice, zast. JUDr. Marek Hrouda, advokát, Krmanova 16, 040 01 Košice,
proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 168,08 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne zo sumy 11,19 Eur od 1.7.2020 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ako kupujúci a spoločnosť ČEZ Slovensko, s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 48, 821
09 Bratislava, IČO: 36 797 332 ako predávajúci uzavreli dňa 12.10.2017 Zmluvu o predaji časti
podniku. Predmetom zmluvy bol prevod časti podniku predávajúceho s názvom „Domácnosti“,
ktorá predstavovala samostatnú organizačnú zložku predávajúceho. Súčasťou tohto predaja bola aj
pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu spoločnosť ČEZ

Slovensko, s.r.o. so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 36 797 332 a žalovaný uzavreli
dňa 31.12.2014 Zmluvu o združenej dodávke elektriny odberateľovi v domácnosti, na základe ktorej
žalovaný ako odberateľ odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste Medveďovej 8,
851 04 Bratislava - Petržalka. Za obdobie od 12.9.2017 – 15.9.2018 bola vyúčtovaná spotreba elektriny
na predmetnom odbernom mieste faktúrou č. 7247299512 zo dňa 20.9.2018 na sumu 140,06 € s lehotou
splatnosti do 20.9.2018. Žalobca z tejto faktúry žaluje sumu nedoplatku vo výške 111,16 €. Za obdobie

od 16.9.2018 – 31.12.2018 bola vyúčtovaná spotreba elektriny na predmetnom .odbernom mieste
faktúrou č. 7224208049 zo dňa 8.1.2019 na sumu 56,92 € s lehotou splatnosti do 22.1.2019. Pohľadávka
žalobcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 168,08 €. Žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu
pohľadávkypredžalobnouupomienkou,napriektomudoposiaľuhradenánebola.Kžalobebolipripojené:
zmluva o združenej dodávke elektriny odberateľovi v domácnosti, upomienky, vyúčtovanie za obdobie
12.9.2017-15.9.2018, faktúra č. 7247299512, rozpis položiek za obdobie 12.9.2017 – 15.9.2018, faktúra

č. 7224208049, rozpis položiek za obdobie 16.9.2018-31.12.2018.

2. Voči vydanému platobnému rozkazu v konaní podala žalovaná dňa 26.8.2020 odpor, v ktorom uviedla,
že žalobca opomenul k žalobe priložiť reklamácie ohľadom fakturovanej sumy. Rozporuje znenie zmluvy,
ktoré nie je totožné s fotokópiou predloženou žalobcom. Uviedla, že opakovane namietala vo faktúrach
sumu v rozsahu fakturovanej tarify „D2“, ktorá nebola v súlade s podpísanou zmluvou. Poukázala

taktiež na svoj úspecj v konaní proti žalobcovi na Okresnom súde Košice. Nesúhlasí ani s neoprávnene
účtovanou sankciou vo výške 10 Eur, nakoľko riadne a pravidelne platila zálohové platby. Má za to, žepráve jej vznikol preplatok, nakoľko žalobca okrem sankcie vo výške 10 Eur nesprávne účtoval tarifu
D2 namiesto D1. Ako prílohy doručila: zmluvu o združenej dodávke elektriny odberateľovi v domácnosti
bez podpisu žalobcu, reklamácie faktúr, nesúhlas s oznámením o výsledku riešenia, výpisy z účtu

preukazujúce mesačné platby žalobcovi a niektoré listiny totožné s tými čo predložil žalobca v žalobe.

3. Dňa 15.6.2021doručil žalobca vyjadrenie k odporu žalovanej, v ktorom uviedol, že do verzie zmluvy
predloženej žalovanou bolo pravdepodobne dodatočne dopisované a ohľadom zálohových platieb
uvádza, že aj v samotnej zmluve je uvedené že sa jedná o predpokladanú výšku zálohy, nejedná

sa teda o fixne dojednanú čiastku, ktorá by bola počas celej existencie zmluvného vzťahu nemenná.
Výška zálohových platieb sa mení pri každom vyúčtovaní, na základe aktuálnej spotreby počas
predchádzajúceho fakturačného obdobia. V nadväznosti na to, sa výška zálohovej platby po prvom
zúčtovaní odvíja už iba od reálnej spotreby. K namietanej nesprávne fakturovanej tarife D2 uviedli,
že námietku žalovanej považuje za nedôvodnú, nakoľko v oboch žalovaných faktúrach (7247299512,
7224208049) je uvedená distribučná sadzba D1, rovnaké je aj nastavenie distribučnej sadzby v systéme

žalobcu. K pravidelným platbám žalovanej uviedol, že tieto platby boli postupne priraďované k starším
pohľadávkam, ktoré mala žalovaná voči žalobcovi. Rozpísal aj jednotlivé odpovede k reklamáciám
žalovanej a tieto priložil aj ako listinné dôkazy.

4. Dňa 13.7.2021 doručila vyjadrenie žalovaná, v ktorom obsahovo zopakovalo svoju argumentáciu

z predošlého podania. Rovnako žalobca v podaniach doručených súdu pred pojednávaniami len
zopakoval už skôr uvedené tvrdenia. Pojednávanie dňa 7.6.2024 bolo odročené za účelom doručenia
dokladov k tarifám D1 a D2 žalovanou. Uvedené doklady súdu doručené neboli ani na druhom
pojednávaní dňa 9.7.2024.

5. Vykonaným dokazovaním z listín založených v spise a nesporných skutkových tvrdení mal súd za
preukázané, že žalobca (ČEZ Slovensko, s.r.o. pred predajom časti podniku) a žalovaná uzatvorili
zmluvu o združenej dodávke elektriny odberateľovi v domácnosti, na základe ktorej žalovaný ako
odberateľ odoberal elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste Medveďovej 8, 851 04
Bratislava. Žalobca vyfakturoval spotrebu v dvoch žalovaných obdobiach nasledovne: za obdobie

12.9.2017 až 15.9.2018 vo výške 378,87 Eur a za obdobie 16.9.2018 až 31.12.2018 vo výške 118,92
Eur. Za obdobie 12.9.2017 až 15.9.2018 zaplatila žalovaná preddavkové platby 346,80 Eur podľa
predloženého výpisu z účtu a za obdobie 16.9.2018 až 31.12.2018 zálohové platby vo výške 129,80 Eur
taktiež preukázané výpisom z účtu.

6. Súd vzťah medzi žalobcom a žalovaným vyhodnotil ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca pôvodného žalobcu ako
dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.9. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

10. Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

13. Súd mal preukázané, že žalovanej spotreba na odbernom mieste bola spolu vo výške 487,79
Eur (378,78 Eur za obdobie 12.9.2017-15.9.2018 + 118,92 Eur za obdobie 16.9.2018-31.12.2018)
a zálohové platby boli spolu v súčte 476,60 Eur (346,80 Eur za obdobie 12.9.2017-15.9.2018 +
129,80 Eur za obdobie 16.9.2018-31.12.2018). Uvedené zálohové platby mal súd preukázané výpisom
z účtu predloženým žalovanou. Žalobca k zálohovým mesačným platbám uviedol, že tieto postupne

priraďoval k starším už splatným pohľadávkam, čo však žalovaná poprela a žalobca k existencii
dlhu z predchádzajúceho obdobia nedoložil žiaden dôkaz. Súd tak v konaní nemal preukázanú
skutočnosť, že by žalovaná mala dlh z predošlého obdobia, ku ktorému by mohli byť jednotlivé platby
za zúčtovacie obdobie priraďované. V tvrdení o dlhu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie žalobca
neuniesol bremeno dôkazu. Poukázal len na tabuľku, v ktorej označil akú sumu z mesačnej zálohovej

platby priradil k jednotlivému mesiacu za žalované obdobie bez špecifikácie a preukázania dlhu
z predchádzajúceho obdobia, za ktorý by bol oprávnený robiť takýto zápočet. Súd nepriznal žalobcovi
nárok zo sankcií-zmluvných pokút vo výške 10 Eur vyúčtovaných vo faktúre č. 7224208049 (za obdobie
16.9.2018-31.12.2018), nakoľko žalobca nepreukázal súdu konsenzuálne dojednanie takejto zmluvnej
pokuty medzi stranami, a teda neosvedčil oprávnenie na uloženie pokuty žalovanej. Pokiaľ by tieto boli

za doručené upomienky, tak nebolo preukázané ich doručovanie a ani ich náklady, ale len paušalizovaná
suma označená vo faktúre ako zmluvné pokuty, ku ktorým chýbal dôkaz zmluvného dojednania.
K argumentácii žalovanej o rozdielnosti predložených zmlúv súd uvádza, že zmluva doručená žalobcom
je podpísaná oboma stranami, zatiaľ čo zmluva predložená žalobkyňou je bez podpisu žalobcu a nesie
známky následného dopisovania údajov v sporných kolónkach, ktoré sú však z hľadiska pojednávanej

veci irelevantné, nakoľko výška predpokladanej zálohy ani spotreby uvedenej v roku 2014 nie je
zaväzujúca pre strany z hľadiska reálnej spotreby v obdobiach o tri roky neskôr. Žalovaná svoju
argumentáciu opierala o nesprávnosť fakturovania tarify D2 namiesto dojednanej tarify D1. V zmluve
a aj vo faktúrach sa však nachádza položka D1 a rozdielnosť ceny je pri faktúre č. 7247299512 daná
fakturovaným obdobím, ktoré presahovalo dva kalendárne roky a cena za mernú jednotku kWh bola za

rok 2017 iná než za rok 2018 a tento rozdiel nebol spôsobený skutočnosťou, že by žalobca fakturoval
dve rôzne tarify. Súd teda vychádzal pri výpočte sumy z dvoch údajov- spotreba za merané obdobie
a zaplatené preddavkové platby žalovanou. Z daného výpočtu za obdobie 12.9.2017-15.9.2018 vyšiel
súdu nedoplatok 32,07 Eur a za obdobie 16.9.2018-31.12.2018 preplatok vo výške 20,88 Eur (nakoľko
súd neuznal zmluvnú pokutu vo výške 10 Eur), čo v súčte vychádza na nedoplatok žalovanej vo výške

11,19 Eur za obe obdobia, a v tejto výške priznal žalobcovi jeho nárok. Súd má preukázané, že žalovaná
bola v omeškaní od 1.7.2020, nakoľko splatnosť nedoplatku bola dňa 30.9.2018. Preto súd priznal úroky
z omeškania z priznanej istiny 11,19 Eur eur od 1.7.2020 do zaplatenia, a to vo výške 5 % ročne,
nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0 %, čo po pričítaní 5
percentuálnych bodov predstavuje úroky z omeškania vo výške 5% ročne, tak ako si žalobca uplatnil

v žalobe.

14. Žalovaná bola úspešná v prevažnej miere, ale nakoľko jej trovy v súvislosti s konaním nevznikli, tak
jej súd ich náhradu nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.