Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-42C/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518201493
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Nemčeková PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1518201493.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou PhD., v právnej veci

žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, Budatínska 1, 851 01 Bratislava, proti žalovanému
v prvom rade: G.. X. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. Q. X, XXX XX W., právne zastúpená: Mgr. Štefan Krnáč,
advokát so sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava, žalovanému v druhom rade: G.. U. O., A..
XX.XX.XXXX, S. W. O. X, XXX XX W.: právne zastúpený: JUDr. Pavol Polakovič, advokát so sídlom
Detvianska 14, 831 06 Bratislava, o zaplatenie 111,63 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade, sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 108,25 Eur do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti 3,38 Eur z a s t a v u j e.

III. Súd návrh žalovanej v 1. rade na prerušenie konania z a m i e t a.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovaným v 1 a 2 rade, nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V, dňa 08.03.2018 domáhal voči
žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej len žalovaným) zaplatenia sumy 751,72 Eur spolu s príslušenstvom
z dôvodu neuhradenia nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou bytu, ktorého
vlastníkom je žalobca, postavený na parcele číslo XXXX-XXXX, so súpisným číslom XXXX, zapísaný
na LV č. XXXX, katastrálne územie F., vedený Okresným úradom W.. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní
neuhradili nedoplatok vo výške 751,72 Eur za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016, čo bol rozdiel
medzi vzniknutými nákladmi a poukázanými úhradami s užívaním a prevádzkou bytu. Vyúčtovanie bolo

žalovaným doručené dňa 10.06.2017.

2. Dňa 26.04.2018 zobral žalobca žalobu v časti istiny vo výške 751,72 Eur späť a konanie žiadal v
tejto časti zastaviť. Ako dôvod uviedol, že žalovaná v 1. rade po podaní žaloby dňa 20.04.2018 uhradila
žalobcovi žalovanú sumu istiny vo výške 751,72 Eur. Na žalobe v časti poplatku z omeškania, ktorý
predstavuje sumu 111,63 Eur a trov konania vo výške 45,00 Eur žalobca naďalej trval.

3. Tunajší súd dňa 11.06.2018 vydal platobný rozkaz č. k. 42C/10/2018-25, ktorým žalovaných zaviazal
spoločne a nerozdielne povinnosťou uhradiť žalobcovi požadovanú sumu vo výške 111,63 Eur a trov
konania vo výške 45,00 Eur.4. Dňa 24.07.2018 podal voči platobnému rozkazu žalovaný v 2. rade odpor, v ktorom uviedol, že on byt
v súčasnej dobe neužíva a jediným užívateľom ako to tvrdí žalovaná v 1. rade je ona (č.l. 30).

5. Dňa 28.08.2018 podala voči platobnému rozkazu žalovaná v 1. rade odpor, v ktorom uviedla, že
je 80% invalidnou dôchodkyňou a nedostatok peňazí pre ňu znamená fatálny rozmer a to nemožnosť
dostupnosti úhrady liekov pre ňu životne dôležitých. Uviedla, že nie je spravodlivé rozhodnúť tak, že
žalovaná v 1. rade je povinná platiť istinu, poplatok z omeškania, trovy za dlžoby spôsobené cielene,
vedome úmyselne zo strany žalovaného v 2. rade, preto žiadala platobný rozkaz zrušiť a nariadiť vo

veci pojednávanie (34-38).

6. Žalobca sa replikou doručenou súdu dňa 15.11.2018 vyjadril, k odporu žalovaných, kde uviedol, že
uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 267/2015 zo dňa 23.08.2017 vo veci žalobcu: G. U.
O. proti žalovanej G.. X. O. o zrušenie nájmu spoločného užívania družstevného bytu bol rozsudok
Krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe uvedenej skutočnosti

BD Petržalka až do definitívneho ukončenia sporu eviduje uvedených účastníkov ako spoločných
nájomcov a členov predmetného bytu, ktorí sú v zmysle § 701 Občianskeho zákonníka povinní uhrádzať
nedoplatky za predmetný byt spoločne a nerozdielne, teda majú postavenie solidárnych dlžníkov.
Žalobca nemôže v žiadnom prípade akceptovať skutočnosť, že žalovaný v 2. rade neplatí nájom z
dôvodu, že v byte nebýva a správanie žalovanej v 1. rade, ktorá uhrádza iba polovicu platieb. Tým,

že žalovaní uhradili žalovanú istinu po podaní žaloby dňa 20.04.2018 uznali nárok žalobcu, ktorý si v
zmysle § 697 Občianskeho zákonníka nárokoval aj zaplatenie poplatku z omeškania, ktorého výška je
0,5 promile za každý deň omeškania z dlžnej sumy v zmysle §4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

7. Na posledné vytýčené pojednávanie na deň 30.07.2024, sa nedostavili žalovaní ani ich právni

zástupcovia, právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal opätovne o odročenie termínu pojednávania z
dôvodu plánovaného zubného ošetrenia, pričom súdu nepredložil žiadny doklad, ktorý by ním tvrdenú
skutočnosť preukazoval. Žalovanú v 1. rade ospravedlnil z dôvodu, že jej v účasti na pojednávaní
bránia zdravotné problémy spojené s vysokými teplotami, opäť túto skutočnosť žiadnym spôsobom
nepreukázal (právnym zástupcom predložený doklad zo Sociálnej poisťovne, ktorý žalovaná žiadala k

priznaniu dôchodkovej dávky zo dňa 26.05.2017, takýmto dokladom nebol- č.l. 252). Súd poukazuje na
to, že i na predchádzajúce pojednávanie nariadené na deň 22.05.2024 sa právny zástupca žalovanej
v 1. rade dva krát ospravedlňoval a žiadal o odročenie termínu pojednávania, pričom prvú jeho žiadosť
o odročenie tohto termínu súd neakceptoval, čo mu obratom oznámil. Následne dňa 21.05.2024, t.j.
deň pred pojednávaním právny zástupca opätovne žiadal o odročenie termínu pojednávania tento krát

z dôvodu návštevy lekára s maloletým synom, toto ospravedlnenia mu súd akceptoval s tým, že má
obratom preukázať súdu návštevu lekára. Právny zástupca túto žiadosť súdu odignoroval a doklad o
návšteve lekára doteraz súdu nepredložil.
Právny zástupca žalovaného 2. svoju neúčasť ani neúčasť žalovaného 2. neospravedlnil.

8. Na pojednávaní žalobca žiadal, aby súd rozhodol o úhrade sumy 108,25 Eur s príslušenstvom,
nakoľko žalovaní zaplatili žalovanú istinu po podaní žaloby dňa 20.04.2018, uznali nárok žalobcu, ktorý
si v zmysle § 697 OZ nárokuje taktiež zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,5 promile a to od
26.06.2017 do zaplatenia. Sumu 3,38 Eur zobral späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

9. Súd v konaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a to: dohodou o
odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 03.12.1991, členské číslo: XXXX, výpisom z LV č. XXXX, vyúčtovaním
nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu, doručenkou adresovanou žalovanej v 1. rade prevzatou
dňa 19.06.2017, predpisom mesačných preddavkov platným od 01.01.2016, rozsudkom OS BA V.,
č.k. 40C33/2010-448 zo dňa 11.10.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 40C33/2010-713 zo

dňa 20.06.2014, rozsudkom KS BA č.k. 9Co598/2012- 532 zo dňa 06.06.2013, rozsudkom KS BA č.k.
9Co229/2017- 992 zo dňa 23.05.2019, poštovými poukážkami o úhradách žalovanej v1. rade, pričom
zistil tento skutkový stav:
V danom konaní mal súd z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalobca ako vlastník bytu na
základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 03.12.1991 odovzdal dňom 01.12.1991 do užívania

byt číslo XX, poschodie Q.. na Q. J. číslo X v Bratislave v zmysle rozhodnutia o pridelení bytu členovi
G.. X. O., pri spoločnom členstve manžela G.. U. O.. Spolu s užívateľom v byte bývali aj príslušníci
jeho domácnosti a to: dcéra P. O., a syn P. O.E.. Rozsah práv a povinností spojených s užívaním bytu
ako aj s jeho údržbou určil Občiansky zákonník vyhláška č. 45/64 Zb, stanovy, domový a rokovacíporiadok družstva. Žalovaní boli teda v žalovanom období ako nájomcovia bytu č. XX, nachádzajúceho
sa v bytovom na Q.. poschodí v W. na Q. J. Č.. X a nesplnili si svoju povinnosť voči žalobcovi ako
prenajímateľoviavlastníkovibytu,vyplývajúcuzDohody,keďneuhradilivyúčtovanienákladovzaplnenia

poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 751,72 Eur. Žalovaní si
predmetnú povinnosť nesplnili ani čiastočne. Žalobca ako vlastník bytu v žalovanom období, oprávnene
požadoval zaviazať žalovaných na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej nedoplatok na plneniach
poskytovaných zo strany vlastníka bytu v súvislosti s užívaním a prevádzkou predmetného bytu, t.j.
rozdiel medzi uskutočnenými mesačnými platbami a skutočnými nákladmi. Vyúčtovanie nákladov bolo

žalovaným doručené dňa 19.06.2017. Ceny služieb spojených s užívaním bytu sa dohodujú v súlade s
cenovými predpismi a rozhodnutiami cenových orgánov, pri službách, na ktoré sa nevzťahuje cenová
regulácia, sa prihliada na rozsah preukázateľných nákladov na počet členov domácnosti.

10. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 40C33/2010 -448 zo dňa 11.10.2012 súd zistil, že
napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil právo spoločného nájmu strán k družstevnému bytu

č. 32 (správne má byť XX, k oprave ktorej došlo opravným uznesením zo dňa 20. júna 2014 č.k.
40C33/2010-713 ) na Q.. poschodí bytového domu v W., Q. J.. X, s tým, že za ďalšieho nájomcu bytu
určil žalovanú (v tomto konaní žalovanú v 1. rade) a žalobcovi (v tomto konaní žalovaný v 2. rade)
uložil povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 6. júna 2013, č.k. 9Co596/2012-532 na odvolanie oboch
strán rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 40C33/2010 zmenil tak, že zrušil právo spoločného nájmu strán
k družstevnému bytu a určil, že výlučným nájomcom bytu bude ako člen družstva žalobca. Žalovanej
uložil povinnosť byt vypratať do pätnástich dní po zabezpečení náhradného bytu a rozhodol aj o trovách

prvoinštančného a odvolacieho konania.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
č.k. 9Co596/2012-532 žalovanou, svojím uznesením č.k. 6Cdo267/2015 zo dňa 23.8.2017 rozsudok
KrajskéhosúduvBratislavezo6.júna2013č.k.9Co596/2012vspojenísopravnýmuznesenímz22.júla

2013 č.k. 9Co596/2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že
rozhodujúcou otázkou z hľadiska správneho právneho posúdenia veci bola otázka, u ktorej zo strán sú
dané okolnosti odôvodňujúce určiť ju za výlučného nájomcu bytu a zároveň za ďalšieho člena družstva.
Pre jej riešenie je určujúci výklad ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

13. Následne po zrušení veci Najvyšším súdom slovenskej republiky, Krajský súd v Bratislave
ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 Csp na
odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 Csp, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
vzhľadom na jednoznačný záver vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo267/2015 zo dňa 23. augusta 2017 je potrebné ako vecne správny potvrdiť (rozhodnutie KS BA

č.k.9Co229/2017-992 - č.l. 110-115).

14. Podľa § 191 ods.1 Csp dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliadane na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

15. Podľa §567 ods.2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) peňažný dlh plnený prostredníctvom
peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet
veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon
neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

16. Podľa § 696 ods. l OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu,
spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné,
úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví
osobitný predpis.

17. Podľa § 696 ods. 2 OZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa
platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.18. Podľa § 686 ods. 1 veta prvá OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah
užívania,výškunájomnéhoavýškuúhradyzaplneniaspojenésužívanímbytualebospôsobichvýpočtu.

19. Podľa § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška poplatku z omeškania je 0,5 promile za každý
deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania

z nezaplatenej istiny.

23. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, keď mal
za preukázané, že žalovaní ako nájomcovia bytu v žalovanom období podľa žalobcom predloženej
platobnej disciplíny neuhradili vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním a prevádzkou

predmetného bytu. Žalobca požadoval priznať aj poplatok z omeškania z ročného vyúčtovania, vo výške
0,5 promile zo sumy 751,72 Eur odo dňa 26.06.2017 až do zaplatenia, ktorú následne vyčíslil vo výške
111,63 Eur, ku dňu podania späťvzatia žaloby v časti sumy 751,72 Eur na tunajší súd. Vzhľadom k
tomu, že žalobca zobral časť žaloby vo výške istiny 751,72 Eur späť ešte pred doručením žaloby
žalovaným súd nerozhoduje o zastavení konania v tejto časti. Žalovaná na svoju obranu uvádzala, že

dňa 29.03.2016 uhradila žalobcovi na účet sumu vo výške 77,99 Eur, ktorú on ale nezarátal. Súd zistil,
že žalovaná však nepredložila relevantný dôkaz o úhrade sumy 77,99 Eur, na účet žalobcu, nakoľko
v predloženom dôkaze (prefotená poštová poukážka zo dňa 29.03.2016) absentuje číslo účtu na ktorý
mal byť prevod finančných prostriedkov urobený a taktiež je uvedený nesprávny Kód banky. Nakoľko sa
jedná o poštový poukaz na účet, bez uvedenia účtu nebol možný prevod peňažných prostriedkov na účet

žalobcu. Bolo povinnosťou žalovanej 1. riadne uviesť číslo účtu na ktorý mal byť prevod uskutočnený.
Taktiež mala mať žalovaná snahu skontrolovať si jednotlivé platby, zvlášť s prihliadnutím na okolnosti,
že mali spolu so žalovaným 2., nedoplatky voči žalobcovi. Tvrdenia žalovanej 1., že žalobca si nezarátal
platbu sú pre súd právne irelevantné. Žalobca uviedol a riadne vydokladoval preukázaním z výpisu z
účtu za obdobie od 01.01.2015 do 12.03.2024 všetky platby, ktoré boli uhradené zo strany žalovaných.

Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žalovaná 1., tieto informácie o údajne nezarátanej platbe zo dňa
29.03.2016 oznámila súdu až v roku 2023. Súd mal za to, že žalovaná 1. v tomto smere neuniesla
dôkazné bremeno tvrdenia. Žalovaná nepreukázala zaplatenie sumy 77,99 Eur, tak ako hovorí ust. §567
ods. 2 OZ ( peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového
podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy

dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne
nedohodnú inak).

24. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „ CSP “) žalobca môže vziať žalobu späť.

25. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

26.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa § 145 ods.3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o
zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

28. Podľa § 162 ods.3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

29. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti týkajúcej sa istiny vo výške 751,72 Eur dňa
26.04.2018, teda ešte pred doručením žaloby žalovaným, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodnutia
bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti.30. Žalobca dňa 04.10.2023 zobral konanie v časti uplatňovanej istiny vo výške 3,38 Eur späť a konanie
žiadal v tejto časti zastaviť. Ako dôvod uviedol, že pri výpočte poplatku z omeškania došlo k chybe

pri výpočte, ktorá nastala z dôvodu nečitateľného dátumu na doručenke, podpísanej splnomocnencom
žalovanej v 1. rade, ktorý zásielku prevzal. Žalobca pri výpočte vychádzal z toho ako dátum prečítal,
10.06.2017, ale správny dátum bol 19.06.2017 ( č.l. 260).

31. Súd konanie v časti 3,38 Eur zastavil.

32. Nakoľko sa žalovaní s peňažným plnením preukázateľne dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi
príslušný poplatok z omeškania, stanovený v zmysle zákonných ustanovení vo výške 0,5 promile za
každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 Eura za každý i začatý mesiac
omeškania z nezaplatenej istiny vo výške 108,25 Eur.

33. Žalovaná v 1. rade podala dňa 31.05.2024 návrh na prerušenie konania, z dôvodu, že na Mestskom
súde Bratislava IV, prebieha konanie pod sp.zn. B5-56C892/2015, ktorý je v súčasnosti na odvolacom
konaní. V konaní B5-56C892/2015 ide o zaplatenie sumy 711,45 Eur s príslušenstvom. Žalovaná ako
dôvod prerušenia konania uvádzala, že právoplatné rozhodnutie v konaní B5-56C/892/2015 bude mať
podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Súd vyhodnotil návrh na prerušenie konania

z dôvodu ďalšieho prebiehajúceho konania ako účelový, s touto prejednávanou vecou nesúvisiaci,
nakoľko v konaní B5-56C892/2015 ide o zaplatenie nájomného a nákladov za služby za obdobie roka
2013. Rozhodnutie súdu v konaní B5-56C 892/2015 o zaplatenie sumy dlžného nájomného, nemá
žiadny význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, preto súd návrh na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.

34. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci
plný úspech (v zmysle zásady procesného zavinenia zastavanie konania), preto mu súd priznal voči
žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a to s tým, že o
výške náhrady trov v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.