Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120206495
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3120206495.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne A. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v C., D. XXX/X,

právne zastúpenej JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palackého 85/5, proti
žalovanémuE.F.,narodenémuXX.XX.XXXX,bytomvG.,H.XXX/XX,ourčenievlastníckehoprávatakto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely registra C č. 599/12, zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 184 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. C. v podiele 1/6 a nehnuteľnosti,
bytu č. 5 vo vchode č. 6 v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parcele registra C č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 270 m2, zapísaného na LV č. XXXX k. ú. C., a to v podiele 1/1,
spolu s podielom 56/352 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a podielom 56/352 na

parcele registra C č. XXX , zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 270 m2, rovnako zapísaného na
LV č. XXXX, k. ú. C..

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na Okresnom
úrade Trenčín, odbor katastra nehnuteľností, na liste vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. C., v rozsahu 1/6,
a to pozemok parcela reg. "C" č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 184 m2, na liste
vlastníctva č. XXXX, pre k. ú. C., v rozsahu 1/1, a to byt č. X, vchode č. X na prízemí v bytovom dome

súp. č. XXX postavenom na pozemku KN C parcela č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 270
m2 na ul. D. v C. v celosti spolu príslušným podielom priestoru na spoločných častiach a zariadeniach
domu vo veľkosti 56/352 a príslušným spoluvlastníckym podielom k pozemku KN C parcela č. XXX,
zastavané plochy a nádvoria, o výmere 270 m2, vo veľkosti 56/352.

2. Žalobkyňa uviedla, že dňa 08.10.2018 došlo medzi ňou ako darcom a žalovaným ako obdarovaným
k uzavretiu darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci a k. ú. C.

zapísané na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C. pod B 5 v podiele 1/6 ako: pozemok - KN C parcela
č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 184 m2 v príslušnej miere : 30,66 m2 a na LV
č. XXXX pre obec a k. ú. C. pod bod B 41 v podiele 1/1 ako : byt č. X vo vchode č. X na prízemí
v bytovom dome č. s. XXX postavenom na pozemku: KN C parcela č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 270 m2 na ul. Osloboditeľov v Nemšovej v celosti spolu príslušným podielom
priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 56/352 a príslušným
spoluvlastníckym podielom k pozemku : KN C parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere

270 m2 vo veľkosti 56/352. Absolútne neplatný je rovnako aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej
poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila jej (hoci aj dočasnú)
nespôsobilosť (neschopnosť) na urobený právny úkon. Nevyžaduje sa pri tom, aby taká osoba bola
súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo aby bola vo svojej spôsobilosti obmedzená. Vspráve ošetrujúceho lekára I. E. J. ohľadne žalobkyne bolo uvedené, že táto osoba t. č. nemá odborne
diagnostikovanú duševnú chorobu, trpí rozvinutou stareckou demenciou. Tento stav sa prejavuje
hlavne v zmenenej orientácií miestom, časom. Uvedená osoba nedokáže posúdiť správnosť svojho

jednania v zmysle riešenia, ale i posúdenia a pochopenia tej ktorej situácie. Uvedená osoba si vôbec
neuvedomuje svoje konanie, nedokáže vhodne riešiť ani bežné životné situácie, nedokáže hodnotiť a
riešiť ani bežné udalosti. Objektívne u menovanej dominuje výrazne obmedzenie novopamäte, často
si nepamätá na udalosti už z predchádzajúceho dňa. S poukazom uvedené, odvolávajúc sa na § 38
ods. 2 Občianskeho zákonníka je darovacia zmluva zo dňa 08.10.2018, uzavretá medzi stranami sporu

absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný zneužil negatívny zdravotný duševný stav žalobcu
a dal žalobkyni podpísať darovaciu zmluvu. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nie je na takej
kvalitatívnej citovej, vzťahovej a emočnej úrovni, odôvodňujúcej záver, aby žalobkyňa mala dôvod
ako prejav vďaky darovať žalovanému svoj byt, v ktorom býva. Žalovaný je vnukom žalobkyne a
navštevuje ju, resp. a aj v minulosti navštevoval len sporadicky. Správanie sa žalovaného bolo viac
menej formálne, ničím sa nevynímalo správaniu ostatných členov rodiny žalobcu. Nikdy neprejavoval

zvýšenústarostlivosť,záujem,opateruožalobkyňu,čobyodôvodňovalovôľužalobkynedarovaťmusvoj
majetok (strechu nad hlavou). Nikdy sa v rámci rodiny, detí žalobcu, resp. vnúčatami žalobcu, nehovorilo
o tom, resp. ani žalobkyňa nikdy neprejavila vôľu darovať byt žalovanému ako svojmu vnukovi. Vždy
sa v rodine hovorilo, že byt sa rozdelí po smrti žalobcu rovným dielom medzi všetky deti žalobcu. O
tom, že byt je prepísaný na žalovaného sa rodina žalobkyne dozvedela čisto náhodne, keď sa vrátil

preplatok za energiu. Rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností bolo
doručené iba žalovanému. Aj po zmene vlastníctva predmetu daru, energie platila aj naďalej žalobkyňa.
V prípade zmeny odberateľa energií by bola potrebná aj súčinnosť žalobcu, a zrejme žalovaný sa
obával prezradenia, a preto zmenu dodávateľom energií neoznámil. Ani v súčasnej dobe žalovaný nejaví
záujem o žalobkyňu a neprejavuje jej pozornosť, cit, vzťah, ktorý by sa očakával od človeka, ktorému

bola darovaná hodnotná nehnuteľnosť.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže
posúdiť následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládať. Zistenie neplatnosti právneho úkonu,

ktorý urobila fyzická osoba v konkrétnom prípade, napríklad napísala závet pod vplyvom duševnej
poruchy, podpísala zmluvu, môže konštatovať iba súd. Svoje zistenie musí súd opierať o znalecký
posudok. Riešenie otázky, či osoba v čase, keď urobila príslušný právny úkon, konala v duševnej
poruche, závisí od posúdenia skutočností, na ktoré sú v zmysle § 207 Civilného sporového poriadku
potrebné odborné znalosti. Zo znaleckého posudku musí vyplývať, že v danom prípade (in concreto)

išlo u konajúceho o prechodnú duševnú poruchu. Ak má byť urobený právny záver, že právny úkon je
podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný, musí byť bez pochybnosti preukázané (urobený
istým v procesnom zmysle), že predmetná osoba konala v duševnej poruche aspoň prechodnej povahy,
ktorá by ju robila na predmetný právny úkon nespôsobilou, teda nie každá duševná porucha fyzickej
osoby, ktorá robí právny úkon, vedie k jeho absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ale len taká duševná

porucha, ktorá konajúcu osobu robí na tento právny úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť
následky svojho konania, alebo svoje konanie ovládať. Pod duševnou poruchou podľa § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka má zákon na mysli nielen duševnú poruchu, ktorá sa u konajúceho prejavovala
po dlhší čas, ale aj prechodnú (chvíľkovú) duševnú poruchu. Zároveň musí byť splnená podmienka,
že momentálny duševný stav vylúčil u konajúcej osoby možnosť posúdiť následky svojho konania

(vôľová zložka), či vlastné konanie ovládať (ovládacia zložka). Dôkazné bremeno o tom, či konajúci
konal v konkrétnej situácii pod vplyvom duševnej poruchy, majú tí, ktorí sa na základe určovacej žaloby
domáhajú neplatnosti právneho úkonu urobeného takouto osobou, napríklad zákonní dedičia, ak ide o
neplatnosť závetu. V predmetnom spore bude teda potrebné preukázať existenciu duševnej poruchy
a či táto duševná porucha mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania

a ovládať svoju vôľu. Zistenie týchto právne významných skutočností si vyžaduje znalecké posúdenie.
To, či v danej veci konajúca osoba vedela posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládať, musí
posúdiť znalec z odboru psychiatrie. Správa lekára I. E. J., týkajúca sa zdravotného stavu A. B., zo
dňa 31.01.2020 je neaktuálna a je 14 mesiacov po podpise darovacej zmluvy. Nejedná sa o znalecký
posudok. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú na veľmi dobrej úrovni. Pred podaním trestného

oznámenia sa bežne navštevovali a žalobkyňa trávila u žalovaného i Vianočné sviatky. Stretávali sa
pred darovaním bytu aj po darovaní bytu. Na darovaní bytu sa výslovne dohodli, s tým, že žalobkyňa
bude mať v byte právo doživotného užívania, o čom bola spísaná zmluva o zriadení vecného bremena v
prospech žalobkyne. To že žalobkyňa platí energie v byte, v ktorom býva, bolo dohodnuté pred podpisomdarovacej zmluvy a nie je to nič neobvyklé. Žalovaný uhrádza dane z bytu a záhrady. Darovacia zmluva
nie je podpísaná obyčajným podpisom ale osvedčeným podpisom darkyne na Matričnom úrade Mesta
Nemšová dňa 08.10.2018. Žalobkyňa v roku 2017 podpísala darovaciu zmluvu prospech vnuka K. L.,

syna K. L. (pozemky na 22 listoch vlastníctva). Aj táto skutočnosť preukazuje reálnu vôľu žalobkyne
podpísať Darovaciu zmluvu V-6271/2018.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu, výsluchom svedkov a
znaleckým posudkom.

08.10.2018 bola uzavretá darovacia zmluva darkyne A. B. obdarovanému E. F., predmetom ktorej bolo
darovanie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C. v podiele 1/6 ako pozemok KNC parc. č.
XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 184 m2 a zapísané na LV č. XXXX, k. ú. C. v podiele
1/1 ako byt č. X vo vchode č. X v bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na pozemku KNC parc.
č. XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 270 m2 s podielom 56/352 na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a pozemku KCN parcely č. XXX. Darovacia zmluva bola podpísaná zo
strany darkyne pred Mestom Nemšová 08.10.2018, podľa osvedčovacej knihy bol podpis zaevidovaný
pod č. XXX/XXXX. Darovacia zmluva bola zavkladovaná 06.11.2018 pod č. V XXXX/XXXX.

5. I. E. J. písomne dňa 31.01.2020 poskytol informácie o zdravotnom stave žalobkyne, kde uviedol, že

žalobkyňa nemá odborne diagnostikovanú duševnú chorobu, trpí rozvinutou stareckou demenciou, ktorá
sa prejavuje najmä v zmenenej orientácii miestom a časom, takáto osoba nedokáže posúdiť správnosť
svojho jednania v zmysle riešenia, ale i posúdenia a pochopenia tej ktorej situácie, neuvedomuje
si svoje konanie, nedokáže vhodne riešiť ani bežné životné situácie, nedokáže hodnotiť a riešiť ani
bežné udalosti, dominuje u nej výrazné obmedzenie novopamäte, často si nepamätá na udalosti už z

predchádzajúceho dňa.

6. Uznesením zo dňa 25.05.2020 Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Trenčín, ČVS:
ORP-933/1-VYS-TN-2019 bolo prerušené trestné stíhanie vnuka žalobkyne pre trestný čin podvodu,
ktoré bolo založené na tom, že vnuk mal podviesť žalobkyňu pri podpise darovacej zmluvy, keď hovoril o

darovaní pozemku a namiesto toho jej dal podpísať darovaciu zmluvu na jej 2-izbový byt. Žalobkyňa tak
mala byť uvedená do omylu a páchateľ sa ku škode blízkej osoby a vyššieho veku mal obohatiť o sumu
najmenej 65.000 eur. Trestné stíhanie bolo prerušené, nakoľko neboli zistené skutočnosti, oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

7. Svedkyňa E. I., dcéra žalobkyne, uviedla, že pri poslednej oslave matkiných narodenín pred
podpísaním darovacej zmluvy sa všetci spoločne stretli a matka sa vtedy vyjadrila tak, že chce, aby
si všetci 4 súrodenci spravodlivo podelili majetok, aby pokojne mohla zomrieť. Až následne jej sestra
telefonovala, či vie, že malý E. podviedol babku a dal podpísať byt. Že sa to stalo, zistili na katastrálnom
portáli. Tak sa išli 3 súrodenci, ona, sestra K. L. a brat M. B. za matkou sa opýtať, ako to s bytom bolo

a matka o ničom nevedela. Aj matke vysvetlili, čo podpísala, matka plakala, o ničom nevedela, potom
pripustila, že brat, otec žalovaného E. F., aj so žalovaným za ňou boli, dali ju do auta, niekom odviezli
a viac už o veci nevedela povedať. To čo spravil brat so synovcom bolo šokujúce pre všetkých. Otec
žalovaného sa o matku nestará, ani teraz, nestaral sa ani v minulosti. Starostlivosť o matku je roky
taká, že druhý brat s ňou chodí po doktoroch, cez víkendy je matka u nej a cez týždeň matka býva

u sestry. Matka prestala byť samostatná niekedy po 80-ke, od tej doby býva raz u nej a raz u sestry.
Matka síce fyzicky bola dosť zdatná, ale po psychickej stránke nie. Veľa zabúdala, nepamätala si veľa
veci, nepamätá si prítomnosť, ale čo je pozoruhodné pamätá si udalosti z minulosti, keď bola mladá a
podobne. Dochádzalo k rôznym incidentom, napríklad prišla v decembri k nej neoblečená a v sandáloch.
Na stanici železničnej nevedela kam má ísť, výpravca volal sestre. Ako rodina boli súdržní vždy, pokiaľ

nedošlo k darovacej zmluve. Otec žalovaného vôbec neprejavil o matku záujem, matka prekonala ťažký
covid, ona sa o ňu doma starala, ani nezdvihol telefón, ako sa má, čo jej je a podobne. Matka predo
ňou nikdy nepovedala, že by chcela niečo darovať len jednému, vždy hovorila, že sa majú každý podeliť
rovným dielom. Tak žalovaný ako aj jeho otec nejakú zásadnú starostlivosť matke neposkytovali nikdy,
brat vždy hovoril, vy ste tam blízko, tak sa starajte. Synovec ju prakticky vôbec nenavštevoval, dokonca

babke negratuloval ani na sviatky. Na oslave, kde sa skladali matke, aby jej kúpili televízor a koberec,
brat so synovcom ani neprišli, aby nemuseli dať peniaze, prišli potom, vždy sa chceli iba nejsť. Odkedy
bola podpísaná darovacia zmluva, otec žalovaného aj so žalovaným nemajú so žalobkyňou žiaden
kontakt. Traja súrodenci boli vždy viac súdržní, rozumeli si, otec žalovaného býval mimo, nestretávalsa s nimi často, ale na druhej strane nemali medzi sebou tajnosti, pokiaľ ide o matkin majetok, vedeli
sa o tom porozprávať. Keď v minulosti došlo k prevodu matkiných pozemkov na syna sestry L., o tom
všetci vedeli, ani jeden z nich o to nemal záujem. Ak sa niekto v minulosti najviac staral o matku, bol

to syn jej sestry, ten jej pomáhal najviac, aj s ňou býval, dokonca jej viac pomáhal ako jej deti. Takže,
ak by si zaslúžil niekto byt, tak on. Psychický stav matky je podľa jej názoru taký, že nie je orientovaná
v čase, nechápe zložitosť nejakých pojmov, nevie čo je to darovacia zmluva, niečo urobí a okamžite na
to zabudne. U nej doma sa pýta, kde je záchod, stalo sa, že dala 20 eur na kúpu kahancov na hroby,
vzápätí ju obvinila, že jej ich zobrala, lebo ich mala v peňaženke a podobne.

8. Svedkyňa K. L., dcéra žalobkyne, uviedla, že sa dozvedela, o tom, že došlo k darovaniu, od otca
žalovaného, bol problém s preplatkami z bytu, pri tej príležitosti telefonicky hovorila s otcom žalovaného,
ktorý povedal, že mama napísala byt na jeho syna. Ona o tom predtým vôbec nevedela. Matka sa
predo ňou nikdy nezmienila, že by chcela byt darovať synovcovi, keď tak hovorila, že všetky jej deti sa
majú podeliť rovnako. Keď sa dozvedeli, že prepísala byt, tak sa jej pýtali prečo to urobila, nevedela

to vysvetliť. Nepamätala si, len spomínala, že brat so synovcom chceli nejaký pozemok. Ten podpísala,
pričom pozemok ani nemala, bol súrodencov. Matka už skôr bola taká, že si nepamätala a zabúdala.
Dlhodobo ale bývala sama v byte. Aj mali starosť, aby sa niečo nestalo, chodili ju navštevovať, nosili jej
jedlo, až zhruba v posledných dvoch rokoch už nemôže bývať sama, býva u nej. U nej je celý týždeň,
niekedy si ju zoberie sestra, každé 2 týždne na víkend. Na úrady s matkou chodil jej syn, ten mal na

to čas, aj po doktoroch s ňou syn chodil. Žalovaný jej vysvetlil darovanie asi tak, že jej syn je boháč,
on nie, tak preto to spravil. Pokiaľ matka bývala sama, navštevovali ju traja súrodenci, ďalší brat chodil
minimálne, keď tak gratulovať na sviatky a žalovaný prakticky vôbec nie. Synovec aj brat bývajú v Senici,
chodili zriedka, raz za čas išli oni na návštevu do Senice aj s mamou. Synovec sám, keď prišiel dvakrát
za 5 rokov, bolo to veľa. Brat chodil častejšie, ale na návštevu. Odkedy bola podpísaná darovacia

zmluva, tak brat a žalovaný za matkou vôbec neprišli, dokonca, keď bol pohreb matkinho brata, tiež za
ňou brat neprišiel. Brat vôbec nevysvetlil prečo došlo k darovaniu. Pokiaľ v minulosti došlo, k tomu, že
matka darovala nejaké pozemky jej synovi, išlo fakticky o to, že matka už bola stará, po úradoch za
ňu chodil jej syn, išlo o to, aby on jednal aj so súrodencami matkinými a podobne a pokiaľ by došlo k
predaju,takbysatorozdelilo.Totosmemysúrodencivedeliasúhlasilistým.Nazákladetohtodarovania

otec žalovaného syna označil za boháča. Najhoršie je, že matka už zabúda dosť, horšie počuje, tak si
veci vysvetľuje po svojom. Keď sa pýtala matky, prečo darovala byt, stále tvrdila, že byt nedarovala,
ale darovala pozemky. Už v čase, keď podpísala matka darovaciu zmluvu, mala nejaké výpady, stále si
myslela, že od nej chcú pozemok, tak nech si pozemok aj zoberú. Lenže už nevedela, že pozemok nie
je jej, ale patrí sesternici. Chápe čo sa deje okolo nej, hovorí deti moje dajte mi pokoj.

9. Svedok M. B., syn žalobkyne, uviedol, že sa dozvedel, že matka darovala byt na oslave keď mala
90-ku, prišlo to ako blesk z čistého neba. Vždy si mysleli, že keď aj byt zdedí jeden z nich, tak vyplatí
ostatných, alebo predá a peniaze sa rozdelia. Matka mala nejaký pozemok v Borčiciach. Pozemok chcel
synovec, zobral tam babku, že si chce tam postaviť dom. Potom prišiel synovec za babkou s nejakou

pani, dal jej niečo podpísať, ona ani nevedela čo, myslela si, že ide o ten pozemok. Takto to vysvetlila
matka. Netušila, že podpísala byt, bola v tom, že podpísala iba pozemok, byt by nikdy nepodpísala.
Synovec vysvetlil darovanie bytu asi tak, že my ostatní spolu pečieme a jeho chceme nechať mimo, preto
si zabezpečil darovanie bytu. Toto zrejme všetko robil na popud svojho otca. Pred podpisom darovacej
zmluvy brat a jeho syn nemali o matku záujem prakticky žiadny, ani nezdvihli telefón a nepopýtali sa ako

sa matka má. Synovec babku ani nenavštevoval a brat prišiel tak raz do roka. Matka ani nemala dôvod
prečo dať žalovanému byt, prakticky za ňou vôbec nechodil. Matka nikdy pred ním nepovedala, že by
chcela darovať byt, nakoniec sa to nedozvedeli od nej. Žalovaný dosiahol svoje, viac sa nezaujíma, ani
keď bol covid a matka bola chorá sa neozval a nespýtal sa na ňu. Matka po 90-ke už dosť upadala,
aj v Nemšovej zablúdila a podobne, tak si ju zobrali sestry, jedna cez týždeň a jedna cez víkendy, on

nemohol, pretože sa stará o nemobilného syna. Do 90-ky zhruba bývala sama, ale už mali obavu, aby sa
niečo nestalo, chodili ju so sestrami navštevovať a kontrolovať. Fyzicky je na tom matka celkom dobre,
ale hlavu už nemá dlhší čas na priadku, takýto stav už bol aj predtým ako podpísala darovaciu zmluvu.
Máva lepšie a horšie chvíle, napríklad sa stalo, keď jej telefonoval a ohlásil sa, že volá M. z Ilavy, tak
matka povedala, že žiadneho takého nepozná a podobne. Vie uviesť len toľko že matka má horšie a

lepšie chvíle. Keď má horšie chvíle je napríklad hašterivá. Matka má okolo 360 eur dôchodok, zobrať
dôchodok na poštu chodí s ňou, pretože to by sama nevedela, stále platí za všetky služby na byte, toto
hneď poplatia, nejaké peniaze jej zostanú, tie si odkladá. On jej dá na prilepšenie sem-tam 50 eur a
prakticky nič z toho neminie.10. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že babku požiadal o darovanie bytu, a to z tých dôvodov, že
druhému vnukovi babka darovala množstvo pozemkov, jemu nedarovala nič a on bol jediný z rodiny,

ktorý nemal vlastné bývanie. Babka povedala, že dobre, súhlasila, a preto išla na matričný úrad. Babka
darovala pozemky druhému vnukovi poza ich chrbát, jeho rodina o tom nevedela a keď sa to dozvedel,
tak babku požiadal o byt. S babkou mali dobrý vzťah, navštevovali sa pár krát do roka, chodili k babke
celá rodina a babka chodila k nim. Dosť ho vystrašilo, keď dala babka na neho trestné oznámenie, aj ju
boli navštíviť, aby si to vysvetlili a vtedy sa mu jej dcéra K. L. vyhrážala, že ho dostane do basy, a tým

skončili jeho kontakty s babkou. Trestné oznámenie bolo podané v r. 2019 a od tej doby vôbec nevie,
čo sa deje s babkou. Už nikdy k babke nešiel z dôvodu vlastnej bezpečnosti, aj z dôvodu bezpečnosti
babky, pretože rodina K. L. je násilná, aj na babkiných narodeninách došlo k tomu, že sa jej muž s
niekým pobil a podobne. Stále býva v G. u rodičov a do predmetného bytu by sa nenasťahoval skôr ako
babka zomrie, vzhľadom k tomu, že babka má právo doživotného užívania bytu, mienil si zabezpečiť
bývanie aj do budúcnosti, aj po 10 rokoch, keď sa uvoľní, tak by sa tam presťahoval. On sám platí len

miestne dane, všetko ostatné platí babka. Bolo to želanie babky, lebo babka bola naučená všetky šeky
si platiť. S fondom opráv síce komunikoval, ale poplatky do fondu platí babka a preplatky zariadil tak,
aby sa vrátili babke. Nebol v urgentnej situácii pokiaľ ide o riešenie bytovej otázky, ale rovnako nebol v
urgentnej situácii ani druhý vnuk, keď dostal garáž a pozemky. Jeden vnuk sa dostal k časti babkinho
majetku, tak chcel časť babkinho majetku aj on. Babka sa ho pýtala, kedy sa konečne ožení, on jej

hovoril, že sa nebude ženiť skôr ako bude mať vlastné bývanie, teraz má priateľku, ale žije u rodičov
a s priateľkou nežijú v jednej domácnosti. S terajšou priateľkou má vzťah viac ako 10 rokov. Priateľke
nevadí, že rieši bývanie 10 rokov, bývajú v jednom meste. Priateľka by bola ochotná odsťahovať sa do
C., robotu by si určite v okolí našli.

11. Súd ustanovil vo veci znalca na posúdenie spôsobilosti žalobkyne. Znalecký posudok č. 37/2023
zo dňa 14.08.2023 vypracovala znalkyňa v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, I. I. D.. Úlohou
znaleckého posudku bolo posúdiť aký bol duševný stav žalobkyne v čase podpisu darovacej zmluvy zo
dňa 08.10.2018, či bola v tom čase spôsobilá na právne úkony, či je v súčasnosti spôsobilá na právne
úkony. Okrem obsahu spisu mala znalkyňa k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, konkrétne

prepúšťaciu správu Fakultnej nemocnice Trenčín zo dňa 31.07.2018, podľa ktorej utrpela žalobkyňa
počas hospitalizácie na traumatologickom oddelení organický anamnestický syndróm s krátkou dobou
nastavenia na psychofarmaká, počas hospitalizácie bola pri vedomí, orientovaná časom i miestom.
20.05.2020 bola geriatricky vyšetrená, pri vedomí, orientovaná. 10.02.2023 bola geriatricky vyšetrená,
odpovede boli nepresné, zabiehavé, konštatoval sa organický psychosyndróm. Ďalej mala znalkyňa k

dispozíciilekárskusprávuI.E.J.. Znalkyňaosobnevyšetrilažalobkyňu,skonštatovala,žetátonedokáže
podať ucelenú anamnézu, preto boli len konkrétne zapísané odpovede na otázky znalkyne, obsah
odpovedí na otázky bol zmätočný, napríklad na otázku koľko má deti, odpovedala žalobkyňa: "No, boli
M., K., nie moc, tri alebo štyri." Objektívne pri vyšetrení žalobkyne znalkyňa skonštatovala, že žalobkyňa
bola pokojná, odpovedala priliehavo, ale pre výraznú poruchu pamäte neúplne, keď jej bol vysvetlený

dôvodvyšetrenia,boloevidentné,ževtejchvíliporozumela,alehneďnatozabudla.Jejaktuálnyklinický
obraz vykazoval symptomatológiu popísanú ako vedomie lucídne orientácia vlastnou osobou správne,
orientácia miestom, časom a situáciou prakticky chýba, psychomotorické tempo spomalené, myslenia
bradypsychické. Záverom znalkyňa skonštatovala, že v čase podpisu darovacej zmluvy 08.10.2018
nebola žalobkyňa spôsobilá na právne úkony a rovnako v súčasnej dobe nie je spôsobilá na právne

úkony.

12. Žalovaný nesúhlasil so závermi znaleckého posudku, mal výhrady spočívajúce v tom, že vykazuje
značné nedostatky v metodológii a výsledkoch posudku, ktoré spochybňujú jeho dôveryhodnosť a
relevanciu. Znalecký posudok nedostatočne zohľadnil právne úkony a chronológiu udalostí, ktoré

jednoznačne dokazujú momenty právnej spôsobilosti žalobkyne ako darovanie garáže v r. 2017, ďalšie
právne úkony v r. 2019 a 2020. V priebehu roka 2018 žalobkyňa bývala sama, pravidelne navštevovala
bohoslužby, samostatne chodila na obedy. V r. 2017 podpísala darovaciu zmluvu, predmetom ktorej
bolo darovanie garáže a pozemkov K. L.. Správa I. E. J. z r. 2020 nebola aktuálna, bola vyhotovená 14
mesiacov po podpise darovacej zmluvy v r. 2018. Žalovaný mal za to, že retroaktívne zbavenie právnej

spôsobilosti predstavuje vážny zásah do právnej istoty a dôvery v právny systém, ktorý zakotvuje Ústava
SR,podľazásadcivilnéhoprávaslovenskálegislatívaneobsahujeustanovenieumožňujúceretroaktívne
zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Na základe toho žalovaný žiadal súd o nariadenie ďalšieho
znaleckého dokazovania.13.Žalobkyňavreakciinazáveryznaleckéhoposudkupoukázalanato,ženajčastejšímtypomdemencie
býva Alzheimerova choroba, táto má veľmi pomalý nástup, začína sa prejavovať poruchami krátkodobej

pamäti. Ľudia trpiaci týmto ochorením majú časté problémy sa koncentrovať, zapamätať si nové
informácie, sú menej schopní logicky myslieť alebo si vytvárať úsudok. Dlhodobá pamäť spočiatku
zostáva zachovaná. Postupne sa objavujú poruchy orientácie v čase a priestore. Medzinárodná
klasifikácia chorôb (MKCH-10, WHO, 1992) definuje demenciu zaradenú v podkapitole organické
duševné poruchy pod kódovým označením F00-F03 ako syndróm zapríčinený chorobou mozgu,

zvyčajne chronickou alebo progresívnou, pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane
pamäte, myslenie, orientácie, chápania, rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Vedomie nie je
zastreté. Deteriorácia emočnej kontroly, spoločenského správania alebo motivácie zvyčajne sprevádza,
ale niekedy aj predchádza poruchu kognitívnych funkcií. Pre klinické účely je účelné delenie demencií
podľa stupňa závažností demencie. Pri ľahkej demencii pokles kognitívnych schopností zhoršuje výkon
v každodennom živote, pacient nemôže vykonávať zložitejšie každodenné činnosti alebo realizovať

rekreačné aktivity ako predtým. Pokles výkonu však nie je taký, aby bol pacient závislý od pomoci
okolia, potrebuje len občasný dohľad a pripomínanie. Pri stredne ťažkej demencii pokles kognitívnych
funkcií už nedovoľuje pacientovi fungovať bez pomoci iných, ani pri bežných každodenných činnostiach.
V domácom prostredí dokáže vykonávať jednoduché činnosti, dokáže si zohriať pripravené jedlo,
ale nie uvariť si ho, potrebuje asistenciu pri obliekaní, udržiavaní hygieny. Pri ťažkej demencii ide

o hlboký nedostatok až úplnú stratu kognitívnych schopností a bežných zručností, pacient je plne
odkázaný na celodennú pomoc a opateru okolia. Už začínajúca ľahká demencia je spojená so zmenami
osobnosti, poruchami pamäte ako zábudlivosť, strácanie a zakladanie vecí, občasné stratenie sa v
priestore a čase, problémy s rozhodovaním, bezradnosť, oslabenie iniciatívy. Chorý je ešte sebestačný
a problém väčšinou popiera a racionalizuje, snaží sa svoje zlyhania nejako vysvetliť svojmu okoliu.

Znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala u žalobkyne demenciu na báze Alzheimerovej choroby
s neskorším začiatkom, pričom psychiatricky vyšetrila žalobkyňu 08.08.2023, a skonštatovala, že v
čase vyšetrenia už mala žalobkyňa masívne rozvinutú demenciu, pričom tento stav nebol výsledkom
jedného alebo dvoch rokov, keď uvedená choroba má svoj priebeh, vývojové štádiá, ktoré trvajú
nejaké časové obdobie, takže vzhľadom na stav v čase vyšetrenia žalobkyňa musela mať už v r.

2018 demenciu, Alzheimerovu chorobu min. v počiatočnom štádiu, v ktorom už žalobkyňa nebola
schopná robiť zložitejšie veci, resp. úkony. Znalkyňa pritom diagnostikovanie psychiatrickej choroby
nerealizovala analýzou doterajšej zdravotnej dokumentácie, ale vlastným psychiatrickým vyšetrením.
Z týchto dôvodov žalobkyňa nepovažovala za potrebné ďalšie znalecké skúmanie, nakoľko nebolo
preukázané, že predložený znalecký posudok I. D. vykazuje také nedostatky, ktoré by spochybňovali

logickosť a správnosť záverov znaleckého posudku.

14. Znalkyňa I. I. D. pri výsluchu k veci uviedla, že pri spracovaní znaleckého posudku vychádzala z
kontaktu s vyšetrovanou osobou, žalobkyňou, z toho, čo k veci uviedli príbuzní, nie z obsahu spisového
materiálu, ale z osobného styku a zo zdravotnej dokumentácie, ktorá nemusí byť súčasťou spisu,

dá sa získať, ale v tomto prípade jej nebolo veľa, nakoľko vyšetrovaná osoba nenavštevovala často
lekárov.Tzv.subjektívnaanamnézajepraktickyrozhovorsvyšetrovanouosobou.Faktomje,žeznalecký
posudok bol vypracovaný v roku 2023, v roku 2018 bola podpísaná darovacia zmluva. V čase vyšetrenia
žalobkyne mohla skonštatovať pokročilý stupeň demencie, ktorý sa nevytvorí a nevyvinie ani za rok,
ani za dva roky. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno tvrdiť, že stav žalobkyne, zistený v

čase vyšetrenia, už mal počiatky aj v čase podpísania predmetnej darovacej zmluvy. V tom čase bola
žalobkyňa v stave, keď bola narušená štiepivosť a krátkodobá retencia. To znamená taký stav, že takto
postihnutá osoba síce v konkrétnej chvíli porozumie faktu, ale tento sa jej nevštiepi do pamäti a vzápätí
si takáto osoba nepamätá, čo sa udialo. Toto je jeden z typických príznakov začínajúcej Alzheimerovej
demencie. Z praxe má aj takú skúsenosť že svedomitý notár, skôr ako spracuje zápis o právnom

úkone so závažnejším obsahom, pošle konkrétnu osobu k nej na vyšetrenie, kedy má príležitosť v
reálnom čase posúdiť, do akej miery si osoba, ktorá napr. prevádza byt, dokáže uvedomiť obsah a
dosah takéhoto právneho úkonu. Notári v zásade neosvedčujú psychický stav človeka, ale len fakt, že
konkrétna osoba podpísala konkrétnu listinu. V počiatočných štádiách uvedeného ochorenia je do určitej
miery postihnutá osoba schopná ešte existovať vo svojom domácom prostredí a robiť určité praktické

úkony, ale prejavy ochorenia sa postupne ukazujú zreteľnejšie v tom, že takáto osoba zabudne niečo
urobiť, zaplatiť šek, zrazu si nespomenie kade má ísť tam, kde ísť chce a podobne. Toto sú už zreteľné
znaky takéhoto ochorenia, v počiatočných štádiách, postihnutá osoba potrebuje v závažnejších veciach
usmernenie od inej osoby. Samotný fakt, že nejaká osoba berie psychofarmaká, ešte neznamená, žetakáto osoba je právne nespôsobilá, často ide osoby, ktoré dokážu plnohodnotne pracovať, hoci sú
takýmto spôsobom liečení. Ona mala k dispozícii mala zdravotnú kartu žalobkyne, z ktorej obsahu
vyplývalo, že ak žalobkyňa užívala lieky, tak na bežné ochorenia, nebolo tam nič také, čo by súviselo

s jej psychickým stavom.

15. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného ustanovenia
jeexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení.Rešpektujúczásaduhospodárnosti
konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe
už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v
čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná ustanovením § 137 písm. c/ CSP je preventívneho

charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo
neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v
ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý
je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve

s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich
určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení.

17. V danej veci mal súd za to, že existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez
tohto určenia je vlastnícke právo žalobkyne ohrozené a iným spôsobom, ako určovacou žalobou riešiť

vlastníctvo žalobkyne nie je možné. Podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný
nástroj na ochranu práva žalobkyne a možno ňou dosiahnuť odstránenie spornosti vlastníckeho práva
žalobkyne.

18. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

19. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Právnym základom žaloby bolo určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne v dôsledku

neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa trpela v čase vykonania napadnutého právneho
úkonu duševnou poruchou, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Bolo teda potrebné posúdiť
platnosť právneho úkonu, darovacej zmluvy z 08.10.2018. V súvislosti s preukázaním uvedeného
dôvodu súd vykonal stranami navrhnuté dokazovanie, rozhodujúcim dôkazným prostriedkom v danom
prípade však bol znalecký posudok I. D.. Závery znalkyne pritom neboli v rozpore s ďalšími dôkazmi

listinami a výsluchom svedkov. Súdom ustanovená znalkyňa znalecký úkon vykonala riadne a
komplexne. Zo znaleckého posudku súd zistil, že u žalobkyne bola jednoznačne konštatovaná diagnóza,
Alzheimerova choroba v pokročilom štádiu, čo zistila znalkyňa osobným vyšetrením žalobkyne. Stav
žalobkyne v čase vyšetrenia nevznikol zo dňa na deň, ale bol výsledkom dlhodobého progredujúceho
ochorenia, kedy už v počiatočnom štádiu, v čase začínajúcej ľahkej demencie postihnutá osoba síce

vie byť sebestačná, zvládne napríklad návštevu kostola a iné bežné úkony, ale už sa ukazuje strata
kognitívnych schopností, schopnosť racionálneho úsudku, občasná strata orientácie v čase a priestore,
krátkodobá pamäť, kedy postihnutá osoba niečo vykoná a vzápätí si to nepamätá. Žiadosti žalobcu
na ďalšie znalecké dokazovanie súd preto nevyhovel, vypracovanie kontrolného znaleckého posudku
považoval za nadbytočné, pretože závery predloženého znaleckého posudku sú jednoznačné.

22. Žalobe teda v celom rozsahu súd vyhovel, nakoľko ku dňu podpísania spornej darovacej zmluvy
08.10.2018 mal za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa ako darca nedisponovala dostatkom
spôsobilosti na právne úkony v takom rozsahu, aby si plne uvedomovala dosah, význam a účinkydarovacej zmluvy. Hoci v čase podpisovania darovacej zmluvy nebola žalobkyňa právne obmedzená
v spôsobilosti na právne úkony, duševnou chorobou trpela a vzhľadom na diagnózu nie je namieste
uvažovať o možných svetlých chvíľach, kedy by bola schopná posúdiť dôsledky uskutočnenia prevodu

nehnuteľnosti, preto právny úkon prevodu vlastníckeho práva bol právnym úkonom osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou a ak aj nejaký právny úkon urobila, nemohol
byťurobenýslobodneavážne,určiteazrozumiteľneajeabsolútneneplatnýpodľa§38ods.2a§37ods.
1 Občianskeho zákonníka. Pominúc psychické ochorenie žalobkyne je potrebné uviesť aj to, že úkon
darovania žalobkyňa neurobila z vlastnej iniciatívy a nemožno povedať, že darovať byt bolo prejavom jej

vôle, v tomto smere žalobkyňa neurobila žiadny úkon, všetko zariadil výhradne žalovaný. Spísal zmluvu,
doviedol žalobkyňu k podpisu zmluvy. Napokon táto ani nevedela, že k takémuto právnemu úkonu vôbec
došlo. Aj dôvody, pre ktoré došlo k darovacej zmluve na strane žalovaného, spočívajúce v tom, že ak
babka dala jednému vnukovi, tak by mala dať aj jemu, svedčia o tom, že rozhodnutie žalobkyne darovať
byt žalovanému nebolo prejavom jej vôle, nebolo dôsledkom nadštandardných rodinných väzieb, nebolo
odmenou za prípadnú poskytovanú pomoc. Tiež je podstatné, že osvedčenie podpisu na matrike

neznamená osvedčenie spôsobilosti podpisujúcej osoby, známky ochorenia vyššie popísaného nemusia
byť v začínajúcom štádiu choroby na postihnutej osobe viditeľné. Aj fakt, že žalobkyňa v roku 2017
podpísala inú darovaciu zmluvu nedokladuje, že v tom roku bola spôsobilá k takémuto úkonu, zmluva
zostala platnou, pretože jej platnosť nikto nespochybnil.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, žalobkyni ako
plne úspešnej strane bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.