Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1CdoR/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219206130
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:7219206130.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. Z., narodenú
XX. E. XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice, dieťa matky: Y. Z., narodenej XX. E. XXXX, F., Č.A. XX, zastúpenej advokátom
JUDr. Rastislavom Lenartom, Košice, Pollova 32, a otca: H. J., narodeného XX. C. XXXX, F., A. XX,
zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Košice, Floriánska 16, o zmenu úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností, vedenej na Mestskom súde Košice pod č. k. 19P/101/2019 - 383, o
dovolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. januára 2024, sp.
zn. 4CoP/124/2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. januára 2024 č. k. 4CoP/124/2023 - 450 vo výroku I., ktorým
zmenil výrok I. rozsudku Mestského súdu Košice z 11. júla 2023, č. k. 19P/101/2019 - 383 tak, že otec je
oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou H. každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele

do 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod., z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie vo zvyšnej časti (proti napadnutému výroku II. a III.) o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. júla 2023 č. k. 19P/101/2019 -
383 rozhodol tak, že:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014-337 zo dňa 9. júna 2016 spojený s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014 - 479 zo dňa 9. marca 2018 a
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7CoP/194/2018 - 510 zo dňa 29. marca 2019 vo výroku,
ktorý upravuje rodičovské práva a povinností nasledovne:
Maloletú H. zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku prispievať na výživu maloletej H. výživným
vo výške 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 15. júla 2019 do 31. júla 2023 nevzniklo.
Styk otca s maloletou H. ostáva neupravený.
II. Žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nariadená striedavá osobná starostlivosť sa nikdy nerealizovala,
otecsasdcérounestýkalodroku2014.Dcérahopočasceléhoobdobiaveľmiradikálneodmietala.Podľa
názorusúduprvejinštancieuvedenýstavjezveľkejmierymožnépripísaťnaťarchumatky,pretožedcéra
bola v jej výlučnom výchovnom pôsobení. Bez ohľadu na túto skutočnosť je však fakt, že dcéra otca
nepozná, nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah a má z neho hlboko zakorenený strach. Za intervencie

súdu sa podarilo túto situáciu reparovať, stretávanie sa začalo realizovať, vzťah medzi otcom a dcérou
sa buduje, avšak je zatiaľ stále veľmi krehký. Za daných okolností súd zmenil rozhodnutie a maloletúzveril do osobnej starostlivosti matky, s čím napokon súhlasil aj otec. Pokiaľ ide o otázku výživného
vzhľadom na vek a vyčísleným odôvodneným potrebám súd považoval výživné vo výške 200 eur za
primerané. Spornou bola aj otázka úpravy styku. Otec trval na striktnej úprave styku každý druhý víkend

a raz v priebehu týždňa s odôvodnením, že má obavy, že sa nebude realizovať Z výsluchu maloletej
však vyplynulo, že je to práve otec, ktorý prispôsobuje styk svojim preferenciám, často nereflektujúc na
návrhy dcéry. Maloletá žiadala súd, aby styk ostal neupravený sľúbiac, že sa s otcom stretávať bude.
Matkanavrhlastykneupraviť,chcela,abysadcérasotcommohlanastykudohodnúť.Kolíznyopatrovník
navrhol styk neupraviť s ohľadom predovšetkým na psychický stav maloletej, kde nátlak na maloletú

nebude v prospech vzťahu s otcom ako aj na režim a tanečný krúžok maloletej. Súd vyhovel žiadosti
maloletej a styk ponechal neupravený, a to predovšetkým z toho dôvodu, že je potrebné rešpektovať
jej aktuálne vývinové potreby a režim. Súd prvej inštancie uviedol, že maloletá v septembri nastúpi na
strednú školu, bude nevyhnutná jej socializácia a prispôsobenie sa novému spôsobu štúdia. Zároveň
sa intenzívne venuje tancu, s čím sú spojené značne nepravidelné tréningy. S ohľadom na zatiaľ ešte
krehký a vytvárajúci sa vzťah medzi otcom a maloletou ako aj s ohľadom na jej aktuálne vývinové potreby

súd ponechal tento styk neupravený. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal
nárok na ich náhradu.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 23. januára 2024 č. k. 4CoP/124/2023 -

450 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou H. zmenil
tak, že otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou H. každý párny týždeň od piatka od 18.00
hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod. (výrok I.); rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku o určení výživného zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).

4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou podľa §
388 CSP rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vyššie a v časti týkajúcej sa určenia výživného podľa §
389 CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Na odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v rámci dokazovania súdom prvej inštancie
bolo zistené, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014 - 337 zo dňa
9. júna 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014 - 479
zo dňa 9. marca 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7CoP/194/2018 - 510 zo dňa
29. marca 2019 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom táto sa však nikdy

nerealizovala. Odvolací súd uviedol, že z vykonaného dokazovania s prihliadnutím aj na predchádzajúce
súdne konania je zrejmé, že bez intervencie súdu formou presnej úpravy styku otca s maloletou dcérou,
nebude realizované právo otca na stretávanie s maloletou, ani rešpektovaný najlepší záujem dieťaťa,
ktorého súčasťou je právo byť v kontakte s oboma rodičmi. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu
prvej inštancie, pokiaľ za zistených podmienok ponechal styk otca s maloletou neupravený, keď podľa

názoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver o potrebe
autoritatívneho rozhodnutia súdom. Podľa odvolacieho súdu štát má zodpovednosť prostredníctvom
svojich orgánov, teda aj prostredníctvom súdu viesť rodičov ku konštruktívnemu riešeniu krízy ich rodiny
a k rešpektu k rodičovstvu druhého rodiča. Túto povinnosť však súd prvej inštancie nedodržal, pretože
svoje rozhodnutie neupraviť styk založil fakticky na vyslovenom názore maloletej a na verzii druhého

z rodičov, (bez toho - pozn. dovolacieho súdu) aby akýmkoľvek kritickým spôsobom vyhodnotil zistené
okolnosti. Odvolací súd zároveň uviedol, že nezistil, žiadne závažné dôvody, pre ktoré maloletá otca
odmieta. Odvolací súd vzhliadol nevyhnutnosť potreby upraviť styk otca s maloletou dcérou a súčasne
mal za to, že nie je potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie k úprave styku. Súdom prvej inštancie
bol podrobným spôsobom zistený skutočný stav veci týkajúci sa stretávania sa otca s maloletou dcérou.

Na základe uvedeného zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil stretávanie sa otca s maloletou
dcérou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň od piatka od 18.00
hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka (ďalej len „dovolateľka“), ktorého

prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Dovolateľka
mala za to, že v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok skutočnosť, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkanú vadu zmätočnosti videla dovolateľka v postupeodvolaciehosúdu,ktorývodôvodneníuviedol,ženezistilžiadnezávažnédôvody,prektorémaloletáotca
odmieta, avšak neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k tomuto záveru. Rovnako mala za to, že
odvolací súd mal nariadiť pojednávanie, na ktorom mohol podrobne doplniť dokazovanie a neprispievať

k ďalšiemu predlžovaniu konania. Na základe uvedeného považuje matka rozsudok odvolacieho súdu
za nejasný, nevykonateľný a zmätočný. Namietala tiež, ako mal odvolací súd preukázané podmienky
na strane otca, najmä kde má maloletá od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bývať, keďže
zo spisu vyplývajú rôzne adresy otca a otec maloletej na túto otázku neodpovedal. Pokiaľ ide o otázku
výživného, matka mala za to, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, či si otec

maloletej splnil vyživovaciu povinnosť, alebo si ju nesplnil, a v prípade, ak si ju nesplnil, či požiadal súd
o odklad vykonateľnosti v časti výživného.

6. K dovolaniu sa vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol, aby dovolací súd dovolanie matky odmietol.

7. Dovolanie je v posudzovanom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v

týchto veciach je od 1. júla 2016 upravené v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania
podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 a § 77
CMP obsahujúce niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovujú inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania dovolateľky bolo potrebné posudzovať

podľa ustanovení CSP.

8. Podľa § 444 ods. 1 a ods. 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť
plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;

ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.

9. Najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého
rozhodnutia, preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podal účastník konania v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpený
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania
a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je čiastočne dôvodné a to

v časti výroku I. odvolacieho súdu.

11. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania
prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je
dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd je dovolacími
dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

12. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo

veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do
práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby
svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),
v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktorétak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

15. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (čl. 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP), z obsahu dovolania
vyplýva, že dovolateľka okrem iného namietala, že odvolací súd v časti úpravy styku otca s maloletým

dieťaťom svoje zmeňujúce rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nevykonanie dokazovania pri zmene
rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj dokazovanie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca.

16. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

17. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám.

18. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

19. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o
správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené. Odvolací súd je totiž v
zásade viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Iba v prípade, ak má pochybnosti o

jehosprávnosti,mámožnosťdospieťkinýmskutkovýmzáverom,atovtedy,aktietovyplynúzpoznatkov,
ktoré odvolací súd získal tým, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové
dôkazy. Podmienenie zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo
vykonaním nových dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovania zásady priamosti a ústnosti civilného
konania. V odvolacom konaní je ale dôležitá aj iná stránka priamosti, nielen pre zisťovanie skutkového

základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvej inštancie. Pri opakovaní
a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti oproti súdu prvej inštancie ešte sprísnená, pričom
pre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy ako pri vykonávaní pôvodného dôkazu. Z
uvedeného vyplýva, že predpokladom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, ak má
za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

je, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k
skutkovémustavu,odlišnémuodskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie,tvoriacemupodklad
pre rozhodnutie v danej veci (sp. zn. 5Cdo/131/2009). Z rozhodnutia sp. zn. 2MCdo/8/2024 vyplýva,
že je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam dospel len na základe
prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich

musí v odvolacom konaní opäť vykonať. Ak by sa odvolací súd odchýlil od skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie bez toho, aby rešpektoval povinnosť opakovania alebo doplnenia dokazovania,
zasiahol by do ústavne zaručeného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy, do obsahu ktorého patrí aj to, že odvolací súd sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného
prvoinštančným súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania, ktorého výsledky opravnému

súdu umožnia vlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov (por. napríklad rozhodnutia ústavného
súdu II. ÚS 387/2010, II. ÚS 506/2013). Z uvedeného vyplýva, že aj pri odlišnom skutkovom posúdení
(v dôsledku odlišného posúdenia, resp. vyhodnotenia vykonaných dôkazov), musí odvolací súd nariadiť
pojednávanie a dokazovanie zopakovať (§ 384 ods. 1 a § 385 CSP).

20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bode 43. vyplýva, že súd neupravil styk maloletej s
otcom a to na základe návrhu matky, kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol styk neupraviť predovšetkým
s ohľadom na psychický stav maloletej, keďže nátlak na maloletú nebude v prospech vzťahu s otcom,
ako aj na žiadosť samotnej maloletej. Súd prvej inštancie uviedol, že styk ponechal neupravený a
to predovšetkým z dôvodu, že je potrebné rešpektovať aktuálne vývinové potreby a režim maloletej.

Poukázal na to, že maloletá v septembri nastúpi na strednú školu, taktiež sa intenzívne venuje tancu,
s čím sú spojené nepravidelné tréningy. S ohľadom na zatiaľ ešte krehký a vytvárajúci sa vzťah
medzi otcom a maloletou, ako aj s ohľadom na jej vývinové potreby, ponechal súd prvej inštancie styk
neupravený a maloletú informoval o následkoch bezdôvodného prerušenia kontaktu s otcom. Odvolacísúd v bodoch 15. až 20. svojho rozhodnutia, v súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti styku
otca s maloletým dieťaťom uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že bez intervencie súdu
formou presnej úpravy styku otca s maloletou dcérou nebude realizované právo otca na stretávanie s

maloletou dcérou, ani rešpektovaný najlepší záujem dieťaťa. Odvolací súd ďalej uviedol, že nesúhlasí
so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ za zistených podmienok ponechal styk neupravený, keď z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver o potrebe autoritatívneho rozhodnutia súdom.
Dospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neupraviť styk založil na vyslovenom názore
maloletej a na verzii druhého z rodičov, bez toho aby akýmkoľvek kritickým spôsobom vyhodnotil zistené

okolnosti. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd vzhliadol nevyhnutnosť úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom a súčasne mal za to, že nie je potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie k úprave styku.

21. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
vyvodil o skutočnom stave veci (čl. 6 a § 35 CMP) a na jeho základe právne závery odlišné od
záverov súdu prvej inštancie bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo

doplnenie). Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutočného stavu veci zisteného súdom prvej inštancie,
mal tak urobiť na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, teda nariadiť pojednávanie
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 CSP sám v potrebnom rozsahu
zopakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov podľa § 191 CSP
v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a

zásad nepostupoval, keď vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom
prvej inštancie, ktoré ale inak vyhodnotil, no bez toho, aby na ním nariadenom pojednávaní zopakoval
(príp. doplnil) dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.

22. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd postupoval v rozpore so znením ustanovenia § 384 ods. 1

CSP, a teda sa natoľko odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam, keď dospel k
odlišným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd bez vykonania vlastného dokazovania alebo jeho
zopakovania v odvolacom konaní, čím znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 a nasl. ústavy
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dovolací súd mal preto za preukázané, že v konaní došlo k procesným vadám

podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou
vadou, nemôže byť považované za správne.

23. Dovolateľka dovolaním napadla celý rozsudok odvolacieho súdu, teda aj výrok II. ktorým zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného. Dovolací súd dáva do pozornosti, že v
zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v
§ 420 písm. a) až f) CSP. Podľa dovolacieho súdu výrok II., ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

24. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R
19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle
ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku“.

25. Dovolateľka uviedla, že podáva dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu, t. j. aj
voči výroku o trovách konania, pričom však vo vzťahu k trovám konania neuviedla žiadnu argumentáciu,

preto dovolací súd dovolanie aj v tejto časti považoval za nedôvodné.

26. Vzhľadom na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP sa dovolací súd už
nezaoberalďalšouargumentácioudovolateľkynamietajúcouprípustnosťoudovolaniapodľa§421ods.1
CSP, pričom postupoval v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá sa ustálila na názore,

že v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné
podrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (pozri sp. zn. 1Cdo/166/2017,
2Cdo/88/2017, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017, 9Cdo/333/2020).27. S poukazom na uvedené najvyšší súd dovolanie matky maloletého dieťaťa voči rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku II. (v časti, týkajúcej sa výroku o určení výživného) a vo výroku III. (výrok
o trovách konania) ako nedôvodný v zmysle § 447 písm. f) CSP odmietol a vo výroku I. (ktorým zmenil

výrok týkajúci sa práva na styk otca k maloletému dieťaťu) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§
449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP).

28. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 453
ods. 3 CSP).

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.