Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-60C/85/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121446887
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michala Bašticová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6121446887.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Michalou Bašticovou, v spore žalobcu:

SPP – distribúcia, a. s., IČO: 35 910 739, so sídlom Plátennícka 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému:
TŠP – tenisová škola Petržalka, so sídlom Nobelovo nám. 6, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: JUDr.
Jana Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom mlyne 50, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 27.512,64
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.112,12 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 30.08.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 40 eur a prevyšujúcich úrokov z omeškania z a m i e t a .

III. Súd konanie v časti o zaplatenie 3.400,52 eur spolu s príslušnými úrokmi z omeškania z tejto sumy
z a s t a v u j e .

IV. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.08.2021 a tunajšiemu súdu postúpenou
dňa 27.10.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 27.512,64 eur spolu so
zákonnými úrokmi z omeškania a náhrady trov konania a to titulom neoprávneného odberu zemného
plynu.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je držiteľom oprávnenia na distribúciu plynu a prevádzkovateľom
distribučnej siete plynovodov na vymedzenom území Slovenskej republiky. Žalobca je zodpovedný za
spoľahlivú, bezpečnú a efektívnu distribúciu zemného plynu. Do distribučnej siete žalobcu je pripojené

odberné plynové zariadenie žalovaného, prostredníctvom ktorého je do odberného miesta žalovaného
realizovaná distribúcia plynu. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá
mu bola spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike, t.j. odberom plynu meraným určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, a to za obdobie od 05.04.2018 do 04.04.2019.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bol v rozhodnom období odberateľom na odbernom mieste (OM)
– POD: A., B. X, C. – D., kde prevádzkoval tenisovú/badmintonovú halu. Pri kontrole odberného

miesta žalovaného vykonané dňa 04.04.2019 zamestnanec žalobcu nadobudol podozrenie, že došlo k
porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, konkrétne že došlo k odstráneniu
pôvodnej plomby počítadla plynomera nachádzajúceho sa uvedenom odbernom mieste a bola
nahradená plombou odlišnou. Meradlo bolo následne dňa 10.04.2019 demontované a predloženéznalcovi. Uvedené podozrenie bolo následne potvrdené znaleckým posudkom 479/PL-2019. Žalobca
ďalej poukázal na konštrukciu skutkovej podstaty neoprávneného odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm.
d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o energetike“), ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti, teda že odberateľ zodpovedá už len
za to, že takýmto spôsobom bol plyn v odbernom mieste odoberaný a nie je nutné preukazovať jeho
zavinenie, pričom odkázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Žalobca ďalej tvrdil, že účelom plomby ako zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je zabránenie
prístupu k počítadlu plynomeru a mechanickému nastaveniu stavu spotreby, ktorý je iný ako reálna

spotreba a odkázal na znalecký posudok č. 479/PL-2019 zo dňa 11.08.2019, ktorý potvrdil, že
zabezpečovacia plomba bola na predmetnom meradle odstránená nahradená odlišnou plombou. Podľa
žalobcu mu odberom plynu takýmto meradlom vznikla škoda, ktorá spočíva v hodnote neoprávnene
odobraného množstva zemného plynu a nákladoch, ktoré musel vynaložiť v súvislosti s neoprávneným
odberom plynu. Vzhľadom k tomu, že meradlo demontované na odbernom mieste žalovaného
nemalo platné overenie nemohli byť údaje takéhoto meradla použité k určeniu množstva neoprávnene

odobraného plynu a na výpočet uvedenej škody. To znamená, že žalobca nemohol skutočne vzniknutú
škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V tejto situácii žalobca odkázal na
ustanovenie § 82 ods. 3 zákona o energetike a na vyhlášku č. 449/2012 Z. z. Ministerstva hospodárstva
Slovenskejrepubliky,ktoráustanovujespôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomplynu
(ďalej len „vyhláška č. 449/2012 Z.z.), pričom nárok na náhradu škody si žalobca voči žalovanému

uplatnil vyúčtovaním č. XXXXXXXXXX v sume 47.183,10 eur. Žalobca na záver svojho podania
uviedol, že si je vedomý rigidnosti uvedenej vyhlášky v tom zmysle, že vyhláška nereflektuje striedanie
letného a zimného obdobia a predpokladá nemenný hodinový príkon vykurovacích spotrebičov po celý
kalendárny rok, a preto prijal obchodné rozhodnutie, v rámci ktorého moderoval ním uplatnenú čiastku
na sumu 27.512,64 eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania dňa 30.08.2021 platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný odpor.
V podanom odpore žalovaný uviedol, že z jeho strany nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu
a ani k žiadnemu inému súvisiacemu protiprávnemu konaniu a ani o žiadnom neoprávnenom odbere

plynu na jeho odbernom mieste nemal vedomosť. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal kumulatívne
splnenie podmienok uplatňovania nároku na náhradu škody, pretože nepreukázal porušenie právnej
povinnosti a nepreukázal skutočný vznik tej škody, ktorej náhrady sa domáha. Z týchto dôvodov nárok
žalobcu v celom rozsahu neuznal a považuje ho za nedôvodný a nepreukázaný.
Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalobu podal

včas v rámci objektívnej premlčacej doby. Ak žalobca tvrdí, že na meradle bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii – poškodená plomba a toto konanie preukazuje (znaleckým posudkom),
potom objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby
skutočne došlo. Nakoľko zo skutkového stavu uvedeného žalobcom nie je možné zistiť, kedy k
tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo, nie je možné zistiť, či žaloba bola podaná včas.

V ďalšej časti svojho podania žalovaný konštatoval, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody
je vždy potrebné skúmať, ktoré konkrétne skutkové konanie je ako protiprávne určené v žalobe a
aká konkrétna škoda mala poškodenému vzniknúť, t. j. náhrady akej konkrétnej škody sa poškodený
domáha. Podľa žalovaného postupoval žalobca nesprávne, keď na jednej strane tvrdil a preukazoval
poškodenie plomby a na strane druhej žiada náhradu spotrebovaného plynu. Tento postup je nesprávny,

pretože medzi poškodením plomby ako konaním a množstvom plynu ako následkom nie je vzťah príčiny
a následku. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal vznik tej skutočnej škody, ktorej náhrady sa
domáha, pretože skutkovým konaním, ktoré spočíva v poškodení plomby, objektívne množstvo plynu
ako následok vzniknúť nemôže. Nárok žalobcu je v podstate postavený len na účelovom a nesprávnom
spájaní jednotlivých ustanovení zákona o energetike, pričom o fiktívnom nároku žalobcu svedčí fakt, že

výšku škody bez ďalšieho určoval podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Predmetnú vyhlášku je možné použiť
len v prípade, pokiaľ výšku škody nie je možné určiť, nie v prípade, pokiaľ nie je možné určiť samotný
vznik škody. Výšku škody je možné určiť až vtedy, keď je preukázaný jej samotný vznik, pričom žalobca
nepreukázal samotný vznik škody a rovno pristúpil k fiktívnemu určeniu jej výšky.
Žalovaný mal ďalej za to, že na predložený znalecký posudok nie je možné prihliadnuť, resp. je ho

možné vyhodnotiť len tak, že nepreukazuje také poškodenie plomby, ktoré by bolo možné považovať za
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike,
a preto znalecký posudok nie je taký dôkaz, ktorý by preukazoval porušenie právnej povinnosti.
Žalovaný ďalej namietal, že znalec sa nemôže vyjadriť k právnemu posúdeniu. Znalec v závereodpovedal na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii je právny pojem, ktorý používa zákon o energetike a znalec sa nemôže
vyjadriť k tomu, či ním zistené skutočnosti napĺňajú alebo nenapĺňajú ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d)

zákona o energetike. Žalovaný taktiež namietal, že zadávateľom znaleckého dokazovania je obchodná
spoločnosť SPP-distribúcia, a. s., takže žalovaný nijakým spôsobom neparticipoval na znaleckom
dokazovaní a nebola mu ani daná možnosť klásť znalcovi otázky.
Podľa žalovaného nie je znalecký posudok vypracovaný v súlade s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Vzhľadom na predmet znaleckého skúmania (porovnávanie

dvoch odtlačkov) znalecký posudok môže smerovať len k preukazovaniu porušenia právnej povinnosti
ako podmienky uplatňovania náhrady škody. Znaleckým posudkom, v ktorom znalec porovnával dva
odtlačky na plomby, nemožno preukazovať vznik škody, ktorej sa žalobca domáha, a ktorá má
predstavovať množstvo plynu.
Vo vzťahu k vzniku škody žalovaný konštatoval, že ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o energetike ukladá
povinnosť odberateľovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu len v prípade, ak škoda skutočne vznikla.

To znamená, že nie každé konanie, ktoré je právne posúdené ako neoprávnený odber plynu, má za
následok vznik škody. Ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike pokrýva konanie – zásah
do plomby meradla, t. j. zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Podľa žalovaného
následok, ktorý vzniká v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním je poškodená plomba, t. j. porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Škoda v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike, ktorej

skutočný vznik treba preukázať, môže predstavovať len poškodenú plombu. Podľa žalovaného, konanie,
ktoré má za následok vznik škody predstavujúcej množstvo plynu, pokrývajú len skutkové podstaty
neoprávnených odberov plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o energetike. Pri ostatných
druhochneoprávnenýchodberochplynunemôževzniknúťškodapredstavujúcamnožstvoplynu,pretože
protiprávne konanie žiadnym spôsobom nesmeruje k samotnej spotrebe/množstvu plynu alebo k iným

okolnostiam súvisiacim so spotrebou/množstvom plynu. Jediná škoda, ktorá môže vzniknúť ako priamy
a bezprostredný následok konania poškodzujúceho plombu, je škoda predstavujúca poškodenú plombu.
Samotné ustanovenie predpokladá, že to, čo má byť porušené, aby sa naplnila skutková podstata, je
samotné zabezpečenie (plomba). Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že žalobca nepreukázal
v zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike vznik skutočnej škody, ktorej náhrady sa domáha, a na jej

preukázanie nepredložil súdu žiadny dôkaz.

3. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že neprezumuje tak vedomosť ako aj zavinenie žalovaného
vo veci poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Skutková podstata, na základe ktorej
si žalobca svoj nárok uplatnil, teda § 82 zákona o energetike, je postavená na inštitúte objektívnej

zodpovednosti, a teda pre jej naplnenie nie je potrebné preukázať vedomosť ani zavinenie žalovaného.
Žalobca má za to, že preukázal kumulatívne splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na náhradu
škody.
Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalobca konštatoval, že žaloba bola súdu doručená
dňa 04.08.2021. Meradlo bolo za účelom potvrdenia alebo vyvrátenia podozrenia na porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii predložené znalcovi, ktorý vypracoval znalecký posudok
dňa 11.08.2019, čo predstavuje termín, od ktorého začína plynúť subjektívna premlčacia lehota.
Dvojročná premlčacia lehota tak uplynula dňa 11.08.2021 s poukazom na skutočnosť, že žaloba bola
podaná včas. Žalobca ďalej uviedol, že námietku žalovaného je možné považovať za čiastočne dôvodnú
vo vzťahu k nároku vyčíslenému za obdobie 05.04.2018 až 30.04.2018, t.j. vo vzťahu k sume 3.400,52

eur. V tejto časti zobral žalobca podanú žalobu späť. Žalobca naďalej trval na zaplatení sumy 24.112,12
eur s príslušenstvom.
Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti a vzniku škody žalobca uviedol, že podľa § 82 zákona
o energetike je protiprávny úkon preukázaný vtedy, keď a) je preukázané porušenie zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, resp. poškodenia akéhokoľvek iného zabezpečenia

proti neoprávnenej manipulácii s meradlom a b) je preukázaný odber plynu prostredníctvom
meradla s takýmto poškodeným zabezpečením. Následkom takéhoto konania vzniká žalobcovi škoda
spočívajúca v hodnote neoprávnene odobraného množstva plynu a nákladoch, ktoré žalobca musel
vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, ktoré by mu ináč nevznikli. Žalobca v tejto
súvislosti odkázal aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k určeniu výšky škody žalobca uviedol, že k použitiu metodiky výpočtu výšky škody za
pomoci vyhlášky č. 449/2012 Z.z. pristúpil z dôvodu, že nemohol určiť výšku skutočnej škody na základe
objektívnychpodkladov.Nameranéúdajenemôžubyťobjektívnympodkladomprávezdôvoduporušeniazabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Aplikácia metodiky z uvedenej vyhlášky nie je fiktívnym
výpočtom, ale výpočtom na základe všeobecne záväzného právneho predpisu.

4. V duplike zo dňa 29.12.2021 žalovaný namietal nepreukázanie objektívnej premlčacej doby zo strany
žalobcu, teda 10 ročnej lehoty, od kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Podľa žalovaného, ak
žalobca tvrdí, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – poškodená
plomba,alentotokonaniepreukazuje(znaleckýmposudkom),potomobjektívnapremlčaciadobazačala
plynúť odo dňa, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo. Nakoľko zo skutkového stavu

uvedeného žalobcom nie je možné zistiť, kedy k tvrdenému poškodeniu plomby skutočne došlo, nie
je možné zistiť, či žaloba podaná včas. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k
neuplatneniu nároku v rámci subjektívnej premlčacej doby – žaloba bola podaná dňa 04.08.2021, pričom
podľa skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, k zisteniu, že došlo k porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii došlo 04.04.2019. Žalobca tvrdí, že žaloba bola podaná včas v rámci
dvojročnej subjektívnej doby, pretože až dňa 11.08.2019 znalec potvrdil znaleckým posudkom, že došlo

k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii – poškodeniu plomby.
Pokiaľ ide o podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, v plnom rozsahu žalovaný zotrval
na jeho písomnom stanovisku uvedenom v odpore. Žalobca nepreukázal vznik tej skutočnej škody,
ktorej náhrady sa domáha – škoda na odobratom množstve plynu, pretože skutkovým konaním, ktoré
spočíva v poškodení plomby – ktorú žalobca preukazuje znaleckým posudkom, objektívne množstvo

plynu ako následok vzniknúť nemôže. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá predstavuje
množstvo plynu, na preukázanie takejto skutočnej škody nestačí preukázať poškodenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii – poškodenie plomby, ale je nevyhnutné preukázať aj zásah do meradla
– stočenie, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamená odber plynu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 11.03.2025, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Dostavil sa zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného.
Zástupca žalobcu v rámci záverečnej reči uviedol, že má za to, že v konaní preukázal dôvodnosť ním
uplatňovaného nároku, kedy žalovaný v rozhodnom období na jeho odbernom mieste odoberal plyn

meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a týmto odberom
spôsobil žalobcovi škodu, výška ktorej, resp. nárok na zaplatenie ktorej je predmetom tohto konania.
Žiadal, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 24.112,12 eur spolu
súrokmizomeškaniavovýške9%ročneztejtosumyod30.08.2019dozaplateniaanákladmispojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

žiadame priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Právna zástupkyňa žalovaného v rámci záverečnej reči na pojednávaní žiadala, aby súd podanú žalobu
zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému plný nárok na náhradu trov konania. Mala stále za
to, že v rámci konania neboli zo strany žalobcu splnené podmienky, aby si mohol uplatňovať nárok
na náhradu škody, ktorej sa domáha. Jediným dôkazom, ktorý bol predložený súdu na preukázanie

porušenie plomby plynomera, je znalecký posudok. Tento znalecký posudok je nepreskúmateľný, a teda
z pohľadu súdneho konania nehodnoverný a neobstojí ako dôkaz predložený v konaní. Preto mala za to,
že žalobca nepreukázal podmienky nároku na vznik škody a teda je úplne irelevantné hovoriť o jej výške.
Zároveň zopakovala, že konaní bola zo strany žalovaného uplatnená námietka premlčania, na ktorej
žalovaný plne zotrváva a má za to, že žaloba nebola podaná v zákonnej subjektívnej lehote a pokiaľ ide

o objektívnu lehotu zo žaloby vôbec nevyplýva, kedy táto začala plynúť a či bol nárok žalobcu uplatnený
včas.

6.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Zo zápisu zo dňa 10.04.2019 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky k číslu
odberného miesta XXXXXXXXXX, odberateľ TŠP – tenisová škola Petržalka, IČO: 42131405, Dudova 4,
851 02 Bratislava vyplýva, že na odbernom mieste bolo zistené, že meradlo sa nachádzalo v uzamknutej
skrinke na hranici pozemku a bolo voľne neprístupné z verejného priestranstva. Meradlo bolo zabalené

do krabice a zaslané na posúdenie. Zápis bol za odberateľa podpísaný E. F., spoločníkom odberateľa.

Z montážneho listu meradla zo dňa 10.04.2019 na odbernom mieste Dudova 4, 851 02 Bratislava –
Petržalka, odberateľa TŠP – Tenisová škola Petržalka, číslo odberného miesta XXXXXXXXXX vyplýva,že na odbernom mieste došlo k výmene meradla z dôvodu jeho predloženia na znalecké skúmanie.
Montážny list bol za odberateľa podpísaný E. F., spoločníkom odberateľa.

Znaleckým posudkom číslo 479/PL-2019 vo veci potvrdenia neoprávneného odberu plynu podľa
ustanovení § 82 ods. 1 písm. d) zákona NR SR č. 251/2012 Z. z. o energetike vypracovaného znalcom
Ing. Peter Leška pre zadávateľa SPP – distribúcia, a. s. znalec odpovedal na viaceré otázky zadávateľa
ohľadom predloženého plynomera s výrobným číslom XXXXXXXX-XXX-XX-X. Záverom predloženého
posudku boli odpovede znalca na položené otázky. Na otázku, či bol overovací a zabezpečovací znak

označený nástrojom na to určeným znalec odpovedal, že na základe optického skúmania potvrdzuje,
že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami tých
istých nástrojov. Na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii znalec
odpovedal, že na základe zistených skutočností predpokladá s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote,
že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené
inou plombou, pričom ako dôvod uvedenej pravdepodobnosti a nie istoty uviedol, že nebol prítomný pri

demontáži originálnej plomby. Na otázku, či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej
overovacej/zabezpečovacej značke znalec odpovedal, že optickým skúmaním označení, ktoré boli
vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú podobnosť, tvarovú a rozmerovú nezhodu
špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov.

Z predloženého výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii vyplýva, že cena za neoprávnený
odber zemného plynu bola vyčíslená v sume 46.819,29 Eur a náklady spojené so zisťovaním
a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu v sume 363,81 Eur, teda spolu v sume
47.183,10 Eur.

Z tabuľkovej časti Cenníka externých služieb SPP – distribúcia, a.s. vyplýva cena jednotlivých služieb.

Z vyúčtovania č. 479/2019-ú znalečného za znalecký úkon č. 479/PL-2019 vyplýva, že cena
predloženého súkromného znaleckého posudku bola 50 eur.

V stanovisku zo dňa 20.03.2017 Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo odpovedal na
žiadosť os stanovisko ohľadom straty spôsobilosti určeného meradla zabezpečovať meranie. Úrad pre
normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo uviedol, že ak je meradlo zaradené podľa prílohy č. 1 k vyhláške
úradu č. 210/2000 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších predpisov medzi určené

meradla, tak v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisovjemožnépoužívaťtakétourčenémeradlolensplatnýmoverením.
Určené meradlo v zmysle zákona o metrológii musí byť zabezpečené buď overovacou značkou alebo
zabezpečovacou značkou montážnika. Podľa § 9 ods. 9 citovanej vyhlášky overovacie značky, ktoré
plnia funkciu zabezpečovacích značiek, sa vyhotovujú ako odtlačky vložiek do plombovacích klieští,

odtlačky razidiel alebo ako samolepky. Overovacie značky môžu byť nanesené na meradle, ak sa na
meradlo umiestňujú počas výroby. Podľa § 15 ods. 7 písm. d) zákona o metrológii platnosť overenia
určeného meradla zaniká ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia
značka alebo zabezpečovacia značka. Určené meradlo nemožno pozívať, ak nemá platné metrologické
overenie, nakoľko nie je možné zaručiť správnosť nameraných hodnôt, resp. výsledkov a z tohto dôvodu

by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov fyzických alebo právnických osôb.

7. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(„zákon o energetike“), neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o pripojení
k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, dodávke alebo združenej dodávke plynu,
alebo prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii
plynu, nemeraného plynu, bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku
neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, ak odberateľ neumožnil
prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber
považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, ak odberateľ nedodržalobmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom
zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté
platobné podmienky, ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj

keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie
odberateľ potvrdil.

Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm.
l).

Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v
domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného
pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým
neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa §1 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 449/2012 Z.z. škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa
v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného
meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až
11 a dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu,
zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu

plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu
podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

Podľa §1 ods. 6 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je
rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu.

Podľa §1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z. Ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom,
ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete

vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním

neoprávneného odberu plynu.

Podľa § 106 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo

k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody
spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu
korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.
Podľa§517ods.1vetyprvejaods.2Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľa § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon
o znalcoch“), písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje
a) titulnú stranu,
b) úvod,

c) posudok,
d) záver,
e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,
f) znaleckú doložku.

Podľa § 17 ods. 5 zákona o znalcoch, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje
znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo
znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení
znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov,
z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis

predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie
postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu
ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede.
Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť

prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v
takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno
uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok
podaný v elektronickej podobe.

Podľa § 17 ods. 6 zákona o znalcoch, znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého
posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec
oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký
posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku.

8. V podanej replike žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 3.400,52 Eur. Dôvodom
čiastočného späťvzatia žaloby bolo vznesenie námietky premlčania žalovaného vo vzťahu k nároku
vyčíslenému za obdobie od 05.04.2018 až do 30.04.2018 v sume 3.400,52 Eur.
Súd sa musel v prvom rade vysporiadať s uvedeným procesným úkonom žalobcu, ktorým zobral žalobu

v uvedenej časti späť. Keďže k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu v uvedenej časti došlo skôr ako
sa vo veci vykonalo prvé pojednávanie alebo predbežné prejednanie sporu, a preto nebolo potrebné
prihliadať na prípadný nesúhlas žalovaného, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku III. rozsudku
a konanie v uvedenej časti zastavil.

9. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, sa musel súd pred posúdením dôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku, zaoberať najskôr touto námietkou. Žalobca je v zmysle § 2 ods. 2
písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom. Žalovaný je občianskym združením, a preto medzi
stranami nemožno vyvodiť obchodnoprávny vzťah. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu ide
o občianskoprávny vzťah, na plynutie a trvanie premlčacej doby sa aplikuje právny režim Občianskeho

zákonníka, ktorý v ustanoveniach § 106 určuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu pri nároku na
náhradu škody.
Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, táto začala žalobcovi plynúť od momentu,
keď sa dozvedel, resp. mohol dozvedieť o neoprávnenom odbere plynu a o tom, kto za túto škoduzodpovedá. V danom prípade je týmto momentom deň doručenia znaleckého posudku č. 479/PL-2019
Ing. Leška žalobcovi. Zo znaleckého posudku predloženého spolu so žalobou nevyplýva deň, kedy bol
tento doručený žalobcovi, avšak vzhľadom na to, že predmetný znalecký posudok bol vyhotovený dňa

11.08.2019, tak ak by subjektívna premlčacia lehota žalobcovi začala plynúť najskôr od tohto dátumu,
uplynula by až dňa 11.08.2021, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 04.08.2021, teda v lehote. Čo
sa týka objektívnej premlčacej doby, pre začiatok jej plynutia v danom prípade je potrebné vychádzať
z nasledujúceho dňa po vykonaní posledného fyzického odpočtu určeného meradla predchádzajúceho
dňu zistenia neoprávneného odberu plynu. V danom konkrétnom prípade bol posledný fyzický odpočet

spotreby plynu uskutočnený dňa 03.01.2017, pričom v zmysle § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z.
je v prípade neoprávneného odberu plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, možné odber plynu účtovať nie viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia
neoprávneného odberu (04.04.2019), čím sa fikciou v zmysle vyhlášky stanovuje aj začiatok plynutia
objektívnej premlčacej lehoty, t. j. odo dňa 04.04.2018. Súd má za to, že v prípade neoprávneného
odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, sa

jedná o úmyselné konanie, a teda v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka je potrebné premlčanie
posudzovať v 10 ročnej objektívnej premlčacej lehote. Súd konštatuje, že v danom prípade bola žaloba
podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.08.2021, teda v zákonom určenej 10 ročnej objektívnej
premlčacej lehote, a to aj keby sa mal začiatok lehoty počítať od posledného fyzického odpočtu dňa
03.01.2017. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná.

10. Pokiaľ ide o zvyšok uplatneného nároku, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu je s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia
dôvodná. Žalobca v konaní preukázal, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane
technologických objektov a zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej

siete ku koncovým odberateľom.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že zo strany žalobcu v tomto konaní došlo k preukázaniu zákonných
podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to
spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike a odobratím tzv. nameraného plynu
žalobcovivzniklaškoda.PlynžalovanýnaodbernommiesteB.X,C.–D.odoberal,niejevšakkdispozícii

platný údaj z plynomera, ani žiadne iné objektívne a spoľahlivé údaje o množstve spotrebovaného plynu.
Poškodenie plomby číselníka vždy objektívne vytvára možnosť zásahu do mechanizmu číselníka, a teda
do údajov o spotrebe plynu. Aby sa vylúčil tento stav, zákonodarca stanovil, že meradlo s poškodenou
plombou stráca platnosť a súčasne, že údaje z neplatného meradla nie je možné použiť pri vyúčtovaní
kúpnej ceny. Preukázanie, kedy došlo k poškodeniu plynomeru, a teda presné vymedzenie obdobia,

v ktorom dochádzalo k neoprávnenému odberu, nie je možné objektívne zistiť a pre zistenie skutočnej
výšky škody nie je možné presne ustáliť množstvo plynu, ktorý bol neoprávnene odobratý. Pokiaľ však
odberateľ neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o energetike
povinnýuhradiťvzniknutúškoduakoajušlýziskapokiaľtútovzniknutúškodunemožnoskutočnevyčísliť
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nastupuje tu spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu tak, ako to predpokladá vyhláška č. 449/2012 Z. z.

11. Dôkazom o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii je predovšetkým predložený
súkromný znalecký posudok a taktiež listinné dôkazy zápis zo dňa 10.04.2019 o vykonanej kontrole
odberného miesta a montážny list meradla z toho istého dňa. Z predložených listinných dôkazov vyplýva,

že na odbernom mieste B. X, XXX XX C. – D. došlo vzhľadom na podozrenie na porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii s meradlom k výmene meradla z dôvodu jeho predloženia na znalecké
skúmanie. Obe tieto listiny sú podpísané E. F., spoločníkom odberateľa.
Žalobca spolu so žalobou predložil znalecký posudok znalca z odboru kriminalistika, odvetvie
mechanoskopia. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 209 výslovne normatívne upravuje znalecký

posudok predložený stranou sporu bez toho, aby znalca ustanovoval súd (súkromný znalecký posudok).
Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané
náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu, akoby išlo o znalecký posudok súdom
ustanoveného znalca. Znamená to, že hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich

správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným
skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Žalovaný namietal, že zadávateľom znaleckého dokazovania je obchodná spoločnosť SPP-distribúcia,
a. s., takže žalovaný nijakým spôsobom neparticipoval na znaleckom dokazovaní a nebola mu ani danámožnosť klásť znalcovi otázky. Súd sa nestotožňuje s uvedenou námietkou žalovaného a konštatuje,
že zaobstaranie a predloženie súkromného znaleckého posudku za účelom preukázania vlastných
tvrdených skutočností plne zodpovedá povahe kontradiktórneho sporu založeného na prejednacom

princípe, v ktorom procesnú diligenciu za výsledok sporu znášajú procesné strany.
Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu poukázal na viaceré nedostatky predloženého
znaleckého posudku, ktoré konštatoval v rozsudku zo dňa 07.03.2017 Okresný súd Trnava a žiadal
predmetné rozhodnutie vykonať ako dôkaz. Súd konštatuje, že pri rozhodovaní nie je viazaný inými
rozhodnutiami súdov prvej inštancie. Na okraj súd dodáva, že žalobca k predloženému rozhodnutiu

nepriložil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti.
Súd ďalej uvádza, že zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku
upravuje § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „zákon
o znalcoch“). V zmysle § 17 ods. 4 zákona o znalcoch, písomné vyhotovenie znaleckého posudku
obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie
preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku. Po oboznámení sa s predloženým

súkromným znaleckým posudkom súd konštatuje, že tento obsahuje všetky uvedené náležitosti, a to
i s prihliadnutím na ustanovenie § 17 ods. 5 zákona o znalcoch. Predložený súkromný znalecký
posudok rovnako spĺňa náležitosti v zmysle § 17 ods. 6 zákona o znalcoch, keď súčasťou znaleckého
posudku bola znalecká doložka spolu s vyhlásením znalca o tom, že si je vedomý následkov
vypracovania vedome nepravdivého znaleckého posudku. Priložená znalecká doložka obsahovala

identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený podávať
znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný
v denníku a v neposlednom rade aj spomínané vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov
vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Súd zhodnotil presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným

skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. V záveroch
predloženého posudku znalec odpovedal na položené otázky od zadávateľa, pričom kľúčovým bola
odpoveď na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Znalec odpovedal,
že na základe zistených skutočností predpokladá s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou

plombou. Mieru pravdepodobnosti odôvodnil tým, že nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.
Súd považuje zodpovedanie uvedenej otázky znalcom za dostačujúce a odôvodnenie ním použitej
„pravdepodobnostihraničiacejsistotou,“keďženebolosobneprítomnýpridemontážiplomby,zalogické.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že pri demontáži originálnej plomby bol prítomný
spoločník žalovaného, o čom svedčí jeho podpis v zápise a montážnom liste zo dňa 10.04.2019.

Žalovaný teda mal teda možnosť dohliadať na celý priebeh demontáže plomby a prípadne v priebehu
konania namietať vzniknuté nezrovnalosti, avšak tak neurobil.
Žalovaný ďalej namietal, že znalec sa nemôže vyjadriť k právnemu posúdeniu, keď v závere
odpovedal na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii je právny pojem, ktorý používa zákon o energetike a znalec sa nemôže

vyjadriť k tomu, či ním zistené skutočnosti napĺňajú alebo nenapĺňajú ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d)
zákona o energetike. Súd sa nestotožňuje s uvedenou námietkou žalovaného. Skutočnosť, že znalec
v predloženom súkromnom znaleckom posudku pri odpovedaní na položenú otázku, či bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii odpovedá pomocou zákonného pojmu „zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii“ v žiadnom prípade neznamená, že by sa znalec vyjadroval k právnemu

posúdeniu veci.

12. Súd konštatuje, že zodpovednosť za škodu spôsobenú odberom plynu meraného určeným
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (§82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike), je objektívnou zodpovednosťou. Pri objektívnej zodpovednosti sa zavinenie

nevyžaduje. Za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu zodpovedá odberateľ, ktorý
predmetným meradlom plyn odoberal a to bez ohľadu na skutočnosť, či porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii tento odberateľ spôsobil. To znamená, že odberateľ plynu zodpovedá za
škodu už len tým, že do odberného miesta, na ktorom je odberateľom, bol odoberaný plyn meradlom, na
ktoromjeporušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipuláciianiejenutnévzhľadomnakonštrukciu

tohto typu neoprávneného odberu uvedenú v zákone o energetike preukazovať, že odberateľ porušil
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V posudzovanom prípade ani nie je dôvod polemizovať
s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré konštatovali, že zodpovednosť za škodu podľa § 82 ods.
1 písm. d) zákona o energetike je prísne objektívna, keď zo zápisu zo dňa 10.04.2019 vyplýva, žemeradlo sa nachádza v uzamknutej skrine na hranici pozemku, ktoré je voľne neprístupné z verejného
priestranstva.

13. Konajúci súd poznamenáva, že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti
za škodu sú porušenie právnej povinnosti (odber plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii), existencia škody (bezplatný odber plynu v rozhodnom období), príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (údaje o spotrebe plynu z takéhoto meradla
nie sú relevantné). Zodpovednosť odberateľa plynu za odber meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike,
má charakter objektívnej zodpovednosti, keď odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie
tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/99/2012 zo dňa 12.3.2015).

14. Vo vzťahu k žalovaným namietanej kauzalite medzi porušením zabezpečenia pred neoprávnenou
manipuláciou a vznikom škody, súd konštatuje, že škoda tu nevzniká samotným odoberaním plynu na
danom odbernom mieste, pretože ak by bolo určené meradlo neporušené, bolo by takto odoberaný plyn
možné merať a následne vyúčtovať príslušnému dodávateľovi a odberateľovi. Porušením zabezpečenia
pred neoprávnenou manipuláciou však zaniká prevádzkovateľovi distribučnej siete táto možnosť

a odobraný plyn musí znášať sám. Preto až týmto momentom možno hovoriť o vzniku škody a tento
moment celkom zjavne nasleduje po (a je aj následkom) porušenia zabezpečenia určeného meradla
pred neoprávnenou manipuláciou. Samotnú skutočnosť, že na odbernom mieste žalovaného bol
v spornom období odoberaný plyn, žalovaný nikdy počas konania nepoprel. Na doplnenie súd dodáva,
že výšku škody nie je možné presne určiť práve preto, že nie je možné presne určiť okamih, kedy došlo

k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nie je teda možné určiť ani okamih, odkedy
už nie je možné vyúčtovať odoberateľovi plyn vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi, ani množstvo
plynu, ktoré plynomerom pretieklo, teda ktoré bolo neoprávnene odobraté a nastupuje vyhláškou
predpokladaná fikcia.
V posudzovanom prípade ide o priamu príčinnú súvislosť medzi tým, že žalovaný odoberal plyn

meradlom s porušenom plombou, a tým, že v dôsledku takéhoto odberu spotreboval plyn, čím žalobcovi
vznikla škoda. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na stanovisko ÚNMS SR, ktoré uvádza, že
meradlonemožnopoužívať,aknemáplatnémetrologickéoverenie,nakoľkoniejemožnéoveriťazaručiť
správnosti nameraných hodnôt resp. výsledkov a z toho dôvodu by mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov
fyzických alebo právnických osôb. Ak zanikne platnosť meradla a k odberu plynu dochádza, nie je možné

bez meradla zistiť, koľko plynu žalovaný v skutočnosti spotreboval. Nie sú teda k dispozícii žiadne
relevantné údaje, z ktorých by bolo možné zistiť, aká škoda žalobcovi neoprávneným odberom vznikla.
Príčinná súvislosť je daná tým, že ak by žalovaný odoberal plyn riadne, teda nie spôsobom, ktorý možno
charakterizovať ako neoprávnený odber plynu, škoda by nebola vznikla žalobcovi ako prevádzkovateľovi
distribučnej siete, lebo spotrebu žalovaného v danom období by žalovanému vyfakturoval jej dodávateľ.

Škoda tak vznikla v príčinnej (vecnej) súvislosti s neoprávneným odberom, ku ktorému dochádzalo v
období od 05.04.2018 až do 04.04.2019.

15. Súd uvádza, že pokiaľ ide o vznik škody a jej výšku, v dôsledku porušenia zabezpečenia
určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto meradla nepoužiteľné, takže

prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by mal „spárovať“ s príslušným
odberateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Z ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike
vyplýva, že pri neoprávnenom odbere je ten, kto plyn odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú
škodu. Skutočnú škodu teda nebolo možné zistiť z dôvodu, že určené meradlo síce zaznamenávalo
množstvo odobratého plynu, avšak s porušenou/poškodenou plombou/zabezpečením. Keďže plyn bol

v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za
toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), je treba uzavrieť, že škoda
vznikla práve žalobcovi. Na základe tejto skutočnosti preto bolo potrebné pre určenie spôsobenej
škody aplikovať § 82 ods. 3 zákona o energetike, v zmysle ktorého ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu

škody spôsobenej neoprávneným odberom ustanovený všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá
ministerstvo. Týmto všeobecne záväzným predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky č. 449/2012 Z.z.16. Je pravdou, že odberateľ spôsobí škodu žalobcovi až vtedy, keď zasiahne do číselníka určeného
meradla a zníži indikovaný stav skutočnej spotreby plynu, avšak práve z dôvodu, že pri dostatočne
sofistikovanom spôsobe zásahu do číselníka meradla, takýto zásah nie je možné reálne zistiť a logicky

potom ani následne takémuto odberateľovi preukázať, práve z tohto dôvodu začlenil zákonodarca
do zákona o energetike skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
d) zákona o energetike, ktorej podstata spočíva v tom, že už len samotný odber plynu s meradlom
s poškodenou zabezpečovacou plombou je neoprávneným odberom plynu, a nevyžaduje sa aj
preukázanie samotného zásahu do číselníka meradla. Ide teda svojím spôsobom o predikatívnu

skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu vo vzťahu k § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike.
Skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o energetike sa
aplikuje napríklad vtedy, keď je zrejmý a preukázaný zásah do číselníka meradla (napr. v prípade, keď
zásah do číselníka nie je natoľko sofistikovaný, aby na ňom nezanechal stopy). Takisto práve z dôvodu,
že pri nechránenom prístupe k číselníku meradla plynomera je možné vykonať do neho neodhaliteľné a
tým aj nepreukázateľné zásahy (v zmysle upravenia stavu spotreby plynu), preto má žalobca zákonnú

povinnosť zabezpečiť prístup k určenému meradlu prostredníctvom zabezpečovacích prvkov – plomb.
Účelom zaisťovacej plomby je zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej
spotrebe zemného plynu. Je celospoločensky známy fakt, že pri súčasnom stave konštrukcií plynomerov
by pri plynomeroch nezabezpečených zabezpečovacími prvkami (plombami) bolo len veľmi ťažké (ak
nie nemožné) odhaliť akékoľvek zásahy do číselníka meradla. Bez zabezpečovacích prvkov je prístup

k nemu príliš jednoduchý a zásah do stavu spotreby plynu prakticky neidentifikovateľný. Práve preto
je zákonnou povinnosťou zabezpečovať plynomery ako určené meradlá zabezpečovacími prvkami a
takisto práve z dôvodu, aby sa žiadny odberateľ plynu nemohol spoliehať na to, že by mu na preukázanie
neoprávneného odberu plynu musel byť dokázaný zásah do číselníka meradla, zakotvil zákonodarca
do zákona o energetike aj skutkovú podstatu neoprávneného odberu zemného plynu podľa § 82 ods.

1 písm. d) v zmysle ktorej už samotný zásah do zabezpečovacieho zariadenia (plomby) sa považuje
za neoprávnený odber. To znamená, že už samotná reálna možnosť (hoc nepreukázaná) zásahu do
číselníka meradla napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu (samozrejme za splnenia
ďalšieho predpokladu, a to, že k odberu plynu s takýmto plynomerom dochádzalo).

17. Pokiaľ ide o určenie výšky škody, je potrebné uviesť, že náhradný spôsob určenia množstva
odobratého plynu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., nemá povahu sankcie, pretože nepredpokladá
úhradu toho, čo nie je možné reálne spotrebovať spotrebičmi používanými odberateľom. Žalovanému
vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorú vystavil žalobca, bola fakturovaná škoda vypočítaná v
súladesustanovením§1citovanejvyhlášky,atovovýške47.183,10eur.Vzmysle§1bod14vyhláškyč.

449/2012 Z.z. k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítavajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalobca
si vyčíslil nevyhnutné náklady súvisiace so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 363,81 eur,
ktorú žalobca preukazoval listinným dôkazom – výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom
zemného plynu. Náklady na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 137,22 eur

vyplývajú z cenníka externých služieb SPP - distribúcia, a.s. Náklady na vypracovanie znaleckého
posudku na meradlo vo výške 50 eur preukázal žalobca vyúčtovaním znalečného za znalecký úkon
č. 479/PL-2019. V zmysle Cenníka externých služieb SPP Distribúcia, a.s. cena opravy rotačného
plynomera G 16 - G 160 je vo výške 143,43 eur, ako si ju v žalobe uplatnil žalobca. Cena za overenie
plynomeru G16 nie je v zmysle cenníka zahrnutá v cene za položku demontáž a montáž plynomeru,

preto táto služba je zákazníkovi refakturovaná podľa skutočných nákladov a podľa výpočtu škody bola
táto služba vo výške 33,16 eur. Na základe toho mal súd preukázanú výšku nevyhnutných nákladov
súvisiacich so zisťovaním neoprávneného odberu, ako aj výšku škody spôsobenú neoprávneným
odberom v sume žalovanej istiny.
V súvislosti s učením výšky škody súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo

k úprave požadovanej výšky škody, keď ako uviedol v žalobe si je vedomý prílišnej rigidity vyhlášky
č. 449/2012 Z.z., ktorá nereflektuje striedanie letného a zimného obdobia a predpokladá nemenný
hodinový príkon vykurovacích spotrebičov po celý kalendárny rok, a teda moderoval ním požadovanú
výšku škody na sumu 27.512,64 eur, ktorú si predmetnou žalobou nakoniec uplatnil.

18.Súdprvejinštancieďalejuvádza,ževprípade,aksavodôvodnenínezaoberalkonkrétnounámietkou
strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce.19. Na doplnenie súd dodáva, že z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR napr. 1Cdo 107/2008,
4Cdo 30/2009, 3Cdo 99/2012, 6Obdo 51/2017, 5Obdo 32/2018 ako súdu dovolacieho vyplynulo aj
nasledovné: „Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za

škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods.
1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii plynu na meradle. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým
predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu

plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.“

20. Súd žalobcovi nepriznal ním uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky v sume 40 eur. Právo na uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vzniká veriteľovi omeškaním dlžníka v zmysle § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb., avšak iba
v obchodnoprávnych sporoch. V danom prípade smeruje žaloba proti žalovanému, ktorým je občianske
združenie, a preto nemožno hovoriť o obchodnoprávnom vzťahu medzi stranami sporu. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 40 eur zamietol.

Rovnako súd zamietol žalobu v časti prevyšujúcich úrokov z omeškania, keď si žalobca v podanej žalobe
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 27.512,64 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne.
Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa nejedná o obchodnoprávny vzťah medzi stranami sporu,
ale o vzťah občianskoprávny, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške.

21. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca mal
nárok domáhať sa proti nemu aj zaplatenia úrokov z omeškania. O úrokoch z omeškania s plnením
peňažného dlhu a o ich výške 5 % zo žalovanej istiny rozhodol súd podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., a to odo
dňa 30.08.2019, teda dňom po splatnosti vyúčtovania č. XXXXXXXXXX.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie istiny 24.112,12 eur, pričom žalovaný mal úspech
v časti o zaplatenie sumy 3.400,52 eur a v časti o zaplatenie sumy 40 eur a prevyšujúcich úrokov z
omeškania, teda spolu v časti o zaplatenie 3.440,52 eur. Čistý úspech žalobcu preto predstavuje jeho

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. (§ 362 ods. 1 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá zákona
č. 233/1995 Z. z.)