Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Hartelová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/43/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121475861
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6121475861.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Jozefa Turzu, v právnom spore žalobcu: A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXX, C. D. E., zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária
JUDr. Almáši Gabriel spol. s r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
36 856 592, proti žalovanému: TIPSPORT SK, a. s., so sídlom J. Kalinčiaka 14, Žilina, IČO: 36 436 861,
zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Róbert Mendel, s. r. o., so sídlom
Sidónie Sakalovej 190, Bytča, IČO: 47 256 591, o zaplatenie 444,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7Csp/65/2021-151 zo dňa 29. mája 2023, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1.OkresnýsúdŽilina(ďalej„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomč.k.7Csp/65/2021-151
zo dňa 29. 05. 2023 žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi
v celom rozsahu.
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobou zo dňa 09. 09. 2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny 444,35 eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 01. 07. 2007
(správne 2020, poznámka odvolacieho súdu) do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Bezdôvodné obohatenie malo spočívať v neoprávnenom odrátaní tejto sumy za stávky, ktoré neuzavrel,
v dôsledku systémovej chyby v jeho hráčskom účte na stránke F..
3. Žalovaný tvrdenia žalobcu o vytvorení stávok bez jeho súhlasu poprel, dôvodiac, že je nemožné, aby
si program sám vybral príležitosť, určil výšky vkladov a sám vsadil tikety. Tiež uviedol, že tým, že boli
stávky uzatvorené až po konaní sa športových udalostí, boli žalobcovi jeho vklady na stávky vrátené a
pripísané výhry odpočítané z jeho herného účtu.
4. So zreteľom na skutkové vymedzenie žaloby súd uplatnený nárok posudzoval ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka plnením bez právneho
dôvodu. Medzi stranami konania nebolo sporné, že na základe registrácie žalobcu u žalovaného, ako
prevádzkovateľa kurzových stávok, bol medzi nimi založený právny vzťah v zmysle zákona č. 30/2019
Z. z. o hazardných hrách, ktorého bližšie podmienky ustanovuje herný plán žalovaného. Medzi stranami
nebolo sporné ani to, že žalobca má u žalovaného zriadený herný účet C., na ktorom sú evidované
peňažné prostriedky, najmä vklady, stávky a výhry. Nesporné bolo i to, že dňa 29. 05. 2020 boli na
hráčskom účte žalobcu zaevidované vklady na stávky pod žalobcom v žalobe označenými tiketmi s
uvedením ID tiketov, na základe ktorých boli na uvedené stávky z hráčskeho účtu žalobcu odrátané
sumy stávok v celkovej výške 225,- eur a dňa 31. 05. 2020 boli na hráčskom účte žalobcu k uvedeným
stávkam pripísané výhry v celkovej výške 481,05 eur. Žalobca tvrdil, že tieto stávky neuzavrel, žalovanýna druhej strane tvrdil uzavretie stávok žalobcom, ale až po uskutočnení športovej udalosti. Z uvedeného
dôvodu žalovaný sám vyhodnotil tieto stávky ako vadu, v dôsledku ktorej dňa 23. 06. 2020 na hráčsky
účet žalobcu vrátil vklady za stávky evidované pod ID označenými žalobcom v žalobe v celkovej výške
225,- eur a zároveň odpočítal z hráčskeho účtu žalobcu pripísané výhry k predmetným ID tiketom v
celkovej výške 481,05 eur. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že nestačilo porovnávať stavy
na hráčskom účte žalobcu dňa 22. 06. 2020 a 23. 06. 2020, ale stav ku dňu kedy mali byť sporné stávky
uzatvorené, t. j. 29. 05. 2020, a ku dňu 23. 06. 2020 a sledovať jednotlivé pohyby na účte v medziobdobí.
Keďže finančné prostriedky za vklady na ID tiketoch uvedených žalobcom v žalobe boli vrátené, čo
žalobca nenamietal a odpočítané boli výhry, dospel súd k záveru, že na strane žalovaného nedošlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia ako to tvrdil žalobca, preto žalobu žalobcu ako skutkovo a právne
nedôvodnú zamietol.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovanému ako úspešnej strane konania priznal
nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C. s. p. odvolanie,
ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne
jeho zmeny spočívajúcej vo vyhovení žalobe.
7. Žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, ktorý svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď sa nevysporiadal s obsahom jeho procesného útoku. Vady
odôvodnenia rozsudku predstavujú aj takzvanú inú vadu konania a sú úzko späté aj s ostatnými
odvolacími dôvodmi.
8. Uviedol, že v predmetnej právnej veci prezentoval svoj procesný útok v písomných podaniach
prostredníctvom právneho zástupcu. V odôvodnení súd na jeho procesný útok relevantným spôsobom
nereagovalaargumentačnesasnímnevysporiadal.Konštatoval,žezokolnostívzťahumedzisporovými
stranami vyplýva, že ide o spotrebiteľský vzťah.
9. Namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou, že predmetné stávky
neuzavrel, pričom bez právneho dôvodu bola z jeho hráčskeho konta odpočítaná suma 444,35 eur, keď
zároveň uviedol, že sa nedomáha vrátenia sumy, ktorá mu bola na jeho herný účet pripísaná titulom
výhier za predmetné stávky, pretože tieto stávky neuzavrel a nebola mu teda ani pripísaná výhra. Súd
sa v celom rozsahu stotožnil s procesnou obranou žalovaného, hoci nie je zrejmé ako k takému záveru
dospel. Závery, ku ktorým súd dospel, podľa žalobcu nevyplývajú ani z pohybov na jeho účte.
10. Vo vzťahu k hernému plánu, ktorý mu bol doručený, spochybnil, či ide o herný plán žalovaného,
pretože na záverečnej strane sa neuvádza kedy bol herný plán schválený Ministerstvom financií
Slovenskej republiky, pod akým číslom a kedy nadobudol účinnosť. Súd sa s touto námietkou žiadnym
spôsobom nevysporiadal, pričom v odôvodnení rozsudku na tento herný plán poukazuje.
11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
12. Podľa žalovaného súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil pomerne rozsiahlo, a toto dáva
odpovede na všetky pre výsledok sporu zásadné otázky.
13. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Aj keď žalobca tvrdí, že stávky neuzatváral, podľa IP adries je zrejmé, že stávky musel uzatvárať
rovnakým spôsobom ako uzatváral všetky stávky predtým. Nie je možné, aby si program sám od seba
vybral príležitosť, určil výšku vkladu a sám vsadil tikety. Tým, že boli stávky uzatvorené až po konaní
sa športových udalostí, boli žalobcovi jeho vklady na stávky vrátené a pripísané výhry odpočítané z
jeho herného účtu. Podľa herného plánu je irelevantné, či došlo k situácii ako to tvrdí žalobca, teda, že
stávky neuzatvoril alebo k situácii, že stávky boli uzatvorené až po skončení športovej udalosti. V oboch
prípadoch sa v zmysle herného plánu postupuje rovnako, to znamená, že je povinný vrátiť vklady a
odpočítaťprípadnévýhry,čosaajstalo.Uvedenévyplývaajzpohybovnahráčskomúčteod13.05.2020
do 23. 06. 2020, ktorý súdu ako listinný dôkaz predložil a v ktorom sa dá podľa čísiel tiketov odsledovať
ako bol na základe tiketov uvedených v žalobe z hráčskeho účtu odpočítaný vklad a následne pripísaná
výhra, a potom pri zistení chyby boli uvedené vklady žalobcovi vrátené a výhry, ktoré mu boli pripísané,
boli z uvedeného účtu odpočítané. Aj z uvedených pohybov na hráčskom účte je zrejmé, že aj keby boli
pravdivé tvrdenia žalobcu, že došlo k chybe z jeho strany, nie je možné dopracovať sa k sume aká je
zo strany žalobcu žalovaná, nakoľko súčasťou uvedenej sumy sú aj iné transakcie, ktoré sú odvodené
od iných stávok žalobcu, ktoré uskutočnil v predmetnom období.
14. V ďalšom uviedol, že herný plán je platný, respektíve bol platný v čase, keď nastali pohyby na hernom
účte žalobcu. Je uverejnený aj na jeho oficiálnej stránke a každý tipujúci, ale aj akákoľvek iná osobamá k nemu prístup. Pokiaľ žalobca tvrdí, že herný plán nie je platný, mal k tomu produkovať a predložiť
dôkazy, resp. požiadať súd, aby také dôkazy zabezpečil.
15. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami konania v priebehu odvolacieho konania produkované.
16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní,
z úradnej povinnosti prihliadajúc na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380, § 379 C. s. p.),
a tento podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovaného a
obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre
rozhodnutie, spôsobom zodpovedajúcim kontradiktórnej povahe konania, z vykonaného dokazovania
správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Okresný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam jasne, zrozumiteľne a logickým
spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie, a toto spĺňa zákonné
kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s.
p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
18. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie dôvody, žalobca v odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý
proces v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu spočívajúceho v nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, v čom
žalobca videl aj inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca
namietal tiež nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci.
19. K odvolacej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza,
že právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav, t. j. ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil.
20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t. j. nesprávne skutkové zistenia vyvodené
z vykonaného dokazovania, predstavuje také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní.
Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s ust. § 191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynulianiinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov
(logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo
ktoré vyšli inak najavo z hľadiska dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo
ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení Civilného sporového poriadku o vykonávaní dokazovania).
21. K naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. dochádza vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenia súdu
preto musia byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia
nesprávneho postupu, následky).
22. Odvolací súd nezistil naplnenie uvedených odvolacích dôvodov tvrdených žalobcom.
23. Žalobca porušenie práva na spravodlivý proces videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, považujúc toto rozhodnutie za arbitrárne, keď súd sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s jeho argumentáciou.24. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký
(medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý, nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo
na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom
súdu predstavuje pochybenie súdu. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre
procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov a ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právo na spravodlivý proces
je naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení zistia skutkový stav a po výklade a
použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné, alebo že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces.
25.Všeobecnýsúdpritomnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkom/stranoukonania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 115/2003, II. ÚS 59/2005, I. ÚS 33/2011).
26.Podľanázoruodvolaciehosúdu,rozhodnutiesúduprvejinštanciespĺňavyššieuvedenékritériaatoto
nemožno považovať za arbitrárne. Zásadnou otázkou v prejednávanom spore bola otázka, či na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu odrátaním sumy 444,35 eur z hráčskeho
konta žalobcu v súvislosti s tiketmi špecifikovanými žalobcom v žalobe, vzťahujúcimi sa k stávkam zo
dňa 29. 05. 2020. Z vykonaného dokazovania - výpisu z hráčskeho účtu predloženého žalovaným,
ktorý bol riadne doručený právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý tento dôkaz nerozporoval, jednoznačne
vyplýva, že z hráčskeho účtu žalobcu boli dňa 29. 05. 2024 odpočítané vklady na stávky podľa tiketov
označených žalobcom v žalobe, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Rovnako z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v súvislosti s uvedenými
tiketmi boli na hráčsky účet žalobcu dňa 31. 05. 2020 pripísané výhry spolu v sume 481,05 eur, ako
to konštatoval súd prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z vykonaného
dokazovania napokon tiež vyplýva, že dňa 23. 06. 2020 boli žalobcovi vklady, ktoré mu boli z hráčskeho
účtu v súvislosti s uvedenými tiketmi odpísané, vrátené a toho istého dňa bola zároveň z hráčskeho účtu
žalobcu odpísaná suma, ktorá bola žalobcovi na daný účet pripísaná ako výhra z jednotlivých v žalobe
uvádzaných tiketov. Uvedené zistenia podrobne vo vzťahu ku každému tiketu označenému žalobcom
vžalobeuviedolsúdprvejinštancievbode18.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia.Uvedenézistenia
súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní nerozporoval, len vo všeobecnosti uviedol, že závery, ku ktorým
súd dospel, nevyplývajú z pohybov na jeho účte, ktorá námietka však nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Pokiaľ žalobca v žalobe príkladom uvádza sumy 71,05 eur, 73,50 eur, 175,- eur a 33,25
eur, ktoré mu mali byť z hráčskeho účtu odrátané, uvedené sumy, ako vyplýva z výpisu z hráčskeho účtu
žalobcu predloženého žalovaným, sa nevzťahujú k tiketom označeným žalobcom v žalobe, ale k tiketom
vzťahujúcim sa na iné stávky žalobcu. Na tomto mieste odvolací súd odkazuje na záver súdu prvej
inštancie v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je pre posúdenie toho, či
na strane žalovaného v súvislosti so žalobcom označenými tiketmi došlo k bezdôvodnému obohateniu,
potrebnésledovaťjednotlivépohybynahráčskomúčtežalobcu(vychádzajúczúplnéhovýpisuzhernéhoúčtu, z ktorého sú zrejmé pohyby na hráčskom účte vo vzťahu ku konkrétnym tiketom) od podania
sporných stávok dňa 29. 05. 2020 do dňa 23. 06. 2020, kedy mal žalobca zistiť vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, nie len porovnaním stavu účtu dňa 22. 06. 2020 a 23. 06. 2020.
Z výpisu z hráčskeho účtu žalobcu je totiž zrejmé, že dňa 23. 06. 2020 došlo na hráčskom účte žalobcu
k pohybom v súvislosti aj s inými stávkami žalobcu, než ktoré žalobca uviedol v žalobe, čo napokon
konštatoval aj súd prvej inštancie v uvedenom bode 32. odôvodnenia rozhodnutia.
27. K námietke žalobcu o nevysporiadaní sa súdu prvej inštancie s jeho tvrdením, že predmetné
stávky neuzavrel, odvolací súd odkazuje rovnako na bod 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu je bez právneho
významu či stávky skutočne uzavrel žalobca alebo nie, keď žalovaný súhlasil s tým, že išlo o „vadné“
stávky, kedy žalobcovi vznikol nárok na vrátenie vkladu a tieto boli žalobcovi aj vrátené. Keďže však
na základe uvedených stávok došlo k pripísaniu výhry na hráčsky účet žalobcu, čo bolo výpisom
z hráčskeho účtu žalobu preukázané, čím bolo zároveň vyvrátené tvrdenie žalobcu o nepripísaní mu
výhry z uvedených stávok, bolo povinnosťou žalobcu tieto výhry vrátiť (inak by práve na strane žalobcu
vzniklo bezdôvodné obohatenie prestavujúce pripísanie výhry na základe stávky, ktorá podľa žalobcu
nebola realizovaná), a teda ak žalovaný z hráčskeho účtu žalobcu uvedené výhry odpísal, nemožno
na strane žalovaného v súvislosti s týmto úkonom hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Vzhľadom na
uvedené (akceptácia stávok konkretizovaných žalobcom v žalobe zo strany žalovaného ako vadných,
následné vrátenie vkladu a s tým súvisiaca povinnosť žalobcu vrátiť výhry pripísané na základe týchto
stávok) zároveň nemá z pohľadu právneho posúdenia uplatneného nároku v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka zásadný význam spochybnenie herného plánu žalovaného predloženého v konaní. Na vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia zároveň nemá vplyv ani to, či v prípade vzťahu medzi sporovými
stranami ide o spotrebiteľský vzťah, keď žalobca sa uplatneného nároku domáhal ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení bez právneho dôvodu. Žalobca síce v odvolaní
uviedol, že z okolností vzťahu medzi sporovými stranami vyplýva, že ide o spotrebiteľský vzťah,
avšak z tohto už nie je zrejmé, aký má mať uvedená skutočnosť (posúdenie vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným ako spotrebiteľského) vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd odvolacie námietky žalobcu podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f) C. s. p. vyhodnotil ako nedôvodné, keď nezistil, že by postupom súdu prvej inštancie
došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces (súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne uviedol skutkový a právny základ rozhodnutia, jeho rozhodnutie dáva odpoveď na všetky
pre rozhodnutie veci relevantné otázky), ani že zistenie skutkového stavu by bolo natoľko chybné
(svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia vykonaných dôkazov
nemohol nikdy dospieť a ani nesúlad prijatých právnych záverov s vykonanými skutkovými zisteniami.
Súdom prvej inštancie prijaté skutkové a právne závery možno považovať za logické, dostatočne
odôvodnené, vychádzajúce zo skutkových okolností veci a relevantných právnych noriem.
29. Ako nedôvodný odvolací súd vyhodnotil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p.
Uvedený odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú
subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie súdu. Keďže žalobca inú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. videl
v dôvodoch podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) C. s. p., nebola uvedená odvolacia námietka daná, a teda
dôvodná.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a závery odvolací súd, vyhodnotiac odvolanie žalobcu
ako nedôvodné, napadnutý rozsudok okresného súdu, vrátane výroku o trovách konania, voči ktorému
neboli vznesené konkrétne odvolacie námietky a pri rozhodovaní o ktorých súd správne aplikoval ust.
§ 255 ods. 1 C. s. p., ako vecne správny potvrdil.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto
mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, t.
j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.