Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. máj 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Ek/2692/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124443445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Romana Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124443445.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 792 752, proti povinnému
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. E. F. a povinnému 2/ G. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., o vymoženie 688,29 Eur s príslušenstvom, o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku v
celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.12.2024 domáhal od

povinného vymoženia 688,29 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-PC-139/13-EK zo dňa 09.02.2013 (ďalej len ako „exekučný titul“), ktorý vydal
Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, záujmové združenie právnických osôb so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom
(ďalejlenako„Stályrozhodcovskýsúd“),ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa15.03.2013avykonateľnosť
dňa 19.03.2013. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul,

Rozhodcovskú zmluvu č. 8300036228-22 zo dňa 10.02.2011, Rozhodcovskú zmluvu č. 8300036228-24
zo dňa 10.02.2011 (ďalej ako „Rozhodcovské zmluvy“), Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300036228
zo dňa 10.02.2011 (ďalej ako „Zmluva o úvere“), Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., verzia platná od 01.10.2011. Súd pri rozhodovaní o návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie vychádzal z uvedených predložených dokumentov.

2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

3. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1.spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2.rozhodcovské
rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského

rozhodcovskéhokonaniazapísanývzoznamerozhodcovoprávnenýchrozhodovaťspotrebiteľskéspory,
3.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4.rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

4. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

5. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv

povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou
vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.
Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným
spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola

dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako
aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky
vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosťexekúcieajejzastavenievktoromkoľvekštádiuexekučnéhokonania.Súdjevexekučnom
konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,

ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania
návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného
poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,
keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie

podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

6. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok stáleho
rozhodcovskéhosúduvydanéhovspotrebiteľskomspore,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinný
riešiť otázku, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného

poriadku, t.z. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské
spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky
podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu.

Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v
tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o

RK“), t.j. aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť, nielen to, či spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na
jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok,

že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

7. Podľa uznesenia Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára
2012:„Akvurčitejvecinedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvy,nemoholsporprejednaťrozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptovalrozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom
konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil
možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je
irelevantná.“

8. Podľa § 73 ods. 3 zákona o SRK, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

9. Podľa § 73 ods. 5 zákona o SRK, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom
uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa
tohto zákona (ďalej len „nástupnícky stály rozhodcovský súd“). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych
rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona,

ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady
udržiavať stály rozhodcovský súd.

10. Súd mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zákona o SRK účinného
od 1. januára 2015, pričom rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 10.02.2011, tzn. ešte pred

nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. V zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona
o SRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase
jej uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná,
zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. V takom prípade
ani nemôže dôjsť k zmene jej obsahu podľa § 73 ods. 5 zákona o SRK tak, že založí právomoc nového

rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zo systematickej súvislosti oboch
ustanovení je totiž zrejmé, že k týmto účinkom môže dôjsť len v prípade platnej rozhodcovskej zmluvy,
nie v prípade takej zmluvy, ktorá bola už v čase svojho uzavretia neplatná.

11. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie je teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. decembra 2014. V
súvislosti s konaním pred stálym rozhodcovským súdom je potrebné poukázať na to, že ho možno začať
iba v prípade, ak zmluvné strany uzatvoria rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy alebo
vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí
mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva

obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak
je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (viď. § 3 a 4 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy). Základnou
povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci.

12. Za týmto účelom súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu zo dňa 10.02.2011 uzavretú medzi povinným
a oprávneným, podľa ktorej: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní

pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: a. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO:
44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel. Sro, vložka č.52189/B; b. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri
Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica,

zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber
rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.“13. Súd mal za preukázané, že Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, záujmové
združenie právnických osôb so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, disponoval v čase
rozhodovania oprávnením rozhodovať predmetný spor a súčasne týmto súdom ustanovený rozhodca

JUDr. Erik Končok, bol v čase rozhodovania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory. Exekučný súd v tomto bode ďalej uvádza, že pri riešení otázky, či spotrebiteľský
rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je
exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil stály rozhodcovský súd.

14. Z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300036228 zo dňa 10.02.2011 vyplýva, že
oprávnený poskytol povinnému revolvingový úver vo výške 1 200,00 Eur, ktorý sa povinní zaviazali
uhradiť 42 mesačnými splátkami vo výške 64,29 Eur, pričom ročná úroková sadzba úveru bola uvedená
vovýškena70,00%,RPMNzaúver70,00%.VzmluveoúverejeuvedenátiežpriemernáhodnotaRPMN
za úver v rozsahu 44,57%. Celková čiastka, ktorú povinní mali zaplatiť oprávnenému predstavovala
sumu 1 542,96 Eur. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy o úvere, súd posúdil predmetný

zmluvný vzťah ako spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len ako „Občiansky zákonník“), keďže oprávnený pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinnými, ktorí sú fyzickými
osobami - nepodnikateľmi (povinní sú označení identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby -
nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom a rodným číslom). V tomto prípade sa teda na

predmetný právny vzťah vzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane
spotrebiteľa.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Súd v tomto bode považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 10.02.2011, bola
uzavretá na osobitnej listine v rovnaký deň ako zmluva o úvere, teda dňa 10.02.2011. Skutočnosť,
že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako preukazuje fakt, že oprávnený už na
začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia
zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide

o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravených dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu súd považoval za zmluvu
uzatvorenú medzi oprávneným a povinným v typizovanej formulárovej podobe, ktorú oprávnený používa
s vopred neurčitým počtom spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch. To, že nejde o dvojstranne vyjednanú
podmienku vyplýva aj zo samotnej konštrukcie rozhodcovskej zmluvy. Povinný jej obsah reálne nemohol

ovplyvniť, dopĺňali sa len osobné údaje o povinnom ako meno a priezvisko povinného, jeho dátum
narodenia a trvalý pobyt povinného. Nakoľko bola rozhodcovská zmluva navrhnutá vopred, teda ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu povinný ako spotrebiteľ nemohol reálne
ovplyvniť, nemožno považovať takúto rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú. Z predložených
listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení vymienil povinný a vzhľadom

na charakter spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nemožno ani dospieť k záveru, že by povinný mal
možnosť do jej obsahu tejto zmluvy akýmkoľvek spôsobom zasahovať, teda že by povinný napríklad
mal možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý by prejednal spotrebiteľský spor, alebo
vybrať miesto rozhodcovského konania, určiť spôsob rozhodcovského konania, teda či prebehne ústne
pojednávanie alebo nie, a podobne. Zoznam rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve

v bode 5. je určený oprávneným vopred bez toho, aby povinný akýmkoľvek spôsobom mohol určiť
iný stály rozhodcovský súd, resp. výslovne vylúčiť niektorý z uvedených rozhodcovských súdov alebo
všetky, a ponechať právomoc na rozhodnutie vo veci výlučne na všeobecný súd. Na základe uvedeného
súd považuje takúto zmluvnú podmienku za vynútenú a nekalú zo strany oprávneného. Jednostrannosť
a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto je

rozhodcom je v tomto prípade oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve. Veriteľ, teda oprávnený mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by
bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v
miestesvojhobydliska.Vsúladesustanoveniamirozhodcovskejzmluvyspočívalvýberrozhodcovského

súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej
zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému
rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho

dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú
zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom v rozhodnom období.

26. Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS), členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

27. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

28. Exekučný súd k uvedenému dopĺňa, že vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje spotrebiteľské

rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová rozhodcovská zmluva
v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.
Aj v tejto súvislosti súd uvádza, že takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom
slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa na riešení prípadných sporov ale jeho prvotným záujmom bolouzatvorenie zmluvy o úvere. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom
obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy o úvere aj rozhodcovskej zmluvy
je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah

rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať,
že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy
nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na
základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS),
a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení

smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v
povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním
smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj

vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej zmluvy súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa04.06.2009PannonGSMZrt.protiErzsébetSustiknéGyőrfibod40,vktoromSúdnydvorkonštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle

smernice(93/13/EHS),ktoránebolaindividuálnedohodnutá,aktorápriznávaprávomocprevšetkyspory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má

dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe
dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný
súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom na zmluvnom formulári.

29. Exekučný súd ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva zo dňa 10.02.2011, ak má byť právom

akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu
priložených príloh k návrhu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by

s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu
priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve zo dňa
10.02.2011exekučnýsúdnepovažujezakvalifikovanévysvetlenievážnychdôsledkovtakéhotokonania.
Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Súd má za preukázané, že rozhodcovská
zmluva zo dňa 25.7.2012 nebola dohodnutá riadne, respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná.

Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Exekučný súd
poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako
slabšejzmluvnejstranyvprávnomvzťahuzoštandardnejspotrebiteľskejzmluvy,ktorývzťahteóriaiprax

navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretoženaabsolútneneplatnúzmluvnúpodmienku,súdprihliadneajbeznávrhuarovnakoajbeznávrhu
súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej podmienky zmluvnej podmienky (t.j. v tomto
prípade zamietne návrh na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou

samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011
sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 09.02.2013, vydaný ustanoveným
rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 10.02.2011, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný

titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

30. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledkuriadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou
jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES)
vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ

článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie
zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia
všeobecného efektu súdneho rozhodnutia. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo

dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam
verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa
rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes SL c/
a H. I. E. smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať

v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so
skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej
doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa
vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
uvedenou doložkou viazaný.

31. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 z 10. októbra

2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych
predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č.k. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012, „rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už

uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

32. Čo sa týka ustanovenia bodu 7. rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mali povinní právo od
zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, súd
uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa
odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa

nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah
nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že
spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené
tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola
spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo

všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.

33. Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku), je exekučný súd povinný skúmať existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so
zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo 230/2011).

34. Súd zároveň dodáva, že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie

považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku
konaniu,ktoréniejepovinnývykonať,scieľomdosiahnutiaprejednaniavecipredrozhodcovskýmsúdom
a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej
zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkamisleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).
O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v
priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného

súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995).

35. Je namieste prihliadnuť aj na skutočnosť, že význam rozhodcovskej zmluvy je osobitný, pretože
v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v

súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon
verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není
orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné
moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci
strán určovat si svůj osud".

36. K materiálnej preskúmateľnosti exekučného titulu v danom konaní rozhodcovského rozsudku,
ktorý vydal rozhodcovský súd, exekučný súd uvádza, že v danom exekučnom konaní pri preskúmaní
exekučného titulu akceptoval na jednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné, z pohľadu princípov

determinujúcich právny štát (princíp právnej istoty prameniaci z konečného súdneho rozhodnutia) a na
druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu interalia pred nekalými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu
zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľa a postarať sa aby
spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods.1 smernice Rady 93/13 EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“). Súdny dvor Európskej
únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM č. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice 93/13 treba považovať
za kogentné ustanovenie. Každý zmluvný štát vo svojom právnom poriadku upravuje, akým spôsobom
sa požiadavky uvedené vyššie zabezpečia. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a
možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora

Európskej únie. Súdny dvor EU v už spomínanom rozsudku ASTURCOM judikoval: „Smernica Rady
93/13 EHS zo dňa 5. Apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť
vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za týmto účelom k dispozícií
potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej

doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom Ak ide
o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ Slovenský
právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na
základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za

účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

37.Pripreskúmavanítohočijepredloženérozhodnutievykonateľnýmexekučnýmtitulomsasúdzameral
najmä na zistenie či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z
hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a

materiálnej stránke. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na
nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho

vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v
platnom a účinnom v rozhodnom období. Neplatnosť predloženej rozhodcovskej zmluvy tak znamená,
že rozhodcovský rozsudok v prerokúvanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie
(právomoc). To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie

je spôsobilým exekučným titulom (porov. judikát R 46/2012), ale ide o nulitný právny akt na základe
ktorého nemožno vykonať exekúciu. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje
rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho aleboz hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie
exekúcie.

38. Súd dáva oprávnenému takisto do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20.06.2018, kde Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že závery Okresného súdu Banská Bystrica v obdobných veciach, v ktorých uvedený súd návrhy
oprávneného na vykonanie exekúcie rovnako zamietol „považuje za ústavne udržateľné, nevykazujúce
znaky arbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti. Odôvodnenie každého z napadnutých uznesení dalo

jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa okresný súd spravoval pri rozhodovaní o
zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných
ustanovení právnych predpisov, v tomto prípade najmä § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do základného práva
sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva na súdne konanie podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy (k tomu pozri aj uznesenia ústavného súdu v obdobnej veci sťažovateľky sp. zn. IV.

ÚS 61/2011 z 3. marca 2011 a sp. zn. II. ÚS 302/2016 zo 7. apríla 2016).... Ústavný súd k tomu ešte
dodáva, že v prípade spotrebiteľskej legislatívy je popri gramatickom výklade na mieste použiť aj výklad
teleologický v súlade so zmyslom právnej úpravy, ktorý je v tomto prípade determinovaný princípom
potreby zvýšenej ochrany spotrebiteľa. Ten vychádza z požiadavky korektných spotrebiteľských zmlúv
voči spotrebiteľom, zo zákazu zneužívania dominantného postavenia dodávateľa a zákazu používania

zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán. Taká interpretácia, ktorá akcentuje princíp zvýšenej ochrany spotrebiteľa a ochranu zmluvnej
spravodlivosti je aj v súlade s požiadavkou stanovenou v § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nemožno
ju hodnotiť ako interpretáciu, ktorá ide nad rámec zákona.“

39. Napokon je potrebné ešte poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 03. 2021, ktorý rozhodujúc o sťažnostiach v skutkovo obdobných veciach
uviedol, že: „Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy alebo právomoc rozhodcovského súdu v žalobnej odpovedi alebo prostredníctvom žaloby o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, je exekučný súd v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie
exekúcie oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a právomoc rozhodcovského súdu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľskej veci so zákonom znamenajúci neúčinnosť, a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Len platná rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc

na konanie rozhodcovského súdu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pre vydanie
ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu rozhodnutia
nevykonateľného, majúceho účinky paktu.“

40. Súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský
rozsudok zo dňa 09.02.2013 vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie

a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 10.02.2011, je nulitným právnym
aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti a s poukazom na uvedenú
európsku a slovenskú judikatúru návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f)
Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

41. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

42. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré
im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.43. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

44. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

45. Vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a súčasne konanie trpí
vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko exekúcia sa ukončila

z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý
možno oprávnenému pričítať

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.