Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209187
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123209187.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so
sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42084792, proti žalovaným: 1/ B. E. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, 2/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX D., oboch zastúpených:

Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom Hlavná ul. 94, 080 01 Prešov, IČO: 42419174, o vyslovenie
neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 8C/72/2023-80 zo dňa 15.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil,

že kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.9.2023 medzi B. E. C., A. E., nar. XX.XX.XXXX, ako predávajúcou
a F. B., A. B., nar. X.X.XXXX, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu E.
C., A. E., k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú. D., parcela KN-C č. XXX/X záhrada o výmere 366
m2 o veľkosti 17/252 k nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k.ú. D., parcela KN-C č. XXX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 545 m2, o veľkosti 1/16, na LV č. XXXXX, k.ú. D., stavba rodinný dom so súp. č.
XXXX, postavená na parcele KN-C č. XXX o veľkosti 1/16, na LV č. XXXXX, k.ú. D., parcela KN-C č.

XXX/X, záhrada o výmere 386 m2, o veľkosti 1/16, na LV č. XXXXX, k.ú. D., parcela KN-C č. XXX o
výmere 382 m2 o veľkosti 1/16 je neplatná. Žalovanému v 2/ rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svoju žalobu dôvodil tým, že je spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností s prislúchajúcou výškou spoluvlastníckych podielov zapísaných na
predmetných listoch vlastníctva LV č. XXX, k predmetnej parcele v podiele 17/1260 z celku, k parcele
KN-C č. XXX zapísanej na LV č. XXXX spoluvlastnícky podiel je k 1/80 celku, k parcele č. KN-C č. XXX
zapísanej na LV č. XXXXX vo spoluvlastníckom podiele 1/80 z celku, k parcele KN-C č. XXX/X zapísanej
na LV č. XXXXX vo spoluvlastníckom podiele 1/80 z celku, k parcele KN-C č. XXX H. I. XXX zapísanej
na LV č. XXXXX vo spoluvlastníckom podiele 1/80 z celku.

3. Poukazoval na tú skutočnosť, že mal za preukázané z kúpnej zmluvy, že žalovaná v 1/ rade previedla
na žalovaného v 2/ rade spoluvlastnícke podiely tak, ako boli vyššie špecifikované k predmetným
nehnuteľnostiam, pričom považoval za nesporne preukázané aj to, že žalobca a žalovaný v 2/ rade sú
bratrancami (matka žalovanej v 1/ rade a otec žalovaného v 2/ rade boli súrodenci).

4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 40a, § 116, § 140 Občianskeho
zákonníka a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prvom rade vyhodnocoval vzťah medzižalovanou v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade, kde bolo nesporne preukázané, že sú bratranec a sesternica,
a preto následne riešil, či ide o osoby navzájom blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Mal
za to, že vzťah medzi týmito žalovanými nie je takej kvality a intenzity, aby navzájom medzi sebou

pociťovali ujmu. Uzavrel, že aj keď bola splnená podmienka rodinného pomeru, na druhej strane nebola
preukázaná ďalšia podmienka, a to dôvodné pociťovanie ujmy ako vlastnej, ktorá splnená nebola.
Z dokazovania vyplynulo, že medzi žalovanou v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade je štandardný rodinný
vzťah, aký býval medzi sesternicou a bratrancom v zdravých rodinných vzťahoch. Bol intenzívnejší,
keď boli deťmi, aktuálne sa však nestretávajú, sú dôchodcovia, keďže chodia na záhrady a majú veľa

povinností. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený si vybrať, aký právny nárok
z porušenia predkupného práva si uplatní. Námietku žalovaných, že určením neplatnosti kúpnej zmluvy
sa právne postavenie žalobcu nijako nezmení považoval za nedôvodnú z dôvodu, že každé jedno
určenie neplatnosti predstavuje reparáciu stavu (vracia sa stav do pôvodného). Je teda na rozhodnutí
žalobcu, či sa bude domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy alebo bude od žalovaného v 2/ rade žiadať
prevedenie spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, ako nadobudol od žalovanej v 1/

rade. Ďalej dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná v 1/ rade previedla
spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného v 2/ rade, ktorý v čase prevodu
nebol spoluvlastníkom nehnuteľností. Preto mal za to, že bolo potrebné zodpovedať otázku, či na
žalovaného 2/ sa vzťahuje výnimka v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, teda či je vo vzťahu k
žalovanej v 1/ rade osobou blízkou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka – tak, ako napokon vyvodil

vyššie uvedený právny záver o tejto skutočnosti (bod 15.). Následne na základe týchto skutočností
dospel k záveru, že žalovaní porušili zákonné predkupné právo žalobcu podľa § 140 Občianskeho
zákonníka, keďže žalovaní nie sú vo vzájomnom vzťahu k osobami blízkymi podľa § 116 Občianskeho
zákonníka a nevzťahuje sa na nich výnimka podľa § 140 Občianskeho zákonníka, preto žalobe v celom
rozsahuvyhovelaurčil,žekúpnazmluva,ktoroužalovanáv1/radepreviedlapredmetnéspoluvlastnícke

podiely na nehnuteľnostiach na žalovaného v 2/ rade, je neplatná. Výrok o trovách konania odôvodnil
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Uviedol, že žalobca mal v spore
plný úspech, a preto má vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vo
vzťahu k žalovanej v 1/ rade mal za to, že vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý jej znemožnil účasť na
pojednávaní, je dôvodné rozhodnúť tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade.
Uviedol, že predmetnú žalobu žalobcu považuje za šikanóznu, samoúčelnú, ktorá postavenie
žalobcu v spoluvlastníckom vzťahu nijako pozitívne neovplyvní, keďže žalobca nezvolil vhodný typ
žaloby na ochranu svojich práv. Tiež poukázal na bod 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku,

v ktorom prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný v 2/ rade v čase predmetného prevodu
nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Tento skutkový záver považuje za nesprávny a nevyplýva ani
z vykonaného dokazovania. Dal pozornosti odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 5.1. až
5.2., v rámci ktorých súd prvej inštancie konštatoval skutkový stav zápisom na listoch vlastníctva
v danom katastri. Správne však konštatoval iba spoluvlastnícke podiely žalobcu, u žalovaného v 2/ rade

konštatoval iba podiely nadobudnuté od žalovaných v 1/ rade. Je to však v rozpore so zápismi na týchto
listoch vlastníctva, keďže v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, bol žalovaný
v 2/ rade stále spoluvlastníkom parcely KN č. XXX na LV č. XXXX a rodinného domu zapísaného
na LV č. XXXXX. Vo vzťahu k ďalším dotknutým nehnuteľnostiam vedeným na predmetných listoch
vlastníctva uzavrel dňa 7.6.2023 ako obdarovaný, darovacie zmluvy so svojimi sestrami J. C. a F. C.

na ich podiely na nehnuteľnostiach, pričom vklad týchto zmlúv do katastra bol povolený a zapísaný
pred povolením vkladu napadnutej kúpnej zmluvy medzi žalovanými. Nie je teda správny záver súdu,
že žalovaná v 1/ rade previedla svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného v 2/ rade ako nevlastníkovi
na dotknutých nehnuteľnostiach. Na základe týchto nepresných záverov súd nemohol dospieť ani
k správnym skutkovým zisteniam.

6. Ďalej poukázal, že súd prvej inštancie vec aj nesprávne právne posúdil, keď žalobe vyhovel
s poukazom na citáciu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/83/2019, pričom sa nijako
nevyporiadal s argumentáciou žalovaných vyplývajúcou z predmetného rozsudku, kde žalovaná v 1/
rade nemá záujem zotrvávať v spoluvlastníctve a svoj podiel nepreviedla tretej osobe, ale inému

spoluvlastníkovi. V zmysle tohto rozhodnutia poukázal na tam uvedený záver, že v takomto prípade
žalobcovia znášajú dôkazné bremeno ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie
neplatnosti zmluvy, a pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne riešenie, nemožno
vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivopožadovať, aby vo spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu
spoluvlastníckeho podielu, pričom v prípadoch, keď zostávajúci spoluvlastníci budú mať o podiel na veci
záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali na nadobúdateľovi prevodu tým, že priamo podajú žalobu

o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka relatívnej neplatnosti bude riešená ako otázka predbežná.

7. V súvislosti s týmto rozhodnutím žalovaný v 2/ rade preto poukázal, že zavedenie CSP malo predísť
reťazeniu sporu a samoúčelným žalobám a má za to, že žalobca v danom prípade nezvolil vhodný
typ žaloby. Z tohto dôvodu poukázal na existenciu plne legitímnej námietky hospodárnosti a vhodnosti

podanej žaloby žalobcu. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva vnútorný rozpor
najmä v súvislosti s odôvodnením bodu 15. rozsudku, keď súd vyvodil záver o prípustnosti žaloby na
základe nesprávneho záveru, že žalovaný v 2/ rade v čase prevodu nebol podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti. Takýto záver súdu bol podmienkou pre následné skúmanie a posudzovanie vzťahu
žalovaných podľa § 116 Občianskeho zákonníka. Ak by totiž súd správne konštatoval, že žalovaný v 2/
rade nadobúdal podiely žalovanej v 1/ rade ako spoluvlastník, zjavne by sa bol zaoberal vhodnosťou

zvolenej žaloby žalobcu aj v zmysle citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/83/2019.
Tiež poukázal, že ak by aj žalobcom zvolená žaloba bola za príslušných okolností akceptovateľná,
žalobca mal a mohol sa so svojimi príbuznými domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu do výšky
svojich podielov, avšak predstava žalobcu je taká, že chce polovicu zo všetkých nehnuteľností, hoci
to nezodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu, ale ani súčtu podielov jeho a príbuzných.

Vzhľadom na nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a prijatý nesprávny právny záver navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne zmenil a rovnako napadol aj výrok rozsudku
o náhrade trov konania.

8. K odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa vyjadril žalobca. Jeho odvolanie považuje za nedôvodné.

Prvoinštančný súd sa precízne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami majúcimi vplyv pre
toto konanie a v bodoch 6. až 27. poskytol aj relevantné odpovede na najpodstatnejšie otázky tohto
sporu. Naďalej žalobca poukázal na to, že žalovaný v 2/ rade v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebol
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXXXX a LV č. XXXXX,
k.ú. D.. Všetky podiely, ktoré žalovaný v 2/ rade aktuálne vlastní (okrem podielu 4/40, ktorý zdedil po

svojomotcovi,resp.ktorýmusestrydarovali)nadobudoltak,žeboloporušenépredkupnéprávoostatých
podielových spoluvlastníkov. Záujem o kúpu spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1/ rade prejavil,
avšak žalovaný v 2/ rade sa spoliehal na to, že ak podiely kúpi rýchlo a bez žalobcu, tak to nebude
žalobca riešiť. Žalovaný v 2/ rade mu dodnes bráni v riadnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti, ktorá
je v zanedbanom stave a vyžaduje nevyhnutné opravy.

9. Ďalej poukázal, že zákon ponecháva tomu, koho predkupné právo malo byť porušené, možnosť zvoliť
si medzi dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu alebo domáhať sa ponukovej povinnosti
vočinadobúdateľovi.Keďževšakpríslušnýokresnýúradrozhodujeozmluvevždyakoocelkuažalovaný
v 2/ rade nebol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXXXX

a LV č. XXXXX, k.ú. D., vôľou žalobcu bolo zamedziť takémuto stavu, a preto si zvolil žalobu, ktorou sa
domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade, zotrval na svojej argumentácii. Jeho námietky

sú účelovými a nepravdivými. Rovnako tak je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2/ rade
mu má brániť v užívaní nehnuteľností. Poukázal na to, že posledných 10 rokov a viac sa iba on so
svojom manželkou a synmi stará o predmetný rodinný dom. Ide o starý dom, stará sa aj o pozemky.
Predtým s tým pomáhal aj svojmu otcovi. Vzhľadom práve na nezáujem ostatných spoluvlastníkov
je pochopiteľné, že nákladnejšie opravy bude možné na nehnuteľnostiach urobiť až po usporiadaní

spoluvlastníctva.

11. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalobca. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného v 2/ rade zo dňa
28.2.2025, pretože súd prvej inštancie danú vec správne právne posúdil.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len ako odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez nariadeniapojednávania a dospel k záveru, že súdom prvej inštancie bol nesprávne zistený skutkový stav a zo
zisteného stavu boli vyvodené aj nesprávne závery.

13. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,
majúspoluvlastnícipredkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosoby(§116,§117).Aksaspoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti ich hlasov.

14. Podľa § 383 CSP, v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie okrem prípadu, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní sám.

15. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok nespĺňa všetky predpoklady pre zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie
v zmysle zákonných požiadaviek. Obsahuje totiž nedostatočnú argumentáciu k relevantným odvolacím
námietkam žalovaného v 2/ rade, a preto ho je možné považovať za nedostatočne odôvodnené, majúce

za následok aj porušenie práva na spravodlivý proces v kontexte rozsahu a detailnosti odôvodnenia
súdnych rozhodnutí.

16. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd sa jasne a zrozumiteľne nevyporiadal so skutkovými
zisteniami, ktoré boli súdu predkladané a ktoré by smerovali k odstráneniu rozpornosti a prijatiu

správneho právneho záveru, najmä v otázke, či v čase prevodu predmetných nehnuteľností bol žalovaný
v 2/ rade spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností alebo nie, resp. v akom podiele k celku.

17. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia venoval podstatnú časť skutkovým zisteniam,
či žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade sú osoby blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka

alebo nie. Táto skutočnosť napokon nie je sporná a vyplýva aj zo samotného textu zmluvy Čl. 1 bod 3.
Avšak uzavrel, že aj keď ide o blízkych príbuzných, z dokazovania nevyplynulo, aby ujmu, ktorú utrpela
jedna z osôb, druhá z nich by dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Uzavrel, že táto podmienka splnená
nebola. Prvoinštančný súd však žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyporiadal
s možnou alternatívou situácie uplatneného nároku žalobcu za stavu, ak by v čase prevodu bol správne

žalovaný v 2/ rade spoluvlastníkom.

18. Keďže z listín nachádzajúcich sa v spise vyplýva iná skutočnosť, než ktorú konštatoval prvoinštančný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolací súd mal za to, že ním nateraz prijatý záver o skutkových
zisteniach, že žalovaný v 2/ rade nebol spoluvlastníkom nie je správny, a preto odvolaciu námietku

vzhľadom na dôkazy nachádzajúce sa v spise považoval za dôvodnú. Práve vo vzťahu k tejto odvolacej
námietke žalovaného v 2/ rade odvolací súd nevedel dať odpoveď odvolateľovi, pretože rozhodnutie
súdu prvej inštancie je v tomto smere nepreskúmateľné a nezdôvodnené o existencii aj spoluvlastníctva
žalovaného v 2/ rade v čase prevodu predmetných nehnuteľností príslušnou kúpnou zmluvou.

19. V odôvodnení rozhodnutia absentuje akékoľvek odôvodnenie súdu smerujúce k tejto skutočnosti,
teda o existencii spoluvlastníctva žalovaného v 2/ rade, ďalej výšky jeho podielu, ale i okolnostiach
nadobudnutia jeho podielu a preverenia správnosti výšky nadobúdacích podielov. K uvedeným
tvrdeniam žalovaný v 2/ rade poukazoval v súvislosti s tým na skutočnosti existujúce v zápisoch
na príslušných listoch vlastníctva č. XXXX, XXXXX, XXX, XXXXX, XXXXX, k.ú. D.. Na tieto skutočnosti

napokon už poukazoval aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.2.2024 č.l. 40. Súd prvej
inštancie na pojednávaní dňa 26.3.2024 sám v rámci predbežného právneho posúdenia uviedol, že
čo sa týka parciel na LV č. XXXX H. XXXXX, k.ú. D., žalovaný v 2/ rade už bol v čase prevodu
podielovým spoluvlastníkom a nešlo o prevod na tretiu osobu. Ako sa s touto skutočnosťou súd
vyporiadal v rozhodnutí, je pre odvolací súd nejasné a nezrozumiteľné vzhľadom na prijatý právny záver.

Na túto skutočnosť upozornil žalovaný v 2/ rade tiež aj v rámci svojej záverečnej reči na pojednávaní
15.10.2024.Vrámcivšetkýchtvrdeníaskutkovýchzistenísúduprvejinštanciemalodvolacísúdzato,že
prvoinštančný súd založil svojím postupom vadu konania, spočívajúcu v neúplnosti skutkových zistení,
vedúcu k nesprávnemu (neúplnému) právnemu záveru v otázke, či žalovaný v 2/ rade bol v čase prevodu
spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu danej kúpnej zmluvy alebo

nie.

20. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého:
„Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkejosobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“ Je zrejmé, že predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka
je zásadnou normou, ktorá upravuje usporiadanie spoluvlastníkov nehnuteľností, v zmysle ktorého majú

spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho podielu zákonné predkupné právo, ktoré znamená, že
každý z podielových spoluvlastníkov vlastní určitý podiel na veci a k takto určenému podielu má každý
z nich aj dispozičné právo. Predaj však spoluvlastníckeho podielu je obmedzený zákonný predkupným
právom, čo znamená, že spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel je povinný ponúknuť
svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ostatným spoluvlastníkom tzv. ponukou na odkúpenie podielu, ktorá

musí obsahovať presne stanovené náležitosti, zákonné podmienky, zákonnú lehotu.

21. V prípade existencie viacerých spoluvlastníkov vzniká v praxi otázka, kto je oprávnený odkúpiť
spoluvlastnícky podiel v prípade, ak by všetci spoluvlastníci mali napríklad reálny záujem na jeho
odkúpení. Nie je pritom dôležité, aký veľký je podiel jednotlivých spoluvlastníkov. Ak sa však
spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa

veľkosti podielov.

22. Iba v prípade, ak by spoluvlastníci nemali záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, môže ho
spoluvlastník predať tretej osobe. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že predmetné skutočnosti,
na ktoré odvolací súd poukázal, sú smerodajné a určujúce pri posúdení nároku žalobcu. Rovnako

je smerodajné aj posúdenie čoho sa žalobca domáha a aký výrok rozhodnutia súdu navrhuje. Tieto
skutočnosti prvoinštančný súd musí v rámci vykonaného dokazovania a zistených skutkových záverov
komplexne vyhodnotiť v zmysle príslušných zákonných ustanovení tak, aby jeho proces dokazovania
znamenal jasný záver o tom, že vychádzal z hľadiska pravdivosti a dôležitosti z tých dôkazov, ktoré
boli podstatné pre rozhodnutie a ktoré sú nesporné a vedú k spravodlivému usporiadaniu ich práv. Ak

sa však prvoinštančný súd v procese dokazovania dopustí porušenia niektorej z požiadaviek práva
na spravodlivé prejednanie veci, napríklad z dôvodu zmätočnosti alebo nesprávnosti, je odvolací súd
povinnývyhodnotiť,čiideotaképorušenieprávanaspravodlivékonanie,ktoréhonásledkomjeajprijatie
nesprávneho právneho záveru.

23. Keďže prvoinštančný súd dospel k záveru (ako vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia), že
žalovaní porušili zákonné predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka, bolo nutné ozrejmiť
dostatočným spôsobom otázku, či žalovaný v 2/ rade bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
alebo nie. Z tohto dôvodu odvolací súd bol názoru, že je dôvodné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto otázke

24. V ďalšom konaní sa súd starostlivo vyporiada so všetkými okolnosťami majúcimi vplyv na povahu
spoluvlastníckeho práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka a z neho plynúcich oprávnení
a povinností, správne vyhodnotí existujúci stav účastníkov súdneho konania vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam a toto posúdenie ich vlastníckeho (či nevlastníckeho) vzťahu bude mať odraz aj

v úspešnosti, či neúspešnosti takto podanej a formulovanej žaloby. V novom rozhodnutí rozhodne
prvoinštančný súd aj o trovách konania.

25. Iba po vyriešení tejto otázky môže súd prijať spoľahlivý záver o úspešnosti predmetnej žaloby.
S ohľadom na vyššie prijaté závery súdu prvej inštancie, ktoré sú predčasné z hľadiska nesprávnosti

skutkových zistení aj nepreskúmateľné, odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b) a c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rovnako zrušil aj výrok o trovách
konania,ktorýjevýrokomzávislýmodvýrokuvovecisamej,pretosúdprvejinštancievnovomrozhodnutí
opätovne rozhodne aj o trovách konania účastníkov.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).