Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010097
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010097.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Miroslava Osifa, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 18. júna 2025, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
9.10.2024, sp. zn. 3T/4/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods.3 Tr. por., § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D. E., F.

C. D. E., trvale bytom A. G. XXXX/X, F. C. D. E. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora, pre skutok
právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 9. októbra 2023 v čase okolo 08:30 hod. v C. D. E. na ulici F. H. XX na chodníku pred budovou Úradu
práce sociálnych veci a rodiny po predchádzajúcom verbálnom konflikte sprevádzanom vulgárnymi
nadávkami sa vyhrážal svojej bývalej manželke I. J., a to slovami „pôjdeš dole“, „ti prisahám I.“, pričom

jej gestom ruky, a to ukázaním smerom nadol naznačil a aj sa k nej priblížil, čím takto svojím konaním
aj vzhľadom k predchádzajúcim vzájomným konfliktom a znalostiam jeho povahových vlastností vzbudil
u I. J. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

dňa 9. októbra 2023 v čase okolo 08:30 hod. v C. D. E. D. B. F. H. XX na chodníku pred budovou Úradu
práce sociálnych veci a rodiny po predchádzajúcom verbálnom konflikte sprevádzanom vulgárnymi
nadávkami sa vyhrážal svojej bývalej manželke I. J., a to slovami „pôjdeš dole“, „ti prisahám I.“, pričom
jej gestom ruky, a to ukázaním smerom nadol naznačil a aj sa k nej priblížil, čím takto svojím konaním
aj vzhľadom k predchádzajúcim vzájomným konfliktom a znalostiam jeho povahových vlastností vzbudil
u I. J. dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. č.
40/2024 Z.z. trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. č. 40/2024 Z.z. s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia
slobody obžalovanému podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. ustanovil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze

požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Tr. zák. uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej I. J., nar. XX.XX.XXXX v J., okres C. D. E., trvale bytom I. H. XXX, F. C. D.
E., t.č. bez prihlásenia C., K. H. XX, F. C. D. E., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov s výnimkou účasti
na súdnych alebo iných obdobných konaniach a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný, ktoré prostredníctvom
svojho obhajcu písomne odôvodnil porušením ustanovení o konaní, nesprávnosťou výroku o uznaní
viny, nesprávnosťou výroku o uloženom treste.
Vo vzťahu k zákonnosti trestného konania poukázal na to, že zákonnosť trestného konania sa

má posudzovať aj z hľadiska vykonania dôkazov navrhnutých obžalovaným s cieľom spochybniť
dôveryhodnosť svedka a preukázať nimi vzťahy, ktoré môžu byť relevantné z hľadiska možného účelu
výpovede svedka dosiahnuť odsúdenie obžalovaného. O to skôr, ak v trestnom konaní ide o jediného
svedka, ktorého výpoveď zásadne ovplyvnila výsledok rozhodovania o uznaní viny a obžalovaný
popiera, že by bolo v jeho úmysle sa poškodenej vyhrážať.

Poznamenal, že tento kľúčový svedok – jeho bývalá manželka, ktorej výpoveď bola pre uznanie
viny z pohľadu súdu zásadná, má k nemu nepriateľský, až hostilný vzťah poznamenaný
opakovanými žalobami zasahujúcimi do jeho práv, akými sú žaloby na obmedzenie rodičovských
práv, žaloby pre porušenie osobnostných práv, ale aj svedectvo v trestnom konaní, ktoré viedlo
k jeho dvojročnému nezákonnému väzobnému stíhaniu, a pri ktorom došlo zo strany súdov ku

konštatovaniu o nedôveryhodnosti svedka.
Má výhrady aj voči vyhotoveniu zvukovej nahrávky a jej použitia ako dôkazu v súdnom konaní. V tomto
smere zdôraznil, že cielené (úmyselné) nahrávanie inej osoby bez jej súhlasu sa vždy dostáva do
konfliktu s ustanovením § 12 Občianskeho zákonníka, a keďže žiadne ustanovenie Trestného poriadku,
Občianskehozákonníka,čiinéhoprávnehopredpisuneumožňujesúkromnýmosobámzaznamenávanie

hlasových prejavov len z dôvodu možného získania dôkazu proti takejto osobe, preto taký postup
súdu, pri ktorom došlo k uznaniu jeho viny na základe nezákonného dôkazu, je možné považovať za
nezákonný (na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť), a teda nie je možné na ňom postaviť zákonné
rozhodnutie.

Vovzťahukvýrokuouznanívinyzhľadiskaobjektívnejstránkytrestnéhočinunebezpečnéhovyhrážania
je namieste starostlivo zhodnotiť povahu a závažnosť vyhrážania a je treba rozlišovať nebezpečné
vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli použité silné slová, ale v skutočnosti o nič závažného nešlo.
V tomto smere poukázal najmä na to, že vyhrážanie nie je možné obmedziť len na vlastný obsah
vyhlásenia, ale je potrebné ho vykladať v spojení s ďalším konaním a jeho prejavmi. K vyhrážke bývalej

manželke, pre ktorú bol uznaný vinným: „... že ju pošle dole...“ sa samotnému kontextu vzájomnej
interakcii medzi ním a jeho bývalou manželkou pri vyslovení tejto vety nevenovala takmer žiadna
pozornosť.
Je toho názoru, že výsledky znaleckého dokazovania v jeho prípade preukazujú, že ide o reaktívny typ
agresivity, ktoré subjektívne neprežíva ako útoky na svoj obraz, pričom je zjavné, že sám zažíva pocit

utrpenia. Z týchto skutočností je jeho chovanie možno vnímať ako ospravedlniteľné.

V súvislosti s výrokom o uloženom treste poukázal na to, že okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti
nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré

sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli
naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú
zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie
sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelnenevyskytujú-taktiež je pri tomto ustanovení potrebné prihliadať na pomery páchateľa. Ich význam pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu.

Vzhľadom k tomu, že jeho konanie („1 slovná vyhrážka“) bolo prakticky „hraničným“ medzi priestupkom
a trestným činom (§ 10 ods. 2 Tr.zák.) uložený trest neodráža správne proporčnosť medzi spáchaným
činom a trestom, čím sa uložený trest javí ako neprimerane prísny. K uloženým povinnostiam
aobmedzeniampoukázalnaichnedôvodnosťaneprimeranosť,pretožetietoboliukladanélenvovzťahu
k priamej a príčinnej súvislosti so skutkom kvalifikovaným ako prečin nebezpečného vyhrážania.

S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby odvolací súd sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o jeho
oslobodení podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie je trestným činom.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné a potrebné dôkazy, v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení

všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Tr. por. V odôvodnení
rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a na základe akých dôvodov dospel k
odsudzujúcemu rozhodnutiu.

V predloženej trestnej veci podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby prokurátora mala
spočívať v tom, že obžalovaný sa mal po predchádzajúcom verbálnom konflikte sprevádzanom
vulgárnymi nadávkami vyhrážať svojej bývalej manželke a to slovami „pôjdeš dole“, „ti prisahám“,
pričom jej gestom ruky uvedené naznačil a aj sa k nej priblížil, čím takto svojím konaním aj vzhľadom k
predchádzajúcim vzájomným konfliktom a znalostiam jeho povahových vlastností vzbudil u nej dôvodnú

obavu o jej život a zdravie.

Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním
zápisníc o výsluchu obvineného z prípravného konania, keďže obžalovaný A. B. požiadal, aby sa celé
hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti, výsluchom poškodenej I. J., prečítaním úradného

záznamu týkajúceho sa zvukového záznamu - hlasovej nahrávky z mobilného telefónu poškodenej,
znaleckého posudku znalkyne z odvetvia psychiatria L. C. M., ako aj oboznámením ostatných listinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu a po ich vyhodnotení v zmysle § 2 ods.12 Tr. por.
dospel k záveru o vine obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že obžalovaný po subjektívnej i
objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods.1, ods.2 písm. b) Tr. zák. a uvádza k tomu nasledovné:

Zákonný znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je pri tomto

trestnom čine „vyhrážanie“ spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň
tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Vo všeobecnosti je potrebné pod pojmom vyhrážanie
rozumieť verbálny, písomný, neverbálny prejav, ktorý sa však reálne musí dostať do sféry poškodenej
osoby, t.j. poškodená osoba musí byť objektívne schopná vnímať takýto prejav páchateľa,
ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako vyhrážanie. Samotná vyhrážka musí byť vážne

mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne chcel naplniť to, čím sa poškodenej osobe
vyhráža. Páchateľ musí vyhrážku realizovať vážne v tom zmysle, že chce, aby táto vyvolala dôvodnú
obavu u poškodenej osoby. Záver, či ide o vyhrážky spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu z ich
uskutočnenia, je nutné posudzovať na základe komplexného posúdenia situácie, čo v prejednávanom
prípade preukázané nebolo.

V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti jednak osobu obžalovaného a jeho zdravotný stav,
ktorý má pridelenú asistenčnú službu z dôvodu krátkozrakosti, pretože sa nevie v priestore orientovať
z enormného zhoršenia zdravotného stavu a jednak aj na stále konflikty medzi oboma bývalýmimanželmi, ich spolužitie, okolnosti, za akých malo dôjsť k vyhrážkam, a s poukazom na všetky tieto
skutočnosti podľa odvolacieho súdu intenzita útoku nebola charakteru, ktorý vyžaduje ustanovenie §
360 Tr. zák., teda konkrétna vyhrážka obžalovaného uvedená v skutku svojou povahou a závažnosťou

nenapĺňa objektívnu stránku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. b) Tr.
zák.,nakoľkoneobsahujeanivyhrážkusmrťou,aniťažkouujmounazdraví,prípadneinouťažkouujmou.
Poškodená vzhľadom na hlboko narušené vzťahy s obžalovaným mohla pociťovať z tejto vyhrážky
obavu, a to i vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný jej gestom ruky, a to ukázaním smerom nadol
naznačil a aj sa k nej priblížil, ale nebol týmto naplnený objektívny znak skutkovej podstaty prečinu

nebezpečného vyhrážania, pretože s poukázaním na zdravotný stav obžalovaného reálne ani nie je
možné očakávať, že obžalovaný túto vyhrážku aj uskutoční, a teda aby táto vyhrážka objektívne bola
schopná vyvolať obavu u poškodenej.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. sa prečinu nebezpečného vyhrážania dopustí, kto sa inému vyhráža smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú

obavu, pričom konania v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia sa dopustí ten, kto spácha čin závažnejším
spôsobom konania.

Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť, že pri hodnotení závažnosti konania obžalovaného je
potrebné vychádzať z obsahu skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. Formulácia žalovaného skutku

neobsahuje také konanie, ktoré by bolo možné právne hodnotiť ako žalovaný trestný čin.

V zmysle § 8 Tr. zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v predmetnom zákone,
ak tento zákon neustanovuje inak. Najvyššou formou protiprávneho konania je trestný čin, z hľadiska
delenia poznáme prečin a zločin.

Aktuálny Trestný zákon pri prečinoch pripúšťa možnosť, že aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty
trestného činu, ak bude závažnosť činu nepatrná, u mladistvého malá, nepôjde o trestný čin.

Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú

znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť napr. priestupky od prečinov. Môže mať 4 stupne, ktoré majú
význam pre právnu kvalifikáciu protiprávneho činu, v danom prípade, ak je závažnosť činu nepatrná,
nejde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok.
Závažnosť prečinu je určená spôsobom vykonania činu a jeho následkom, okolnosťami, za ktorých bol
čin spáchaný (najmä okolnosti uvedené v § 36 a § 37 Tr.zák.), mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.

Pri hodnotení podľa uvedených kritérií dospel odvolací súd k záveru, že žalované konanie obžalovaného
rovnako nenaplnilo ani pojmové znaky priestupku a to proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Výsledky vykonaného
dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. b) Tr. por., pretože skutok nie

je trestným činom. Ustanovenie § 285 písm. b) Tr. por. predpokladá, že z dokazovania vykonaného
orgánmi činnými v trestnom konaní i súdu možno spoľahlivo (bez rozumných a dôvodných pochybností)
uzavrieť, že skutkový dej, ktorý tvorí základ obžaloby síce skutočne alebo aspoň sčasti sa stal, ale
preukázaný skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nenapĺňa všetky objektívne a subjektívne znaky
žalovanej skutkovej podstaty trestného činu.

Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním nebolo možné ustáliť, že konanie obžalovaného naplnilo
zákonné znaky žalovaného trestného činu, a to dôvodnú obavu z vyhrážok obžalovaného, že túto
uskutoční, a toto konanie nenapĺňalo ani znaky priestupku, odvolací súd postupom podľa § 321 ods.1
písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.3 Tr. por. rozhodujúc vo veci sám

s poukazom na ustanovenie § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora,
pretože skutok nie je trestným činom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.